Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 12. 12. 2022
7.12.2022 - 28.2.2023
Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou
Videl som všetky kostoly Slovenska
Výstava je pripravená v spolupráci so Zdenkom Dzurjaninom a Pavlom Demešom, ktorých spoločnou záľubou je mapovanie a popularizácia kultúrnohistorického dedičstva. Počas ôsmych rokov fotograf Zdenko Dzurjanin v 2 927 obciach a mestách odfotografoval 4 124 kostolov všetkých cirkví na Slovensku.
25.11.2022 - 31.1.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Pokoj ľuďom dobrej vôle. Betlehemy na Slovensku
Výstava Pokoj ľuďom dobrej vôle predstavuje reprezentatívny výber historických a ľudových betlehemov z územia celého Slovenska i niektorých susedných európskych krajín (Česko, Rakúsko). Časovo pokrývajú obdobie od 18. po koniec 20. storočia.
Vyše 60 betlehemských celkov je doplnených maľbami na skle, papieri a plátne s adventnou a vianočnou tematikou. Vystavené artefakty pochádzajú zo zbierok SNM – Historického múzea, Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni a súkromných fondov. Všetky predmety boli pre túto príležitosť zreštaurované.
„Ústredná myšlienka výstavy „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ nadobúda v dnešných nepokojných časoch mimoriadny zmysel; okrem krásneho zážitku chce zdôrazniť myšlienku kultúrnej a duchovnej spolupatričnosti Európy a víťazstvo betlehemského svetla nad tmou nenávisti“ – hovorí kurátorka a autorka výstavy PhDr. Magdaléna Mrázová.
24.11. - 22.12.2022
Skalné obydlia Brhlovce
Stridžie dni
Tekovské múzeum v Leviciach Vás srdečne pozýva do svojej vysunutej expozície do Skalných obydlí v Brhlovciach na komentované prehliadky s témou „Stridžie dni". Prečo sa tak nazývajú, akú v sebe skrývajú magickú silu a aké obyčaje sú s nimi spojené? Odpovede na tieto otázky a mnoho ďalšieho sa dozviete v dňoch: 24. 11., 1. 12., 8. 12., 15. 12. a 22. 12. 2022 každý štvrtok v čase od 9:00 do 16:00. Prednášky sú určené žiakom základných škôl, ale i návštevníkom, ktorých zaujímajú zvyky a tradície našich predkov, ktorí žili v rázovitej obci Brhlovce.
Vstupné: deti a dôchodcovia 1,00 €, dospelí 2,00 €.
Viac informácií poskytne lektorka vysunutej expozície Mgr. Silvia Gregor, 0908 548 252.
16.11.2022 - 7.3.2023
Liptovské múzeum v Ružomberku
110 + 120: LIPTOVSKÉ MÚZEUM - umelecko-remeselná a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja
Reštaurátorská a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja
Liptovské múzeum, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, v stredu 16.11.2022 sprístupnilo výstavu „110 + 120: LIPTOVSKÉ MÚZEUM - umelecko-remeselná a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja". Výstava je prierezom životnej cesty, profesionálnej dráhy, tvorivých záujmov a aktivít dvoch pracovníkov múzea, ktorí v roku 110. výročia založenia inštitúcie slávia aj okrúhle životné jubileum.
Obidve osobnosti, ich život a tvorbu predstavuje výstava prostredníctvom textových a obrazových panelov i trojrozmerných exponátov. V prípade Jozefa Jarottu je to kolekcia súťažných návrhov ružomberskej Sochy slobody z r. 1928 či ukážky portrétnej tvorby sochárov Viktora Mydla a Františka Laholu zo zbierkového fondu Liptovského múzea, na ktorých konzervátorsko – reštaurátorskom ošetrení pracoval v uplynulých dvoch rokoch. Dopĺňa ho prierezový výber z bohatej fotodokumentácie jeho činnosti konzervátora a pomocného reštaurátora v období jeho pôsobenia v Ústredí umeleckých remesiel, počas práce v Nemecku i na Slovensku, no najmä z doby úzkej spolupráce s ORA v Levoči, ktorá pokračuje až do dnešných dní. Pre Liptákov bude zaujímavé spoznať jeho podiel na záchrane regionálnych pamätihodností – historickej budovy SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, ružomberskej synagogy a sochy Immaculaty na Námestí A. Hlinku či vnútorných i vonkajších omietok a časti nástenných malieb gotického kostola Všetkých svätých v Ludrovej na Kúte. Dielo druhého z jubilantov Liptovského múzea, správcu a lektora hradu Likava a pomocného konzervátora Pavla Lofaja zastupuje rozsiahly výber z jeho celoživotnej a mnohostrannej tvorby umeleckého rezbára. Organizátori výstavy sa snažili verejnosti sprístupniť celé žánrové spektrum Lofajovej autorskej tvorby: od reliéfov a plastík z jeho raného obdobia, cez uvoľnenenejšie a umelecky sebavedomejšie originálne variácie na sochársky rukopis Jána Kulicha; tradičné ľudové betlehemy a plastiky – jednu z domén tvorby likavského rezbára (veľkorozmerný betlehem v Národopisnom múzeu Liptova v Liptovskom Hrádku je spolovice dielom jeho rúk); až po samotným autorom mimoriadne obľúbené vyrezávané palice (niektoré z nich sa stali aj darom Liptovského múzea pre prezidentov V 4 v r. 2018) a hravé štylizácie historických, rozprávkových námetov i reflexiu životov a problémov našich súčasníkov v podobe pôvabných kinetických hračiek, objektov a sôch väčších rozmerov s nezameniteľným pôvodným rukopisom ich tvorcu a jeho svojským zmyslom pre fantáziu i čierny humor.
