Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 1. 5. 2024

1.5.2024  

Slanický ostrov umenia, Námestovo

Otvorenie 51. letnej turistickej sezóny na Slanickom ostrove umenia

Dňa 1. mája 2024 sa začne nová sezóna na Slanickom ostrove umenia. Oravská galéria v Dolnom Kubíne Vám aj tento rok ponúka jedinečnú vyhliadkovú plavbu po Oravskej priehrade a prehliadku dvoch expozícií tradičného ľudového umenia a menšej expozície venovanej historickým a spoločenským súvislostiam vzniku priehrady. Loď s kapacitou 90 miest premáva na ostrov z prístavu č. 2 v Námestove-Slanickej osade. Jedinečné prírodné prostredie hornej Oravy a unikátne expozície v príjemnom prostredí každoročne lákajú mnoho návštevníkov z domova aj zo zahraničia.

Architektonickým skvostom ostrova je Kostol Povýšenia sv. Kríža, ktorý je jedným z mála pamiatok po zatopenej obci Slanica. Okrem neho sa na ostrove zachovali aj viaceré zastavenia pôvodnej slanickej kalvárie, hrobka rodiny Klinovských a pôvodný obecný cintorín. Ostrov sa po istom čase dostal do správy Oravskej galérie a stal sa miestom prezentácie ľudového umenia. V roku 1971 v interiéri kostola Oravská galéria otvorila expozíciu „Tradičná ľudová plastika a maľba“ a v roku 1973 v exteriéri ostrova expozíciu „Oravská kamenárska tvorba 18. a 19. storočia“. V bývalej hrobke inštalovala expozíciu histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.

Každým rokom sa snažíme obohatiť kultúrny program na Slanickom ostrove umenia o nové formáty spoločenského a kultúrneho vyžitia. Okrem tradičných podujatí ako Hudobné leto a Slanický ostrov divadla budú môcť návštevníci zažiť 3. ročník „Detského Slanického ostrova umenia“, 2. ročník „Festivalu súčasného vizuálneho umenia“ a ako novinku uvedieme podujatie „Nedeľa na ostrove“, v rámci ktorého chceme postupne priblížiť návštevníkovi rôzne používané umelecké materiály. Pri premiére dostane priestor plátno.

Pre návštevníka je pripravená mobilná aplikácia Sprievodcu po ostrove, platobný terminál priamo na lodi, cez hlavnú turistickú sezónu bude k dispozícii rezervačný online systém. V prístave č. 2 sa opäť rozrástla oddychová plocha pre rodiny s deťmi a pre milovníkov cykloturistiky bude pripravený cykloservisný stojan pre bicyklistov.

Expozície budú sprístupnené od 1. mája do 6. októbra 2024. Na ostrov Vás prepraví loď Oravskej galérie OG SLANICA, ktorá bola zakúpená v roku 2005 z prostriedkov zriaďovateľa Oravskej galérie v Dolnom Kubíne – Žilinského samosprávneho kraja. V roku 2023 bol Slanický ostrov umenia jednou z najnavštevovanejších destinácií v rámci nášho kraja. Dúfame, že aj tento rok sa budeme tešiť z priazne jeho návštevníkov.

22.4.2024 - 1.5.2025  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Hravo o hradoch

Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.

Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.

Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.

Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk

Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)

22.3. - 17.5.2024  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Za obetavosť a statočnosť

Autor: Mgr. Igor Lazorík
Vernisáž: 22. marca o 16:30

Výstava prezentuje dobové hasičské vyznamenania udeľované Zemskou hasičskou jednotou na Slovensku a dobrovoľnými hasičskými zbormi jednotlivcom i kolektívom za dobrovoľnú a obetavú prácu pri boji s ničivými účinkami ohňa

Miesto: Malá výstavná sieň   -  kaštieľska pivnica, Kaštieľ v Hanušovciach n.T.

