Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 9. 6. 2024

7.6. - 21.10.2024  

Tekovské múzeum v Leviciach

Bude nás o jedného viac...

Tekovské múzeum v Leviciach vás pozýva na výstavu "Bude nás o jedného viac...". Výstava vás prevedie najradostnejším obdobím každej rodiny. Nájdete na nej predmety používané pri výnimočných situáciách a dennej starostlivosti o deti od narodenia až po obdobie 3-4 rokov ich života, ktoré sa používali na okolitom vidieku i v meste v minulom storočí.

6.6. - 11.9.2024  

Turčianska galéria v Martine

Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny

Autori/autorky: Adam Galko, Martin Hrvol, Filip Bielek, Radovan Čerevka, Jakub Juhás & Michaela Cagáňová,  INSTITUT INSTITUT (Tomáš Moravanský, Dominik Hlinka, Daniela Ponomarevová, Tereza Sikorová) , Miloš Kopták, Juraj Rattaj, Samuel Velebný
v spolupráci: Jakub Hromec, Jakub Hronský, Zdeno Ziman
Architektúra: Peter Masár
Grafický dizajn: Kristína Rábeková

Keď umelec Fred Wilson v roku 1992 zasiahol v Marylandskom múzeu v USA do stálej expozície, jednoduchým preskupením zbierkových predmetov pozmenil rámec nahliadania na múzeum ako na neutrálne či objektívne prostredie. Pod sklenenú vitrínu s nápisom Metal Work 1873-1880 vtedy umiestnil strieborný riad z 19. storočia a železné okovy otrokov. Dve histórie dvoch odlišných predmetov z rôznych častí múzea sa opäť spojili, aby začali rozprávať jeden príbeh jednej domácnosti.  

Výstava Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny prináša tému múzea ako fenoménu spojeného so zbieraním, katalogizovaním a vystavovaním. Ústredný motív čerpá predovšetkým z genia loci mesta Martin, obsiahnutého v množstve zbierkových fondov a expozícií rôznorodého zamerania na jeho území. Otvára sa tým tiež téma skúmajúca efekt múzea z odvrátenej strany: ako systému selekcie toho, čo sa do múzea nedostalo, čo sa nestalo súčasťou výstavnej expozície alebo toho, čo sa nestihlo stať múzeom.

Priestor tak dostávajú aj nenápadné témy miznúce často pod vrstvou veľkých dejín, folklórnych mýtov či kultov osobností. Stávajú sa súčasťou nových fiktívnych muzeálnych expozícií v prostredí galérie, ťažiacich nielen z miestnych archívov, ale aj príbehov, na prvý pohľad banálnych vecí, ktoré nás dennodenne obklopujú. Múzeum uprostred galerijného priestoru nechápeme ako naplnenie zámerov etnografického, antropologického či umelecko-historického bádania. Ide predovšetkým o využívanie a reflexiu stratégií múzeí a galérií autormi a autorkami, ktorí pre jednotlivé artefakty vytvárajú nové prostredia a interpretácie. Tradičné rozdelenie rolí kurátora/kurátorky a umelkyne/umelca sa v prípade tvorby múzea ako média stáva nejasným a umiestnenie obrazu na stenu rovnako dôležitým gestom ako autorské gesto na obraze. 

Výstava autorských konceptov v podobe vysunutých muzeálnych expozícií, slobodných ostrovov, nezávislých výstavných priestorov sa prirodzene pohráva aj s kúzlom mystifikácie, momentom prekvapenia či humoru. Pracuje so špekulatívnymi verziami múzeí za účelom skúmania efektov obsiahnutých v samotnej architektúre múzea: skle, dioráme, vitríne alebo podstavci. Rozpráva o ich vplyve, moci či spektakulárnom význame.

