Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 16. 5. 2024
16.5.2024 15:00
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Hra na štvrtú ženu
Banskobystričanka Nata Hosťovecká sa etablovala v umeleckom svete slovenskej národnej literatúry ako spisovateľka a poetka, tiež ako publicistka, autorka rozhlasových hier a prekladateľka.
Pri príležitosti svojho jubilea prijala pozvanie ŠVK – Literárneho a hudobného múzea, odbočky Spolku slovenských spisovateľov a Štúdia RTVS v Banskej Bystrici na podujatie HRA NA ŠTVRTÚ ŽENU.
16. mája 2024 (štvrtok) o 15.00 hod. v priestoroch expozície LHM Múzeum – domov múz, ŠVK, Lazovná 9, Banská Bystrica, môžu sa s Natou Hosťoveckou stretnúť priatelia, známi, jej čitateľskí ctitelia i poslucháči, kolegovia aj tí, ktorým jubilujúca osobnosť odchýli dvere svojej tvorby i svojho súkromia.
Dlhšie pôsobenie v Literárnom a hudobnom múzeu, v Slovenských národných novinách a v Slovenskom rozhlase prinieslo Nate Hosťoveckej množstvo poznania a skúseností, otvorilo priestor rozmanitosti jej žánrovej tvorby, ponúklo spoznávanie ľudí, uvedomenie si hodnôt, čo zúročila vo svojej básnickej a prozaickej umeleckej tvorbe.
Moderátorka podujatia: PaedDr. Slavomíra Očenášová-Štrbová, PhD.
16.5. - 16.9.2024
Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
Remeslo má modré dno
Výstava sa venuje vývoju a prehľadu remesla modrotlače na našom území od 18. do 20. storočia. Okrem pestrej škály modrotlačovej tvorby z východného a stredného Slovenska návštevníci budú môcť vidieť aj modrotlačiarsku dielňu doplnenú pestrými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní.
15.5. - 31.12.2024
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava
Július Andrássy st., výnimočný politik
Aristokrat Július Andrássy st. (1823 – 1890) bol neodmysliteľnou postavou uhorskej, ale aj európskej politickej histórie 19. storočia. Angažoval sa v revolúcii v roku 1848 – 184849, pôsobil ako predseda vlády Rakúsko-uhorska, bol jedným z iniciátorov a realizátorov rakúsko-uhorského vyrovnania. V roku 1867 korunoval v Budíne cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu za uhorských panovníkov.
Výstava prostredníctvom originálnych dokumentov a umeleckých predmetov zo SNM – Múzeum Betliar prezentuje Andrássyho kariéru a osobný život.
15.5. - 16.6.2024
Turčianska galéria v Martine
Maturitné menu
Vernisáž: 15.5.2024 o 17.00 h
Koncoročná výstava maturitných výtvarných prác absolventov Súkromnej spojenej školy – Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Martine. Kurátor: Silvia Rajčanová
Vstupné: 3 € / 1 osobu, zľavy : 1,50 € / 1 osobu. Miesto: prízemie TG – miestnosť 05
14.5. - 31.8.2024
Múzeum holokaustu v Seredi, SNM
Po stopách európskych židovských žien
Projekt HerStories sprostredkúva pohľad na mnohotvárne židovské dejiny 20. storočia v Európe, prostredníctvom životných príbehov siedmich židovských žien z Nemecka, Poľska, Grécka, Španielska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky. Projekt má za cieľ prispieť k lepšiemu pochopeniu európskych dejín prostredníctvom osobných príbehov žien a skrz analýzu ich subjektívnych skúseností.
Príbehy týchto žien zahŕňajú skúsenosti s prenasledovaním, deportáciou a útekom, ale aj s prežitím, odporom voči režimu a obnovou života po holokauste a druhej svetovej vojne. Sedem respondentiek sa s nami delí o svoje spomienky na detstvo a dospievanie v židovských rodinách pred vojnou, na prvé lásky, návštevu školy - čiže na spomienky o ich každodenných nádejach a bojoch. Tieto príbehy spoločne vytvárajú rozmanitý obraz života židovských žien - a zároveň aj európskych dejín - v 20. storočí.
14.5. - 30.11.2024
Tatranská galéria v Poprade
Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami
Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy: 14. máj 2024 o 17.00
Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.
Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.
Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.
Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.
Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.
Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.
V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.
Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).
Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu KISS-SZEMÁN Zsófia ).
9.5. - 30.5.2024
Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede
Výtvarné spektrum 2024
TRNAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ
ŽITNOOSTROVSKÉ OSVETOVÉ STREDISKO
A ŽITNOOSTROVSKÉ MÚZEUM V DUNAJSKEJ STREDE
Vás srdečne pozývajú na slávnostné otvorenie výstavy z prác XXVII. krajskej tvorivej súťaže neprofesionálnej výtvarnej tvorby VÝTVARNÉ SPEKTRUM 2024
vo štvrtok 09. mája 2024 o 17.00 hod. do výstavných priestorov
Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede.
7.5. - 18.6.2024
Múzeum v Zlatých Moravciach
Zlatomoravecké utorky
Aj v roku 2024 pokračujeme v cykle prednášok, ktorý je venovaný významným momentom z dejín Zlatých Moraviec, mestu s bohatou históriou, ale aj širšiemu regiónu.
Harmonogram cyklu prednášok Zlatomoravecké utorky:
7. 5. 2024 o 17.00 hod.
Topoľčianske panstvo v ére Habsburgovcov (1890 – 1918)
Prednášajúca: Mgr. Zuzana Babiaková
21. 5. 2024 o 17.00 hod.
„Drahá Augusta…“ alebo 1. svetová vojna v živote princa Georgea a arcivojvodkyne Augusty
Prednášajúca: Mgr. Zuzana Babiaková
4. 6. 2024 o 17.00 hod.
Šľachtické rody v Beladiciach
Prednášajúci: PhDr. Mário Žáčik
Prednáška poskytne exkurz do novovekých historických reálií obce.
