Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 11. 9. 2024
11.9.2024 20:00 - 22:00
Hrad Strečno
Večer zmyslu plný
Netradičná večerná prehliadka hradu Strečno prebudí vaše zmysly. V stredu 11. septembra sa vrátime do stredoveku s jeho charakteristickými chuťami, vôňami, vizuálnymi a sluchovými zážitkami.
Návštevníci sa počas prehliadky nechajú unášať zvukmi hudby počas koncertu v kaplnke, pochutnajú si na špecialitách dobovej kuchyne v podaní Cechu Terra de Selinan, pokochajú sa ohňovou show, ktorú predvedú Black Evils a atmosféru nezabudnuteľného večera podčiarknu svietiace sféry Mesiaca a Marsu od Krajskej hvezdárne v Žiline.
Na záujemcov čakajú aj viaceré prekvapenia. „Počas prehliadky zapoja všetky svoje zmysly, teda čuch, hmat, sluch, zrak a chuť, tak ako kedysi stredovekí hradní páni. Stredovek však rozhodne nepatril medzi obdobia, ktoré by sa vyznačovali vábnymi vôňami. Návštevníci sa presvedčia aj o tom, ako to kedysi voňalo v šľachtických sídlach,“ dodáva Katarína Maršalová z Považského múzea.
Prehliadky budú prebiehať v čase od 20.00 do 22.00. Cena vstupného je ako na bežnú prehliadku, základné 7 €, zľavnené 3,50 €. Lístky sa budú predávať priamo v pokladni hradu pred konaním podujatia.
11.9. - 31.10.2024
Galéria SPP, Bratislava
Poetica
Jesenná výstava v bratislavskej galérii na Mlynských nivách predstaví tvorbu uznávaných slovenských umelcov Zuzany Schmidt a Maximiliána Čuteka. Hlavnou inšpiráciou autorov sa stala poézia, ktorá vďaka ich originálnemu výtvarnému vyjadreniu ožíva na plátne a v priestore. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená od 11. septembra do 31. októbra 2024.
Výstava Zuzana Schmidt / Maximilián Čutek. POETICAje oslavou vizuálneho umenia, kde sa maľba a socha prepájajú v dynamickom zážitku podfarbenom silou básne. Autorka Zuzana Schmidt predstavuje svoju najnovšiu kolekciu prevažne veľkoplošných obrazov, ktoré dopĺňajú komornejšie formáty. „Za pomoci fragmentov z romantických básní Erika Ondreičku a Jacquesa Préverta sa pokúšam dotýkať povrchu obrazu. Dostávam zo seba von svoje najskrytejšie pocity. Som žena, ktorá na plátno kladie svoje emócie,“ vysvetľuje svoje umelecké postupy Zuzana Schmidt.
Maximilián Čutek, ktorý pochádza z rodiny významných sochárov, zdôrazňuje význam interakcie medzi jednotlivými dielami. „Originalita výstavy POETICA tkvie v zaujímavom spojení plochy a priestoru, maľby a sochy, ktoré zhmotňujú poéziu do materiálu. Diela reflektujú básne ako tému a zároveň sú básňami tiež – vo vizuálnej forme,“ hovorí Maximilián Čutek.
Cieľom umeleckej symbiózy obľúbených autorov je podnietiť návštevníkov výstavy k hlbšiemu zamysleniu sa nad otázkami ľudskej existencie, ktoré sú univerzálne a nadčasové. „Konfrontácia obrazu a sochy je pre diváka zaujímavá. Tvorbu Maxa Čuteka vnímam v kontexte súčasnej doby veľmi citlivo. V jeho sochách nachádzam lyrické prepojenie prírody a človeka, hľadanie zmyslu života,“ uvádza Zuzana Schmidt a Maximilán Čutek dopĺňa: „Zuzanu považujem za špičku slovenskej abstraktnej maľby a je mi veľkou cťou spolu s ňou vystavovať v Galérii SPP.“
Výstava Zuzana Schmidt / Maximilián Čutek. POETICA bude pre verejnosť prístupná od stredy, 11. septembra do 31. októbra 2024, každý pracovný deň v čase od 10.00 do 18.00 h. na adrese Mlynské nivy 44/c, Bratislava. Vstup do galérie je bezplatný.
Zuzana Schmidt sa narodila v Šintave. V rokoch 1994 – 1999 študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy. Neskôr absolvovala dvojročné akreditované štúdium arteterapie na Inštitúte vzdelávania v arteterapii. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä maľbe, pričom inšpiráciu čerpá z poézie a literatúry. Jej diela sú charakteristické emotívnym a metaforickým prejavom, ktorý reflektuje ľudské pocity a medziľudské vzťahy.
Maximilián Čutek sa narodil v Bratislave, kde študoval na Strednej škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru a neskôr na Strednej umeleckej škole Václava Hollara v Prahe. Je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave a venuje sa sochárskej tvorbe, maľbe a objektu, okrajovo i poézii a hudbe. Predstavuje tretiu generáciu umelcov z rodiny Čutekovcov, jeho starý otec Anton Čutek bol uznávaný sochár, rovnako ako jeho otec Juraj Čutek.
11.9. - 30.11.2024
Vlastivedné múzeum v Galante
Život zo striebra a ocele – kovy, ktoré formovali dejiny
Od 11. septembra 2024 môžete vo Vlastivednom múzeu v Galante vidieť umenie kováčskeho a šperkárskeho remesla, ale aj to, ako vyzerajú tieto umelecké predmety, keď sa do nich zahryzie zub času. Vernisáž sa uskutoční 11.9.2024 o 17:00.
Tak ako sa človek naučil postupne tvarovať kov, formovali aj jednotlivé kovy ľudské dejiny. O ložiská surovín sa viedli vojny, remeselní majstri, inžinieri a najbrilantnejší myslitelia vytvárali technologické postupy, ktoré posúvali vývoj ľudstva od prvých kovových korálikov, klincov, dýk až po oceľové konštrukcie moderných mrakodrapov, lietadiel a komponenty špičkových počítačov. Vycibrené šperky zdobili kráľov, cisárov a elity, a vďaka novým a kvalitným zbraniam sa dobývali územia, alebo naopak ubránil mier.
Naša výstava Vám poodhalí postupy a techniky, ktoré stoja za vytvorením týchto jedinečných exponátov a umožní nahliadnuť do dávnej minulosti, kedy sa začal písať spoločný príbeh ľudstva a kovov.
Striebru ľudia od pradávna pripisovali čarovnú moc a ako sa neskôr ukázalo, niektoré účinky mali aj medicínske využitie. Okrem šperkov sa využívalo už pri výrobe najstarších známych mincí a platidlá sa z tohto svetlého kovu vyrábali až do nástupu modernej meny. Náš moderný svet si bez ocele už nedokážeme predstaviť, ľudstvo sa podľa doterajších archeologických nálezov s touto zliatinou železa zoznámilo v 2. tisícročí p.n.l. Odvtedy sa technológia výroby častokrát modifikovala a rozšírila sa aj škála využitia.
Práve klenoty a militárie sú pre mnohých synonymom bohatstva a moci. Aj keď všetci hlboko vo vnútri cítime, že skutočné hodnoty v živote sú iné, po smrti sú práve tieto predmety to jediné, čo nasledujúcim generáciám prezradí niečo o pochovaných jedincoch. Archeológovia dokážu vďaka nim nie len odhadnúť príslušnosť k určitej vrstve v hierarchii spoločnosti, ale pomocou moderných analýz rekonštruovať aj obchodné cesty, kontakty, prípadne využitie daného predmetu.
Celý tento fascinujúci príbeh Vám predstavíme vďaka vybraným umelecko-remeselným dielam šperkárky Henriety Môcovej a umeleckého kováča Róberta Môca, ktoré budú doplnené o zbierkové predmety Vlastivedného múzea zo zbierok fondu archeológie, histórie aj etnológie. Výstava bude sprístupnená do konca novembra 2024 v bežných otváracích hodinách. Výstavu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, a zriaďovateľ našej inštitúcie Trnavský samosprávny kraj.
Mgr. Beata Horváth Szépová, kurátorka výstavy
10.9. - 31.12.2024
Horehronské múzeum, Brezno
Od zrnka k hrnku
,,Keby sa zrnko nespracovalo, nedostalo by sa do hrnka.“
Chlieb patrí medzi najstaršie potraviny vôbec. Pôsobí síce jednoducho, napriek tomu patrí medzi najuctievanejšie druhy pečiva. Sprevádza nás nielen počas bežných dni, ale ozdobí aj sviatočný stôl.
Horehronské múzeu pripravilo interaktívnu výstavu o spracovaní obilia a chlebovinách na Horehroní z obdobia 19. – 20. storočia koncipovanú do troch samostatných celkov, ktoré spolu úzko súvisia. Prvý je venovaný práve chlebu a jeho variantom, zachytáva druhy pečiva na Horehroní (koláče a zvykoslovné pečivo) z obdobia od konca 19. až do druhej polovice 20. storočia. Doplnená je QR kódmi, kde sa návštevník dozvie viac informácií a zaujímavostí a kde nechýbajú fotografie zo zbierkového fondu múzea. Druhý celok predstavuje technológiu mletia obilia prostredníctvom konkrétneho vodného mlyna „u Čipkov“ z Predajnej, národnej kultúrnej pamiatky. Nachádzajú sa tu viaceré interaktívne prvky, k použitiu ktorých nabáda aj samotná kurátorka výstavy Denisa Čiefová: „Nebojte sa ruku ponoriť do obilia, či preosiať múku, aby ste sa dozvedeli viac“. Tretia časť výstavy je určená pre každé umelecké oko. Jej obsahom sú veľkoformátové fotografie mlyna v Predajnej s umeleckým nádychom. Koncovou bodkou je miestnosť venovaná zážitku s modelovania pečiva hravou formou pomocou prírodných materiálov – kinetický piesok a hlina.
Na výstavu nadväzujú interaktívne a zážitkové podujatia (Zážitkové omrvinky, Jedlá tradícia, Upeč si magnetku, Meniaci sa obraz), ktoré sa budú počas trvania výstavy cyklicky opakovať tak, aby sa ich mohol zúčastniť každý – mladý či starý, pracujúci či študent.
Počas výstavy je vstupné zvýšené nasledovner (PDF)
6.9. - 17.11.2024
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Ján Havrila / Chvála pomalosti
Kurátor: Mgr. Katarína Matušková
Výstava Jána Havrilu s metaforickým názvom Chvála pomalosti prezentuje prierez už uzavretým dielom rodáka z oravskej obce Brezovica. Aj napriek tomu, že väčšinu svojho tvorivého života prežil v Likavke pri Ružomberku, kde našiel svoje rodinné zázemie, okrem komornej maľby bola väčšina jeho monumentálnych diel realizovaných v rámci Slovenska práve na Orave. Výstava tematicky i formálne sumarizuje najdôležitejšie smerovania skorších období. Ján Havrila aj napriek „tichému svetu“ prostredníctvom svojej tvorby nanovo vyjadroval postoj, rozprával príbeh či zachytával zložité kompozície strojov a zariadení.
Jednotlivé línie jeho diela charakterizuje racionálno-konštruktívna výstavba, predovšetkým v bohatom tematickom registri strojov, pracovných zátiší a štylizovaných technických zariadení. V neskoršom období jeho záujem o štylizáciu prerástol aj do voľnej tvorby geometrickej abstrakcie a realizácií vo forme vitráží. Ďalšou dôležitou črtou, ktorá dopĺňala jeho životné putovanie, bola citlivosť na okolitý svet, čo reflektoval v témach civilistických námetov, momentiek zo života, bežných okamihov a situácií, cez ktoré analyzoval ľudské príbehy formou zastavenia sa v čase. Využíval na to individuálne prehodnotený fotorealizmus, napr. v zachytených interiérových fragmentoch so symbolickým významom zrkadla. Nevyhýbal sa ani kritike spoločnosti. Svojimi dielami kládol otázky o budúcnosti, zmysle konfliktov v medziľudských vzťahoch i v medzinárodnom meradle. Neboli mu cudzie ani športové námety, ktoré dokázal spracovať reportážnym spôsobom.