6.6. - 25.10.2024  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

100 rokov rozhlasového vysielania v Československu

Rozhlasové vysielanie je na našom území prítomné už viac ako 100 rokov. Keď sa v piatok 18. mája 1923 o 20. hodine z plátenného stanu zapožičaného miestnymi skautmi v Prahe – Kbeloch ozvalo: „Haló, haló, zde vysílání stanice Radiojournalu,“ Československo sa zaradilo medzi prvé európske krajiny s pravidelným rozhlasovým vysielaním.

O tomto historickom míľniku, ale i jeho pokračovaní v rôznych etapách našej minulosti sa môžete dozvedieť viac na výstave 100 rokov rozhlasového vysielania v Československu v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku od 6. júna do 25. októbra 2024.

Od prvej vety v československom éteri prešlo ešte veľa času, kým sa rádioprijímač stal súčasťou takmer každej domácnosti, spoločníkom sviatočných chvíľ i zdrojom informácií a správ. Postupne sa stal svedkom a neraz i aktérom významných historických udalostí. Sprítomnil elán občanov novej Československej republiky, jej obsadenie nacistami, oslobodenie republiky, temné obdobie komunizmu, Pražskú jar, vpád sovietskych vojsk v roku 1968, zamatovú revolúciu, rozdelenie spoločného československého štátu a ďalšie udalosti.

Výstava ponúka prostredníctvom unikátnych fotografií pohľad do života Československého, neskôr Českého rozhlasu, jeho minulosti aj súčasnosti. Staršia generácia si môže zaspomínať, stredná sa dozvie a mladá si prostredníctvom QR kódov vypočuje autentické záznamy z vysielania.

Okrem pripomienky významných dobových udalostí i udalostí dôležitých pre rozhlas prezentuje výstava aj vysielaciu a prenosovú techniku a predstavuje rozhlas nielen ako inštitúciu so storočnou tradíciou, ale zároveň ako moderné verejnoprávne médium.

Výstavu pozostávajúcu z devätnástich obrazovo-textových panelov pripravilo České centrum v Bratislave.

1.6. - 15.9.2024  

Kaštieľ Stropkov

Pod zástavou spolkov v Stropkove

Od júna až do septembra môžu návštevníci kaštieľa v Stropkove obdivovať zručnosť Stropkovských spolkov prezentovaných na výstave: Pod zástavou spolkov v Stropkove. Jej súčasťou je náhľad do histórie cechov v Stropkove a neskorších spolkov venujúcich sa miestnym remeslám.

30.5. - 6.10.2024  

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Maximilián Rátskay: Mýty a reality

Oravská galéria v Dolnom Kubíne pripravila pre túto sezónu v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne výstavu Maximiliána Rátskaya s podtitulom Mýty a reality. Život a tvorba Maximiliána Rátskaya (1806 – 1872) sú s mestom Tvrdošín bytostne previazané. Dlhé obdobie v meste žil, tu umrel a je aj pochovaný. V roku 1868 bol dokonca tvrdošínskym podrichtárom a v roku 1871 členom školskej stolice a výborníkom. Pre Tvrdošín vytvoril niektoré z jeho diel: Madonu s dieťaťom z roku 1831 a bližšie nedatovaný betlehem, ktoré sú prezentované na výstave. Život Rátskaya je však spätý aj s ďalšími oravskými dedinami: Zázrivou, kde sa narodil a Dlhou nad Oravou, kde krátky čas pôsobil.

