Akcie

2.4. - 30.9.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Tá vaša Carpathia

Bola tu skôr ako uhoľné bane a žije ďalej! Vedúca či podriadená, vždy úspešná aj bez štátnych dotácií. Carpathia je kráľovnou industriálnej éry Prievidze od jej počiatkov cez súčasnosť až do budúcnosti, ktorá sa javí rovnako sľubne. Jej základy sú pevne ukotvené v tradícii, okná však denne otvára v ústrety novým výzvam. Za 150 rokov našli v legendárnom prievidzskom závode živobytie stovky otcov, matiek, synov i dcér ťažko skúšaného regiónu. Od majiteľov cez manažment, úradníkov, výrobných robotníkov až po upratovačky, všetci po častiach písali spletité dejiny závodu, ktoré sa pre Vás od 2. apríla do 30. septembra 2025 rozpletú na koprodučnej výstave v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9.

Tá vaša Carpathia intenzívne zaujme všetky vaše zmysly v štýle retro i najnovších trendov, tak ako to priebežne robí už pol druha storočia.

3.4. - 10.5.2025  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Ján Sajkala - Otázka

Komentovaná prehliadka:  29. apríla 2025,  štvrtok o 17.00 hodine

Kurátor: Daniela Čarná

Ján Sajkala nevyhľadáva možnosti prezentácie, ale tvorba je pre neho prirodzeným a nevyhnutným spôsobom vyjadrovania neoddeliteľným od bežných činností. Aj preto je jeho výstava vzácnou príležitosťou nadviazania dialógu s divákom. Ten jeho tvorbu môže vidieť skôr zriedka – aktuálne napríklad v dlhodobej expozícii Dizajn v kocke v Slovenskej národnej galérii. Sajkala pracuje s témou času, s procesmi premeny materiálu a jeho recyklácie, a to prostredníctvom šperku, kresby, objektu či inštalácie.
Prvá časť výstavy predstavuje časozberný cyklus kresieb – detailne, až filigránsky vypracovaných farebných labyrintov od komorných po veľkoplošné formáty, tvorených tenkými fixami. Sú autobiografickými záznamami autorovho senzitívneho vnímania sveta aj formou meditácie, ktorú každé ponorenie sa do tvorby mimovoľne prináša. − Do vzniku kresieb príležitostne zapojil aj detskú kresbu syna Oskara. Spôsob presne cizelovanej techniky kresby ukazuje vnútorné príbuznosti s tvorbou jeho dizajnových objektov (napr. ocenenie Via Bona udeľované nadáciou Pontis) a šperkov, ktoré nesú zakódovaný príbeh pre budúceho nositeľa. Vo voľnej tvorbe šperkárske postupy využíva napríklad v cykle hrdzí. Poukazujú na príbuznú poetiku s tvorbou manželky Ľuby Sajkalovej (1973 − 2019), ktorá témy procesuálnosti, recyklácie, rozkladu a premeny materiálu rozvíjala v médiu textilu. Druhá časť výstavy je rekapituláciou vybraných diel zo študentských a predštudentských čias. Jána Sajkalu už od detstva zaujímalo „ako veci fungujú“ a začal sa profilovať ako mimoriadne talentovaný kresliar – samouk. V začiatkoch sa inšpiroval poetikou surrealizmu, grafikami Albína Brunovského, nájdeme v nich aj odozvu na hravo-existenciálnu tvorbu Paula Kleeho. Tretia časť predstavuje spomínanú šperkársku tvorbu voľne roztrúsenú po výstave. V jej závere graduje site-specific inštaláciou brošní či miniatúrnych objektov s pridanou hodnotou. Evokujú rozprávkové postavičky organicky prepletené s rastlinným svetom, ktoré akoby vystúpili zo sveta fantázie. Za každým dielom Jána Sajkalu nájdeme osobný príbeh, jeho prežívanie vzťahov s najbližšími a vzťahmi v ich univerzalite. Pre komunitu Cirkvi bratskej napríklad vytvoril kalich a misky z roztavených šperkov (a príbehov)  ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú pri spoločných bohoslužbách.
Názov výstavy súvisí so životnou skúsenosťou autora a schopnosťou klásť (si) v živote tie správne otázky. V správny čas a v správnej situácii. Podobne ako Ježiš pri biblickom stretnutí so slepcom, ktorého sa opýtal: „Čo chceš aby som ti urobil?“. Pýtanie sa bolo aj metódou gréckeho filozofa Sokrata, od jednoduchých otázok smeroval k tým zložitejším, existenciálnym. Vo vizuálnej podobe nám ich (a sebe) kladie sám autor. V dielach Jána Sajkalu môžeme nájsť hravú aj existenciálnu polohu. Obe sa dopĺňajú a vedú nás do labyrintu rôznych zákutí tvorivosti.