Predstaví bohatý diapazón rodových mien a udalostí bezprostredne sa dotýkajúcich územia obce Beladice, Veľké Chrašťany, Malé Chrašťany, Pustý Chotár a Choča s presahom do regiónu Požitavia. Zoznámime sa s nobilitovanými vrstvami obyvateľstva, ktorých majetok a sídlo sa v období od 18.do prvej polovici 20. storočia nachádzali na území dnešnej obce Beladice. Hospodárske, podnikateľské, ale aj politické aktivity rodov Jesenských, Szentiványi, Lindelhof Szirányi boli známe nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj vo zvyšku sveta napr. v Japonsku. Prednáška marginálne odprezentuje aj iné šľachtické rody, ktoré boli súčasťou bohatej histórie povodia Drevenice
18. 6. 2024 o 17.00 hod.
Život šľachty na hrade Hrušov na základe archeologických nálezov
Prednášajúca: Mgr. et. Mgr. Stanislava Blahová
Vstupné: 3,00 €/os.; seniori nad 70 rokov vstup voľný, ZŤP vstup zľavnený 2,00 €. Na prednášku nie je potrebné sa vopred rezervovať.
6.5. - 26.8.2024
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Pod taktovkou súzvuku...
Venoval sa komornej a inštrumentálnej hudbe, bohatá je jeho tvorba pre deti a mládež, no najviac tvorivosti prejavil vo vokálnej, umelej i ľudovej zborovej tvorbe. Alfréd Zemanovský, skladateľ a organizátor hudobného života v oblasti zborového hnutia, rodák z rakúskeho Linzu by v roku 2024 oslávil 105. narodeniny. Posledné roky jeho života boli späté s Banskou Bystricou, kde tvoril a prejavoval aktívny záujem o hudobné dianie.
Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum si ho pripomína výstavou o živote a diele s názvom Pod taktovkou súzvuku. Jej základnú líniu tvorí pohľad na zázemie, ktoré skladateľa formovalo, jeho život, inšpiračné zdroje a v nadväznosti na to i ukážky umeleckej tvorby s cieľom pripomenúť najmä mladšej generácii osobnosť Alfréda Zemanovského a jeho skladateľský a organizátorský zástoj vo folklórne motivovanej zborovej tvorbe na Slovensku v 2. polovici 20. storočia.
Výstavka zo zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea potrvá v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na 2. poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici od 6. mája do 26. augusta 2024.
Vernisáž výstavy s komentovanou prehliadkou sa uskutoční 6. mája 2024 o 16.00 h.
2.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš
Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.
Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.
Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.
V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.
Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.
Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.
Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.
1.5. - 31.12.2024
Kysucké múzeum, Čadca
Najstaršie dejiny Kysúc
Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.
Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.
Výstava potrvá v Kysuckom múzeu do konca roku 2024 a svojím edukačným charakterom predstavuje vhodný prvok najmä pre rozšírenie poznatkov o regionálnej histórii.
25.4. - 14.7.2024
Poštové múzeum, Banská Bystrica
Od telegrafu k internetu
Slovenská pošta, a.s., Poštové múzeum, Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s dlhoročným odborníkom na internetové siete - spoločnosťou BBXNET pripravili pre návštevníkov Poštového múzea a Thurzovho domu spoločnú výstavu Od telegrafu k internetu.
Vývoj prenosu správ na diaľku dospel od ohňových a dymových signálov v staroveku cez optický telegraf bratov Chappovcov používaný koncom 18. storočia až k vynálezu telegrafu a neskôr telefónu v 19. storočí. Išlo o nové formy prenášania informácií a pošta ako inštitúcia dlhodobo poskytujúca doručovateľské služby zareagovala veľmi rýchlo a zahrnula tento moderný spôsob prenosu informácií do okruhu svojich služieb. V Uhorsku to znamenalo zlúčenie pošty a telegrafov do jednej organizácie, čo sa udialo v roku 1887. Poštové úrady tak okrem doručovania listových a balíkových zásielok poskytovali aj telegrafné a telefónne služby využívajúc stále sa rozširujúcu sieť telefónnych a telegrafických liniek. V dvadsiatom storočí telefónne a telegrafné linky pospájali prakticky celý svet, káble umožňujúce prenos informácii sa kládli na morské dno, pod zem a prostredníctvom telegrafných a telefónnych stĺpov sa inštalovali aj nadzemné vedenia. Vznikol rozhlas a televízia a dnes, v ére internetu a satelitov je už svet prenosu informácii zase niekde inde. Doručovanie telegramov zaniklo začiatkom 21. storočia, pevné telefónne linky už dlho výrazne ustupujú mobilným zariadeniam a čo do tohto všetkého prinesie umelá inteligencia, to si možno vedia predstaviť len zainteresovaní.
V našich priestoroch sa na starý dobrý telegraf, telefón, či rádio pozrieme formou výberu atraktívnych predmetov z oblasti telekomunikácií, ktoré sa za obdobie existencie Poštového múzea podarilo získať do zbierkového fondu. Priekopníkov bezdrôtovej rádiotelegrafie a tým aj rozhlasového vysielania, Slováka Jozefa Murgaša a talianskeho vynálezcu Marconiho, si pripomenieme prostredníctvom poštových známok, ktoré boli vydané na ich počesť Slovenskou poštou. Zväčšeniny autentických fotografií z polovice 20. storočia nás vrátia do čias, keď poštári a spojári tvorili jednu rodinu.
V Detskej pošte môžete vstúpiť do autentickej telefónnej kabínky dovezenej z pošty Banská Bystrica 6 Šalková a pripomenúť si časy spred niekoľkých desiatok rokov, kedy u nás vôbec nebolo samozrejmé mať doma telefón a tak sa chodievalo telefonovať práve na poštu.
Vernisáž sa uskutoční dňa 25. 4. 2024 v priestoroch Stredoslovenského múzea, Thurzovho domu a výstava potrvá do 14.7. 2024.
22.4.2024 - 1.5.2025
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Hravo o hradoch
Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.
Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.
Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.
Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk
Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)
13.4. - 31.8.2024
Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou
Bionika - príroda na to prišla prvá
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva návštevníkov na zaujímavú výstavu, ktorá je venovaná prírode ako zdroju inšpirácie pre vedu, techniku, architektúru a dizajn.
