18.12.2024 - 25.1.2026  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.

15.1. - 28.5.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Kontexty – Peter Karvaš

Pri príležitosti 105. výročia narodenia  teatrológa, dramatika a prozaika Petra Karvaša si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu, venovanú tejto významnej osobnosti.

Narodil sa v intelektuálnej umeleckej rodine v Banskej Bystrici vo vile starého otca Dominika Skuteckého akademickej maliarke Karole Skuteckej-Karvašovej a uznávanému lekárovi Ferdinandovi Karvašovi.

Jeho život poznačila 2. svetová vojna, rasové prenasledovanie, vyvraždenie rodiny a samota, rok 1968 a vzápätí celé obdobie do roku 1989. V čase svojho profesijného pôsobenia sa stav dvakrát zakázaným autorom. Prvýkrát pre svoj pôvod, následne kvôli názorom a pokusom o liberalizáciu spoločenských pomerov na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Okolnosti Karvašovho života sa naplno premietli do jeho tvorby a prispeli k tomu, že sa v slovenskej literatúre objavil autor, ktorého postavenie v nej je estetické a súčasne dokumentačné. Demonštruje dobu, no reflektuje aj to, čo prežil ako dieťa, študent, partizán, rozhlasový pracovník, divadelník, dramaturg, prekladateľ, teatrológ, muž. Jeho živo i tvorba poukazujú na odhodlanie vytrvať vo vlastných hodnotách a názoroch aj za cenu absolútneho zákazu. Možno sa teda nazdávať, že v prípade Petra Karvaša je dôležitý najmä kontext. Jeho diela boli bez poznania toho, ako žil, pre prijímateľov chudobnejšie.

Banská Bystrica pre neho znamenala začiatok cesty k umeniu, spoznávaniu samého seba, svojho tvorivého i intelektuálneho ja. I preto sa Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici rozhodlo verejnosti sprístupniť výstavu Kontexty – Peter Karvaš, ktorá potrvá od 15. januára do 28. mája 2025 na 1. poschodí Štátnej vedeckej knižnice Banská Bystrica.

Súčasťou výstavy je vzdelávací program Životné peripetie Petra Karvaša, ktorý je určený pre druhý stupeň základných škôl, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá. Na program je potrebné sa objednať.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

23.1. - 4.5.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Tkané z prírody

Spracúvanie textilných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Ochrana tela pred zimou a vplyvmi podnebia bola v našich zemepisných podmienkach nevyhnutnosťou. Začiatok roka bude preto patriť v Thurzovom dome novej výstave s názvom Tkané z prírody. Tá priblíži návštevníkom atraktívnou formou postupnosť ručného spracovania ľanu a konopy ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravila v úvode roka 2025 v Thurzovom dome novú výstavu Tkané z prírody. Výstava zaujímavým spôsobom priblíži ručné spracovanie týchto plodín, ako aj ich aktuálny význam a potenciál. Práve využívanie prírodných materiálov, ako ekologickej alternatívy je cestou proti čoraz viac využívaným syntetickým vláknam, ktoré zaťažujú planétu. Výstava privíta svojich návštevníkov 23. januára 2025 o 16:00 hod. vernisážou.

„Základným a prevažujúcim materiálom slovenskej textilnej výroby bol domáci materiál – ľan, konope a vlna. Tento materiál sa používal zväčša v prírodných farbách, bielený i nebielený, málokedy farbený prírodnými farbivami. Ako potvrdzujú doterajšie výskumy, postup výroby domácich textilných vláken je takmer rovnaký na celom území Slovenska. Odchýlky sú len v terminológií, prípadne v detailoch a vonkajšej úprave jednotlivých nástrojov. Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme na výstave priblížiť spracovanie ľanu a konope od zasiatia rastlín až po hotové výrobky. Prezentované budú tiež tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna – hospodárske textílie, bytové textílie a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí vo svojej tvorbe využívajú ľanové a konopné plátno“, informuje kurátorka výstavy Jana Koltonová.