21.3. - 23.6.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Obrazáreň / Slovenská moderna zo súkromných zbierok

PINACOTECA / Slovak Modernism from Private Collections

Kurátorka: PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.
Poďakovanie za zapožičanie diel: Zoya Gallery, STAR Gallery a ďalšie súkromné zbierky

Pojem slovenská moderna, vernejšie – výtvarná moderna Slovenska – evokuje u mnohých divákov a záujemcov o umenie naše najvzácnejšie „rodinné striebro“. Okrem toho, že akvizíciám diel moderny sa od svojho vzniku programovo venovali štátne a regionálne galérie, ich súkromnému zberateľstvu prepadlo viacero zberateľov a nadšencov. Výstava pod názvom OBRAZÁREŇ / Slovenská moderna zo súkromných zbierok prináša do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne výber majstrovských diel z niekoľkých súkromných zbierok. Uvádza viaceré známe, publikované, ale aj doteraz menej známe, neznáme i nevystavované diela najvýznamnejších klasikov našej moderny.

Slovenská moderna označuje výtvarnú tvorbu, ktorá v časovom oblúku od začiatku 20. storočia reagovala na západoeurópske avantgardné a modernistické hnutia vývoja umenia a pokúsila sa o ich špecifické prevzatie a spracovanie. „Udomácnenie“  modelu západnej kultúry – t. z. moderny a hnutia avantgárd ako produktov výsostne individualizovanej, industrializovanej spoločnosti – do slovenského prostredia, v tom čase ešte prevažne agrárnej civilizácie, sa nedialo priamočiaro a jednosmerne. Dochádzalo k veľmi zaujímavému domácemu „sfarbeniu“ predobrazov európskej moderny. Na jednej strane bola u nás moderna významným multikultúrnym a multinacionálnym fenoménom, na druhej starne sa stala prostriedkom a výrazom hľadania národnej identity.

Na výstave sú prezentované diela, zväčša maľby od najvýznamnejších predstaviteľov moderny Slovenska od začiatku do polovice 20. storočia (s jedným presahom do 60. rokov). Návštevníci uvidia diela predstaviteľov košickej moderny: jej predchodcu Konštantína Köváriho-Kačmarika, ďalej Antona Jasuscha, Konštantína Bauera a Júliusa Jakobyho, maliarov, ktorí vizualizovali „život a mýtus rodnej zeme“: Martina Benku, Gustáva Mallého, Jana Hálu, Karola Ondreičku, Miloša Alexandra Bazovského, Arnolda Petra Weisza-Kubínčana, Zola Palugyaya, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu a Imra Weinera-Kráľa, ale aj tých, ktorých zaujalo postavenie človeka vo vtedajšom svete i v historických kataklizmách uplynulého storočia: Edmunda Gwerka, Júliusa Flacheho, Kolomana Sokola, Cypriána Majerníka, Jakuba Bauernfreunda, Andreja Nemeša, Petra Matejku, Jána Mudrocha, Dezidera Millyho a Vincenta Hložníka. Výstava tak predkladá vizuálne pútavý príbeh výtvarného modernizmu, v ktorom slovenskí umelci originálnym spôsobom reagovali nielen na aktuálne výtvarné hnutia v Európe, ale často prinášali aj osobitú správu o svete v ktorom žili.

Pre všetkých milovníkov umenia pripravila Oravská galéria zvýhodnenú, zľavnenú vstupenku v hodnote 4 €, ktorá Vám umožní vidieť aktuálnu výstavu Obrazáreň – moderna zo súkromných zbierok a zároveň unikátnu stálu expozíciu slovenského umenia 20. a 21. storočia Oravskej galérie.

11.3. - 31.5.2024  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Žigmund Bubics – biskup, umelec, donátor

Výstava prezentuje významnú osobnosť cirkevného, kultúrneho a spoločenského života prelom 19. a 20. stor. ŽIGMUND BUBICS bol cirkevným hodnostárom, umelcom, zberateľom a podporovateľom umenia I donátorom. Výstava ho prezentuje zo všetkých troch strán. Ako cirkevného činiteľa – prezentáciou predovšetkým memorabílií zapožičaných od Arcibiskupského úradu v Košiciach( napr.: pontifikálne črievice, kazula, pečatidlo...) , umeleckého nadšenca a maliara – kolekciou autorských diel ( krajinárske diela, zátišia, štúdie rastlín...) a vplyvného zberateľa, ktorý svoju zbierku daroval vtedajšiemu Košickému múzeu – výberom z rozsiahlej kolekcie daru obrazov francúzskych, anglických, rakúskych, maďarských a iných významných umelcov. ( napr.: Jacques-Louis David, Nicolas Poussin, Karol Markó st.,...)

