Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 30. 6. 2024

30.6.2024 15:00 - 20:30

Tango_ v obrazarni II._plagat_malej_2024.jpg

Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí

Tango v Obrazárni

Argentínske tango opäť na Gemeri

Po úspešnom minuloročnom tango večeri umelecká skupina Art Inn a Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, opäť pripravili jedinečné tanečné podujatie. Tanečný večer pod názvom Tango v Obrazárni určite poteší nielen skúsených tangueros, ale rovnako tanga-chtivých zvedavcov.

Taneční lektori Ge Song a Peter Fülöp pozývajú všetkých do vznešených priestorov Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí zoznámiť sa s argentínskym tangom. Na záujemcov čaká workshop argentínskeho tanga. „Pripravili sme si sériu riadených cvičení, ktoré tanečníkom pomôžu preskúmať spojenie a pohyb v úzkom aj otvorenom objatí. Úplní tango začiatočníci môžu ochutnať krásu objatia a nahliadnuť do toho, ako sa pohybovať s iným partnerom/partnerkou,“ uviedli taneční lektori. Na svoje si prídu i skúsenejší tanečníci tanga počas tančiarne - milonga, kde sa o starostlivý výber hudby postará DJ Katerina Yegorenkova.

„Spojenie Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí a argentínskeho tanga sa minulý rok nádherne osvedčilo a prepojilo úplných tango začiatočníkov s tancujúcou tango komunitou. Túto očarujúcu atmosféru chceme opäť priniesť na Gemer a upriamiť pozornosť aj na klenoty, ktoré tento región ukrýva,“ uvádza Katarína Bajzíková, spoluorganizátorka a autorka myšlienky tango podujatia.

Podujatie sa uskutoční 30. júna 2024 (nedeľa) od 15:00 do 20:30 hod. v priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Vstupenky si môžete zakúpiť na mieste (vstupné je vo výške 10€). Viac o Tangu v Obrazárni nájdete aj na fb udalosti: https://www.facebook.com/events/3357541257881567

Program
15:00 – 16:30 - tango workshop
16:45 – 20:30 - tango tančiareň – milonga

Kontakt pre médiá:

Art Inn
Katarína Bajzíková – spoluorganizátorka podujatia a autorka myšlienky tango večera, katarina.bajzikova@gmail.com, 0904 952 055

Banícke múzeum v Rožňave
Erika Hermélyi Gecelovská – manažérka kultúry, info@banmuz.sk, 0940 108 384

Art Inn je nezávislá, profesionálna umelecká skupina, pôsobiaca na Gemeri aj za jeho hranicami. Viac info o jej projektoch a spoluprácach nájdete na jej FB profile: https://www.facebook.com/profile.php?id=100086687987128.

27.6. - 31.8.2024

Sobášny palác v Bytči

To, čo mám skutočne rád

V Sobášnom paláci v Bytči sa bude nachádzať výstava s názvom To, čo mám skutočne rád, ktorú organizuje Považské múzeum pri príležitosti 70. narodenín zberateľa, veteránistu a záhradného architekta Jozefa Janiša. Výstava priblíži jeho zberateľskú záľubu a ponúkne rôzne druhy spoločenských hier s dopravným zameraním či ukážky projektantskej činnosti v oblasti záhradnej a krajinnej architektúry. Okrem toho bude formou panelov a modelov prezentovaná história značky Aero ako dôkaz konštruktérskej zručnosti v období 1. československej republiky. Najväčším lákadlom bude určite skutočný automobil Aero 30.

Jozef Janiš je dlhoročným spolupracovníkom Považského múzea. „Spoločnými silami sme predstavili a oživili projekt automobilky Súľov v Bytči-Hrabovom a do Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach poskytol viacero zaujímavých exponátov. Vždy, keď objaví možno i drobný priekopnícky projekt našich predkov, dôkaz ich umnosti a šikovnosti, neváha sa s ním podeliť. Výstava je teda pestrou ukážkou jeho úsilia a záujmovej činnosti,“ približuje kurátor výstavy Peter Šimko.

Autor výstavy si vážil prácu našich starých rodičov, preto sa v spomienkach vždy vracia k ich koreňom. „Pokiaľ nebudeme mať našich československých Baťov, či nášho Emila Bojdu v Bytči-Hrabovom, ktorý ako zázračná vedúca osobnosť dokáže rozbehnúť naše domáce firmy, tak bude s nami veľmi zle. Nesmieme zabúdať na precíznosť a kvalitu našich starých otcov, ktorí, keď niečo išli robiť, tak to, čo sľúbili, aj do bodky dodržali,“ dopĺňa Jozef Janiš.

Slávnostné otvorenie výstavy To, čo mám skutočne rád sa bude konať vo štvrtok 27. 7. 2024 o 16.00 v Sobášnom paláci v Bytči. Výstava bude prístupná do 31. 8. 2024 v rámci prehliadky.

27.6. - 6.10.2024

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Běla Kolčáková - Cesta

Kurátorka: Mgr. Katarína Matušková
Vernisáž výstavy: štvrtok 27. júna 2024 o 16.30 hod.

„S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život.“ Běla Kolčáková (2002)

Poslednou výstavou Běly Kolčákovej v priestoroch Oravskej galérie bola výstava v roku 2006 pod názvom Plynutie. Retrospektívny pohľad na tvorbu previazanú s Oravou obrazne vystriedala aktuálna výstava pod názvom Cesta. Charakteristickou črtou každej z etáp tvorby Běly Kolčákovej naďalej zostáva symbióza reálneho sveta so svetom fantázie. Koncepcia výstavy vychádza zo silných tematických celkov a výber prezentovaných diel je zameraný na komornú maľbu, prevažne zo súkromných zbierok z posledného tvorivého obdobia.

Tvorba Běly Kolčákovej je od začiatku charakteristická formálnymi i obsahovými kontrastmi. Základ tvorí pražské intelektuálne prostredie na poli výtvarného, hudobného, literárneho i dramatického umenia. Fantazijný svet myšlienok a rozprávkových postáv reprezentuje poeticko-imaginatívne a lyricko-magické polohy výtvarného umenia. Dôležitým obdobím, ktoré malo vplyv na formovanie výtvarného názoru autorky, bol pobyt na Orave, počas ktorého načerpala množstvo inšpiratívnych podnetov, najmä zo slovenskej moderny i tvorby autorov povojnových skupín a smerov.

Cez subjektívne prežívanie vlastného materstva a ukotvenie v centre rodiny autorka reflektuje celospoločenské dianie prostredníctvom symbolov a vizuálnych metafor. V tichu a intimite tvorivého aktu bez vonkajšieho rušivého zásahu nanáša na plátno viacvrstvové obsahové plány plné vnútorných významov a symbolov. K jednotlivým z nich sa cyklicky vracia. Na uvedenom princípe je postavená aj koncepcia výstavy. Príroda je od začiatkov jej tvorby stavebným kameňom, ktorý upokojuje a tvorí meditatívno-filozofickú rovinu jej diel. Figúra sa nachádza v pozícii dominanty, zrastenej súčasti krajiny i nenápadnej štafáže v závislosti od témy, ktorú autorka spracúva. Jedinečná farebnosť tvorí ďalšiu dôležitú nadstavbovú symbolickú časť, ktorá definuje a umocňuje náladu vytvorených diel.

Běla Kolčáková si počas svojej tvorby vytvorila vlastný vizuálny slovník pojmov, námetov a symbolov, ktorým ponúka živý dialóg o ich význame v novom spoločensko-kultúrnom kontexte. Dialóg, ktorý nie je násilný, ale otvára interpretačné možnosti každému, kto oň prejaví záujem.