Autorom výstavy je Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Výstava je inšpirovaná vedným odborom zvaným „Bionika“, ktorý je hraničným vedným odborom medzi biológiou a technikou. Táto veda vychádza zo skúmania živých organizmov, ich štruktúr a funkcii, ktoré používa na riešenie technických problémov. Na výstave sa dozviete, ktoré živočíchy a rastliny stali na počiatku pokusov pri zostrojovaní lietadiel, ponoriek, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu či padáka. Čo má spoločné ruža a ostnatý drôt alebo račie klepetá a francúzsky kľúč. Aké vynálezy ovplyvnil pohyb rastlín a zvierat, ale aj čo inšpirovalo architektov pri výstavbe budovy opery v Sydney a Eiffelovej veže a mnoho ďalších zaujímavosti.
22.3. - 17.5.2024
Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou
Za obetavosť a statočnosť
Autor: Mgr. Igor Lazorík
Vernisáž: 22. marca o 16:30
Výstava prezentuje dobové hasičské vyznamenania udeľované Zemskou hasičskou jednotou na Slovensku a dobrovoľnými hasičskými zbormi jednotlivcom i kolektívom za dobrovoľnú a obetavú prácu pri boji s ničivými účinkami ohňa
Miesto: Malá výstavná sieň - kaštieľska pivnica, Kaštieľ v Hanušovciach n.T.
21.3. - 23.6.2024
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Klára Bočkayová / Bývalý raj
Kurátorka: Mgr. Daniela Čarná, PhD.
Vernisáž výstavy: 21. marca 2024 o 16.30 hod.
Hudobný program: doc. Mgr. art. Jordana Palovičová, ArtD.
Poďakovanie za zapožičanie diel: Slovenská národná galéria a Prvá slovenská investičná skupina v Bratislave.
Tvorba Kláry Bočkayovej (rod. Omiliakovej) je neoddeliteľnou súčasťou česko-slovenskej, neoficiálnej, výtvarnej scény, vďaka osobitej hravo-poetickej interpretácii ľudovej kultúry. Využíva nájdené, podľa predtlačených predlôh vyšívané textílie – tzv. kuchárky. Tieto ready-mades však autorka neskúma z estetického či etnografického hľadiska. Slúžia jej ako materiál na komentovanie a pretlmočenie autorských ideí, vychádzajúcich z dadaizmu, pop artu a odkazu Marcela Duchampa, ktorý predmet bežného použitia zmenou kontextu povýšil na umelecký artefakt.
Vyšívanie „kuchárok“ patrilo v prvej polovici 20. storočia do kategórie bežných ženských prác a aj dnes výšivku ako stratégiu tvorby využívajú predovšetkým výtvarníčky (Daniela Krajčová, Ivana Šáteková a i.). Kuchárky zobrazujú žánrové scény z rodinného života, mravoučné, ľúbostné či vlastenecké, a často aj náboženské motívy s textovými posolstvami. Autorka ich poznala z domácností svojich príbuzných, no ako vizuálny materiál ju zaujali až na základe dedičstva kolekcie kuchárok po susede. Neskôr ich programovo vyhľadávala a získavala na blších trhoch (kde sprostredkovateľskú úlohu zohral „zberateľ“, kolega výtvarník Otis Laubert).
Klára Bočkayová pracuje s viacerými ťažiskovými námetmi, frotážou ich prenáša na textil, ktorý následne aplikuje na plátno. V polovici 80. rokov začína využívať autorskú techniku spojenú s následnou manipuláciou a fázovaním motívu, jeho fragmentarizáciou, posúvaním, prekrývaním, opakovaním, znejasňovaním a premenou pôvodne kompozične jednoduchých námetov. Od statického obrazu smeruje k dynamickému výrazu umocnenému gestickými, temperamentnými maliarskymi zásahmi, posúvajúc realistický námet do abstraktnej roviny. Pohráva sa s prelínaním tradičných kategórií vysokého a nízkeho. Využíva transparentnosť materiálov a prekrývanie vrstiev i významov. Namiesto stereotypov ponúka interpretačne živý dialóg, ktorý sa nevyčerpal ani počas piatich desaťročí jej aktívneho pôsobenia na scéne. Do dialógu s vizuálnym zážitkom vstupuje aj literárny, ako to dokazujú aj jednotlivé názvy jej diel.
Klára Bočkayová rod. Omiliaková (1948) sa narodila v Martine, vyrastala v Dolnom Kubíne. Študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Rudolfa Filu (1963 – 1967) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Petra Matejku (1967 – 1973). V rokoch 1995 až 2005 pedagogicky pôsobila na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Vystavuje od roku 1978, prvú samostatnú výstavu mala v roku 1980. Jej tvorba je zastúpená v ťažiskových zbierkotvorných galériách a súkromných zbierkach (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Považská galéria umenia, Nitrianska galéria, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch a i.). Zúčastňovala sa na aktivitách a formovaní tzv. neoficiálnej scény pred r. 1989, od r. 1992 je členkou združenia A-R. Žije a tvorí v Stupave.
21.3. - 23.6.2024
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Obrazáreň / Slovenská moderna zo súkromných zbierok
PINACOTECA / Slovak Modernism from Private Collections
Kurátorka: PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.
Poďakovanie za zapožičanie diel: Zoya Gallery, STAR Gallery a ďalšie súkromné zbierky
Pojem slovenská moderna, vernejšie – výtvarná moderna Slovenska – evokuje u mnohých divákov a záujemcov o umenie naše najvzácnejšie „rodinné striebro“. Okrem toho, že akvizíciám diel moderny sa od svojho vzniku programovo venovali štátne a regionálne galérie, ich súkromnému zberateľstvu prepadlo viacero zberateľov a nadšencov. Výstava pod názvom OBRAZÁREŇ / Slovenská moderna zo súkromných zbierok prináša do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne výber majstrovských diel z niekoľkých súkromných zbierok. Uvádza viaceré známe, publikované, ale aj doteraz menej známe, neznáme i nevystavované diela najvýznamnejších klasikov našej moderny.
Slovenská moderna označuje výtvarnú tvorbu, ktorá v časovom oblúku od začiatku 20. storočia reagovala na západoeurópske avantgardné a modernistické hnutia vývoja umenia a pokúsila sa o ich špecifické prevzatie a spracovanie. „Udomácnenie“ modelu západnej kultúry – t. z. moderny a hnutia avantgárd ako produktov výsostne individualizovanej, industrializovanej spoločnosti – do slovenského prostredia, v tom čase ešte prevažne agrárnej civilizácie, sa nedialo priamočiaro a jednosmerne. Dochádzalo k veľmi zaujímavému domácemu „sfarbeniu“ predobrazov európskej moderny. Na jednej strane bola u nás moderna významným multikultúrnym a multinacionálnym fenoménom, na druhej starne sa stala prostriedkom a výrazom hľadania národnej identity.