Výstava Mýty a reality je prvou súbornou výstavou umelca, ktorý pôsobil v 19. storočí. Pri skúmaní diela Maximiliána Rátskaya vystupujú do popredia dva zásadné problémy. Prvým je v literatúre už tradične uvádzaný umeleckohistorický konštrukt existencie maliara Maximiliána Rátskaya staršieho, ktorému sú pripisované niektoré diela. Druhým problémom je nejednoznačné vymedzenie maliarskeho diela a existencia viacerých prác, ktoré sú Maximiliánovi Rátskayovi len potencionálne prisudzované, prípadne sa s maliarom nespájajú, ale vykazujú znaky jeho tvorby. Aj preto na výstave prezentujeme ako ich zástupcu dielo Nájdenie sv. Kríža zo zbierok OG, ktoré vzniklo pre Gallasovskú kaplnku v kostole Sv. Kríža na Slanici. Počas reštaurovania diela bola zistená staršia maliarska vrstva na obraze, ktorá nesie rukopis blízky Rátskayovej tvorbe. Obraz bol neskôr premaľovaný. Názov výstavy Mýty a reality sme zvolili preto, lebo ju vnímame ako pokus zhromaždiť overiteľné informácie (reality) a vymedziť ich od hypotéz (mýty). Poukazuje na náročnosť úlohy historika umenia a jej úskalia pri riešení otázky autorstva a štýlových charakteristík.

Predpokladáme, že Maximilián Rátskay st. a ml. sú jeden a ten istý maliar, v ktorého tvorbe súbežne vznikali silnejšie a slabšie diela. O existencii Maximiliána Rátskaya st. nemáme žiadne preukazné dôkazy, diela ktoré mu boli pripisované sú v skutočnosti mladšie a ich menšie štýlové rozdiely zodpovedajú určitej nestálosti výtvarného prejavu M. Rátskaya.

V literatúre sa používajú rôzne podoby priezviska umelca: Racskay, Račkay, Ratskay. Na výstave používame tvar priezviska umelca, ktorý sám používal a ktorým sa podpisoval. Okrem diel zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, vrátane nedávnej akvizície maľby Ester pred kráľom Ahasverom, sú na výstave zastúpené diela zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Slovenskej národnej knižnice a dielo z rímskokatolíckeho farského úradu v Zázrivej.

Maximilián Rátskay   

Životopisné údaje o Maximiliánovi Rátskayovi sú pomerne skromné. Narodil sa 2. júna 1806 v Zázrivej. V roku 1827 (podľa iných autorov v rokoch 1827 – 1830) navštevoval maliarsku akadémiu vo Viedni. O štúdiu nemáme bližšie informácie. V roku 1829 už spolu s manželkou Máriou, rodenou Heifel (Heiffel), bol obyvateľom Dlhej nad Oravou, kde mohol pôsobiť ako učiteľ. Tu sa im narodili deti: Alexander (*1829 †1832), Maximilián Gregor (*1831 †1850) a Alexander (*1833). Medzi rokmi 1833 – 1834 sa Maximilián Rátskay presťahoval do Tvrdošína. Tu sa stal váženým mešťanostom, v roku 1868 bol podrichtárom. V Tvrdošíne sa manželom narodilo ďalších šesť detí: Mária Franciska (*1835 †1835), Adolf Ondrej (*1836), Mária Franciska (*1839), Július Šimon (*1841), Augustín Ján (*1843 †1880) a Angelika (*1845). Maximilián Rátskay zomrel 15. júla 1872 v Tvrdošíne, kde je v blízkosti kostola Všetkých svätých pochovaný. Niektorí Maximiliánovi súrodenci mali umelecké dispozície. Brat Narcis (*15. 4. 1816 Zázrivá) sa usadil v Námestove. Bol jediným zo súrodencov, ktorý sa venoval maliarstvu. Vieme, že v roku 1849 vytvoril pre kostol v Krušetnici trinásť obrazov na poprsnicu empory. Po roku 1860 sa presťahoval do Lokce.

24.5. - 20.9.2024  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Z Novohradu do Bystrice

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici si pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského literárneho vedca – historika a kritika Zdenka Kasáča.