Běla Kolčáková (rod. Vavrdová) sa narodila v r. 1937 v Prahe. V roku 1956 ukončila stredoškolské štúdiá na Výtvarnej škole v Prahe u prof. K. Müllera a začala jednoročné prípravné štúdium na vysokú školu pod vedením prof. J. Vodrážku. Počas štúdií na pražskej Akadémii výtvarných umění v rokoch 1957 – 1963 u prof. V. Radu prichádza za manželom Ignácom Kolčákom na Oravu, kde pedagogicky pôsobila v Ľudovej škole umenia a pracovala v Oravskej galérii. V roku 1978 sa manželia Kolčákovci presťahovali do Bratislavy. Běla Kolčáková sa venuje koláži, tapisérii v technike artprotis i knižnej ilustrácii (takmer 30 knižných titulov), v súčasnosti naďalej aktívne tvorí predovšetkým v médiu komornej maľby. Vystavuje od roku 1960. Jej tvorba je zastúpená v zbierkotvorných galériách na Slovensku (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Stredoslovenská galéria v B. Bystrici, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, Považská galéria umenia, Nitrianska galéria, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch a i.) a v súkromných zbierkach nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

27.6. - 6.10.2024

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Dorota Sadovská – Zelené telo

Kurátorka: doc. Mgr. Lenka Sýkorová, Ph.D.
Vernisáž výstavy: štvrtok 27. júna 2024 o 16.30 hod.

Dorota Sadovská vstúpila na slovenskú umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch s jasne deklarovaným rukopisom, ktorý sa odvážne hlásil ku klasickému médiu maľby a obsahovo ku kresťanskej tradícii. Sadovská je intermediálna autorka, ktorú fascinujú limity telesnosti. Jej záujem o figurálnu maľbu s dôrazom na nezameniteľné uchopenie duality tela (zmyslovej telesnosti) a duše (vyššieho spirituálneho presahu) ju stále robí neprehliadnuteľnou umelkyňou nielen na domácej slovenskej, ale aj na medzinárodnej scéne.

Jej doménou je ľudské telo z rôznych uhlov pohľadu. Telo poníma ako hmotu, ale tiež ako nositeľa gesta či emócie. Umelkyňa telesnosť uchopuje aj z hľadiska kresťanskej spirituality a vedome sa pohybuje medzi médiami maľby, objektu, inštalácie, fotografie, performance a interakcie s divákmi. Výstava „Zelené telo“ je prierezom jej tvorby a odkazuje na telesnosť, ale aj na prírodu, ktorá je s človekom spätá celoživotne. „Zelené telo“ možno interpretovať ako kultúrnu krajinu, ktorá je v posledných dekádach zmietaná ekologickými krízami.

Dorota Sadovská prezentuje na výstave maliarske plátno ako vrchný odev, šaty, ktoré si možno obliecť (Maľba na mieru). Divák môže vidieť aj klasické závesné maľby, akcentujúce telá ako organické hmoty, ktoré sa navzájom prepletajú a vytvárajú telesné konfigurácie známe z prírody (#StayHome). Zranené plátna sú jasnou paralelou telesnej zraniteľnosti, ale súčasne korešpondujú s uchopením kože ako tenkej línie medzi vonkajšou a vnútornou realitou. Na výstave akcentované biblické témy odkazujúce na Kristovo vzkriesenie (zmŕtvychvstanie) možno čítať ako nositeľa nového cyklu života (Adam a Eva, Modrozelený, Zelený a Biely Kristus a Pieta). Istá provokácia a sebareflexia každodenného prežívania je demonštrovaná v projekte Živé šaty (od 2013), keď sa sama autorka oblieka do živých naklíčených šiat evokujúcich nový začiatok i zánik v jednom. Súčasne odkazujú na názov výstavy „Zelené telo“. Dorota Sadovská nám sprostredkováva performatívne zastavenie sa, uvedomenie si obnaženej všímavosti, a kladie si otázku, kde je hranica našej entity. Celkovo je výstava o prepojení tela a krajiny v spirituálnom zmysle. Skúma hranice vnútra a vonkajšku, pozície ja a my, subjektu a objektu.

Dorota Sadovská (*1973, Bratislava) študovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave na oddelení textilu a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby, kde diplomovala v roku 1997 u Rudolfa Sikoru a v roku 2004 ukončila doktorandské štúdium u Dezidera Tótha. Súčasne v roku 1999 na École Nationale des Beaux Arts v Dijone vo Francúzsku obhájila diplom výtvarných umení. Na Slovensku i v zahraničí získala celý rad ocenení. Jej všadeprítomná provokácia, irónia a sebaprezentácia je kritikou výtvarného umenia, ale tiež každodennej reality, predovšetkým v jej projektoch Živé šaty (od roku 2013), Doba plastová (od roku 2017) či autorský magazín SADO 1–3 (2005–2015). Mnohovrstevnú tvorbu Doroty Sadovskej možno členiť na tri hlavné okruhy. Prvým a dominantným okruhom sú maliarske projekty vychádzajúce z klasického média, avšak s ľahkosťou uchopené intermediálne zmýšľajúcou autorkou. Umelkyňa vedome skúma limity závesného obrazu ako objektu. Expanduje do priestoru a predurčuje tak pozíciu diváka napr. Ďaleko, tak blízko (2011), Rotunda (2016) a Čítanie o tekutosti (2019). Ďalej je pre ňu signifikantná fotografia, s ktorou pracuje ako z pozície skice, tak autonómneho diela. Tretím okruhom je performance. Telo je v intermediálnej tvorbe Doroty Sadovskej nositeľom sociokultúrnej každodennej skúsenosti. Pracovná metóda fotografickej predlohy pre maľby je využívaná aj pri nových médiách. Ako vo fotografiách, tak aj v objektoch či videách, využíva svoje precízne vytrénované maliarske videnie a majstrovsky pracuje s vizuálnymi skratkami, nadhľadmi a ilúziou priestoru.

25.6. - 8.9.2024

Turčianska galéria v Martine

Zreštaurované

Výstava s názvom ZREŠTAUROVANÉ, sprístupnená v Turčianskej galérii v Martine, je venovaná prezentácii 16 kresieb a 1 grafiky od Mikuláša Galandu a 1 olejomaľby od Milana Laluhu, ktoré sa podarilo zreštaurovať vďaka finančnej podpore poskytnutej z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.

Mikuláš Galanda patril k najvýznamnejším výtvarným umelcom 20. storočia, bol výrazným priekopníkom a propagátorom moderného umenia na Slovensku a galéria v rámci svojho zbierkového fondu uchováva a spravuje pomerne bohatú zbierku jeho diel. Milan Laluha bol jedným zo zakladajúcich členov skupiny Galandovcov. Ovplyvnil ho odkaz Mikuláša Galandu a svojou tvorbou sa prihlásil k tradícii slovenského moderného umenia.

Zámerom projektu bolo kompletné zreštaurovanie originálov, ktoré postupom času v dôsledku opotrebovania materiálu a zmien klimatických podmienok niesli znaky prirodzenej degradácie. Cieľom skúseného reštaurátora Štefana Kocku, s ktorým galéria už v minulosti spolupracovala na viacerých úspešných projektoch, bolo stabilizovanie samotnej hmotnej podstaty diel, postupné vyzdvihnutie estetických a výtvarných kvalít týchto originálov a ich revitalizácia tak, aby mohli byť aj naďalej plnohodnotne využívané na expozičné, či študijné účely pre širokú verejnosť. Diela sa v blízkej budúcnosti stanú súčasťou pripravovanej novej stálej expozície s názvom „legenda/la - ganda/ galanda“.

21.6. - 30.11.2024

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

60 rokov SNM – MUK vo Svidníku

Historický diskurz o svidníckej epizóde múzea, prekonávanie prekážok i dosiahnuté výsledky predstaví komplexná výstava expozičnej, výskumnej, zbierkotvornej a prezentačnej činnosti SNM – Múzea ukrajinskej kultúry, ktoré je zároveň najstarším národnostne profilovaným múzeom na Slovensku, od roku 2002 v správe Slovenského národného múzea a tento rok si pripomína 60 rokov svojej existencie vo Svidníku.

