RSS
Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 9. 2. 2025
12.12.2024 - 16.2.2025
Novohradské múzeum a galéria, Lučenec
Písmo na textile
Kurátor: Michaela Škodová
Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Vás pozýva na výstavu „Písmo na textile“.
V minulosti ľudia pravdepodobne videli v písmenách abecedy obraz dokonalosti, tajomnú sústavu znakov, prostredníctvom ktorých je možné zostavovať slová a formulky, a tak vzývať bohov a zaklínať moc temných síl. Dôkazom prepojenia písmen s mystickým svetom sú napr. runy- pôvodne magické, kultové znaky na predmetoch, používaných v škandinávskych krajinách. Abeceda chápaná ako ornament sa stala v písmomaliarskej tradícii súčasťou renesančných vzorníkov, ktoré prinášali predlohy k vyšívaným, tkaným, rytým a drevorezným vzorom. Ich kolískou bolo Taliansko, kde v 16. storočí vyšli vzorníky orientované na textilnú ornamentiku z rúk G. Taglienteho. Písmomaliarske predlohy prenikli i do ľudovej dekoratívnej tradície. Z 18. storočia až 1.polovice 20.storočia existujú doklady o tom, že sa písmo v prejavoch ľudovej kultúry nachádza vo forme iniciálok, monogramov, mien, nápisov a vročení. Nešlo však o kaligraficky dokonalé písmo zručných písmomaliarov, ale skôr o písmo samoukov, amatérov, oboznámených s predlohami „z druhej ruky“.
Cieľom výstavy je predstaviť a prezentovať rôzne druhy a typy nápisov nachádzajúcich sa na ľudovom textile z oblasti Novohradu. Jedná sa najmä o bytový textil, ale aj súčasti ľudového odevu.
Všetky vystavené predmety pochádzajú zo zbierkového fondu Novohradského múzea a galérie.
12.12.2024 - 22.4.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Odkaz Karolovi Plickovi
Pozývame Vás na výstavu fotografií Fotoklubu Karola Plicku, ktorá predstaví jedinečný pohľad na svet očami talentovaných fotografov inšpirovaných odkazom jedného z najvýznamnejších fotografov a etnografov, Karola Plicku. Výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Etnografického múzea od 12. decembra 2024 do 22. apríla 2025.
O Karolovi Plickovi, ktorého 130. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli, sa hovorí ako o umelcovi deviatich remesiel. Bol fotografom, etnografom, scenáristom, filmovým režisérom, dokumentaristom, kameramanom, pedagógom, hudobným vedcom, zberateľom. Význam i sila Plickovho diela tkvie v tom, že čas už preveril jeho hodnoty a prisúdil im nezastupiteľné miesto nielen v našej kultúre, ale i v európskom a svetovom dianí.
Prostredníctvom vybraných fotografických diel členov fotoklubu sa návštevníci prenesú do sveta krásy slovenskej prírody a ľudí, ktorí sú odrazom autenticity ako aj hodnôt minulosti.
Začiatky Fotoklubu Karola Plicku siahajú do 50-tych rokov 20. storočia, i keď pomenovanie po majstrovi prišlo až v roku 1997. Jeho členovia sa svojou tvorbou zameriavajú predovšetkým na prírodu a život najmä v Turčianskej kotline.
11.12.2024 - 22.3.2025
Vlastivedné múzeum v Galante
Príbeh fajky
Vo Vlastivednom múzeu v Galante dňa 11. decembra 2024 o 17:00 hodine otvárajú výstavu o histórii a druhov fajok. Výstava s názvom Príbeh fajky bude sprístupnená verejnosti do 22. marca 2025. Múzejníci počas februára a marca plánujú aj zaujímavé sprievodné podujatia.
„Cieľom výstavy je ukázať zaujímavú históriu fajok a kultúru fajčenia fajok“ – hovorí kurátorka výstavy, Margaréta Novák. Nálezy z mayskej a inkskej kultúry svedčia o tritisícročnej histórii fajčenia fajok. V Európe Gréci, Rimania, Germáni, Kelti aj severné kmene používali fajku. Poznáme viac osobností z histórie – politikov, vedcov, spisovateľov, hercov, ktorí radi fajčili fajku: Amundsen, Einstein, Hemingway, Tolkien alebo Schwarzenegger. Fajka je často charakteristickým prvkom pre postavy v románoch, filmoch aj rozprávkach: Maigret, Gandalfa a Popeja si nemôžeme predstaviť bez ich typických fajok.
Výstava s názvom Príbeh fajky vo Vlastivednom múzeu v Galante sa uskutoční v spolupráci s Fajkovým klubom Nitra a s regionálnym zberateľom, Dr. Andrejom Szalaym. Spolu prezentujú na výstave niekoľko stoviek fajok. Vernisáž výstavy sa uskutoční 11. decembra 2024, v stredu o 17:00 hodine. Na výstavu nadväzujú zaujímavé sprievodné podujatia: vo februári prednáška o histórii fajok, v marci prezentácia fajčenia fajok a zavedenie záujemcov do zákulisia súťaže v pomalom fajčení spojené s ochutnávkou a skúškou fajčenia fajky.
11.12.2024 - 30.3.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Eva Čarnoká: 50 odtieňov čiernej
Kurátorka: M. Sikorová-Putišová
Vernisáž 11.12. o 17:00
Hudobný program: František "Forus" Szabó
Výstava vizuálnej umelkyne a zanietenej „pančelky“ Evy Čarnokej: Päťdesiat odtieňov čiernej, v koncepcii kurátorky Miroslavy Sikorovej-Putišovej, je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Jubilanti. Profilová výstava odráža 50 rokov vyzrievania ženy, ktorá za misiu svojho pozemského života považuje približovať umenie divákom a rozvíjať ich vnútorný svet. Názov výstavy Päťdesiat odtieňov čiernej naznačuje sklon k recesii a snahe odľahčiť problémy pozitívnym prístupom. Autorka často s humorom paroduje samú seba. Názov by mohol odkazovať na okrúhle jubileum alebo na paródiu známeho romantického filmu Päťdesiat odtieňov sivej. Čierna symbolizuje aj smutné zážitky zo života (strata blízkeho človeka, vážne ochorenie, bolesť…), ktoré na výstave oživujú texty zamerané na rozvíjanie pozitívneho myslenia. Tvorba Evy Čarnokej siaha od grafického experimentu, fotografie, videa, happeningu, objektu, až k svetelným inštaláciám. V duchu vízie Jeana Dubuffeta sa zaoberá neškolenou výtvarnou tvorbou detí, mládeže, dospelých a seniorov. Inklinuje k tvorbe interaktívnych diel, ktoré motivujú návštevníkov galérie k triedeniu myšlienok a pocitov, vedú k sebavyjadreniu. Jej tvorbu často sprevádzajú texty s úlohami, cez ktoré môže vnímateľ dielam lepšie porozumieť. Eva Čarnoká (rod. Tkáčiková) je zastúpená v zbierke Galérie umelcov Spiša a jej dielo bolo uvedené v r. 2014/2015 na výstave so Samom Čarnokým v rámci cyklu Dvojice (katalóg, ISBN 978-80-89081-48-6).
