Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 15. 5. 2024

15.5. - 16.6.2024  

Turčianska galéria v Martine

Maturitné menu

Vernisáž: 15.5.2024 o 17.00 h
Koncoročná výstava maturitných výtvarných prác absolventov Súkromnej spojenej školy – Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Martine. Kurátor: Silvia Rajčanová
Vstupné: 3 € / 1 osobu, zľavy : 1,50 € / 1 osobu. Miesto: prízemie TG – miestnosť 05

14.5. - 30.11.2024  

Tatranská galéria v Poprade

Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami

Kurátorka výstavy:     Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy:        14. máj 2024 o 17.00

Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.

Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná  – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.

Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.

Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.

Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.

Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.

Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).

Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu  KISS-SZEMÁN Zsófia ).

7.5. - 18.6.2024  

Múzeum v Zlatých Moravciach

Zlatomoravecké utorky

Aj v roku 2024 pokračujeme v cykle prednášok, ktorý je venovaný významným momentom z dejín Zlatých Moraviec, mestu s bohatou históriou, ale aj širšiemu regiónu.

Harmonogram cyklu prednášok Zlatomoravecké utorky:

7. 5. 2024 o 17.00 hod.

Topoľčianske panstvo v ére Habsburgovcov (1890 – 1918)
Prednášajúca: Mgr. Zuzana Babiaková

21. 5. 2024 o 17.00 hod.
„Drahá Augusta…“ alebo 1. svetová vojna v živote princa Georgea a arcivojvodkyne Augusty
Prednášajúca: Mgr. Zuzana Babiaková

4. 6. 2024 o 17.00 hod.
Šľachtické rody v Beladiciach
Prednášajúci: PhDr. Mário Žáčik
Prednáška poskytne exkurz do novovekých historických reálií obce.
Predstaví bohatý diapazón rodových mien a udalostí bezprostredne sa dotýkajúcich územia obce Beladice, Veľké Chrašťany, Malé Chrašťany, Pustý Chotár a Choča s presahom do regiónu Požitavia. Zoznámime sa s nobilitovanými vrstvami obyvateľstva,  ktorých majetok a  sídlo sa v období od 18.do prvej polovici 20. storočia nachádzali na území dnešnej obce Beladice. Hospodárske, podnikateľské, ale aj politické  aktivity rodov Jesenských, Szentiványi, Lindelhof Szirányi boli známe nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj vo zvyšku sveta napr. v Japonsku. Prednáška marginálne odprezentuje aj iné šľachtické rody, ktoré boli súčasťou bohatej histórie povodia Drevenice

18. 6. 2024 o 17.00 hod.
Život šľachty na hrade Hrušov na základe archeologických nálezov
Prednášajúca: Mgr. et. Mgr. Stanislava Blahová

Vstupné: 3,00 €/os.; seniori nad 70 rokov vstup voľný, ZŤP vstup zľavnený 2,00 €. Na prednášku nie je potrebné sa vopred rezervovať.

2.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš

Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.

Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.

Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.

Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.

Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.

25.4. - 14.7.2024  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Od telegrafu k internetu

Slovenská pošta, a.s., Poštové múzeum, Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s dlhoročným odborníkom na internetové siete - spoločnosťou BBXNET pripravili pre návštevníkov Poštového múzea a Thurzovho domu spoločnú výstavu Od telegrafu k internetu.

