Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 30. 9. 2024

27.9.2024 - 28.2.2025  

Kysucké múzeum, Čadca

Stolárikovci

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu Stolárikovci - Z Kysúc do Kanady, ktorú pripravilo aj vďaka spolupráci s Ottawskou univerzitou v Kanade. Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.

Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.

Neskôr v roku 1945 sa Mariánov otec Imrich Stolárik mladší začal obávať približujúceho ruského frontu. Preto koncom januára 1945 nastúpil so svojou rodinou do vlaku, ktorý ich odviezol do rakúskeho Aurolzmünstera, kde mali získať dočasné útočisko. Marián mal vtedy iba 2 roky. V tejto dedinke nakoniec so svojou rodinou strávil dlhých 6 rokov, bez možnosti návratu na Slovensko. V utečeneckom tábore žili v biednych podmienkach. Z tábora sa im nakoniec podarilo dostať v roku 1951 do Kanady.

V Kanade sa Mariánov otec hneď začal zapájať do národného a spolkového života. Za svoj život získal množstvo ocenení, z ktorých viaceré pochádzali aj priamo od kanadskej vlády. Vždy sa otvorene hlásil k svojmu kysuckému pôvodu a pri písaní svojich článkov sa podpisoval ako Imrich Stolárik Kysucký. Celý svoj život bojoval za Slovákov a Slovensko, za jeho samostatnosť.

Otcova láska k vlasti ovplyvnila aj jeho deti najmä Mariána, ktorý sa nielen významne podieľal na národnom a spolkovom živote v Kanade ale prakticky celý svoj profesionálny život zasvätil v prospech Slovenska a Slovákov. Doktorandské štúdium vyštudoval na univerzite v americkom štáte Minessota. Minessotskú univerzitu si vybral zámerne, pretože ako prvá začala systematicky zhromažďovať archívne písomnosti od imigrantov z južnej a východnej Európy a vykonávať rozsiahlejší výskum. Neskôr v roku 1976 pracoval v Národnom múzeu o človeku v Ottawe (dnes Kanadské múzeum civilizácie), kde získal pozíciu pre výskum kanadských Slovanov v oddelení Kanadského centra pre štúdium ľudovej kultúry. Počas práce v múzeu zhromaždil početné materiálne artefakty týkajúce sa slovenských dejín a kultúry a uložil ich do zbierok múzea, národnej knižnice a národného archívu.

V roku 1978 vymenil prácu v múzeu za post riaditeľa Balchovho inštitútu vo Filadelfii, ktorý dokumentoval históriu a skúsenosti viac ako šesťdesiatich etnických skupín v Spojených štátoch amerických. Za pôsobenia Mariána Stolárika sa tento inštitút reštrukturalizoval a rozvinul. Do inštitútu získal okrem financií pokrývajúcich jeho chod aj tisícky kníh, archívnych záznamov a rozličných artefaktov. Inštitút zrealizoval pod jeho vedením množstvo výstav interpretujúcich život prisťahovalcov v Amerike v minulosti.

V roku 1980 aj na popud Mariána Stolárika bola medzi kanadskými Slovákmi vyhlásená zbierka za účelom založenia budúcej Katedry slovenských dejín a s tým súvisiaceho profesorského miesta na Ottawskej univerzite. Bolo vyzbieraných 500 000 dolárov od slovenských komunít žijúcich v Kanade i v USA. K tejto čiastke prispela kanadská vláda sumou 400 000 dolárov a katedra sa mohla založiť. Marián Stolárik získal miesto profesora na katedre, ktoré zastával ďalších takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2022. Počas svojho pôsobenia na katedre pravidelne prednášal o histórii Slovákov a o dejinách prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Na univerzite založil Slovenský archív, do ktorého získal veľa cenných dokumentov viažucich sa k slovenskej komunite. Založil osem štipendijných fondov na univerzite, ktoré podporujú štúdium slovenských dejín. Študentom a vedeckým pracovníkom pomáhajú financovať ich štúdium a výskum. Túto možnosť využil aj historik Kysuckého múzea PhDr. Marián Liščák, PhD., ktorý vďaka podpore Ottawskej univerzity začiatkom roka 2024 absolvoval za účelom realizácie výstavy výskumný pobyt v Ottawe.

Profesor Stolárik vydal 10 kníh a publikoval mnoho odborných článkov, v ktorých sa zaoberal históriou Slovenska a prisťahovalcom. Aj vo veku 81 rokov sa aktívne podieľa na aktivitách slovenských komunít v Severnej Amerike. Je členom Prvej katolíckej Slovenskej Jednoty, Slovenského národného spolku a Slovenského katolíckeho Sokola. Od roku 1958 je členom Kanadskej slovenskej ligy a od roku 2016 je jej znovuzvoleným predsedom.

Za svoju prácu získal množstvo ocenení, z ktorých možno spomenúť ocenenie Vyslanca dobrej vôle udeleného v roku 2013 ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, či medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o upevnenie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.

Marián Stolárik a jeho rodina sú pekným príkladom spletitých osudov našich rodákov v cudzine a príkladom kam až sa v priebehu niekoľkých generácií mohli dostať. Sú pre históriu Kysúc veľmi dôležitými a je potrebné, aby ich Kysučania poznali. Veríme, že aj táto výstava prispeje k ich zaslúženému etablovaniu v národnej histórii, keďže pre Slovensko a Slovákov toho vo svete vykonali mnoho.

Pre Kysucké múzeum je veľkou cťou privítať profesora Mariána M. Stolárika na Kysuciach, kedy sa osobne zúčastní na vernisáži výstavy venovanej jeho rodine, ktorá sa bude konať 27. septembra 2024 o 14:00 hod v priestoroch čadčianskej pobočky na Moyzesovej ulici. V deň vernisáže o 11:00 hodine bude mať profesor Stolárik v priestoroch múzea prednášku na tému Vysťahovalectvo do Severnej Ameriky.

26.9.2024 - 31.1.2025  

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Divadelná Reduta

Milí priatelia Múzea Spiša, Spišského divadla, ako aj všetci nadšenci histórie a divadelníctva, srdečne vás pozývame na výstavu Divadelná Reduta v historickom Provinčnom dome – vo výstavných priestoroch Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Výstava predstavuje fascinujúcu históriu Mestského divadla a Reduty, ktorá bola postavená v rokoch 1899 – 1902 podľa návrhu budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera.

Naša výstava sa sústredí na tri kľúčové obdobia divadelného umenia v Redute:

Krajové divadlo Spišská Nová Ves (1956 – 1963)

Divadlo pre deti a mládež ako pobočná scéna Divadla Jonáša Záborského v Prešove (1980 – 1992)

Spišské divadlo (od 1992)

Výstava Divadelná Reduta vás prevedie dejinami Spišského divadla prostredníctvom autentických scénických návrhov, divadelných scén, kostýmov a dobových materiálov. Nechajte sa vtiahnuť do sveta divadla a objavte, ako sa vyvíjalo v srdci Spiša!

25.9. - 15.11.2024  

Hradné múzeum vo Fiľakove

Pastierstvo Novohradu a Gemera-Malohontu

Hradné múzeum vo Fiľakove pozýva milovníkov etnografie a všetkých záujemcov na vernisáž výstavy s názvom „Pastierstvo Novohradu a Gemera-Malohontu“, ktorá sa uskutoční dňa 25.9.2024, o 16:30 hodine v Bebekovej veži. Vystavené predmety a fotografie pochádzajú z Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Baníckeho múzea v Rožňave, Centra verejných zbierok Maďarského národného múzea – Palócke múzeum Maďarského národného múzea v Balážskych Ďarmotách, ďalej od Gretky Ivaničovej, Ireny Kalinovej, Ireny Kóšikovej, Jána Ďurova a Vilmosa Ladóczkiho. Kurátor Gábor Illés poskytuje prostredníctvom výstavy náhľad do sveta pastierov. Návštevníci si môžu prostredníctvom zostaveného výberu prezrieť emblematické prvky hmotnej kultúry pastierstva: reprezentačné predmety, nástroje na spracovanie mlieka a zaháňanie stáda, hudobné nástroje a pastierske kapsy. Ide o spoločenskú skupinu tradičnej ľudovej kultúry, ktorej predstavitelia boli známi svojou zručnosťou. To sa odráža aj na vystavených predmetoch, na ktorých je možné sledovať rôzne obdobia a techniky výzdoby, ale aj rozdiely a podobnosti slovenskej a maďarskej pastierskej kultúry. Ak sa niekto zaujíma o túto tému, a chcel by sa dozvedieť, odkiaľ pochádzajú slová bryndza, žinčica, koliba, bača, alebo to, aký je rozdiel medzi črpačkou a črpákom, určite by nemal vynechať podujatie!

O dobrú náladu na vernisáži sa postará hudobník a výrobca pastierskych hudobných nástrojov, Viktor Konrád.

Výstava, ktorá je sprístupnená do 15. novembra 2024, ukončí tohtoročnú turistickú sezónu na hrade, ktorý bude v novembri otvorený už medzi 8:00 a 16:00 hod.