11.12.2024 - 30.3.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Dialógy s Hanulom
Kurátorka: K. Paceková
Vernisáž 11.12. o 17:00
Hudobný program: František "Forus" Szabó
Výstava Dialógy s Hanulom, uvedená v rámci dramaturgického cyklu Zbierka v dialógu v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), prezentuje diela 13-tich autorov z obdobia rokov 1850 – 1950 v dialógu s tvorbou Jozefa Hanulu, v rozdielnosti žánrov a s akcentom na dobové súvislosti a provenienciu umelcov. Výstava voľne nadväzuje na aktuálny projekt Reminiscencie, ktorý interpretuje diela Jozefa Hanulu v širšom kontexte. Výstavný koncept je tematicky rozdelený na figurálne a animálne reflexie, ako aj krajinárske zobrazenia v dielach autorov Andrej Bacsa, Jul Blaas, Andor Borúth, Jozef Hanula, Eduard Hriňák, János Istók, Ferdinand Katona, Ladislav Medňanský, August Meissl, Emil Alexay-Olexák, Viktor Olgyai, Wünsche R. Streliský, Eugen Szepesi-Kuszka, Július Štetka. Prevažujú diela zo zbierky Galérie umelcov Spiša, ako aj zo zbierok Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenskej galérie v Košiciach.
10.12.2024 - 15.2.2025
Kaštieľ Stropkov
Ľudové plastiky
Výstava je zameraná na prezentáciu živého dedičstva, rezbárstva. Rezbári svoje umenie vyjadrovali cez spracovanie dreva, v ktorom sa najviac vyníma ľudová figurálna plastika.
10.12.2024 - 25.5.2025
Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin
60 rokov Múzea Andreja Kmeťa
Takmer presne pred 60 rokmi, 23. decembra 1964 sa začala písať história jednej z kľúčových kultúrnych a vedeckých inštitúcií v regióne Turiec – niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa. Dnes patrí do rodiny Slovenského národného múzea v Martine a pod názvom Múzeum Andreja Kmeťa otvára návštevníkom brány svojej unikátnej budovy v centre mesta Martin.
Oslávte s nami významné výročie prostredníctvom výstavy 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa. Vernisáž sa uskutoční v utorok 10. decembra 2024 o 16.00 hod. v I. účelovej budove Slovenského národného múzea v Martine, ktorá je sídlom múzea nesúceho meno jedného zo zakladateľov slovenského múzejníctva.
Snahy o založenie vlastného regionálneho múzea v meste Martin vyvrcholili v roku 1964, keď bolo zriadené okresné vlastivedné múzeum, ktoré dostalo s odkazom na osobnosť Andreja Kmeťa názov Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. Základnou úlohou múzea bolo zabezpečiť komplexnú múzejnú dokumentáciu prírody a spoločensko-historického vývoja regiónu Turiec a výskum dejín slovenského múzejníctva a osobnosti Andreja Kmeťa. Za svoju históriu sa v ňom vystriedalo viac ako 90 zamestnancov. V súčasnosti múzeum spravuje viac ako 500 000 kusov zbierkových predmetov z oblasti spoločenských a prírodných vied.
Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa ponúka návštevníkom komplexný pohľad na históriu, aktivity a činnosť múzea. Predstaví hlavné témy, ktorým sa jeho zamestnanci už viac ako polstoročie venujú, významné zbierkové predmety, aj výstavy a expozície, ktoré návštevníkom počas svojej histórie ponúklo.
Na výstave sú použité fotografie z fotodokumentácie Múzea Andreja Kmeťa a súkromné fotografie, z ktorých veľká väčšina ešte nebola doteraz publikovaná a zverejnená. Výstavu dopĺňajú zbierkové predmety zahŕňajúce listinné dokumenty, olejomaľby, horniny, minerály, skameneliny, herbárové položky, entomologické krabice s vypreparovanými vzorkami hmyzu, liehové, formalínové a dermoplastické preparáty živočíchov.
Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa, ktorá je realizovaná s finančným prispením mesta Martin, bude v priestoroch múzea prístupná do 25. mája 2025.
7.12.2024 - 28.2.2025
Tekovské múzeum v Leviciach
Prieskum láskavosti
Autor výstavy: Veronika Stredáková
Organizátor výstavy: Tekovské múzeum v Leviciach
Autorská výstava diel
6.12.2024 - 2.3.2025
Tatranská galéria v Poprade
Anjel Vianoc 2024
Kurátorka výstavy: Anna Ondrušeková ml.
Vernisáž výstavy: 6. december 2024 o 14:00
Tatranská galéria v Poprade usporiadala už 20. ročník tradičnej predvianočnej detskej výtvarnej súťaže Anjel Vianoc. Prvýkrát sa mohli deti do tejto aktivity zapojiť v roku 2004. Súťaž Anjel Vianoc, je jedinečnou príležitosťou pre mladých tvorcov z materských, základných, špeciálnych, umeleckých a stredných škôl na Slovensku, aby ukázali svoj výtvarný talent. Táto iniciatíva spája umenie a tradície, pričom kladie dôraz na rozvoj kreativity, originality a individuálneho umeleckého výrazu.