Vývoj prenosu správ na diaľku dospel od ohňových a dymových signálov v staroveku cez optický telegraf bratov Chappovcov používaný koncom 18. storočia až k vynálezu telegrafu a neskôr telefónu v 19. storočí. Išlo o nové formy prenášania informácií a pošta ako inštitúcia dlhodobo poskytujúca doručovateľské služby zareagovala veľmi rýchlo a zahrnula tento moderný spôsob prenosu informácií do okruhu svojich služieb. V Uhorsku to znamenalo zlúčenie pošty a telegrafov do jednej organizácie, čo sa udialo v roku 1887. Poštové úrady tak okrem doručovania listových a balíkových zásielok poskytovali aj telegrafné a telefónne služby využívajúc stále sa rozširujúcu sieť telefónnych a telegrafických liniek. V dvadsiatom storočí telefónne a telegrafné linky pospájali prakticky celý svet, káble umožňujúce prenos informácii sa kládli na morské dno, pod zem a prostredníctvom telegrafných a telefónnych stĺpov sa inštalovali aj nadzemné vedenia. Vznikol rozhlas a televízia a dnes, v ére internetu a satelitov je už svet prenosu informácii zase niekde inde. Doručovanie telegramov zaniklo začiatkom 21. storočia, pevné telefónne linky už dlho výrazne ustupujú mobilným zariadeniam a čo do tohto všetkého prinesie umelá inteligencia, to si možno vedia predstaviť len zainteresovaní.

V našich priestoroch sa na starý dobrý telegraf, telefón, či rádio pozrieme formou výberu atraktívnych predmetov z oblasti telekomunikácií, ktoré sa za obdobie existencie Poštového múzea podarilo získať do zbierkového fondu. Priekopníkov bezdrôtovej rádiotelegrafie a tým aj rozhlasového vysielania, Slováka Jozefa Murgaša a talianskeho vynálezcu Marconiho, si pripomenieme prostredníctvom poštových známok, ktoré boli vydané na ich počesť Slovenskou poštou. Zväčšeniny autentických fotografií z polovice 20. storočia nás vrátia do čias, keď poštári a spojári tvorili jednu rodinu.

V Detskej pošte môžete vstúpiť do autentickej telefónnej kabínky dovezenej z pošty Banská Bystrica 6 Šalková a pripomenúť si časy spred niekoľkých desiatok rokov, kedy u nás vôbec nebolo samozrejmé mať doma telefón a tak sa chodievalo telefonovať práve na poštu.

Vernisáž sa uskutoční dňa 25. 4. 2024 v priestoroch Stredoslovenského múzea, Thurzovho domu a výstava potrvá do 14.7. 2024.

13.4. - 31.8.2024  

Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou

Bionika - príroda na to prišla prvá

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva návštevníkov na zaujímavú výstavu, ktorá je venovaná prírode ako zdroju inšpirácie pre vedu, techniku, architektúru a dizajn.

Autorom výstavy je Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Výstava je inšpirovaná vedným odborom zvaným „Bionika“, ktorý je hraničným vedným odborom medzi biológiou a technikou. Táto veda vychádza zo skúmania živých organizmov, ich štruktúr a funkcii, ktoré používa na riešenie technických problémov. Na výstave sa dozviete, ktoré živočíchy a rastliny  stali na počiatku pokusov pri zostrojovaní lietadiel, ponoriek, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu či padáka. Čo má spoločné ruža a ostnatý drôt alebo račie klepetá a francúzsky kľúč. Aké vynálezy ovplyvnil pohyb rastlín a zvierat, ale aj čo inšpirovalo architektov pri výstavbe budovy opery v Sydney a Eiffelovej veže a mnoho ďalších zaujímavosti.

21.3. - 23.6.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Klára Bočkayová / Bývalý raj

Kurátorka: Mgr. Daniela Čarná, PhD.
Vernisáž výstavy: 21. marca 2024 o 16.30 hod.
Hudobný program:       doc. Mgr. art. Jordana Palovičová, ArtD.
Poďakovanie za zapožičanie diel: Slovenská národná galéria a Prvá slovenská investičná skupina v Bratislave.

Tvorba Kláry Bočkayovej (rod. Omiliakovej) je neoddeliteľnou súčasťou česko-slovenskej, neoficiálnej, výtvarnej scény, vďaka osobitej hravo-poetickej interpretácii ľudovej kultúry. Využíva nájdené, podľa predtlačených predlôh vyšívané textílie – tzv. kuchárky. Tieto ready-mades však autorka neskúma z estetického či etnografického hľadiska. Slúžia jej ako materiál na komentovanie a pretlmočenie autorských ideí, vychádzajúcich z dadaizmu, pop artu a odkazu Marcela Duchampa, ktorý predmet bežného použitia zmenou kontextu povýšil na umelecký artefakt.