Vo väčšine diel nachádzame vertikálne i horizontálne delenie kompozície na dve súbežne sa odohrávajúce scény. Zastavenie v čase realizoval detailným záberom pripomínajúcim zväčšeninu fotografie či sekvenciu z filmu. S akcentom na obrysovú líniu a plošné využívanie farieb a svetla mal v rukách výrazové prostriedky pop-kultúry, ktoré využíval a cyklicky sa k nim vracal. Z uvedeného hľadiska má dielo Jána Havrilu čo povedať aj dnešnej generácii. Výstava Havrilovej maľby je doplnená reliéfmi Mikuláša Palka, ktoré prezentované témy posúvajú do priestoru.
Ján Havrila, akad. mal.
(1933, Brezovica – 2009, Likavka)
Po absolvovaní stredoškolských umeleckých štúdií na SŠUP v Bratislave, pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Mudrocha a prof. Jána Matejku. Profesijne pôsobil ako návrhár v BZVIL v Ružomberku. Jeho komorné maliarske diela sa nachádzajú vo viacerých galériách na Slovensku, okrem iných aj v Slovenskej národnej galérii a v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Svoje diela prezentoval na viacerých individuálnych a skupinových výstavách doma aj v zahraničí. Posledná rozsiahla individuálna výstava sa konala počas IV. Medzinárodného festivalu kultúry nepočujúcich s. F. Saleského, na ktorom sa pravidelne zúčastňoval, v priestoroch Nitrianskej galérie v roku 2006 pod názvom Maľba. Väčšina prezentovaných obrazov pochádza z pozostalosti autora. Za ich zapožičanie ďakujeme dcéram autora.
5.9.2024 - 31.1.2025
Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Doba ľadová
Začína sa ochladzovať, do Gemersko-malohontského múzea prichádza Doba ľadová!
Od 5.septembra 2024 do 31.januára 2025 môžete v Gemersko-malohontskom múzeu navštíviť výstavu Doba ľadová, ktorú pripravilo Maďarské prírodovedné múzeum v Budapešti. Realizáciu výstavy finančne podporil Národný kultúrny fond Maďarska (Nemzeti Kulturális Alap).
Výstava, ktorá je jednou z najpopulárnejších výstav Maďarského prírodovedného múzea, predstaví Dobu ľadovú a vplyv posledného, štvrtohorného zaľadnenia na krajinu. Oboznámi návštevníkov so zmenami klímy v období posledných 2,5 miliónov rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam a prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a jedinečných nálezov predstaví mnoho známych aj menej známych druhov živočíchov, ktoré v Dobe ľadovej obývali krajinu.
Ľadovou dobou nazývame tie obdobia, počas ktorých bola časť povrchu našej planéty pokrytá súvislou ľadovou pokrývkou veľkého rozsahu. Tieto obdobia trvali aj niekoľko miliónov rokov. Počas štyri a pol miliárd rokov trvajúcej histórie Zeme sa vyskytlo niekoľko týchto období. Posledná ľadová doba sa nazýva aj Štvrtohorné zaľadnenie. Jej začiatok stanovila časť vedcov ako začiatok zaľadňovania severnej pologule pred približne 2,6 miliónmi rokov. Podnebie počas poslednej ľadovej doby nebolo studené rovnomerne. Pozostávalo z takmer stotisíc rokov trvajúcich období zaľadnenia, takzvaných glaciálov, a z kratších období oteplenia, takzvaných interglaciálov. V dobe ľadovej sa rastlinstvo pravidelne cyklicky menilo podľa zmien prostredia spôsobených zaľadneniami, otepleniami a opätovnými ochladeniami. Následne sa samozrejme menilo aj živočíšstvo územia. U rastlín sa vyvinulo mnoho trpasličích druhov, kým u živočíchov prebiehal opačný vývoj. Jedným z najvýraznejších javov fauny ľadovej doby bol vývoj a rozšírenie cicavcov s obrovskými rozmermi – takzvanej megafauny.
Táto výstava predstaví návštevníkom príčiny, ktoré vedú k vzniku ľadových dôb, procesy, ktoré prebiehali v krajine a rastliny a živočíchy tohto obdobia. Budú tu môcť vidieť jedinečné rekonštrukcie mnohých živočíchov tohto obdobia v životnej veľkosti, napríklad šabľozubca Smilodon, obrovskú hyenu, či kostry medveďa jaskynného alebo hyeny jaskynnej. A výstava samozrejme predstaví aj asi najznámejšieho živočícha doby ľadovej – mamuta.
Súčasťou výstavy budú aj mnohé ďalšie sprievodné podujatia, napríklad zaujímavé prednášky odborníkov či tvorivé dielne pre širokú verejnosť aj školské skupiny, o ktorých Vás budeme včas informovať.
Výstava je putovnou výstavou Maďarského prírodovedného múzea.
5.9. - 30.9.2024
Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra
Z modranských ateliérov
otvorenie výstavy Z modranských ateliérov sa uskutoční dňa 5. 9. o 17:00 h
4.9. - 14.10.2024
Poštové múzeum, Banská Bystrica
Judit Szendrei „Tri v jednom / Három az egyben / Three in One
Mesto Banská Bystrica a Slovenská pošta, a.s., otvára v priestore Kultúrneho centra Robotníckeho domu v Banskej Bystrici unikátnu trilingválnu výstavu maďarskej umelkyne Judit Szendrei „Tri v jednom / Három az egyben / Three in One".
Maďarská umelkyňa Judit Szendrei pochádza z Debrecína a od roku 2015 tvorí obrazy z poštových známok, nielen z domácich, opečiatkovaných v poštovom styku a odlepených z listových obálok, ale aj zo známok z celého sveta, Slovensko nevynímajúc. Dokonca poštové známky z emisie „UMENIE: Koloman Sokol" z roku 1997 boli použité pri tvorbe obrazu „Tri v jednom", podľa ktorého bola výstava pomenovaná. Je to nielen preto, že obraz Kolomana Sokola v ryteckej transkripcii významného českého rytca Josefa Herčíka stvárňuje baníkov, ale aj preto že umelkyňa na ňom stvárnila motívy troch najvýznamnejších banských miest Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice a Kremnice v podobe baníckych vozíkov s korbami vo farbe mestských erbov naplnených drahými kovmi.
4.9. - 31.10.2024
Múzeum v Kežmarku
Technika - Vedecká hračka
HRANÍM SPOZNÁVAM SVET!
Interaktívna výstava vedeckých hračiek TECHNIKA – VEDECKÁ HRAČKA prispieva k naplneniu túžby malých i veľkých poznávať a učiť sa hrou. Druhá časť názvu výstavy – vedecká hračka – je odborné pomenovanie dobrej a kvalitnej hračky, ktorá pri hre demonštruje, približuje alebo využíva konkrétny prírodný alebo technický fenomén.
So všetkými výstavnými exponátmi – hračkami, neškolskými fyzikálnymi experimentmi a hlavolamami – sa môže každý žiak, učiteľ, prípadne i rodič či iný návštevník, podľa svojej chuti vlastným tempom ľubovoľne dlho hrať. Pomôckou pri hre s menej známymi či neznámymi hračkami sú prehľadné manuály obsahujúce motivačnú otázku, opis manipulácie, pozorovanie, fyzikálnu podstatu a príslušnú tému Štátneho vzdelávacieho programu v spojení s ročníkom ZŠ, platná priemyselno-právna ochrana a príp. upozornenie na bezpečnosť manipulácie.
Logom výstavy je najväčší exponát (guľôčkový výťah) v schematickom znázornení. Súčasťou putovnej výstavy sú zalaminované kópie historických školských obrazov na tému remeslá, nástroje a náradie.
Originálnu interaktívnu výstavu tvorí viac ako 60 vedeckých hračiek a jednoduchých experimentov, ktoré boli zakúpené v 15 štátoch alebo boli vytvorené v denných táboroch tvorivosti VEDHRA. Môže byť doplnená 15 hlavolamami. Odporúčaný čas návštevy/efektívneho hrania na výstave je 1,5 hodiny.
Výstavu pripravili členovia banskobystrického občianskeho združenia Vedecká hračka. Pod autorským vedením predsedníčky Ing. Beaty Puobišovej sa na jej príprave a realizácii podieľali najmä Mgr. Sidónia Tomášová Czetöová (Michalovce), Ing. Klára Kováčiková (Bratislava) a fotograf na voľnom kolese Matej Kapusta (Banská Bystrica).
Na doplnení textov manuálov spolupracovali pracovníci Katedry fyziky a Katedry techniky a technológie Fakulty prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Výstava vznikla v roku 2016 a dosiaľ bola reinštalovaná v 43 školách a osvetových zariadeniach v SR aj vďaka úvodnej podpore Komunitnej nadácie Zdravé mesto, Banská Bystrica.
© Vedecká hračka, o.z., júl 2024, Banská Bystrica
3.9.2024 - 31.8.2025
Považské múzeum v Žiline
Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí
Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.
„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.
V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol znárodnený, v rámci reorganizácie sa z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.
Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670 zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16 – 21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.
Výstava sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s. Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.
3.9. - 3.10.2024
Sobášny palác v Bytči
Archív – pamäť nás všetkých
Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči v spolupráci s Považským múzeom v Žiline pripravili výstavu pri príležitosti 70. výročia organizovaného archívnictva na Slovensku. Výstava pútavou formou približuje význam archívu v našej spoločnosti a dejiny Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči, ktorý je od roku 1955 umiestnený v budove Bytčianskeho kaštieľa. Archív predstaví svoju činnosť, významné fondy a reprodukcie unikátnych archívnych dokumentov. Ukážky priestoru bádateľne, dobovej pracovne archivára a archívneho skladu s vystavenými atypickými úložnými jednotkami spestria prehliadku výstavy. V ponuke je možnosť pečatenia listín rôznymi druhmi pečatidiel, skladanie či vyfarbovanie erbov. Výstavou vás bude v určených termínoch sprevádzať archivár. Slávnostné otvorenie výstavy bude 5. septembra o 14.00.
21. a 28. september 2024 o 14.00
Sprevádza archivár
Komentovaná prehliadka výstavy Archív – pamäť nás všetkých, pri príležitosti 70. výročia organizovaného archívnictva na Slovensku. Sprievodné slovo v podaní archivárov zo Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči. Určené pre odbornú aj laickú verejnosť. Základné vstupné je 5 €, zľavnené 3 €.
Odporúčame vopred sa objednať telefonicky 0944 204 300 alebo e-mailom na pedagogbytca@pmza.sk.
2.9.2024 - 8.1.2025
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
K dejinám... Tibora Sedlického
Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín
Pri príležitosti 100. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, hudobného vedca, dirigenta, interpreta – doc. PhDr. Tibora Sedlického, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenského zborového spevu.
Narodil sa 2. apríla 1924 v Poltári, v tom čase v okrese Lučenec. Po základnom vzdelaní, ktoré získal vo svojom rodisku (1930 – 1935) a v Kokave nad Rimavicou (1935 – 1939), sa jeho životná cesta prvýkrát spojila s Banskou Bystricou, kde v rokoch 1939 – 1943 študoval na Učiteľskom ústave.
Jeho umelecké aktivity sú spojené predovšetkým s oblasťou zborového spevu. V rokoch 1949 – 1950 pôsobil ako profesionálny zborový spevák v SĽUK-u, v rokoch 1951 – 1997 bol členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov, k sa vypracoval až na sólistu, vedúceho hlasovej skupiny, podpredsedu a vicedirigenta zboru. Okrem toho založil a dirigoval viaceré spevácke zbory v Poltári, Kremnici, Martine či v Banskej Bystrici.