20.6. - 7.7.2024

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Výstava žiakov ZUŠ Modra

- otvorenie výstavy sa bude konať 20. 6. 2024 o 17:00 h. vo výstavnej sieni SNM - Múzea Ľudovíta Štúra v Modre

17.6.2024 - 17.6.2027

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Rusínski majstri

Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.

14.6. - 15.9.2024

Hrad Strečno

D1/Mýtus o diaľnici

Na hrad Strečno mieri nevšedná výstava. D1/Mýtus o diaľnici je vizuálnou prezentáciou úspešného divadelného predstavenia s oficiálnym názvom: „D1 (pracovný názov)“, pochádzajúceho zo Slovenského komorného divadla v Martine. Inscenácia o výstavbe diaľnice prepájajúcej Bratislavu s Košicami, ale aj o Slovensku a Slovákoch získala viacero ocenení – na festivale Nová dráma/New Drama 2021 Grand Prix a Cenu bratislavského diváka, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021.

Martinská inscenácia D1 (pracovný názov) otvorila množstvo podnetných otázok. „Lukáš Brutovský ako autor textu zvolil cestu poetického jazyka, ktorý je akýmsi žalospevom za lepšiu víziu budúcnosti. Celou inscenáciou sa nesie leitmotív spojnice. Nehovoríme však len o spojení miest zo západu na východ, ale aj o spojení ľudí. Táto psychologická časť je rovnako, ak nie ešte oveľa viac podstatnejšia. Celé predstavenie pôsobí, napriek deprimujúcej realite, harmonicky. Každá zo zložiek potvrdzuje a umocňuje druhú. Martinskí tvorcovia týmto prínosom zároveň otvorili otázku do diskusie, či má divadlo len zabávať, alebo má prinášať práve takéto aktuálne témy, ku ktorým my ako diváci, môžeme zaujať aktívny postoj,“ priblížila teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea Mgr. Tatiana Kubáňová.

Na výstave D1 bude inscenácia sprítomnená prostredníctvom zachovaných rekvizít a obrazového materiálu. Autorom objektov je výtvarník Mgr. art. Juraj Poliak a snímok fotograf Braňo Konečný. Kurátormi výstavy sú Mgr. Zdeno Hogh a Mgr. Tatiana Kubáňová.

14.6. - 28.10.2024

Historické múzeum SNM, Bratislava

Trendy.Dizajn.Produkcia: Bižutéria a šperk

Výstava TRENDY.DIZAJN.PRODUKCIA: Bižutéria a šperk prináša do Bratislavy vybrané diela z Medzinárodného trienále skla a bižutérie JABLONEC 2023, usporiadaného českým Múzeom skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou.

Prvá časť výstavy na Bratislavskom hrade približuje súčasnú dizajnové a komerčne úspešné vzorky výrobcov sklenenej a kovovej bižutérie od dvanástich firiem jabloneckého regiónu.

Zatiaľ čo kurátori vyberajú účastníkov, oni sami zo svojich kolekcií volia výrobky, ktoré vystavia. Rovnako tak sa musia rozhodnúť, čo sa bude prezentovať v kategóriách TRENDY, DIZAJN a PRODUKCIA. Zatiaľ čo prvá je zameraná na sortiment súzniaci s aktuálnymi dizajnovými alebo spotrebnými trendmi a druhá na produkciu s vysokou pridanou estetickou hodnotou, tretia sa venuje komerčne úspešnému tovaru. Z časového hľadiska pritom vybrané výrobky mapujú realitu posledných troch rokov, počas ktorých boli navrhnuté a uvedené na trh, alebo sa dobre predávali.

Druhá časť výstavy predstavuje autorské práce vytvorené v priebehu Medzinárodného sympózia autorského šperku v júni 2023 v Jablonci nad Nisou, kde hlavnou témou prác bol vplyv počítačovej techniky na človeka. S výzvou použiť vo svojej tvorbe ako tradičné bižutérne komponenty zo skla a kovu tak aj súčiastky počítačovej techniky sa popasovalo päť šperkárov z troch krajín (ČR, SR a Nemecko). Výsledkom sú pozoruhodné kolekcie autorských šperkov, reflektujúce nielen osobitný výtvarný výraz každého autora, ale taktiež myšlienkový koncept výtvarného diela, ktoré vie fungovať v podobe šperku obohateného o hlbšie posolstvo.

Výstavu, ktorú SNM – Historické múzeum pripravilo v spolupráci s Múzeom skla a bižutérie v Jablonci nad Nisou nájdete na 3. poschodí Bratislavského hradu.

13.6. - 18.8.2024

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Pavol Breier: Príbehy zo Zázrivej / Zo života pastierov

Kurátor: Mgr. Lucia Benická
Vernisáž: 13. júna 2024 o 16.00 hod.
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne

Oravská galéria v Dolnom Kubíne v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v spolupráci s Galériou umelcov Spiša – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, uvádza výstavu renomovaného slovenského fotografa Pavla Breiera, ktorá je ojedinelým fotografickým dokumentom zo súčasnosti i minulosti života pastierskej komunity na Orave. Portréty a krajina v rozpätí štyroch dekád tvorby sú obrazovou sociologickou štúdiou o oravských pastieroch. Výstava je realizovaná vďaka finančnej a materiálnej podpore obce Zázrivá a firmy Syrex a odbornej spolupráce s o. z. Kailás a Dom fotografie.

Kurátorka výstavy a riaditeľka Galérie umelcov Spiša Lucia Benická uvádza:

„Výstava je príbehom o pastieroch a bačoch zo Zázrivej, s ktorými autora spája niekoľko desiatok rokov priateľstva. Dôvera, ako aj časté stretnutia v košiaroch mu otvorili dvere nielen do pastierskeho, ale aj osobného života aktérov: v roku 2021 navštevoval bačov – dôchodcov v ich súkromí. Konfrontácia farebných súčasných portrétov s čierno-bielymi obrazmi z minulosti poukazuje na zdanlivú idylu pomaly vymierajúceho cechu – tradičného pastierstva a salašníctva. Breier ostáva verný klasickému dokumentu, jeho „rukopis“ charakterizuje aj široký objektív a takmer kinematografické zaznamenávanie deja. Výstavná mozaika prináša staronový príbeh v novej optike – kabinetné vyskladanie spomienok na minulosť nám približuje salašníkov od 70. rokov 20. storočia pri tradičnom pastierskom živote v nedotknutej krajine, dramaticky obkolesenej vrchmi, v dialógu s farebnými, formátovo dominujúcimi sugestívnymi portrétmi z prítomnosti. Hory a život v nich sa stali Breierovou trvalou inšpiráciou nielen na Slovensku, ale aj v Himalájach, kde sa pravidelne vracia. Dokumentárna fotografia je nosným žánrom v autorovej tvorbe, s prevažujúcim záujmom o sociálnu reflexiu – životy v horách a ich podobenstvá bez ohľadu na hranice sa prelínajú v celom doterajšom diele.“

Pavol Breier (*1952) je fotograf, horolezec, cestovateľ a pedagóg. Je absolventom FAMU v Prahe ‒ odbor umelecká fotografia (r. 1974). Ťažiskom tvorby je dokument a reportáž, krajina, reklamná a divadelná fotografia. Od konca 70. rokov 20. storočia programovo vytvára cykly z horských oblastí, tematicky zamerané na život ľudí v horách a na veľhorskú prírodu (cykly Orava, Pamír, Himaláje, Tibet a iné). Je zakladateľom občianskeho združenia Kailás, kde vedie a organizuje fotografické kurzy a workshopy. Svoju tvorbu prezentoval na desiatkach kolektívnych aj autorských výstavách doma i v zahraničí (individuálne výstavy na Slovensku, v Českej republike, Francúzsku, Belgicku, Poľsku). Publikuje v obrazových časopisoch, je autorom a spoluautorom viacerých katalógov o výtvarnom umení a obrazových publikácií, napr. Pamír, Karpaty – Malé, Biele, Na streche sveta, Svet tibetského budhizmu. Breierove fotografie sú zastúpené v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Kysuckej galérie v Čadci, Galérie Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, Národnej galérie v Prahe (CZ) a The Navigator Foundation v Bostone (USA). V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského a Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

Žije a tvorí v Bratislave a v Zázrivej. ...viac o autorovi na www.breier.sk

10.6. - 30.9.2024

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Spiš - Gemer

Výstava historických fotografií Szilárda Schermanna zo Spiša a Gemera v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave.