Vyšívanie „kuchárok“ patrilo v prvej polovici 20. storočia do kategórie bežných ženských prác a aj dnes výšivku ako stratégiu tvorby využívajú predovšetkým výtvarníčky (Daniela Krajčová, Ivana Šáteková a i.). Kuchárky zobrazujú žánrové scény z rodinného života, mravoučné, ľúbostné či vlastenecké, a často aj náboženské motívy s textovými posolstvami. Autorka ich poznala z domácností svojich príbuzných, no ako vizuálny materiál ju zaujali až na základe dedičstva kolekcie kuchárok po susede. Neskôr ich programovo vyhľadávala a získavala na blších trhoch (kde sprostredkovateľskú úlohu zohral „zberateľ“, kolega výtvarník Otis Laubert). 

Klára Bočkayová pracuje s viacerými ťažiskovými námetmi, frotážou ich prenáša na textil, ktorý následne aplikuje na plátno. V polovici 80. rokov začína využívať autorskú techniku spojenú s následnou manipuláciou a fázovaním motívu, jeho fragmentarizáciou, posúvaním, prekrývaním, opakovaním, znejasňovaním a premenou pôvodne kompozične jednoduchých námetov. Od statického obrazu smeruje k dynamickému výrazu umocnenému gestickými, temperamentnými maliarskymi zásahmi, posúvajúc realistický námet do abstraktnej roviny. Pohráva sa s prelínaním tradičných kategórií vysokého a nízkeho. Využíva transparentnosť materiálov a prekrývanie vrstiev i významov. Namiesto stereotypov ponúka interpretačne živý dialóg, ktorý sa nevyčerpal ani počas piatich desaťročí jej aktívneho pôsobenia na scéne. Do dialógu s vizuálnym zážitkom vstupuje aj literárny, ako to dokazujú aj jednotlivé názvy jej diel.

Klára Bočkayová rod. Omiliaková (1948) sa narodila v Martine, vyrastala v Dolnom Kubíne. Študovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Rudolfa Filu (1963 – 1967) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Petra Matejku (1967 – 1973). V rokoch 1995 až 2005 pedagogicky pôsobila na Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave. Vystavuje od roku 1978, prvú samostatnú výstavu mala v roku 1980. Jej tvorba je zastúpená v ťažiskových zbierkotvorných galériách a súkromných zbierkach (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Považská galéria umenia, Nitrianska galéria, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch a i.). Zúčastňovala sa na aktivitách a formovaní tzv. neoficiálnej scény pred r. 1989, od r. 1992 je členkou združenia A-R. Žije a tvorí v Stupave.

15.3. - 17.5.2024  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Postavám vdychovali vlastnú divadelnú podobu

Bábkoherečka Alena Sušilová venovala banskobystrickému bábkovému divadlu celý profesionálny život. Narodila sa v Bratislave (9. 8. 1959), vyštudovala DAMU (Divadelní akademie múzickych umění) v Prahe. Do Bábkového divadla na Rázcestí, vtedy ešte s názvom Krajské bábkové divadlo v Banskej Bystrici, nastúpila 1. 1. 1985. Hoci je už na dôchodku, hosťuje v Bábkovom divadle na Rázcestí.

Alžbeta Tomášková, rod. Otiepková sa narodila v Banskej Bystrici 6. 3. 1929. Už ako škôlkarka účinkovala v detských predstaveniach, neskôr si zahrala v Cirkevnej katolíckej kláštornej škole. Bola členkou bábkarského súboru Bábkové divadlo Našich detí, ktoré viedol Ján Murgaš. Vytvárala charakterové úlohy vo výrazne diferencovaných polohách, niekedy s humorným podfarbením. Alžbeta Tomášková zomrela 6. 11. 2022 v Žiline.