Na výstave sú prezentované diela, zväčša maľby od najvýznamnejších predstaviteľov moderny Slovenska od začiatku do polovice 20. storočia (s jedným presahom do 60. rokov). Návštevníci uvidia diela predstaviteľov košickej moderny: jej predchodcu Konštantína Köváriho-Kačmarika, ďalej Antona Jasuscha, Konštantína Bauera a Júliusa Jakobyho, maliarov, ktorí vizualizovali „život a mýtus rodnej zeme“: Martina Benku, Gustáva Mallého, Jana Hálu, Karola Ondreičku, Miloša Alexandra Bazovského, Arnolda Petra Weisza-Kubínčana, Zola Palugyaya, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu a Imra Weinera-Kráľa, ale aj tých, ktorých zaujalo postavenie človeka vo vtedajšom svete i v historických kataklizmách uplynulého storočia: Edmunda Gwerka, Júliusa Flacheho, Kolomana Sokola, Cypriána Majerníka, Jakuba Bauernfreunda, Andreja Nemeša, Petra Matejku, Jána Mudrocha, Dezidera Millyho a Vincenta Hložníka. Výstava tak predkladá vizuálne pútavý príbeh výtvarného modernizmu, v ktorom slovenskí umelci originálnym spôsobom reagovali nielen na aktuálne výtvarné hnutia v Európe, ale často prinášali aj osobitú správu o svete v ktorom žili.
Pre všetkých milovníkov umenia pripravila Oravská galéria zvýhodnenú, zľavnenú vstupenku v hodnote 4 €, ktorá Vám umožní vidieť aktuálnu výstavu Obrazáreň – moderna zo súkromných zbierok a zároveň unikátnu stálu expozíciu slovenského umenia 20. a 21. storočia Oravskej galérie.
15.3. - 17.5.2024
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Postavám vdychovali vlastnú divadelnú podobu
Bábkoherečka Alena Sušilová venovala banskobystrickému bábkovému divadlu celý profesionálny život. Narodila sa v Bratislave (9. 8. 1959), vyštudovala DAMU (Divadelní akademie múzickych umění) v Prahe. Do Bábkového divadla na Rázcestí, vtedy ešte s názvom Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici, nastúpila 1. 1. 1985. Hoci je už na dôchodku, hosťuje v Bábkovom divadle na Rázcestí.
Alžbeta Tomášková, rod. Otiepková sa narodila v Banskej Bystrici 6. 3. 1929. Už ako škôlkarka účinkovala v detských predstaveniach, neskôr si zahrala v Cirkevnej katolíckej kláštornej škole. Bola členkou bábkarského súboru Bábkové divadlo Našich detí, ktoré viedol Ján Murgaš. Vytvárala charakterové úlohy vo výrazne diferencovaných polohách, niekedy s humorným podfarbením. Alžbeta Tomášková zomrela 6. 11. 2022 v Žiline.
Karol Zaremba (25. 9. 1934 – 5. 4. 2005) bol rodák z Košíc, ale divadlo a Banská Bystrica mu učarovali, a tak sa tu usadil natrvalo. Začínal v ochotníckom Divadelnom súbore Andreja Sládkoviča, neskôr účinkoval v amatérskom Bábkarskom súbore pri Dome osvety v Banskej Bystrici. Bol zakladajúcim členom profesionálneho Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. Spolupracoval s Československou televíziou v Bratislave ako animátor a režisér bábkových inscenácii. Vidieť sme ho mohli aj vo filmoch, napr. Studňa lásky (1986).
Štefan Píšša uzrel svetlo sveta 4. 4. 1939 v Zliechove, ktorý bol aj jeho prvým dotykom s ochotníckym divadlom. Divadlo bolo jeho veľkou láskou aj počas štúdií na gymnáziu v Ilave či počas vojenskej prezenčnej služby v Brne, kde bol členom ochotníckeho bábkarského súboru Pohádka. Profesionálne sa divadlu venoval od r. 1961, keď nastúpil do umeleckého súboru vtedajšieho Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. Za svoje umenie získal viaceré herecké ocenenia. V roku 1998 mu Slovenský literárny fond, výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia, udelil Cenu za celoživotné dielo. Po ťažkej chorobe odišiel do hereckého neba 13. 9. 2008 v Banskej Bystrici.
Výstavka zo zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea k výročiu narodenia banskobystrických hereckých osobností potrvá od 15. 3. 2024 do 17. 5. 2024 v ŠVK na druhom poschodí.
Kurátorka výstavy: Mgr. Mária Lásková
11.3. - 31.5.2024
Spišské múzeum SNM, Levoča
Žigmund Bubics – biskup, umelec, donátor
Výstava prezentuje významnú osobnosť cirkevného, kultúrneho a spoločenského života prelom 19. a 20. stor. ŽIGMUND BUBICS bol cirkevným hodnostárom, umelcom, zberateľom a podporovateľom umenia I donátorom. Výstava ho prezentuje zo všetkých troch strán. Ako cirkevného činiteľa – prezentáciou predovšetkým memorabílií zapožičaných od Arcibiskupského úradu v Košiciach( napr.: pontifikálne črievice, kazula, pečatidlo...) , umeleckého nadšenca a maliara – kolekciou autorských diel ( krajinárske diela, zátišia, štúdie rastlín...) a vplyvného zberateľa, ktorý svoju zbierku daroval vtedajšiemu Košickému múzeu – výberom z rozsiahlej kolekcie daru obrazov francúzskych, anglických, rakúskych, maďarských a iných významných umelcov. ( napr.: Jacques-Louis David, Nicolas Poussin, Karol Markó st.,...)
Jeho vzdelanie, rozhľad a medzinárodné kontakty ho spájajú aj s rekonštrukciou Dómu sv. Alžbety v Košiciach, Kaplnky sv. Michala, so zriadením knižnice v biskupskom paláci.
Kurátor: Mgr. Ivan Havlice
1.3. - 31.12.2024
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Život na hradoch a hrádkoch
Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.
Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.
Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.
29.2. - 19.5.2024
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Rudolf Suran – Úvahy, nálady a zručnosti
Kurátor: Michal Čajka
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne
Mladý začínajúci oravský výtvarný umelec Rudolf Suran sa vo svojej tvorbe venuje niekoľkým základným motivickým okruhom, ktorým nachádza vhodné výtvarné vyjadrenie. Prvou, pomerne rozľahlou, je skupina grafík, ktorá prirodzene vyplýva z jeho školenia a kvalifikácie. Druhou skupinou diel sú akvarely reflektujúce atmosféru meniacej sa oravskej krajiny. Kolekcia húb, na ktorej Suran pracuje, je ukážkou remeselných kvalít a zručností. Poslednou skupinou, ktorá však na výstave nedostala priestor, sú komiksové ilustrácie, ktorým sa venuje od školských čias.
Úvahy
Suranove umelecké grafiky reprezentujú intelektuálne náročnejšiu časť tvorby. Námetovo ich môžeme rozdeliť do niekoľkých okruhov, ktoré sú reflexiami aktuálnych úvah a z nich prameniacich emócií, ktoré umelec prežíval. Odzrkadľujú životné skúsenosti a udalosti, mentálne stavy a napätia, ktoré sú vyjadrené buď akcentovaním expresívnych figúr, čiar a ďalších prvkov na obrazovej ploche, alebo na druhej strane, upokojením výrazového aparátu, pokojnejšou kompozíciou. Niekedy necháva umelec priestor pre štylizovanú popisnosť, inokedy nechá voľný priechod abstrahovaniu predmetového zobrazenia. Farebné grafické listy vznikli kombinovanou technikou akvatinty a leptu, ojedinele aj suchej ihly, pričom sú tlačené z 1 – 2 matríc. Sú svedectvom snahy autora dať výtvarný poriadok nepokoju, ktorý sa v jeho mladej osobnosti, celkom prirodzene, nachádza.
Nálady
Na pohľad odlišná kategória umeleckej tvorby Rudolfa Surana, sú jeho krajiny vytvorené technikou akvarelu. Úprimne vyplývajú z jeho empatického vzťahu k prírode. Sú dôsledkom jeho pozorovacieho talentu, citlivej vnímavosti a zmyslu pre zachytenie atmosféry. Práve senzitívnosť, snaha o uchopenie nálady, logicky vyústila do výberu tejto pomerne náročnej výtvarnej techniky. Suran krajinu navštevuje, spoznáva nové scenérie, vyhodnocuje ich a následne, pokiaľ spĺňajú stanovené kritériá, ich zachytáva na papier. Diela sú maľované spontánne alla prima priamo v plenéri. Sú pozvánkou pre diváka, aby sa s ním opätovne prechádzal po tých miestach, ktorých kvality ho zaujali do tej miery, že o nich poskytuje svedectvo.
Zručnosti
Kolekciu húb vytvoril Suran technikou akvarelu. Jeho záujem o prírodu, konkrétne o svet húb, ho priviedol k ilustrovaniu imaginárnej hubárskej encyklopédie. Samotné huby ako skúsený hubár najprv v prírode objaví, naaranžuje ich do tej správnej polohy, tvary a línie predkreslí ceruzou a následne maľuje akvarelom. O výsledku jeho zručností svedčia nielen samotné diela, ktoré sú na výstave predstavené, ale aj medzinárodné ocenenie, ktoré Suran získal.
Rudolf Suran je na začiatku svojej umeleckej kariéry. Kvalitné školenie, ktoré nadobudol na bratislavskej VŠVU, objektívne zručnosti, ktorými disponuje a citlivé vnímavé oko, analytická myseľ a vôbec chuť tvoriť, ho predurčujú k tomu, aby svoje schopnosti úspešne ďalej rozvíjal a formoval si vlastný výtvarný program.
Rudolf Suran
(*25. apríl 1996, Trstená)
Absolvoval štúdium propagačnej grafiky na Spojenej škole v Nižnej (2011 – 2015). Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr v rámci bakalárskeho štúdia v Ateliéri ilustrácie a grafiky profesora Dušana Kállaya (2015 – 2019) a neskôr v rámci magisterského štúdia v Ateliéri voľnej a farebnej grafiky profesora Vojtecha Kolenčíka (2019 – 2021). V roku 2021 získal čestné uznanie na súťaži Ex libris v bulharskej Varne. V roku 2022 postúpil s dielom Rozdiely medzi Amanitas do finále súťaže v botanickej ilustrácii, ktorú zorganizovalo Národné prírodovedné múzeum v Madride pod názvom ILLUSTRACIENCIA 9. V roku 2023 vystavoval v Tatranskej galérii v Poprade. Žije a tvorí v Námestove na Orave.
16.2. - 30.9.2024
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Čaro depozitu
Výstava Čaro depozitu predstavuje vzácne artefakty materiálnej ľudovej kultúry Rusínov pochádzajúce zo zbierok SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Cieľom je priblížiť hlavne mladým návštevníkom spôsob života Rusínov v minulosti.
Pastierstvo, poľnohospodárstvo, pestovanie obilia, ľanu, jeho spracovanie, výroba odevov ale aj produkty remesiel – košikárstva, drotárstva, korytárstva, kováčstva, obuvníctva či mlynárstva si budú môcť návštevníci nielen pozrieť, ale v tvorivých ateliéroch aj vyrobiť.
Výstava, ktorú autorsky pripravil etnograf Mgr. Art. Miroslav Morochovič a kurátorka PaedDr. Mgr. Anna Simková, potrvá do 30. septembra 2024.
25.1. - 31.7.2024
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
„...zložil som báseň...“ Pamätná výstava Imre Madácha
Slovenské národné múzeum v spolupráci so SNM – Múzeom kultúry Maďarov na Slovensku a Občianskym združením Tradície a hodnoty pripravili výstavu k 200. výročiu narodenia maďarského spisovateľa Imre Madácha. Projekt, ktorý slávnostne otvára pamätný rok venovaný tejto významnej osobnosti maďarskej kultúry, vychádza z Madáchovho najvýznamnejšieho diela – dramatickej poézie –Tragédia človeka, začal autor písať 17. februára 1859 v Dolnej Strehovej vo vtedajšom Uhorsku. Na pozadí dejín Európy a sklamania v revolučných rokoch 1848 – 1849 tu vyjadril márnosť morálneho pokroku či akéhokoľvek boja o slobodu.