Ján Sajkala (1967, Bruntál) študoval v Ateliéri šperku (prof. Anton Cepka a Karol Weisslechner) a v Ateliéri priestorovej komunikáciu (prof. Anton Čierny) na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Za diplomovú prácu získal Cenu rektora (2002). Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave a súkromných zbierkach. Samostatne vystavoval v Galérii Tatrasoft, Bratislava (2000) a na výstave Pamäť vecí v Turčianskej galérii v Martine (s Ľ. Sajkalovou a M. Moravčíkom, 2005). Jeho tvorba bola prezentovaná na kolektívnych výstavách Šperk (2000, SNM, Bratislava, Londýn, Rím, Mníchov); Veľké mlieko, Nitrianska galéria (2001); Ľ.S. (de)materializovaná, Galéria mesta Bratislavy a Turčianska galéria v Martine (2023); Spoznaj šperk v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici (2024), Tichý hlas v spektre, Dočasný kultúrny priestor, Bratislava (2024) a i. Venuje sa tiež pedagogickej práci, ako lektor workshopov spolupracoval s bratislavskou Bibianou.

8.4. - 25.5.2025  

Horehronské múzeum, Brezno

ŠPERKovnica Horehronia

Kurátorka: Mgr. Martina Ťažká

Horehronské múzeum verejnosti od 8. 4.2025 sprístupní jedinečnú výstavu šperkárky Kataríny Žiak pod názvom ŠPERKovnica Horehronia.

Katarína Žiak nie je breznianskej verejnosti neznámou osobou. Jej šperky sa nachádzajú v mnohých šperkovniciach a sú ozdobou mnohých žien. „Navrhujem šperky s cieľom, aby sa stali elegantným doplnkom každej ženy. Či už obľubuje výrazné kúsky, ktoré ihneď upútajú, alebo nosí iba decentné jemné šperky. Preto každý vzor navrhnem vo viacerých rozmeroch a farebných prevedeniach,“ hovorí Katarína Žiak. Jej snahou je tvoriť šperky, ktoré nie sú len „pekným“ kúskom kovu, ale majú v sebe ukryté niečo viac, kúsok histórie či jedinečný príbeh. Inšpiráciou pre ňu je okolitý svet, príroda ale aj ľudová tradícia, v ktorej je ukrytá nevšedná krása histórie nášho národa. Ornamentika je pre ňu nekonečným zdrojom inšpirácie, pretože práve vďaka detailom minulosti ukrytých v novom modernom prevedení, si môžeme pripomenúť fragment histórie, ktorý je pre mnohých už zabudnutou súčasťou našej národnej identity.

Výstava obsahuje tri kolekcie šperkov vyrobených z chirurgickej ocele doplnené pravými sladkovodnými perlami a drahými kameňmi ako rubínový achát a ametyst. Kolekcie – POLOMKA, ZÁVADKA A POHORELÁ. Inšpiráciou jej boli predmety zo zbierkového fondu Horehronského múzea, ktoré chce aj touto novou formou predstaviť rozmanitosť a jedinečnosť svojho bohatstva ukrytého v depozitároch. Vybrané šperky z predstavených kolekcií je možné si zakúpiť počas celého trvania výstavy.

9.4. - 9.5.2025  

Mestské múzeum Sereď

Dotyky s umením

Srdečne Vás pozývame na výstavu prác žiakov a absolventov Základnej umeleckej školy Jána Fischera - Kvetoňa.

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

dizajnéri

Vernisáž: 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

PEDAGÓGOVIA FAKULTY UMENÍ TECHNICKEJ UNIVERZITY V KOŠICIACH

Mária Bujňáková, Michaela Bujňáková, Pavol Capik, Samuel Čarnoký, Andrej Haščák, Eva Jenčuráková, Rastislav Jurčík, Patrik Knoblich, Peter Kopkáš, Marian Oslislo, Štefánia Suchodolinská, Dušan Šuch, Tibor Uhrín, Martin Vysoký, Eduard Weiss, Peter Wohlfahrt

Premiérový výstavný projekt etablovaných dizajnérov a dizajnérok, ktorých spája pedagogické pôsobenie na Katedre dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, prezentuje v dielach 16-tich autorov široké spektrum dizajnových prístupov od art dizajnu až po priemyselne vyrábané produkty priestorového a grafického dizajnu. Cyklus výstav Téma.

