Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 24. 9. 2024

22.9. - 10.11.2024  

Kaštieľ Radoľa

Vrstvenie svetla

Andrea Hellová / rok nar. 2004 v Žiline / kreslí a maľuje už od detstva. Hneď v prvých zachovaných kresbách a maľbách, ktoré vytvorila na ZŠ a ZUŠ môžeme vidieť je bytostný vzťah k prírode. Jej vrodený talent, neutíchajúca túžba po poznaní a sebazdokonaľovaní sa naplno prejavili už v prvých ročníkoch štúdia na SŠUP v rodnej Žiline. V súčasnosti začala študovať 2. ročník na Akadémií výtvarných umení v Banskej Bystrici. Napriek mladému veku už otvorila niekoľko samostatných výstav (Hľadanie svetla, Hrad Strečno -2022; Vzostup svetla, Dom umenia Piešťany - 2023; Modrý motýľ, Nadácia pre podporu rodiny Žilina - 2023; Sláwy dcera, Literárne múzeum SNK Martin – 2024, Na perutiach svetla, Diecézne centrum v Žiline - 2024 a v súčasnosti vystavuje v kaštieli Radoľa výstavu s názvom Vrstvenie svetla). Zúčastnila sa aj viacerých kolektívnych výstav, napr. Sacroexpo, Incheba Bratislava – 2023, výstav organizovaných KKS v Žiline a pod., na ktorých získala viaceré ocenenia.
Venuje sa portrétnej tvorbe, maľbe zátiší, krajinomaľbe, grafike, komornej plastike i tvorbe voľných kópií starých majstrov a stretneme sa aj s prvými ilustráciami, napr. Pinocchia, či Orwellovej Zvieracej farmy. V súčasnosti prebieha výstava Sláwy dcera v Literárnom múzeu SNK Martin. Súčasťou výstavy sú ilustrácie Andrey Hellovej k výnimočnému dielu Jána Kollára.
Andrea je vyzretá kresliarka s veľkým citom pre farebnosť. Z neveľkých kresieb najmä zvierat, jemných akvarelov, pastelov a malieb prešla odvážne k omnoho väčším a náročnejším kompozíciám. Pomocou premyslenej reči symbolov a kultivovanej farebnosti sa zaoberá najmä vzájomnými medziľudskými vzťahmi a človekom, ako súčasťou harmónie s prírodou. Nájdeme však aj iné témy, ako sú napríklad plynutie času, dôvera alebo hľadanie zmyslu života.

Náročnejšie kompozície sú tvorené technikou akrylových a olejových farieb. Na podklad, zväčša bez použitia prípravných štúdií, vytvorí uhlom či tušom spontánnu kresbu, ktorú čiastočne prekrýva zo začiatku riedkou a neskôr pastóznou maľbou, niekedy kombinuje technikou pastelu. Takýmto postupom dostávajú jej diela neobvyklý náboj, atmosféru a dynamiku. Vytvára tak akúsi sondu do svojho výtvarného myslenia, postupu práce a popritom umocňuje výrazný trojdimenzionálny dojem. Neodmysliteľnou súčasťou jej voľnej tvorby je aj monochrómna no pritom citlivá farebnosť, ako aj hra so svetlom. Kompozície si zachovávajú sviežosť spontánneho prejavu, kresliarskej a maliarskej úprimnosti. V jej modernej maľbe môžeme vidieť aj hold veľkým predchodcom, od ktorých sa tak veľa naučila. Z tvorby Andrey cítiť, že do nej dáva kus seba, množstvo citu, srdce..., že ju umenie napĺňa a robí šťastnou. S týmto osobným šťastím sa rada podelí aj s inými ľuďmi a pripomína stáročiami budované hodnoty, ako aj hodnoty klasického, atemporálneho umenia.
Hoci nedávno dovŕšila vek 20 rokov nedá sa jej uprieť originalita a profesionálna vyzretosť. Niekde v hĺbke nášho podvedomia cítime akúsi magickú príťažlivosť a pozitívnu energiu vyžarujúcu z jej obrazov. Až túžime stať sa ich súčasťou. Po chvíli si uvedomíme, že tu možno ani nejde o fantastické krajiny, prostredia, o fikciu. Že vyvážená harmónia, vzájomné prepojenie človeka s prírodou, vzťah k ekológii, k biodiverzite, morálke, medziľudským vzťahom, k otázkam dozrievania i pominuteľnosti... sú, alebo by mali byť bytostne zakorenené v každom jednom z nás. Veď všetci sme súčasťou jednej a jedinečnej planéty stratenej v hlbinách vesmíru
a záleží len na nás, aký si k nej samotnej, ako aj k ľuďom a živočíchom, s ktorými zdieľame spoločný priestor vytvoríme vzájomný vzťah. Či chceme mať okolo seba kvitnúcu záhradu plnú fascinujúceho života, alebo nehostinnú púšť, ktorá nás časom spáli a pohltí. Obrazy Andrey Hellovej nás nabádajú na prvú a jedinú správnu cestu. Hľadá svetlo, dobro, lásku v nás. K sebe samým i k druhým. Napriek svojej mladosti nám ukazuje cestu k šťastiu, k hlbokému citu, k pochopeniu zmyslu života, ako aj k vzťahu k univerzu. Nadčasové témy, názorové hodnoty, sonda do psychiky postáv, ktoré akoby žili svoj život v jej obrazoch. Je to svet Edenu. Aký by bol, keby sme z neho neboli vyhostení alebo keby sme dostali šancu sa doň vrátiť, či vytvoriť si ho sami? V Andreiných maľbách pritom nie je nič neúprimné, predstierané, vtieravé, o to menej naivné... Je naopak až príliš skutočná a vo svojich názoroch na život presvedčivá. Akoby maľby prýštili rovno a spontánne z jej čistého vnútra, poznania, bez zbytočných príkras a pátosu.
Často drsný, na oko surový rukopis kontrastuje s poetikou, oparom melanchólie a meditatívnou hĺbkou jej kompozícií. Podobne, ako sú ostré tŕne neodmysliteľnou súčasťou krehkej ruže. Do svojich obrazov skutočne vkladá krehkosť ženského elementu, nepotrebuje si dokazovať, že je ženou a že témy materstva, vzájomných citových prepojení a možno aj krehkosti a zraniteľnosti sú jej z podstaty blízke. Vo svojej úprimnosti sa nám nebojí odhaliť svoje vnútro a súčasne ukázať, že súčasťou života sú aj sny, predstavy a túžby. Je expresívna realistka, ktorá chce snívať svoj sen ako urobiť svet krajší s otvorenými očami. Makrosvet prírody prepája s mikrosvetom ľudí, ktorých má rada, na ktorých jej záleží, ktorých sa snaží spoznať a pochopiť. To množstvo empatie je všadeprítomné. Nemaľuje ľudí takých, akí v skutočnosti sú, ale takých, ako túži, aby boli. Tu si vystačí s úzkym okruhom najbližšej rodiny. Vzájomná harmónia a súlad by mali byť, či už so šťastným úsmevom, ale aj s melancholickým ponorením do svojho vnútorného sveta. Častokrát je súčasťou nápaditých kompozícií i ona sama. Veď je to napokon jej svet, do ktorého pozýva prostredníctvom svojich malieb aj nás. Tak teda neváhajme a vojdime s čistým srdcom a pokorou do sveta vyváženosti a tichého zamyslenia, úcty, citu a lásky jedného
k druhému, nech sme kto sme, každý tam môže byť lepší a šťastnejší. Staňme sa súčasťou sna o krajšom a plnohodnotnejšom živote.
...A pokúsme sa ho premeniť, podobne ako Andrea v realitu.
kurátor výstavy akad. mal. Stano Lajda,

19.9.2024 - 24.1.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Svet v kocke

Pre malých aj veľkých fanúšikov stavebnice známej po celom svete prichádza do Tihányiovského kaštieľa jedinečná výstava objektov  postavených výhradne z LEGO® kociek. Interaktívna a fascinujúca výstava ukáže návštevníkom pohľad na svet slávnych stavebníc a predvedie úžasné diela vytvorené z tisícov kociek, ktoré potešia deti aj dospelých. Okrem obdivovania vystavených modelov budú mať návštevníci príležitosť zapojiť sa do rôznych interaktívnych aktivít, workshopov a tvorivých dielní, na ktorých si vyskúšajú prácu s kockami tejto stavebnice.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci so  slovenským fanklubom TatraLUG prenesú návštevníkov Tihányiovského kaštieľa do magického sveta plastových kociek. Výstava s názvom Svet v kocke otvorí svoje brány 19. septembra 2024 a potrvá do 24. januára 2024.

LEGO® je jednou z najpopulárnejších stavebníc na svete, ktorá inšpiruje deti i dospelých k tvorbe a objavovaniu nekonečných možností konštruovania. S viac ako 60-ročnou históriou si získala srdcia fanúšikov po celom svete a neustále podporuje tvorivosť a predstavivosť.

