RSS
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...
Kontaktné údaje
Župný dom Dolný Kubín
Hviezdoslavovo námestie 11, 026 01 Dolný Kubín
Tel.: +421 43 586 32 12
E-mail: orgaldk@vuczilina.sk
Www: www.oravskagaleria.sk, FACEBOOK, Google Art Projekt
Otváracie hodiny
utorok - nedeľa: 10:00 - 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Základné vstupné - stále expozície: 4 €
Základné vstupné - výstava: 3 €
Podrobný cenník a zľavy
Prístup pre vozičkárov: ÁNO
História-popis
Vznik Oravskej galérie v Dolnom Kubíne podmienila v roku 1965 výrazná výtvarná kultúra oravského regiónu, splynutím profesionálneho umenia s ľudovým výtvarným prejavom. Administratívnym a výstavným centrom Oravskej galérie je Župný dom z konca 17. storočia, ktorý sa nachádza v Dolnom Kubíne na historickom Hviezdoslavovom námestí. 
Baroková murovaná budova s ústredným arkádovým dvorom si zachovala svoju dnešnú podobu z poslednej rozsiahlej obnovy z roku 1893. Čelná fasáda budovy má neobarokovú úpravu z roku 1896. Na fasáde je medzi prvým a druhým poschodím nad hlavným vchodom do budovy reliéfny polychrómovaný, pieskovcový župný erb Oravy z 18. storočia. V roku 1994 bola ukončená jeho rozsiahla generálna rekonštrukcia, ktorou galéria získala 1.800 m2 expozičných a výstavných plôch.
Zbierkový fond galérie tvorí 8 výtvarných disciplín v počte cca 8000 kusov výtvarných diel.
Expozície
Župný dom Dolný Kubín:
V roku 1995 v Župnom dome sprístupnila galéria trvalé expozície z vlastných zbierok:
- Staré umenie 15.-19. storočia
- Ikony
- Slovenské výtvarné umenie 20. storočia
- Tradičné ľudové umenie
- Štefan Siváň – rezbár z Oravy
ŠTEFAN SIVÁŇ - rezbár z Oravy
Autorka koncepcie expozície a kurátorka: PhDr. Eva Ľuptáková
Autor fotografií: Stanislav Bodorík
Tento projekt sa uskutočnil vďaka podpore Nadácie SPP v grantovom programe Dedičstvo regiónov.
Stálu expozíciu z vlastných zbierok Štefan Siváň – rezbár z Oravy pripravila Oravská galéria v Dolnom Kubíne v roku 2010 pri príležitosti 45. výročia založenia galérie.
Štefan Siváň, rodák z hornooravskej obce Babín, patrí medzi najvýznamnejších insitných tvorcov na Slovensku. Jeho tvorba nebola ovplyvnená žiadnym umeleckým školením a vykryštalizovala do autentického výtvarného výrazu, charakterizovaného robustným formovaním materiálu, špecifickou modeláciou tvarov a priestorovým vnímaním autodidakta.
K vyrezávaniu plastík sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch 20. storočia koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Celý život bol roľníkom a kolárom a postupne popri práci na gazdovstve vytváral voľné plastiky, ktoré vychádzali z tradícií sakrálneho sochárstva a preberali zaužívané ikonografické schémy. V 60. rokoch sa o jeho tvorbu začali zaujímať niektorí slovenskí výtvarní umelci, teoretici a spisovatelia. Pod ich vplyvom začal Siváň po prvý krát vytvárať sochy väčších rozmerov a rozšíril aj záber spracúvaných námetov. Drevené sošky a sochy v pestrej motivickej škále sa postupne stali predmetom záujmu galérií a múzeí. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.
V jeho tvorbe by bolo možné narátať niekoľko desiatok rôznych tém, mnohé však často opakoval a varioval. Náboženské námety, hlavne betlehemy, stáli pri zrode Siváňa – rezbára a sprevádzali ho celým životom. Sakrálne a biblické témy premieňal na členité naratívne výjavy. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a pastierskej práce. Rodinu tiež varioval vo všetkých jej podobách. Najčastejšie zobrazoval matku obklopenú deťmi. Zo živočíšnej ríše často vyrezával medvede, kone, kravy, jelene, psy a samozrejme ovce. Vytváral aj exotické zvieratá – slony, ťavy a levy. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti.