7.6. - 6.7.2024

Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede

XXV. Žitnoostrovské pastelky

slávnostné otvorenie výstavy z medzinárodnej výtvarnej súťaže detí predškolského veku

XXV. ŽITNOOSTROVSKÉ PASTELKY

sa uskutoční v piatok 7. júna 2024 o 11:00

vo výstavnej sieni Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede.

7.6. - 21.10.2024

Tekovské múzeum v Leviciach

Bude nás o jedného viac...

Tekovské múzeum v Leviciach vás pozýva na výstavu "Bude nás o jedného viac...". Výstava vás prevedie najradostnejším obdobím každej rodiny. Nájdete na nej predmety používané pri výnimočných situáciách a dennej starostlivosti o deti od narodenia až po obdobie 3-4 rokov ich života, ktoré sa používali na okolitom vidieku i v meste v minulom storočí.

7.6. - 30.11.2024

Spišské múzeum SNM, Levoča

Angela Hornická - Akvalásky

Angela Hornická

O sebe ...

Pochádzam zo Spišskej Novej Vsi, no od svojich 19 rokov žijem a pracujem v Bratislave.

Absolvovala som Fakultu architektúry STU v Bratislave na Katedre interiéru a výstavníctva a ako architekt pôsobím do súčasnosti. Výtvarný prejav ma lákal už od detstva, avšak tvoriť som začal po dlhých 45. rokoch.

Vo svojej tvorbe sa venujem najmä portrétnej a figurálnej maľbe, kde viem technikou akvarelu docieliť úžasnú priesvitnosť pokožky alebo lesk v očiach postáv a fascinuje ma, ako pri práci s vodou vznikajú drobné náhodné detaily, ktoré vdýchnu dielu život.

O diele ...

Jej dielo má vysoko estetický a moderný výtvarný prejav. Hľadaním a skombinovaním vhodného námetu a správneho výrazu vznikajú kultivované dielka, ktoré nadchnú svojou zdanlivou jednoduchosťou, farebným koloritom a citom pre detail a atmosféru.

Zúčastňuje sa mnohých výstav, workshopov i súťaží.

Jej akvarel „Spiš castle“ získal 2. miesto v medzinárodnej konkurencii IFAM Global v roku 2023 v jesennej edícii súťaže, v kategórii „krajina“. (Malaysia International Online Juried Competitions – LANDSCAPE category“)

Dáša Uharčeková Pavúková

6.6. - 11.9.2024

Turčianska galéria v Martine

Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny

Autori/autorky: Adam Galko, Martin Hrvol, Filip Bielek, Radovan Čerevka, Jakub Juhás & Michaela Cagáňová, INSTITUT INSTITUT (Tomáš Moravanský, Dominik Hlinka, Daniela Ponomarevová, Tereza Sikorová) , Miloš Kopták, Juraj Rattaj, Samuel Velebný
v spolupráci: Jakub Hromec, Jakub Hronský, Zdeno Ziman
Architektúra: Peter Masár
Grafický dizajn: Kristína Rábeková

Keď umelec Fred Wilson v roku 1992 zasiahol v Marylandskom múzeu v USA do stálej expozície, jednoduchým preskupením zbierkových predmetov pozmenil rámec nahliadania na múzeum ako na neutrálne či objektívne prostredie. Pod sklenenú vitrínu s nápisom Metal Work 1873-1880 vtedy umiestnil strieborný riad z 19. storočia a železné okovy otrokov. Dve histórie dvoch odlišných predmetov z rôznych častí múzea sa opäť spojili, aby začali rozprávať jeden príbeh jednej domácnosti.

Výstava Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny prináša tému múzea ako fenoménu spojeného so zbieraním, katalogizovaním a vystavovaním. Ústredný motív čerpá predovšetkým z genia loci mesta Martin, obsiahnutého v množstve zbierkových fondov a expozícií rôznorodého zamerania na jeho území. Otvára sa tým tiež téma skúmajúca efekt múzea z odvrátenej strany: ako systému selekcie toho, čo sa do múzea nedostalo, čo sa nestalo súčasťou výstavnej expozície alebo toho, čo sa nestihlo stať múzeom.

Priestor tak dostávajú aj nenápadné témy miznúce často pod vrstvou veľkých dejín, folklórnych mýtov či kultov osobností. Stávajú sa súčasťou nových fiktívnych muzeálnych expozícií v prostredí galérie, ťažiacich nielen z miestnych archívov, ale aj príbehov, na prvý pohľad banálnych vecí, ktoré nás dennodenne obklopujú. Múzeum uprostred galerijného priestoru nechápeme ako naplnenie zámerov etnografického, antropologického či umelecko-historického bádania. Ide predovšetkým o využívanie a reflexiu stratégií múzeí a galérií autormi a autorkami, ktorí pre jednotlivé artefakty vytvárajú nové prostredia a interpretácie. Tradičné rozdelenie rolí kurátora/kurátorky a umelkyne/umelca sa v prípade tvorby múzea ako média stáva nejasným a umiestnenie obrazu na stenu rovnako dôležitým gestom ako autorské gesto na obraze.

Výstava autorských konceptov v podobe vysunutých muzeálnych expozícií, slobodných ostrovov, nezávislých výstavných priestorov sa prirodzene pohráva aj s kúzlom mystifikácie, momentom prekvapenia či humoru. Pracuje so špekulatívnymi verziami múzeí za účelom skúmania efektov obsiahnutých v samotnej architektúre múzea: skle, dioráme, vitríne alebo podstavci. Rozpráva o ich vplyve, moci či spektakulárnom význame.

6.6. - 22.9.2024

Historické múzeum SNM, Bratislava

Giovanni Segantini (1858 – 1899) / Výber z tvorby

Výstava najznámejšieho talianskeho maliara druhej polovice 19. storočia Giovanni Segantiniho (1858 – 1899) organizovaná v rámci 17. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj v spolupráci s Talianskym kultúrnym inštitútom v Bratislave.

Giovanni Segantini je predstaviteľom divizionistickej maľby, ktorý sa presadil ešte pred ukončením štúdií na Akadémii v Brere ako jeden z najtalentovanejších umelcov školy. Na rozdiel od klasických kánonov akademickej maľby svojej doby, ktoré sa vyznačujú svojou uhladenosťou, remeselnou dokonalosťou, šerosvitom či odkazmi na antiku a renesanciu; majú Segantiniho maľby naopak blízko ku každodennému životu sedliakov, pastierov a dedinskému prostrediu.

Divizionizmus, ktorého je Giovanni Segantini predstaviteľom, je štýl maľby charakteristický pre postimpresionizmus a spočíva v rozklade farieb na ich základné odtiene, ktoré sa následne nanášajú na plátno prostredníctvom malých čiarok alebo bodiek. Ide o syntézu vedy a umenia. Cieľom bolo docieliť sýtejšie farby ich spájaním priamo na sietnici oka diváka, namiesto palety maliara.

Prezentovaný výber z umelcovej tvorby predstavuje osem vzácnych diel reprezentujúcich rôzne polohy a žánre Segantiniho maľby, od zátiší, portrétov, dekoratívnej tvorby až po figurálne kompozície v duchu symbolizmu.