„Tešíme sa, že výstava Svet v kocke prichádza aj do Stredoslovenského múzea. Návštevníci, ktorí túto stavebnicu obľubujú, budú môcť obdivovať okrem tradičného veľkého mesta plného detailov a pohyblivých prvkov, ako vláčik či kolotoče aj ikonické modely z filmového či komiksového sveta postaveného z týchto kociek. Atraktívnym oživením sú zmenšeniny reálnych budov z Banskej Bystrice, napríklad samotného Tihányiovského kašteľa, ale aj z iných kútov Slovenska postavené kompletne podľa fantázie staviteľov“, informuje Ivana Žačoková, vedúca prezentačného oddelenia Stredoslovenského múzea.

Kocky predstavujú svet neobmedzenej kreativity a fantázie. Táto výstava návštevníkovi ukáže, aké úžasné veci sa dajú vytvoriť z týchto malých kúskov. Každý si tu nájde niečo svoje – od nadšencov technických modelov až po milovníkov umenia. Voľný čas môžu na výstave malí aj veľkí tráviť v hernom kútiku s množstvom kociek. Práve tu budú mať priestor na skúšku svojej predstavivosti.

19.9. - 17.11.2024  

Turčianska galéria v Martine

Martin Kochan - Najlepšia verzia nás samých

Vernisáž: 19.9.2024 o 18.00 h
Kurátorka: Lucia Miklošková

Výstava Najlepšia verzia nás samých prezentuje najnovšie práce Martina Kochana, nadväzujúce na autorov výskum telesnosti. V orientácií na architektúru ľudského tela zaznieva návrat k tradícii umeleckého zobrazenia a klasickej (figurálnej) soche. Kochan je absolventom ateliéru figuratívneho sochárstva a z priestorového sochárskeho média vychádza aj spôsob jeho uvažovania. Medzi geometrické rozmery priestoru však zapája aj čas. Priestor Kochana zaujíma v celom sociálnom, kultúrnom aj politickom rozmere. A práve toto uvažovanie mu dovoľuje vstupovať do komunikačného procesu s rôznymi médiami a odkrývať nové významy v prepise skutočnosti.

Kochan je intermediálny umelec. Aktuálna séria diel je experimentálnym projektom s možnosťami digitálneho sochárstva. Zaoberá sa modelovaním figúry v digitálnom priestore a sekundárnym prepisom virtuálneho obrazu (prostredníctvom digitálnej tlače) do 3-dimenzionálneho priestoru. Kochana nezaujíma výsledok digitálnej modelácie, ale performatívna stránka procesu, pohyb v premene tvaru v simulovanom trojrozmernom prostredí a kvalita deformácií, ktoré vytvára digitálny program. Figúra mení svoj tvar podľa zadania – rozbíja sa, topí, nafukuje, alebo inak premieňa do abstrahovaných (ne)telesných foriem. Prezentované sochy nie sú záverom digitálnej modelácie, sú skôr fázou v pohybe, zastavením v tvare, ktorý autor považuje za mimoriadny. Zaujímavé pritom je, že figúra sa vplyvom deformácií nestáva menej telesnou ako bola už na začiatku. Táto figúra totiž telom nedisponovala, svoje telo získava až sekundárne (digitálnou tlačou). Tu akoby prebiehal zvláštny proces inkarnácie - stelesnenia.

Východiskom digitálnej modelácie je vždy rovnaká postava muža od Albrechta Dürera, renesančného majstra, ktorý sa zaoberal štúdiom anatómie a ľudských proporcii. Kochan má pri tvorbe na pamäti dejiny umeleckých foriem, ktoré  reviduje. V sérií sôch sa zaoberá výrazom virtuality a formou tekutosti (premenlivosti), ktorá sa symptomaticky objavovala v dielach umelcov naprieč stáročiami. V zvlnených formách nachádza odkazy na dynamické barokové drapérie, pripínajúce vzdušné oblaky, na sochy modernistov, z ktorých spomeňme priekopníka kinetického umenia Antoina Pevsnera, alebo futuristu Umberta Boccioniho, alebo diela abstraktného expresionistu Willema de Kooninga, či iné.

Pôvod slova virtuálny leží v stredovekej latinčine a výraze virtuālis, ktorý vychádza z latinského virtus (sila) a to zas z vir (človek, muž). Virtualis znamená „účinný“, vo význame podporenia kvality. Virtuálna realita je v tomto význame idealizovaná skutočnosť. Kochan sa zamýšľa nad pozitívnou utópiou ľudstva vo veku technologickej revolúcie umelej inteligencie. Virtuálne telo s ktorým pracuje je telom bez orgánov, alebo duchom bez tela. Podobá sa viac božstvu ako človeku.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Martin Kochan je absolvent Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave (2002-2007) a Ateliéru figuratívneho sochárstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učení technického v Brne (2008-2010). V roku 2014 bol finalistom Ceny Oskara Čepana. Zúčastňuje sa výstav doma aj v zahraničí, žije a tvorí v Trnave.

19.9. - 17.11.2024  

Turčianska galéria v Martine

Peter Šabo - Obrazy

Vernisáž 19.9.2024 o 18.00 h
Kurátor výstavy a autor koncepcie a textu katalógu:  PhDr. Karol Maliňák, PhD.

Tvorba Petra Šaba reflektuje osobnostný rozsah, šírku i hĺbku záujmov autora. Pod pojmom záujmu tu myslíme hlboké, bytostné zahĺbenie do okruhov umeleckých problémov, ktoré súvisia s jeho vzdelaním, tvorivým názorom, životnou filozofiou, túžbou po kráse, dokonalosti a harmónii, ale najmä po potrebe komunikácie, odovzdania posolstva – umeleckého, osobného, ľudského – širokému okruhu ľudí, ochotných a schopných toto jeho posolstvo vnímať, dešifrovať a prijať. Jeho prácu sprevádza množstvo vnútorných imaginárnych dialógov, myšlienok, predovšetkým o umení a tvorbe, ale nielen o tom – rovnako o živote človeka a o pravých hodnotách, ktoré už často nedokážeme rozoznať.

Výstava predstavuje výber z jeho tvorivého úsilia z ostatných piatich rokov, v ktorom rozvinul svoje ťažiskové východiská – bytostný záujem o človeka a jeho osobné krehké intímne svety. Šabove obrazy majú svoj pevný základ v brilantnej kresbe, ktorá prerastá do expresívnej maľby, výraznej palety, v ktorej ako žiara slnka pôsobia žlté, červené, ružové či okrové tóny. Pre novú tvorbu je príznačný rys jej smerovania, aspekt, ktorý podstatne určuje ako obsahovú, tak i formálnu po­vahu diel. Maľba sa tu prejavuje ako schopnosť sprostredkovávať obraz žitého sveta - nie ako súhrn a súčet povedo­mých, ba známych jednotlivostí a podôb ale­bo sled veľakrát rozprávaných neprekva­pujúcich príbehov, ale ako entita oslovujúca svojou komplexnosťou. Jeho obrazy ešte zreteľ­nejšie manifestujú presvedčenie, že fyzický akt maľby je situáciou, kedy je umelcovi umožnené zahliad­nuť čosi podstatné o určení i slobode ľudskej bytosti. Maľba sa tu javí ako rýdzo osob­né rozhodnutie, čisto osobná zodpovednosť. A to tak zo strany autora, ako i diváka. Žiada si však úplnú otvorenosť a dôveru. Pre toho, kto aspoň zbežne sleduje Šabovu tvorbu, sú vystavené obrazy plne identifi­kovateľné. Akoby v nich ma­liar dochádzal k novej syntéze, sumarizácii doterajších skúseností nielen výlučne umelec­kých. V presnej definovanosti ob­razového priestoru (o ktorom sa nedá úplne s istotou povedať, že je trojdimenzionálny) v ktorom je obsiahnutá dynamika pohybu, je možné nájsť rezíduá predchádzajúcich etáp autorovej tvorby, ale i vzdialenú, avšak zreteľnú ozvenu hlbšej do­mácej maliarskej tradície.

Umelec sa často identifikuje s odkazom druhej vlny slovenskej novej figurácie, rovnako, ako koreluje s najlepšími prínosmi slovenskej moderny šesťdesiatych rokov, s galandovcami a ich vnímaním univerzálneho tvaru – všeobsiahleho znaku, ktorý rezonuje v mysli či podvedomí diváka a umožňuje ho prijať ako niečo známe, blízke. Vracia sa k niektorým obrazom zo skorších období, premaľováva ich a reinterpretuje. Môžeme konštatovať, že tieto postupy sú prejavom dosiahnutého maliarskeho poznania, výtvarnej suverenity, ale aj čímsi viac: obracanie sa k „sebe samému“, obmeny a kombinácie predchádzajúcich riešení sú tou najschodnejšou a najprirodzenejšou cestou zvnútorňovania obrazu, zbaveného nadbytočnej naratívnosti a sentimentu.

Peter Šabo žije životom umelca – solitéra; jeho osudová životná cesta i druh povahy ho k tomu predurčujú. V ústraní svojho ateliéru komunikuje s odkazom M. A. Bazovského, ktorý pred desaťročiami obýval ten istý ateliér, a kde rovnako ako on experimentuje s autonómnymi maliarskymi štruktúrami, neobvyklými farebnými zostavami. Sympatické je, že nezotrváva na dosiahnutých métach. Reduktívny princíp ho v ostatnej tvorbe priviedol k hranici abstrahovania od všetkého nepodstatného. Zachováva však všetky dobré znaky maľby, ktorými sú pregnantnosť a jasnosť prejavu, formálna prehľadnosť, zreteľná linka, vý­razná farebnosť, skladobná plošnosť, kontrolovaná gestickosť a jedinečná schopnosť pohy­bovať sa na tej strane maľovania, ktorá priznáva väzbu na skutočnosť, zachytiť krehké okamihy s metafy­zickým základom a so silnou emočnou energiou.