Narodil sa 15. augusta 1924 v Poltári. V rokoch 1945 – 49 absolvoval štúdium slovenského jazyka a literatúry, filozofie a francúzskeho jazyka v Bratislave. V roku 1950 sa ako profesor na gymnáziu v Lučenci vrátil do rodného Novohradu a po absolvovaní základnej vojenskej služby sa jeho životná cesta spojila s Banskou Bystricou. Keď v roku 1958 vznikla Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici (neskôr Pedagogická fakulta), na viac ako tridsať rokov sa stal Zdenko Kasáč ako vysokoškolský učiteľ dejín slovenskej literatúry jej neodmysliteľnou súčasťou. Výnimku z jeho pôsobenia na Pedagogickej fakulte tvorilo obdobie 1980 – 82, keď zastával pozíciu lektora slovenského jazyka a literatúry v Inštitúte slovanských štúdií na univerzite vo francúzskom Štrasburgu.

Hlavnou oblasťou jeho vedeckého záujmu bola súčasná slovenská literatúra, s dôrazom na obdobie druhej svetovej vojny. Bol autorom významných literárnovedných prác, spoluautorsky sa podieľal na vzniku viacerých kľúčových diel mapujúcich slovenské literárne tradície v 20. storočí, učebníc, vysokoškolských skrípt a metodických príručiek.  

Zdenko Kasáč bol jednou z významných osobností, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho priateľsky navštevoval a aktívne s ním spolupracoval. Ako lektor, posudzovateľ alebo odborný garant bol tiež nápomocný pri výskumnej a publikačnej činnosti pracovníkov múzea.

Výstavku si návštevníci môžu pozrieť od 24. mája do 20. septembra 2024 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.

Kurátor výstavky: Mgr. Peter Filín  

18.5.2024 - 31.5.2025  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Tajomstvá depozitára

Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas,  Vám tieto unikátne predmety predstaviť.

Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať  samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.

Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet  sa stane predmetom roka.

https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/

17.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Tradícia netradične: Prírodné pletivá

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.

„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.

Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.

15.5. - 31.12.2024  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Július Andrássy st., výnimočný politik

Aristokrat Július Andrássy st. (1823 – 1890) bol neodmysliteľnou postavou uhorskej, ale aj európskej politickej histórie 19. storočia. Angažoval sa v revolúcii v roku 1848  – 184849, pôsobil ako predseda vlády Rakúsko-uhorska, bol jedným z iniciátorov a realizátorov rakúsko-uhorského vyrovnania. V roku 1867 korunoval v Budíne cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu za uhorských panovníkov.

Výstava prostredníctvom originálnych dokumentov a umeleckých predmetov zo SNM – Múzeum Betliar prezentuje Andrássyho kariéru a osobný život.

14.5. - 31.8.2024  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Po stopách európskych židovských žien

Projekt HerStories sprostredkúva pohľad na mnohotvárne židovské dejiny 20. storočia v Európe, prostredníctvom životných príbehov siedmich židovských žien z Nemecka, Poľska, Grécka, Španielska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky. Projekt má za cieľ prispieť k lepšiemu pochopeniu európskych dejín prostredníctvom osobných príbehov žien a skrz analýzu ich subjektívnych skúseností.

Príbehy týchto žien zahŕňajú skúsenosti s prenasledovaním, deportáciou a útekom, ale aj s prežitím, odporom voči režimu a obnovou života po holokauste a druhej svetovej vojne. Sedem respondentiek sa s nami delí o svoje spomienky na detstvo a dospievanie v židovských rodinách pred vojnou, na prvé lásky, návštevu školy - čiže na spomienky o ich každodenných nádejach a bojoch. Tieto príbehy spoločne vytvárajú rozmanitý obraz života židovských žien - a zároveň aj európskych dejín - v 20. storočí.

7.5. - 18.6.2024  

Múzeum v Zlatých Moravciach

Zlatomoravecké utorky

Aj v roku 2024 pokračujeme v cykle prednášok, ktorý je venovaný významným momentom z dejín Zlatých Moraviec, mestu s bohatou históriou, ale aj širšiemu regiónu.

Harmonogram cyklu prednášok Zlatomoravecké utorky:

7. 5. 2024 o 17.00 hod.