9.11.2022 - 31.1.2023
Liptovské múzeum v Ružomberku
Kto býval na Rohačke pred Keltmi?
Liptovské múzeum, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, pripravilo v sídelnej budove v Ružomberku výstavu k výsledkom archeologického výskumu na sídelnej terase pod hradiskom Rohačka pod názvom Kto býval na Rohačke pred Keltmi? Konfrontácia získaných archeologických dát s výsledkami výskumu zuhoľnatených makrozvyškov prináša konkrétny obraz o živote na Rohačke v čase trvania doby bronzovej.
Výstava je verejnosti prístupná v sídelnej budove múzea v Ružomberku od pondelka do piatku od 9:00-16:00 a v nedeľu od 12:00 do 16:00 a potrvá do 31. 1. 2023.
1.11. - 31.12.2022
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Od Nílu k Dunaju. Pamiatky ríše faraónov v Bratislave
Výstava prezentuje egyptské zbierky zo SNM – Archeologického múzea, SNM – Prírodovedného múzea a Mestského múzea v Bratislave. Vystavené predmety sú verejnosti väčšinou neznáme, niektoré z nich sú verejnosti sprístupnené prvýkrát.
1.11. - 31.12.2022
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Ženy – príbehy žien, ktoré ovplyvnili svet
Výstava prezentuje inšpiratívne ženské osobnosti židovského pôvodu, ktoré sú späté s územím dnešného Slovenska – narodili sa tu, žili tu alebo majú slovenský pôvod – a ich pôsobenie malo medzinárodný dosah.
1.11. - 31.12.2022
Spišské múzeum SNM, Levoča
Titiri leutschovienses. Ľevocke bačove
Výstava prezentuje levočské ovčiarstvo v kontexte tradičného ovčiarstva na strednom Spiši a tradičného ovčiarstva mikroregiónu obcí ležiacich v juhovýchodnej časti Levočských vrchov.
1.11.2022 - 16.4.2023
Historické múzeum SNM, Bratislava
Dary pápežov Slovensku
Výstava predstavuje zbierku darov od pápežov Slovensku v novodobej histórii – počnúc 20. storočím až po súčasnosť.
29.10.2022 - 26.2.2023
Múzeum mesta Bratislavy
Človek Človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič
Múzeum mesta Bratislavy (MMB) otvára koncepčne neštandardnú výstavu Človek človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič, ktorú pripravilo v spolupráci s Vysokou školou umeleckopriemyslovou v Prahe. Výstava v niekoľkých tematických častiach približuje myšlienkový svet a životnú filozofiu uznávaného lekára Karla Kocha a jeho priateľa, architekta Dušana Jurkoviča. Spoločný dialóg oboch aktérov sa zhmotnil najmä v projekte známeho súkromného sanatória na bratislavských Palisádach. Výstava však odhaľuje omnoho viac.
Karla Kocha a Dušana Jurkoviča spájalo osobné priateľstvo, činorodosť, spoločenská angažovanosť, vysoko nastavené morálne zásady i účasť v protinacistickom odboji počas druhej svetovej vojny. Popri profesijnej praxi a vlastných podnikateľských aktivitách nebolo Kochovi ani Jurkovičovi nikdy ľahostajné spoločenské a politické dianie. Svoj kapitál – finančný, spoločenský, kultúrny či intelektuálny – využívali okrem vlastného profitu i na podporu znevýhodnených či prenasledovaných skupín obyvateľstva (fyzicky hendikepovaných, politicky perzekvovaných či sociálne slabších). Karel Koch sa okrem iného silne zasadzoval za lepšie podmienky pre hendikepovaných, v rámci jeho súkromného sanatória bolo napríklad poskytované aj bezplatné ošetrovanie pre pacientov vo finančnej núdzi.