6.6. - 25.10.2024

mini_100 rokov rozhlasoveho vysielania v Ceskoslovensku.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

100 rokov rozhlasového vysielania v Československu

Rozhlasové vysielanie je na našom území prítomné už viac ako 100 rokov. Keď sa v piatok 18. mája 1923 o 20. hodine z plátenného stanu zapožičaného miestnymi skautmi v Prahe – Kbeloch ozvalo: „Haló, haló, zde vysílání stanice Radiojournalu,“ Československo sa zaradilo medzi prvé európske krajiny s pravidelným rozhlasovým vysielaním.

O tomto historickom míľniku, ale i jeho pokračovaní v rôznych etapách našej minulosti sa môžete dozvedieť viac na výstave 100 rokov rozhlasového vysielania v Československu v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku od 6. júna do 25. októbra 2024.

Od prvej vety v československom éteri prešlo ešte veľa času, kým sa rádioprijímač stal súčasťou takmer každej domácnosti, spoločníkom sviatočných chvíľ i zdrojom informácií a správ. Postupne sa stal svedkom a neraz i aktérom významných historických udalostí. Sprítomnil elán občanov novej Československej republiky, jej obsadenie nacistami, oslobodenie republiky, temné obdobie komunizmu, Pražskú jar, vpád sovietskych vojsk v roku 1968, zamatovú revolúciu, rozdelenie spoločného československého štátu a ďalšie udalosti.

Výstava ponúka prostredníctvom unikátnych fotografií pohľad do života Československého, neskôr Českého rozhlasu, jeho minulosti aj súčasnosti. Staršia generácia si môže zaspomínať, stredná sa dozvie a mladá si prostredníctvom QR kódov vypočuje autentické záznamy z vysielania.

Okrem pripomienky významných dobových udalostí i udalostí dôležitých pre rozhlas prezentuje výstava aj vysielaciu a prenosovú techniku a predstavuje rozhlas nielen ako inštitúciu so storočnou tradíciou, ale zároveň ako moderné verejnoprávne médium.

Výstavu pozostávajúcu z devätnástich obrazovo-textových panelov pripravilo České centrum v Bratislave.

1.6. - 31.12.2024

Horehronské múzeum, Brezno

Krycie meno Zuzana

Realizácia: Mgr. Ľubomír Bagačka, Horehronské múzeum
Zostavovateľ TS: Mgr. Ľubomír Bagačka

Horehronské múzeum sa rozhodlo pripojiť sa k súčasnému trendu realizovať výstavy a prezentovať svoje odborné činnosti vo virtuálnom priestore. Za pomoci QR kódov umiestnených v priestoroch stálej historickej expozície „Brezno v premenách času“ majú návštevníci prostredníctvom svojich mobilných telefónov možnosť oboznámiť sa s významným postavením Brezna, ktoré bolo popri Banskej Bystrici a Zvolene jedným zo stredísk Slovenského národného povstania.

Informácie mapujú spoločenský a hospodársky život obyvateľov Brezna po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky v marci 1939, ako aj život na pozadí konfliktu 2. svetovej vojny, ktorý vyústil do celoslovenskej revolty v podobe SNP. Osobitná kapitola je venovaná letisku v Rohoznej, aktivitám Frontového divadla, ako aj finančnému zabezpečeniu SNP, konkrétne osobe ekonóma I. Karvaša. Prezentujúce fakty nekončia potlačením povstania, podávajú obraz života v meste pod priamou nacistickou nadvládou a tŕnistú cestu ku konečnému oslobodeniu mesta i celého Horehronia.

Táto aktivita Horehronského múzea je prvou zo štyroch rôznych podujatí, ktorými si chce pripomenúť 80. výročie jedného z najvýznamnejších historických medzníkov 20. storočia – Slovenského národného povstania.

1.6. - 15.9.2024

Kaštieľ Stropkov

Pod zástavou spolkov v Stropkove

Od júna až do septembra môžu návštevníci kaštieľa v Stropkove obdivovať zručnosť Stropkovských spolkov prezentovaných na výstave: Pod zástavou spolkov v Stropkove. Jej súčasťou je náhľad do histórie cechov v Stropkove a neskorších spolkov venujúcich sa miestnym remeslám.

30.5. - 15.9.2024

Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM, Bratislava

Nemeckojazyčné tlače na Slovensku

Vedeli ste, že na území dnešného Slovenska vyšli pred viac ako 250 rokmi prvé nemeckojazyčné noviny? Začiatky nemeckojazyčnej periodickej tlače vychádzajúcej na území dnešného Slovenska majú svoje korene v 18. storočí, keď v Bratislave vyšlo prvé číslo Pressburger Zeitung. Aj v iných regiónoch Slovenska bolo do roku 1945 doložené vydávanie početných nemeckých novín, ako napríklad v Levoči, v Košiciach, v Trnave či v Kežmarku.

V tomto roku si pripomíname 32. výročie, keď v júli 1992 začal vychádzať na Slovensku mesačník „Karpatenblatt“ s cieľom upevniť nemecké povedomie karpatských Nemcov a podporiť ich aktivít v oblasti kultúry, vzdelávania a spoločenkého života.

V prvom čísle vtedajší predseda Karpatskonemeckého spolku Wilhelm Gedeon napísal: „Konečne, 47 rokov po druhej svetovej vojne, dva a pol roka po Nežnej revolúcii, sa na Slovensku môžu opäť objaviť nemecké noviny. Sú to naše noviny, noviny karpatských Nemcov. Pokrstili sme ich Karpatenblatt.“

Splnil sa tak sen mnohých zakladateľov Karpatskonemeckého spolku, ktorí si uvedomovali, že zapísané slová majú večnú a nenahraditeľnú hodnotu. Karpatenblatt bol pri svojom založení jediným periodikom v nemeckom jazyku na Slovensku, dnes reprezentuje život nemeckej národnostnej menšiny na Slovensku za posledných viac ako 30 rokov, zabezpečuje zodpovedajúce miesto v kultúre a histórii tejto doby.

30.5. - 6.10.2024

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Maximilián Rátskay: Mýty a reality

Oravská galéria v Dolnom Kubíne pripravila pre túto sezónu v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne výstavu Maximiliána Rátskaya s podtitulom Mýty a reality. Život a tvorba Maximiliána Rátskaya (1806 – 1872) sú s mestom Tvrdošín bytostne previazané. Dlhé obdobie v meste žil, tu umrel a je aj pochovaný. V roku 1868 bol dokonca tvrdošínskym podrichtárom a v roku 1871 členom školskej stolice a výborníkom. Pre Tvrdošín vytvoril niektoré z jeho diel: Madonu s dieťaťom z roku 1831 a bližšie nedatovaný betlehem, ktoré sú prezentované na výstave. Život Rátskaya je však spätý aj s ďalšími oravskými dedinami: Zázrivou, kde sa narodil a Dlhou nad Oravou, kde krátky čas pôsobil.

Výstava Mýty a reality je prvou súbornou výstavou umelca, ktorý pôsobil v 19. storočí. Pri skúmaní diela Maximiliána Rátskaya vystupujú do popredia dva zásadné problémy. Prvým je v literatúre už tradične uvádzaný umeleckohistorický konštrukt existencie maliara Maximiliána Rátskaya staršieho, ktorému sú pripisované niektoré diela. Druhým problémom je nejednoznačné vymedzenie maliarskeho diela a existencia viacerých prác, ktoré sú Maximiliánovi Rátskayovi len potencionálne prisudzované, prípadne sa s maliarom nespájajú, ale vykazujú znaky jeho tvorby. Aj preto na výstave prezentujeme ako ich zástupcu dielo Nájdenie sv. Kríža zo zbierok OG, ktoré vzniklo pre Gallasovskú kaplnku v kostole Sv. Kríža na Slanici. Počas reštaurovania diela bola zistená staršia maliarska vrstva na obraze, ktorá nesie rukopis blízky Rátskayovej tvorbe. Obraz bol neskôr premaľovaný. Názov výstavy Mýty a reality sme zvolili preto, lebo ju vnímame ako pokus zhromaždiť overiteľné informácie (reality) a vymedziť ich od hypotéz (mýty). Poukazuje na náročnosť úlohy historika umenia a jej úskalia pri riešení otázky autorstva a štýlových charakteristík.