Topoľčianske panstvo v ére Habsburgovcov (1890 – 1918)
Prednášajúca: Mgr. Zuzana Babiaková

21. 5. 2024 o 17.00 hod.
„Drahá Augusta…“ alebo 1. svetová vojna v živote princa Georgea a arcivojvodkyne Augusty
Prednášajúca: Mgr. Zuzana Babiaková

4. 6. 2024 o 17.00 hod.
Šľachtické rody v Beladiciach
Prednášajúci: PhDr. Mário Žáčik
Prednáška poskytne exkurz do novovekých historických reálií obce.
Predstaví bohatý diapazón rodových mien a udalostí bezprostredne sa dotýkajúcich územia obce Beladice, Veľké Chrašťany, Malé Chrašťany, Pustý Chotár a Choča s presahom do regiónu Požitavia. Zoznámime sa s nobilitovanými vrstvami obyvateľstva,  ktorých majetok a  sídlo sa v období od 18.do prvej polovici 20. storočia nachádzali na území dnešnej obce Beladice. Hospodárske, podnikateľské, ale aj politické  aktivity rodov Jesenských, Szentiványi, Lindelhof Szirányi boli známe nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj vo zvyšku sveta napr. v Japonsku. Prednáška marginálne odprezentuje aj iné šľachtické rody, ktoré boli súčasťou bohatej histórie povodia Drevenice

18. 6. 2024 o 17.00 hod.
Život šľachty na hrade Hrušov na základe archeologických nálezov
Prednášajúca: Mgr. et. Mgr. Stanislava Blahová

Vstupné: 3,00 €/os.; seniori nad 70 rokov vstup voľný, ZŤP vstup zľavnený 2,00 €. Na prednášku nie je potrebné sa vopred rezervovať.

2.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš

Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.

Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.

Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.

Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.

Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.

25.4. - 14.7.2024  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Od telegrafu k internetu

Slovenská pošta, a.s., Poštové múzeum, Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s dlhoročným odborníkom na internetové siete - spoločnosťou BBXNET pripravili pre návštevníkov Poštového múzea a Thurzovho domu spoločnú výstavu Od telegrafu k internetu.

Vývoj prenosu správ na diaľku dospel od ohňových a dymových signálov v staroveku cez optický telegraf bratov Chappovcov používaný koncom 18. storočia až k vynálezu telegrafu a neskôr telefónu v 19. storočí. Išlo o nové formy prenášania informácií a pošta ako inštitúcia dlhodobo poskytujúca doručovateľské služby zareagovala veľmi rýchlo a zahrnula tento moderný spôsob prenosu informácií do okruhu svojich služieb. V Uhorsku to znamenalo zlúčenie pošty a telegrafov do jednej organizácie, čo sa udialo v roku 1887. Poštové úrady tak okrem doručovania listových a balíkových zásielok poskytovali aj telegrafné a telefónne služby využívajúc stále sa rozširujúcu sieť telefónnych a telegrafických liniek. V dvadsiatom storočí telefónne a telegrafné linky pospájali prakticky celý svet, káble umožňujúce prenos informácii sa kládli na morské dno, pod zem a prostredníctvom telegrafných a telefónnych stĺpov sa inštalovali aj nadzemné vedenia. Vznikol rozhlas a televízia a dnes, v ére internetu a satelitov je už svet prenosu informácii zase niekde inde. Doručovanie telegramov zaniklo začiatkom 21. storočia, pevné telefónne linky už dlho výrazne ustupujú mobilným zariadeniam a čo do tohto všetkého prinesie umelá inteligencia, to si možno vedia predstaviť len zainteresovaní.

V našich priestoroch sa na starý dobrý telegraf, telefón, či rádio pozrieme formou výberu atraktívnych predmetov z oblasti telekomunikácií, ktoré sa za obdobie existencie Poštového múzea podarilo získať do zbierkového fondu. Priekopníkov bezdrôtovej rádiotelegrafie a tým aj rozhlasového vysielania, Slováka Jozefa Murgaša a talianskeho vynálezcu Marconiho, si pripomenieme prostredníctvom poštových známok, ktoré boli vydané na ich počesť Slovenskou poštou. Zväčšeniny autentických fotografií z polovice 20. storočia nás vrátia do čias, keď poštári a spojári tvorili jednu rodinu.