Výstava predstavuje viac ako 50 autorových diel z obdobia ostatných piatich rokov. Srdečne vás pozývame na jej prehliadku.

Biografia P. Šabo

Peter Šabo sa narodil 18. 11. 1954 v Žitavanoch pri Zlatých Moravciach, po absolvovaní Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Štúdium ukončil na oddelení vol'nej grafiky a knižnej ilustrácie (u prof. Oresta Dubaya) v roku 1982. Už 37 rokov žije a tvorí v Martine (komorná maľba, grafika, kresba, ilustrácia). Mal profilové výstavy v Turčianskej galérii (1993, 2004), v roku 1994 vystavoval v Pálffyho paláci v Bratislave, v roku 1999 v T-klube v Martine, v roku 2001 v galérii Art Point v Martine, prierezové výstavy mal v roku 2009, 2014, 2019 v Turčianskej galérii v Martine, v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave, v roku 2023 v Mahlerovom dome v Jihlave (ČR). Podiel'al sa na projekte Turčianskej galérie, vystavoval v Holandsku (Hoogeveen) a vo Francúzsku (Saint Nazaire). V rokoch 1995 - 2000 sa pravidelne zúčastňoval na Medzinárodnom sympóziu mal'by v Patinciach, v roku 2000 získal ocenenie za ilustrácie ku knihe poetky Aleny Doležalovej Milujem túlavých psov v celoslovenskej súťaži o Najkrajšiu knihu. Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach Slovenskej národnej knižnice - Slovenského národného literárneho múzea, Turčianskej galérie, Štátnej galérie v Banskej Bystrici, galérie Des Franciscains vo Francúzsku (Saint Nazaire). Najväčšia časť diela sa nachádza v zbierkach súkromných zberatel'ov.

19.9. - 22.11.2024  

Múzeum mincí a medailí v Kremnici

Spomienky na tvorbu - Ladislav Bódi

Termín vernisáže: 19. 9. 2024 o 16:00 hod.

Akad. sochár LADISLAV BÓDI (22.10.1944 Radzovce - 29.11.2020 Kremnica)

Kremnický sochár, medailér, autor mnohých liatych medailí a razených pamätných medailí. Vytvoril tiež niekoľko voľných figuratívnych kompozícií v dreve.
Študoval na SŠUP v Bratislave. V rokoch 1972 – 1978 študoval na VŠVU v Bratislave na oddelení reliéfneho sochárstva pod vedením prof. L. Snopka a R. Pribiša. Od r. 1978 bol vedúcim ateliéru v kremnickej mincovni, neskôr učil na ŠÚV v Kremnici, odbore štukatérstvo, ďalej tvoril a pracoval v slobodnom povolaní. Samostatne vystavoval v r. 1984 v Kremnici a 1988 v Bratislave. Zúčastnil sa mnohých zahraničných výstav a jedného sochárskeho sympózia.
Do medaily, do jej vrcholkov leskov a tieňov, vyráža po stáročia ľudstvo svoj údel, víťazstvá i straty. S vážnou rolou jej dalo i veľkosť ruky ako nástroja poľudštenia, a tvar kruhu ako výtvoru prírody i mozgu. Tu začiatok splýva s koncom a naopak, aj priestor, zvlnený i obmedzený ako svet, čo vidíme vôkol seba. Len máloktoré dielo je totožné tak, ako medaila, stvorené do ľudskej dlane a len máloktorému sochárovi je tak, ako L. Bódimu, jedným výhradným nositeľom jeho umeleckého posolstva. Patrí medzi tých umelcov nášho moderného medailérskeho umenia, pre ktorých je autorská medaila svojským výsledkom, ale aj podnetom ďalšieho vývinového procesu. Bol umelcom spätým s medailou celý život a znovu a znovu pripomínal vo svojich medailách dávno či nedávno minulé, svetlé i tienisté chvíle nášho bytia a ľudských dejín. Najprv to bola len pracovná objednávka, ale potom už len umelcova vlastná tvorba a voľba znovu prežívať a sprítomňovať ich a v epicentre udalostí, ktoré hýbali ľudskými dejinami, čoraz tesnejšie spájať svoj a náš čas s časom ľudstva.
V rokoch 1976 – 1980 tvorba L. Bódiho načrtáva svoju nosnú myšlienkovú osnovu a objavuje jej výraz v prednosti liatej medaily. Živá bezprostrednosť jej voľnej rukopisnej formy sa oslobodzuje zo strohej, plochej, a technologicky aj výrazne viazanejšej formy razenej medaily, a potom overuje a cizeluje zmyslovo plný vydutý tvar, alebo naopak plochosť a plošnosť reliéfu so skoro kresbovým efektom, či plytký reliéf s malebne jemným prechodom medzi svetlom a tieňom. V plodnom a podnetnom roku 1984, keď si umelec pomeria sily na medzinárodnom sympóziu, sa reliéf jeho medaily tak uvoľňuje, dramatizuje a rozpína, že roztlačí aj dosiaľ rešpektovanú kruhovú vymedzenosť medaily. Na záver tohto obdobia overovania, zváži umelec svoje vlastné doterajšie výdobytky na prvej samostatnej výstave a temer všetky prostriedky vyjadrenia si ponecháva aj naďalej. Kruh ostáva už len kruhom a celom symbolicky vyjadruje i navodzuje hĺbavú sústredenosť na niekoľko podstatných stránok ľudskej skutočnosti. Bódiho dielo vyžaruje humanizmus, úctu a obdiv k človeku, človečenstvu, k životu vôbec. Umelec nahmatáva život v jeho centre. Dobre vie, čo všetko je, a nemalo by byť, čo nie je, a malo by byť, ale zároveň potvrdzuje pozitíva blízkosťou k ľuďom, prírode a domovu. L. Bódi dlhé roky tvoril a jeho ústredným motívom bola prevažne príroda, voľné motívy, inšpirovalo ho more a Grécko a nevyčerpateľná téma krásy ženského tela.
Mal rád prírodu, obdivoval svet... Nadovšetko však miloval svoju rodinu, vnúčatá Daniel a Dorotka boli pre neho v neskoršom veku zmyslom života. Zomrel po ťažkej chorobe doma so svojou milovanou manželkou Máriou a dcérou Zuzanou.

14.9. - 5.10.2024  

Mestské múzeum Sereď

Obrazy krajiny – Monika Mýtniková

17.00 hod. Vernisáž výstavy

kurátorka výstavy - PhDr. Iveta Lenická

13.9. - 27.9.2024  

Banícke múzeum v Rožňave

Mlyn 2024 Malom

Občianske združenie pre partnerské mestá Rožňavy a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozývajú do Galérie BM na výstavu Medzinárodného maliarskeho tábora Mlyn.

Medzinárodný maliarsky tábor Mlyn presahuje medzinárodné hranice svojou pôsobnosťou od 1997. Ide o najstaršie podujatie svojho druhu na Slovensku, ktoré sa tento rok uskutočnilo v dňoch 3. – 10. augusta v bývalých Rožňavských Kúpeľoch. Maliarskeho tábora sa zúčastnilo 14 umelcov zo Slovenska, Maďarska, Čiech a Poľska. Plenér sa niesol v duchu tvorivej slobody, bez vopred určenej témy, pričom umelci mali možnosť tvoriť voľne podľa vlastnej inšpirácie. Rôzne výtvarné techniky a motívy inšpirovali umelcov ku vzájomnej kultúrnej diskusii, ktorá je nevyhnutná pre takýto typ podujatia. Vzniklo 40 výtvarných diel, ktoré budú prvýkrát predstavené na slávnostnej vernisáži v Galérii BM. ,,Zachovávanie odkazu Józsefa Basku sa podarilo opäť uskutočniť i tento rok. Mlyn si už dlhé roky drží svoju výtvarnú a intelektuálnu úroveň. Verím, že prezentované diela od autorov z rôznych krajín nás i tento rok milo prekvapia. Toto podujatie tak spúšťa sériu jesenných výstav v galérii,“ povedala kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 13. septembra 2024 (piatok) o 15:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Nám. baníkov 25, Rožňava). Vernisáž je sprievodným podujatím Rožňavského jarmoku. Výstava potrvá do 27. septembra 2024.

12.9. - 19.10.2024  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Projekt 1. Erika Miklóšová/ Lajos Jócsik: Človek žije v krajine

Vernisáž : 12. septembra 2024 o 17.00 hodine/ pivničné priestory galérie
Kurátorka výstavy: Zsófia Nagy

Nepopierateľnou súčasťou nášho života sa stal (čoraz ošúchanejší) pojem klimatickej zmeny a jej mnohé príznaky. Kvôli celosvetovému rozsahu tohto javu je však niekedy ťažké uchopiť ho. Skeptici a radikáli sa navzájom konfrontujú a spory sú väčšinou o procesoch, v ktorých sa v skutočnosti vyzná len málokto. Zámerom tejto výstavy je odosobniť sa od tohto celosvetového diskurzu a priblížiť sa k téme cez prostredie južného Slovenska, respektíve cez najbližšie okolie, prostredníctvom krajiny Nových Zámkov: spolužitie človeka a prírody, ich vzájomný vplyv či dopady ľudskej činnosti na prírodnú krajinu.