Koncept výstavy Človek človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič pracuje najmä s atmosférou priestoru, okrem iného aj prostredníctvom digitálnej vrstvy. „Najväčšou výzvou pre múzeum je sprostredkovať návštevníkom a návštevníčkam myšlienkový svet jednotlivca a ducha doby, v ktorej žil. Na výstave Človek človeku sa to kurátorkám a kurátorovi podarilo – na základe zmyslových vnemov sprítomňujú myšlienkový a názorový svet lekára Karla Kocha, do ktorého patril aj architekt Dušan Jurkovič. Ide o projekt, v ktorom ,vystavujeme‘ idey a myšlienky – v celej ich nahote a hĺbke. Ich aktuálnosť i s odstupom desaťročí svedčí o veľkosti Kochovej osobnosti, pričom najsilnejšie vyznieva idea humanizmu a spätosti s prírodou,“ hovorí Daniel Hupko, vedúci odborného oddelenia MMB a odborný spolupracovník výstavy.
Výstava chce takisto podnietiť divákovu aktivitu a záujem nielen o verejný priestor, kladie otázky a kriticky otvára množstvo tém bez toho, aby poskytovala jednoznačné odpovede. „Jedna z výstavných sál je venovaná Kochovým myšlienkam, ktoré sa v priestore objavujú v textovej i vo zvukovej podobe a sú sprevádzané vizuálnym materiálom, ktorý sa viaže k rodine a osobe Dušana Jurkoviča. Tematické celky a obrazové krajiny otvárajú komplexné témy identity, etiky, hodnoty, kvality či originality, ktoré so životom a s tvorbou Karla Kocha a Dušana Jurkoviča veľmi úzko súvisia,“ hovorí autorka konceptu a kurátorka výstavy Jitka Škopová.
Ďalšia časť výstavy je venovaná projektu súkromného Kochovho sanatória, ktoré navrhoval Dušan Jurkovič a ktorého koncept odráža vzájomný dialóg oboch aktérov. Jeho významnou súčasťou je aj priľahlá dendrologicky bohatá záhrada, ktorá poskytovala útočisko na načerpanie fyzických i psychických síl. Tento koncept odráža dominantné Kochovo presvedčenie o liečivej sile prírody a jej pozitívnom vplyve na duševné a fyzické zdravie.
Názov výstavy Človek človeku odkazuje na ústredný motív Kochovho myslenia: najvyšším poslaním človeka je ľudskosť, ktorá má byť napĺňaná v bezpodmienečne ľudskom konaní a v službe druhému človeku. Toto úslovie pripomína Goetheho slová,
na ktoré sa Karel Koch vo svojich textoch opakovane odvoláva: „Sám považujem za možné, že ľudskosť konečne zvíťazí, obávam sa však, že vtedy bude zo sveta obrovský lazaret, v ktorom bude človek človeku ľudským ošetrovateľom!“ Inými slovami povedané, než si ľudstvo uvedomí zmysel tejto najvyššej hodnoty, napáchané škody môžu byť nesmierne. V ten moment bude ľudskosť jediným liekom. Toho boli Karel Koch i Dušan Jurkovič svedkami ako aktívni aktéri oboch svetových vojen a povojnového obdobia a sme toho svedkami aj dnes.
Výstava je súčasťou výskumného projektu Průmysl a umění: Opomíjené regionální osobnosti podnikatelů coby hybatelů hospodářského pokroku Československa, jejich význam a spolupráce s umělci, architekty a designéry, financovaného z programu na podporu aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja národnej a kultúrnej identity na roky 2016 - 2022 (NAKI II) Ministerstva kultúry Českej republiky. Popri téme Karla Kocha a Dušana Jurkoviča prezentovanej v Múzeu mesta Bratislavy projekt zahŕňa ďalšie tri výstavy: Marie Fišerová-Kvěchová v Zlíne, Binkovci a Josef Gočár v Pardubiciach, Josef Sochor a František Kysela v Kutnej Hore.