Dizajn je disciplína, ktorá nepozná pevné hranice. Pohybuje sa na pomedzí umenia, technológií a spoločenských výziev, pričom neustále reflektuje meniace sa potreby doby. Výstava dizajnových produktov pedagógov predstavuje prierez súčasnými prístupmi a konceptmi, ktoré formujú vzdelávací a tvorivý proces. Pedagógovia, ktorí sú zároveň aktívnymi dizajnérmi, prezentujú výsledky svojho autorského výskumu a praxe v štyroch hlavných oblastiach – Industrial, Inovácia, Priestor a Vizuálna komunikácia.

Na výstave sú zastúpení dizajnéri, ktorých diela sú zamerané na priemyselný dizajn od konceptu až po samotnú realizáciu prístrojov a zariadení (Peter Wohlfahrt – kabína portálového žeriavu, dizajn lisu a stoličiek, Eduard Weiss – dizajn nízkozdvižného vozíka, peletková pec), prezentačnými zobrazovacími technikami v dizajne (Eduard Weiss), či konceptuálnymi vizionárskymi projektmi s presahmi do budúcnosti (Peter Kopkáš – MEH, Skyflower). Rastislav Jurčík v dizajne pracuje s novými technológiami, ktoré sa postupne dostávajú aj do automobilového priemyslu. Dušan Šuch sa zameriava na riešenie každodenných potrieb v domácom, pracovnom a verejnom prostredí, ako aj na oblasť virtuálneho dizajnu, digitálneho modelovania a virtuálnej reality.

Výstava ďalej prezentuje diela dizajnérov, ktorí sa zameriavajú najmä na produktový dizajn. Tibor Uhrín sa špecializuje na nábytok, interiérové doplnky, drevené hračky a experimentálne drevené misy. Pavol Capik a Patrik Knoblich sa venujú prepájaniu dizajnu, remesla a nových technológií s dôrazom na udržateľnosť, precízne spracovanie a eleganciu výsledného objektu. Naratívny dizajn a symbolizmus je charakteristický pre dizajnovú tvorbu Márie Bujňákovej. Štefánia Suchodolinská vytvára originálne a atraktívne série nábytkových setov. Michaela Bujňáková sa vo svojej tvorbe zameriava na série nábytkov, ktoré sú inšpirované izbovými kvetmi či tradíciou vyšívania, venuje sa aj priestorovému dizajnu.

Okrem priemyselného, priestorového a produktového dizajnu výstava ďalej prezentuje diela z oblasti vizuálnej komunikácie a zahŕňajú plagátovú tvorbu, dizajn písma, kaligrafiu a multimediálne predstavenia, knižný dizajn či fotografickú tvorbu. Plagátový dizajn je charakteristický najmä pre tvorbu Andreja Haščáka, nachádzame ho tiež v tvorbe Mariana Oslisla, ktorý sa zároveň zameriava na multimediálnu tvorbu. Samuel Čarnoký sa vo svojej tvorivej praxi venuje nielen dizajnu písma, ale aj knižnému dizajnu, čo dokladuje niekoľko vystavených publikácií, na ktorých participoval. Téma inkluzívneho dizajnu je príznačná pre tvorbu Evy Jenčurákovej, ktorá sa zároveň venuje aj dizajnu plagátov. Kolektív vystavujúcich dizajnérov uzatvára Martin Vysoký, ktorý sa venuje reklamnej, reportážnej a produktovej fotografii.

Andrej Haščák a Eva Jenčuráková, kurátori výstavy

9.4. - 13.7.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jindřich Štreit: Príbehy v čase

Vernisáž 9. 4. 2025 o 17.00 hod.

„Vždy som vychádzal zo surrealizmu a z absurdného prístupu k životu, z postavenia dvoch nesúrodých vecí k sebe. Fascinuje ma, keď na pôde živočíšnosti, naturalizmu a pudovosti sa objaví vzťah, ktorý je láskavý, plný nehy a krásy…“
Jindřich Štreit vo filme Jana Špáty Mezi světlem a tmou, 1991

Po celé desaťročia monitoruje Jindřich Štreit fotoaparátom dianie vo svojom najbližšom okolí i vo svete s neuveriteľnou presvedčivosťou a takmer s kinematografickou dynamikou: jeho záznamy nie sú reportážne, sú výsledkom osobného dialógu a zblíženia, subjektívnym príbehom v čase na danom mieste, umením zachytiť okamih. Dielo tejto charizmatickej legendy dokumentárnej fotografie je v Galérii umelcov Spiša uvedené po prvýkrát: výstava je poctou majstrovstvu a reflexiou tvorby ako spôsobu života „humanistického fotografa s veľkým srdcom“ (Tomáš Pospěch).