Krajinomaľby súčasnej maliarky Eriky Miklóšovej svedčia o ľudskom zámere s historickou perspektívou, o túžbe človeka po (opätovnom) spojení s prírodou. Výsledkom blízkeho pozorovania prírody či práce s ňou je jedinečná umelecká prax: výtvarníčka sa opätovne vracia na rovnaké miesta a viackrát ich namaľuje, vyjadrujúc neustále premeny ročných období, častí dňa či vnútorných a vonkajších nálad. Všetko je rovnaké a predsa odlišné.

Obrazy Miklóšovej nie sú idealizované, ale skutočné krajiny. Následky zásahu človeka sa objavujú na väčšine malieb: do nepravidelného, a predsa dokonalého bujnenia prírody sa zarezáva pravidelný drôtený plot; vertikálne elektrické stĺpy rozkúskujú horizontálnu krajinu; haldy piesku a štrku pochádzajúce z baníckej činnosti v okolí jazier, ktoré vznikli pri ťažení štrku, pôsobia na rovnej krajine južného Slovenska ako skutočné hory.

Maľby vytvárajú dialóg s textami Lajosa Jócsika. Jócsik sa narodil v Nových Zámkoch v roku 1910, známy je predovšetkým svojimi prácami o mládežníckom hnutí s názvom Sarló, ktoré je tiež spojené s Novými Zámkami, respektíve svojimi článkami z oblasti sociológie, v ktorých sa venoval dejinám a hospodárskej politike maďarskej menšiny v Československu. Je už však menej známe, že bol jedným z prvých autorov odbornej literatúry v oblasti ochrany životného prostredia písanej po maďarsky, a s veľkým zanietením a odhodlaním sa snažil upriamiť pozornosť na zničujúci dopad ľudskej činnosti na životné prostredie. Texty o rodnom meste, ktoré napísal v roku 1938 a ktoré sú aj na výstave, sú prvými výhonkami jeho záujmu o túto oblasť. Objavujú sa tu citáty, ktoré fungujú ako metafory malieb; respektíve upriamujú pozornosť na historické zmeny, ktoré prebehli v krajine okolo Nových Zámkov a zároveň zvečnili ich počiatočné fázy. Obrazové a textové znázornenia, teda práce Miklóšovej a Jócsika, spája pozorné sledovanie prírodného prostredia. Obidvaja autori citlivo odhaľujú prítomnosť ľudskej činnosti v krajine, protiklad umelého a prirodzeného, existenciu vedľa seba a spolužitie. Tento protiklad je dôležitým aktérom aj v maľbách Miklóšovej, ktoré zobrazujú jazerá kameňolomov a ich okolie. Tieto umelé výtvory, jazerá a kopce, ktoré ich obkolesujú, pôsobia ako prírodné výtvory, pričom v skutočnosti sú odtlačkami neustáleho a sporného rozvoja. Kde uvidíme prírodu v krajine a kde panuje ľudská činnosť, závisí od nášho vlastného pohľadu.

11.9. - 31.10.2024  

Galéria SPP, Bratislava

Poetica

Jesenná výstava v bratislavskej galérii na Mlynských nivách predstaví tvorbu uznávaných slovenských umelcov Zuzany Schmidt a Maximiliána Čuteka. Hlavnou inšpiráciou autorov sa stala poézia, ktorá vďaka ich originálnemu výtvarnému vyjadreniu ožíva na plátne a v priestore. Výstava bude pre návštevníkov Galérie SPP otvorená od 11. septembra do 31. októbra 2024.

Výstava Zuzana Schmidt / Maximilián Čutek. POETICAje oslavou vizuálneho umenia, kde sa maľba a socha prepájajú v dynamickom zážitku podfarbenom silou básne. Autorka Zuzana Schmidt predstavuje svoju najnovšiu kolekciu prevažne veľkoplošných obrazov, ktoré dopĺňajú komornejšie formáty. „Za pomoci fragmentov z romantických básní Erika Ondreičku a Jacquesa Préverta sa pokúšam dotýkať povrchu obrazu. Dostávam zo seba von svoje najskrytejšie pocity. Som žena, ktorá na plátno kladie svoje emócie,“ vysvetľuje svoje umelecké postupy Zuzana Schmidt​.

Maximilián Čutek, ktorý pochádza z rodiny významných sochárov, zdôrazňuje význam interakcie medzi jednotlivými dielami. „Originalita výstavy POETICA tkvie v zaujímavom spojení plochy a priestoru, maľby a sochy, ktoré zhmotňujú poéziu do materiálu. Diela reflektujú básne ako tému a zároveň sú básňami tiež – vo vizuálnej forme,“ hovorí Maximilián Čutek.

Cieľom umeleckej symbiózy obľúbených autorov je podnietiť návštevníkov výstavy k hlbšiemu zamysleniu sa nad otázkami ľudskej existencie, ktoré sú univerzálne a nadčasové. „Konfrontácia obrazu a sochy je pre diváka zaujímavá. Tvorbu Maxa Čuteka vnímam v kontexte súčasnej doby veľmi citlivo. V jeho sochách nachádzam lyrické prepojenie prírody a človeka, hľadanie zmyslu života,“ uvádza Zuzana Schmidt a Maximilán Čutek dopĺňa: „Zuzanu považujem za špičku slovenskej abstraktnej maľby a je mi veľkou cťou spolu s ňou vystavovať v Galérii SPP.“

Výstava Zuzana Schmidt / Maximilián Čutek. POETICA bude pre verejnosť prístupná od stredy, 11. septembra do 31. októbra 2024, každý pracovný deň v čase od 10.00 do 18.00 h. na adrese Mlynské nivy 44/c, Bratislava. Vstup do galérie je bezplatný.

Zuzana Schmidt sa narodila v Šintave. V rokoch 1994 – 1999 študovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy. Neskôr absolvovala dvojročné akreditované štúdium arteterapie na Inštitúte vzdelávania v arteterapii. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä maľbe, pričom inšpiráciu čerpá z poézie a literatúry. Jej diela sú charakteristické emotívnym a metaforickým prejavom, ktorý reflektuje ľudské pocity a medziľudské vzťahy.

Maximilián Čutek sa narodil v Bratislave, kde študoval na Strednej škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru a neskôr na Strednej umeleckej škole Václava Hollara v Prahe. Je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave a venuje sa sochárskej tvorbe, maľbe a objektu, okrajovo i poézii a hudbe. Predstavuje tretiu generáciu umelcov z rodiny Čutekovcov, jeho starý otec Anton Čutek bol uznávaný sochár, rovnako ako jeho otec Juraj Čutek.

10.9. - 31.12.2024  

Horehronské múzeum, Brezno

Od zrnka k hrnku

,,Keby sa zrnko nespracovalo, nedostalo by sa do hrnka.“

Chlieb patrí medzi najstaršie potraviny vôbec. Pôsobí síce jednoducho, napriek tomu patrí medzi najuctievanejšie druhy pečiva. Sprevádza nás nielen počas bežných dni, ale ozdobí aj sviatočný stôl.

Horehronské múzeu pripravilo interaktívnu výstavu o spracovaní obilia a chlebovinách na Horehroní z obdobia 19. – 20. storočia koncipovanú do troch samostatných celkov, ktoré spolu úzko súvisia. Prvý je venovaný práve chlebu a jeho variantom, zachytáva druhy pečiva na Horehroní (koláče a zvykoslovné pečivo) z obdobia od konca 19. až do druhej polovice 20. storočia. Doplnená je QR kódmi, kde sa návštevník dozvie viac informácií a zaujímavostí a kde nechýbajú fotografie zo zbierkového fondu múzea. Druhý celok predstavuje technológiu mletia obilia prostredníctvom konkrétneho vodného mlyna „u Čipkov“ z Predajnej, národnej kultúrnej pamiatky. Nachádzajú sa tu viaceré interaktívne prvky, k použitiu ktorých nabáda aj samotná kurátorka výstavy Denisa Čiefová: „Nebojte sa ruku ponoriť do obilia, či preosiať múku, aby ste sa dozvedeli viac“. Tretia časť výstavy je určená pre každé umelecké oko. Jej obsahom sú veľkoformátové fotografie mlyna v Predajnej s umeleckým nádychom. Koncovou bodkou je miestnosť venovaná zážitku s modelovania pečiva hravou formou pomocou prírodných materiálov – kinetický piesok a hlina.

Na výstavu nadväzujú interaktívne a zážitkové podujatia (Zážitkové omrvinky, Jedlá tradícia, Upeč si magnetku, Meniaci sa obraz), ktoré sa budú počas trvania výstavy cyklicky opakovať tak, aby sa ich mohol zúčastniť každý – mladý či starý, pracujúci či študent.