V Detskej pošte môžete vstúpiť do autentickej telefónnej kabínky dovezenej z pošty Banská Bystrica 6 Šalková a pripomenúť si časy spred niekoľkých desiatok rokov, kedy u nás vôbec nebolo samozrejmé mať doma telefón a tak sa chodievalo telefonovať práve na poštu.

Vernisáž sa uskutoční dňa 25. 4. 2024 v priestoroch Stredoslovenského múzea, Thurzovho domu a výstava potrvá do 14.7. 2024.

13.4. - 31.8.2024  

Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou

Bionika - príroda na to prišla prvá

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pozýva návštevníkov na zaujímavú výstavu, ktorá je venovaná prírode ako zdroju inšpirácie pre vedu, techniku, architektúru a dizajn.

Autorom výstavy je Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Výstava je inšpirovaná vedným odborom zvaným „Bionika“, ktorý je hraničným vedným odborom medzi biológiou a technikou. Táto veda vychádza zo skúmania živých organizmov, ich štruktúr a funkcii, ktoré používa na riešenie technických problémov. Na výstave sa dozviete, ktoré živočíchy a rastliny  stali na počiatku pokusov pri zostrojovaní lietadiel, ponoriek, čo inšpirovalo vynálezcu suchého zipsu či padáka. Čo má spoločné ruža a ostnatý drôt alebo račie klepetá a francúzsky kľúč. Aké vynálezy ovplyvnil pohyb rastlín a zvierat, ale aj čo inšpirovalo architektov pri výstavbe budovy opery v Sydney a Eiffelovej veže a mnoho ďalších zaujímavosti.

21.3. - 23.6.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Obrazáreň / Slovenská moderna zo súkromných zbierok

PINACOTECA / Slovak Modernism from Private Collections

Kurátorka: PhDr. Katarína Bajcurová, CSc.
Poďakovanie za zapožičanie diel: Zoya Gallery, STAR Gallery a ďalšie súkromné zbierky

Pojem slovenská moderna, vernejšie – výtvarná moderna Slovenska – evokuje u mnohých divákov a záujemcov o umenie naše najvzácnejšie „rodinné striebro“. Okrem toho, že akvizíciám diel moderny sa od svojho vzniku programovo venovali štátne a regionálne galérie, ich súkromnému zberateľstvu prepadlo viacero zberateľov a nadšencov. Výstava pod názvom OBRAZÁREŇ / Slovenská moderna zo súkromných zbierok prináša do Oravskej galérie v Dolnom Kubíne výber majstrovských diel z niekoľkých súkromných zbierok. Uvádza viaceré známe, publikované, ale aj doteraz menej známe, neznáme i nevystavované diela najvýznamnejších klasikov našej moderny.

Slovenská moderna označuje výtvarnú tvorbu, ktorá v časovom oblúku od začiatku 20. storočia reagovala na západoeurópske avantgardné a modernistické hnutia vývoja umenia a pokúsila sa o ich špecifické prevzatie a spracovanie. „Udomácnenie“  modelu západnej kultúry – t. z. moderny a hnutia avantgárd ako produktov výsostne individualizovanej, industrializovanej spoločnosti – do slovenského prostredia, v tom čase ešte prevažne agrárnej civilizácie, sa nedialo priamočiaro a jednosmerne. Dochádzalo k veľmi zaujímavému domácemu „sfarbeniu“ predobrazov európskej moderny. Na jednej strane bola u nás moderna významným multikultúrnym a multinacionálnym fenoménom, na druhej starne sa stala prostriedkom a výrazom hľadania národnej identity.