Cieľom tejto netradičnej, výtvarne avantgardnej výstavy, je predstaviť nielen autora, ale práve Tragédiu človeka, okolnosti jej vzniku a jej následný samostatný život ako diela. Projekt ho interpretuje v rôznych žánroch, zobrazeniach a materiáloch tak, aby ho čo najviac priblížil rôznym skupinám návštevníkov. K pätnástim obrazom Tragédie človeka vzniklo postupom času množstvo ilustrácií, z ktorých autori zostavili grafický materiál ako podklad. Súčasťou výstavy je aj projekcia jedného z diel súčasného autora Endre Koroncziho – 15 obrazov z Ploubuter parku, vytvorené priamo pre tento projekt. pre túto výstavu. Svojou koncepciou na Tragédiu človeka nadväzuje tak, že každá sekunda filmového spracovania jednotlivých obrazov zodpovedá jednému veršu drámy. Paralela vetra a idey, pádu či vzletu bytosti a ducha vo filme poskytuje možnosť vžiť sa do drámy Madáchovho človeka v zrkadle súčasnosti.
Výstava v troch jazykoch so svojou interaktívnou a edukatívnou líniou má ambície zvýšiť povedome verejnosti o význame Madáchovho celoživotného diela, popularizáciu literatúry, histórie a výtvarného umenia pomocou moderných múzejných nástrojov a aktivizáciu návštevníkov.
22.1. - 30.5.2024
Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
Milan Rastislav Štefánik – Cesta k hviezdam
Okresné kolo výtvarnej súťaže pri príležitosti 105. výročia úmrtia gen. PhDr. M. R. Štefánika, podujatie v spolupráci s Klubom M.R.Štefánika, Maticou Slovenskou, Mestom Spišská Nová Ves. Bližšie info. viď. propozície súťaže.
1.1. - 31.12.2024
Múzeum vo Svätom Antone
Kalendárium 2024
16.12.2023 - 31.5.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Česká a slovenská architektúra. Panoráma architektúry 1918 – 2023
Najväčší výstavný projekt s témou českej a slovenskej architektonickej tvorby za obdobie posledných 100 rokov. Ide o retrospektívu architektúry oboch našich krajín (prostredníctvom takmer 200 významných diel architektov pôsobiacich od začiatku 20. storočia do súčasnosti), ktorú po prezentácii na Pražskom hrade budú môcť obdivovať aj slovenskí návštevníci.
Výstava pozostáva z dvoch častí: architektúra do konca spoločnej republiky a časť predstavujúca Slovensko a Česko počas 30 rokov samostatnej existencie. 150 modelov vybraných stavieb, doplnených o fotografie, faksimile vybraných architektonických kresieb, publikácie a ďalšie zaujímavé dokumenty od 1. Československej republiky po súčasnosť, ilustruje premenu fyzickej podoby miest a krajiny, ale aj architektúru ako samotný odbor. Vo výstavnom priestore dominuje „strom republík“, historická os, kde sú objekty a udalosti zasadené do vzájomného kontextu a špeciálna inštalácia s portrétmi významných architektov.
Výstavu sprevádza publikácia Česká a slovenská architektúra, ktorá v 10 kapitolách – od 1. Československej republiky, cez obdobie protektorátu a Slovenského štátu, povojnovú obnovu, sorelu 50. rokov, liberálne moderné 60. roky, normalizáciu a prelom Zamatovej revolúcie, až po samostatný vývoj v našich krajinách – približuje viac než 100 diel a historický vývoj architektúry.
Výstavný projekt autorsky pripravili nestori histórie architektúry – profesori Matúš Dulla a Vladimír Šlapeta.
16.12.2023 - 30.6.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Dvojkríž
Výstavný projekt pútavou formou predstaví príbeh slovenskej štátnej symboliky - dvojkríža, ktorému sa venuje zvýšená pozornosť predovšetkým počas významných štátnych výročí a sviatkov. Ide zároveň o tradičnú a emotívnu tému, podrobne vedecky spracovanú. Ako historický národný symbol, považujeme dvojkríž za objekt všeobecne známy, v rôznych kontextoch a podobách je súčasťou našej identity už po celé stáročia.
Cieľom výstavy je vizuálne príťažlivo prezentovať aj menej známe a často prekvapivé časti tohto dlhého príbehu, ktorý tematicky siaha od duchovnej roviny, cez štátnu, politickú, komunálnu, športovú a vojenskú symboliku až k reklame a extrémizmu. Symboliku predstavuje zároveň očami minulosti, v ktorej vznikala. Prostredníctvom niekoľkých tém ju približuje v troch chronologických častiach – od obdobia stredoveku po súčasnosť. Výberom exponátov zasadzuje symbol do rôznych historických kontextov. Jadro tvoria zbierkové predmety z fondov Slovenského národného múzea. Ďalšie pochádzajú z početných slovenských múzeí, galérií a archívov a zo súkromných zbierok, pričom väčšina z nich je vystavená po prvý raz. Návštevníci nájdu medzi exponátmi stredoveké kachlice, medovníkové formy, predmety zo skla, modrotlač, súčasné umelecké diela, športové dresy, reklamné predmety, ale aj extrémistické tlačoviny.
Spracovanie projektu prekvapí široko koncipovanou témou symboliky dvojkríža a najmä množstvom jeho podôb a historických súvislostí v našich dejinách. V tak veľkorysej podobe je na Slovensku prezentovaný po prvý raz.
Výstavu autorsky pripravil Radoslav Ragač.