Výstava Jindřicha Štreita v Galérii umelcov Spiša nie je retrospektívou, ale cieleným výberom štyroch z nespočetných cyklov, bez chronologického akcentu, s dôrazom na „príbehy v čase“ v čierno-bielych i farebných ucelených sekvenciách. Výber zo sérií Vesnice je svět, Kde domov můj, …s láskou a Brána naděje korešponduje s autorským pohľadom do rôznych sociálnych svetov a búra mýtus o “klasike” v dokumentárnej fotografii. Nastavené zrkadlo v skrytých príbehoch od narodenia po smrť sa stáva nadčasovým a globálnym svedectvom o živote, či prežívaní, schopnosti vidieť a v zlomku sekundy zachytiť alarmujúce, no láskavé obrazy ako odkazy o dobe, v ktorej žijeme.

Cyklus veľkoformátových čierno-bielych tlačí, uvedený ako Ohlédnutí (1978–1989), je unikátnou zostavou Štreitových ikonických fotografií z vidieka, ktorý sa stal nosnou inšpiráciou v autorovej tvorbe: predstavuje záznamy z dôverných stretnutí s ľuďmi v ich prostrediach s nadsádzkou, láskavosťou i humorom. Štreit je majstrom zvečneného okamihu a to nielen v monochróme, ale i vo farbe – dramatický cyklus o bezdomovcoch a paliatívnej starostlivosti je výsledkom dôsledného prieskumu terénu a nadväzovaniu krehkých priateľstiev. Cyklus Kde domov můj (2018–2019) autor realizoval počas dvoch rokov v spolupráci s Charitou a Armádou spásy, vizuálna esej …s láskou (2019) citlivo dokumentuje činnosť mobilného hospicu Nejste sami. Výstavu v samostatnom priestore uzatvára výber z tematického sakrálneho cyklu Brána naděje (1967-2007), ktorý vznikal v priebehu štyridsiatich rokov. Jindřich Štreit v ňom sleduje rôzne cirkvi v plynutí času, meniacich sa ľudí, humorné i smutné okamihy a nezabúda pripomenúť ani to, ako sa komunistický režim choval nielen k duchovným, ale tiež k cirkevným a historickým pamiatkam.

Štreitova tvorba je stredoeurópskym fenoménom, balansuje na pomedzí záznamu reality a výtvarnej výpovede. Prioritne je výpoveďou o medziľudských vzťahoch, pôvabe každodennosti, o komunikácii, poetike všedného života, o viere a v neposlednom rade o priamom kontakte s fotografovaným.

Kurátorka: Mgr. Lucia Benická – GUS

Profil autora
Jindřich Štreit  je český dokumentárny fotograf, vysokoškolský pedagóg, kurátor a organizátor kultúrneho života. Vo svojej tvorbe sa zameriava na dokumentovanie života na vidieku, práce v poľnohospodárstve a továrňach, ako aj sociálnym témam o drogovo závislých, nevidiacich, handikepovaných,  o väzňoch, starých ľuďoch, cudzincoch, o ľuďoch bez domova a fotografovaniu sakrálnych a iných spoločensky závažných tém. Za svoje poslanie považuje Štreit poukazovať svojimi projektami na problémy v spoločnosti, ktoré sa nerieša, alebo len veľmi pomaly. Viac informácií

10.4. - 31.5.2025  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Zelený objektív 2024

Výstava fotografií súťaže mladých fotografov na tému les.

10.4. - 15.6.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Súčasná poľská maľba zo zbierok Bielskej galérie BWA

Kurátorka: Agata Smalcerz, riaditeľka Bielskej galérie BWA
Vernisáž výstavy:             štvrtok 10. apríla 2025 o 16.30 hod.

Krajina poľského maliarstva prezentovaná na Orave

Paralelne s výstavou „Súčasná poľská maľba zo zbierok Galérie Bielska BWA“ prezentuje Oravská galéria od 22. marca 2025 do 22. apríla 2025 svoje zbierky v Galerii Bielska BWA pod názvom „Súčasná slovenská maľba zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne“. Spolupráca medzi slovenskou a poľskou galériou vznikla v dôsledku cezhraničnej výmeny v rámci Euroregiónu Beskydy. Predmetné výstavy konajúce sa na oboch stranách hranice ukazujú, ako málo vieme o umení a kultúre našich najbližších susedov.