Počas svojho dlhého života vytvoril rozsiahle dielo, ktoré vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravidelne bol zastúpený na výstavách medzinárodného insitného umenia v Bratislave. Jeho plastiky nechýbali ani na veľkolepej prehliadke súčasného insitného umenia v Paríži v roku 1982. Siváňovo umenie sa objavilo, rozvinulo a odišlo s ním. V pravom zmysle slova nemôže mať rovnocenných nasledovníkov. Sila imaginácie a tvorivej fantázie mu bola nadelená v takej miere, akou nedisponoval na Slovensku žiadny z insitných tvorcov. Drobný vzrastom, monumentálny dielom - autentickým, neopakovateľným a jedinečným, ktoré sa stalo výpoveďou jednoduchého človeka – rezbára o svojej zemi, ľuďoch a ich každodenných radostiach i starostiach.
Galéria Márie Medveckej Tvrdošín-Medvedzie
Slanický ostrov umenia, Námestovo
FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
26.9.2024 - 31.1.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Jaroslav Kyša - Hlboký nádych
Vernisáž výstavy: 26. 9. 2024 o 15. 30 hod. v miestnosti Pod klenbou
Miesto konania: Výstavná sieň Suterén, Župný dom v Dolnom Kubíne
Site-specific inštalácia Jaroslava Kyšu v priestore Oravskej galérie s názvom Hlboký nádych prezentuje jeho posledný projekt zaoberajúci sa témou hlbokého času. Cez metaforu ľudskej nemožnosti predstaviť si jeho obrovskú dĺžku, ako aj silu samotných procesov zeme, autor naopak komentuje akcelerovaný svet okolo nás.
Site-specific inštalácia Hlboký nádych pozostáva z filmového záberu nasnímaného v jaskyni Okno v Demänovskej doline. Človek ako objaviteľ tohto priestoru priniesol spolu so svojou prítomnosťou do jaskyne svetlo, čím navždy zmenil jej existujúci stav. „Využívam svetlo ako metaforu ľudskej prítomnosti. Je to nástroj v mojich rukách, pomocou ktorého môžem rekonštruovať tmu. Pomocou vopred pripravených rekvizít simulujem “temnú hmotu” pohlcujúcu postupne celú scénu. Vraciam jaskyni jej prirodzený stav“ uvádza autor.
Krasové jaskynné komplexy sú zložitými štruktúrami nachádzajúcimi sa niekde pod našimi nohami. Majú podobne neočakávanú veľkosť ako vnútorný objem pľúc. Hlboký nádych - hlboký výdych. Inštalácia v priestore Oravskej galérie pracuje ako nikdy nekončiaci príbeh bez začiatku a konca.
Mgr. Art. Jaroslav Kyša (*1981, Žilina) aktuálne žije a tvorí v Bratislave. Študoval v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2002 – 2007) a v Ateliéri priestorovej komunikácie + na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent Antona Čierneho. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä sochárstvu, performancii, intermédiám a site – specific inštaláciám. Absolvoval rezidencie v New Yorku (Brooklyn Langer Residency), Lipsku (Halle 14) či Slovinsku (CELEIA). V roku 2011 sa stal laureátom Szpilman Award, v roku 2017 vyhral hlavnú cenu Nadácie NOVUM a dvakrát bol finalistom Ceny Oskára Čepana (2004, 2014). Jeho diela sú v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, Považskej galérii v Žiline i v Slovenskej národnej galérii.
10.10.2024 - 12.1.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Jaro Varga / Spriadač, Priadkar, Priadenec
Kurátor: Mgr. Adam Galko
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.
Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií. Východiskom je preto konkrétne miesto, verejný priestor a všetko čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz. Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje. Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou.