15.12.2023 - 17.5.2024
Múzeum v Zlatých Moravciach
Malé radosti | Obrazy Valentina Horbu
Valentin Horba sa narodil 26. októbra 1952 v Strakoniciach a všetky nasledujúce dni útleho detstva prežil v Radomyšli. Základnú školu absolvoval v rodnej obci. K maľovaniu si vytvoril vzťah už ako malý žiačik. Začal maľovať sám, cielene, v 12-tich rokoch a svoje výtvarné nadanie rozvíjal najprv pod vplyvom odborných rád svojho bratranca, Igora Semiginovského. V rokoch 1969 až 1971 navštevoval ľudovú školu umenia v Strakoniciach (v súčasnosti ZUŠ) pod vedením akademického maliara Jiřího Rejžka, ktorý ho v maľbe podporoval a povzbudzoval. Po ukončení základnej školy sa vyučil za sústružníka v strakonickej ČZ. Potom absolvoval strednú ekonomickú školu. Po ukončení stredoškolského štúdia nasledovala povinná vojenská služba. S vojenskou službou vošli do jeho života dva roky zaujímavej spolupráce s významným maliarom Marianom Hemelom. Od neho získal poznatky o modernom umení. Najvýraznejšími vzormi v tvorbe sa stali pre neho predovšetkým Jan Zrzavý, Pablo Picasso, Jozef Lada. Neskôr mu život priniesol spoluprácu s ďalšími významnými umelcami, akademickými maliarmi ako Václav Holoubek, Jan Samec, František Dragoun, Karel Oberthor a Cyril Chramosta.
Valentin Horba je vo svojej tvorbe verný Juhočeskému kraju, predovšetkým rodnému Prácheňsku. Zaujíma ho najmä juhočeská krajina a objekty nachádzajúce sa v nej. V jeho prácach sa najčastejšie stretávame s vidieckou architektúrou: typickými chalupami, kostolíkmi, malebnými uličkami, mestskými zákutiami a inými predmetmi, ktoré sú príznačné pre zobrazované prostredie. Maliar sa neuspokojuje s realistickým stvárnením vidieka. Jeho uhol pohľadu je netradičný, v jeho obrazoch nájdeme prvky naivného umenia a láskavého humoru. Horbove obrazy často dopĺňajú objekty, ktoré zdanlivo do krajiny alebo prostredia nepatria. Vytvárajú tak istý kontrapunkt, zároveň ich podčiarkujú, pretože sú bežnou súčasťou života, obyčajne v inom kontexte či súvislostiach.
Vďaka charakteristickému maliarskemu rukopisu sú maľby Valentina Horbu jedinečné a nezameniteľné s inými autormi. Na jeho maliarskej palete sú najčastejšie svetlé teplé farby: žltá, oranžová, tehlovo červená, ale aj jasnejšie odtiene chladnejších farieb, napr. bledomodrej a žltozelenej, ktoré revokujú pohodu, dobrú náladu a veselosť. Z jeho obrazov cítiť ľahkosť a hravosť, skrývajú v sebe veľa ľudskej múdrosti, životnej skúsenosti a vidia svet predovšetkým z optimistickejšej stránky.
Okrem vidieckej krajiny môžeme nájsť na obrazoch Valentina Horbu milé drobnosti (slnečník, lietadielko, šarkan, palička…), krehkých anjelov, staré juhočeské mlyny, tzv. klapáče. Tie sa dostali do kalendára a do knižky Jarky Pixovej, kde opisuje osudy šestnástich vybraných mlynov, ktoré sú niečím zaujímavé alebo výnimočné.
Na počesť holandskej skupiny Hailander, hrajúcej na gajdy, pri príležitosti ich 25. výročia existencie, Valentin Horba vytvoril kalendár. Hoci frontman tejto skupiny Jeroen de Groot navštevoval Strakonice od roku 1989, až v roku 2017 sa zoznámil s Valentinom Horbom. Stali sa priateľmi a spolu s členmi jeho skupiny priaznivcami Horbovej maliarskej tvorby.
Valentin Horba zostáva verný rodnému kraju po celý svoj život. Z kratších či dlhších ciest sa rád vracia domov do malej dedinky Drhovle, nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov od Strakoníc a Písku. Tu má svoj ateliér a venuje sa svojej výtvarnej práci.
S jeho maľbami a obrazmi sa stretneme v mnohých súkromných zbierkach, múzeách a galériách. Jeden z jeho obrazov vlastní bývalý český prezident Václav Klaus, hajtman juhočeského kraja Jiří Zimola, režisér Zdeněk Troška. Iný obraz zdobí pracovňu starostu talianskeho mesta Montoggia a ďalšie obrazy by sme našli v USA, napr. v múzeu v Iowe obraz s názvom Traktor Johndier, viaceré práce sú v Austrálii, vo Fínsku a na Slovensku.
1.12.2023 - 16.6.2024
Východoslovenské múzeum, Košice
Miro Žbirka – Roky a dni
Meky Žbirka prichádza do Košíc v podobe exkluzívnej výstavy
Už 1. decembra 2023 sa Košice stanú Žbirkovým mestom. Zavíta doň fenomenálna výstava Miro Žbirka – Roky a dni, na ktorú Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých fanúšikov niekoľkonásobného Zlatého slávika. Nadšenci ju doposiaľ videli len v reprezentačných sieňach pražského Národního muzea a Bratislavského hradu. Múzeum sa tak zhostilo netradičného konceptu výstavy a v spolupráci s Kateřinou Žbirkovou a architektom Josefom Tomšejom ju prenieslo do priestorov rýdzo historickej ustanovizne. Ako konštatuje riaditeľ Východoslovenského múzea, Dominik Béreš, „výsadou nášho 151-ročného múzea je bohatosť a rôznorodosť polmiliónového zbierkového fondu, ale aj pestrosť a neobyčajnosť expozícií či výstav. Nebojíme sa ísť aj do odvážnejších tém a koncepčných výziev, pretože chceme priniesť kultúru čo najširšiemu spektru divákov. Verím, že aj vďaka výstave a zanechanému posolstvu Mekyho Žbirku prídu do múzea ľudia, ktorí v ňom nikdy neboli. Ich zážitok z prehliadky sa tak v priestoroch múzea ešte umocní a možno si prezrú aj 400-ročné barokové skvosty alebo bájny zlatý poklad v suterénnom trezore, keď už u nás budú.“
Návštevníci múzejnej historickej budovy na Námestí Maratónu mieru sa oboznámia nielen s hudobnou kariérou sólového umelca či tímového hráča – „modusáka“, ale aj s osobným životom „neoficiálneho člena“ The Beatles, milovníka trojprúžkových tenisiek a anglického humoru. Prejdú sa audiovizuálnym tunelom, zahrajú si na Žbirkových klávesoch, uvidia okrem originálnych ocenení a kultových záberov hudobníka aj doteraz nezverejnené ukážky zo súkromného archívu či šatníka hviezdy. Skvelou správou (nielen) pre skalných Mekyho fanúšikov je aj skutočnosť, že košická výstava prinesie (okrem iného) exponáty, ktoré sa neobjavili ani v Prahe, ani v Bratislave. Návštevníci si z nej môžu dokonca odniesť pamätný suvenír či „LP-éčko“.