Súťaž Anjel Vianoc už roky podporuje mladé talenty a zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji umeleckých schopností detí a mládeže. Kreativita je základom nielen pre umelecké prejavy, ale aj pre rozvoj empatie a kritického myslenia. Táto súťaž zároveň poskytuje deťom a mládeži možnosť vyjadriť svoje pocity, zážitky a pohľad na Vianoce, ktoré symbolizujú obdobie radosti, lásky a rodinného pokoja.
Tento rok sa zapojili žiaci materských, základných, špeciálnych, základných umeleckých a stredných škôl, a to s celkovým počtom 1362 prác zo 179 škôl.
ANJEL VIANOC VYHODNOTENIE 2024 (PDF)
ANJEL VIANOC VYHODNOTENIE 2024.pdf (134.6 kB)4.12.2024 - 9.2.2025
Hradné múzeum vo Fiľakove
Čarovné Vianoce
Posledná tohtoročná výstava Hradného múzea vo Fiľakove je už klasicky spojená s Vianocami. Predmetom výstavy s názvom Čarovné Vianoce sú adventné dekorácie (sochy Mikulášov, Santa Clausov, luskáčikov), sklenené ozdoby, papierové adventné kalendáre, pohľadnice, krakowské a stolové rozkladacie betlehemy, medzi ktorými nájdeme historické, ľudové, ale aj novodobé papierové betlehemy od rôznych autorov zo zahraničia. Zbierka pochádza od súkromného zberateľa a cestovateľa Jána Hertlíka. Rodák z Handlovej žijúci v Pezinku o sebe hovorí ako o vášnivom cestovateľovi. Z ciest si nosí okrem bohatých spomienok aj suveníry v podobe starovekých replík, ako aj vianočné dekoračné predmety. Už ako dieťa si obľúbil vianočný čas, preto nie je prekvapením, že sa v dospelosti popri zbierkach zameraných na starovekú kultúru rozhodol vytvoriť aj súbor exponátov venujúcich sa vianočnej tematike, ktorý nás oboznámi s pôvodom, históriou a rozmanitosťou najrozšírenejších vianočných dekorácií. Otvorenie výstavy sa uskutoční 4. decembra 2024, o 16:30 hod. v galérii Mestského vlastivedného múzea. Jej sprievodným programom bude výroba vianočných ozdôb, príprava a ochutnávka sladkých vianočných dobrôt, vareného vína, ale aj burza kníh. Knihy si milovníci literatúry môžu vyberať za ľubovoľnú, symbolickú cenu. Vyzbierané peniaze poputujú do Materskej školy na Daxnerovej ulici vo Fiľakove. Vstup na vernisáž aj s programom bude – ako to obvykle býva – bezplatný.
2.12.2024 - 28.2.2025
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň
Ponad vinice až po Modrý Kameň
Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň Vás pozýva na autorskú výstavu obrazov „Ponad vinice až po Modrý Kameň“. Eva Ježíšková Lásková je výtvarníčka, umelkyňa a architektka žijúca a tvoriaca v malej obci Hrubý Šúr pri Senci. Je rodáčkou z Veľkého Krtíša. Od roku 2017 vystavuje pravidelne svoje diela na Slovensku aj v zahraničí. Zo širokého spektra výtvarných techník jej najviac učarovala maľba akrylom. Vo svojich dielach zachytáva pocity, farby a témy tak, aby výsledná kompozícia bola zrozumiteľná pre každého. Jej tvorba je ovplyvnená najmä životom v Bratislave, bežným životom ľudí a rôznymi príbehmi.
Precíťte každé jedno umelecké dielo na vlastnej koži. Pozorujte príbehy, ktoré sa Vám otvoria pred očami, staňte sa ich súčasťou, skúste to a uvidíte, ako si každé jedno dielo žije vlastný život, silný príbeh naplnený emóciami, energiou a históriou. Dotvorte si ponúkané dielo v zhone s umeleckým zámerom autorky, alebo si v nich nachádzajte svoje vlastné. Ponorte sa do kozmickej hĺbky diel, nechajte pracovať svoje vedomie a podvedomie, kým príde silný umelecký zážitok.
Výstava bude pre verejnosť sprístupnená od 2. decembra 2024 do 28. februára 2025 v priestoroch barokovej sály kaštieľa na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.
V prípade záujmu o viac informácií nás kontaktujte na telefónnom čísle 047 24 54 100. Viac informácii sa dozviete aj na www.hradmodrykamen.sk.
Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.
27.11.2024 - 13.2.2025
Kysucké múzeum, Čadca
Zima na saniach
Druhou časťou nášho vianočného balíčka je výstava Zima na saniach, vytvorená zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Prevedieme Vás časmi dávno i nedávno minulými, keď dvojmetrové záveje a sneh praštiaci pod nohami nebol ničím výnimočným. Zimnú atmosféru výstavy ilustrujú unikátne odevy z našich zbierok, ako kabáty, kožuchy, čiapky, topánky či detské fusaky. Výstava však nie je len módnou prehliadkou zimného odievania, ale aj prehliadkou prác a trávenia voľného času v chladných mesiacoch.
K najznámejším zábavkám snehom pokrytého obdobia, nepochybne patria sánkovanie, lyžovanie. či korčuľovanie. Práve podľa týchto športov dostala výstava aj svoj názov. Milovníci zimných radovánok sa určite potešia rôznym typom lyží, sánok a doplnkov k zimným športom. Celkovú atmosféru výstavy dopĺňajú citáty z obecných kroník, vďaka ktorým zistíte, že jedna z najhorších zím, nielen na Kysuciach, bola na prelome rokov 1928/1929, kedy „od mrazu práskaly okenné tabule, drátové spojky telefónnych a elektrických vedení a koľajnice na trati.“
Súčasťou výstavy je aj rovnomenná výtvarná súťaž žiakov základných škôl, ktorá prebieha v termíne trvania výstavy na sociálnych sieťach. Za jednotlivé práce je možné hlasovať prostredníctvom označenia „Páči sa mi to“ na Facebooku a Instagrame Kysuckého múzea. Všetky dielka zapojené do súťaže, sú súčasťou výstavy Zima na saniach.