Predpokladáme, že Maximilián Rátskay st. a ml. sú jeden a ten istý maliar, v ktorého tvorbe súbežne vznikali silnejšie a slabšie diela. O existencii Maximiliána Rátskaya st. nemáme žiadne preukazné dôkazy, diela ktoré mu boli pripisované sú v skutočnosti mladšie a ich menšie štýlové rozdiely zodpovedajú určitej nestálosti výtvarného prejavu M. Rátskaya.

V literatúre sa používajú rôzne podoby priezviska umelca: Racskay, Račkay, Ratskay. Na výstave používame tvar priezviska umelca, ktorý sám používal a ktorým sa podpisoval. Okrem diel zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, vrátane nedávnej akvizície maľby Ester pred kráľom Ahasverom, sú na výstave zastúpené diela zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Slovenskej národnej knižnice a dielo z rímskokatolíckeho farského úradu v Zázrivej.

Maximilián Rátskay

Životopisné údaje o Maximiliánovi Rátskayovi sú pomerne skromné. Narodil sa 2. júna 1806 v Zázrivej. V roku 1827 (podľa iných autorov v rokoch 1827 – 1830) navštevoval maliarsku akadémiu vo Viedni. O štúdiu nemáme bližšie informácie. V roku 1829 už spolu s manželkou Máriou, rodenou Heifel (Heiffel), bol obyvateľom Dlhej nad Oravou, kde mohol pôsobiť ako učiteľ. Tu sa im narodili deti: Alexander (*1829 †1832), Maximilián Gregor (*1831 †1850) a Alexander (*1833). Medzi rokmi 1833 – 1834 sa Maximilián Rátskay presťahoval do Tvrdošína. Tu sa stal váženým mešťanostom, v roku 1868 bol podrichtárom. V Tvrdošíne sa manželom narodilo ďalších šesť detí: Mária Franciska (*1835 †1835), Adolf Ondrej (*1836), Mária Franciska (*1839), Július Šimon (*1841), Augustín Ján (*1843 †1880) a Angelika (*1845). Maximilián Rátskay zomrel 15. júla 1872 v Tvrdošíne, kde je v blízkosti kostola Všetkých svätých pochovaný. Niektorí Maximiliánovi súrodenci mali umelecké dispozície. Brat Narcis (*15. 4. 1816 Zázrivá) sa usadil v Námestove. Bol jediným zo súrodencov, ktorý sa venoval maliarstvu. Vieme, že v roku 1849 vytvoril pre kostol v Krušetnici trinásť obrazov na poprsnicu empory. Po roku 1860 sa presťahoval do Lokce.

29.5. - 16.8.2024

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Svet hornín a minerálov

Autor: Ing. Elenea Dercová
Miesto: Malá výstavná sieň - kaštieľska pivnica, Kaštieľ v Hanušovciach n.T.

24.5. - 20.9.2024

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Z Novohradu do Bystrice

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici si pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského literárneho vedca – historika a kritika Zdenka Kasáča.

Narodil sa 15. augusta 1924 v Poltári. V rokoch 1945 – 49 absolvoval štúdium slovenského jazyka a literatúry, filozofie a francúzskeho jazyka v Bratislave. V roku 1950 sa ako profesor na gymnáziu v Lučenci vrátil do rodného Novohradu a po absolvovaní základnej vojenskej služby sa jeho životná cesta spojila s Banskou Bystricou. Keď v roku 1958 vznikla Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici (neskôr Pedagogická fakulta), na viac ako tridsať rokov sa stal Zdenko Kasáč ako vysokoškolský učiteľ dejín slovenskej literatúry jej neodmysliteľnou súčasťou. Výnimku z jeho pôsobenia na Pedagogickej fakulte tvorilo obdobie 1980 – 82, keď zastával pozíciu lektora slovenského jazyka a literatúry v Inštitúte slovanských štúdií na univerzite vo francúzskom Štrasburgu.

Hlavnou oblasťou jeho vedeckého záujmu bola súčasná slovenská literatúra, s dôrazom na obdobie druhej svetovej vojny. Bol autorom významných literárnovedných prác, spoluautorsky sa podieľal na vzniku viacerých kľúčových diel mapujúcich slovenské literárne tradície v 20. storočí, učebníc, vysokoškolských skrípt a metodických príručiek.

Zdenko Kasáč bol jednou z významných osobností, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho priateľsky navštevoval a aktívne s ním spolupracoval. Ako lektor, posudzovateľ alebo odborný garant bol tiež nápomocný pri výskumnej a publikačnej činnosti pracovníkov múzea.

Výstavku si návštevníci môžu pozrieť od 24. mája do 20. septembra 2024 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.

Kurátor výstavky: Mgr. Peter Filín

20.5. - 31.10.2024

Hrad Strečno

Na hrade a pod hradom

V priestoroch stredovekej dediny Paseka bude od 20. mája sprístupnená výstava s názvom Na hrade a pod hradom. Výstava prezentuje práce žiakov ZUŠ M. R. Štefánika v Čadci. Diela vznikli výtvarnou technikou – maľba na plátno s akrylovými farbami.

Výstava mala minulý rok veľký úspech, preto sa organizátorky rozhodli námet zopakovať. Deti pod vedením výtvarných pedagogičiek Ingrid Šiškovej, Miroslavy Habčákovej Samsonovej a Petronely Vlhovej opäť pustili uzdu svojej fantázii a vznikli originálne obrazy na tému život na hrade a pod hradom. Tentokrát sa do projektu zapojilo 102 žiakov. „Deti majú možnosť prezentovať svoje umenie a návštevníkom môže počas cesty na hrad Strečno pookriať duša pri krásnych dielach,“ doplnila kurátorka výstavy Petronela Vlhová.

18.5.2024 - 31.5.2025

Ponitrianske múzeum v Nitre

Tajomstvá depozitára

Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas, Vám tieto unikátne predmety predstaviť.

Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.

Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet sa stane predmetom roka.

https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/

18.5. - 30.9.2024

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Svet modelov

Každý z nás v detstve aspoň raz videl veľký model železnice a zažil neopísateľný pocit z minisveta, ktorý si žije vlastným kúzelným životom. Dieťa, ale i mladý nadšenec zmenšenín sa naň dokáže dívať a obdivovať ho celé hodiny, v predstavách raz ako rušňovodič, šofér či ako lodivod. Staršie a skúsenejšie ročníky zas zaspomínajú, aké bolo túžiť po nedosiahnuteľných métach za ich detských čias, aby sa opäť raz na okamih sami stali deťmi.

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi v spolupráci so Združením technických a športových činnosti Bojnice otvára novú výstavu s názvom Svet modelov. V priestoroch múzea na Košovskej ceste 9 v Prievidzi môžu všetci návštevníci zahliadnuť modely železničných vozidiel (mašinky i vagóniky rozdielnych veľkostí), úzko- i širokorozchodných tratí a staníc (dych berúci modul podnikovej vlečky Tatra nábytok Pravenec), ale aj rôzne miniatúry lodí (fregata, torpédoborec, remorkér i galeóna slávneho Francisa Drakea či rybársky čln), automobilov (od hviezdneho Rolls-Royce cez cisternovú hasičskú striekačku až po monster truck) a ťažkej (nielen vojenskej) techniky. Súčasťou výstavy bude interaktívne koľajisko.

Združenie technických a športových činnosti Bojnice v súčasnosti zastrešuje niekoľko modelárskych klubov (letecký, lodný, železničný, rádioamatérsky a plastikový). Krúžok vedie mladých modelárov k precíznosti a trpezlivosti.

17.5.2024 - 30.3.2025

Etnografické múzeum SNM, Martin

Tradícia netradične: Prírodné pletivá

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.