S pestovaním ľanu sa na našom území spájali aj pranostiky. Svätá Žofia ľan vysieva, preto 15. máj považovali predkovia za najvhodnejší dátum siatie ľanu. V tento deň sa varili aj čo najdlhšie rezance, aby aj ľan narástol dlhý. Nesmelo sa siať, keď boli „prázdne dni“ t. j. keď mesiac ubúdal. Inak by bola zlá úroda. Jestvoval aj taký zvyk, že v zime na Tri krále sa ženy museli voziť na sánkach, ktoré ťahali kone po celej dedine, aby im narástlo dlhé konope a ľan.

Ako sa spracúva ľan?

Postup ručného spracovania ľanu a konope je podobný. Celý proces trvá niekoľko dní.

„Pri spracovaní ľanu sa v minulosti v prvých krokoch častejšie používal železný hrebeň, ktorý bol upevnený na drevenej lavici a cez ktorý sa stonky ťahali za účelom uvoľnenia toboliek so semenami. Tobolky padali na pripravenú plachtu. Vytrhané stonky ľanu alebo konope sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu 14 dní. Po vysušení sa pozbierali a poviazali do menších snopkov, ktoré sa následne močili. Močenie trvalo ďalších 14 dní v závislosti od teploty vody. Následne sa ľan (konope) trepalo. Trepaním sa odstraňuje vrchný obal stebla, vo vnútri ktorého sa nachádza ľanové vlákno, ktoré sa ďalej upravovalo česaním. Výsledkom česania bola kúdeľ, tá sa spracovala pradením do jednej nitky“, opisuje postup Jana Koltonová.

Kolovrat či vreteno ?

S pradením ľanu sa začalo hneď v jeseni. Dievčatá sa už v mladom veku priúčali tomuto domácemu remeslu a začínali už ako 14 – 15 ročné. Najčastejšie sa priadlo na vreteno. Aj keď sa pri pradení kolovratom upriadlo viacej vlákna,  bolo menej kvalitné. Opačne na vreteno sa priadlo pomalšie, ale vlákno bolo podstatne kvalitnejšie. Praslice, vretená a kolovraty boli rôzne. Dievčatá mali krajšie, ozdobnejšie, staršie ženy zasa jednoduchšie a bez ozdôb. Aj tieto tradičné ľudové nástroje budú súčasťou výstavy, ktorá ilustruje bohatstvo slovenského textilného dedičstva.

Súčasné spracovanie ľanu a konopy bude zastúpene výrobkami súčasných módnych tvorcov – Márie Štranekovej a Martina Hrču. Na výstave budú prezentované aj inovatívne nástroje na spracovanie ľanu od Vladimíry Maťaše. Súčasťou výstavy budú aj komentované prehliadky (posledný víkend v mesiaci) s kurátorkou výstavy, ale aj workshopy zamerané na techniku spracovania ľanu a žihľavy.

23.1. - 19.6.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Prednášky v Pohronskom múzeu

20. marca 2025 o 17:00 Vás pozývame na prednášku Z HISTÓRIE NOVOBANSKÝCH REMESIEL. Výskyt drahých kovov a následný vzostup baníctva boli hlavným faktorom rozvoja novobanských remesiel, ktoré svojimi výrobkami a službami pokrývali požiadavky tunajšieho obyvateľstva. Boli to najmä kováči, tesári, hrnčiari, zámočníci, krajčíri, či obuvníci. Prednáška prevedie tradičnými novobanskými remeslami od obdobia stredoveku až po 20. storočie. Prezentované tiež budú autentické predmety a dokumenty zo zbierok Pohronského múzea.

26.1. - 11.5.2025  

Kaštieľ Radoľa

Všetko najlepšie!