22.9. - 10.11.2024  

Kaštieľ Radoľa

Vrstvenie svetla

Andrea Hellová / rok nar. 2004 v Žiline / kreslí a maľuje už od detstva. Hneď v prvých zachovaných kresbách a maľbách, ktoré vytvorila na ZŠ a ZUŠ môžeme vidieť je bytostný vzťah k prírode. Jej vrodený talent, neutíchajúca túžba po poznaní a sebazdokonaľovaní sa naplno prejavili už v prvých ročníkoch štúdia na SŠUP v rodnej Žiline. V súčasnosti začala študovať 2. ročník na Akadémií výtvarných umení v Banskej Bystrici. Napriek mladému veku už otvorila niekoľko samostatných výstav (Hľadanie svetla, Hrad Strečno -2022; Vzostup svetla, Dom umenia Piešťany - 2023; Modrý motýľ, Nadácia pre podporu rodiny Žilina - 2023; Sláwy dcera, Literárne múzeum SNK Martin – 2024, Na perutiach svetla, Diecézne centrum v Žiline - 2024 a v súčasnosti vystavuje v kaštieli Radoľa výstavu s názvom Vrstvenie svetla). Zúčastnila sa aj viacerých kolektívnych výstav, napr. Sacroexpo, Incheba Bratislava – 2023, výstav organizovaných KKS v Žiline a pod., na ktorých získala viaceré ocenenia.
Venuje sa portrétnej tvorbe, maľbe zátiší, krajinomaľbe, grafike, komornej plastike i tvorbe voľných kópií starých majstrov a stretneme sa aj s prvými ilustráciami, napr. Pinocchia, či Orwellovej Zvieracej farmy. V súčasnosti prebieha výstava Sláwy dcera v Literárnom múzeu SNK Martin. Súčasťou výstavy sú ilustrácie Andrey Hellovej k výnimočnému dielu Jána Kollára.
Andrea je vyzretá kresliarka s veľkým citom pre farebnosť. Z neveľkých kresieb najmä zvierat, jemných akvarelov, pastelov a malieb prešla odvážne k omnoho väčším a náročnejším kompozíciám. Pomocou premyslenej reči symbolov a kultivovanej farebnosti sa zaoberá najmä vzájomnými medziľudskými vzťahmi a človekom, ako súčasťou harmónie s prírodou. Nájdeme však aj iné témy, ako sú napríklad plynutie času, dôvera alebo hľadanie zmyslu života.

Náročnejšie kompozície sú tvorené technikou akrylových a olejových farieb. Na podklad, zväčša bez použitia prípravných štúdií, vytvorí uhlom či tušom spontánnu kresbu, ktorú čiastočne prekrýva zo začiatku riedkou a neskôr pastóznou maľbou, niekedy kombinuje technikou pastelu. Takýmto postupom dostávajú jej diela neobvyklý náboj, atmosféru a dynamiku. Vytvára tak akúsi sondu do svojho výtvarného myslenia, postupu práce a popritom umocňuje výrazný trojdimenzionálny dojem. Neodmysliteľnou súčasťou jej voľnej tvorby je aj monochrómna no pritom citlivá farebnosť, ako aj hra so svetlom. Kompozície si zachovávajú sviežosť spontánneho prejavu, kresliarskej a maliarskej úprimnosti. V jej modernej maľbe môžeme vidieť aj hold veľkým predchodcom, od ktorých sa tak veľa naučila. Z tvorby Andrey cítiť, že do nej dáva kus seba, množstvo citu, srdce..., že ju umenie napĺňa a robí šťastnou. S týmto osobným šťastím sa rada podelí aj s inými ľuďmi a pripomína stáročiami budované hodnoty, ako aj hodnoty klasického, atemporálneho umenia.
Hoci nedávno dovŕšila vek 20 rokov nedá sa jej uprieť originalita a profesionálna vyzretosť. Niekde v hĺbke nášho podvedomia cítime akúsi magickú príťažlivosť a pozitívnu energiu vyžarujúcu z jej obrazov. Až túžime stať sa ich súčasťou. Po chvíli si uvedomíme, že tu možno ani nejde o fantastické krajiny, prostredia, o fikciu. Že vyvážená harmónia, vzájomné prepojenie človeka s prírodou, vzťah k ekológii, k biodiverzite, morálke, medziľudským vzťahom, k otázkam dozrievania i pominuteľnosti... sú, alebo by mali byť bytostne zakorenené v každom jednom z nás. Veď všetci sme súčasťou jednej a jedinečnej planéty stratenej v hlbinách vesmíru
a záleží len na nás, aký si k nej samotnej, ako aj k ľuďom a živočíchom, s ktorými zdieľame spoločný priestor vytvoríme vzájomný vzťah. Či chceme mať okolo seba kvitnúcu záhradu plnú fascinujúceho života, alebo nehostinnú púšť, ktorá nás časom spáli a pohltí. Obrazy Andrey Hellovej nás nabádajú na prvú a jedinú správnu cestu. Hľadá svetlo, dobro, lásku v nás. K sebe samým i k druhým. Napriek svojej mladosti nám ukazuje cestu k šťastiu, k hlbokému citu, k pochopeniu zmyslu života, ako aj k vzťahu k univerzu. Nadčasové témy, názorové hodnoty, sonda do psychiky postáv, ktoré akoby žili svoj život v jej obrazoch. Je to svet Edenu. Aký by bol, keby sme z neho neboli vyhostení alebo keby sme dostali šancu sa doň vrátiť, či vytvoriť si ho sami? V Andreiných maľbách pritom nie je nič neúprimné, predstierané, vtieravé, o to menej naivné... Je naopak až príliš skutočná a vo svojich názoroch na život presvedčivá. Akoby maľby prýštili rovno a spontánne z jej čistého vnútra, poznania, bez zbytočných príkras a pátosu.
Často drsný, na oko surový rukopis kontrastuje s poetikou, oparom melanchólie a meditatívnou hĺbkou jej kompozícií. Podobne, ako sú ostré tŕne neodmysliteľnou súčasťou krehkej ruže. Do svojich obrazov skutočne vkladá krehkosť ženského elementu, nepotrebuje si dokazovať, že je ženou a že témy materstva, vzájomných citových prepojení a možno aj krehkosti a zraniteľnosti sú jej z podstaty blízke. Vo svojej úprimnosti sa nám nebojí odhaliť svoje vnútro a súčasne ukázať, že súčasťou života sú aj sny, predstavy a túžby. Je expresívna realistka, ktorá chce snívať svoj sen ako urobiť svet krajší s otvorenými očami. Makrosvet prírody prepája s mikrosvetom ľudí, ktorých má rada, na ktorých jej záleží, ktorých sa snaží spoznať a pochopiť. To množstvo empatie je všadeprítomné. Nemaľuje ľudí takých, akí v skutočnosti sú, ale takých, ako túži, aby boli. Tu si vystačí s úzkym okruhom najbližšej rodiny. Vzájomná harmónia a súlad by mali byť, či už so šťastným úsmevom, ale aj s melancholickým ponorením do svojho vnútorného sveta. Častokrát je súčasťou nápaditých kompozícií i ona sama. Veď je to napokon jej svet, do ktorého pozýva prostredníctvom svojich malieb aj nás. Tak teda neváhajme a vojdime s čistým srdcom a pokorou do sveta vyváženosti a tichého zamyslenia, úcty, citu a lásky jedného
k druhému, nech sme kto sme, každý tam môže byť lepší a šťastnejší. Staňme sa súčasťou sna o krajšom a plnohodnotnejšom živote.
...A pokúsme sa ho premeniť, podobne ako Andrea v realitu.
kurátor výstavy akad. mal. Stano Lajda,

19.9.2024 - 24.1.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Svet v kocke

Pre malých aj veľkých fanúšikov stavebnice známej po celom svete prichádza do Tihányiovského kaštieľa jedinečná výstava objektov  postavených výhradne z LEGO® kociek. Interaktívna a fascinujúca výstava ukáže návštevníkom pohľad na svet slávnych stavebníc a predvedie úžasné diela vytvorené z tisícov kociek, ktoré potešia deti aj dospelých. Okrem obdivovania vystavených modelov budú mať návštevníci príležitosť zapojiť sa do rôznych interaktívnych aktivít, workshopov a tvorivých dielní, na ktorých si vyskúšajú prácu s kockami tejto stavebnice.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci so  slovenským fanklubom TatraLUG prenesú návštevníkov Tihányiovského kaštieľa do magického sveta plastových kociek. Výstava s názvom Svet v kocke otvorí svoje brány 19. septembra 2024 a potrvá do 24. januára 2024.

LEGO® je jednou z najpopulárnejších stavebníc na svete, ktorá inšpiruje deti i dospelých k tvorbe a objavovaniu nekonečných možností konštruovania. S viac ako 60-ročnou históriou si získala srdcia fanúšikov po celom svete a neustále podporuje tvorivosť a predstavivosť.

„Tešíme sa, že výstava Svet v kocke prichádza aj do Stredoslovenského múzea. Návštevníci, ktorí túto stavebnicu obľubujú, budú môcť obdivovať okrem tradičného veľkého mesta plného detailov a pohyblivých prvkov, ako vláčik či kolotoče aj ikonické modely z filmového či komiksového sveta postaveného z týchto kociek. Atraktívnym oživením sú zmenšeniny reálnych budov z Banskej Bystrice, napríklad samotného Tihányiovského kašteľa, ale aj z iných kútov Slovenska postavené kompletne podľa fantázie staviteľov“, informuje Ivana Žačoková, vedúca prezentačného oddelenia Stredoslovenského múzea.

Kocky predstavujú svet neobmedzenej kreativity a fantázie. Táto výstava návštevníkovi ukáže, aké úžasné veci sa dajú vytvoriť z týchto malých kúskov. Každý si tu nájde niečo svoje – od nadšencov technických modelov až po milovníkov umenia. Voľný čas môžu na výstave malí aj veľkí tráviť v hernom kútiku s množstvom kociek. Práve tu budú mať priestor na skúšku svojej predstavivosti.

19.9. - 17.11.2024  

Turčianska galéria v Martine

Martin Kochan - Najlepšia verzia nás samých

Vernisáž: 19.9.2024 o 18.00 h
Kurátorka: Lucia Miklošková

Výstava Najlepšia verzia nás samých prezentuje najnovšie práce Martina Kochana, nadväzujúce na autorov výskum telesnosti. V orientácií na architektúru ľudského tela zaznieva návrat k tradícii umeleckého zobrazenia a klasickej (figurálnej) soche. Kochan je absolventom ateliéru figuratívneho sochárstva a z priestorového sochárskeho média vychádza aj spôsob jeho uvažovania. Medzi geometrické rozmery priestoru však zapája aj čas. Priestor Kochana zaujíma v celom sociálnom, kultúrnom aj politickom rozmere. A práve toto uvažovanie mu dovoľuje vstupovať do komunikačného procesu s rôznymi médiami a odkrývať nové významy v prepise skutočnosti.