Počas výstavy je vstupné zvýšené nasledovner (PDF)

Od zrnka k hrnku - vstupné Vstupné_Od zrnka k hrnku.pdf (237.1 kB)

5.9.2024 - 31.1.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Doba ľadová

Začína sa ochladzovať, do Gemersko-malohontského múzea prichádza Doba ľadová!

Od 5.septembra 2024 do 31.januára 2025 môžete v Gemersko-malohontskom múzeu navštíviť výstavu Doba ľadová, ktorú pripravilo Maďarské prírodovedné múzeum v Budapešti. Realizáciu výstavy finančne podporil Národný kultúrny fond Maďarska (Nemzeti Kulturális Alap).

Výstava, ktorá je jednou z najpopulárnejších výstav Maďarského prírodovedného múzea,  predstaví Dobu ľadovú a vplyv posledného, štvrtohorného zaľadnenia na krajinu. Oboznámi návštevníkov so zmenami klímy v období posledných 2,5 miliónov rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam a prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a jedinečných nálezov predstaví mnoho známych aj menej známych druhov živočíchov, ktoré v Dobe ľadovej obývali krajinu.

Ľadovou dobou nazývame tie obdobia, počas ktorých bola časť povrchu našej planéty pokrytá súvislou ľadovou pokrývkou veľkého rozsahu. Tieto obdobia trvali aj niekoľko miliónov rokov.  Počas štyri a pol miliárd rokov trvajúcej histórie Zeme sa vyskytlo niekoľko týchto období. Posledná ľadová doba sa nazýva aj Štvrtohorné zaľadnenie. Jej začiatok stanovila časť vedcov ako začiatok zaľadňovania severnej pologule pred približne 2,6 miliónmi rokov. Podnebie počas poslednej ľadovej doby nebolo studené rovnomerne. Pozostávalo z takmer stotisíc rokov trvajúcich období zaľadnenia, takzvaných glaciálov, a z kratších období oteplenia, takzvaných interglaciálov. V dobe ľadovej sa rastlinstvo pravidelne cyklicky menilo podľa zmien prostredia spôsobených zaľadneniami, otepleniami a opätovnými ochladeniami. Následne sa samozrejme menilo aj živočíšstvo územia. U rastlín sa vyvinulo mnoho trpasličích druhov, kým u živočíchov prebiehal opačný vývoj. Jedným z najvýraznejších javov fauny ľadovej doby bol vývoj a rozšírenie cicavcov s obrovskými rozmermi – takzvanej megafauny.

Táto výstava predstaví návštevníkom príčiny, ktoré vedú k vzniku ľadových dôb, procesy, ktoré prebiehali v krajine a rastliny a živočíchy tohto obdobia. Budú tu môcť vidieť jedinečné rekonštrukcie mnohých živočíchov tohto obdobia v životnej veľkosti, napríklad šabľozubca Smilodon, obrovskú hyenu, či kostry medveďa jaskynného alebo hyeny jaskynnej. A výstava samozrejme predstaví aj asi najznámejšieho živočícha doby ľadovej – mamuta.

Súčasťou výstavy budú aj mnohé ďalšie sprievodné podujatia, napríklad zaujímavé prednášky odborníkov či tvorivé dielne pre širokú verejnosť aj školské skupiny, o ktorých Vás budeme včas informovať.

Výstava je putovnou výstavou Maďarského prírodovedného múzea.

4.9. - 14.10.2024  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Judit Szendrei „Tri v jednom / Három az egyben / Three in One

Mesto Banská Bystrica a Slovenská pošta, a.s., otvára v priestore Kultúrneho centra Robotníckeho domu v Banskej Bystrici unikátnu trilingválnu výstavu maďarskej umelkyne Judit Szendrei „Tri v jednom / Három az egyben / Three in One".

Maďarská umelkyňa Judit Szendrei pochádza z Debrecína a od roku 2015 tvorí obrazy z poštových známok, nielen z domácich, opečiatkovaných v poštovom styku a odlepených z listových obálok, ale aj zo známok z celého sveta, Slovensko nevynímajúc. Dokonca poštové známky z emisie „UMENIE: Koloman Sokol" z roku 1997 boli použité pri tvorbe obrazu „Tri v jednom", podľa ktorého bola výstava pomenovaná. Je to nielen preto, že obraz Kolomana Sokola v ryteckej transkripcii významného českého rytca Josefa Herčíka stvárňuje baníkov, ale aj preto že umelkyňa na ňom stvárnila motívy troch najvýznamnejších banských miest Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice a Kremnice v podobe baníckych vozíkov s korbami vo farbe mestských erbov naplnených drahými kovmi.

3.9.2024 - 31.8.2025  

Považské múzeum v Žiline

Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí

Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola  známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od  konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.

„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.

V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol  znárodnený, v rámci reorganizácie sa  z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.

Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a  snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670  zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral  jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16  –  21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.

Výstava  sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s.  Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú  zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.

2.9.2024 - 8.1.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

K dejinám... Tibora Sedlického

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 100. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, hudobného vedca, dirigenta, interpreta – doc. PhDr. Tibora Sedlického, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenského zborového spevu.

Narodil sa 2. apríla 1924 v Poltári, v tom čase v okrese Lučenec. Po základnom vzdelaní, ktoré získal vo svojom rodisku (1930 – 1935) a v Kokave nad Rimavicou (1935 – 1939), sa jeho životná cesta prvýkrát spojila s Banskou Bystricou, kde v rokoch 1939 – 1943 študoval na Učiteľskom ústave.

Jeho umelecké aktivity sú spojené predovšetkým s oblasťou zborového spevu. V rokoch 1949 – 1950 pôsobil ako profesionálny zborový spevák v SĽUK-u, v rokoch 1951 – 1997 bol členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov, k sa vypracoval až na sólistu, vedúceho hlasovej skupiny, podpredsedu a vicedirigenta zboru. Okrem toho založil a dirigoval viaceré spevácke zbory v Poltári, Kremnici, Martine či v Banskej Bystrici.

Tibor Sedlický bol jednou z významných vedeckých a kultúrnych osobností mesta, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho často priateľsky navštevoval a aktívne spolupracoval s jeho odbornými pracovníkmi. Za svoju pedagogickú, vedeckú, ale aj umeleckú činnosť bol nositeľom viacerých vyznamenaní, napríklad Pamätnej medaily SZSU (1971), Ceny primátora Banskej Bystrice (2001), či Striebornej medaily Univerzity Mateja Bela in memoriam (2004). Zomrel 27. júla 2004 po ťažkej chorobe vo veku 80 rokov v Banskej Bystrici a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici – Radvani.

30.8.2024 - 15.5.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Suterén zla

Za poznaním najhorších vojnových javov netreba nutne cestovať za hranice Slovenska, ani regiónu. V srdci horného Ponitria ich stále živé stopy aktuálne objavíte v autentickom priestore niekdajšieho väzenia gestapa v suteréne súčasného sídla Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Múzejníci v ňom prostredníctvom reprízovanej výstavy od 30. augusta 2024 venujú spomienku všetkým jeho obetiam. Muky, ktoré (nie len) tam prežívali v závere druhej svetovej vojny približujú najmä na príklade dobre zmapovaných osudov dvanástich z nich. Ich ťažký príbeh v kontexte dramatických udalostí s počiatkom v blízkej obci Cigeľ rozprávajú prostredníctvom s nimi úzko spätých hmotných pamiatok a multimediálnej prezentácie.

Sugestívna výpoveď o hrdinstve zoči-voči ľudskej krutosti v netradičnom výstavnom priestore Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9 potrvá do 15. mája 2025 a pre jej nadčasovosť ju po nutnej technickej letnej prestávke zrejme sprístupníme opäť.

23.8. - 11.10.2024  

Záhorské múzeum v Skalici

Vlasta Peltznerová-Rothová – Poohliadnutie, Vladimír Morávek – Sochy a drevorezby

Dátum konania: vernisáž v piatok 23. augusta 2024 o 16.00 hod.
V kultúrnom programe vernisáže sa predstavia členovia ľudovej hudby Skaličan.

Záhorské múzeum pripravilo výstavu výtvarníčky Vlasty Peltznerovej-Rothovej – Poohliadnutie a rezbára Vladimíra Morávka – Sochy a drevorezby.

Vlasta Peltznerová-Rothová je citlivým pozorovateľom prírody, jej poézie a krásy. Príroda ju inšpiruje a hľadá v nej vnútornú podstatu a krásu prostredníctvom farby a formy. Jej obľúbené motívy sú stromy, kvety, vtáci... Do svojich obrazov vkladá pokoru, fantáziu, cit i príbeh. Ďalším tvorivým poľom umelkyne je voľná kresba, ktorú pre jej poetický, ilustratívny charakter využíva aj v knižných ilustráciách. Mnohotvárny výtvarný profil Vlasty Peltznerovej-Rothovej vhodne dokresľujú aj jej smalty a emaily.

Umelecký vývin rezbára Vladimíra Morávka, inak profesionálneho kameramana a fotografa, je poznamenaný veľkou remeselnou zručnosťou a tiež nesmiernou úprimnosťou výtvarne vyjadriť svoje pocity, emocionálne objavy, sny a fantazijné videnie. To všetko je vložené do fotografií, škíc, náčrtov a do rozmanitých druhov dreva, z ktorých vznikli sochy, plastiky a objekty. Betlehemy, anjeli, klauni alebo kone sú sugestívnym protipólom k jeho abstraktno-poetickým plastikám a objektom. Brilantné rezbárske umenie s dokonalým priznaným zásahom motorovej píly i bohatá drapéria s takmer gotickým sochárskym rukopisom je prirodzenou súčasťou jeho plastík a reliéfov.