22.10.2022 - 30.1.2023
Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou
Hravá hlava
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v spolupráci s BIBIANOU, medzinárodným domom umenia pre deti, pripravili pre návštevníkov Vlastivedného múzea v Krásne nad Kysucou interaktívnu výstavu Hravá hlava.
Autori výstavy Katarína Kosánová, Barbora Peuch, Valéria Marákyová sa inšpirovali konceptuálnou knihou českých autorov Davida Böhma a Ondřeja Buddeusa Hlava v hlavě ( Labyrint, 2013 & 2020).
Výstava je určená najmä detskému návštevníkovi, ktorý chce spoznávať, skúmať a objavovať zákutia ľudskej hlavy. Deti edukatívnou formou spoznajú, ako hlavu stvárňovali rôzni umelci, ako v nej vzniká nápad, koľko váži mozog a aké rôzne pomenovania má hlava. Dozvedia sa, na čo nám slúžia zmyslové orgány, či sa dá bez nich žiť, alebo či sa dajú nahradiť. Môžu sa zahrať na detektíva, poskladať identikit páchateľa, a tak zistiť, že na svete neexistujú dvaja identickí ľudia.
Pri putovaní zákutiami ľudskej hlavy sa deti dozvedia, čo je portrét, karikatúra, či busta. Výstava im ponúka nekonečné množstvo podôb hláv, ktoré môžu preskúmať na obrazoch – od masky faraóna, historickej fotografie, akademickej skice či balónových smajlíkov. Inšpirácia je všade okolo nás a predstavivosti sa medze nekladú. Pred zrkadlom si môžu podľa návodu vyskúšať aj grimasy, pretože, ako sa hovorí, koľko grimás vieš urobiť, toľkokrát si človekom. Oboznámia sa s rôznymi slovnými spojeniami týkajúcimi sa hlavy. Deti tu nájdu kapustnú či dutú hlavu. Na záver môžu zavítať aj do obce Gebuľová, kde si budú môcť vytvoriť hlavu podľa svojich predstáv.
14.10.2022 - 31.12.2023
Východoslovenské múzeum, Košice
Zaži barok
Východoslovenské múzeum oslavuje 150 rokov výnimočnou expozíciou Zaži barok
Jedinečný projekt vtiahne návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbi výnimočné zbierky s moderným zážitkom.
Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti svojho 150. výročia výnimočnú expozíciu „Zaži barok“, ktorú pre verejnosť slávnostne do života uvedie v piatok 14. októbra, v podobe dvoch večerných komentovaných prehliadok s hudobnými hosťami. Košický samosprávny kraj tento projekt od vzniku myšlienky až po finálnu realizáciu plne financuje sumou 250-tisíc eur. „Východoslovenské múzeum je jedným z najvýznamnejších a najstarších múzeí na Slovensku, ktoré je vekom staré, duchom mladé, skvostov plné a najmä stále iné. Potvrdzuje to aj jedinečná expozícia Zaži barok, ktorá návštevníkom sprístupní nielen unikátne barokové skvosty európskeho významu, ale zároveň interaktívnou formou otvorí nevšedný svet jednej z najzaujímavejších historických etáp spoločnosti,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Ambíciou múzea je stať sa lídrom v jedinečnosti prevedenia, ktoré doposiaľ na Slovensku chýbalo. Expozícia je zostavená výlučne z vlastných zbierok Východoslovenského múzea. Jedným z najzaujímavejších exponátov bude zreštaurovaný oltár Proroka Daniela z už neexistujúceho kostola v Dúbrave, alebo súsošie Sv. Martina a žobráka zo Spišskej kapituly.
„Východoslovenské múzeum chce aj touto expozíciou podčiarknuť svoj zámer stať sa modernou inštitúciou prezentujúcou vzácne zbierky nášho regiónu v čoraz populárnejšom a atraktívnejšom štýle, oslovujúc všetky vekové kategórie, od škôlkarov až po seniorského návštevníka, kunsthistorikov i laikov. Zažiť barok nepochybne prispeje k dôstojným oslavám významného jubilea nášho krajského múzea,“ dodáva riaditeľ múzea Dominik Béreš.
Myšlienkou projektu je moderná prezentácia a príťažlivé inštalácie zbierok remesla, výtvarného umenia, spoločenského i náboženského života danej doby. Expozícia má za úlohu vtiahnuť návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbiť výnimočné zbierky s moderným zážitkom. Rovnako tak, ako aj samotný barok bol založený na teatrálnosti, pompéznosti, emotívnosti či svetelných kontrastoch.