Starožitné sviatočné pohľadnice v renesančnom Kaštieli Radoľa

Pekným zvykom medzi ľuďmi je posielať priania pri príležitosti rôznych sviatkov blízkym, rodine a známym a dať im tak najavo, že na nich myslíme. V  dnešnej dobe sme navzájom spojení cez mobilné telefóny, internet. Posielame sms-ky, emaily, správy cez rôzne aplikácie, gify, či dokonca obrázky a videá vytvorené AI, ktoré sa dajú jedným klikom rozposlať hoci aj celému telefónnemu zoznamu. Čo by na to tak povedali naši starí rodičia či prarodičia... 😊

Ešte nie v tak dávnej dobe sme sa s tými, ktorí boli od nás vzdialení, a na ktorých sme mysleli, mohli spojiť cez analógové telefóny (ak voľajaký v domácnosti vtedy bol) či telefónne búdky, napísať im list alebo pohľadnicu. Práve pohľadnice, ľudovo zvané „karty“, boli dôležitým „médiom“ pri posielaní blahoprianí k rôznym sviatkom či životným jubileám. Okrem toho, mnohí sme ich aj zbierali...

Kysucké múzeum sa tak rozhodlo sprístupniť svoje zbierky a usporiadať opätovne výstavu pohľadníc – tentokrát sviatočných, nazývaných „žánrové“. Pozýva všetkých do renesančného Kaštieľa Radoľa zaspomínať si na staré časy.

Návštevníci tu uvidia rôzne „Srdečné blahoželania“ k meninám a narodeninám, pozdravy k Veľkej noci, novoročné a vianočné priania, ako  aj blahopriania k sviatku MDŽ. Mnohé pohľadnice majú vyše sto rokov.

Najstaršou, 123-ročnou, je vianočná pohľadnica s anjelom trúbiacim na trúbku z roku 1902. Máme tu tiež srdečný pozdrav v maďarskom jazyku z roku 1908, veľkonočnú pohľadnicu Hanácka nevesta z roku 1909, secesný veľkonočný pozdrav (Husvéti üdvőzlet) z roku 1911, „dopisnicu“ s kresbou dievčat s vŕbami z roku 1912, pohľadnicu s farebným motívom ruží v prútenom košíku z roku 1913 atď.

Pre Kysuce zaujímavou starou pohľadnicou je pohľadnica s vyobrazením Jezuliatka rozsvecujúceho vianočný stromček zvieratkám v lese, s notovou osnovou piesne v maďarčine „Ó ty radostný, ó ty blažený.“ Napísaná je po slovensky v Kysuckom Novom Meste  pre Jána Augustína (Johan Augusztinyi) v roku 1917, adresovaná k vojsku do Klagenfurtu. Text na adresnej strane je nasledovný: „Szerus mili Brat jacza pekne a srdeczne pozdravujem A vinsujem czi tito scsaszlive Vanocsnye Zvatky, abi szi sza dobre cziczel nati vanocze aj tvoimi kamaratmi a pozelam czi tento vanocsnyi ztromcsek..“

Najbohatšie zastúpenie na výstave majú pohľadnice z obdobia 1. ČSR, resp. 1. polovice 20. storočia. Sú najmä československej proveniencie, ale nájdu sa aj kúsky z Maďarska a Nemecka. Z vydavateľstiev sú zastúpené Orbis, Minerva, Václav Krátkoruký Královské Vinohrady (VKVK), Komenský, J. Burger Praha a iné.

Pohľadnice z 2. polovice 20.storočia sú s tematikou Veľkej noci a MDŽ. Z nakladateľstiev tohto obdobia sú zastúpené napr. Pravda, Pressfoto, Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, Svépomoc atď.

31.1. - 25.7.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Vojtech Tátoš

Kurátor výstavy: Mgr. Imrich Šimig

Pri príležitosti 90. výročia narodenia  hudobného skladateľa si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku, venovanú tejto významnej osobnosti.