Kochan je intermediálny umelec. Aktuálna séria diel je experimentálnym projektom s možnosťami digitálneho sochárstva. Zaoberá sa modelovaním figúry v digitálnom priestore a sekundárnym prepisom virtuálneho obrazu (prostredníctvom digitálnej tlače) do 3-dimenzionálneho priestoru. Kochana nezaujíma výsledok digitálnej modelácie, ale performatívna stránka procesu, pohyb v premene tvaru v simulovanom trojrozmernom prostredí a kvalita deformácií, ktoré vytvára digitálny program. Figúra mení svoj tvar podľa zadania – rozbíja sa, topí, nafukuje, alebo inak premieňa do abstrahovaných (ne)telesných foriem. Prezentované sochy nie sú záverom digitálnej modelácie, sú skôr fázou v pohybe, zastavením v tvare, ktorý autor považuje za mimoriadny. Zaujímavé pritom je, že figúra sa vplyvom deformácií nestáva menej telesnou ako bola už na začiatku. Táto figúra totiž telom nedisponovala, svoje telo získava až sekundárne (digitálnou tlačou). Tu akoby prebiehal zvláštny proces inkarnácie - stelesnenia.

Východiskom digitálnej modelácie je vždy rovnaká postava muža od Albrechta Dürera, renesančného majstra, ktorý sa zaoberal štúdiom anatómie a ľudských proporcii. Kochan má pri tvorbe na pamäti dejiny umeleckých foriem, ktoré  reviduje. V sérií sôch sa zaoberá výrazom virtuality a formou tekutosti (premenlivosti), ktorá sa symptomaticky objavovala v dielach umelcov naprieč stáročiami. V zvlnených formách nachádza odkazy na dynamické barokové drapérie, pripínajúce vzdušné oblaky, na sochy modernistov, z ktorých spomeňme priekopníka kinetického umenia Antoina Pevsnera, alebo futuristu Umberta Boccioniho, alebo diela abstraktného expresionistu Willema de Kooninga, či iné.

Pôvod slova virtuálny leží v stredovekej latinčine a výraze virtuālis, ktorý vychádza z latinského virtus (sila) a to zas z vir (človek, muž). Virtualis znamená „účinný“, vo význame podporenia kvality. Virtuálna realita je v tomto význame idealizovaná skutočnosť. Kochan sa zamýšľa nad pozitívnou utópiou ľudstva vo veku technologickej revolúcie umelej inteligencie. Virtuálne telo s ktorým pracuje je telom bez orgánov, alebo duchom bez tela. Podobá sa viac božstvu ako človeku.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Martin Kochan je absolvent Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2002-2007) a Ateliéru figuratívneho sochárstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učení technického v Brne (2008-2010). V roku 2014 bol finalistom Ceny Oskara Čepana. Zúčastňuje sa výstav doma aj v zahraničí, žije a tvorí v Trnave.

19.9. - 17.11.2024  

Turčianska galéria v Martine

Peter Šabo - Obrazy

Vernisáž 19.9.2024 o 18.00 h
Kurátor výstavy a autor koncepcie a textu katalógu:  PhDr. Karol Maliňák, PhD.

Tvorba Petra Šaba reflektuje osobnostný rozsah, šírku i hĺbku záujmov autora. Pod pojmom záujmu tu myslíme hlboké, bytostné zahĺbenie do okruhov umeleckých problémov, ktoré súvisia s jeho vzdelaním, tvorivým názorom, životnou filozofiou, túžbou po kráse, dokonalosti a harmónii, ale najmä po potrebe komunikácie, odovzdania posolstva – umeleckého, osobného, ľudského – širokému okruhu ľudí, ochotných a schopných toto jeho posolstvo vnímať, dešifrovať a prijať. Jeho prácu sprevádza množstvo vnútorných imaginárnych dialógov, myšlienok, predovšetkým o umení a tvorbe, ale nielen o tom – rovnako o živote človeka a o pravých hodnotách, ktoré už často nedokážeme rozoznať.

Výstava predstavuje výber z jeho tvorivého úsilia z ostatných piatich rokov, v ktorom rozvinul svoje ťažiskové východiská – bytostný záujem o človeka a jeho osobné krehké intímne svety. Šabove obrazy majú svoj pevný základ v brilantnej kresbe, ktorá prerastá do expresívnej maľby, výraznej palety, v ktorej ako žiara slnka pôsobia žlté, červené, ružové či okrové tóny. Pre novú tvorbu je príznačný rys jej smerovania, aspekt, ktorý podstatne určuje ako obsahovú, tak i formálnu po­vahu diel. Maľba sa tu prejavuje ako schopnosť sprostredkovávať obraz žitého sveta - nie ako súhrn a súčet povedo­mých, ba známych jednotlivostí a podôb ale­bo sled veľakrát rozprávaných neprekva­pujúcich príbehov, ale ako entita oslovujúca svojou komplexnosťou. Jeho obrazy ešte zreteľ­nejšie manifestujú presvedčenie, že fyzický akt maľby je situáciou, kedy je umelcovi umožnené zahliad­nuť čosi podstatné o určení i slobode ľudskej bytosti. Maľba sa tu javí ako rýdzo osob­né rozhodnutie, čisto osobná zodpovednosť. A to tak zo strany autora, ako i diváka. Žiada si však úplnú otvorenosť a dôveru. Pre toho, kto aspoň zbežne sleduje Šabovu tvorbu, sú vystavené obrazy plne identifi­kovateľné. Akoby v nich ma­liar dochádzal k novej syntéze, sumarizácii doterajších skúseností nielen výlučne umelec­kých. V presnej definovanosti ob­razového priestoru (o ktorom sa nedá úplne s istotou povedať, že je trojdimenzionálny) v ktorom je obsiahnutá dynamika pohybu, je možné nájsť rezíduá predchádzajúcich etáp autorovej tvorby, ale i vzdialenú, avšak zreteľnú ozvenu hlbšej do­mácej maliarskej tradície.

Umelec sa často identifikuje s odkazom druhej vlny slovenskej novej figurácie, rovnako, ako koreluje s najlepšími prínosmi slovenskej moderny šesťdesiatych rokov, s galandovcami a ich vnímaním univerzálneho tvaru – všeobsiahleho znaku, ktorý rezonuje v mysli či podvedomí diváka a umožňuje ho prijať ako niečo známe, blízke. Vracia sa k niektorým obrazom zo skorších období, premaľováva ich a reinterpretuje. Môžeme konštatovať, že tieto postupy sú prejavom dosiahnutého maliarskeho poznania, výtvarnej suverenity, ale aj čímsi viac: obracanie sa k „sebe samému“, obmeny a kombinácie predchádzajúcich riešení sú tou najschodnejšou a najprirodzenejšou cestou zvnútorňovania obrazu, zbaveného nadbytočnej naratívnosti a sentimentu.

Peter Šabo žije životom umelca – solitéra; jeho osudová životná cesta i druh povahy ho k tomu predurčujú. V ústraní svojho ateliéru komunikuje s odkazom M. A. Bazovského, ktorý pred desaťročiami obýval ten istý ateliér, a kde rovnako ako on experimentuje s autonómnymi maliarskymi štruktúrami, neobvyklými farebnými zostavami. Sympatické je, že nezotrváva na dosiahnutých métach. Reduktívny princíp ho v ostatnej tvorbe priviedol k hranici abstrahovania od všetkého nepodstatného. Zachováva však všetky dobré znaky maľby, ktorými sú pregnantnosť a jasnosť prejavu, formálna prehľadnosť, zreteľná linka, vý­razná farebnosť, skladobná plošnosť, kontrolovaná gestickosť a jedinečná schopnosť pohy­bovať sa na tej strane maľovania, ktorá priznáva väzbu na skutočnosť, zachytiť krehké okamihy s metafy­zickým základom a so silnou emočnou energiou.

Výstava predstavuje viac ako 50 autorových diel z obdobia ostatných piatich rokov. Srdečne vás pozývame na jej prehliadku.

Biografia P. Šabo

Peter Šabo sa narodil 18. 11. 1954 v Žitavanoch pri Zlatých Moravciach, po absolvovaní Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Štúdium ukončil na oddelení vol'nej grafiky a knižnej ilustrácie (u prof. Oresta Dubaya) v roku 1982. Už 37 rokov žije a tvorí v Martine (komorná maľba, grafika, kresba, ilustrácia). Mal profilové výstavy v Turčianskej galérii (1993, 2004), v roku 1994 vystavoval v Pálffyho paláci v Bratislave, v roku 1999 v T-klube v Martine, v roku 2001 v galérii Art Point v Martine, prierezové výstavy mal v roku 2009, 2014, 2019 v Turčianskej galérii v Martine, v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave, v roku 2023 v Mahlerovom dome v Jihlave (ČR). Podiel'al sa na projekte Turčianskej galérie, vystavoval v Holandsku (Hoogeveen) a vo Francúzsku (Saint Nazaire). V rokoch 1995 - 2000 sa pravidelne zúčastňoval na Medzinárodnom sympóziu mal'by v Patinciach, v roku 2000 získal ocenenie za ilustrácie ku knihe poetky Aleny Doležalovej Milujem túlavých psov v celoslovenskej súťaži o Najkrajšiu knihu. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej knižnice - Slovenského národného literárneho múzea, Turčianskej galérie, Štátnej galérie v Banskej Bystrici, galérie Des Franciscains vo Francúzsku (Saint Nazaire). Najväčšia časť diela sa nachádza v zbierkach súkromných zberatel'ov.