22.11.2024 - 16.2.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Pamäť extázy / Sakrálne témy v zbierkach Oravskej galérie
Kurátorka: Dagmar Adamusová
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne
Výstava predstaví sakrálne témy z pohľadu moderných a súčasných umelcov v porovnaní s obrazovým stvárnením ľudových a insitných tvorcov. Konfrontácia dvoch odlišných prístupov neprináša toľko kontrastov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Viacerí umelci 20. a 21. storočia vedome hľadali inšpiráciu v ľudovej tvorbe a čerpali z jej tvarovej čistoty. I keď prístupy k zobrazovaným témam sú odlišné, diela veľmi dobre komunikujú, a to nielen spoločným námetom, či východiskom v ustálených ikonografických schémach. Vzájomné analógie možno nachádzať aj v spôsobe ich výtvarného uchopenia.
Reflexia kresťanských tém v tvorbe moderných a súčasných autorov nie je vždy ponímaná striktne z religiózneho pohľadu. Koncepcia výstavy pracuje predovšetkým s biblickými námetmi, no do výberu boli zaradené aj diela, ktorými autori na ne voľne reagujú, komentujú, parafrázujú ich, alebo náboženské témy premietajú do vzťahu k človeku, jeho životným drámam a artikulujú svoj osobný postoj. Námet sa často stáva interpretáciou autorovho vnímania sveta, spoločnosti, umenia, či seba samého.
Insitní a ľudoví tvorcovia sa naopak sústredili na úprimné pretlmočenie témy, no pri jej zobrazovaní sa odkláňali od normatívnej estetiky a vytvárali si vlastné kánony. Obidve skupiny umelcov teda spája aj vysoká miera slobody vo výtvarnom vyjadrení, no každý umelec ju uplatňoval vlastným spôsobom.
Výstava “Pamäť extázy” si prepožičala názov od rovnomenného diela poprednej súčasnej slovenskej vizuálnej umelkyne Veroniky Rónaiovej, ktorý naznačuje jej hlavnú ideu. “Pamäť” odkazuje na dlhú kresťanskú tradíciu, “extáza” ako spôsob emocionálne vypätého náboženského prežívania je v prípade tejto výstavy zároveň metaforou precítenia samotného procesu tvorby.
V rámci rúcania tradičných vzorcov a súčasného trendu spochybňovania hraníc v umení výstava prepája kedysi nezlučiteľné kategórie “vysokého” a “nízkeho” umenia a stavia vedľa seba odlišné umelecké prístupy, ktoré napriek rozdielom majú k sebe blízko. K spôsobu prezentácie, ktorý narúša zaužívané stereotypy výstavnej praxe, prispela diverzita zbierok Oravskej galérie. Tie zahŕňajú umelecké artefakty od stredoveku až po súčasnosť a okrem kolekcie diel slovenských a zahraničných vizuálnych umelcov v niekoľkých umeleckých disciplínach sú ich súčasťou aj zbierky ľudového a insitného umenia. V súvislosti s blížiacim sa vianočným obdobím sa zároveň snažíme o sprostredkovanie duchovného zážitku, ktoré vystavené diela sprítomňujú.
22.11.2024 - 28.8.2025
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin
Tatranský sen Otakara Štáfla
Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...
Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla, ktorá bude v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku prístupná od 22. novembra 2024 do 28. augusta 2025, predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.
Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.
Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.
Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.
Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.
22.11.2024 - 31.8.2025
Múzeum mesta Bratislavy
Hana
Anotácia:
Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.
Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.
Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.
Kurátorský (autorský) tím výstavy
PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.
Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.
Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni, ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:
Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18 Bratislava
Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00
21.11.2024 - 22.2.2025
Nitrianska galéria, Nitra
Nezabíjajte vtáčika O. D.
Vystavujúci autor: Orest Dubay st.
Kurátorka: Ľudmila Kasaj Poláčková
Anotácia: Komorná expozícia v Salóne Nitrianskej galérie je venovaná grafickému dielu Oresta Dubaya st. Názov projektu je parafrázou na dielo americkej literátky Harper Lee. Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe. Paralelu morálky, statočnosti, ľudskosti nájdeme i v umeleckom diele Oresta Dubaya st..
21.11.2024 - 23.2.2025
Nitrianska galéria, Nitra
(Vo) vnútri
Vystavujúce autorky: WOVEN
Kurátorka: Andrea Pleidel
Anotácia:Tam vonku sa WOVEN cítia ako doma, isto a sebavedome. Architektky rady hovoria, že tvoria mriežky, rámy a rámce pre ďalšie obsahy a interpretácie, situácie na zdieľanie nestálostí života. No nekonformný priestor bývalého obslužného schodiska Galérie mladých ich núti vystúpiť zo svojej komfortnej zóny – mriežka už je... zostať vonku, i keď vnútri?
21.11.2024 - 27.4.2025
Nitrianska galéria, Nitra
Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke)
Vystavujúci autori: skupinová výstava
Kurátorky: Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel
Anotácia: Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) je vytvorená ako prvá zo série výstav plánovaných k 60. výročiu galérie, kde sa návštevník oboznamuje s vyše 200 dielami, ktoré demonštrujú nás ako spoločnosť, národ i jedinca. Cez pár vybraných tém výstava muzealizuje (nad)regionálnu históriu... Návštevník zistí, že „historický Slovák zo zbierok galérie“ nie je vôbec vzdialený súčasníkovi z post-doby. Láska, rodina, boj, moc, vzdelanie, (bez)nádej, silná afinita k pôde, magická spiritualita je prítomná v umení staršom i súčasnom a ako platilo kedysi, platí aj dnes: aká rodina, taká dedina, aká dedina, taká krajina...
Tlačová správa k výstave (PDF)
Srdečne vás pozývame na diskusiu k Výstave bez názvu (vizuálnej balade o jednej krajinke) s Jurajom Buzalkom, kultúrnym antropológom a autorom knihy Postsedliaci.
Dátum a čas konania: 28.11. 2024 o 17.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
_____
Doc. Mgr. Juraj Buzalka, M. A., PhD. (* 3. apríl 1975, Partizánske)[1][2] je slovenský sociálny antropológ a vysokoškolský pedagóg. Pôsobí v Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa antropológii politických hnutí a témam nacionalizmu, populizmu, politiky, náboženstva a sociálnej transformácie vo východnej strednej Európe.