Tibor Sedlický bol jednou z významných vedeckých a kultúrnych osobností mesta, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho často priateľsky navštevoval a aktívne spolupracoval s jeho odbornými pracovníkmi. Za svoju pedagogickú, vedeckú, ale aj umeleckú činnosť bol nositeľom viacerých vyznamenaní, napríklad Pamätnej medaily SZSU (1971), Ceny primátora Banskej Bystrice (2001), či Striebornej medaily Univerzity Mateja Bela in memoriam (2004). Zomrel 27. júla 2004 po ťažkej chorobe vo veku 80 rokov v Banskej Bystrici a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici – Radvani.
2.9. - 22.11.2024
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Skutočné tváre na papierových platidlách
Ľudia prichádzajú do kontaktu s bankovkami dennodenne. Väčšina obvykle venuje pozornosť len nominálnej hodnote, dizajn bankoviek si vôbec nevšíma. Škoda, celkový výzor papierových peňazí, zvlášť osobností na nich zobrazených, o konkrétnej krajine mnohé napovie a mamonu prepožičia aspoň čiastočne "ľudskú tvár".
Viete, čí portrét nosíte v peňaženke?
História vzniku bankoviek je nesmierne zaujímavá a "cenné papieriky" neraz reflektujú stáročné myslenie celých národov. Peniaze ako nevyhnutné dielo ekonomiky hýbali svetom už od dávnej minulosti. Dôvodov, prečo peniaze vznikli, je nespočet a samotná téma peňazí je natoľko inšpiratívna, že zasahuje snáď do všetkých sfér života. Peniaze sú v neustálom pohybe, cirkulujú, na svete neprejde sekunda bez finančnej transakcie alebo zmienky o peniazoch, neexistuje príbeh, v ktorom by peniaze nezohrali čo i len miniatúrnu rolu. Tak to skrátka je, tak to bude a tak to vždy bolo - hoci práve v počiatkoch nie je správne hovoriť o peniazoch.
Hovorí sa im platidlá
Papierové platidlá, ktorých je až 95 %, slúžia ľudom, boli a sú súčasťou ich života, práce a kultúry. Ich poznanie umožňuje širokej verejnosti hľadieť na každodenne používané "kúsky papiera" trochu inak, zároveň má tendenciu prebudiť v ľuďoch ohľaduplnosť pri manipulácii s nimi a zvýšenú pozornosť pri nájdení starých, zabudnutých platidiel. Práve vďaka čriepkom znalostí si človek azda uvedomí ich hodnotu a zistí, že v múzeu alebo u zberateľov sú predmetom hlbšieho záujmu, o ktorý sa môžu pričiniť aj on.
Osobnosti na bankovkách
Výstava s názvom Skutočné tváre na papierových platidlách predstaví na skromnom priestore vznik papierových platidiel od najstarších čias a poukáže na najbežnejší motív - portrét konkrétnych postáv dejín, spoločensko-politického diania, vedy i umenia. Za príbehmi predmetov z numizmatických zbierok sa ukrýva viacero významných osobností, ako napríklad Mikuláš Kopernik, Werner von Siemens, Emilia Plater, Endre Ady či Ľudovít Štúr, ale aj mnoho iných, s ktorými sa návštevníci majú možnosť vidieť práve vo výstavných priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi.
30.8.2024 - 15.5.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Suterén zla
Za poznaním najhorších vojnových javov netreba nutne cestovať za hranice Slovenska, ani regiónu. V srdci horného Ponitria ich stále živé stopy aktuálne objavíte v autentickom priestore niekdajšieho väzenia gestapa v suteréne súčasného sídla Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Múzejníci v ňom prostredníctvom reprízovanej výstavy od 30. augusta 2024 venujú spomienku všetkým jeho obetiam. Muky, ktoré (nie len) tam prežívali v závere druhej svetovej vojny približujú najmä na príklade dobre zmapovaných osudov dvanástich z nich. Ich ťažký príbeh v kontexte dramatických udalostí s počiatkom v blízkej obci Cigeľ rozprávajú prostredníctvom s nimi úzko spätých hmotných pamiatok a multimediálnej prezentácie.
Sugestívna výpoveď o hrdinstve zoči-voči ľudskej krutosti v netradičnom výstavnom priestore Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9 potrvá do 15. mája 2025 a pre jej nadčasovosť ju po nutnej technickej letnej prestávke zrejme sprístupníme opäť.
28.8. - 1.10.2024
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Different Trains – Feldov vlak
Pri príležitosti osláv Európskeho dňa židovskej kultúry otvorí SNM – MŽK v priestoroch svojej sídelnej budovy na Židovskej 17 v Bratislave komornú výstavu DIFFERENT TRAINS – FELDOV VLAK. Výstavný projekt prezentuje diela košického maliara a výtvarníka Dušana Scholtza, ktoré využívajú motív vagónov a sú venované pamiatke obetí holokaustu. Umelec vo svojej tvorbe často využíva objekty každodennosti, ktoré pretvára do „koláži neočakávaných súvislosti“. Aj výtvarnú sériu Different Trains – Feldov vlak tvoria koláže, ktorých základom sú účtovné pečiatky ako symbol byrokracie a zdanlivého strohého poriadku v protiklade k ľudským emóciám utrpenia.
23.8. - 11.10.2024
Záhorské múzeum v Skalici
Vlasta Peltznerová-Rothová – Poohliadnutie, Vladimír Morávek – Sochy a drevorezby
Dátum konania: vernisáž v piatok 23. augusta 2024 o 16.00 hod.
V kultúrnom programe vernisáže sa predstavia členovia ľudovej hudby Skaličan.
Záhorské múzeum pripravilo výstavu výtvarníčky Vlasty Peltznerovej-Rothovej – Poohliadnutie a rezbára Vladimíra Morávka – Sochy a drevorezby.
Vlasta Peltznerová-Rothová je citlivým pozorovateľom prírody, jej poézie a krásy. Príroda ju inšpiruje a hľadá v nej vnútornú podstatu a krásu prostredníctvom farby a formy. Jej obľúbené motívy sú stromy, kvety, vtáci... Do svojich obrazov vkladá pokoru, fantáziu, cit i príbeh. Ďalším tvorivým poľom umelkyne je voľná kresba, ktorú pre jej poetický, ilustratívny charakter využíva aj v knižných ilustráciách. Mnohotvárny výtvarný profil Vlasty Peltznerovej-Rothovej vhodne dokresľujú aj jej smalty a emaily.
Umelecký vývin rezbára Vladimíra Morávka, inak profesionálneho kameramana a fotografa, je poznamenaný veľkou remeselnou zručnosťou a tiež nesmiernou úprimnosťou výtvarne vyjadriť svoje pocity, emocionálne objavy, sny a fantazijné videnie. To všetko je vložené do fotografií, škíc, náčrtov a do rozmanitých druhov dreva, z ktorých vznikli sochy, plastiky a objekty. Betlehemy, anjeli, klauni alebo kone sú sugestívnym protipólom k jeho abstraktno-poetickým plastikám a objektom. Brilantné rezbárske umenie s dokonalým priznaným zásahom motorovej píly i bohatá drapéria s takmer gotickým sochárskym rukopisom je prirodzenou súčasťou jeho plastík a reliéfov.
19.8. - 31.12.2024
Banícke múzeum v Rožňave
Tvoj objektív, tvoj príbeh ... Umelecké záblesky
2. ročník amatérskej súťaže výtvarnej fotografie
Po úspešnom prvom ročníku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje aj tento rok amatérsku súťaž výtvarnej fotografie.
Témou súťaže pre tento rok, do ktorej sa môžu záujemcovia prostredníctvom svojich fotografií zapojiť, je Architektúra vo Vašom čase. „Jedným z dôvodov, prečo sme vybrali toto zameranie je naša zvedavosť, ako účastníci súťaže prostredníctvom svojich fotografií zaznamenajú statickosť dnešnej rýchlo meniacej sa doby. Tešíme sa na ich fotografie v akomkoľvek spojení s témou architektúry,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
Technické požiadavky pre súťažné fotografie:
- elektronický grafický formát fotografií JPG, odporúčaný rozmer dlhšej strany fotografie maximálne 3600 pixelov a veľkosť súboru do 8 MB, optimálne rozlíšenie 300 DPI
Fotografie je potrebné zasielať spolu s emailovou prihláškou a podpísaným dokumentom Súhlas so spracovaním osobných údajov na e-mailovú adresu: vytvarne.umenie@banmuz.sk. Pravidlá súťaže a dokument Súhlas so spracovaním osobných údajov pre účely súťaže sú verejne prístupné na webovej stránke Baníckeho múzea v Rožňave www.banmuz.sk v sekcii Dokumenty.
Súťaž potrvá do konca kalendárneho roka 2024 a výsledky budú vyhlásené v priebehu februára 2025. Víťazná fotografia bude vystavená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave počas kalendárneho roka 2025.
15.8.2024 - 18.5.2025
Spišské múzeum SNM, Levoča
Levoča kráľov
Výstava venovaná výročiu stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči, v roku 1494.
Na sklonku stredoveku Jagelovská dynastia zjednotila krajiny strednej Európy, z ktorých sa na čas stala Európa jagelovská. Takmer dva roky po smrti svojho otca, poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, sa v apríli 1494 v Levoči na Spiši stretli bratia Jagelovci: český a uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert, knieža Žigmund a knieža Fridrich, ktorý koncom roku 1493 celebroval svoju prvú pontifikálnu omšu v krakovskej katedrále. Dovtedy nikdy neboli tak dlho spolu. Čo tým chceli ukázať? Jednotu dynastie? Snahu diskutovať o rôznych naliehavých problémoch? Mier v strednej Európe bol len zdanlivý. V liste adresovanom bratovi Jánovi Albertovi vo februári 1494 iniciátor stretnutia, kráľ Vladislav II., naznačil, že by sa mali prediskutovať záležitosti kresťanstva všeobecne, ako aj oboch kráľovstiev.
Na stretnutí malo byť prerokovaných mnoho otázok. Samotný kráľ Vladislav II. bol v ťažkej situácii, pretože jeho vládu ohrozoval nemecký kráľ Maximilián Habsburský (1459 – 1519), ktorý chcel pre seba získať uhorský trón. Vzrástla aj moc palatína Štefana Zápoľského (†1499). Mnohí magnáti rozhodnutia panovníka otvorene ignorovali. Medzi nimi hral prím vodca Vavrinec Ujlaki (1460 – 1524). Aj Ján Albert bojoval s rôznymi problémami. Bolo potrebné objasniť otázku príslušnosti Moldavska i zabezpečenie pozície pre ich mladšieho brata, kniežaťa Žigmunda. Boli to všetky témy, o ktorých sa rokovalo? Tajná povaha stretnutia dáva priestor rôznym špekuláciám a dohadom. Vyvoláva mnoho otázok. Zo stretnutia sa zachoval iba jeden dokument, podpísaný oboma panovníkmi a potvrdený ich pečaťami.
6.8. - 13.10.2024
Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin
Kalcit – majster tvarov
Aj vy ste v detstve zbierali rôzne minerály a pokúšali sa určiť ich druh? O jednom z nich sa môžete niečo nové naučiť a jeho krásu a premeny obdivovať na výstave Kalcit – majster tvarov v Múzeu Andreja Kmeťa od 6. augusta do 13. októbra 2024.
Kalcit vytvára až okolo 1000 rôznych známych tvarov, čo je vo svete minerálov unikátne. Po kremeni je druhým najrozšírenejším minerálom v zemskej kôre. Chemickým zložením je to uhličitan vápenatý (CaCO3). Najstarší známy opis kalcitu pochádza od Plínia Staršieho z roku 79 n. l. Názov kalcit je odvodený z latinského slova calx – vápno.