Na výstave sú prezentované diela, zväčša maľby od najvýznamnejších predstaviteľov moderny Slovenska od začiatku do polovice 20. storočia (s jedným presahom do 60. rokov). Návštevníci uvidia diela predstaviteľov košickej moderny: jej predchodcu Konštantína Köváriho-Kačmarika, ďalej Antona Jasuscha, Konštantína Bauera a Júliusa Jakobyho, maliarov, ktorí vizualizovali „život a mýtus rodnej zeme“: Martina Benku, Gustáva Mallého, Jana Hálu, Karola Ondreičku, Miloša Alexandra Bazovského, Arnolda Petra Weisza-Kubínčana, Zola Palugyaya, Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu a Imra Weinera-Kráľa, ale aj tých, ktorých zaujalo postavenie človeka vo vtedajšom svete i v historických kataklizmách uplynulého storočia: Edmunda Gwerka, Júliusa Flacheho, Kolomana Sokola, Cypriána Majerníka, Jakuba Bauernfreunda, Andreja Nemeša, Petra Matejku, Jána Mudrocha, Dezidera Millyho a Vincenta Hložníka. Výstava tak predkladá vizuálne pútavý príbeh výtvarného modernizmu, v ktorom slovenskí umelci originálnym spôsobom reagovali nielen na aktuálne výtvarné hnutia v Európe, ale často prinášali aj osobitú správu o svete v ktorom žili.

Pre všetkých milovníkov umenia pripravila Oravská galéria zvýhodnenú, zľavnenú vstupenku v hodnote 4 €, ktorá Vám umožní vidieť aktuálnu výstavu Obrazáreň – moderna zo súkromných zbierok a zároveň unikátnu stálu expozíciu slovenského umenia 20. a 21. storočia Oravskej galérie.

16.2. - 30.9.2024  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Čaro depozitu

Výstava Čaro depozitu predstavuje vzácne artefakty materiálnej ľudovej kultúry Rusínov pochádzajúce zo  zbierok SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Cieľom je priblížiť hlavne mladým návštevníkom spôsob života Rusínov v minulosti.

Pastierstvo, poľnohospodárstvo, pestovanie obilia, ľanu, jeho spracovanie, výroba odevov ale aj produkty remesiel – košikárstva, drotárstva, korytárstva, kováčstva, obuvníctva či mlynárstva si budú môcť  návštevníci nielen pozrieť, ale v tvorivých ateliéroch aj vyrobiť.

Výstava, ktorú autorsky pripravil etnograf Mgr. Art. Miroslav Morochovič a kurátorka PaedDr. Mgr. Anna Simková, potrvá do 30. septembra 2024.

1.1. - 31.12.2024  

Múzeum vo Svätom Antone

Kalendárium 2024

Kalendárium 2024 Kalendárium 2024pdf.pdf (195.4 kB)

1.12.2023 - 16.6.2024  

Východoslovenské múzeum, Košice

Miro Žbirka – Roky a dni

Meky Žbirka prichádza do Košíc v podobe exkluzívnej výstavy

Už 1. decembra 2023 sa Košice stanú Žbirkovým mestom. Zavíta doň fenomenálna výstava Miro Žbirka – Roky a dni, na ktorú Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých fanúšikov niekoľkonásobného Zlatého slávika. Nadšenci ju doposiaľ videli len v reprezentačných sieňach pražského Národního muzea a Bratislavského hradu. Múzeum sa tak zhostilo netradičného konceptu výstavy a v spolupráci s Kateřinou Žbirkovou a architektom Josefom Tomšejom ju prenieslo do priestorov rýdzo historickej ustanovizne. Ako konštatuje riaditeľ Východoslovenského múzea, Dominik Béreš, „výsadou nášho 151-ročného múzea je bohatosť a rôznorodosť polmiliónového zbierkového fondu, ale aj pestrosť a neobyčajnosť expozícií či výstav. Nebojíme sa ísť aj do odvážnejších tém a koncepčných výziev, pretože chceme priniesť kultúru čo najširšiemu spektru divákov. Verím, že aj vďaka výstave a zanechanému posolstvu Mekyho Žbirku prídu do múzea ľudia, ktorí v ňom nikdy neboli. Ich zážitok z prehliadky sa tak v priestoroch múzea ešte umocní a možno si prezrú aj 400-ročné barokové skvosty alebo bájny zlatý poklad v suterénnom trezore, keď už u nás budú.“   