Jeho vzdelanie, rozhľad a medzinárodné kontakty ho spájajú aj s rekonštrukciou Dómu sv. Alžbety v Košiciach, Kaplnky sv. Michala, so zriadením knižnice v biskupskom paláci.

Kurátor: Mgr. Ivan Havlice

1.3. - 31.12.2024  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Život na hradoch a hrádkoch

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.

Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu  v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.  

Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.

29.2. - 19.5.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Rudolf Suran – Úvahy, nálady a zručnosti

Kurátor: Michal Čajka
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne

Mladý začínajúci oravský výtvarný umelec Rudolf Suran sa vo svojej tvorbe venuje niekoľkým základným motivickým okruhom, ktorým nachádza vhodné výtvarné vyjadrenie. Prvou, pomerne rozľahlou, je skupina grafík, ktorá prirodzene vyplýva z jeho školenia a kvalifikácie. Druhou skupinou diel sú akvarely reflektujúce atmosféru meniacej sa oravskej krajiny. Kolekcia húb, na ktorej Suran pracuje, je ukážkou remeselných kvalít a zručností. Poslednou skupinou, ktorá však na výstave nedostala priestor, sú komiksové ilustrácie, ktorým sa venuje od školských čias.

Úvahy

Suranove umelecké grafiky reprezentujú intelektuálne náročnejšiu časť tvorby. Námetovo ich môžeme rozdeliť do niekoľkých okruhov, ktoré sú reflexiami aktuálnych úvah a z nich prameniacich emócií, ktoré umelec prežíval. Odzrkadľujú životné skúsenosti a udalosti, mentálne stavy a napätia, ktoré sú vyjadrené buď akcentovaním expresívnych figúr, čiar a ďalších prvkov na obrazovej ploche, alebo na druhej strane, upokojením výrazového aparátu, pokojnejšou kompozíciou. Niekedy necháva umelec priestor pre štylizovanú popisnosť, inokedy nechá voľný priechod abstrahovaniu predmetového zobrazenia. Farebné grafické listy vznikli kombinovanou technikou akvatinty a leptu, ojedinele aj suchej ihly, pričom sú tlačené z  1 – 2 matríc. Sú svedectvom snahy autora dať výtvarný poriadok nepokoju, ktorý sa v jeho mladej osobnosti, celkom prirodzene, nachádza.

Nálady

Na pohľad odlišná kategória umeleckej tvorby Rudolfa Surana, sú jeho krajiny vytvorené technikou akvarelu. Úprimne vyplývajú z jeho empatického vzťahu k prírode. Sú dôsledkom jeho pozorovacieho talentu, citlivej vnímavosti a zmyslu pre zachytenie atmosféry. Práve senzitívnosť, snaha o uchopenie nálady, logicky vyústila do výberu tejto pomerne náročnej výtvarnej techniky. Suran krajinu navštevuje, spoznáva nové scenérie, vyhodnocuje ich a následne, pokiaľ spĺňajú stanovené kritériá, ich zachytáva na papier. Diela sú maľované spontánne alla prima priamo v plenéri. Sú pozvánkou pre diváka, aby sa s ním opätovne prechádzal po tých miestach, ktorých kvality ho zaujali do tej miery, že o nich poskytuje svedectvo.

Zručnosti

Kolekciu húb vytvoril Suran technikou akvarelu. Jeho záujem o prírodu, konkrétne o svet húb, ho priviedol k ilustrovaniu imaginárnej hubárskej encyklopédie. Samotné huby ako skúsený hubár najprv v prírode objaví, naaranžuje ich do tej správnej polohy, tvary a línie predkreslí ceruzou a následne maľuje akvarelom. O výsledku jeho zručností svedčia nielen samotné diela, ktoré sú na výstave predstavené, ale aj medzinárodné ocenenie, ktoré Suran získal.