Metamorfózou vápenca vzniká jeho hrubokryštalická forma – mramor. Vzácne a geneticky zaujímavé sú magmatické karbonátové horniny – karbonatity. Z termálnych prameňov sa vylučuje chemogénny vápenec – travertín. Rozpúšťaním a opätovným vyzrážaním z roztokov vznikajú krasové útvary – jaskyne s ich typickou jaskynnou (sintrovou) výzdobou rôznych tvarov a farieb (brčká, stalagmity, stalaktity, záclony, perly...). Kalcit je významný aj pre živé organizmy vrátane človeka, pretože vytvára ochranné obaly a kostry živočíchov (napr. lastúry, ulity).
Kalcit má aj veľký ekonomický význam. Z vápenca a slienitého vápenca sa vyrábajú stavebné hmoty vápno a cement. Travertín a mramor, ale aj niektoré typy vápenca, sa využívajú ako dekoračný kameň.
Výstava Kalcit – majster tvarov poukazuje aj na ďalšie zaujímavosti tohto minerálu. Štiepne tvary priehľadného kalcitu (tzv. islandský vápenec) sa vďaka dvojlomu svetla využívali v optike pri zostrojovaní mineralogických mikroskopov. Pôsobivá je vlastnosť luminiscencie niektorých kalcitov (vyžarovanie farebného svetla pri ožarovaní ultrafialovým svetlom), za ktorú kalcit vďačí prítomnosti stopových prvkov.
Autorská panelová výstava Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši je doplnená o zbierky kalcitovej jaskynnej výzdoby z Demänovského jaskynného systému, Veľkej Stanišovskej jaskyne a iných slovenských jaskýň, z českého lomu Vitošová či aragonitových jaskýň na Kryme. Panelová časť s jaskynnou výzdobou je doplnená o mineralogické zbierky Slovenského národného múzea v Martine – Múzea Andreja Kmeťa a Východoslovenského múzea v Košiciach.
Viac ako 150 druhov kalcitu predstavuje jeho rôzne genetické typy. Na výstave sú prezentované kryštalické formy kalcitu a aragonitu zo Slovenska (Banská Štiavnica, Bešeňová, Dobšiná, Gemerská Ves, Gombasek, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Poniky, Rudňany, Slanec, Špania dolina, Spišské podhradie, Trstín, Vechec, Višňové, Vyhne, Železník a iné), Česka (Jáchymov, Krkonoše, Příbram, Tišnov, Střekov, Oslavany, Štramberk) a významných mineralogických svetových lokalít (Island, Maďarsko, Maroko, Mexiko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Švajčiarsko, USA).
Výstavu je realizovaná v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenským múzeum v Košiciach.
1.8.2024 - 5.1.2025
Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Samuel Libay – majster filigránu
Medzinárodná výstava SAMUEL LIBAY - majster filigránu je výsledkom intenzívnej spolupráce Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a Umelecko-priemyselného múzea v Budapešti. Výstava je očakávaným vyústením dlhodobých snáh autora a historika Filipa Glocka priniesť výnimočné a atraktívne diela späť do mesta, v ktorom zlatník žil a tvoril. Spomedzi zlatníkov Banskej Bystrice bol Samuel Libay posledným remeselným mohykánom. Jeho unikátne a vzácne diela budú môcť obdivovať návštevníci po prvýkrát na Slovensku od 1. augusta v Thurzovom dome.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Umelecko-priemyselným múzeom Budapešť (Iparművészeti Múzeum) prinášajú do Thurzovho domu unikátne diela zlatníckeho majstra Samuela Libaya v podobe výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu. Brány jedinečnej výstavy otvorí 1. augusta o 16:00 h na slávnostnej vernisáži v Thurzovom dome.
Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom ešte stále úspešne dokazoval nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce aj v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou už postupne strácala svoje pozície.
„Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania. Aj jeho zásluhou sa dostala Banská Bystrica do širšieho európskeho povedomia. Jeho výnimočné diela, ktoré budú prezentované na výstave sú inšpirované prírodou (roháče, kobylky, muchy) a pripomínajú jemnou technikou filigránu krehké japonské umelecké diela“, prezrádza Filip Glocko, kurátor výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu.
Unikátna technika filigránu
Samuel Libay svoje najpozoruhodnejšie výsledky dosiahol s remeselne náročnými výrobkami zo strieborného filigránu. Technikou podobnou benátskej či bruselskej čipke vyrábal nielen drobné ozdobno-úžitkové predmety (spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny), ale aj veľké plastiky a busty.
„Cieľom medzinárodnej výstavy je atraktívnou formou predstaviť po prvýkrát banskobystrickej verejnosti diela výnimočného umelca, ktoré vytvoril v tomto meste a doteraz ich verejnosť nemala možnosť vidieť na Slovensku. Je to pre nás veľká česť spolupracovať na tejto výstave s významným maďarským partnerom a prispievať tak svojou troškou aj k budovaniu našich pozitívnych medzištátnych vzťahov. Diela tohto veľkolepého zlatníckeho majstra tak prvýkrát uvidia nielen Banskobystričania ale verím, že aj návštevníci z celého Slovenska a snáď aj spoza hraníc našej krajiny. Je to výnimočnosť, ktorá sa často nevidí. V rámci 5 samostatných výstavných miestností bude mať návštevník možnosť vidieť najmä jeho tri najvýznamnejšie diela a to: Glabitsov pokál, filigránovu sošku cisára Napoleona I. a filigránovu bustu cisára Františka I.“, dopĺňa riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník, zároveň hlavný organizačný garant výstavy.
Práve hodnota fenomenálneho filigránskeho diela busta cisára Františka I. spočíva v majstrovskom skĺbení zložitej a trpezlivej zlatníckej práce s dokonalým umelecko-vizuálnym prejavom zlatníka. O diele môžeme hovoriť ako o technickej rarite, ktorá je nielen ukážkou remeselnej virtuozity, spočívajúcej v precíznom prevedení, ale je aj dielom s jasnou koncepciou a detailne dodržanou vytýčenou myšlienkou.
„Busta sa skladá zo šesťdesiatpäť tisíc samostatne opracovaných častí, predstavuje cisára v uniforme generála, ozdobenej šiestimi cisársko-rakúskymi vyznamenaniami a rádmi. Hmotnosť busty je 3185 gramov a sú v nej zakomponované významné životné etapy panovníka“, hovorí kurátor Filip Glocko.
Libayova dielňa, zlatnícke zvesti aj nová publikácia
Dominantným priestorom jednej z miestností bude jej stred, kde bude atraktívnym spôsobom - prezentovaná originálne zachovaná autentická pracovná dielňa Samuela Libaya. Na pracovnom stole bude umiestnený jeden z najvzácnejších predmetov z tvorby Samuela Libaya – Glabitsov pokál a vybrané zlatnícke razidlá. Pozlátený pokál zo striebra darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823.
„Unikátnosť výstavy sme sa snažili pozdvihnúť viacerými doplňujúcimi materiálmi o výstave. V rámci nej bude k dispozícii sprievodca po výstave - Zlatnícke Zvesti, ktoré si návštevník zapožičia a dozvie sa zaujímavosti z pracovného a rodinného života majstra Libaya. K výstave si návštevník bude môcť zakúpiť katalóg v podobe monografie Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka a novú tematickú publikáciu o zlatníctve Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí, ktorej autorom je kurátor výstavy Filip Glocko“, informuje Dana Kurtíková, PR manažérka Stredoslovenského múzea.
V rámci výstavy budú využité aj podzemné priestory, hlavne zreštaurovaná gotická pivnica, ktorá bude slúžiť ako oddychová zóna - kino, kde bude premietaný kompletne spracovaný život a dielo Samuela Libaya. V druhej časti podzemia bude prostredníctvom veľkoplošných bannerov atraktívnou formou predstavené dielo – Glabitsov pokál, v rámci obrazovej inštalácie „Záhady Glabitsovho pokálu“, ktorý vo svojom vnútri a na povrchu skrýva mnoho záhad.
Výstavu SAMUEL LIBAY – majster filigránu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner výstavy. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Maďarskej republiky na Slovensku, maďarského kultúrneho centra – Inštitút Liszta v Bratislave, agentúry BBSK – Za horami za dolami, SLOS s.r.o a OZ SSM.
Návštevníci budú môcť diela tohto zlatníckeho velikána obdivovať v Thurzovom dome do 5. januára 2025. Okrem toho Stredoslovenské múzeum k tejto výstave pripravuje množstvo zaujímavého sprievodného programu a aktivít.
31.7.2024 - 30.3.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Jozef Hanula: Reminiscencie
Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.
Galéria uvádza v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša výstavu Jozef Hanula: Reminiscencie, v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), s cieľom kompletizovať dielo umelca v kontexte vývoja slovenského výtvarného umenia. Prvá ucelená prezentácia diela spišského autora v ucelenom koncepte odprezentuje diela zo súkromných archívov a zo zbierok slovenských galérií (Slovenská národná galéria v Bratislave, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Východoslovenská galéria v Košiciach, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch).
31.7. - 1.12.2024
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Miroslav Brooš: MB Bank. Prostredia
Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.
Site-specific výstava Miroslav Brooš: MB Bank. Prostredia vychádza z dlhoročných participatívnych projektov autora. Predstavuje tvorbu ako špecifickú skúsenosť, formu kontextuálneho vnímania a pohybu v sociálno-environmentálnom priestore. Umelec vyzýva ku vzájomnej komunikácii, spoznávaniu a spolupráci. Výstava v kurátorskej koncepcii Kataríny Balúnovej je uvedená v rámci cyklu výstav Téma.
26.7.2024 - 1.3.2025
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Od hlavy po päty odetí v zákone
SNM – Múzeum židovskej kultúry vás pozýva na svoju novú autorskú výstavu „Od hlavy po päty odetí v zákone“. Výstavu pripravilo SNM – Múzeum židovskej kultúry pri príležitosti 30. výročia svojho založenia a je to zároveň ďalší projekt zo série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Séria začala expozíciou zobrazujúcu košer či už v oblasti stravovania, ale aj v iných oblastiach života veriacich, odievanie zahŕňajúc. Práve preto možno túto novú výstavu chápať ako nadväzujúcu na už spomínaný zámer predstaviť návštevníctvu rozličné – menej známe, možno i celkom neznáme – oblasti každodenného života veriacich v intenciách ich religiozity. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu MŽK – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.
23.7. - 31.10.2024
SMOPAJ, Liptovský Mikuláš
Po turistickej značke /150 rokov turistického značenia na Slovensku/
V roku 2024 si Slovensko pripomína významný míľnik v oblasti cestovného ruchu – 150 rokov turistického značenia na území Slovenska.
Slovenské múzeum ochrany a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pri tejto príležitosti pripravilo výstavu, ktorá priblíži históriu od roku 1874, kedy boli u nás vyznačené prvé turistické chodníky v Štiavnických vrchoch.
Výstava dokumentuje vývoj značenia chodníkov vo Vysokých Tatrách, Západných Tatrách, Nízkych Tatrách, v Slovenskom raji ale aj ostatných slovenských pohoriach a tiež výstavbu turistických chát, nakoľko práve aj k nim viedli prvé turistické chodníky.
Unikátna výstava na tému, ktorá dosiaľ nebola prezentovaná, prostredníctvom historických skíc, dobových dokumentov, starej turistickej sprievodcovskej literatúry, turistických máp, ako aj historických fotografií a pohľadníc predstaví človeka – turistu, milovníka prírody od histórie až po súčasné trendy v turistickom značení a poznávaní krás našej slovenskej prírody.