Karol Zaremba (25. 9. 1934 – 5. 4. 2005) bol rodák z Košíc, ale divadlo a Banská Bystrica mu učarovali, a tak sa tu usadil natrvalo. Začínal v ochotníckom Divadelnom súbore Andreja Sládkoviča, neskôr účinkoval v amatérskom Bábkarskom súbore pri Dome osvety v Banskej Bystrici. Bol zakladajúcim členom profesionálneho Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. Spolupracoval s Československou televíziou v Bratislave ako animátor a režisér bábkových inscenácii. Vidieť sme ho mohli aj vo filmoch, napr. Studňa lásky (1986).

Štefan Píšša uzrel svetlo sveta 4. 4. 1939 v Zliechove, ktorý bol aj jeho prvým dotykom s ochotníckym divadlom. Divadlo bolo jeho veľkou láskou aj počas štúdií na gymnáziu v Ilave či počas vojenskej prezenčnej služby v Brne, kde bol členom ochotníckeho bábkarského súboru Pohádka. Profesionálne sa divadlu venoval od r. 1961, keď nastúpil do umeleckého súboru vtedajšieho Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici. Za svoje umenie získal viaceré herecké ocenenia. V roku 1998 mu Slovenský literárny fond, výbor Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia, udelil Cenu za celoživotné dielo. Po ťažkej chorobe odišiel do hereckého neba 13. 9. 2008 v Banskej Bystrici.

Výstavka zo zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea k výročiu narodenia banskobystrických hereckých osobností potrvá od 15. 3. 2024 do 17. 5. 2024 v ŠVK na druhom poschodí.

Kurátorka výstavy: Mgr. Mária Lásková

7.3. - 15.5.2024  

Turčianska galéria v Martine

Jozef Mužila: Možnosti

Autorský koncept možností, vzťahov a súvislostí, v ktorých sa prelína fenomén maliarskej a kresliarskej tvorby, autorskej knihy, frotáží a odtlačkov.
Koncepcia výstavy: Jozef Mužila, Eva Ľuptáková
Kurátorka Eva Ľuptáková

Človek môže stratiť všetko, čo mal... ale v živote nikdy nesmie stratiť svoje sny, ideály a vieru, že sa jedného dňa splnia....

Jozef Mužila - kresliar, tvorca inštalácií, tvorca objektov, maliar

Najnovší výstavný titul ...možnosti... akademického maliara Jozefa Mužilu pripravila Turčianska galéria v Martine, ktorá predstaví autorský koncept možností, vzťahov a súvislostí, v ktorých sa prelína fenomén maliarskej a kresliarskej tvorby, autorskej knihy a frotáží, vytvorených z odtlačkov z náhrobných kameňov na Židovskom cintoríne v Dolnom Kubíne.

Tvorivé umelecké zaujatia Jozefa Mužilu sú od počiatku programovo nasmerované do teritória špecificky citovanej štrukturálnej abstrakcie. V domácom prostredí viac-menej ojedinele tvorivo akceptovaný princíp budovania obrazovej plochy autora ani s vyše tridsaťročným odstupom nevyčerpáva, skôr naopak, iniciuje jeho ďalšie inovatívne vizuálne a technické sondy. Akryl a jeho maliarsku reč modifikuje do osobitých formálnych i technologických väzieb. Mimoriadne postavenie v tomto smere majú vibrujúce optické vzťahy široko dimenzovaných farieb a ich akčná projekcia na plátno. Je realizovaná v súzvuku viacerých článkov – intuície aj logickej úvahy i koncentrovanej technickej improvizácie. Autor pokračuje v maľovaní „tradičnej“ série obrazov, ktoré tvoria väčšinou vždy jediný celok. Vystavená kolekcia je doplnená najnovšími maliarskymi dielami.