Komentovaná prehliadka výstavy
Výstavou vás prevedú kurátorky Ľudmila Kasaj Poláčková a Andrea Pleidel.
Dátum a čas konania: 1. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
Diskusia k výstave s historičkami zo SAV
Diskusia na vybrané historické témy z výstavy s historičkami z Historického ústavu SAV, Marínou Zavackou a Lindou Osykovou.
Dátum a čas konania: 8. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
11.11.2024 - 30.3.2025
Tekovské múzeum v Leviciach
Tri mesiace bojov a utrpenia
K 80. výročiu oslobodenia mesta Levice
Autor výstavy: Gábor Juhász, Peter Pleva
Organizátor výstavy: MILITARY HISTORICAL MUSEUM Pohronský Ruskov, Tekovské múzeum v Leviciach
7.11.2024 - 28.3.2025
Banícke múzeum v Rožňave
Slovenská stopa v dejinách Gemera
Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku. „Historické územie Gemerskej župy bolo od nepamäti príznačné plodným a navzájom tolerantným súžitím viacerých národností a etnických skupín. Miešali sa tu nielen rodiny, ale aj spôsob života, spôsob obrábania pôdy, remeselníctvo, staviteľstvo, vierovyznania a mohli by sme takto pokračovať. Táto výstava nám ukazuje, akú výraznú stopu v tomto súžití zanechal slovenský element na Gemeri,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.
Hlavným cieľom výstavy je aktívne pôsobiť na formujúce sa historické vedomie mladých ľudí, oboznámiť ich s dejinami regiónu, z ktorého pochádzajú a so životom ich priamych predkov. V neposlednom rade tiež podporiť rozvoj myslenia žiakov a študentov v dejinných súvislostiach. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť sa bližšie zoznámiť s každodenným životom slovenského obyvateľstva na Gemeri, ktorý bol v minulosti determinovaný viacerými činiteľmi. Predstavovali ich najmä spôsob obživy, pôsobenie rôznych inštitúcií či neformálnych skupín. „Z časového hľadiska výstavu uzatvára Slovenské národné povstanie, ktorého udalosti sa nevyhli ani gemerskému regiónu. Rok 1945 a nasledujúce už prinášajú do života obyvateľov v mnohých oblastiach tak zásadné zmeny, že ich dôsledkom je postupný zánik „starého“ spôsobu života,“ doplnil autor výstavy Martin Hajduk. Záujemcovia sa môžu takisto tešiť na bohatý sprievodný program počas celého trvania výstavy. Pôjde najmä o komentované prehliadky výstavy, tematický prednáškový cyklus či vzdelávacie workshopy.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 07. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
1.11.2024 - 30.11.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
S energiou na ochranu prírody
Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?
Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.
V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.
Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.
Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.
Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!
V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).
31.10.2024 - 16.5.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Osobnosti múzea
V októbri tohto roku si región hornej Nitry pripomína 100 rokov organizovanej muzeálnej činnosti. Zanietené osobnosti zberateľov či milovníkov prírodnej i spoločenskej histórie, ktoré tu pôsobili, sústredil k spoločnej práci prepošt Karol Anton Medvecký a vytvorili Muzeálny krúžok Severnej Nitry.
Vedno realizovali bádania, sústreďovali predmety, ktoré pre spoločenstvo prinášali uvedomelí Hornonitrania a recipročne ich členovia združenia informovali o svojej činnosti v periodiku Náš kraj. O dva roky sa z krúžku vytvoril oficiálne ustanovený Muzeálny spolok hornej Nitry, ktorý po roku sprístupnil zozbierané predmety, čo jeho aktéri vyhlásili založenie múzea.
O ďalších osudoch rozbehnutého múzejníctva a najmä o tom, kto boli nadšenci, ktorí sa zaslúžili o jeho počiatky i rozvinutie, vedúce až ku vzniku dnešného Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, prinesie informácie expozícia Osobnosti múzea. Nielen prostredníctvom textov, ale hlavne cez zozbierané a spracované predmety, môžu záujemcovia od 31. októbra 2024 spoznávať tých, ktorí tvorili múzeum.
29.10.2024 - 28.2.2025
Banícke múzeum v Rožňave
Kým sa povie Áno
Dobové svadobné šaty v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola.
Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobne módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 29. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
24.10.2024 - 16.2.2025
Slovenské technické múzeum, Košice
Spomínam na Paríž, Tokio a Los Angeles
Výstava SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea SPOMÍNAM NA PARÍŽ, TOKIO, LOS ANGELES (JUBILEJNÉ ROKY SPOLOČNÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH VÝPRAV NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH) je určená nielen pre fanúšikov športu, ale pre všetkých návštevníkov rôznych vekových kategórií. Výstava sa zameriava na štvorkové roky 1924, 1964 a 1984. Výstava bude sprístupnená pre verejnosť od 24. októbra 2024 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.
"Cieľom výstavy je na jednom mieste verejnosti sprístupniť zbierkové predmety, odkazujúce na olympijské úspechy a participáciu výprav spoločného štátu Čechov a Slovákov na olympijských hrách. Digitalizáciou zbierkových predmetov, fotografií a archívnych dokumentov participujúcich partnerov vznikla nová online platforma www.csdedicstvo.com. Zaujímavou formou prispieva k jednoduchšej dostupnosti týchto artefaktov pre verejnosť,“ povedala kurátorka výstavy Zdenka Letenayová z SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea.
ZAUJÍMAVOSTÍ Z OLYMPIÁD ,,ŠTVORKOVÝCH ROKOV“
PARÍŽ 1924
V československej výprave bolo 133 športovcov a len 4 ženy. Súťažilo sa v 75 disciplínach a 16 športovcov si prinieslo spolu 10 medailí. V neoficiálnom bodovaní Československo obsadilo 15. miesto. Historicky prvú zlatú medailu si odniesol Bedřich Šupčík v šplhu. Historicky prvý raz bolo použité olympijské motto ,,Citius, altius, fortius“ (rýchlejšie, vyššie, silnejšie), olympionici bývali po prvýkrát v olympijskej dedine a vysielané boli aj rozhlasové prenosy. V Paríži sa zaviedlo na záverečnom ceremoniáli vztýčenie troch vlajok, a to Medzinárodného olympijského výboru, usporiadateľskej krajiny a krajiny, ktorá prevezme štafetu nad blížiacou sa olympiádou.