Srdečne Vás pozývame na vernisáž výstavy, ktorá sa bude konať 23. júla o 16:00 h v priestoroch múzea na Ul. Školskej 4.
16.7. - 22.9.2024
Podtatranské múzeum v Poprade
Umenie vo svete numizmatiky
Podtatranské múzeum v Poprade v spolupráci so Slovenskou numizmatickou spoločnosťou pri SAV pobočka Svit-Tatry a Archeologickým ústavom SAV, v. v. i. Nitra prezentuje vo svojich priestoroch na Vajanského 72/4 unikátnu výstavu Umenie vo svete numizmatiky. Výstava prezentuje ukážku celosvetových platidiel predmincového obdobia a domorodých kmeňov, mincí od obdobia antiky, cez denárové, grošové, toliarové obdobie, po korunovú až súčasnú euromenu, vrátane medailí a odznakov z regiónu Spiša. Výstava je obohatená aj o papierové platidlá od 18. storočia po súčasnosť.
Cieľom autorov výstavy je návštevníkom prezentovať obsah numizmatického fondu múzea a členov SNS nielen ako formy platidiel, ale aj ako predmetov s výraznou umeleckou hodnotou. Na výstave sú predstavené okrem iného aj unikátne predmety, ktoré zatiaľ na Slovensku vystavované neboli.
Podtatranské múzeum v Poprade pripravuje k výstave aj sprievodné podujatia:
- 14. august 2024 o 16:00 v rámci cyklu letných prednášok „Letná čitáreň“, prednáška PhDr. Mariána Sojáka, PhD. – predsedu Slovenskej numizmatickej spoločnosti pri SAV pobočka Svit-Tatry a Ing. Vladimíra Habaja, člena SNS Svit-Tatry: „Zaujímavé mince a medaile z regiónu Spiša“
- 21. september 2024 – numizmatická konferencia pod záštitou predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milana Majerského „Numizmatické a numizmatike príbuzné artefakty v zbierkach slovenských múzeí“
- 17. – 19. september 2024 – workshop pre deti základných škôl „Učíme sa umením“.
12.7. - 25.10.2024
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Prázdna stolička
Výstavný projekt v spolupráci s Evanjelickým kolegiálnym gymnáziom v Prešove. Základom výstavy je projekt žiakov Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, ktorí pátrali po osudoch 102 žiakov vylúčených zo štúdia v roku 1940 kvôli svojmu židovského pôvodu.
V septembri 1941 vydala vláda Slovenskej republiky Nariadenie o právnom postavení Židov. V § 38 bode 1 sa uvádza, že: „Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.“ Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove navštevovalo v tomto období 102 žiakov židovského vierovyznania, ktorých v zmysle nariadenia zo štúdia vylúčili. Mnohí z nich boli neskôr deportovaní do koncentračných táborov a mnohí útrapy 2. svetovej vojny neprežili.
O osudoch žiakov židovského pôvodu z Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove je možné dozvedieť sa priamo aj z publikácií vylúčených žiakov Róberta Cvi Bornsteina (Záblesky v temnote), Agneše Kalinovej (r. Farkašovej) a Heather Dune Macadam.
3.7. - 30.9.2024
Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin
PhDr. Jiří Langer, CSc., etnológ, historik, múzejník
Zoznámte sa s dielom a životom významného etnológa, historika a múzejníka Jiřího Langera, ktorý sa podieľal na tvorbe koncepcií Múzea slovenskej dediny v Martine a ďalších múzeí v prírode v Česku a na Slovensku.
Výstava PhDr. Jiří Langer, CSc., etnológ, historik, múzejník, ktorú si môžete pozrieť v Múzeu slovenskej dediny v Martine v termíne 3. 7. – 30. 9. 2024, pripomína jeho intenzívne zapojenie sa do budovania múzeí v prírode a jeho prínos do súvisiaceho výskumu tradičnej stavebnej kultúry a bývania v Európe.
Na výstave nájdete ukážky dokumentárnych fotografií a kresieb, ktoré Langer za celú dobu svojho pôsobenia vytvoril.
Výskumná činnosť Jiřího Langera je dlhoročná a hlavne medziodborová. Ľudovú architektúru skúmal z hľadiska nielen etnografického, ale i historického a sociálneho. Na prelome 20. a 21. storočia tak vytvoril v rámci vied o kultúre a spoločnosti model vedeckého výskumu pohybujúceho sa na rozhraní viacerých spoločenských disciplín. Múzeum v prírode totiž vnímal ako komplexný celok.
Svojim širokým záberom, dlhodobou dokumentačnou a výskumnou prácou pomohol pri budovaní týchto múzeí v prírode:
- Múzeum oravskej dediny, Zuberec – Brestová
- Múzeum slovenskej dediny, Martin
- Múzeum liptovskej dediny Pribylina
- Národopisná expozícia v prírode, Stará Ľubovňa
- Múzeum kysuckej dediny, Čadca
- Muzeum vesnice jihovýchodní Moravy, Strážnice
- Valašské muzeum v přírode, Rožnov pod Radhoštěm.
Výstava je realizovaná v spolupráci s Národním muzeom v přírodě – Valašským muzeom v přírodě.
3.7. - 30.9.2024
Sobášny palác v Bytči
Štvrťstoročie čipkovaných radostí
V Sobášnom paláci v Bytči otvoríme novú výstavu výstava s názvom Štvrťstoročie čipkovaných radostí. Klub paličkovanej čipky Gracia pri Krajskom kultúrnom stredisku v Žiline si ňou pripomenie 25. výročie svojej existencie.
„Klub vznikol na jeseň v roku 1999 na podnet absolventiek kurzu paličkovanej čipky, vedeného Máriou Hnidkovou v žilinskej Živene. Cieľom klubu je zdokonaľovanie sa v technike paličkovania, vzájomná podpora kreativity, osvojenie si a zachovanie slovenskej regionálnej čipky. Zúčastňuje sa na domácich a medzinárodných čipkárskych festivaloch a súťažiach, usporadúva pravidelné každoročné kolektívne výstavy, kurzy na rozšírenie tvorivosti a zručnosti čipkárok. Svojou činnosťou posúva krehkú krásu čipkárskej tvorby na Slovensku vpred,“ približuje činnosť klubu jeho predsedníčka Helena Janotová. Vystavené práce predstavujú retrospektívu činnosti za ostatných 25 rokov. Je to výber najlepších prác vytvorených členkami klubu, niektoré z nich boli ocenené aj na celoslovenských súťažiach. Návštevníci uvidia diela Daniely Bukovej, Kataríny Búranovej, Viery Fulekovej, Heleny Janotovej, Jely Matejíkovej, Margity Ninisovej, Emílie Ondíkovej, Lýdie Pekaríkovej, Daniely Podmanickej, Ivety Ponechalovej, Anny Rástočnej, Jany Štefánikovej, Anny Šuškovej a Zity Tabačkovej.
Paličkovaná čipka sa svojou jedinečnosťou zaradila medzi najarchaickejšie textilné techniky u nás, pričom zmienky o nej pochádzajú už zo 16. storočia. „Čipky mali svoje charakteristické znaky podľa regiónov. Napriek tomu, že výroba nebola rozšírená po celom území Slovenska, prvky paličkovanej čipky nachádzame na mnohých krojoch. V našom regióne sa paličkovaná čipka začala objavovať až v 20. storočí. Postupne sa rozvíjala a zdokonaľovala aj vďaka činnosti Klubu paličkovanej čipky Gracia. Jubilujúci klub si preto zaslúži reprezentatívnu výstavu. Diela šikovných čipkárok budú vystavené v historických priestoroch Sobášneho paláca v Bytči, ktoré umocnia ich krásu.“ uviedla kurátorka výstavy – etnologička Považského múzea Mgr. Adriana Bárdyová.
7., 12., 14. a 28. august o 10.00 a 14.00
Tvorivé dielne paličkovanej čipky
V Sobášnom paláci v Bytči chystáme špeciálne tvorivé dielne. Počas augusta vás čakajú ukážky paličkovanej čipky s členkami klubu paličkovanej čipky Gracia pri Krajskom kultúrnom stredisku. Zoznámte sa s jedinečným remeslom a jednotlivými technikami, vyskúšajte si svoju zručnosť a trpezlivosť. Vstupné v rámci prehliadky: základné 5 €, zľavnené 3 €.
27.6. - 6.10.2024
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Běla Kolčáková - Cesta
Kurátorka: Mgr. Katarína Matušková
Vernisáž výstavy: štvrtok 27. júna 2024 o 16.30 hod.
„S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život.“ Běla Kolčáková (2002)
Poslednou výstavou Běly Kolčákovej v priestoroch Oravskej galérie bola výstava v roku 2006 pod názvom Plynutie. Retrospektívny pohľad na tvorbu previazanú s Oravou obrazne vystriedala aktuálna výstava pod názvom Cesta. Charakteristickou črtou každej z etáp tvorby Běly Kolčákovej naďalej zostáva symbióza reálneho sveta so svetom fantázie. Koncepcia výstavy vychádza zo silných tematických celkov a výber prezentovaných diel je zameraný na komornú maľbu, prevažne zo súkromných zbierok z posledného tvorivého obdobia.
Tvorba Běly Kolčákovej je od začiatku charakteristická formálnymi i obsahovými kontrastmi. Základ tvorí pražské intelektuálne prostredie na poli výtvarného, hudobného, literárneho i dramatického umenia. Fantazijný svet myšlienok a rozprávkových postáv reprezentuje poeticko-imaginatívne a lyricko-magické polohy výtvarného umenia. Dôležitým obdobím, ktoré malo vplyv na formovanie výtvarného názoru autorky, bol pobyt na Orave, počas ktorého načerpala množstvo inšpiratívnych podnetov, najmä zo slovenskej moderny i tvorby autorov povojnových skupín a smerov.
Cez subjektívne prežívanie vlastného materstva a ukotvenie v centre rodiny autorka reflektuje celospoločenské dianie prostredníctvom symbolov a vizuálnych metafor. V tichu a intimite tvorivého aktu bez vonkajšieho rušivého zásahu nanáša na plátno viacvrstvové obsahové plány plné vnútorných významov a symbolov. K jednotlivým z nich sa cyklicky vracia. Na uvedenom princípe je postavená aj koncepcia výstavy. Príroda je od začiatkov jej tvorby stavebným kameňom, ktorý upokojuje a tvorí meditatívno-filozofickú rovinu jej diel. Figúra sa nachádza v pozícii dominanty, zrastenej súčasti krajiny i nenápadnej štafáže v závislosti od témy, ktorú autorka spracúva. Jedinečná farebnosť tvorí ďalšiu dôležitú nadstavbovú symbolickú časť, ktorá definuje a umocňuje náladu vytvorených diel.
Běla Kolčáková si počas svojej tvorby vytvorila vlastný vizuálny slovník pojmov, námetov a symbolov, ktorým ponúka živý dialóg o ich význame v novom spoločensko-kultúrnom kontexte. Dialóg, ktorý nie je násilný, ale otvára interpretačné možnosti každému, kto oň prejaví záujem.
Běla Kolčáková (rod. Vavrdová) sa narodila v r. 1937 v Prahe. V roku 1956 ukončila stredoškolské štúdiá na Výtvarnej škole v Prahe u prof. K. Müllera a začala jednoročné prípravné štúdium na vysokú školu pod vedením prof. J. Vodrážku. Počas štúdií na pražskej Akadémii výtvarných umění v rokoch 1957 – 1963 u prof. V. Radu prichádza za manželom Ignácom Kolčákom na Oravu, kde pedagogicky pôsobila v Ľudovej škole umenia a pracovala v Oravskej galérii. V roku 1978 sa manželia Kolčákovci presťahovali do Bratislavy. Běla Kolčáková sa venuje koláži, tapisérii v technike artprotis i knižnej ilustrácii (takmer 30 knižných titulov), v súčasnosti naďalej aktívne tvorí predovšetkým v médiu komornej maľby. Vystavuje od roku 1960. Jej tvorba je zastúpená v zbierkotvorných galériách na Slovensku (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Stredoslovenská galéria v B. Bystrici, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, Považská galéria umenia, Nitrianska galéria, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch a i.) a v súkromných zbierkach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
27.6. - 6.10.2024
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Dorota Sadovská – Zelené telo
Kurátorka: doc. Mgr. Lenka Sýkorová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 27. júna 2024 o 16.30 hod.