Jozef Mužila
narodený 15.07.1967 v Ružomberku
1981 – 1985 Stredná umelecko-priemyselná škola, Kremnica, odbor umelecké kováčstvo
1986 – 1992 Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava, odbor maľba (prof. Rudolf Fila, akad. mal., prof. Eugénia Lehotská, akad. mal., prof. František Stoklas, akad. mal.)
od r. 1992 žije a tvorí v Martine

STRED(T)Y S UMENÍM
3.4.2024 o 17.00 h
Komentovaná prehliadka k výstave Jozef Mužila: Možnosti - s kurátorom Turčianskej galérie.

29.2. - 19.5.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Rudolf Suran – Úvahy, nálady a zručnosti

Kurátor: Michal Čajka
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne

Mladý začínajúci oravský výtvarný umelec Rudolf Suran sa vo svojej tvorbe venuje niekoľkým základným motivickým okruhom, ktorým nachádza vhodné výtvarné vyjadrenie. Prvou, pomerne rozľahlou, je skupina grafík, ktorá prirodzene vyplýva z jeho školenia a kvalifikácie. Druhou skupinou diel sú akvarely reflektujúce atmosféru meniacej sa oravskej krajiny. Kolekcia húb, na ktorej Suran pracuje, je ukážkou remeselných kvalít a zručností. Poslednou skupinou, ktorá však na výstave nedostala priestor, sú komiksové ilustrácie, ktorým sa venuje od školských čias.

Úvahy

Suranove umelecké grafiky reprezentujú intelektuálne náročnejšiu časť tvorby. Námetovo ich môžeme rozdeliť do niekoľkých okruhov, ktoré sú reflexiami aktuálnych úvah a z nich prameniacich emócií, ktoré umelec prežíval. Odzrkadľujú životné skúsenosti a udalosti, mentálne stavy a napätia, ktoré sú vyjadrené buď akcentovaním expresívnych figúr, čiar a ďalších prvkov na obrazovej ploche, alebo na druhej strane, upokojením výrazového aparátu, pokojnejšou kompozíciou. Niekedy necháva umelec priestor pre štylizovanú popisnosť, inokedy nechá voľný priechod abstrahovaniu predmetového zobrazenia. Farebné grafické listy vznikli kombinovanou technikou akvatinty a leptu, ojedinele aj suchej ihly, pričom sú tlačené z  1 – 2 matríc. Sú svedectvom snahy autora dať výtvarný poriadok nepokoju, ktorý sa v jeho mladej osobnosti, celkom prirodzene, nachádza.

Nálady

Na pohľad odlišná kategória umeleckej tvorby Rudolfa Surana, sú jeho krajiny vytvorené technikou akvarelu. Úprimne vyplývajú z jeho empatického vzťahu k prírode. Sú dôsledkom jeho pozorovacieho talentu, citlivej vnímavosti a zmyslu pre zachytenie atmosféry. Práve senzitívnosť, snaha o uchopenie nálady, logicky vyústila do výberu tejto pomerne náročnej výtvarnej techniky. Suran krajinu navštevuje, spoznáva nové scenérie, vyhodnocuje ich a následne, pokiaľ spĺňajú stanovené kritériá, ich zachytáva na papier. Diela sú maľované spontánne alla prima priamo v plenéri. Sú pozvánkou pre diváka, aby sa s ním opätovne prechádzal po tých miestach, ktorých kvality ho zaujali do tej miery, že o nich poskytuje svedectvo.

Zručnosti

Kolekciu húb vytvoril Suran technikou akvarelu. Jeho záujem o prírodu, konkrétne o svet húb, ho priviedol k ilustrovaniu imaginárnej hubárskej encyklopédie. Samotné huby ako skúsený hubár najprv v prírode objaví, naaranžuje ich do tej správnej polohy, tvary a línie predkreslí ceruzou a následne maľuje akvarelom. O výsledku jeho zručností svedčia nielen samotné diela, ktoré sú na výstave predstavené, ale aj medzinárodné ocenenie, ktoré Suran získal.