TOKIO 1964
Prvé olympijské hry konajúce sa na ázijskom kontinente. Československá výprava, v ktorej bolo 104 športovcov, z toho 9 žien obsadila v neoficiálnej klasifikácii štátov deviate miesto, keď získala päť zlatých, šesť strieborných a tri bronzové medaily. Olympijskú premiéru mal šport: volejbal a džudo.
"Tri zlaté kovy si vybojovala Věra Čáslavská, ktorá triumfovala vo viacboji (z trónu zosadila dovtedy neohrozenú gymnastickú kráľovnú Larisu Latyninovú zo ZSSR, dodnes medailovo najúspešnejšiu ženu olympijskej histórie), v preskoku a kladine Ďalšie zlaté kovy pridali v stíhacích pretekoch cyklistov na 4 km Jiří Daler a vo vzpieračskej kategórii do 82,5 kg Hans Zdražila,“ dodala kurátorka Zdenka Letenayová.
Nástup výpravy ČSR na otváracom ceremoniáli OH 1964 v Tokiu.
Foto: Archív SOŠM
LOS ANGELES 1984
Československí olympionici medzi účastníkmi chýbali.
"Stali sa obeťami politického tlaku zo strany Sovietskeho zväzu smerom k riadiacim politickým orgánom (a následne k národným olympijským výborom) krajín tzv. východného bloku,“ priblížila Zdenka Letenayová.
22.10.2024 - 31.3.2025
Banícke múzeum v Rožňave
Premeny v bytí
Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.
Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.
Umelecká platforma ART Inn pôsobiaca v Rožňave sa dlhodobo venuje objavovaniu historicky, architektonicky i spoločensky zaujímavých priestorov, ktoré nie sú primárne určené na prezentovanie umeleckej tvorby. Dve divadelné predstavenia v imerznom žánri už uviedla v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave a taktiež v SNM Kaštieli Betliar.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 22. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
22.10.2024 - 30.6.2025
SMOPAJ, Liptovský Mikuláš
Králi oblohy
Srdečne vás pozývame na vernisáž autorskej výstavy Považského múzea v Žiline pod názvom KRÁLI OBLOHY.
Príďte spoznať DRAVCE, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, ich nároky na prostredie, čím sa živia, čo ich ohrozuje, aký majú význam pre ekosystém a čo je to dohovor CITES.
Výstava bude doplnená zbierkami nášho múzea.
Tešíme sa na vás 22. októbra o 16.00 h v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Kurátorka výstavy: Mgr. Alena Lenková
10.10.2024 - 28.2.2025
Považské múzeum v Žiline
Čo na oblohe (ne)vidíme?
Nočná obloha nie je ani zďaleka čierna. Je plná farieb a tajomných úkazov, hmlovín a objektov, ktoré nie sú voľným okom viditeľné. Zbierka snímok astrofotografa Ondreja Králika odhalí krásy nočnej oblohy a mimoriadne úkazy, ktoré je možné zachytiť len snímačom fotoaparátu.
Obsahom výstavy s názvom Čo na oblohe (ne)vidíme v kaplnke Budatínskeho hradu je rozsiahla zbierka fotografii, ktoré zachytávajú krajinársku astrofotografiu a objekty hlbokého vesmíru. Na snímkach môžu návštevníci vidieť letnú Mliečnu dráhu, kométu, polárnu žiaru, nadoblačné blesky, súhvezdia, hviezdokopy a hmloviny. Zbierku tvoria fotky získané na Slovensku v Chorvátsku a Taliansku. Cenným úlovkom sú snímky polárnej žiary zachytenej na Slovensku, ktorá bola viditeľná aj voľným okom v máji 2024.
„Vo svete plnom negatívnych informácií, chaosu a nervozity je podstatné nájsť bezpečné miesto plné pohody. Oázou pokoja ako stvorenej na psychohygienu je pre mňa noc strávená v prírode s jasnou oblohou nad hlavou. Hviezdne nebo, majestátna panoráma, výhľady na nezaplatenie a zvuky lesa sú skutočným balzamom na dušu,“ približuje fotograf Ondrej Králik. Detailné zábery vzdialených vesmírnych objektov a krásy nočnej krajiny si tak môžu záujemcovia vychutnať vo vysokom rozlíšení na dosah ruky.
„Za krásnymi snímkami nočnej oblohy sa skrýva veľké úsilie a námaha. Na vytúžený záber je potrebné čakať za rôznych podmienok, či v mraze alebo teple aj niekoľko hodín. Autor výstavy – Ondrej Králik patrí k uznávaným astrofotografom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tejto fotografickej disciplíne sa na vysokej úrovni venuje už od roku 2015. Niekoľkokrát bol ocenený v NASA. Napríklad v roku 2017 vznikla snímka veľmi vzácneho záznamu tzv. červeného škriatka – nadoblačného výboja – nad Tatrami. Tešíme sa, že v rámci výstavy máme možnosť prezentovať aj túto snímku spolu s ďalšími unikátnymi zábermi,“ doplnila kurátorka výstavy Andrea Slaná.
Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať v kaplnke Budatínskeho hradu 16. októbra o 16.00.
10.10.2024 - 30.9.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Hin amen muzeum! / Máme múzeum!
20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku
Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.
Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod. v Etnografickom múzeu a pre návštevníkov bude sprístupnená do 30. septembra 2025.
Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.
Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.
Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.
Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.
Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.
27.9.2024 - 28.2.2025
Kysucké múzeum, Čadca
Stolárikovci
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu Stolárikovci - Z Kysúc do Kanady, ktorú pripravilo aj vďaka spolupráci s Ottawskou univerzitou v Kanade. Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.
Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.
Neskôr v roku 1945 sa Mariánov otec Imrich Stolárik mladší začal obávať približujúceho ruského frontu. Preto koncom januára 1945 nastúpil so svojou rodinou do vlaku, ktorý ich odviezol do rakúskeho Aurolzmünstera, kde mali získať dočasné útočisko. Marián mal vtedy iba 2 roky. V tejto dedinke nakoniec so svojou rodinou strávil dlhých 6 rokov, bez možnosti návratu na Slovensko. V utečeneckom tábore žili v biednych podmienkach. Z tábora sa im nakoniec podarilo dostať v roku 1951 do Kanady.