„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.

Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.

16.5. - 16.9.2024

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Remeslo má modré dno

Výstava sa venuje vývoju a prehľadu remesla modrotlače na našom území od 18. do 20. storočia. Okrem pestrej škály modrotlačovej tvorby z východného a stredného Slovenska návštevníci budú môcť vidieť aj modrotlačiarsku dielňu doplnenú pestrými ukážkami drevených foriem zo zaniknutých dielní.

15.5. - 31.12.2024

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Július Andrássy st., výnimočný politik

Aristokrat Július Andrássy st. (1823 – 1890) bol neodmysliteľnou postavou uhorskej, ale aj európskej politickej histórie 19. storočia. Angažoval sa v revolúcii v roku 1848 – 184849, pôsobil ako predseda vlády Rakúsko-uhorska, bol jedným z iniciátorov a realizátorov rakúsko-uhorského vyrovnania. V roku 1867 korunoval v Budíne cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu za uhorských panovníkov.

Výstava prostredníctvom originálnych dokumentov a umeleckých predmetov zo SNM – Múzeum Betliar prezentuje Andrássyho kariéru a osobný život.

14.5. - 31.8.2024

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Po stopách európskych židovských žien

Projekt HerStories sprostredkúva pohľad na mnohotvárne židovské dejiny 20. storočia v Európe, prostredníctvom životných príbehov siedmich židovských žien z Nemecka, Poľska, Grécka, Španielska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky. Projekt má za cieľ prispieť k lepšiemu pochopeniu európskych dejín prostredníctvom osobných príbehov žien a skrz analýzu ich subjektívnych skúseností.

Príbehy týchto žien zahŕňajú skúsenosti s prenasledovaním, deportáciou a útekom, ale aj s prežitím, odporom voči režimu a obnovou života po holokauste a druhej svetovej vojne. Sedem respondentiek sa s nami delí o svoje spomienky na detstvo a dospievanie v židovských rodinách pred vojnou, na prvé lásky, návštevu školy - čiže na spomienky o ich každodenných nádejach a bojoch. Tieto príbehy spoločne vytvárajú rozmanitý obraz života židovských žien - a zároveň aj európskych dejín - v 20. storočí.

14.5. - 30.11.2024

Tatranská galéria v Poprade

Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami

Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy: 14. máj 2024 o 17.00

Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.

Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.

Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.

Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.

Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.

Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.

Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).

Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu KISS-SZEMÁN Zsófia ).

6.5. - 26.8.2024

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Pod taktovkou súzvuku...

Venoval sa komornej a inštrumentálnej hudbe, bohatá je jeho tvorba pre deti a mládež, no najviac tvorivosti prejavil vo vokálnej, umelej i ľudovej zborovej tvorbe. Alfréd Zemanovský, skladateľ a organizátor hudobného života v oblasti zborového hnutia, rodák z rakúskeho Linzu by v roku 2024 oslávil 105. narodeniny. Posledné roky jeho života boli späté s Banskou Bystricou, kde tvoril a prejavoval aktívny záujem o hudobné dianie.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici – Literárne a hudobné múzeum si ho pripomína výstavou o živote a diele s názvom Pod taktovkou súzvuku. Jej základnú líniu tvorí pohľad na zázemie, ktoré skladateľa formovalo, jeho život, inšpiračné zdroje a v nadväznosti na to i ukážky umeleckej tvorby s cieľom pripomenúť najmä mladšej generácii osobnosť Alfréda Zemanovského a jeho skladateľský a organizátorský zástoj vo folklórne motivovanej zborovej tvorbe na Slovensku v 2. polovici 20. storočia.

Výstavka zo zbierkového fondu Literárneho a hudobného múzea potrvá v priestoroch expozície Múzeum – domov múz na 2. poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici od 6. mája do 26. augusta 2024.

Vernisáž výstavy s komentovanou prehliadkou sa uskutoční 6. mája 2024 o 16.00 h.

2.5.2024 - 30.3.2025

plagat_Rastislav Haronik Hlinu neoklames_mini.png

Etnografické múzeum SNM, Martin

Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš

Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.

Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.

Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.

Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.

Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.

1.5. - 31.12.2024

Kysucké múzeum, Čadca

Najstaršie dejiny Kysúc

Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.

Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.

Výstava potrvá v Kysuckom múzeu do konca roku 2024 a svojím edukačným charakterom predstavuje vhodný prvok najmä pre rozšírenie poznatkov o regionálnej histórii.

25.4. - 14.7.2024

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Od telegrafu k internetu

Slovenská pošta, a.s., Poštové múzeum, Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s dlhoročným odborníkom na internetové siete - spoločnosťou BBXNET pripravili pre návštevníkov Poštového múzea a Thurzovho domu spoločnú výstavu Od telegrafu k internetu.

Vývoj prenosu správ na diaľku dospel od ohňových a dymových signálov v staroveku cez optický telegraf bratov Chappovcov používaný koncom 18. storočia až k vynálezu telegrafu a neskôr telefónu v 19. storočí. Išlo o nové formy prenášania informácií a pošta ako inštitúcia dlhodobo poskytujúca doručovateľské služby zareagovala veľmi rýchlo a zahrnula tento moderný spôsob prenosu informácií do okruhu svojich služieb. V Uhorsku to znamenalo zlúčenie pošty a telegrafov do jednej organizácie, čo sa udialo v roku 1887. Poštové úrady tak okrem doručovania listových a balíkových zásielok poskytovali aj telegrafné a telefónne služby využívajúc stále sa rozširujúcu sieť telefónnych a telegrafických liniek. V dvadsiatom storočí telefónne a telegrafné linky pospájali prakticky celý svet, káble umožňujúce prenos informácii sa kládli na morské dno, pod zem a prostredníctvom telegrafných a telefónnych stĺpov sa inštalovali aj nadzemné vedenia. Vznikol rozhlas a televízia a dnes, v ére internetu a satelitov je už svet prenosu informácii zase niekde inde. Doručovanie telegramov zaniklo začiatkom 21. storočia, pevné telefónne linky už dlho výrazne ustupujú mobilným zariadeniam a čo do tohto všetkého prinesie umelá inteligencia, to si možno vedia predstaviť len zainteresovaní.

V našich priestoroch sa na starý dobrý telegraf, telefón, či rádio pozrieme formou výberu atraktívnych predmetov z oblasti telekomunikácií, ktoré sa za obdobie existencie Poštového múzea podarilo získať do zbierkového fondu. Priekopníkov bezdrôtovej rádiotelegrafie a tým aj rozhlasového vysielania, Slováka Jozefa Murgaša a talianskeho vynálezcu Marconiho, si pripomenieme prostredníctvom poštových známok, ktoré boli vydané na ich počesť Slovenskou poštou. Zväčšeniny autentických fotografií z polovice 20. storočia nás vrátia do čias, keď poštári a spojári tvorili jednu rodinu.

V Detskej pošte môžete vstúpiť do autentickej telefónnej kabínky dovezenej z pošty Banská Bystrica 6 Šalková a pripomenúť si časy spred niekoľkých desiatok rokov, kedy u nás vôbec nebolo samozrejmé mať doma telefón a tak sa chodievalo telefonovať práve na poštu.

Vernisáž sa uskutoční dňa 25. 4. 2024 v priestoroch Stredoslovenského múzea, Thurzovho domu a výstava potrvá do 14.7. 2024.

22.4.2024 - 1.5.2025

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Hravo o hradoch

Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.

Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.

Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.

Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk

Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)

13.4. - 31.8.2024

Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou

Bionika - príroda na to prišla prvá

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva návštevníkov na zaujímavú výstavu, ktorá je venovaná prírode ako zdroju inšpirácie pre vedu, techniku, architektúru a dizajn.