Čiastočne nadväzuje na predchádzajúcu výstavu Priadkač, pradiar, spriadač, realizovanú v rámci projektu Socha v meste v Martine, kde prepájal reálie stálej expozície galérie s osobnosťou švajčiarskeho výtvarného teoretika Williama Rittera (*1867 – †1955). Aktuálny ponor do prostredia Dolného Kubína prináša pre autora ďalšie objavy, ako napríklad postavu básnika, novinára a diplomata Theo H. Florina (*1908 – †1973), cez ktoré môže spracovávať nové imaginatívne analógie a poetické interpretácie. Výsledkom autorského konceptu je tak živá site-specific inštalácia, ktorá nastoľuje novú situáciu pre čítanie dejinných momentov, historických súvislostí a osobností. Podobne ako v názve výstavy, hľadá autor novotvary, ktoré by vyplnili okrem chýbajúcich slov aj medzery v kolektívnej pamäti daného priestoru. Práve neexistencia mužského tvaru tradičného ženského povolania – priadky, sa stáva atraktívnym východiskom pre nové interpretácie.
Doc. Mgr. art. Jaroslav Varga ArtD. (nar. 1982 v Trebišove), intermediálny slovenský umelec, ktorý žije a tvorí v Prahe. Po absolvovaní Prešovskej univerzity (2005) študoval na VŠVU v Bratislave (2010), kde pokračoval aj v doktorandskom štúdiu (2014). Realizoval štipendia na: AVU vo Wroclawi (2007), na americkej Sliperry Rock University of Pennsylvania (2009), či na AVU vo Viedni (2011). Dvojnásobný finalista Ceny Oskara Čepana; 2017 – 1. cena Nadácie Novum; 2015 – Mladý umelec roka, Cena Nadácie Tatrabanky. V minulých rokoch vystavoval v Haifa Museum of Art v Izraeli (2023), v Ivan Gallery v Bukurešti (2022), v Sa Sa Art, Phnom Penh v Kambodži (2022); v Chiquita Room, Tàpies Foundation v Barcelone (2021)
10.10.2024 - 12.1.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič / Od Dunaja k strmým štítom Tatier
Kurátorka: Mgr. art. et Mgr. Zuzana Janečková, PhD.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.
Jarmila a Dávid sú etablovaní umelci na domácej aj medzinárodnej umeleckej scéne najmä vďaka svojim veľkoformátovým maľbám, ktoré spolu realizovali technikou kolorovanej pyrografie na preglejke. Ako duo pôsobili od roku 2009 a vtedy s ňou aj začínali. Oprášili a vytiahli pyrografiu, dovtedy spojenú len s home made D.I.Y. umením a preniesli ju do galérií. Jarmila s Dávidom si pyrografiu apropriovali a začali ju veľkoryso používať vo svojom umení, čím ju etablovali. Tento barter bol obojstranne prínosný.
Z hľadiska motívov nájdeme na výstave prakticky všetko čo ich zaujíma. Sála z nich evidentná radosť z tvorby a remixovania námetov z rôznych časových období a kontextov. No výber “stretov z rôznych svetov” nie je vôbec náhodný, predchádza mu dôsledný výskum.
Výstava Od Dunaja k strmým štítom Tatier síce primárne odkazuje k rovnomennej pionierskej piesni, ale zároveň v nej môžeme vidieť viacero ďalších významov. Dalo by sa o nej povedať, že je retrospektívna, aj keď autori ešte nie sú v takom pokročilom veku, keďže uzatvárajú touto expozíciou istú etapu svojho života. Svojim rozsahom diel nám môže evokovať minimálne taký veľký priestor, aký je medzi Tatrami a Dunajom. Aktuálne môže symbolizovať vzďaľovanie sa autorov v osobnom a profesnom živote. Okrem spoločných diel je preto na výstave prítomná aj ich najnovšia samostatná tvorba. Od Jarmily keramika a od Dávida sochy, objekty a pyrografie. Zároveň výber diel reaguje aj na konkrétne akvizície galérie napr. dielo Deti mieru od Márie Medveckej a Dedinu spomienok od Vladimíra Kompánka.
Prepojenie súkromného života s profesionálnym so sebou prináša veľa nečakaných výziev a emócií. Výstava zhodnocuje nielen ich spoločné diela, ale aj život. Nemá len umeleckú ale aj emočnú hodnotu. Obidvaja sa aktuálne rozhodli upriamiť pozornosť na samostatnú tvorbu, no to, čo vytvorili spoločne, zostáva stále prítomné.