V Kanade sa Mariánov otec hneď začal zapájať do národného a spolkového života. Za svoj život získal množstvo ocenení, z ktorých viaceré pochádzali aj priamo od kanadskej vlády. Vždy sa otvorene hlásil k svojmu kysuckému pôvodu a pri písaní svojich článkov sa podpisoval ako Imrich Stolárik Kysucký. Celý svoj život bojoval za Slovákov a Slovensko, za jeho samostatnosť.
Otcova láska k vlasti ovplyvnila aj jeho deti najmä Mariána, ktorý sa nielen významne podieľal na národnom a spolkovom živote v Kanade ale prakticky celý svoj profesionálny život zasvätil v prospech Slovenska a Slovákov. Doktorandské štúdium vyštudoval na univerzite v americkom štáte Minessota. Minessotskú univerzitu si vybral zámerne, pretože ako prvá začala systematicky zhromažďovať archívne písomnosti od imigrantov z južnej a východnej Európy a vykonávať rozsiahlejší výskum. Neskôr v roku 1976 pracoval v Národnom múzeu o človeku v Ottawe (dnes Kanadské múzeum civilizácie), kde získal pozíciu pre výskum kanadských Slovanov v oddelení Kanadského centra pre štúdium ľudovej kultúry. Počas práce v múzeu zhromaždil početné materiálne artefakty týkajúce sa slovenských dejín a kultúry a uložil ich do zbierok múzea, národnej knižnice a národného archívu.
V roku 1978 vymenil prácu v múzeu za post riaditeľa Balchovho inštitútu vo Filadelfii, ktorý dokumentoval históriu a skúsenosti viac ako šesťdesiatich etnických skupín v Spojených štátoch amerických. Za pôsobenia Mariána Stolárika sa tento inštitút reštrukturalizoval a rozvinul. Do inštitútu získal okrem financií pokrývajúcich jeho chod aj tisícky kníh, archívnych záznamov a rozličných artefaktov. Inštitút zrealizoval pod jeho vedením množstvo výstav interpretujúcich život prisťahovalcov v Amerike v minulosti.
V roku 1980 aj na popud Mariána Stolárika bola medzi kanadskými Slovákmi vyhlásená zbierka za účelom založenia budúcej Katedry slovenských dejín a s tým súvisiaceho profesorského miesta na Ottawskej univerzite. Bolo vyzbieraných 500 000 dolárov od slovenských komunít žijúcich v Kanade i v USA. K tejto čiastke prispela kanadská vláda sumou 400 000 dolárov a katedra sa mohla založiť. Marián Stolárik získal miesto profesora na katedre, ktoré zastával ďalších takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2022. Počas svojho pôsobenia na katedre pravidelne prednášal o histórii Slovákov a o dejinách prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Na univerzite založil Slovenský archív, do ktorého získal veľa cenných dokumentov viažucich sa k slovenskej komunite. Založil osem štipendijných fondov na univerzite, ktoré podporujú štúdium slovenských dejín. Študentom a vedeckým pracovníkom pomáhajú financovať ich štúdium a výskum. Túto možnosť využil aj historik Kysuckého múzea PhDr. Marián Liščák, PhD., ktorý vďaka podpore Ottawskej univerzity začiatkom roka 2024 absolvoval za účelom realizácie výstavy výskumný pobyt v Ottawe.
Profesor Stolárik vydal 10 kníh a publikoval mnoho odborných článkov, v ktorých sa zaoberal históriou Slovenska a prisťahovalcom. Aj vo veku 81 rokov sa aktívne podieľa na aktivitách slovenských komunít v Severnej Amerike. Je členom Prvej katolíckej Slovenskej Jednoty, Slovenského národného spolku a Slovenského katolíckeho Sokola. Od roku 1958 je členom Kanadskej slovenskej ligy a od roku 2016 je jej znovuzvoleným predsedom.
Za svoju prácu získal množstvo ocenení, z ktorých možno spomenúť ocenenie Vyslanca dobrej vôle udeleného v roku 2013 ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, či medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o upevnenie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.
Marián Stolárik a jeho rodina sú pekným príkladom spletitých osudov našich rodákov v cudzine a príkladom kam až sa v priebehu niekoľkých generácií mohli dostať. Sú pre históriu Kysúc veľmi dôležitými a je potrebné, aby ich Kysučania poznali. Veríme, že aj táto výstava prispeje k ich zaslúženému etablovaniu v národnej histórii, keďže pre Slovensko a Slovákov toho vo svete vykonali mnoho.
Pre Kysucké múzeum je veľkou cťou privítať profesora Mariána M. Stolárika na Kysuciach, kedy sa osobne zúčastní na vernisáži výstavy venovanej jeho rodine, ktorá sa bude konať 27. septembra 2024 o 14:00 hod v priestoroch čadčianskej pobočky na Moyzesovej ulici. V deň vernisáže o 11:00 hodine bude mať profesor Stolárik v priestoroch múzea prednášku na tému Vysťahovalectvo do Severnej Ameriky.
25.9.2024 - 30.9.2025
Spišské múzeum SNM, Levoča
Hálove ilustrácie k románu Levočská biela pani
V rámci výstavného a výskumného projektu Levočská biela pani sa v roku 2008 SNM-Spišskému múzeu v Levoči podarilo získať do svojich zbierok súbor ilustrácií ku knihe Móra Jókaia Levočská biela pani, ktoré pôvodne rodina Hálovcov ponúkala k aukčnému predaju. Po dlhšom jednaní a vďaka pochopeniu všetkých dedičov uvedeného diela sa nakoniec ocitli opäť na Slovensku v zbierke múzea.
19.9.2024 - 14.2.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Nová Prievidza
Výstava verejnosti prvýkrát na jednom mieste predstaví výber najzaujímavejších plánov z prípravnej projektovej dokumentácie výstavby sídliska Píly, ktoré je dodnes jedným z najlepších príkladov socialistického budovania miest na Slovensku. Chronologické usporiadanie dokumentov a názorné priblíženie ich obsahu s pomocou doposiaľ málo známych dobových fotografií návštevníkov vtiahne do premenlivého procesu plánovania a výstavby sídliska s mimoriadne hodnotným výsledkom…
3.9.2024 - 31.8.2025
Považské múzeum v Žiline
Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí
Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.