Obe výstavy sa zameriavajú na maľbu, ktorá v druhej polovici 20. storočia ustúpila konceptuálnemu umeniu a novým médiám. Pre obe galérie však zostáva kľúčová, o čom svedčí počet maliarskych diel v ich zbierkach. Kolekcia umenia Bielskej galérie BWA obsahuje vyše 1 130 diel, z toho viac ako 530 malieb. Významný podiel na tom má súťaž Bienále maľby Bielska jeseň (Biennale Malarstwa Bielska Jesień), organizovaná od roku 1962. Od začiatku 21. storočia sa ocenené diela čoraz častejšie dostávajú do zbierok galérie s finančnou podporou Ministerstva kultúry a národného dedičstva, i formou darov alebo finančnou podporou sponzorov.

Väčšina obrazov na výstave pochádza z rokov 2006 –2020 a získala ocenenia v súťaži Bielska jeseň. Päť z nich získalo Grand Prix – diela Wilhelma Sasnala, Ewy Juszkiewicz, Martyny Czech a Karola Palczaka. Táto súťaž pomáha umelcom v kariére, keďže dnes patria medzi najvýznamnejších predstaviteľov poľskej maľby. Výstavu dopĺňajú aj staršie diela významných umelcov, ako Józef Hałas, Ryszard Grzyb, či Tamara Berdowska. Zúčastnení umelci zastupujú aj mladú generáciu z rôznych poľských miest, pričom niektorí pôsobia priamo v Bielsku-Białej, čo potvrdzuje jej význam v súčasnej maľbe.

Na výstavu boli vybrané diela, ktoré v priestoroch Oravskej galérie vytvárajú príbeh. Obrazy sa venujú témam ako rodové stereotypy, náboženstvo, vzťah človeka k prírode a zvieratám. S humorom, no citlivo zobrazujú každodenné rozhodnutia i voľnočasové aktivity. Uzavretí do štyroch stien si často neuvedomujeme, aký vplyv má architektúra na našu náladu a kontakt s okolím. Nechýbajú ani krajinárske scenérie s netradičnými pohľadmi. Medzi nimi je aj obraz „Na Orave“ od nedávno zosnulého Józefa Krzempka, ktorý vznikol počas jeho umeleckých ciest.

Hoci súčasná maľba rozširuje svoje výrazové prostriedky, väčšina vystavených diel je namaľovaná tradične – olejom na plátne, prípadne akrylom alebo kombinovanou technikou. Jedna z najpopulárnejších poľských umelkýň Małgorzata Mirga-Tas využíva priemyselnú tkaninu v kolážach, zatiaľ čo Weronika Teplicka tvorí z olejových obrazov rozrezaných na pásiky. Výstava ponúka takmer 60 rôznorodých diel, ktoré odrážajú témy dôležité pre poľských umelcov. Slovenským divákom výstava ponúka možnosť porovnať vývoj maľby v oboch krajinách.

11.4. - 7.5.2025  

Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede

Vibrácie mojej duše jazykom štetca

15.4. - 29.6.2025  

Považské múzeum v Žiline

Človek hravý

Komunitná miestnosť v kaplnke Budatínskeho hradu láka návštevníkov na rôzne zaujímavé výstavy. Od 15. apríla tam bude inštalovaná nová výstava s názvom Človek hravý – Homo ludens, ktorá predstaví prierez dizajnérskymi prácami študentov odboru Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov zo Školy umeleckého priemyslu v Ružomberku. Kurátormi výstavy sú historička umenia a pedagogička na Škole umeleckého priemyslu v Ružomberku  Mária Martinková a historik umenia Považského múzea Zdeno Hogh.

Prezentované výrobky si žiaci väčšinou sami navrhli a potom na hodinách praxe aj vyrobili. „Návštevníci si budú môcť pozrieť hračky rôzneho druhu, napríklad kinetické, zvukové alebo plošné skladačky, ale tiež interiérové a nábytkové prvky ako misy, detské stolčeky, kreslá či vešiaky. Dominantným materiálom je drevo, ale nechýbajú ani kombinácie s textilom, kožou alebo plastom. Jednotlivé produkty vznikali na konkrétne témy, ako napríklad hlavolam, hrkálka, plošná skladačka, stavebnica či nábytkový solitér. V čase umelohmotných hračiek, neraz s krátkou životnosťou, pôsobí výstava pozitívne a osviežujúco návratom k prírodným materiálom a k tradičným remeselným technikám, “ priblížil Zdeno Hogh.