Rudolf Suran je na začiatku svojej umeleckej kariéry. Kvalitné školenie, ktoré nadobudol na bratislavskej VŠVU, objektívne zručnosti, ktorými disponuje a citlivé vnímavé oko, analytická myseľ a vôbec chuť tvoriť, ho predurčujú k tomu, aby svoje schopnosti úspešne ďalej rozvíjal a formoval si vlastný výtvarný program.

Rudolf Suran
(*25. apríl 1996, Trstená)
Absolvoval štúdium propagačnej grafiky na Spojenej škole v Nižnej (2011 – 2015). Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr v rámci bakalárskeho štúdia v Ateliéri ilustrácie a grafiky profesora Dušana Kállaya (2015 – 2019) a neskôr v rámci magisterského štúdia v Ateliéri voľnej a farebnej grafiky profesora Vojtecha Kolenčíka (2019 – 2021). V roku 2021 získal čestné uznanie na súťaži Ex libris v bulharskej Varne. V roku 2022 postúpil s dielom Rozdiely medzi Amanitas do finále súťaže v botanickej ilustrácii, ktorú zorganizovalo Národné prírodovedné múzeum v Madride pod názvom ILLUSTRACIENCIA 9. V roku 2023 vystavoval v Tatranskej galérii v Poprade. Žije a tvorí v Námestove na Orave.

25.1. - 31.7.2024  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

„...zložil som báseň...“ Pamätná výstava Imre Madácha

Slovenské národné múzeum v spolupráci so SNM – Múzeom kultúry Maďarov na Slovensku a Občianskym združením Tradície a hodnoty pripravili výstavu k 200. výročiu narodenia maďarského spisovateľa Imre Madácha. Projekt, ktorý slávnostne otvára pamätný rok venovaný tejto významnej osobnosti maďarskej kultúry, vychádza z Madáchovho najvýznamnejšieho diela – dramatickej poézie –Tragédia človeka, začal autor písať 17. februára 1859 v Dolnej Strehovej vo vtedajšom Uhorsku. Na pozadí dejín Európy a sklamania v revolučných rokoch 1848 – 1849 tu vyjadril márnosť morálneho pokroku či akéhokoľvek boja o slobodu.  

Cieľom tejto netradičnej, výtvarne avantgardnej výstavy, je predstaviť nielen autora, ale práve Tragédiu človeka, okolnosti jej vzniku a jej následný samostatný život ako diela. Projekt ho interpretuje v rôznych žánroch, zobrazeniach a materiáloch tak, aby ho čo najviac priblížil rôznym skupinám návštevníkov. K pätnástim obrazom Tragédie človeka vzniklo postupom času množstvo ilustrácií, z ktorých autori zostavili grafický materiál ako podklad. Súčasťou výstavy je aj projekcia jedného z diel súčasného autora Endre Koroncziho – 15 obrazov z Ploubuter parku, vytvorené priamo pre tento projekt. pre túto výstavu. Svojou koncepciou na Tragédiu človeka nadväzuje tak, že každá sekunda filmového spracovania jednotlivých obrazov zodpovedá jednému veršu drámy. Paralela vetra a idey, pádu či vzletu bytosti a ducha vo filme poskytuje možnosť vžiť sa do drámy Madáchovho človeka v zrkadle súčasnosti.

Výstava v troch jazykoch so svojou interaktívnou a edukatívnou líniou má ambície zvýšiť povedome verejnosti o význame Madáchovho celoživotného diela, popularizáciu literatúry, histórie a výtvarného umenia pomocou moderných múzejných nástrojov a aktivizáciu návštevníkov.

1.1. - 31.12.2024  

Múzeum vo Svätom Antone

Kalendárium 2024

Kalendárium 2024 Kalendárium 2024pdf.pdf (195.4 kB)

16.12.2023 - 30.6.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Dvojkríž

Výstavný projekt pútavou formou predstaví príbeh slovenskej štátnej symboliky - dvojkríža, ktorému sa venuje zvýšená pozornosť predovšetkým počas významných štátnych výročí a sviatkov. Ide zároveň o tradičnú a emotívnu tému, podrobne vedecky spracovanú. Ako historický národný symbol, považujeme dvojkríž za objekt všeobecne známy, v rôznych kontextoch a podobách je súčasťou našej identity už po celé stáročia.