19.9. - 22.11.2024  

Múzeum mincí a medailí v Kremnici

Spomienky na tvorbu - Ladislav Bódi

Termín vernisáže: 19. 9. 2024 o 16:00 hod.

Akad. sochár LADISLAV BÓDI (22.10.1944 Radzovce - 29.11.2020 Kremnica)

Kremnický sochár, medailér, autor mnohých liatych medailí a razených pamätných medailí. Vytvoril tiež niekoľko voľných figuratívnych kompozícií v dreve.
Študoval na SŠUP v Bratislave. V rokoch 1972 – 1978 študoval na VŠVU v Bratislave na oddelení reliéfneho sochárstva pod vedením prof. L. Snopka a R. Pribiša. Od r. 1978 bol vedúcim ateliéru v kremnickej mincovni, neskôr učil na ŠÚV v Kremnici, odbore štukatérstvo, ďalej tvoril a pracoval v slobodnom povolaní. Samostatne vystavoval v r. 1984 v Kremnici a 1988 v Bratislave. Zúčastnil sa mnohých zahraničných výstav a jedného sochárskeho sympózia.
Do medaily, do jej vrcholkov leskov a tieňov, vyráža po stáročia ľudstvo svoj údel, víťazstvá i straty. S vážnou rolou jej dalo i veľkosť ruky ako nástroja poľudštenia, a tvar kruhu ako výtvoru prírody i mozgu. Tu začiatok splýva s koncom a naopak, aj priestor, zvlnený i obmedzený ako svet, čo vidíme vôkol seba. Len máloktoré dielo je totožné tak, ako medaila, stvorené do ľudskej dlane a len máloktorému sochárovi je tak, ako L. Bódimu, jedným výhradným nositeľom jeho umeleckého posolstva. Patrí medzi tých umelcov nášho moderného medailérskeho umenia, pre ktorých je autorská medaila svojským výsledkom, ale aj podnetom ďalšieho vývinového procesu. Bol umelcom spätým s medailou celý život a znovu a znovu pripomínal vo svojich medailách dávno či nedávno minulé, svetlé i tienisté chvíle nášho bytia a ľudských dejín. Najprv to bola len pracovná objednávka, ale potom už len umelcova vlastná tvorba a voľba znovu prežívať a sprítomňovať ich a v epicentre udalostí, ktoré hýbali ľudskými dejinami, čoraz tesnejšie spájať svoj a náš čas s časom ľudstva.
V rokoch 1976 – 1980 tvorba L. Bódiho načrtáva svoju nosnú myšlienkovú osnovu a objavuje jej výraz v prednosti liatej medaily. Živá bezprostrednosť jej voľnej rukopisnej formy sa oslobodzuje zo strohej, plochej, a technologicky aj výrazne viazanejšej formy razenej medaily, a potom overuje a cizeluje zmyslovo plný vydutý tvar, alebo naopak plochosť a plošnosť reliéfu so skoro kresbovým efektom, či plytký reliéf s malebne jemným prechodom medzi svetlom a tieňom. V plodnom a podnetnom roku 1984, keď si umelec pomeria sily na medzinárodnom sympóziu, sa reliéf jeho medaily tak uvoľňuje, dramatizuje a rozpína, že roztlačí aj dosiaľ rešpektovanú kruhovú vymedzenosť medaily. Na záver tohto obdobia overovania, zváži umelec svoje vlastné doterajšie výdobytky na prvej samostatnej výstave a temer všetky prostriedky vyjadrenia si ponecháva aj naďalej. Kruh ostáva už len kruhom a celom symbolicky vyjadruje i navodzuje hĺbavú sústredenosť na niekoľko podstatných stránok ľudskej skutočnosti. Bódiho dielo vyžaruje humanizmus, úctu a obdiv k človeku, človečenstvu, k životu vôbec. Umelec nahmatáva život v jeho centre. Dobre vie, čo všetko je, a nemalo by byť, čo nie je, a malo by byť, ale zároveň potvrdzuje pozitíva blízkosťou k ľuďom, prírode a domovu. L. Bódi dlhé roky tvoril a jeho ústredným motívom bola prevažne príroda, voľné motívy, inšpirovalo ho more a Grécko a nevyčerpateľná téma krásy ženského tela.
Mal rád prírodu, obdivoval svet... Nadovšetko však miloval svoju rodinu, vnúčatá Daniel a Dorotka boli pre neho v neskoršom veku zmyslom života. Zomrel po ťažkej chorobe doma so svojou milovanou manželkou Máriou a dcérou Zuzanou.

14.9. - 5.10.2024  

Mestské múzeum Sereď

Obrazy krajiny – Monika Mýtniková

17.00 hod. Vernisáž výstavy

kurátorka výstavy - PhDr. Iveta Lenická

12.9. - 31.12.2024  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte

V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 12. septembra 2024 o 16.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte. Prostredníctvom zbierkových predmetov  a fotografií z fondu Gemersko-malohontského múzea a Baníckeho múzea v Rožňave  predstaví históriu, rozšírenie, výrobné postupy  v minulosti významného remesla – gubárstva. Výstava potrvá do 31. decembra 2024. Jej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva. 

Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v Gemeri-Malohonte rozšíria i výroba gúb. Pojmom guba označujeme tkaninu z ovčej vlny na povrchu s vlasom, alebo slučkami či plášť rovnako s vlasom na povrchu. Guba bola zimným odevom napríklad pastierov, furmanov, rybárov. V Gemeri-Malohonte boli v 19. storočí centrami remeselnej výroby gúb Rimavská Sobota, Tisovec, Rožňava, Ratková a Jelšava. V Jelšave sa výroba gúb ujala i vďaka tamojšej súkenníckej tradícii. Vlnené pokrovce sa odtiaľ vyvážali do Záhrebu, na Ukrajinu, Sicíliu až do roku 1926. V medzivojnovom období tu pôsobili gubári Karol Nagy, Ondrej Kysel, Ján Jurín a Ľudovít Kováč, po 2. svetovej vojne tu pracovali už len dvaja gubári - Ján Jurín a Ľudovít Kováč.

Na tradície gubárstva v Jelšave nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré v roku 1958 obnovilo výrobu gúb v Klenovci. V tom čase sa tkaním gúb v Klenovci zaoberali pôvodne súkennícke rodiny – Aláčovci, Brndiarovci, rodina Ondreja Bobrovského. Okrem nich sa zhotovovaniu gúb venovali napríklad tiež Jozef Pap, Ondrej Antalík, Helena Knížová, Júlia Vološčuková, Ján Šramo, Ján Jakabšic, Mária Ostricová, Helena Hrušková, v neďalekých Rimavských  Zalužanoch Jozef Siničák. V čase najväčšieho rozmachu gubárstva, v 60. – 90. rokoch 20. storočia, pôsobilo v Klenovci 36 gubárov. V súčasnosti je posledným aktívnym gubárom Ján Fotta.

Okrem Klenovca pôsobilo niekoľko výrobcov gúb i vo východnej časti regiónu - v Jelšave guby najdlhšie tkala Helena Krušpierová,  v Revúckej Lehote sa venovala výrobe gúb Lýdia Kubincová, v Hucíne pôsobila gubárka Kerekešová. V Šiveticiach viac ako 40 rokov tkala guby Amália Dideková, od nej sa naučila zhotovovať guby Anna Galisová, ktorá sa danému remeslu venovala do roku 2010.

12.9. - 10.11.2024  

Nitrianska galéria, Nitra

Tereza Darášová

Kurátorka výstavy ↘ Andrea Pleidel
Vernisáž ↘ 12. 9. 2024 o 17.30 hod.
Miesto konania ↘ Galéria mladých

Bokom do zatáčky... a možno chcel otec syna 

Vyšívanie – nič nové, nič netradičné, pomyslíte si možno, ale v slovenskom vizuálnom umení posledných desaťročí nachádzame mnoho príkladov neobvyklého a nového poňatia výšivky. Spomeňme aspoň Kundy Crew, Vlastu Žákovú, Ivanu Šátekovú, Ivanu Slávikovú, Beátu Gerbócovú či Maroša Rovňáka. Každú/ého umelkyňu či umelca k vyšívaniu priviedli rozdielne pohnútky a ich vyšívané vyjadrovanie sa je odlišné. Tereza Darášová je ešte len študentkou, no už má svoj vlastný prístup a stále má čas a možnosti meniť sa.

Záujem o folklór a tradície si v sebe nesieme akosi prirodzene. Sama Tereza má doma kútnu plachtu po svojej praprastarej mame, ktorú jej stará mama opatrovala so slovami Ony vyšívali. Zhodou vtipných náhod sa v roku 2020 rozhodla vyšiť svoju prvú výšivku, ručne, ale v rovnakom čase začala používať aj stroj. Vyšívala hlavne nástenky (v zmysle visí na stene), prisvojené textílie obrusov a obrúskov, a začala ich meniť na svoj obraz. Pripájala vlastné porekadlá (krátke vtipné úslovia), menila tradičné alebo tvorila úplne nové. Dodnes ich vyšíva, rovnako ako krátke správy medzi priateľmi, ale i dlhšie texty prevzaté z ľudovej slovesnosti, poukazujúc na ich absurditu. Ale aj na humor, možno až detskú naivitu, a zároveň na odvahu mladosti spolu s iróniou voči dnešnej dobe.

Na výstave môžete sledovať rozptyl Terezinej tvorby od drobných násteniek, väčšie obrazy či niekoľko metrov dlhé vyšívané textílie zvádzajúce k dotyku až po očalúnené sedačky tzv. ľudovej kačice, automobilu Citröen 2CV. Automobil sa objavuje vo výšivkách od začiatku tak ako škvrna od oleja. Obrazy auta všíva do obrúskov, vyšíva auto spolu s humorno-ironickými textmi, prešíva reklamné plagáty automobiliek a nakoniec vyšíva čalúnenie samotných áut. V pláne má povyšívať si sedačky vlastného automobilu, ktoré zdedila po starom otcovi maliarovi-natieračovi, a je jasné, že vnučka nepadla ďaleko od stromu.