Hudobný skladateľ, redaktor  a pedagóg Vojtech Tátoš  sa tvorivo presadil v oblasti dychovej hudby, úprav ľudovej hudby pre dychové orchestre a tým prispel k rozvoju ľudovej i dychovej hudby na Slovensku. Hudobné nadanie zdedil po otcovi, pekárovi s veľkou záľubou v hudbe.

Rozsiahlu časť tvorby Vojtecha Tátoša tvoria skladby pre tanečný, zábavný a dychový orchester. Táto tvorba má piesňový charakter a využíva tanečný rytmus európskych i juhoamerických tancov (polka, valčíky, mazúrky, tangá passodoble a iné), komponovaných na báze klasickej hudobnej harmónie. Pre posádkovú hudbu v Banskej Bystrici komponoval oddychové koncertné inštrumentálne skladby, viaceré i tanečného charakteru, nahraté a vysielané v krajovom rozhlasovom štúdiu (intermezzo, Stará promenáda) a úžitkové tanečné druhy – kvapíky, pochody pre malé dychové kapely a iné malé žánre (Malá idyla pre hoboj a malý dychový orchester), vysielaných v rôznych nešpecifikovaných reláciách. K piesňovej tvorbe so sprievodom dychového orchestra patria najmä piesne Balada na poetický text Rudolfa Machoviča a Na zemľankách kvety, pieseň pre spev a dychový orchester z roku 1979. V kompozičnej tvorbe sa orientoval aj na úpravy a spracovanie slovenského folklóru a ľudovej hudby iných národov v obsadení pre dychovú hudbu (Pesničky z pod Babej hory, Horehronskí parobci, Okolo Očovej, Sirba – rumunský tanec, Tri ruské ľudové piesne).  O prínose Vojtecha Tátoša do rozvoja dychovej hudby svedčí i záujem svetovej organizácie dychových hudieb IGEB o jeho tvorbu.  Za svoju prácu na poli rozvoja dychovej hudby bol v roku 2005 ocenený Cenou Karola Pádivého, za trvalé a zanietené rozvíjanie tvorivej skladateľskej práce v prospech dychovej hudby na Slovensku a jej cieľavedomú, úspešnú reprezentáciu v médiách (už roku 1996 ju získala aj samotná Posádková hudba Banská Bystrica). Vytvoril tiež mnoho skladieb hudobno-scénických kompozícií pre folklórne súbory. Je taktiež autorom viacerých detských piesní pre reláciu televízneho štúdia v Košiciach Zlatá Brána, okrajovo sa venoval aj scénickej hudbe pre divadlá.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

2.2. - 22.6.2025  

Kaštieľ Radoľa

Svet fantastiky v múzeu

„Saruman verí, že len veľká sila môže udržať zlo pod kontrolou. Ja som prišiel na niečo iné. Zistil som, že skôr drobné, všedné činy obyčajných ľudí môžu zastaviť temnotu. Obyčajné prejavy lásky a láskavosti.“ (Gandalf Šedý, Hobit – Neočakávaná cesta).

Kysucké múzeum dlhodobo spolupracuje s nadšenými regionálnymi zberateľmi Jaroslavom Masnicom a Jaroslavom Jablonským, ktorí do tradičného múzejného prostredia prinášajú „iné svety“.  Okrem výstav Retrocom, zameraných na rôznu starú techniku, sme v Kaštieli Radoľa mali už svet Harryho Pottera a Sci – fi svet. Tentokrát je výstava zameraná na žáner „fantasy“, plný čarovných krajín, drakov, kúzelných bytostí a mágie. Predstavujú sa tu figúrky, karty, komiksy, filmy, PC hry, stavebnice, knihy, kartové hry s tematikou Magic The Gathering, Yu-Gi-Oh!, World of Warcraft, Pokémon, Masters of Universe, Barbar Conan, Zelda, Piráti z Karibiku, Hobit, Pán prsteňov, Zaklínač, Game of Thrones, Skylanders, Infinity, Totaku a iné.   