Rudolf Suran je na začiatku svojej umeleckej kariéry. Kvalitné školenie, ktoré nadobudol na bratislavskej VŠVU, objektívne zručnosti, ktorými disponuje a citlivé vnímavé oko, analytická myseľ a vôbec chuť tvoriť, ho predurčujú k tomu, aby svoje schopnosti úspešne ďalej rozvíjal a formoval si vlastný výtvarný program.

Rudolf Suran
(*25. apríl 1996, Trstená)
Absolvoval štúdium propagačnej grafiky na Spojenej škole v Nižnej (2011 – 2015). Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, najskôr v rámci bakalárskeho štúdia v Ateliéri ilustrácie a grafiky profesora Dušana Kállaya (2015 – 2019) a neskôr v rámci magisterského štúdia v Ateliéri voľnej a farebnej grafiky profesora Vojtecha Kolenčíka (2019 – 2021). V roku 2021 získal čestné uznanie na súťaži Ex libris v bulharskej Varne. V roku 2022 postúpil s dielom Rozdiely medzi Amanitas do finále súťaže v botanickej ilustrácii, ktorú zorganizovalo Národné prírodovedné múzeum v Madride pod názvom ILLUSTRACIENCIA 9. V roku 2023 vystavoval v Tatranskej galérii v Poprade. Žije a tvorí v Námestove na Orave.

13.2. - 5.5.2024  

Múzeum kultúry Chorvátov na Slovensku SNM, Bratislava

Vedecká hračka - Kyvadlo

Dovoľujeme si informovať návštevníkov, že výstava bude od 21. marca 2024 do 8. apríla 2024 z technických príčin uzavretá.

Návštevníkom sa ospravedlňujeme.


Interaktívnu výstavu Vedecká hračka - Kyvadlo pripravilo banskobystrické občianske združenie Vedecká hračka. Autorkou výstavy je pani Beata Puobišová, predsedníčka o. z. Vedecká hračka. Na tvorbe a realizácii výstavy sa podieľala aj rodina Figurova z Prešova, Klára Kováčiková z Nového Mesta nad Váhom a Matej Kapusta z Banskej Bystrice.

Vedecká hračka - Kyvadlo je unikátna výstava plná hračiek a hlavolamov, ktoré deťom (ale aj dospelým) pomôžu prostredníctvom hry a experimentov ľahšie pochopiť zákony fyziky. Základom výstavy sú kyvadlá: Newtonovo, Galileovo, Maxwellovo, Rothovo, magnetické, chaotické a spriahnuté. Pri hre s vystavenými vedeckými hračkami si návštevník uvedomí alebo upevní poznatky súvisiace s kmitmi, kyvmi, frekvenciou, vlnením...

Výstava je vhodná pre deti od 6 rokov.

Vstupné: Deti od 6 do 18 rokov: 1,50 Eur; Dospelí: 2,- Eur

Skupinové návštevy nad 10 osôb, prosíme, rezervujte si návštevu vopred: Tel.: +421 2 204 93 103, +421 949 510 658;
E-mail: maria.kristakova@snm.sk

22.1. - 30.5.2024  

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Milan Rastislav Štefánik – Cesta k hviezdam

Okresné kolo výtvarnej súťaže pri príležitosti 105. výročia úmrtia gen. PhDr. M. R. Štefánika, podujatie v spolupráci s Klubom M.R.Štefánika, Maticou Slovenskou, Mestom Spišská Nová Ves. Bližšie info. viď. propozície súťaže.

16.12.2023 - 31.5.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Česká a slovenská architektúra. Panoráma architektúry 1918 – 2023

Najväčší výstavný projekt s témou českej a slovenskej architektonickej tvorby za obdobie posledných 100 rokov. Ide o retrospektívu architektúry oboch našich krajín (prostredníctvom takmer 200 významných diel architektov pôsobiacich od začiatku 20. storočia do súčasnosti), ktorú po prezentácii na Pražskom hrade budú môcť obdivovať aj slovenskí návštevníci.

