Považská galéria umenia v Žiline

Kontaktné údaje

Štefánikova 2, 010 01 Žilina
Tel.: +421 41 562 24 15, +421 41 562 25 22
E-mail: pgu@vuczilina.sk, pgu@post.sk
Www: www.pgu.sk

Otváracie hodiny

utorok - sobota : 10:00 - 12:00 , 12:30 - 18:00
Počas štátnych sviatkov je PGU v Žiline zatvorená.

Možnosti vstupu, vstupné

https://www.pgu.sk/navsteva/

História-popis

Považská galéria umenia v Žiline vznikla v roku 1976 osamostatnením sa od Považského múzea. Koncom 70. rokov a v 80. rokoch sa jej výstavná činnosť zameriavala najmä na súčasnú slovenskú kresbu, v galérii sa pravidelne uskutočňovali jej prehliadky. Výstavný program galérie je od začiatku 90. rokov zameraný predovšetkým na prezentáciu aktuálneho výtvarného umenia s presahmi do umenia 60., 70. a 80. rokov. Dramaturgia plánu v prvom rade ponúka výstavy nových médií, napríklad: inštalácie, videoart, site - specific art a zároveň aj klasické médiá: maľbu, sochu, grafiku, prípadne plagát, či fotografiu. Vo výstavných priestoroch galérie sa realizujú výstavy tvorby etablovaných slovenských výtvarníkov - osobností slovenského výtvarného umenia a súčasne aj výtvarníkov mladšej generácie. Dôležitou súčasťou plánu sú aj každoročné kurátorské projekty, na ktorých participuje viacero umelcov. V ďalších výstavných priestoroch sú nainštalované stála expozícia diel poprednej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia Vincenta Hložníka a expozícia Prvé múzeum intermédií – zo zbierky Považskej galérie umenia v Žiline.

Expozície

VINCENT HLOŽNÍK – Kresba a grafika

Kurátor výstavy: Milan Mazúr
Vincent Hložník sa narodil v roku 1919 vo Svederníku. V rokoch 1937 – 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Absolvoval študijné pobyty v Taliansku, Maďarsku, Francúzsku, Mexiku a inde. Po štúdiách sa vrátil do rodného Svederníka, neskôr žil a tvoril v Žiline. V roku 1952 začal pedagogicky pôsobiť na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v roku 1958 bol menovaný za profesora a stáva sa rektorom, do roku 1972 viedol oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. V „normalizačnom období“ v roku 1972 bol prinútený zo školy odísť. Od tej doby pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Zomrel v roku 1997 v Bratislave.
V 50. rokoch sa jeho tvorba niesla v znamení vytvárania veľkých grafických cyklov zachytávajúcich vojnové a apokalyptické výjavy. Rozsiahla grafická tvorba autora výrazne podmienila vznik tzv. Hložníkovej grafickej školy a spolu s prácami v oblasti kresby, maľby a ilustrácie je výrazným prúdom v modernom slovenskom výtvarnom umení. Hložníková grafická škola zanechala výrazné stopy na brilantnej úrovni súčasnej slovenskej grafiky. Jeho dielo patrí medzi najznámejšie v celom rozsahu a vo všetkých premenách. Hložníkovú tvorbu sprevádzal búrlivý rytmus vývinových premien. Tvorba v oblasti kresby a grafiky je hlboko humanistická a sociálna, je expresívna a dynamická.
Výstava predstavuje výber z kresliarskej a grafickej tvorby autora z obdobia od štyridsiatych rokov až po deväťdesiate roky dvadsiateho storočia, ktoré pochádzajú zo zbierok v správe Považskej galérie umenia v Žiline. Vystavené diela sú výberom z pozostalosti a daru manželky autora Viery Hložníkovej. Reinštalácia predstavuje autora ako bravúrneho kresliara a grafika, a je pripravená k 95. výročiu nedožitých narodenín ako súčasť „Roka Vincenta Hložníka“, vyhláseným Žilinským samosprávnym krajom.