Cieľom výstavy je vizuálne príťažlivo prezentovať aj menej známe a často prekvapivé časti tohto dlhého príbehu, ktorý tematicky siaha od duchovnej roviny, cez štátnu, politickú, komunálnu, športovú a vojenskú symboliku až k reklame a extrémizmu. Symboliku  predstavuje zároveň očami minulosti, v ktorej vznikala. Prostredníctvom niekoľkých tém ju približuje v troch chronologických častiach – od obdobia stredoveku po súčasnosť. Výberom exponátov zasadzuje symbol do rôznych historických kontextov. Jadro tvoria zbierkové predmety z fondov Slovenského národného múzea. Ďalšie pochádzajú z početných slovenských múzeí, galérií a archívov a zo súkromných zbierok, pričom väčšina z nich je vystavená po prvý raz. Návštevníci nájdu medzi exponátmi stredoveké kachlice, medovníkové formy, predmety zo skla, modrotlač, súčasné umelecké diela, športové dresy, reklamné predmety, ale aj extrémistické tlačoviny.

Spracovanie projektu prekvapí široko koncipovanou témou symboliky dvojkríža a najmä množstvom jeho podôb a historických súvislostí v našich dejinách. V tak veľkorysej podobe je na Slovensku prezentovaný po prvý raz. 
Výstavu autorsky pripravil Radoslav Ragač.

1.12.2023 - 16.6.2024  

Východoslovenské múzeum, Košice

Miro Žbirka – Roky a dni

Meky Žbirka prichádza do Košíc v podobe exkluzívnej výstavy

Už 1. decembra 2023 sa Košice stanú Žbirkovým mestom. Zavíta doň fenomenálna výstava Miro Žbirka – Roky a dni, na ktorú Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých fanúšikov niekoľkonásobného Zlatého slávika. Nadšenci ju doposiaľ videli len v reprezentačných sieňach pražského Národního muzea a Bratislavského hradu. Múzeum sa tak zhostilo netradičného konceptu výstavy a v spolupráci s Kateřinou Žbirkovou a architektom Josefom Tomšejom ju prenieslo do priestorov rýdzo historickej ustanovizne. Ako konštatuje riaditeľ Východoslovenského múzea, Dominik Béreš, „výsadou nášho 151-ročného múzea je bohatosť a rôznorodosť polmiliónového zbierkového fondu, ale aj pestrosť a neobyčajnosť expozícií či výstav. Nebojíme sa ísť aj do odvážnejších tém a koncepčných výziev, pretože chceme priniesť kultúru čo najširšiemu spektru divákov. Verím, že aj vďaka výstave a zanechanému posolstvu Mekyho Žbirku prídu do múzea ľudia, ktorí v ňom nikdy neboli. Ich zážitok z prehliadky sa tak v priestoroch múzea ešte umocní a možno si prezrú aj 400-ročné barokové skvosty alebo bájny zlatý poklad v suterénnom trezore, keď už u nás budú.“   

Návštevníci múzejnej historickej budovy na Námestí Maratónu mieru sa oboznámia nielen s hudobnou kariérou sólového umelca či tímového hráča – „modusáka“, ale aj s osobným životom „neoficiálneho člena“ The Beatles, milovníka trojprúžkových tenisiek a anglického humoru. Prejdú sa audiovizuálnym tunelom, zahrajú si na Žbirkových klávesoch, uvidia okrem originálnych ocenení a kultových záberov hudobníka aj doteraz nezverejnené ukážky zo súkromného archívu či šatníka hviezdy. Skvelou správou (nielen) pre skalných Mekyho fanúšikov je aj skutočnosť, že košická výstava prinesie (okrem iného) exponáty, ktoré sa neobjavili ani v Prahe, ani v Bratislave. Návštevníci si z nej môžu dokonca odniesť pamätný suvenír či „LP-éčko“.