Výstava pozostáva z dvoch častí: architektúra do konca spoločnej republiky a časť predstavujúca Slovensko a Česko počas 30 rokov samostatnej existencie. 150 modelov vybraných stavieb, doplnených o fotografie, faksimile vybraných architektonických kresieb, publikácie a ďalšie zaujímavé dokumenty od 1. Československej republiky po súčasnosť, ilustruje premenu fyzickej podoby miest a krajiny, ale aj architektúru ako samotný odbor. Vo výstavnom priestore dominuje „strom republík“, historická os, kde sú objekty a udalosti zasadené do vzájomného kontextu a špeciálna inštalácia s portrétmi významných architektov.

Výstavu sprevádza publikácia Česká a slovenská architektúra, ktorá v 10 kapitolách – od 1. Československej republiky, cez obdobie protektorátu a Slovenského štátu, povojnovú obnovu, sorelu 50. rokov, liberálne moderné 60. roky, normalizáciu a prelom Zamatovej revolúcie, až po samostatný vývoj v našich krajinách – približuje viac než 100 diel a historický vývoj architektúry.

Výstavný projekt autorsky pripravili nestori histórie architektúry – profesori Matúš Dulla a Vladimír Šlapeta.

15.12.2023 - 17.5.2024  

Múzeum v Zlatých Moravciach

Malé radosti | Obrazy Valentina Horbu

Valentin Horba sa narodil 26. októbra 1952 v Strakoniciach a všetky nasledujúce dni útleho detstva prežil v Radomyšli. Základnú školu absolvoval v rodnej obci. K maľovaniu si vytvoril vzťah už ako malý žiačik. Začal maľovať sám, cielene, v 12-tich rokoch a svoje výtvarné nadanie rozvíjal najprv pod vplyvom odborných rád svojho bratranca, Igora Semiginovského. V rokoch 1969 až 1971 navštevoval ľudovú školu umenia v Strakoniciach (v súčasnosti ZUŠ) pod vedením akademického maliara Jiřího Rejžka, ktorý ho v maľbe podporoval a povzbudzoval. Po ukončení základnej školy sa vyučil za sústružníka v strakonickej ČZ.  Potom absolvoval strednú ekonomickú školu. Po ukončení stredoškolského štúdia nasledovala povinná vojenská služba. S vojenskou službou vošli do jeho života dva roky zaujímavej spolupráce s významným maliarom Marianom Hemelom. Od neho získal poznatky o modernom umení. Najvýraznejšími vzormi v tvorbe sa stali pre neho predovšetkým Jan Zrzavý, Pablo Picasso, Jozef Lada. Neskôr mu život priniesol spoluprácu s ďalšími významnými umelcami, akademickými maliarmi ako Václav Holoubek, Jan Samec, František Dragoun, Karel Oberthor a Cyril Chramosta.

Valentin Horba je vo svojej tvorbe verný Juhočeskému kraju, predovšetkým rodnému Prácheňsku. Zaujíma ho najmä juhočeská krajina a objekty nachádzajúce sa v nej. V jeho prácach sa najčastejšie stretávame s vidieckou architektúrou: typickými chalupami, kostolíkmi, malebnými uličkami, mestskými zákutiami a inými predmetmi, ktoré sú príznačné pre zobrazované prostredie. Maliar sa neuspokojuje s realistickým stvárnením vidieka. Jeho uhol pohľadu je netradičný, v jeho obrazoch nájdeme prvky naivného umenia a láskavého humoru. Horbove obrazy často dopĺňajú objekty, ktoré zdanlivo do krajiny alebo prostredia nepatria. Vytvárajú tak istý kontrapunkt, zároveň ich podčiarkujú, pretože sú bežnou súčasťou života, obyčajne v inom kontexte či súvislostiach.

Vďaka charakteristickému maliarskemu rukopisu sú maľby Valentina Horbu jedinečné a nezameniteľné s inými autormi. Na jeho maliarskej palete sú najčastejšie svetlé teplé farby: žltá, oranžová, tehlovo červená, ale aj jasnejšie odtiene chladnejších farieb, napr. bledomodrej a žltozelenej, ktoré revokujú pohodu, dobrú náladu a veselosť. Z jeho obrazov cítiť ľahkosť a hravosť, skrývajú v sebe veľa ľudskej múdrosti, životnej skúsenosti a vidia svet predovšetkým z optimistickejšej stránky.