15.8.2024 - 18.5.2025  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Levoča kráľov

Výstava venovaná výročiu stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči, v roku 1494.

Na sklonku stredoveku Jagelovská dynastia zjednotila krajiny strednej Európy, z ktorých sa na čas stala Európa jagelovská. Takmer dva roky po smrti svojho otca, poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, sa v apríli 1494 v Levoči na Spiši stretli bratia Jagelovci: český a uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert, knieža Žigmund a knieža Fridrich, ktorý koncom roku 1493 celebroval svoju prvú pontifikálnu omšu v krakovskej katedrále. Dovtedy nikdy neboli tak dlho spolu. Čo tým chceli ukázať? Jednotu dynastie? Snahu diskutovať o rôznych naliehavých problémoch? Mier v strednej Európe bol len zdanlivý. V liste adresovanom bratovi Jánovi Albertovi vo februári 1494 iniciátor stretnutia, kráľ Vladislav II., naznačil, že by sa mali prediskutovať záležitosti kresťanstva všeobecne, ako aj oboch kráľovstiev.

Na stretnutí malo byť prerokovaných mnoho otázok. Samotný kráľ Vladislav II. bol v ťažkej situácii, pretože jeho vládu ohrozoval nemecký kráľ Maximilián Habsburský (1459 – 1519), ktorý chcel pre seba získať uhorský trón. Vzrástla aj moc palatína Štefana Zápoľského (†1499). Mnohí magnáti rozhodnutia panovníka otvorene ignorovali. Medzi nimi hral prím vodca Vavrinec Ujlaki (1460 – 1524). Aj Ján Albert bojoval s rôznymi problémami. Bolo potrebné objasniť otázku príslušnosti Moldavska i zabezpečenie pozície pre ich mladšieho brata, kniežaťa Žigmunda. Boli to všetky témy, o ktorých sa rokovalo? Tajná povaha stretnutia dáva priestor rôznym špekuláciám a dohadom. Vyvoláva mnoho otázok. Zo stretnutia sa zachoval iba jeden dokument, podpísaný oboma panovníkmi a potvrdený ich pečaťami.

1.8.2024 - 5.1.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Samuel Libay – majster filigránu

Medzinárodná výstava SAMUEL LIBAY - majster filigránu je výsledkom intenzívnej spolupráce Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a Umelecko-priemyselného múzea v Budapešti. Výstava je očakávaným vyústením dlhodobých snáh autora a historika Filipa Glocka priniesť výnimočné a atraktívne diela späť do mesta, v ktorom zlatník žil a tvoril. Spomedzi zlatníkov Banskej Bystrice bol Samuel Libay posledným remeselným mohykánom. Jeho unikátne a vzácne diela budú môcť obdivovať návštevníci po prvýkrát na Slovensku od 1. augusta v Thurzovom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Umelecko-priemyselným múzeom Budapešť (Iparművészeti Múzeum) prinášajú do Thurzovho domu unikátne diela zlatníckeho majstra Samuela Libaya v podobe výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu. Brány jedinečnej výstavy otvorí 1. augusta o 16:00 h na slávnostnej vernisáži v Thurzovom dome.

Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom ešte stále úspešne  dokazoval nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce aj v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou už postupne strácala svoje pozície.

„Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania. Aj jeho zásluhou sa dostala Banská Bystrica do širšieho európskeho povedomia. Jeho výnimočné diela, ktoré budú prezentované na výstave sú inšpirované prírodou (roháče, kobylky, muchy) a pripomínajú jemnou technikou filigránu krehké japonské umelecké diela“, prezrádza Filip Glocko, kurátor výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu.

Unikátna technika filigránu

Samuel Libay svoje najpozoruhodnejšie výsledky dosiahol s remeselne náročnými výrobkami zo strieborného filigránu. Technikou podobnou benátskej či bruselskej čipke vyrábal nielen drobné ozdobno-úžitkové predmety (spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny), ale aj veľké plastiky a busty.

„Cieľom medzinárodnej výstavy je atraktívnou formou predstaviť po prvýkrát banskobystrickej verejnosti diela výnimočného umelca, ktoré vytvoril v tomto meste a doteraz ich verejnosť nemala možnosť vidieť na Slovensku. Je to pre nás veľká česť spolupracovať na tejto výstave s významným maďarským partnerom a prispievať tak svojou troškou aj k budovaniu našich pozitívnych medzištátnych vzťahov. Diela tohto veľkolepého zlatníckeho majstra tak prvýkrát uvidia nielen Banskobystričania ale verím, že aj návštevníci z celého Slovenska a snáď aj spoza hraníc našej krajiny. Je to výnimočnosť, ktorá sa často nevidí. V rámci 5 samostatných výstavných miestností bude mať návštevník možnosť vidieť najmä jeho tri najvýznamnejšie diela a to: Glabitsov pokál, filigránovu sošku cisára Napoleona I. a filigránovu bustu cisára Františka I.“, dopĺňa riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník, zároveň hlavný organizačný garant výstavy.

Práve hodnota fenomenálneho filigránskeho diela busta cisára Františka I. spočíva v majstrovskom skĺbení zložitej a trpezlivej zlatníckej práce s dokonalým umelecko-vizuálnym prejavom zlatníka. O diele môžeme hovoriť ako o technickej rarite, ktorá je nielen ukážkou remeselnej virtuozity, spočívajúcej v precíznom prevedení, ale je aj dielom s jasnou koncepciou a detailne dodržanou vytýčenou myšlienkou.

„Busta sa skladá zo šesťdesiatpäť tisíc samostatne opracovaných častí, predstavuje cisára v uniforme generála, ozdobenej šiestimi cisársko-rakúskymi vyznamenaniami a rádmi. Hmotnosť busty je 3185 gramov a sú v nej zakomponované významné životné etapy panovníka“, hovorí kurátor Filip Glocko.

Libayova dielňa,  zlatnícke zvesti aj nová publikácia

Dominantným priestorom jednej z miestností bude jej stred, kde bude atraktívnym spôsobom - prezentovaná originálne zachovaná autentická pracovná dielňa Samuela Libaya. Na pracovnom stole bude umiestnený jeden z najvzácnejších predmetov z tvorby Samuela Libaya – Glabitsov pokál a vybrané zlatnícke razidlá. Pozlátený pokál zo striebra darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823.

„Unikátnosť výstavy sme sa snažili pozdvihnúť viacerými doplňujúcimi materiálmi o výstave. V rámci nej bude k dispozícii sprievodca po výstave - Zlatnícke Zvesti, ktoré si návštevník zapožičia a dozvie sa zaujímavosti z pracovného a rodinného života majstra Libaya. K výstave si návštevník bude môcť zakúpiť katalóg v podobe monografie Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka a novú tematickú publikáciu o zlatníctve  Zlatníctvo  v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí, ktorej autorom je kurátor výstavy Filip Glocko“, informuje Dana Kurtíková, PR manažérka Stredoslovenského múzea.

V rámci výstavy budú využité aj podzemné priestory, hlavne zreštaurovaná gotická pivnica, ktorá  bude slúžiť ako oddychová zóna - kino, kde bude premietaný kompletne spracovaný život a dielo Samuela Libaya. V druhej časti podzemia bude prostredníctvom veľkoplošných bannerov atraktívnou formou predstavené dielo – Glabitsov pokál, v rámci obrazovej inštalácie „Záhady Glabitsovho pokálu“, ktorý vo svojom vnútri a na povrchu skrýva mnoho záhad.

Výstavu SAMUEL LIBAY – majster filigránu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner výstavy. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Maďarskej republiky na Slovensku, maďarského kultúrneho centra – Inštitút Liszta v Bratislave, agentúry BBSK – Za horami za dolami, SLOS s.r.o a OZ SSM.

Návštevníci budú môcť diela tohto zlatníckeho velikána obdivovať v Thurzovom dome do 5. januára 2025. Okrem toho Stredoslovenské múzeum k tejto výstave pripravuje množstvo zaujímavého sprievodného programu a aktivít.

31.7. - 1.12.2024  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Miroslav Brooš: MB Bank. Prostredia

Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.

Site-specific výstava Miroslav Brooš: MB Bank. Prostredia vychádza z dlhoročných participatívnych projektov autora. Predstavuje tvorbu ako špecifickú skúsenosť, formu kontextuálneho vnímania a pohybu v sociálno-environmentálnom priestore. Umelec vyzýva ku vzájomnej komunikácii, spoznávaniu a spolupráci. Výstava v kurátorskej koncepcii Kataríny Balúnovej je uvedená v rámci cyklu výstav Téma.

23.7. - 31.10.2024  

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Po turistickej značke /150 rokov turistického značenia na Slovensku/

V roku 2024 si Slovensko pripomína významný míľnik v oblasti cestovného ruchu – 150 rokov turistického značenia na území Slovenska.