„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.
V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol znárodnený, v rámci reorganizácie sa z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.
Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670 zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16 – 21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.
Výstava sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s. Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.
30.8.2024 - 15.5.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Suterén zla
Za poznaním najhorších vojnových javov netreba nutne cestovať za hranice Slovenska, ani regiónu. V srdci horného Ponitria ich stále živé stopy aktuálne objavíte v autentickom priestore niekdajšieho väzenia gestapa v suteréne súčasného sídla Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Múzejníci v ňom prostredníctvom reprízovanej výstavy od 30. augusta 2024 venujú spomienku všetkým jeho obetiam. Muky, ktoré (nie len) tam prežívali v závere druhej svetovej vojny približujú najmä na príklade dobre zmapovaných osudov dvanástich z nich. Ich ťažký príbeh v kontexte dramatických udalostí s počiatkom v blízkej obci Cigeľ rozprávajú prostredníctvom s nimi úzko spätých hmotných pamiatok a multimediálnej prezentácie.
Sugestívna výpoveď o hrdinstve zoči-voči ľudskej krutosti v netradičnom výstavnom priestore Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9 potrvá do 15. mája 2025 a pre jej nadčasovosť ju po nutnej technickej letnej prestávke zrejme sprístupníme opäť.
15.8.2024 - 18.5.2025
Spišské múzeum SNM, Levoča
Levoča kráľov
Výstava venovaná výročiu stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči, v roku 1494.
Na sklonku stredoveku Jagelovská dynastia zjednotila krajiny strednej Európy, z ktorých sa na čas stala Európa jagelovská. Takmer dva roky po smrti svojho otca, poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, sa v apríli 1494 v Levoči na Spiši stretli bratia Jagelovci: český a uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert, knieža Žigmund a knieža Fridrich, ktorý koncom roku 1493 celebroval svoju prvú pontifikálnu omšu v krakovskej katedrále. Dovtedy nikdy neboli tak dlho spolu. Čo tým chceli ukázať? Jednotu dynastie? Snahu diskutovať o rôznych naliehavých problémoch? Mier v strednej Európe bol len zdanlivý. V liste adresovanom bratovi Jánovi Albertovi vo februári 1494 iniciátor stretnutia, kráľ Vladislav II., naznačil, že by sa mali prediskutovať záležitosti kresťanstva všeobecne, ako aj oboch kráľovstiev.
Na stretnutí malo byť prerokovaných mnoho otázok. Samotný kráľ Vladislav II. bol v ťažkej situácii, pretože jeho vládu ohrozoval nemecký kráľ Maximilián Habsburský (1459 – 1519), ktorý chcel pre seba získať uhorský trón. Vzrástla aj moc palatína Štefana Zápoľského (†1499). Mnohí magnáti rozhodnutia panovníka otvorene ignorovali. Medzi nimi hral prím vodca Vavrinec Ujlaki (1460 – 1524). Aj Ján Albert bojoval s rôznymi problémami. Bolo potrebné objasniť otázku príslušnosti Moldavska i zabezpečenie pozície pre ich mladšieho brata, kniežaťa Žigmunda. Boli to všetky témy, o ktorých sa rokovalo? Tajná povaha stretnutia dáva priestor rôznym špekuláciám a dohadom. Vyvoláva mnoho otázok. Zo stretnutia sa zachoval iba jeden dokument, podpísaný oboma panovníkmi a potvrdený ich pečaťami.
31.7.2024 - 30.3.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Jozef Hanula: Reminiscencie
Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.
Galéria uvádza v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša výstavu Jozef Hanula: Reminiscencie, v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), s cieľom kompletizovať dielo umelca v kontexte vývoja slovenského výtvarného umenia. Prvá ucelená prezentácia diela spišského autora v ucelenom koncepte odprezentuje diela zo súkromných archívov a zo zbierok slovenských galérií (Slovenská národná galéria v Bratislave, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Východoslovenská galéria v Košiciach, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch).
26.7.2024 - 1.3.2025
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Od hlavy po päty odetí v zákone
SNM – Múzeum židovskej kultúry vás pozýva na svoju novú autorskú výstavu „Od hlavy po päty odetí v zákone“. Výstavu pripravilo SNM – Múzeum židovskej kultúry pri príležitosti 30. výročia svojho založenia a je to zároveň ďalší projekt zo série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Séria začala expozíciou zobrazujúcu košer či už v oblasti stravovania, ale aj v iných oblastiach života veriacich, odievanie zahŕňajúc. Práve preto možno túto novú výstavu chápať ako nadväzujúcu na už spomínaný zámer predstaviť návštevníctvu rozličné – menej známe, možno i celkom neznáme – oblasti každodenného života veriacich v intenciách ich religiozity. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu MŽK – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.
17.6.2024 - 17.6.2027
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Rusínski majstri
Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.
18.5.2024 - 31.5.2025
Ponitrianske múzeum v Nitre
Tajomstvá depozitára
Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas, Vám tieto unikátne predmety predstaviť.
Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.
Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet sa stane predmetom roka.
https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/
17.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Tradícia netradične: Prírodné pletivá
Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.
Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.
Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.
„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.
Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.
2.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš
Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.
Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.
Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.
V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.
Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.
Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.
Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.
22.4.2024 - 1.5.2025
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Hravo o hradoch
Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.
Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.
Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.
Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk
Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.
30.1. - 31.3.2025
Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou
Vranovský vodný hrad
Autor výstavy Mgr. Jakub Šnajder, odborná spolupráca archeológ Peter Šimčík.
Výstava prezentuje dejiny, majiteľov a podoby hradného panstva. Doplnená je jedinečnými archeologickými nálezmi z výskumov na lokalite.
Vernisáž sa uskutoční 30.01.2025 o 16.30 hod.
Otvorenie vernisáže: Mgr. Jakub Šnajder
18.12.2024 - 25.1.2026
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Roľník a jeho svet
Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.
Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet.
Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.
Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.
V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.
Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.