K vyšívaniu na stroji nepriamo dopomohla Tereze zlomenina ruky s trvalými následkami. Prvý stroj mala po mame, no dnes vlastní taký, na ktorom robí prevažne automatizované výšivky a quilting. Tereza je maliarkou za počítačom“, ihla a niť stroja urýchľujú proces samotnej tvorby, no trefné a osobité vyšívané texty sú jej vlastné a spolu s (ne)tradičným podkladom vytvárajú osobitý celok. Napriek automatizácii stroja Tereza drží kontrolu nad každým stehom, rovnako ako kedysi ženy s ihlou v ruke. Výšivka, v minulosti neoddeliteľná súčasť života, vzdelania mladých žien, neskôr kratochvíľa, dnes dostáva aj v automobilovej záľube Terezy Darášovej nový význam. Ženský a mužský svet sa prelína nielen na pôde umenia, veď napríklad koľko žien pracuje pri automobilových výrobných linkách na Slovensku?

Postupom času Terezina tvorba stále viac prepája ženskú jemnú ozdobnú výšivku tradičného slovenského ľudového remesla s mužským rýchlym, moderným, svetovým automobilovým priemyslom. Stiera hranice nielen medzi tradičným a moderným dizajnom, mužským a ženským svetom, ale snaží sa o ich prepojenie a uvidíme akou cestou sa jej premýšľanie vo výšivke rozhodne ísť...

Tereza Darášová (*2002) študuje na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave od roku 2021. Zimný semester 2023/2024 absolvovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v ateliéri Maľby 3 Josefa Bolfa. Momentálne navštevuje Ateliér mal+by Klaudie Kosziby. Skupinovo vystavuje od roku 2022, samostatnú výstavu mala v roku 2023 v Bratislave. Žije v Stupave.

11.9. - 30.11.2024  

Vlastivedné múzeum v Galante

Život zo striebra a ocele – kovy, ktoré formovali dejiny

Od 11. septembra 2024  môžete vo Vlastivednom múzeu v Galante  vidieť umenie kováčskeho a šperkárskeho remesla, ale aj to, ako vyzerajú tieto umelecké predmety, keď sa do nich zahryzie zub času. Vernisáž sa uskutoční 11.9.2024 o 17:00.

Tak ako sa človek naučil postupne tvarovať kov, formovali aj jednotlivé kovy ľudské dejiny. O ložiská surovín sa viedli vojny, remeselní majstri, inžinieri a najbrilantnejší myslitelia vytvárali technologické postupy, ktoré posúvali vývoj ľudstva od prvých kovových korálikov, klincov, dýk až po oceľové konštrukcie moderných mrakodrapov, lietadiel a komponenty špičkových počítačov. Vycibrené šperky zdobili kráľov, cisárov a elity, a vďaka novým a kvalitným zbraniam sa dobývali územia, alebo naopak ubránil mier.

Naša výstava Vám poodhalí postupy a techniky, ktoré stoja za vytvorením týchto jedinečných exponátov a umožní nahliadnuť do dávnej minulosti, kedy sa začal písať spoločný príbeh ľudstva a kovov. 

Striebru ľudia od pradávna pripisovali čarovnú moc a ako sa neskôr ukázalo, niektoré účinky mali aj medicínske využitie. Okrem šperkov sa využívalo už pri výrobe najstarších známych mincí a platidlá sa z tohto svetlého kovu vyrábali až do nástupu modernej meny. Náš moderný svet si bez ocele už nedokážeme predstaviť, ľudstvo sa podľa doterajších archeologických nálezov s touto zliatinou železa zoznámilo v 2. tisícročí p.n.l. Odvtedy sa technológia výroby častokrát modifikovala a rozšírila sa aj škála využitia.

Práve klenoty a militárie sú pre mnohých synonymom bohatstva a moci. Aj keď všetci hlboko vo vnútri cítime, že skutočné hodnoty v živote sú iné, po smrti sú práve tieto predmety to jediné, čo nasledujúcim generáciám prezradí niečo o pochovaných jedincoch. Archeológovia dokážu vďaka nim nie len odhadnúť príslušnosť k určitej vrstve v hierarchii spoločnosti, ale pomocou moderných analýz rekonštruovať aj obchodné cesty, kontakty, prípadne využitie daného predmetu.

Celý tento fascinujúci príbeh Vám predstavíme vďaka vybraným umelecko-remeselným dielam šperkárky Henriety Môcovej a umeleckého kováča Róberta Môca, ktoré budú doplnené o  zbierkové predmety Vlastivedného múzea zo zbierok fondu archeológie, histórie aj etnológie. Výstava bude sprístupnená do konca novembra 2024 v bežných otváracích hodinách. Výstavu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, a zriaďovateľ našej inštitúcie Trnavský samosprávny kraj.

Mgr. Beata Horváth Szépová, kurátorka výstavy

6.9. - 17.11.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Ján Havrila / Chvála pomalosti

Kurátor:    Mgr. Katarína Matušková

Výstava Jána Havrilu s metaforickým názvom Chvála pomalosti prezentuje prierez už uzavretým dielom rodáka z oravskej obce Brezovica. Aj napriek tomu, že väčšinu svojho tvorivého života prežil v Likavke pri Ružomberku, kde našiel svoje rodinné zázemie, okrem komornej maľby bola väčšina jeho monumentálnych diel realizovaných v rámci Slovenska práve na Orave. Výstava tematicky i formálne sumarizuje najdôležitejšie smerovania skorších období. Ján Havrila aj napriek „tichému svetu“ prostredníctvom svojej tvorby nanovo vyjadroval postoj, rozprával príbeh či zachytával zložité kompozície strojov a zariadení.  

Jednotlivé línie jeho diela charakterizuje racionálno-konštruktívna výstavba, predovšetkým v bohatom tematickom registri strojov, pracovných zátiší a štylizovaných technických zariadení. V neskoršom období jeho záujem o štylizáciu prerástol aj do voľnej tvorby geometrickej abstrakcie a realizácií vo forme vitráží. Ďalšou dôležitou črtou, ktorá dopĺňala jeho životné putovanie, bola citlivosť na okolitý svet, čo reflektoval v témach civilistických námetov, momentiek zo života, bežných okamihov a situácií, cez ktoré analyzoval ľudské príbehy formou zastavenia sa v čase. Využíval na to individuálne prehodnotený fotorealizmus, napr. v zachytených interiérových fragmentoch so  symbolickým významom zrkadla. Nevyhýbal sa ani kritike spoločnosti. Svojimi dielami kládol otázky o budúcnosti, zmysle konfliktov v medziľudských vzťahoch i v medzinárodnom meradle. Neboli mu cudzie ani športové námety, ktoré dokázal spracovať reportážnym spôsobom.

Vo väčšine diel nachádzame vertikálne i horizontálne delenie kompozície na dve súbežne sa odohrávajúce scény. Zastavenie v čase realizoval detailným záberom pripomínajúcim zväčšeninu fotografie či sekvenciu z filmu. S akcentom na obrysovú líniu a plošné využívanie farieb a svetla mal v rukách výrazové prostriedky pop-kultúry, ktoré využíval a cyklicky sa k nim vracal. Z uvedeného hľadiska má dielo Jána Havrilu čo povedať aj dnešnej generácii. Výstava Havrilovej maľby je doplnená reliéfmi Mikuláša Palka, ktoré prezentované témy posúvajú do priestoru.

Ján Havrila, akad. mal.

(1933, Brezovica – 2009, Likavka)

Po absolvovaní stredoškolských umeleckých štúdií na SŠUP v Bratislave, pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Mudrocha a prof. Jána Matejku. Profesijne pôsobil ako návrhár v BZVIL v Ružomberku. Jeho komorné maliarske diela sa nachádzajú vo viacerých galériách na Slovensku, okrem iných aj v  Slovenskej národnej galérii a v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Svoje diela prezentoval na viacerých individuálnych a skupinových výstavách doma aj v zahraničí. Posledná rozsiahla individuálna výstava sa konala počas IV. Medzinárodného festivalu kultúry nepočujúcich s. F. Saleského, na ktorom sa pravidelne zúčastňoval, v priestoroch Nitrianskej galérie v roku 2006 pod názvom Maľba. Väčšina prezentovaných obrazov pochádza z pozostalosti autora. Za ich zapožičanie ďakujeme dcéram autora.

5.9. - 30.9.2024  

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Z modranských ateliérov

otvorenie výstavy Z modranských ateliérov sa uskutoční dňa 5. 9. o 17:00 h

4.9. - 31.10.2024  

Múzeum v Kežmarku

Technika - Vedecká hračka

HRANÍM SPOZNÁVAM SVET!
Interaktívna výstava vedeckých hračiek TECHNIKA – VEDECKÁ HRAČKA prispieva k naplneniu túžby malých i veľkých poznávať a učiť sa hrou. Druhá časť názvu výstavy – vedecká hračka – je odborné pomenovanie dobrej a kvalitnej hračky, ktorá pri hre demonštruje, približuje alebo využíva konkrétny prírodný alebo technický fenomén.

So všetkými výstavnými exponátmi – hračkami, neškolskými fyzikálnymi experimentmi a hlavolamami – sa môže každý žiak, učiteľ, prípadne i rodič či iný návštevník, podľa svojej chuti vlastným tempom ľubovoľne dlho hrať. Pomôckou pri hre s menej známymi či neznámymi hračkami sú prehľadné manuály obsahujúce motivačnú otázku, opis manipulácie, pozorovanie, fyzikálnu podstatu a príslušnú tému Štátneho vzdelávacieho programu v spojení s ročníkom ZŠ, platná priemyselno-právna ochrana a príp. upozornenie na bezpečnosť manipulácie.