Slovenské múzeum ochrany a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pri tejto príležitosti pripravilo výstavu, ktorá priblíži históriu od roku 1874, kedy boli u nás vyznačené prvé turistické chodníky v Štiavnických vrchoch.

Výstava dokumentuje vývoj značenia chodníkov vo Vysokých Tatrách, Západných Tatrách, Nízkych Tatrách, v Slovenskom raji ale aj ostatných slovenských pohoriach a tiež výstavbu turistických chát, nakoľko práve aj k nim viedli prvé turistické chodníky.

Unikátna výstava na tému, ktorá dosiaľ nebola prezentovaná, prostredníctvom historických skíc, dobových dokumentov, starej turistickej sprievodcovskej literatúry, turistických máp, ako aj historických fotografií a pohľadníc predstaví človeka – turistu, milovníka prírody od histórie až po súčasné trendy v turistickom značení a poznávaní krás našej slovenskej prírody.

Srdečne Vás pozývame na vernisáž výstavy, ktorá sa bude konať 23. júla o 16:00 h v priestoroch múzea na Ul. Školskej 4.

3.7. - 30.9.2024  

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

PhDr. Jiří Langer, CSc., etnológ, historik, múzejník

Zoznámte sa s dielom a životom významného etnológa, historika a múzejníka Jiřího Langera, ktorý sa podieľal na tvorbe koncepcií Múzea slovenskej dediny v Martine a ďalších múzeí v prírode v Česku a na Slovensku.

Výstava PhDr. Jiří Langer, CSc., etnológ, historik, múzejník, ktorú si môžete pozrieť v Múzeu slovenskej dediny v Martine v termíne 3. 7. – 30. 9. 2024, pripomína jeho intenzívne zapojenie sa do budovania múzeí v prírode a jeho prínos do súvisiaceho výskumu tradičnej stavebnej kultúry a bývania v Európe.

Na výstave nájdete ukážky dokumentárnych fotografií a kresieb, ktoré Langer za celú dobu svojho pôsobenia vytvoril.

Výskumná činnosť Jiřího Langera je dlhoročná a hlavne medziodborová. Ľudovú architektúru skúmal z hľadiska nielen etnografického, ale i historického a sociálneho. Na prelome 20. a 21. storočia tak vytvoril v rámci vied o kultúre a spoločnosti model vedeckého výskumu pohybujúceho sa na rozhraní viacerých spoločenských disciplín. Múzeum v prírode totiž vnímal ako komplexný celok.

Svojim širokým záberom, dlhodobou dokumentačnou a výskumnou prácou pomohol pri budovaní týchto múzeí v prírode:

• Múzeum oravskej dediny, Zuberec – Brestová
• Múzeum slovenskej dediny, Martin
• Múzeum liptovskej dediny Pribylina
• Národopisná expozícia v prírode, Stará Ľubovňa
• Múzeum kysuckej dediny, Čadca
• Muzeum vesnice jihovýchodní Moravy, Strážnice
• Valašské muzeum v přírode, Rožnov pod Radhoštěm.

Výstava je realizovaná v spolupráci s Národním muzeom v přírodě – Valašským muzeom v přírodě.

27.6. - 6.10.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Běla Kolčáková - Cesta

Kurátorka:                  Mgr. Katarína Matušková
Vernisáž výstavy:       štvrtok 27. júna 2024 o 16.30 hod.

„S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život.“  Běla Kolčáková (2002)

Poslednou výstavou Běly Kolčákovej v priestoroch Oravskej galérie bola výstava v roku 2006 pod názvom Plynutie. Retrospektívny pohľad na tvorbu previazanú s Oravou obrazne vystriedala aktuálna výstava pod názvom Cesta. Charakteristickou črtou každej z etáp tvorby Běly Kolčákovej naďalej zostáva symbióza reálneho sveta so svetom fantázie.  Koncepcia výstavy vychádza zo silných tematických celkov a výber prezentovaných diel je zameraný na komornú maľbu, prevažne zo súkromných zbierok z posledného tvorivého obdobia.

Tvorba Běly Kolčákovej je od začiatku charakteristická formálnymi i obsahovými kontrastmi. Základ tvorí pražské intelektuálne prostredie na poli výtvarného, hudobného, literárneho i dramatického umenia. Fantazijný svet myšlienok a rozprávkových postáv reprezentuje poeticko-imaginatívne a lyricko-magické polohy výtvarného umenia. Dôležitým obdobím, ktoré malo vplyv na formovanie výtvarného názoru autorky, bol pobyt na Orave, počas ktorého načerpala množstvo inšpiratívnych podnetov, najmä zo slovenskej moderny i tvorby autorov povojnových skupín a smerov.

Cez subjektívne prežívanie vlastného materstva a ukotvenie v centre rodiny autorka reflektuje celospoločenské dianie prostredníctvom symbolov a vizuálnych metafor. V tichu a intimite tvorivého aktu bez vonkajšieho rušivého zásahu nanáša na plátno viacvrstvové obsahové plány plné vnútorných významov a symbolov. K jednotlivým z nich sa cyklicky vracia. Na uvedenom princípe je postavená aj koncepcia výstavy. Príroda je od začiatkov jej tvorby stavebným kameňom, ktorý upokojuje a tvorí meditatívno-filozofickú rovinu jej diel. Figúra sa nachádza v pozícii dominanty, zrastenej súčasti krajiny i nenápadnej štafáže v závislosti od témy, ktorú autorka spracúva. Jedinečná farebnosť tvorí ďalšiu dôležitú nadstavbovú symbolickú časť, ktorá definuje a umocňuje náladu vytvorených diel.

Běla Kolčáková si počas svojej tvorby vytvorila vlastný vizuálny slovník pojmov, námetov a symbolov, ktorým ponúka živý dialóg o ich význame v novom spoločensko-kultúrnom kontexte. Dialóg, ktorý nie je násilný, ale otvára interpretačné možnosti každému, kto oň prejaví záujem.

Běla Kolčáková (rod. Vavrdová) sa narodila v r. 1937 v Prahe. V roku 1956 ukončila stredoškolské štúdiá na Výtvarnej škole v Prahe u prof. K. Müllera a začala jednoročné prípravné štúdium na vysokú školu pod vedením prof. J. Vodrážku. Počas štúdií na pražskej Akadémii výtvarných umění  v rokoch 1957 – 1963 u prof. V. Radu prichádza za manželom Ignácom Kolčákom na Oravu, kde pedagogicky pôsobila v Ľudovej škole umenia a pracovala v Oravskej galérii. V roku 1978 sa manželia Kolčákovci  presťahovali do Bratislavy. Běla Kolčáková sa venuje koláži, tapisérii v technike artprotis i knižnej ilustrácii (takmer 30 knižných titulov), v súčasnosti naďalej aktívne tvorí predovšetkým v médiu komornej maľby. Vystavuje od roku 1960. Jej tvorba je zastúpená v zbierkotvorných galériách na Slovensku (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Stredoslovenská galéria v B. Bystrici, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, Považská galéria umenia, Nitrianska galéria, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch a i.) a v súkromných zbierkach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

21.6. - 30.11.2024  

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

60 rokov SNM – MUK vo Svidníku

Historický diskurz o svidníckej epizóde múzea, prekonávanie prekážok i dosiahnuté výsledky predstaví komplexná výstava expozičnej, výskumnej, zbierkotvornej a prezentačnej činnosti SNM – Múzea ukrajinskej kultúry, ktoré je zároveň najstarším národnostne profilovaným múzeom na Slovensku, od roku 2002 v správe Slovenského národného múzea a tento rok si pripomína 60 rokov svojej existencie vo Svidníku.

14.6. - 28.10.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Trendy.Dizajn.Produkcia: Bižutéria a šperk

Výstava TRENDY.DIZAJN.PRODUKCIA: Bižutéria a šperk prináša do Bratislavy vybrané diela z Medzinárodného trienále skla a bižutérie JABLONEC 2023, usporiadaného českým Múzeom skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou.

Prvá časť výstavy na Bratislavskom hrade približuje súčasnú dizajnové a komerčne úspešné vzorky výrobcov sklenenej a kovovej bižutérie od dvanástich firiem jabloneckého regiónu.

Zatiaľ čo kurátori vyberajú účastníkov, oni sami zo svojich kolekcií volia výrobky, ktoré vystavia. Rovnako tak sa musia rozhodnúť, čo sa bude prezentovať v kategóriách TRENDY, DIZAJN a PRODUKCIA. Zatiaľ čo prvá je zameraná na sortiment súzniaci s aktuálnymi dizajnovými alebo spotrebnými trendmi a druhá na produkciu s vysokou pridanou estetickou hodnotou, tretia sa venuje komerčne úspešnému tovaru. Z časového hľadiska pritom vybrané výrobky mapujú realitu posledných troch rokov, počas ktorých boli navrhnuté a uvedené na trh, alebo sa dobre predávali.

Druhá časť výstavy predstavuje autorské práce vytvorené v priebehu Medzinárodného sympózia autorského šperku v júni 2023 v Jablonci nad Nisou, kde hlavnou témou prác bol vplyv počítačovej techniky na človeka. S výzvou použiť vo svojej tvorbe ako tradičné bižutérne komponenty zo skla a kovu tak aj súčiastky počítačovej techniky sa popasovalo päť šperkárov z troch krajín (ČR, SR a Nemecko). Výsledkom sú pozoruhodné kolekcie autorských šperkov, reflektujúce nielen osobitný výtvarný výraz každého autora, ale taktiež myšlienkový koncept výtvarného diela, ktoré vie fungovať v podobe šperku obohateného o hlbšie posolstvo.