Do Kaštieľa Radoľa pozývame všetkých nadšencov žánru „fantasy“ – hráčov, čitateľov a filmových fanúšikov 😊

7.2. - 30.4.2025  

Múzeum v Kežmarku

Oslobodenie Kežmarku

Prešovský samosprávny kraj - Múzeum v Kežmarku
Marcel Maniak
Klub vojenskej histórie Tatry - Spišské Bystré
Kežmarská televízia

Vás pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Kežmarku pozývajú na výstavu

Oslobodenie Kežmarku

V štyroch miestnostiach si môžu návštevníci pozrieť na paneloch dobové fotografie Kežmarku z vojnových rokov, ktoré vznikli vďaka Marcelovi Maniakovi, ktorý sa touto tematikou dlhodobo zaoberá. Zo zbierkového fondu múzea sa na výstave nachádzajú zaujímavé trojrozmerné aj plošné exponáty. Nechýbajú ani vojenské uniformy sovietskych a nemeckých vojakov.

KEDY:

• 7. februára 2025 o 15:00 - vernisáž výstavy
• 30. apríla 2025
• Otvorené v dňoch utorok - sobota, v čase 8:00 - 16:00

KDE:

• Výstavná sieň múzea
• ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok

9.2. - 11.5.2025  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Nedeľný ateliér 2025

Kreatívne rodinné stretnutia s umením pre deti, ich rodičov i starých rodičov tematicky nadväzujúce nielen na aktuálne výstavy. Vlastným nápadom a detskej kreativite sa ponecháva voľný priestor, čím sa podporuje ich talent. Každé stretnutie je realizované prostredníctvom rôznych výtvarných aktivít, hier a netradičných remeselných techník.

Nedeľný ateliér sa bude realizovať 1x v mesiaci, vždy v nedeľu pre rodiny s deťmi vo veku od 5 do 12 rokov. Každé stretnutie pre rodičov i starých rodičov s deťmi bude vyhradené inej umeleckej aktivite v náväznosti na aktuálne témy výstav a zbierkové predmety ZGJM. Cieľom je motivovať laickú verejnosť k spoznávaniu výtvarného umenia a pravidelnej návštevy ZGJM, ako aj vytvoriť priestor na spoločné kreatívne činnosti pre rodičov s deťmi a na zmysluplné trávenie voľného času.

13.2. - 11.6.2025  

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Hravá hlava

SNM-Múzeum Slovenských národných rád v Myjave a Bibiana, medzinárodný dom umenia pre deti vás pozývajú na neobyčajné putovanie ľudskou hlavou.

Výstava „Hravá hlava“ bude otvorená 13. 2. 2025 v priestoroch SNM-Múzea SNR v Myjave, kde potrvá až do 11. 6. 2025.

Výstava je určená najmä pre všetky zvedavé deti, ktoré chcú spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Hlava je totiž úchvatný orgán, „riaditeľstvo“ nášho tela, informuje nás o všetkom okolo nás. Je jediným miestom na Zemi, kde môže byť človek sám so svojimi myšlienkami, kde sa rodia jedinečné nápady, ktoré menia svet... Hlava je najdôležitejšou časťou ľudského tela, preto jej venujeme výstavu plnú interaktívnych prvkov.

Ambíciou interaktívnej výstavy je zábavnou formou vzdelávať detského návštevníka. Výstava očarí nespočetnými variáciami na tému hlava, jej poňatím z výtvarného, filozofického a anatomického hľadiska a umožní získať ucelený pohľad na to, čo sa skrýva v jej najtajnejších zákutiach.

Výstava je inšpirovaná knihou Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě (Labyrint, 2013 & 2020) a sú v nej použité vizuálne i textové časti knihy.

Námet a scenár: Katarína Kosánová

Výtvarno-priestorové riešenie: Barbora Peuch