Dorota Sadovská vstúpila na slovenskú umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch s jasne deklarovaným rukopisom, ktorý sa odvážne hlásil ku klasickému médiu maľby a obsahovo ku kresťanskej tradícii. Sadovská je intermediálna autorka, ktorú fascinujú limity telesnosti. Jej záujem o figurálnu maľbu s dôrazom na nezameniteľné uchopenie duality tela (zmyslovej telesnosti) a duše (vyššieho spirituálneho presahu) ju stále robí neprehliadnuteľnou umelkyňou nielen na domácej slovenskej, ale aj na medzinárodnej scéne.
Jej doménou je ľudské telo z rôznych uhlov pohľadu. Telo poníma ako hmotu, ale tiež ako nositeľa gesta či emócie. Umelkyňa telesnosť uchopuje aj z hľadiska kresťanskej spirituality a vedome sa pohybuje medzi médiami maľby, objektu, inštalácie, fotografie, performance a interakcie s divákmi. Výstava „Zelené telo“ je prierezom jej tvorby a odkazuje na telesnosť, ale aj na prírodu, ktorá je s človekom spätá celoživotne. „Zelené telo“ možno interpretovať ako kultúrnu krajinu, ktorá je v posledných dekádach zmietaná ekologickými krízami.
Dorota Sadovská prezentuje na výstave maliarske plátno ako vrchný odev, šaty, ktoré si možno obliecť (Maľba na mieru). Divák môže vidieť aj klasické závesné maľby, akcentujúce telá ako organické hmoty, ktoré sa navzájom prepletajú a vytvárajú telesné konfigurácie známe z prírody (#StayHome). Zranené plátna sú jasnou paralelou telesnej zraniteľnosti, ale súčasne korešpondujú s uchopením kože ako tenkej línie medzi vonkajšou a vnútornou realitou. Na výstave akcentované biblické témy odkazujúce na Kristovo vzkriesenie (zmŕtvychvstanie) možno čítať ako nositeľa nového cyklu života (Adam a Eva, Modrozelený, Zelený a Biely Kristus a Pieta). Istá provokácia a sebareflexia každodenného prežívania je demonštrovaná v projekte Živé šaty (od 2013), keď sa sama autorka oblieka do živých naklíčených šiat evokujúcich nový začiatok i zánik v jednom. Súčasne odkazujú na názov výstavy „Zelené telo“. Dorota Sadovská nám sprostredkováva performatívne zastavenie sa, uvedomenie si obnaženej všímavosti, a kladie si otázku, kde je hranica našej entity. Celkovo je výstava o prepojení tela a krajiny v spirituálnom zmysle. Skúma hranice vnútra a vonkajšku, pozície ja a my, subjektu a objektu.
Dorota Sadovská (*1973, Bratislava) študovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave na oddelení textilu a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby, kde diplomovala v roku 1997 u Rudolfa Sikoru a v roku 2004 ukončila doktorandské štúdium u Dezidera Tótha. Súčasne v roku 1999 na École Nationale des Beaux Arts v Dijone vo Francúzsku obhájila diplom výtvarných umení. Na Slovensku i v zahraničí získala celý rad ocenení. Jej všadeprítomná provokácia, irónia a sebaprezentácia je kritikou výtvarného umenia, ale tiež každodennej reality, predovšetkým v jej projektoch Živé šaty (od roku 2013), Doba plastová (od roku 2017) či autorský magazín SADO 1–3 (2005–2015). Mnohovrstevnú tvorbu Doroty Sadovskej možno členiť na tri hlavné okruhy. Prvým a dominantným okruhom sú maliarske projekty vychádzajúce z klasického média, avšak s ľahkosťou uchopené intermediálne zmýšľajúcou autorkou. Umelkyňa vedome skúma limity závesného obrazu ako objektu. Expanduje do priestoru a predurčuje tak pozíciu diváka napr. Ďaleko, tak blízko (2011), Rotunda (2016) a Čítanie o tekutosti (2019). Ďalej je pre ňu signifikantná fotografia, s ktorou pracuje ako z pozície skice, tak autonómneho diela. Tretím okruhom je performance. Telo je v intermediálnej tvorbe Doroty Sadovskej nositeľom sociokultúrnej každodennej skúsenosti. Pracovná metóda fotografickej predlohy pre maľby je využívaná aj pri nových médiách. Ako vo fotografiách, tak aj v objektoch či videách, využíva svoje precízne vytrénované maliarske videnie a majstrovsky pracuje s vizuálnymi skratkami, nadhľadmi a ilúziou priestoru.
21.6. - 30.11.2024
Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník
60 rokov SNM – MUK vo Svidníku
Historický diskurz o svidníckej epizóde múzea, prekonávanie prekážok i dosiahnuté výsledky predstaví komplexná výstava expozičnej, výskumnej, zbierkotvornej a prezentačnej činnosti SNM – Múzea ukrajinskej kultúry, ktoré je zároveň najstarším národnostne profilovaným múzeom na Slovensku, od roku 2002 v správe Slovenského národného múzea a tento rok si pripomína 60 rokov svojej existencie vo Svidníku.
17.6.2024 - 17.6.2027
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Rusínski majstri
Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.
14.6. - 15.9.2024
Hrad Strečno
D1/Mýtus o diaľnici
Na hrad Strečno mieri nevšedná výstava. D1/Mýtus o diaľnici je vizuálnou prezentáciou úspešného divadelného predstavenia s oficiálnym názvom: „D1 (pracovný názov)“, pochádzajúceho zo Slovenského komorného divadla v Martine. Inscenácia o výstavbe diaľnice prepájajúcej Bratislavu s Košicami, ale aj o Slovensku a Slovákoch získala viacero ocenení – na festivale Nová dráma/New Drama 2021 Grand Prix a Cenu bratislavského diváka, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021.
Martinská inscenácia D1 (pracovný názov) otvorila množstvo podnetných otázok. „Lukáš Brutovský ako autor textu zvolil cestu poetického jazyka, ktorý je akýmsi žalospevom za lepšiu víziu budúcnosti. Celou inscenáciou sa nesie leitmotív spojnice. Nehovoríme však len o spojení miest zo západu na východ, ale aj o spojení ľudí. Táto psychologická časť je rovnako, ak nie ešte oveľa viac podstatnejšia. Celé predstavenie pôsobí, napriek deprimujúcej realite, harmonicky. Každá zo zložiek potvrdzuje a umocňuje druhú. Martinskí tvorcovia týmto prínosom zároveň otvorili otázku do diskusie, či má divadlo len zabávať, alebo má prinášať práve takéto aktuálne témy, ku ktorým my ako diváci, môžeme zaujať aktívny postoj,“ priblížila teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea Mgr. Tatiana Kubáňová.
Na výstave D1 bude inscenácia sprítomnená prostredníctvom zachovaných rekvizít a obrazového materiálu. Autorom objektov je výtvarník Mgr. art. Juraj Poliak a snímok fotograf Braňo Konečný. Kurátormi výstavy sú Mgr. Zdeno Hogh a Mgr. Tatiana Kubáňová.
14.6. - 28.10.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Trendy.Dizajn.Produkcia: Bižutéria a šperk
Výstava TRENDY.DIZAJN.PRODUKCIA: Bižutéria a šperk prináša do Bratislavy vybrané diela z Medzinárodného trienále skla a bižutérie JABLONEC 2023, usporiadaného českým Múzeom skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou.
Prvá časť výstavy na Bratislavskom hrade približuje súčasnú dizajnové a komerčne úspešné vzorky výrobcov sklenenej a kovovej bižutérie od dvanástich firiem jabloneckého regiónu.
Zatiaľ čo kurátori vyberajú účastníkov, oni sami zo svojich kolekcií volia výrobky, ktoré vystavia. Rovnako tak sa musia rozhodnúť, čo sa bude prezentovať v kategóriách TRENDY, DIZAJN a PRODUKCIA. Zatiaľ čo prvá je zameraná na sortiment súzniaci s aktuálnymi dizajnovými alebo spotrebnými trendmi a druhá na produkciu s vysokou pridanou estetickou hodnotou, tretia sa venuje komerčne úspešnému tovaru. Z časového hľadiska pritom vybrané výrobky mapujú realitu posledných troch rokov, počas ktorých boli navrhnuté a uvedené na trh, alebo sa dobre predávali.
Druhá časť výstavy predstavuje autorské práce vytvorené v priebehu Medzinárodného sympózia autorského šperku v júni 2023 v Jablonci nad Nisou, kde hlavnou témou prác bol vplyv počítačovej techniky na človeka. S výzvou použiť vo svojej tvorbe ako tradičné bižutérne komponenty zo skla a kovu tak aj súčiastky počítačovej techniky sa popasovalo päť šperkárov z troch krajín (ČR, SR a Nemecko). Výsledkom sú pozoruhodné kolekcie autorských šperkov, reflektujúce nielen osobitný výtvarný výraz každého autora, ale taktiež myšlienkový koncept výtvarného diela, ktoré vie fungovať v podobe šperku obohateného o hlbšie posolstvo.
Výstavu, ktorú SNM – Historické múzeum pripravilo v spolupráci s Múzeom skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou nájdete na 3. poschodí Bratislavského hradu.
10.6. - 30.9.2024
Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
Spiš - Gemer
Výstava historických fotografií Szilárda Schermanna zo Spiša a Gemera v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave.
7.6. - 21.10.2024
Tekovské múzeum v Leviciach
Bude nás o jedného viac...
Tekovské múzeum v Leviciach vás pozýva na výstavu "Bude nás o jedného viac...". Výstava vás prevedie najradostnejším obdobím každej rodiny. Nájdete na nej predmety používané pri výnimočných situáciách a dennej starostlivosti o deti od narodenia až po obdobie 3-4 rokov ich života, ktoré sa používali na okolitom vidieku i v meste v minulom storočí.
7.6. - 30.11.2024
Spišské múzeum SNM, Levoča
Angela Hornická - Akvalásky
Angela Hornická
O sebe ...
Pochádzam zo Spišskej Novej Vsi, no od svojich 19 rokov žijem a pracujem v Bratislave.
Absolvovala som Fakultu architektúry STU v Bratislave na Katedre interiéru a výstavníctva a ako architekt pôsobím do súčasnosti. Výtvarný prejav ma lákal už od detstva, avšak tvoriť som začal po dlhých 45. rokoch.
Vo svojej tvorbe sa venujem najmä portrétnej a figurálnej maľbe, kde viem technikou akvarelu docieliť úžasnú priesvitnosť pokožky alebo lesk v očiach postáv a fascinuje ma, ako pri práci s vodou vznikajú drobné náhodné detaily, ktoré vdýchnu dielu život.
O diele ...
Jej dielo má vysoko estetický a moderný výtvarný prejav. Hľadaním a skombinovaním vhodného námetu a správneho výrazu vznikajú kultivované dielka, ktoré nadchnú svojou zdanlivou jednoduchosťou, farebným koloritom a citom pre detail a atmosféru.
Zúčastňuje sa mnohých výstav, workshopov i súťaží.