Výstavu, ktorú SNM – Historické múzeum pripravilo v spolupráci s Múzeom skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou nájdete na 3. poschodí Bratislavského hradu.

7.6. - 21.10.2024  

Tekovské múzeum v Leviciach

Bude nás o jedného viac...

Tekovské múzeum v Leviciach vás pozýva na výstavu "Bude nás o jedného viac...". Výstava vás prevedie najradostnejším obdobím každej rodiny. Nájdete na nej predmety používané pri výnimočných situáciách a dennej starostlivosti o deti od narodenia až po obdobie 3-4 rokov ich života, ktoré sa používali na okolitom vidieku i v meste v minulom storočí.

6.6. - 25.10.2024  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

100 rokov rozhlasového vysielania v Československu

Rozhlasové vysielanie je na našom území prítomné už viac ako 100 rokov. Keď sa v piatok 18. mája 1923 o 20. hodine z plátenného stanu zapožičaného miestnymi skautmi v Prahe – Kbeloch ozvalo: „Haló, haló, zde vysílání stanice Radiojournalu,“ Československo sa zaradilo medzi prvé európske krajiny s pravidelným rozhlasovým vysielaním.

O tomto historickom míľniku, ale i jeho pokračovaní v rôznych etapách našej minulosti sa môžete dozvedieť viac na výstave 100 rokov rozhlasového vysielania v Československu v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku od 6. júna do 25. októbra 2024.

Od prvej vety v československom éteri prešlo ešte veľa času, kým sa rádioprijímač stal súčasťou takmer každej domácnosti, spoločníkom sviatočných chvíľ i zdrojom informácií a správ. Postupne sa stal svedkom a neraz i aktérom významných historických udalostí. Sprítomnil elán občanov novej Československej republiky, jej obsadenie nacistami, oslobodenie republiky, temné obdobie komunizmu, Pražskú jar, vpád sovietskych vojsk v roku 1968, zamatovú revolúciu, rozdelenie spoločného československého štátu a ďalšie udalosti.

Výstava ponúka prostredníctvom unikátnych fotografií pohľad do života Československého, neskôr Českého rozhlasu, jeho minulosti aj súčasnosti. Staršia generácia si môže zaspomínať, stredná sa dozvie a mladá si prostredníctvom QR kódov vypočuje autentické záznamy z vysielania.

Okrem pripomienky významných dobových udalostí i udalostí dôležitých pre rozhlas prezentuje výstava aj vysielaciu a prenosovú techniku a predstavuje rozhlas nielen ako inštitúciu so storočnou tradíciou, ale zároveň ako moderné verejnoprávne médium.

Výstavu pozostávajúcu z devätnástich obrazovo-textových panelov pripravilo České centrum v Bratislave.

30.5. - 6.10.2024  

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Maximilián Rátskay: Mýty a reality

Oravská galéria v Dolnom Kubíne pripravila pre túto sezónu v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne výstavu Maximiliána Rátskaya s podtitulom Mýty a reality. Život a tvorba Maximiliána Rátskaya (1806 – 1872) sú s mestom Tvrdošín bytostne previazané. Dlhé obdobie v meste žil, tu umrel a je aj pochovaný. V roku 1868 bol dokonca tvrdošínskym podrichtárom a v roku 1871 členom školskej stolice a výborníkom. Pre Tvrdošín vytvoril niektoré z jeho diel: Madonu s dieťaťom z roku 1831 a bližšie nedatovaný betlehem, ktoré sú prezentované na výstave. Život Rátskaya je však spätý aj s ďalšími oravskými dedinami: Zázrivou, kde sa narodil a Dlhou nad Oravou, kde krátky čas pôsobil.

Výstava Mýty a reality je prvou súbornou výstavou umelca, ktorý pôsobil v 19. storočí. Pri skúmaní diela Maximiliána Rátskaya vystupujú do popredia dva zásadné problémy. Prvým je v literatúre už tradične uvádzaný umeleckohistorický konštrukt existencie maliara Maximiliána Rátskaya staršieho, ktorému sú pripisované niektoré diela. Druhým problémom je nejednoznačné vymedzenie maliarskeho diela a existencia viacerých prác, ktoré sú Maximiliánovi Rátskayovi len potencionálne prisudzované, prípadne sa s maliarom nespájajú, ale vykazujú znaky jeho tvorby. Aj preto na výstave prezentujeme ako ich zástupcu dielo Nájdenie sv. Kríža zo zbierok OG, ktoré vzniklo pre Gallasovskú kaplnku v kostole Sv. Kríža na Slanici. Počas reštaurovania diela bola zistená staršia maliarska vrstva na obraze, ktorá nesie rukopis blízky Rátskayovej tvorbe. Obraz bol neskôr premaľovaný. Názov výstavy Mýty a reality sme zvolili preto, lebo ju vnímame ako pokus zhromaždiť overiteľné informácie (reality) a vymedziť ich od hypotéz (mýty). Poukazuje na náročnosť úlohy historika umenia a jej úskalia pri riešení otázky autorstva a štýlových charakteristík.

Predpokladáme, že Maximilián Rátskay st. a ml. sú jeden a ten istý maliar, v ktorého tvorbe súbežne vznikali silnejšie a slabšie diela. O existencii Maximiliána Rátskaya st. nemáme žiadne preukazné dôkazy, diela ktoré mu boli pripisované sú v skutočnosti mladšie a ich menšie štýlové rozdiely zodpovedajú určitej nestálosti výtvarného prejavu M. Rátskaya.

V literatúre sa používajú rôzne podoby priezviska umelca: Racskay, Račkay, Ratskay. Na výstave používame tvar priezviska umelca, ktorý sám používal a ktorým sa podpisoval. Okrem diel zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, vrátane nedávnej akvizície maľby Ester pred kráľom Ahasverom, sú na výstave zastúpené diela zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Slovenskej národnej knižnice a dielo z rímskokatolíckeho farského úradu v Zázrivej.

Maximilián Rátskay   

Životopisné údaje o Maximiliánovi Rátskayovi sú pomerne skromné. Narodil sa 2. júna 1806 v Zázrivej. V roku 1827 (podľa iných autorov v rokoch 1827 – 1830) navštevoval maliarsku akadémiu vo Viedni. O štúdiu nemáme bližšie informácie. V roku 1829 už spolu s manželkou Máriou, rodenou Heifel (Heiffel), bol obyvateľom Dlhej nad Oravou, kde mohol pôsobiť ako učiteľ. Tu sa im narodili deti: Alexander (*1829 †1832), Maximilián Gregor (*1831 †1850) a Alexander (*1833). Medzi rokmi 1833 – 1834 sa Maximilián Rátskay presťahoval do Tvrdošína. Tu sa stal váženým mešťanostom, v roku 1868 bol podrichtárom. V Tvrdošíne sa manželom narodilo ďalších šesť detí: Mária Franciska (*1835 †1835), Adolf Ondrej (*1836), Mária Franciska (*1839), Július Šimon (*1841), Augustín Ján (*1843 †1880) a Angelika (*1845). Maximilián Rátskay zomrel 15. júla 1872 v Tvrdošíne, kde je v blízkosti kostola Všetkých svätých pochovaný. Niektorí Maximiliánovi súrodenci mali umelecké dispozície. Brat Narcis (*15. 4. 1816 Zázrivá) sa usadil v Námestove. Bol jediným zo súrodencov, ktorý sa venoval maliarstvu. Vieme, že v roku 1849 vytvoril pre kostol v Krušetnici trinásť obrazov na poprsnicu empory. Po roku 1860 sa presťahoval do Lokce.

18.5.2024 - 31.5.2025  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Tajomstvá depozitára

Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas,  Vám tieto unikátne predmety predstaviť.

Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať  samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.

Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet  sa stane predmetom roka.

https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/

17.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Tradícia netradične: Prírodné pletivá

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.

„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.

Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.

14.5. - 30.11.2024  

Tatranská galéria v Poprade

Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami

Kurátorka výstavy:     Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy:        14. máj 2024 o 17.00

Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.

Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná  – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.

Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.

Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.

Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.

Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.

Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).

Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu  KISS-SZEMÁN Zsófia ).

1.5. - 31.12.2024  

Kysucké múzeum, Čadca

Najstaršie dejiny Kysúc

Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.

Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.

Výstava potrvá v Kysuckom múzeu do konca roku 2024 a svojím edukačným charakterom predstavuje vhodný prvok najmä pre rozšírenie poznatkov o regionálnej histórii.

1.3. - 31.12.2024  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Život na hradoch a hrádkoch

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.

Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu  v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.  

Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.

1.1. - 31.12.2024  

Múzeum vo Svätom Antone

Kalendárium 2024

Kalendárium 2024 Kalendárium 2024pdf.pdf (195.4 kB)

20.10.2023 - 4.10.2024  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Ašot Haas - Insight

Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.

Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.

Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.

Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/

5.4.2023 - 31.12.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v  stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD.,  prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h). 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.