Návštevníci múzejnej historickej budovy na Námestí Maratónu mieru sa oboznámia nielen s hudobnou kariérou sólového umelca či tímového hráča – „modusáka“, ale aj s osobným životom „neoficiálneho člena“ The Beatles, milovníka trojprúžkových tenisiek a anglického humoru. Prejdú sa audiovizuálnym tunelom, zahrajú si na Žbirkových klávesoch, uvidia okrem originálnych ocenení a kultových záberov hudobníka aj doteraz nezverejnené ukážky zo súkromného archívu či šatníka hviezdy. Skvelou správou (nielen) pre skalných Mekyho fanúšikov je aj skutočnosť, že košická výstava prinesie (okrem iného) exponáty, ktoré sa neobjavili ani v Prahe, ani v Bratislave. Návštevníci si z nej môžu dokonca odniesť pamätný suvenír či „LP-éčko“.

VSM a Košice sa od 1. decembra 2023 do 16. júna 2024 stávajú „mekkou“ Mekyho Žbirku. Na umelcov vzťah k východnému Slovensku spomína i Kateřina Žbirková, spoluautorka výstavy: „Mám veľkú radosť, že sa nám vďaka zanietenosti pána riaditeľa VSM podarilo preniesť výstavu práve do Košíc, do mesta, kde sa začínala alebo končila väčšina Mekyho turné. Jeho vzťah k východnému Slovensku bol špeciálny a mal tam veľa kamarátov, ktorých dúfam, uvidím aj na vernisáži spolu s ďalšími, teraz už aj mojimi košickými priateľmi. Fanúšikom, ktorí nás vyzývali na tento celkom zložitý presun, prajem, aby si na Mekyho zaspomínali, pobavili sa a vnímali jeho hudbu. A keby aj vďaka tejto výstave počúvali Mekyho skladby, bolo by to presne to, čo by si prial.“

V samotný deň vernisáže, konanej pre pozvaných hostí 1. decembra, sa zároveň pokrstí aj 340-stranová luxusná kniha limitovanej edície Miro Žbirka – Roky a dni z dielne vydavateľstva Ikar. Krstných rodičov a ani samotný krstný „materiál“ organizátori do poslednej chvíle neprezradia. Nuž a tento „pokrstený“ výtlačok s jedinečným číslom a rukopismi legendy sa rovnako stane na pol roka súčasťou samotnej výstavy popri ďalšej viac než stovke pamätných predmetov.

O tom, že Žbirka ako kultúrny fenomén dokáže prilákať masy, nepochybuje ani riaditeľ múzea, Dominik Béreš, ktorý na záver dodáva: „Je vôbec niekto, kto by nepoznal Mekyho? Kto by nechcel hrať na gitare jeho hity s rovnakým zanietením? Kto si so svojou láskou nestrihol duet V slepých uličkách? Žbirka je pojem. Osobnosť, ktorá sa nespája s konkrétnou dobou a generáciou. Jej hity, ktoré sa dennodenne hrávajú v rádiách už desiatky rokov, poznajú všetky vekové kategórie.“

Výstava Miro Žbirka – Roky a dni bude sprístupnená pre širokú verejnosť od 2. decembra 2024.

20.10.2023 - 4.10.2024  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Ašot Haas - Insight

Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.

Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.

Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.

Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/

1.8.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu  je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.  

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali.  Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom  patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež  jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.

5.4.2023 - 31.12.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v  stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD.,  prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h). 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.