Jej akvarel „Spiš castle“ získal 2. miesto v medzinárodnej konkurencii IFAM Global v roku 2023 v jesennej edícii súťaže, v kategórii „krajina“. (Malaysia International Online Juried Competitions – LANDSCAPE category“)
Dáša Uharčeková Pavúková
6.6. - 11.9.2024
Turčianska galéria v Martine
Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny
Autori/autorky: Adam Galko, Martin Hrvol, Filip Bielek, Radovan Čerevka, Jakub Juhás & Michaela Cagáňová, INSTITUT INSTITUT (Tomáš Moravanský, Dominik Hlinka, Daniela Ponomarevová, Tereza Sikorová) , Miloš Kopták, Juraj Rattaj, Samuel Velebný
v spolupráci: Jakub Hromec, Jakub Hronský, Zdeno Ziman
Architektúra: Peter Masár
Grafický dizajn: Kristína Rábeková
Keď umelec Fred Wilson v roku 1992 zasiahol v Marylandskom múzeu v USA do stálej expozície, jednoduchým preskupením zbierkových predmetov pozmenil rámec nahliadania na múzeum ako na neutrálne či objektívne prostredie. Pod sklenenú vitrínu s nápisom Metal Work 1873-1880 vtedy umiestnil strieborný riad z 19. storočia a železné okovy otrokov. Dve histórie dvoch odlišných predmetov z rôznych častí múzea sa opäť spojili, aby začali rozprávať jeden príbeh jednej domácnosti.
Výstava Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny prináša tému múzea ako fenoménu spojeného so zbieraním, katalogizovaním a vystavovaním. Ústredný motív čerpá predovšetkým z genia loci mesta Martin, obsiahnutého v množstve zbierkových fondov a expozícií rôznorodého zamerania na jeho území. Otvára sa tým tiež téma skúmajúca efekt múzea z odvrátenej strany: ako systému selekcie toho, čo sa do múzea nedostalo, čo sa nestalo súčasťou výstavnej expozície alebo toho, čo sa nestihlo stať múzeom.
Priestor tak dostávajú aj nenápadné témy miznúce často pod vrstvou veľkých dejín, folklórnych mýtov či kultov osobností. Stávajú sa súčasťou nových fiktívnych muzeálnych expozícií v prostredí galérie, ťažiacich nielen z miestnych archívov, ale aj príbehov, na prvý pohľad banálnych vecí, ktoré nás dennodenne obklopujú. Múzeum uprostred galerijného priestoru nechápeme ako naplnenie zámerov etnografického, antropologického či umelecko-historického bádania. Ide predovšetkým o využívanie a reflexiu stratégií múzeí a galérií autormi a autorkami, ktorí pre jednotlivé artefakty vytvárajú nové prostredia a interpretácie. Tradičné rozdelenie rolí kurátora/kurátorky a umelkyne/umelca sa v prípade tvorby múzea ako média stáva nejasným a umiestnenie obrazu na stenu rovnako dôležitým gestom ako autorské gesto na obraze.
Výstava autorských konceptov v podobe vysunutých muzeálnych expozícií, slobodných ostrovov, nezávislých výstavných priestorov sa prirodzene pohráva aj s kúzlom mystifikácie, momentom prekvapenia či humoru. Pracuje so špekulatívnymi verziami múzeí za účelom skúmania efektov obsiahnutých v samotnej architektúre múzea: skle, dioráme, vitríne alebo podstavci. Rozpráva o ich vplyve, moci či spektakulárnom význame.
6.6. - 22.9.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Giovanni Segantini (1858 – 1899) / Výber z tvorby
Výstava najznámejšieho talianskeho maliara druhej polovice 19. storočia Giovanni Segantiniho (1858 – 1899) organizovaná v rámci 17. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj v spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom v Bratislave.
Giovanni Segantini je predstaviteľom divizionistickej maľby, ktorý sa presadil ešte pred ukončením štúdií na Akadémii v Brere ako jeden z najtalentovanejších umelcov školy. Na rozdiel od klasických kánonov akademickej maľby svojej doby, ktoré sa vyznačujú svojou uhladenosťou, remeselnou dokonalosťou, šerosvitom či odkazmi na antiku a renesanciu; majú Segantiniho maľby naopak blízko ku každodennému životu sedliakov, pastierov a dedinskému prostrediu.
Divizionizmus, ktorého je Giovanni Segantini predstaviteľom, je štýl maľby charakteristický pre postimpresionizmus a spočíva v rozklade farieb na ich základné odtiene, ktoré sa následne nanášajú na plátno prostredníctvom malých čiarok alebo bodiek. Ide o syntézu vedy a umenia. Cieľom bolo docieliť sýtejšie farby ich spájaním priamo na sietnici oka diváka, namiesto palety maliara.
Prezentovaný výber z umelcovej tvorby predstavuje osem vzácnych diel reprezentujúcich rôzne polohy a žánre Segantiniho maľby, od zátiší, portrétov, dekoratívnej tvorby až po figurálne kompozície v duchu symbolizmu.
6.6. - 25.10.2024
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin
100 rokov rozhlasového vysielania v Československu
Rozhlasové vysielanie je na našom území prítomné už viac ako 100 rokov. Keď sa v piatok 18. mája 1923 o 20. hodine z plátenného stanu zapožičaného miestnymi skautmi v Prahe – Kbeloch ozvalo: „Haló, haló, zde vysílání stanice Radiojournalu,“ Československo sa zaradilo medzi prvé európske krajiny s pravidelným rozhlasovým vysielaním.
O tomto historickom míľniku, ale i jeho pokračovaní v rôznych etapách našej minulosti sa môžete dozvedieť viac na výstave 100 rokov rozhlasového vysielania v Československu v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku od 6. júna do 25. októbra 2024.
Od prvej vety v československom éteri prešlo ešte veľa času, kým sa rádioprijímač stal súčasťou takmer každej domácnosti, spoločníkom sviatočných chvíľ i zdrojom informácií a správ. Postupne sa stal svedkom a neraz i aktérom významných historických udalostí. Sprítomnil elán občanov novej Československej republiky, jej obsadenie nacistami, oslobodenie republiky, temné obdobie komunizmu, Pražskú jar, vpád sovietskych vojsk v roku 1968, zamatovú revolúciu, rozdelenie spoločného československého štátu a ďalšie udalosti.
Výstava ponúka prostredníctvom unikátnych fotografií pohľad do života Československého, neskôr Českého rozhlasu, jeho minulosti aj súčasnosti. Staršia generácia si môže zaspomínať, stredná sa dozvie a mladá si prostredníctvom QR kódov vypočuje autentické záznamy z vysielania.
Okrem pripomienky významných dobových udalostí i udalostí dôležitých pre rozhlas prezentuje výstava aj vysielaciu a prenosovú techniku a predstavuje rozhlas nielen ako inštitúciu so storočnou tradíciou, ale zároveň ako moderné verejnoprávne médium.
Výstavu pozostávajúcu z devätnástich obrazovo-textových panelov pripravilo České centrum v Bratislave.
1.6. - 31.12.2024
Horehronské múzeum, Brezno
Krycie meno Zuzana
Realizácia: Mgr. Ľubomír Bagačka, Horehronské múzeum
Zostavovateľ TS: Mgr. Ľubomír Bagačka
Horehronské múzeum sa rozhodlo pripojiť sa k súčasnému trendu realizovať výstavy a prezentovať svoje odborné činnosti vo virtuálnom priestore. Za pomoci QR kódov umiestnených v priestoroch stálej historickej expozície „Brezno v premenách času“ majú návštevníci prostredníctvom svojich mobilných telefónov možnosť oboznámiť sa s významným postavením Brezna, ktoré bolo popri Banskej Bystrici a Zvolene jedným zo stredísk Slovenského národného povstania.
Informácie mapujú spoločenský a hospodársky život obyvateľov Brezna po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky v marci 1939, ako aj život na pozadí konfliktu 2. svetovej vojny, ktorý vyústil do celoslovenskej revolty v podobe SNP. Osobitná kapitola je venovaná letisku v Rohoznej, aktivitám Frontového divadla, ako aj finančnému zabezpečeniu SNP, konkrétne osobe ekonóma I. Karvaša. Prezentujúce fakty nekončia potlačením povstania, podávajú obraz života v meste pod priamou nacistickou nadvládou a tŕnistú cestu ku konečnému oslobodeniu mesta i celého Horehronia.
Táto aktivita Horehronského múzea je prvou zo štyroch rôznych podujatí, ktorými si chce pripomenúť 80. výročie jedného z najvýznamnejších historických medzníkov 20. storočia – Slovenského národného povstania.
1.6. - 15.9.2024
Kaštieľ Stropkov
Pod zástavou spolkov v Stropkove
Od júna až do septembra môžu návštevníci kaštieľa v Stropkove obdivovať zručnosť Stropkovských spolkov prezentovaných na výstave: Pod zástavou spolkov v Stropkove. Jej súčasťou je náhľad do histórie cechov v Stropkove a neskorších spolkov venujúcich sa miestnym remeslám.
30.5. - 15.9.2024
Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM, Bratislava
Nemeckojazyčné tlače na Slovensku
Vedeli ste, že na území dnešného Slovenska vyšli pred viac ako 250 rokmi prvé nemeckojazyčné noviny? Začiatky nemeckojazyčnej periodickej tlače vychádzajúcej na území dnešného Slovenska majú svoje korene v 18. storočí, keď v Bratislave vyšlo prvé číslo Pressburger Zeitung. Aj v iných regiónoch Slovenska bolo do roku 1945 doložené vydávanie početných nemeckých novín, ako napríklad v Levoči, v Košiciach, v Trnave či v Kežmarku.
V tomto roku si pripomíname 32. výročie, keď v júli 1992 začal vychádzať na Slovensku mesačník „Karpatenblatt“ s cieľom upevniť nemecké povedomie karpatských Nemcov a podporiť ich aktivít v oblasti kultúry, vzdelávania a spoločenkého života.
V prvom čísle vtedajší predseda Karpatskonemeckého spolku Wilhelm Gedeon napísal: „Konečne, 47 rokov po druhej svetovej vojne, dva a pol roka po Nežnej revolúcii, sa na Slovensku môžu opäť objaviť nemecké noviny. Sú to naše noviny, noviny karpatských Nemcov. Pokrstili sme ich Karpatenblatt.“
Splnil sa tak sen mnohých zakladateľov Karpatskonemeckého spolku, ktorí si uvedomovali, že zapísané slová majú večnú a nenahraditeľnú hodnotu. Karpatenblatt bol pri svojom založení jediným periodikom v nemeckom jazyku na Slovensku, dnes reprezentuje život nemeckej národnostnej menšiny na Slovensku za posledných viac ako 30 rokov, zabezpečuje zodpovedajúce miesto v kultúre a histórii tejto doby.
30.5. - 6.10.2024
Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín
Maximilián Rátskay: Mýty a reality
Oravská galéria v Dolnom Kubíne pripravila pre túto sezónu v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne výstavu Maximiliána Rátskaya s podtitulom Mýty a reality. Život a tvorba Maximiliána Rátskaya (1806 – 1872) sú s mestom Tvrdošín bytostne previazané. Dlhé obdobie v meste žil, tu umrel a je aj pochovaný. V roku 1868 bol dokonca tvrdošínskym podrichtárom a v roku 1871 členom školskej stolice a výborníkom. Pre Tvrdošín vytvoril niektoré z jeho diel: Madonu s dieťaťom z roku 1831 a bližšie nedatovaný betlehem, ktoré sú prezentované na výstave. Život Rátskaya je však spätý aj s ďalšími oravskými dedinami: Zázrivou, kde sa narodil a Dlhou nad Oravou, kde krátky čas pôsobil.