Jarmila Mitríková (1986) a Dávid Demjanovič (1985) spolupracovali ako duo v rokoch 2009-2023. Študovali na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, na dnes už zaniknutých odboroch, Jarmila keramiku a Dávid kameňosochárstvo. Po skončení obidvaja pokračovali na bratislavskej VŠVU, Jarmila v ateliéroch keramiky a maľby, Dávid na soche a intermédiách. VŠVU absolvovali v roku 2011. Vystavujú doma aj v zahraničí a absolvovali niekoľko umeleckých zahraničných rezidencií v Holandsku, Švajčiarsku a Českej republike. Ich diela sa nachádzajú v zbierkach renomovaných inštitúcií (Slovenská národná galéria, Východoslovenská galéria v Košiciach, zbierka bavorského vojvodu Franza von Bayerna na zámku Nymphenburg). V súčasnosti tvoria samostatne, žijú a pracujú v Košiciach a Bratislave. Obidvaja sú vášniví zberatelia keramiky.
22.11.2024 - 16.2.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Pamäť extázy / Sakrálne témy v zbierkach Oravskej galérie
Kurátorka: Dagmar Adamusová
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne
Výstava predstaví sakrálne témy z pohľadu moderných a súčasných umelcov v porovnaní s obrazovým stvárnením ľudových a insitných tvorcov. Konfrontácia dvoch odlišných prístupov neprináša toľko kontrastov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Viacerí umelci 20. a 21. storočia vedome hľadali inšpiráciu v ľudovej tvorbe a čerpali z jej tvarovej čistoty. I keď prístupy k zobrazovaným témam sú odlišné, diela veľmi dobre komunikujú, a to nielen spoločným námetom, či východiskom v ustálených ikonografických schémach. Vzájomné analógie možno nachádzať aj v spôsobe ich výtvarného uchopenia.
Reflexia kresťanských tém v tvorbe moderných a súčasných autorov nie je vždy ponímaná striktne z religiózneho pohľadu. Koncepcia výstavy pracuje predovšetkým s biblickými námetmi, no do výberu boli zaradené aj diela, ktorými autori na ne voľne reagujú, komentujú, parafrázujú ich, alebo náboženské témy premietajú do vzťahu k človeku, jeho životným drámam a artikulujú svoj osobný postoj. Námet sa často stáva interpretáciou autorovho vnímania sveta, spoločnosti, umenia, či seba samého.
Insitní a ľudoví tvorcovia sa naopak sústredili na úprimné pretlmočenie témy, no pri jej zobrazovaní sa odkláňali od normatívnej estetiky a vytvárali si vlastné kánony. Obidve skupiny umelcov teda spája aj vysoká miera slobody vo výtvarnom vyjadrení, no každý umelec ju uplatňoval vlastným spôsobom.
Výstava “Pamäť extázy” si prepožičala názov od rovnomenného diela poprednej súčasnej slovenskej vizuálnej umelkyne Veroniky Rónaiovej, ktorý naznačuje jej hlavnú ideu. “Pamäť” odkazuje na dlhú kresťanskú tradíciu, “extáza” ako spôsob emocionálne vypätého náboženského prežívania je v prípade tejto výstavy zároveň metaforou precítenia samotného procesu tvorby.
V rámci rúcania tradičných vzorcov a súčasného trendu spochybňovania hraníc v umení výstava prepája kedysi nezlučiteľné kategórie “vysokého” a “nízkeho” umenia a stavia vedľa seba odlišné umelecké prístupy, ktoré napriek rozdielom majú k sebe blízko. K spôsobu prezentácie, ktorý narúša zaužívané stereotypy výstavnej praxe, prispela diverzita zbierok Oravskej galérie. Tie zahŕňajú umelecké artefakty od stredoveku až po súčasnosť a okrem kolekcie diel slovenských a zahraničných vizuálnych umelcov v niekoľkých umeleckých disciplínach sú ich súčasťou aj zbierky ľudového a insitného umenia. V súvislosti s blížiacim sa vianočným obdobím sa zároveň snažíme o sprostredkovanie duchovného zážitku, ktoré vystavené diela sprítomňujú.