Autorom výstavy je Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Výstava je inšpirovaná vedným odborom zvaným „Bionika“, ktorý je hraničným vedným odborom medzi biológiou a technikou. Táto veda vychádza zo skúmania živých organizmov, ich štruktúr a funkcii, ktoré používa na riešenie technických problémov. Na výstave sa dozviete, ktoré živočíchy a rastliny stali na počiatku pokusov pri zostrojovaní lietadiel, ponoriek, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu či padáka. Čo má spoločné ruža a ostnatý drôt alebo račie klepetá a francúzsky kľúč. Aké vynálezy ovplyvnil pohyb rastlín a zvierat, ale aj čo inšpirovalo architektov pri výstavbe budovy opery v Sydney a Eiffelovej veže a mnoho ďalších zaujímavosti.

1.3. - 31.12.2024

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Život na hradoch a hrádkoch

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.

Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.

Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.

16.2. - 30.9.2024

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Čaro depozitu

Výstava Čaro depozitu predstavuje vzácne artefakty materiálnej ľudovej kultúry Rusínov pochádzajúce zo zbierok SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Cieľom je priblížiť hlavne mladým návštevníkom spôsob života Rusínov v minulosti.

Pastierstvo, poľnohospodárstvo, pestovanie obilia, ľanu, jeho spracovanie, výroba odevov ale aj produkty remesiel – košikárstva, drotárstva, korytárstva, kováčstva, obuvníctva či mlynárstva si budú môcť návštevníci nielen pozrieť, ale v tvorivých ateliéroch aj vyrobiť.

Výstava, ktorú autorsky pripravil etnograf Mgr. Art. Miroslav Morochovič a kurátorka PaedDr. Mgr. Anna Simková, potrvá do 30. septembra 2024.

25.1. - 31.7.2024

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

„...zložil som báseň...“ Pamätná výstava Imre Madácha

Slovenské národné múzeum v spolupráci so SNM – Múzeom kultúry Maďarov na Slovensku a Občianskym združením Tradície a hodnoty pripravili výstavu k 200. výročiu narodenia maďarského spisovateľa Imre Madácha. Projekt, ktorý slávnostne otvára pamätný rok venovaný tejto významnej osobnosti maďarskej kultúry, vychádza z Madáchovho najvýznamnejšieho diela – dramatickej poézie –Tragédia človeka, začal autor písať 17. februára 1859 v Dolnej Strehovej vo vtedajšom Uhorsku. Na pozadí dejín Európy a sklamania v revolučných rokoch 1848 – 1849 tu vyjadril márnosť morálneho pokroku či akéhokoľvek boja o slobodu.

Cieľom tejto netradičnej, výtvarne avantgardnej výstavy, je predstaviť nielen autora, ale práve Tragédiu človeka, okolnosti jej vzniku a jej následný samostatný život ako diela. Projekt ho interpretuje v rôznych žánroch, zobrazeniach a materiáloch tak, aby ho čo najviac priblížil rôznym skupinám návštevníkov. K pätnástim obrazom Tragédie človeka vzniklo postupom času množstvo ilustrácií, z ktorých autori zostavili grafický materiál ako podklad. Súčasťou výstavy je aj projekcia jedného z diel súčasného autora Endre Koroncziho – 15 obrazov z Ploubuter parku, vytvorené priamo pre tento projekt. pre túto výstavu. Svojou koncepciou na Tragédiu človeka nadväzuje tak, že každá sekunda filmového spracovania jednotlivých obrazov zodpovedá jednému veršu drámy. Paralela vetra a idey, pádu či vzletu bytosti a ducha vo filme poskytuje možnosť vžiť sa do drámy Madáchovho človeka v zrkadle súčasnosti.

Výstava v troch jazykoch so svojou interaktívnou a edukatívnou líniou má ambície zvýšiť povedome verejnosti o význame Madáchovho celoživotného diela, popularizáciu literatúry, histórie a výtvarného umenia pomocou moderných múzejných nástrojov a aktivizáciu návštevníkov.

1.1. - 31.12.2024

Múzeum vo Svätom Antone

Kalendárium 2024

Kalendárium 2024 Kalendárium 2024pdf.pdf (195.4 kB)

16.12.2023 - 30.6.2024

Historické múzeum SNM, Bratislava

Dvojkríž

Výstavný projekt pútavou formou predstaví príbeh slovenskej štátnej symboliky - dvojkríža, ktorému sa venuje zvýšená pozornosť predovšetkým počas významných štátnych výročí a sviatkov. Ide zároveň o tradičnú a emotívnu tému, podrobne vedecky spracovanú. Ako historický národný symbol, považujeme dvojkríž za objekt všeobecne známy, v rôznych kontextoch a podobách je súčasťou našej identity už po celé stáročia.

Cieľom výstavy je vizuálne príťažlivo prezentovať aj menej známe a často prekvapivé časti tohto dlhého príbehu, ktorý tematicky siaha od duchovnej roviny, cez štátnu, politickú, komunálnu, športovú a vojenskú symboliku až k reklame a extrémizmu. Symboliku predstavuje zároveň očami minulosti, v ktorej vznikala. Prostredníctvom niekoľkých tém ju približuje v troch chronologických častiach – od obdobia stredoveku po súčasnosť. Výberom exponátov zasadzuje symbol do rôznych historických kontextov. Jadro tvoria zbierkové predmety z fondov Slovenského národného múzea. Ďalšie pochádzajú z početných slovenských múzeí, galérií a archívov a zo súkromných zbierok, pričom väčšina z nich je vystavená po prvý raz. Návštevníci nájdu medzi exponátmi stredoveké kachlice, medovníkové formy, predmety zo skla, modrotlač, súčasné umelecké diela, športové dresy, reklamné predmety, ale aj extrémistické tlačoviny.

Spracovanie projektu prekvapí široko koncipovanou témou symboliky dvojkríža a najmä množstvom jeho podôb a historických súvislostí v našich dejinách. V tak veľkorysej podobe je na Slovensku prezentovaný po prvý raz.
Výstavu autorsky pripravil Radoslav Ragač.

20.10.2023 - 31.12.2024

Považské múzeum v Žiline

Tiene minulosti

Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.

20.10.2023 - 4.10.2024

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Ašot Haas - Insight

Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.

Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.

Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.

Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/

1.9.2023 - 31.8.2024

Historické múzeum SNM, Bratislava

Hrdinovia odboja

Slovenské národné múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom v Bratislave a Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici otvára 31. augusta 2023, výstavu Hrdinovia odboja v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavského hrade. Pre návštevníkov bude prístupná od 1. septembra 2023 do konca augusta 2024.

Výstavný projekt prostredníctvom viac ako 100 zbierkových predmetov približuje úspechy, ale aj tragédie vybraných slovenských účastníkov československého zahraničného a domáceho odboja počas 2. svetovej vojny. Vystavené originály pochádzajú zo zbierok organizátorov výstavy i súkromných osôb.

Výnimočné sú predmety, ktoré Slovenské národné múzeum len nedávno získalo, alebo plánuje získať do svojich zbierok – ako napríklad portrét Maríny Paulínyovej a vybavenie salónu Imricha Karvaša, vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky a významného podporovateľa domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Návštevníci uvidia aj osobné predmety Jozefa Gabčíka, veliteľa operácie Anthropoid, účastníka atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.

Výstava vzdáva česť tisícom Slovákov, príslušníkom národov a národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. Hrdinom odboja v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín.

Výstava Hrdinovia odboja bude slávnostne otvorená pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy Slovenskej republiky.

1.8.2023 - 31.12.2024

Považské múzeum v Žiline

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.

19.5.2023 - 31.8.2024

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Židovská plavecká (r)evolúcia

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.

Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.

5.4.2023 - 31.12.2024

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD., prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h).

25.3.2023 - 31.12.2024

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe

Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.

V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.

Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

28.6.2022 - 30.6.2027

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

1.1.2020 - 31.12.2025

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.

Kalendár

dnes je: 12.12.2024

meniny má: Otília

podrobný kalendár

Jún 2024

Reklama

Partneri