VSM a Košice sa od 1. decembra 2023 do 16. júna 2024 stávajú „mekkou“ Mekyho Žbirku. Na umelcov vzťah k východnému Slovensku spomína i Kateřina Žbirková, spoluautorka výstavy: „Mám veľkú radosť, že sa nám vďaka zanietenosti pána riaditeľa VSM podarilo preniesť výstavu práve do Košíc, do mesta, kde sa začínala alebo končila väčšina Mekyho turné. Jeho vzťah k východnému Slovensku bol špeciálny a mal tam veľa kamarátov, ktorých dúfam, uvidím aj na vernisáži spolu s ďalšími, teraz už aj mojimi košickými priateľmi. Fanúšikom, ktorí nás vyzývali na tento celkom zložitý presun, prajem, aby si na Mekyho zaspomínali, pobavili sa a vnímali jeho hudbu. A keby aj vďaka tejto výstave počúvali Mekyho skladby, bolo by to presne to, čo by si prial.“

V samotný deň vernisáže, konanej pre pozvaných hostí 1. decembra, sa zároveň pokrstí aj 340-stranová luxusná kniha limitovanej edície Miro Žbirka – Roky a dni z dielne vydavateľstva Ikar. Krstných rodičov a ani samotný krstný „materiál“ organizátori do poslednej chvíle neprezradia. Nuž a tento „pokrstený“ výtlačok s jedinečným číslom a rukopismi legendy sa rovnako stane na pol roka súčasťou samotnej výstavy popri ďalšej viac než stovke pamätných predmetov.

O tom, že Žbirka ako kultúrny fenomén dokáže prilákať masy, nepochybuje ani riaditeľ múzea, Dominik Béreš, ktorý na záver dodáva: „Je vôbec niekto, kto by nepoznal Mekyho? Kto by nechcel hrať na gitare jeho hity s rovnakým zanietením? Kto si so svojou láskou nestrihol duet V slepých uličkách? Žbirka je pojem. Osobnosť, ktorá sa nespája s konkrétnou dobou a generáciou. Jej hity, ktoré sa dennodenne hrávajú v rádiách už desiatky rokov, poznajú všetky vekové kategórie.“

Výstava Miro Žbirka – Roky a dni bude sprístupnená pre širokú verejnosť od 2. decembra 2024.

20.10.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Tiene minulosti

Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.

1.9.2023 - 31.8.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Hrdinovia odboja

Slovenské národné múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom v Bratislave a Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici otvára 31. augusta 2023, výstavu Hrdinovia odboja v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavského hrade. Pre návštevníkov bude prístupná od 1. septembra 2023 do konca augusta 2024.

Výstavný projekt prostredníctvom viac ako 100 zbierkových predmetov približuje úspechy, ale aj tragédie vybraných slovenských účastníkov československého zahraničného a domáceho odboja počas 2. svetovej vojny. Vystavené originály pochádzajú zo zbierok organizátorov výstavy i súkromných osôb.

Výnimočné sú predmety, ktoré Slovenské národné múzeum len nedávno získalo, alebo plánuje získať do svojich zbierok – ako napríklad portrét Maríny Paulínyovej a vybavenie salónu Imricha Karvaša, vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky a významného podporovateľa domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Návštevníci uvidia aj osobné predmety Jozefa Gabčíka, veliteľa operácie Anthropoid, účastníka atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.

Výstava vzdáva česť tisícom Slovákov, príslušníkom národov a národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. Hrdinom odboja v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín. 

Výstava Hrdinovia odboja bude slávnostne otvorená pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy Slovenskej republiky.

19.5.2023 - 31.8.2024  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Židovská plavecká (r)evolúcia

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.

Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.

25.3.2023 - 31.12.2024  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe

Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.

V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.

Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
 

1.1.2020 - 31.12.2025  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.