Výstava Mýty a reality je prvou súbornou výstavou umelca, ktorý pôsobil v 19. storočí. Pri skúmaní diela Maximiliána Rátskaya vystupujú do popredia dva zásadné problémy. Prvým je v literatúre už tradične uvádzaný umeleckohistorický konštrukt existencie maliara Maximiliána Rátskaya staršieho, ktorému sú pripisované niektoré diela. Druhým problémom je nejednoznačné vymedzenie maliarskeho diela a existencia viacerých prác, ktoré sú Maximiliánovi Rátskayovi len potencionálne prisudzované, prípadne sa s maliarom nespájajú, ale vykazujú znaky jeho tvorby. Aj preto na výstave prezentujeme ako ich zástupcu dielo Nájdenie sv. Kríža zo zbierok OG, ktoré vzniklo pre Gallasovskú kaplnku v kostole Sv. Kríža na Slanici. Počas reštaurovania diela bola zistená staršia maliarska vrstva na obraze, ktorá nesie rukopis blízky Rátskayovej tvorbe. Obraz bol neskôr premaľovaný. Názov výstavy Mýty a reality sme zvolili preto, lebo ju vnímame ako pokus zhromaždiť overiteľné informácie (reality) a vymedziť ich od hypotéz (mýty). Poukazuje na náročnosť úlohy historika umenia a jej úskalia pri riešení otázky autorstva a štýlových charakteristík.
Predpokladáme, že Maximilián Rátskay st. a ml. sú jeden a ten istý maliar, v ktorého tvorbe súbežne vznikali silnejšie a slabšie diela. O existencii Maximiliána Rátskaya st. nemáme žiadne preukazné dôkazy, diela ktoré mu boli pripisované sú v skutočnosti mladšie a ich menšie štýlové rozdiely zodpovedajú určitej nestálosti výtvarného prejavu M. Rátskaya.
V literatúre sa používajú rôzne podoby priezviska umelca: Racskay, Račkay, Ratskay. Na výstave používame tvar priezviska umelca, ktorý sám používal a ktorým sa podpisoval. Okrem diel zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, vrátane nedávnej akvizície maľby Ester pred kráľom Ahasverom, sú na výstave zastúpené diela zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Slovenskej národnej knižnice a dielo z rímskokatolíckeho farského úradu v Zázrivej.
Maximilián Rátskay
Životopisné údaje o Maximiliánovi Rátskayovi sú pomerne skromné. Narodil sa 2. júna 1806 v Zázrivej. V roku 1827 (podľa iných autorov v rokoch 1827 – 1830) navštevoval maliarsku akadémiu vo Viedni. O štúdiu nemáme bližšie informácie. V roku 1829 už spolu s manželkou Máriou, rodenou Heifel (Heiffel), bol obyvateľom Dlhej nad Oravou, kde mohol pôsobiť ako učiteľ. Tu sa im narodili deti: Alexander (*1829 †1832), Maximilián Gregor (*1831 †1850) a Alexander (*1833). Medzi rokmi 1833 – 1834 sa Maximilián Rátskay presťahoval do Tvrdošína. Tu sa stal váženým mešťanostom, v roku 1868 bol podrichtárom. V Tvrdošíne sa manželom narodilo ďalších šesť detí: Mária Franciska (*1835 †1835), Adolf Ondrej (*1836), Mária Franciska (*1839), Július Šimon (*1841), Augustín Ján (*1843 †1880) a Angelika (*1845). Maximilián Rátskay zomrel 15. júla 1872 v Tvrdošíne, kde je v blízkosti kostola Všetkých svätých pochovaný. Niektorí Maximiliánovi súrodenci mali umelecké dispozície. Brat Narcis (*15. 4. 1816 Zázrivá) sa usadil v Námestove. Bol jediným zo súrodencov, ktorý sa venoval maliarstvu. Vieme, že v roku 1849 vytvoril pre kostol v Krušetnici trinásť obrazov na poprsnicu empory. Po roku 1860 sa presťahoval do Lokce.
24.5. - 20.9.2024
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Z Novohradu do Bystrice
Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici si pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského literárneho vedca – historika a kritika Zdenka Kasáča.
Narodil sa 15. augusta 1924 v Poltári. V rokoch 1945 – 49 absolvoval štúdium slovenského jazyka a literatúry, filozofie a francúzskeho jazyka v Bratislave. V roku 1950 sa ako profesor na gymnáziu v Lučenci vrátil do rodného Novohradu a po absolvovaní základnej vojenskej služby sa jeho životná cesta spojila s Banskou Bystricou. Keď v roku 1958 vznikla Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici (neskôr Pedagogická fakulta), na viac ako tridsať rokov sa stal Zdenko Kasáč ako vysokoškolský učiteľ dejín slovenskej literatúry jej neodmysliteľnou súčasťou. Výnimku z jeho pôsobenia na Pedagogickej fakulte tvorilo obdobie 1980 – 82, keď zastával pozíciu lektora slovenského jazyka a literatúry v Inštitúte slovanských štúdií na univerzite vo francúzskom Štrasburgu.
Hlavnou oblasťou jeho vedeckého záujmu bola súčasná slovenská literatúra, s dôrazom na obdobie druhej svetovej vojny. Bol autorom významných literárnovedných prác, spoluautorsky sa podieľal na vzniku viacerých kľúčových diel mapujúcich slovenské literárne tradície v 20. storočí, učebníc, vysokoškolských skrípt a metodických príručiek.
Zdenko Kasáč bol jednou z významných osobností, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho priateľsky navštevoval a aktívne s ním spolupracoval. Ako lektor, posudzovateľ alebo odborný garant bol tiež nápomocný pri výskumnej a publikačnej činnosti pracovníkov múzea.
Výstavku si návštevníci môžu pozrieť od 24. mája do 20. septembra 2024 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.
Kurátor výstavky: Mgr. Peter Filín
20.5. - 31.10.2024
Hrad Strečno
Na hrade a pod hradom
V priestoroch stredovekej dediny Paseka bude od 20. mája sprístupnená výstava s názvom Na hrade a pod hradom. Výstava prezentuje práce žiakov ZUŠ M. R. Štefánika v Čadci. Diela vznikli výtvarnou technikou – maľba na plátno s akrylovými farbami.
Výstava mala minulý rok veľký úspech, preto sa organizátorky rozhodli námet zopakovať. Deti pod vedením výtvarných pedagogičiek Ingrid Šiškovej, Miroslavy Habčákovej Samsonovej a Petronely Vlhovej opäť pustili uzdu svojej fantázii a vznikli originálne obrazy na tému život na hrade a pod hradom. Tentokrát sa do projektu zapojilo 102 žiakov. „Deti majú možnosť prezentovať svoje umenie a návštevníkom môže počas cesty na hrad Strečno pookriať duša pri krásnych dielach,“ doplnila kurátorka výstavy Petronela Vlhová.
18.5.2024 - 31.5.2025
Ponitrianske múzeum v Nitre
Tajomstvá depozitára
Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas, Vám tieto unikátne predmety predstaviť.
Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.
Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet sa stane predmetom roka.
https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/
18.5. - 30.9.2024
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Svet modelov
Každý z nás v detstve aspoň raz videl veľký model železnice a zažil neopísateľný pocit z minisveta, ktorý si žije vlastným kúzelným životom. Dieťa, ale i mladý nadšenec zmenšenín sa naň dokáže dívať a obdivovať ho celé hodiny, v predstavách raz ako rušňovodič, šofér či ako lodivod. Staršie a skúsenejšie ročníky zas zaspomínajú, aké bolo túžiť po nedosiahnuteľných métach za ich detských čias, aby sa opäť raz na okamih sami stali deťmi.
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi v spolupráci so Združením technických a športových činnosti Bojnice otvára novú výstavu s názvom Svet modelov. V priestoroch múzea na Košovskej ceste 9 v Prievidzi môžu všetci návštevníci zahliadnuť modely železničných vozidiel (mašinky i vagóniky rozdielnych veľkostí), úzko- i širokorozchodných tratí a staníc (dych berúci modul podnikovej vlečky Tatra nábytok Pravenec), ale aj rôzne miniatúry lodí (fregata, torpédoborec, remorkér i galeóna slávneho Francisa Drakea či rybársky čln), automobilov (od hviezdneho Rolls-Royce cez cisternovú hasičskú striekačku až po monster truck) a ťažkej (nielen vojenskej) techniky. Súčasťou výstavy bude interaktívne koľajisko.
Združenie technických a športových činnosti Bojnice v súčasnosti zastrešuje niekoľko modelárskych klubov (letecký, lodný, železničný, rádioamatérsky a plastikový). Krúžok vedie mladých modelárov k precíznosti a trpezlivosti.
17.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Tradícia netradične: Prírodné pletivá
Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.
Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.
Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.
„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.
Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.
16.5. - 16.9.2024
Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
Remeslo má modré dno
Výstava sa venuje vývoju a prehľadu remesla modrotlače na našom území od 18. do 20. storočia. Okrem pestrej škály modrotlačovej tvorby z východného a stredného Slovenska návštevníci budú môcť vidieť aj modrotlačiarsku dielňu doplnenú pestrými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní.
15.5. - 31.12.2024
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava
Július Andrássy st., výnimočný politik
Aristokrat Július Andrássy st. (1823 – 1890) bol neodmysliteľnou postavou uhorskej, ale aj európskej politickej histórie 19. storočia. Angažoval sa v revolúcii v roku 1848 – 184849, pôsobil ako predseda vlády Rakúsko-uhorska, bol jedným z iniciátorov a realizátorov rakúsko-uhorského vyrovnania. V roku 1867 korunoval v Budíne cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu za uhorských panovníkov.
Výstava prostredníctvom originálnych dokumentov a umeleckých predmetov zo SNM – Múzeum Betliar prezentuje Andrássyho kariéru a osobný život.
14.5. - 30.11.2024
Tatranská galéria v Poprade
Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami
Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy: 14. máj 2024 o 17.00
Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.
Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.
Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.
Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.
Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.
Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.
Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).
Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu KISS-SZEMÁN Zsófia ).
2.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš
Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.
Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.
Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.
V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.
Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.
Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.
Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.
1.5. - 31.12.2024
Kysucké múzeum, Čadca
Najstaršie dejiny Kysúc
Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.
Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.
Výstava potrvá v Kysuckom múzeu do konca roku 2024 a svojím edukačným charakterom predstavuje vhodný prvok najmä pre rozšírenie poznatkov o regionálnej histórii.
22.4.2024 - 1.5.2025
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Hravo o hradoch
Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.
Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.
Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.
Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk
Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)
1.3. - 31.12.2024
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Život na hradoch a hrádkoch
Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.
Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.
Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.
16.2. - 30.9.2024
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Čaro depozitu
Výstava Čaro depozitu predstavuje vzácne artefakty materiálnej ľudovej kultúry Rusínov pochádzajúce zo zbierok SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Cieľom je priblížiť hlavne mladým návštevníkom spôsob života Rusínov v minulosti.
Pastierstvo, poľnohospodárstvo, pestovanie obilia, ľanu, jeho spracovanie, výroba odevov ale aj produkty remesiel – košikárstva, drotárstva, korytárstva, kováčstva, obuvníctva či mlynárstva si budú môcť návštevníci nielen pozrieť, ale v tvorivých ateliéroch aj vyrobiť.
Výstava, ktorú autorsky pripravil etnograf Mgr. Art. Miroslav Morochovič a kurátorka PaedDr. Mgr. Anna Simková, potrvá do 30. septembra 2024.
1.1. - 31.12.2024
Múzeum vo Svätom Antone
Kalendárium 2024
20.10.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Tiene minulosti
Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.
20.10.2023 - 4.10.2024
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Ašot Haas - Insight
Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.
Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.
Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.
Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/
1.8.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Čo drôt spojil, čas nerozdelí...
V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.
Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.
Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.
5.4.2023 - 31.12.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Príbeh holíčskej manufaktúry
Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.
Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD., prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.
Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h).
25.3.2023 - 31.12.2024
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe
Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.
V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.
Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.