VSM a Košice sa od 1. decembra 2023 do 16. júna 2024 stávajú „mekkou“ Mekyho Žbirku. Na umelcov vzťah k východnému Slovensku spomína i Kateřina Žbirková, spoluautorka výstavy: „Mám veľkú radosť, že sa nám vďaka zanietenosti pána riaditeľa VSM podarilo preniesť výstavu práve do Košíc, do mesta, kde sa začínala alebo končila väčšina Mekyho turné. Jeho vzťah k východnému Slovensku bol špeciálny a mal tam veľa kamarátov, ktorých dúfam, uvidím aj na vernisáži spolu s ďalšími, teraz už aj mojimi košickými priateľmi. Fanúšikom, ktorí nás vyzývali na tento celkom zložitý presun, prajem, aby si na Mekyho zaspomínali, pobavili sa a vnímali jeho hudbu. A keby aj vďaka tejto výstave počúvali Mekyho skladby, bolo by to presne to, čo by si prial.“
V samotný deň vernisáže, konanej pre pozvaných hostí 1. decembra, sa zároveň pokrstí aj 340-stranová luxusná kniha limitovanej edície Miro Žbirka – Roky a dni z dielne vydavateľstva Ikar. Krstných rodičov a ani samotný krstný „materiál“ organizátori do poslednej chvíle neprezradia. Nuž a tento „pokrstený“ výtlačok s jedinečným číslom a rukopismi legendy sa rovnako stane na pol roka súčasťou samotnej výstavy popri ďalšej viac než stovke pamätných predmetov.
O tom, že Žbirka ako kultúrny fenomén dokáže prilákať masy, nepochybuje ani riaditeľ múzea, Dominik Béreš, ktorý na záver dodáva: „Je vôbec niekto, kto by nepoznal Mekyho? Kto by nechcel hrať na gitare jeho hity s rovnakým zanietením? Kto si so svojou láskou nestrihol duet V slepých uličkách? Žbirka je pojem. Osobnosť, ktorá sa nespája s konkrétnou dobou a generáciou. Jej hity, ktoré sa dennodenne hrávajú v rádiách už desiatky rokov, poznajú všetky vekové kategórie.“
Výstava Miro Žbirka – Roky a dni bude sprístupnená pre širokú verejnosť od 2. decembra 2024.
24.10.2023 - 31.5.2024
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin
Jan Amos Komenský chcel zmeniť svet
Veril, že vzdelaním je možné zmeniť svet a dnes mu nikto nepovie inak ako Učiteľ národov. Reč je o Janovi Amosovi Komenskom, o ktorého živote, diele a odkaze rozpráva aktuálna výstava v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku. Radi Vám ju predstavíme v rámci komentovanej prehliadky v stredu 27. marca 2024 o 17.00 hod.
Jan Amos Komenský (*1592, juhovýchodná Morava – †1670, Amsterdam) bol český a moravský biskup Jednoty bratskej, jazykovedec, prírodovedec, humanista, politik, jeden z najväčších českých a európskych mysliteľov, filozofov a spisovateľov. Renomé si získal hlavne ako pedagóg, resp. teoretik pedagogiky a autor mnohých spisov z tohto odboru. Zaoberal sa všeobecnou teóriou výchovy, didaktikou, vytvoril špeciálnu metodiku výučby jazykov a sám písal originálne učebnice – najznámejšia je jazyková príručka Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená) a učebnica Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch). Je považovaný za zakladateľa modernej pedagogiky a známy ako „Učiteľ národov“.
Literárna činnosť Jana Amosa Komenského, ktorý bol ako nekatolík nútený po bitke na Bielej hore od roku 1626 žiť v exile, je obsiahla a tematicky rôznorodá. Tvoril encyklopedické spisy a jeho ideálom bola pansofia (vševeda), obsahujúca všetky vtedajšie vedomosti. Do všeobecného povedomia sa zapísal aj ako autor najslávnejšieho česky písaného diela 17. storočia s názvom Labyrint sveta a raj srdca.
Výstavu pripravilo Muzeum Jana Amosa Komenského v Uherskom Brode a v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku ju môžete navštíviť v predĺženom termíne do 31. mája 2024.
20.10.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Tiene minulosti
Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.
20.10.2023 - 4.10.2024
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Ašot Haas - Insight
Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.
Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.
Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.
Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/
1.9.2023 - 31.8.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Hrdinovia odboja
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom v Bratislave a Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici otvára 31. augusta 2023, výstavu Hrdinovia odboja v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavského hrade. Pre návštevníkov bude prístupná od 1. septembra 2023 do konca augusta 2024.
Výstavný projekt prostredníctvom viac ako 100 zbierkových predmetov približuje úspechy, ale aj tragédie vybraných slovenských účastníkov československého zahraničného a domáceho odboja počas 2. svetovej vojny. Vystavené originály pochádzajú zo zbierok organizátorov výstavy i súkromných osôb.
Výnimočné sú predmety, ktoré Slovenské národné múzeum len nedávno získalo, alebo plánuje získať do svojich zbierok – ako napríklad portrét Maríny Paulínyovej a vybavenie salónu Imricha Karvaša, vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky a významného podporovateľa domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Návštevníci uvidia aj osobné predmety Jozefa Gabčíka, veliteľa operácie Anthropoid, účastníka atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.
Výstava vzdáva česť tisícom Slovákov, príslušníkom národov a národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. Hrdinom odboja v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín.
Výstava Hrdinovia odboja bude slávnostne otvorená pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy Slovenskej republiky.
1.8.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Čo drôt spojil, čas nerozdelí...
V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.
Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.
Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.
19.5.2023 - 31.8.2024
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Židovská plavecká (r)evolúcia
Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.
Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.
5.4.2023 - 31.12.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Príbeh holíčskej manufaktúry
Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.
Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD., prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.
Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h).
25.3.2023 - 31.12.2024
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe
Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.
V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.
Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.