Logom výstavy je najväčší exponát (guľôčkový výťah) v schematickom znázornení. Súčasťou putovnej výstavy sú zalaminované kópie historických školských obrazov na tému remeslá, nástroje a náradie.

Originálnu interaktívnu výstavu tvorí viac ako 60 vedeckých hračiek a jednoduchých experimentov, ktoré boli zakúpené v 15 štátoch alebo boli vytvorené v denných táboroch tvorivosti VEDHRA. Môže byť doplnená 15 hlavolamami. Odporúčaný čas návštevy/efektívneho hrania na výstave je 1,5 hodiny.

Výstavu pripravili členovia banskobystrického občianskeho združenia Vedecká hračka. Pod autorským vedením predsedníčky Ing. Beaty Puobišovej sa na jej príprave a realizácii podieľali najmä Mgr. Sidónia Tomášová Czetöová (Michalovce), Ing. Klára Kováčiková (Bratislava) a fotograf na voľnom kolese Matej Kapusta (Banská Bystrica).
Na doplnení textov manuálov spolupracovali pracovníci Katedry fyziky a Katedry techniky a technológie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Výstava vznikla v roku 2016 a dosiaľ bola reinštalovaná v 43 školách a osvetových zariadeniach v SR aj vďaka úvodnej podpore Komunitnej nadácie Zdravé mesto, Banská Bystrica.

© Vedecká hračka, o.z., júl 2024, Banská Bystrica

3.9. - 3.10.2024  

Sobášny palác v Bytči

Archív – pamäť nás všetkých

Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči v spolupráci s Považským múzeom v Žiline pripravili výstavu pri príležitosti 70. výročia organizovaného archívnictva na Slovensku. Výstava pútavou formou približuje význam archívu v našej spoločnosti a dejiny Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, ktorý je od roku 1955 umiestnený v  budove Bytčianskeho kaštieľa. Archív predstaví svoju činnosť, významné fondy a reprodukcie unikátnych archívnych dokumentov. Ukážky priestoru bádateľne, dobovej pracovne archivára a archívneho skladu s vystavenými atypickými úložnými jednotkami spestria prehliadku výstavy. V ponuke je možnosť pečatenia listín rôznymi druhmi pečatidiel, skladanie či vyfarbovanie erbov. Výstavou vás bude v určených termínoch sprevádzať archivár. Slávnostné otvorenie výstavy bude 5. septembra o 14.00.

21. a 28. september 2024 o 14.00
Sprevádza archivár

Komentovaná prehliadka výstavy Archív – pamäť nás všetkých, pri príležitosti 70. výročia organizovaného archívnictva na Slovensku. Sprievodné slovo v podaní archivárov zo Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči. Určené pre odbornú aj laickú verejnosť. Základné vstupné je 5 €, zľavnené 3 €.

Odporúčame vopred sa objednať telefonicky 0944 204 300 alebo e-mailom na pedagogbytca@pmza.sk.

2.9. - 22.11.2024  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Skutočné tváre na papierových platidlách

Ľudia prichádzajú do kontaktu s bankovkami dennodenne. Väčšina obvykle venuje pozornosť len nominálnej hodnote, dizajn bankoviek si vôbec nevšíma. Škoda, celkový výzor papierových peňazí, zvlášť osobností na nich zobrazených, o konkrétnej krajine mnohé napovie a mamonu prepožičia aspoň čiastočne "ľudskú tvár".

Viete, čí portrét nosíte v peňaženke?

História vzniku bankoviek je nesmierne zaujímavá a "cenné papieriky" neraz reflektujú stáročné myslenie celých národov. Peniaze ako nevyhnutné dielo ekonomiky hýbali svetom už od dávnej minulosti. Dôvodov, prečo peniaze vznikli, je nespočet a samotná téma peňazí je natoľko inšpiratívna, že zasahuje snáď do všetkých sfér života. Peniaze sú v neustálom pohybe, cirkulujú, na svete neprejde sekunda bez finančnej transakcie alebo zmienky o peniazoch, neexistuje príbeh, v ktorom by peniaze nezohrali čo i len miniatúrnu rolu. Tak to skrátka je, tak to bude a tak to vždy bolo - hoci práve v počiatkoch nie je správne hovoriť o peniazoch.

Hovorí sa im platidlá

Papierové platidlá, ktorých je až 95 %, slúžia ľudom, boli a sú súčasťou ich života, práce a kultúry. Ich poznanie umožňuje širokej verejnosti hľadieť na každodenne používané "kúsky papiera" trochu inak, zároveň má tendenciu prebudiť v ľuďoch ohľaduplnosť pri manipulácii s nimi a zvýšenú pozornosť pri nájdení starých, zabudnutých platidiel. Práve vďaka čriepkom znalostí si človek azda uvedomí ich hodnotu a zistí, že v múzeu alebo u zberateľov sú predmetom hlbšieho záujmu, o ktorý sa môžu pričiniť aj on.

Osobnosti na bankovkách

Výstava s názvom Skutočné tváre na papierových platidlách predstaví na skromnom priestore vznik papierových platidiel od najstarších čias a poukáže na najbežnejší motív - portrét konkrétnych postáv dejín, spoločensko-politického diania, vedy i umenia. Za príbehmi predmetov z numizmatických zbierok sa ukrýva viacero významných osobností, ako napríklad Mikuláš Kopernik, Werner von Siemens, Emilia Plater, Endre Ady či Ľudovít Štúr, ale aj mnoho iných, s ktorými sa návštevníci majú možnosť vidieť práve vo výstavných priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.

28.8. - 1.10.2024  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Different Trains – Feldov vlak

Pri príležitosti osláv Európskeho dňa židovskej kultúry otvorí SNM – MŽK v priestoroch svojej sídelnej budovy na Židovskej 17 v Bratislave komornú výstavu DIFFERENT TRAINS – FELDOV VLAK. Výstavný projekt prezentuje diela košického maliara a výtvarníka Dušana Scholtza, ktoré využívajú motív vagónov a sú venované pamiatke obetí holokaustu. Umelec vo svojej tvorbe často využíva objekty každodennosti, ktoré pretvára do „koláži neočakávaných súvislosti“. Aj výtvarnú sériu Different Trains – Feldov vlak tvoria koláže, ktorých základom sú účtovné pečiatky ako symbol byrokracie a zdanlivého strohého poriadku v protiklade k ľudským emóciám utrpenia.

19.8. - 31.12.2024  

Banícke múzeum v Rožňave

Tvoj objektív, tvoj príbeh ... Umelecké záblesky

2. ročník amatérskej súťaže výtvarnej fotografie

Po úspešnom prvom ročníku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje aj tento rok amatérsku súťaž výtvarnej fotografie. 
Témou súťaže pre tento rok, do ktorej sa môžu záujemcovia prostredníctvom svojich fotografií zapojiť, je Architektúra vo Vašom čase. „Jedným z dôvodov, prečo sme vybrali toto zameranie je naša zvedavosť, ako účastníci súťaže prostredníctvom svojich fotografií zaznamenajú statickosť dnešnej rýchlo meniacej sa doby. Tešíme sa na ich fotografie v akomkoľvek spojení s témou architektúry,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.

Technické požiadavky pre súťažné fotografie:

-    elektronický grafický formát fotografií JPG, odporúčaný rozmer dlhšej strany fotografie maximálne 3600 pixelov a veľkosť súboru do 8 MB, optimálne rozlíšenie 300 DPI

Fotografie je potrebné zasielať spolu s emailovou prihláškou a podpísaným dokumentom Súhlas so spracovaním osobných údajov na e-mailovú adresu: vytvarne.umenie@banmuz.sk. Pravidlá súťaže a dokument Súhlas so spracovaním osobných údajov pre účely súťaže sú verejne prístupné na webovej stránke Baníckeho múzea v Rožňave www.banmuz.sk v sekcii Dokumenty. 

Súťaž potrvá do konca kalendárneho roka 2024 a výsledky budú vyhlásené v priebehu februára 2025. Víťazná fotografia bude vystavená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave počas kalendárneho roka 2025.

6.8. - 13.10.2024  

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Kalcit – majster tvarov

Aj vy ste v detstve zbierali rôzne minerály a pokúšali sa určiť ich druh? O jednom z nich sa môžete niečo nové naučiť a jeho krásu a premeny obdivovať na výstave Kalcit – majster tvarov v Múzeu Andreja Kmeťa od 6. augusta do 13. októbra 2024.

Kalcit vytvára až okolo 1000 rôznych známych tvarov, čo je vo svete minerálov unikátne. Po kremeni je druhým najrozšírenejším minerálom v zemskej kôre. Chemickým zložením je to uhličitan vápenatý (CaCO₃). Najstarší známy opis kalcitu pochádza od Plínia Staršieho z roku 79 n. l. Názov kalcit je odvodený z latinského slova calx – vápno.

Metamorfózou vápenca vzniká jeho hrubokryštalická forma – mramor. Vzácne a geneticky zaujímavé sú magmatické karbonátové horniny – karbonatity. Z termálnych prameňov sa vylučuje chemogénny vápenec – travertín. Rozpúšťaním a opätovným vyzrážaním z roztokov vznikajú krasové útvary – jaskyne s ich typickou jaskynnou (sintrovou) výzdobou rôznych tvarov a farieb (brčká, stalagmity, stalaktity, záclony, perly...). Kalcit je významný aj pre živé organizmy vrátane človeka, pretože vytvára ochranné obaly a kostry živočíchov (napr. lastúry, ulity).

Kalcit má aj veľký ekonomický význam. Z vápenca a slienitého vápenca sa vyrábajú stavebné hmoty vápno a cement. Travertín a mramor, ale aj niektoré typy vápenca, sa využívajú ako dekoračný kameň.