Prvé múzeum intermédií II. – výber diel zo zbierky PGU v Žiline:

MEDZI INFORMÁCIOU A PAMÄŤOU

Juraj Bartusz, Anton Čierny, Stano Masár, Ilona Németh, Roman Ondák, Peter Rónai

kurátorka a autorka koncepcie: Mira Sikorová-Putišová
dizajn a architektúra expozície: Marcel Benčík
Vernisáž: štvrtok 30. marca 2017 o 17.00 h

Prvé múzeum intermédií (PMI) je expozíciou dlhodobého charakteru, ktorá ako jediná na Slovensku predstavuje diela intermediálneho a mediálneho umenia. Pochádzajú zo zbierky PGU v Žiline, budovanej od 90. rokov. Vybrané diela sú nielen príkladmi inštalácií, objektov a rôznych foriem mediálneho umenia od začiatku poslednej dekády 20. storočia až po súčasnosť, ale zároveň dokladajú umelecké stratégie a témy, ktoré sú vo výtvarnom umení po roku 1990 prítomné. Druhé pokračovanie projektu PMI s podtitulom Medzi informáciou a pamäťou predstavuje kolekciu diel, ktoré (okrem vopred definovanej príslušnosti k uvedeným formám), sprostredkúvajú pohľad na fenomén pamäte, ako problematiky výraznejšie zviditeľnenej najmä v umení nového milénia. Je prítomná v dielach s leitmotívom reflexie skúseností z minulosti – ako foriem osobnej pamäte, či naopak podávanej cez optiku kolektívneho videnia. Diela tematizujú i prítomnosť tzv. historickej pamäte, no i riziko jej zlyhávania (realizácie Juraja Bartuzsa a Antona Čierneho), alebo o nej komunikujú cez úzko vymedzený individuálny (telesný) rámec (objekt Ilony Németh).
Informácia, ktorá inak tvorí aj bázu pre vytváranie pamäťových stôp, čím je s pamäťou úzko spätá, zastrešuje skupinu ďalších realizácií vytvárajúcich tematický pandant k predošlým dielam. Charakterizujú ich procesy metaforického i reálneho uchovávania informácie (inštalácia Romana Ondáka), rôzne formy jej prepisov alebo s ňou autori pracujú ako s jednotkou archivovania. Vo viacerých dielach je obsahom informácie i vizuálne umenie samotné, čím sa stáva podnetom pre úvahy o prevádzke umenia, jeho podstate a prenikaní do každodennosti (diela Stana Masára, Petra Rónaia). Diela - akvizície, prezentované v aktuálnej expozícii PMI II boli galériou postupne získavané v rozmedzí rokov 1993 – 2015 najmä vo forme nákupov, no i darov od autorov.

PMI II – Satelit

Stano Masár – Portréty inštitúcií (séria ART PLAN)

Súčasťou expozície je projekt PMI II Satelit, ako rozšírená prezentácia autorov z expozície Prvé múzeum intermédií II, ktorý bude obmieňaný v pravidelných cykloch. Jeho cieľom je ešte viac roztvoriť pohľad na tvorbu výtvarníčky/výtvarníka prezentovaného prácou v aktuálnej expozícii. Aktuálny príspevok Stana Masára Portréty inštitúcií (séria ART PLAN), 2017 je sériou malieb ako alúzií/pripodobení navigačných tabuliek z prestížnych múzeí umenia v Európe. Vychádza z línie jeho programu, v ktorej sa zamýšľa nad mechanizmami prezentácie vizuálneho umenia, kde svet, obrazne povedané: „za“ umením, ktoré môžeme bežne vidieť vo výstavných miestnostiach, nie je druhotný, naopak je dôležitou súčasťou tohto komplexu – avšak neviditeľnou a zdanlivo nepodstatnou. Umelec vybrané tabuľky (napríklad Fortsetzung der Austellung – Exhibition continues z Hamburger Banhoff/Staatliche Museen v Berlíne), so zachovaním príslušného typu písma a grafiky, prepisuje do malieb väčších formátov – čím ich situuje do pozície autonómnych umeleckých diel. Zároveň ich prítomnosť v PGU Žilina, umiestnené sú podľa daností jej prístupových a komunikačných priestorov, vytvára osobitú – a najmä umeleckú formu navigácie návštevníka v galérii.