Okrem vidieckej krajiny môžeme nájsť na obrazoch Valentina Horbu milé drobnosti (slnečník, lietadielko, šarkan, palička…), krehkých anjelov, staré juhočeské mlyny, tzv. klapáče. Tie sa dostali do kalendára a do knižky Jarky Pixovej, kde opisuje osudy šestnástich vybraných mlynov, ktoré sú niečím zaujímavé alebo výnimočné.

Na počesť holandskej skupiny Hailander, hrajúcej na gajdy, pri príležitosti ich 25. výročia existencie, Valentin Horba vytvoril kalendár. Hoci frontman tejto skupiny Jeroen de Groot navštevoval Strakonice od roku 1989, až v roku 2017 sa zoznámil s Valentinom Horbom. Stali sa priateľmi a spolu s členmi jeho skupiny priaznivcami Horbovej maliarskej tvorby.

Valentin Horba zostáva verný rodnému kraju po celý svoj život. Z kratších či dlhších ciest sa rád vracia domov do malej dedinky Drhovle, nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov od Strakoníc a Písku. Tu má svoj ateliér a venuje sa svojej výtvarnej práci.

S jeho maľbami a obrazmi sa stretneme v mnohých súkromných zbierkach, múzeách a galériách. Jeden z jeho obrazov vlastní bývalý český prezident Václav Klaus, hajtman juhočeského kraja Jiří Zimola, režisér Zdeněk Troška. Iný obraz zdobí pracovňu starostu talianskeho mesta Montoggia a ďalšie obrazy by sme našli v USA, napr. v múzeu v Iowe obraz s názvom Traktor Johndier, viaceré práce sú v Austrálii, vo Fínsku a na Slovensku.

24.10.2023 - 31.5.2024  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Jan Amos Komenský chcel zmeniť svet

Veril, že vzdelaním je možné zmeniť svet a dnes mu nikto nepovie inak ako Učiteľ národov. Reč je o Janovi Amosovi Komenskom, o ktorého živote, diele a odkaze rozpráva aktuálna výstava v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku. Radi Vám ju predstavíme v rámci komentovanej prehliadky v stredu 27. marca 2024 o 17.00 hod.

Jan Amos Komenský (*1592, juhovýchodná Morava – †1670, Amsterdam) bol český a moravský biskup Jednoty bratskej, jazykovedec, prírodovedec, humanista, politik, jeden z najväčších českých a európskych mysliteľov, filozofov a spisovateľov. Renomé si získal hlavne ako pedagóg, resp. teoretik pedagogiky a autor mnohých spisov z tohto odboru. Zaoberal sa všeobecnou teóriou výchovy, didaktikou, vytvoril špeciálnu metodiku výučby jazykov a sám písal originálne učebnice – najznámejšia je jazyková príručka Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená) a učebnica Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch). Je považovaný za zakladateľa modernej pedagogiky a známy ako „Učiteľ národov“.

Literárna činnosť Jana Amosa Komenského, ktorý bol ako nekatolík nútený po bitke na Bielej hore od roku 1626 žiť v exile, je obsiahla a tematicky rôznorodá. Tvoril encyklopedické spisy a jeho ideálom bola pansofia (vševeda), obsahujúca všetky vtedajšie vedomosti. Do všeobecného povedomia sa zapísal aj ako autor najslávnejšieho česky písaného diela 17. storočia s názvom Labyrint sveta a raj srdca.

Výstavu pripravilo Muzeum Jana Amosa Komenského v Uherskom Brode a v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku ju môžete navštíviť v predĺženom termíne do 31. mája 2024.

20.10.2023 - 4.10.2024  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Ašot Haas - Insight

Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.

Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.

Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.

Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/

1.8.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu  je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.  

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali.  Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom  patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež  jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.

5.4.2023 - 31.12.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v  stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD.,  prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h). 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.