Výstava Kalcit – majster tvarov poukazuje aj na ďalšie zaujímavosti tohto minerálu. Štiepne tvary priehľadného kalcitu (tzv. islandský vápenec) sa vďaka dvojlomu svetla využívali v optike pri zostrojovaní mineralogických mikroskopov. Pôsobivá je vlastnosť luminiscencie niektorých kalcitov (vyžarovanie farebného svetla pri ožarovaní ultrafialovým svetlom), za ktorú kalcit vďačí prítomnosti stopových prvkov.

Autorská panelová výstava Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši je doplnená o zbierky kalcitovej jaskynnej výzdoby z Demänovského jaskynného systému, Veľkej Stanišovskej jaskyne a iných slovenských jaskýň, z českého lomu Vitošová či aragonitových jaskýň na Kryme. Panelová časť s jaskynnou výzdobou je doplnená o mineralogické zbierky Slovenského národného múzea v Martine – Múzea Andreja Kmeťa a Východoslovenského múzea v Košiciach.

Viac ako 150 druhov kalcitu predstavuje jeho rôzne genetické typy. Na výstave sú prezentované kryštalické formy kalcitu a aragonitu zo Slovenska (Banská Štiavnica, Bešeňová, Dobšiná, Gemerská Ves, Gombasek, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Poniky, Rudňany, Slanec, Špania dolina, Spišské podhradie, Trstín, Vechec, Višňové, Vyhne, Železník a iné), Česka (Jáchymov, Krkonoše, Příbram, Tišnov, Střekov, Oslavany, Štramberk) a významných mineralogických svetových lokalít (Island, Maďarsko, Maroko, Mexiko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Švajčiarsko, USA).

Výstavu je realizovaná v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenským múzeum v Košiciach.

31.7.2024 - 30.3.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jozef Hanula: Reminiscencie

Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.

Galéria uvádza v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša výstavu Jozef Hanula: Reminiscencie, v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), s cieľom kompletizovať dielo umelca v kontexte vývoja slovenského výtvarného umenia. Prvá ucelená prezentácia diela spišského autora v ucelenom koncepte odprezentuje diela zo súkromných archívov a zo zbierok slovenských galérií (Slovenská národná galéria v Bratislave, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Východoslovenská galéria v Košiciach, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch).

26.7.2024 - 1.3.2025  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Od hlavy po päty odetí v zákone

SNM – Múzeum židovskej kultúry vás pozýva na svoju novú autorskú výstavu „Od hlavy po päty odetí v zákone“. Výstavu pripravilo SNM – Múzeum židovskej kultúry pri príležitosti 30. výročia svojho založenia a je to zároveň ďalší projekt zo série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Séria začala expozíciou zobrazujúcu košer či už v oblasti stravovania, ale aj v iných oblastiach života veriacich, odievanie zahŕňajúc. Práve preto možno túto novú výstavu chápať ako nadväzujúcu na už spomínaný zámer predstaviť návštevníctvu rozličné – menej známe, možno i celkom neznáme – oblasti každodenného života veriacich v intenciách ich religiozity. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu MŽK – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.

12.7. - 25.10.2024  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Prázdna stolička

Výstavný projekt v spolupráci s Evanjelickým kolegiálnym gymnáziom v Prešove. Základom výstavy je projekt žiakov Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, ktorí pátrali po osudoch 102 žiakov vylúčených zo štúdia v roku 1940 kvôli svojmu židovského pôvodu.

V septembri 1941 vydala vláda Slovenskej republiky Nariadenie o právnom postavení Židov. V § 38 bode 1 sa uvádza, že: „Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.“ Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove navštevovalo v tomto období 102 žiakov židovského vierovyznania, ktorých  v zmysle nariadenia zo štúdia vylúčili. Mnohí z nich boli neskôr deportovaní do koncentračných táborov a mnohí útrapy 2. svetovej vojny neprežili.

O osudoch žiakov židovského pôvodu z Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove je možné dozvedieť sa priamo aj z publikácií vylúčených žiakov Róberta Cvi Bornsteina (Záblesky v temnote),  Agneše Kalinovej (r. Farkašovej) a Heather Dune Macadam.  

3.7. - 30.9.2024  

Sobášny palác v Bytči

Štvrťstoročie čipkovaných radostí

V Sobášnom paláci v Bytči otvoríme novú výstavu výstava s názvom Štvrťstoročie čipkovaných radostí. Klub paličkovanej čipky Gracia pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline si ňou pripomenie 25. výročie svojej existencie. 

„Klub vznikol na jeseň v roku 1999 na podnet absolventiek kurzu paličkovanej čipky, vedeného Máriou Hnidkovou v žilinskej Živene. Cieľom klubu je zdokonaľovanie sa v technike paličkovania, vzájomná podpora kreativity, osvojenie si a zachovanie slovenskej regionálnej čipky. Zúčastňuje sa na domácich a medzinárodných čipkárskych festivaloch a súťažiach, usporadúva pravidelné každoročné kolektívne výstavy, kurzy na rozšírenie tvorivosti a zručnosti čipkárok. Svojou činnosťou posúva krehkú krásu čipkárskej tvorby na Slovensku vpred,“ približuje činnosť klubu jeho predsedníčka Helena Janotová. Vystavené práce predstavujú retrospektívu činnosti za ostatných 25 rokov. Je to výber najlepších prác vytvorených členkami klubu, niektoré z nich boli ocenené aj na celoslovenských súťažiach. Návštevníci uvidia diela Daniely Bukovej, Kataríny Búranovej, Viery Fulekovej, Heleny Janotovej, Jely Matejíkovej, Margity Ninisovej, Emílie Ondíkovej, Lýdie Pekaríkovej, Daniely Podmanickej, Ivety Ponechalovej, Anny Rástočnej, Jany Štefánikovej, Anny Šuškovej a Zity Tabačkovej. 

Paličkovaná čipka sa svojou jedinečnosťou zaradila medzi najarchaickejšie textilné techniky u nás, pričom zmienky o nej pochádzajú už zo 16. storočia. „Čipky mali svoje charakteristické znaky podľa regiónov. Napriek tomu, že výroba nebola  rozšírená po celom území Slovenska, prvky paličkovanej čipky nachádzame na mnohých krojoch. V našom regióne sa paličkovaná čipka začala objavovať  až v 20. storočí.  Postupne sa rozvíjala a zdokonaľovala aj vďaka činnosti Klubu paličkovanej čipky Gracia. Jubilujúci klub si preto zaslúži reprezentatívnu výstavu. Diela šikovných čipkárok budú vystavené v historických priestoroch Sobášneho paláca v Bytči, ktoré umocnia ich krásu.“ uviedla kurátorka výstavy – etnologička Považského múzea Mgr. Adriana Bárdyová. 
    

7., 12., 14. a 28. august o 10.00 a 14.00
Tvorivé dielne paličkovanej čipky
V Sobášnom paláci v Bytči chystáme špeciálne tvorivé dielne. Počas augusta vás čakajú ukážky paličkovanej čipky s členkami klubu paličkovanej čipky Gracia pri Krajskom kultúrnom stredisku. Zoznámte sa s jedinečným remeslom a jednotlivými technikami, vyskúšajte si svoju zručnosť a trpezlivosť. Vstupné v rámci prehliadky: základné 5 €, zľavnené 3 €.

27.6. - 6.10.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Dorota Sadovská – Zelené telo

Kurátorka:                    doc. Mgr. Lenka Sýkorová, Ph.D.
Vernisáž výstavy:         štvrtok 27. júna 2024 o 16.30 hod.

Dorota Sadovská vstúpila na slovenskú umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch s jasne deklarovaným rukopisom, ktorý sa odvážne hlásil ku klasickému médiu maľby a obsahovo ku kresťanskej tradícii. Sadovská je intermediálna autorka, ktorú fascinujú limity telesnosti. Jej záujem o figurálnu maľbu s dôrazom na nezameniteľné uchopenie duality tela (zmyslovej telesnosti) a duše (vyššieho spirituálneho presahu) ju stále robí neprehliadnuteľnou umelkyňou nielen na domácej slovenskej, ale aj na medzinárodnej scéne.

Jej doménou je ľudské telo z rôznych uhlov pohľadu. Telo poníma ako hmotu, ale tiež ako nositeľa gesta či emócie. Umelkyňa telesnosť uchopuje aj z hľadiska kresťanskej spirituality a vedome sa pohybuje medzi médiami maľby, objektu, inštalácie, fotografie, performance a interakcie s divákmi. Výstava „Zelené telo“ je prierezom jej tvorby a odkazuje na telesnosť, ale aj na prírodu, ktorá je s človekom spätá celoživotne. „Zelené telo“ možno interpretovať ako kultúrnu krajinu, ktorá je v posledných dekádach zmietaná ekologickými krízami.  

Dorota Sadovská prezentuje na výstave maliarske plátno ako vrchný odev, šaty, ktoré si možno obliecť (Maľba na mieru). Divák môže vidieť aj klasické závesné maľby, akcentujúce telá ako organické hmoty, ktoré sa navzájom prepletajú a vytvárajú telesné konfigurácie známe z prírody (#StayHome). Zranené plátna sú jasnou paralelou telesnej zraniteľnosti, ale súčasne korešpondujú s uchopením kože ako tenkej línie medzi vonkajšou a vnútornou realitou. Na výstave akcentované biblické témy odkazujúce na Kristovo vzkriesenie (zmŕtvychvstanie) možno čítať ako nositeľa nového cyklu života (Adam a Eva, Modrozelený, Zelený a Biely Kristus a Pieta). Istá provokácia a sebareflexia každodenného prežívania je demonštrovaná v projekte Živé šaty (od 2013), keď sa sama autorka oblieka do živých naklíčených šiat evokujúcich nový začiatok i zánik v jednom. Súčasne odkazujú na názov výstavy „Zelené telo“. Dorota Sadovská nám sprostredkováva performatívne zastavenie sa, uvedomenie si obnaženej všímavosti, a kladie si otázku, kde je hranica našej entity. Celkovo je výstava o prepojení tela a krajiny v spirituálnom zmysle. Skúma hranice vnútra a vonkajšku, pozície ja a my, subjektu a objektu.

Dorota Sadovská (*1973, Bratislava) študovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave na oddelení textilu a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby, kde diplomovala v roku 1997 u Rudolfa Sikoru a v roku 2004 ukončila doktorandské štúdium u Dezidera Tótha. Súčasne v roku 1999 na École Nationale des Beaux Arts v Dijone vo Francúzsku obhájila diplom výtvarných umení. Na Slovensku i v zahraničí získala celý rad ocenení. Jej všadeprítomná provokácia, irónia a sebaprezentácia je kritikou výtvarného umenia, ale tiež každodennej reality, predovšetkým v jej projektoch Živé šaty (od roku 2013), Doba plastová (od roku 2017) či autorský magazín SADO 1–3 (2005–2015). Mnohovrstevnú tvorbu Doroty Sadovskej možno členiť na tri hlavné okruhy. Prvým a dominantným okruhom sú maliarske projekty vychádzajúce z klasického média, avšak s ľahkosťou uchopené intermediálne zmýšľajúcou autorkou. Umelkyňa vedome skúma limity závesného obrazu ako objektu. Expanduje do priestoru a predurčuje tak pozíciu diváka napr. Ďaleko, tak blízko (2011), Rotunda (2016) a Čítanie o tekutosti (2019). Ďalej je pre ňu signifikantná fotografia, s ktorou pracuje ako z pozície skice, tak autonómneho diela. Tretím okruhom je performance. Telo je v intermediálnej tvorbe Doroty Sadovskej nositeľom sociokultúrnej každodennej skúsenosti. Pracovná metóda fotografickej predlohy pre maľby je využívaná aj pri nových médiách. Ako vo fotografiách, tak aj v objektoch či videách, využíva svoje precízne vytrénované maliarske videnie a majstrovsky pracuje s vizuálnymi skratkami, nadhľadmi a ilúziou priestoru.

17.6.2024 - 17.6.2027  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Rusínski majstri

Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.

10.6. - 30.9.2024  

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Spiš - Gemer

Výstava historických fotografií Szilárda Schermanna zo Spiša a Gemera v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave.

7.6. - 30.11.2024  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Angela Hornická - Akvalásky

Angela Hornická

O sebe ...

Pochádzam zo Spišskej Novej Vsi, no od svojich 19 rokov žijem a pracujem v Bratislave.

Absolvovala som Fakultu architektúry STU v Bratislave na Katedre interiéru a výstavníctva a ako architekt pôsobím do súčasnosti. Výtvarný prejav ma lákal už od detstva, avšak tvoriť som začal po dlhých 45. rokoch.

Vo svojej tvorbe sa venujem najmä portrétnej a figurálnej maľbe, kde viem technikou akvarelu docieliť úžasnú priesvitnosť pokožky alebo lesk v očiach postáv a fascinuje ma, ako pri práci s vodou vznikajú drobné náhodné detaily, ktoré vdýchnu dielu život.

O diele ...

Jej dielo má vysoko estetický a moderný výtvarný prejav. Hľadaním a skombinovaním vhodného námetu a správneho výrazu vznikajú kultivované dielka, ktoré nadchnú svojou zdanlivou jednoduchosťou, farebným koloritom a citom pre detail a atmosféru.

Zúčastňuje sa mnohých výstav, workshopov i súťaží.

Jej akvarel „Spiš castle“ získal 2. miesto v medzinárodnej konkurencii IFAM Global v roku 2023 v jesennej edícii súťaže, v kategórii „krajina“. (Malaysia International Online Juried Competitions – LANDSCAPE category“)

Dáša Uharčeková Pavúková

1.6. - 31.12.2024  

Horehronské múzeum, Brezno

Krycie meno Zuzana

Realizácia: Mgr. Ľubomír Bagačka, Horehronské múzeum
Zostavovateľ TS: Mgr. Ľubomír Bagačka

Horehronské múzeum sa rozhodlo pripojiť sa k súčasnému trendu realizovať výstavy a prezentovať svoje odborné činnosti vo virtuálnom priestore. Za pomoci QR kódov umiestnených v priestoroch stálej historickej expozície „Brezno v premenách času“ majú návštevníci prostredníctvom svojich mobilných telefónov možnosť oboznámiť sa s významným postavením Brezna, ktoré bolo popri Banskej Bystrici a Zvolene jedným zo stredísk Slovenského národného povstania.

Informácie mapujú spoločenský a hospodársky život obyvateľov Brezna po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky v marci 1939, ako aj život na pozadí konfliktu 2. svetovej vojny, ktorý vyústil do celoslovenskej revolty v podobe SNP. Osobitná kapitola je venovaná letisku v Rohoznej, aktivitám Frontového divadla, ako aj finančnému zabezpečeniu SNP, konkrétne osobe ekonóma I. Karvaša. Prezentujúce fakty nekončia potlačením povstania, podávajú obraz života v meste pod priamou nacistickou nadvládou a tŕnistú cestu ku konečnému oslobodeniu mesta i celého Horehronia.

Táto aktivita Horehronského múzea je prvou zo štyroch rôznych podujatí, ktorými si chce pripomenúť 80. výročie jedného z najvýznamnejších historických medzníkov 20. storočia – Slovenského národného povstania.

20.5. - 31.10.2024  

Hrad Strečno

Na hrade a pod hradom

V priestoroch stredovekej dediny Paseka bude od 20. mája sprístupnená výstava s názvom Na hrade a pod hradom. Výstava prezentuje práce žiakov ZUŠ M. R. Štefánika v Čadci. Diela vznikli výtvarnou technikou – maľba na plátno s akrylovými farbami.

Výstava mala minulý rok veľký úspech, preto sa organizátorky rozhodli námet zopakovať. Deti pod vedením výtvarných pedagogičiek Ingrid Šiškovej, Miroslavy Habčákovej Samsonovej a Petronely Vlhovej opäť pustili uzdu svojej fantázii a vznikli originálne obrazy na tému život na hrade a pod hradom. Tentokrát sa do projektu zapojilo 102 žiakov. „Deti majú možnosť prezentovať svoje umenie a návštevníkom môže počas cesty na hrad Strečno pookriať duša pri krásnych dielach,“ doplnila kurátorka výstavy Petronela Vlhová.

18.5. - 30.9.2024  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Svet modelov

Každý z nás v detstve aspoň raz videl veľký model železnice a zažil neopísateľný pocit z minisveta, ktorý si žije vlastným kúzelným životom. Dieťa, ale i mladý nadšenec zmenšenín sa naň dokáže dívať a obdivovať ho celé hodiny, v predstavách raz ako rušňovodič, šofér či ako lodivod. Staršie a skúsenejšie ročníky zas zaspomínajú, aké bolo túžiť po nedosiahnuteľných métach za ich detských čias, aby sa opäť raz na okamih sami stali deťmi.

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi v spolupráci so Združením technických a športových činnosti Bojnice otvára novú výstavu s názvom Svet modelov. V priestoroch múzea na Košovskej ceste 9 v Prievidzi môžu všetci návštevníci zahliadnuť modely železničných vozidiel (mašinky i vagóniky rozdielnych veľkostí), úzko- i širokorozchodných tratí a staníc (dych berúci modul podnikovej vlečky Tatra nábytok Pravenec), ale aj rôzne miniatúry lodí (fregata, torpédoborec, remorkér i galeóna slávneho Francisa Drakea či rybársky čln), automobilov (od hviezdneho Rolls-Royce cez cisternovú hasičskú striekačku až po monster truck) a ťažkej (nielen vojenskej) techniky. Súčasťou výstavy bude interaktívne koľajisko.

Združenie technických a športových činnosti Bojnice v súčasnosti zastrešuje niekoľko modelárskych klubov (letecký, lodný, železničný, rádioamatérsky a plastikový). Krúžok vedie mladých modelárov k precíznosti a trpezlivosti.

15.5. - 31.12.2024  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Július Andrássy st., výnimočný politik

Aristokrat Július Andrássy st. (1823 – 1890) bol neodmysliteľnou postavou uhorskej, ale aj európskej politickej histórie 19. storočia. Angažoval sa v revolúcii v roku 1848  – 184849, pôsobil ako predseda vlády Rakúsko-uhorska, bol jedným z iniciátorov a realizátorov rakúsko-uhorského vyrovnania. V roku 1867 korunoval v Budíne cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu za uhorských panovníkov.

Výstava prostredníctvom originálnych dokumentov a umeleckých predmetov zo SNM – Múzeum Betliar prezentuje Andrássyho kariéru a osobný život.

2.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš

Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.

Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.

Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.

Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.

Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.

22.4.2024 - 1.5.2025  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Hravo o hradoch

Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.

Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.

Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.

Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk

Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)

16.2. - 30.9.2024  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Čaro depozitu

Výstava Čaro depozitu predstavuje vzácne artefakty materiálnej ľudovej kultúry Rusínov pochádzajúce zo  zbierok SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Cieľom je priblížiť hlavne mladým návštevníkom spôsob života Rusínov v minulosti.

Pastierstvo, poľnohospodárstvo, pestovanie obilia, ľanu, jeho spracovanie, výroba odevov ale aj produkty remesiel – košikárstva, drotárstva, korytárstva, kováčstva, obuvníctva či mlynárstva si budú môcť  návštevníci nielen pozrieť, ale v tvorivých ateliéroch aj vyrobiť.

Výstava, ktorú autorsky pripravil etnograf Mgr. Art. Miroslav Morochovič a kurátorka PaedDr. Mgr. Anna Simková, potrvá do 30. septembra 2024.

20.10.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Tiene minulosti

Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.

1.8.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu  je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.  

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali.  Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom  patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež  jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.

25.3.2023 - 31.12.2024  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe

Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.

V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.

Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
 

1.1.2020 - 31.12.2025  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.