Expozíciu „Zaži barok“ s podporou Košického samosprávneho kraja pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci s Ústavom technológií a inovácií ako vrcholnú prezentáciu 150. výročia jednej z najväčších kultúrnych inštitúcií východného Slovenska.
23.9.2022 - 26.3.2023
Múzeum mesta Bratislavy
Ľudia a mesto. Dejiny Bratislavy
Múzeum mesta Bratislavy otvára v Apponyiho paláci novú veľkú výstavu Ľudia a mesto. Dejiny Bratislavy. Viacvrstevná výstava má za cieľ ukázať vývoj mesta ako urbanistického celku, ktorý ovplyvňuje život svojich obyvateľov a obyvateliek, a prostredníctvom artefaktov, fotografií, grafík a archívnych prameňov ukazuje, ako sa Bratislava menila z pohľadu regulácie rieky Dunaj, priemyselnej revolúcie, vývoja mestských privilégií či urbanizmu. Výstava, ktorá má aj silnú digitálnu vrstvu, v šiestich tematických celkoch zachytáva rôzne obdobia dejín Bratislavy a jej obyvateľov od stredoveku až po 90. roky 20. storočia.
Výstava Ľudia a mesto. Dejiny Bratislavy je členená do šiestich celkov a zároveň miestností, z ktorých každá je venovaná ucelenej téme.
Výstavu otvára časová os, ktorá návštevníkom a návštevníčkam ponúka prierez najvýznamnejšími udalosťami, osobnosťami a štátoprávnym usporiadaním, ktoré za sedem storočí ovplyvnilo život mesta Bratislavy. Autori a autorky pod vedením kurátorky Eleny Kurincovej pripravili aj digitálnu vrstvu, ktorá sa tiahne témami výstavy. Tá už v jej prvej časti predstaví urbanistickú štruktúru mesta prostredníctvom vizuálnych esejí pozostávajúcich z dobových fotografií vsadených do 3D priestoru bratislavských ulíc.
Bratislavské nivy z obdobia pred reguláciou. Erik Fritsch zachytil džungľu dunajských ramien a ostrovov. Po roku 1712 prebiehal dynamický vývoj na hlavnom toku, ako aj na Chorvátskom ramene. ... a juhu Petržalky sa rýchlo vyvinul nápadný meander s lužným lesom okolo ostrova volaviek.
(výber z textov uvádzanej v interaktívnej aplikácii).
Rieke Dunaj ako živlu, ktorý bezprostredne tvoril (a stále tvorí) život mesta, je venovaná prvá časť výstavy. Dunaj prezentuje cez rôzne artefakty, grafiky, fotografie zachytávajúce zmeny toku rieky, jej reguláciu, rybolov a ukazuje vplyv, ktorý rieka mala na bežný život obyvateľov a obyvateliek mesta. Digitalizovaná mapa rozvetvenej dunajskej delty spracovaná do podoby interaktívnej aplikácie ponúkne množstvo zaujímavých informácií, ktoré ste o histórii Dunaja určite netušili.
„Zásadným prvkom, ktorý sa koncepčne prepletá celou výstavou, je zakomponovanie životného štýlu anonymných i konkrétnych obyvateľov a obyvateliek
prostredníctvom artefaktov spojených s ich profesiou, predmetov každodennej potreby a archívnych prameňov dokladajúcich statusové a sociálne rozvrstvenie obyvateľstva mesta,“ približuje Elena Kurincová, kurátorka výstavy.
Vystavené predmety majú často personifikovaný kontext. Ide napríklad o skupiny predmetov či diel vytvorených konkrétnym bratislavským hodinárom či fotografom. V časti venovanej obdobiu priemyselnej revolúcie a jej vplyvu na vývoj mesta Bratislavy nájdete napríklad sériu portrétov – chromofotografií od konkrétneho bratislavského fotografa. Ide o špecifickú fotografickú techniku na pomedzí fotografie a maliarstva, typickú pre druhú polovicu 19. storočia.
Osobitnou časťou výstavy, ktorá unikátnym spôsobom prezentuje práve viaceré konkrétne ľudské príbehy Bratislavčaniek a Bratislavčanov, sú videoinštalácie zostavené z rozpohybovaných dobových fotografií. „Návštevníci a návštevníčky výstavy tak majú možnosť nahliadnuť do súkromia konkrétnych obyvateľov a obyvateliek z minulosti nášho mesta, čo môže vytvoriť silný intímny moment,“ hovorí Magdaléna Kuchtová, vedúca programového oddelenia MMB a spoluautorka výstavy.
Fotografie sú nosným prvkom aj v časti venovanej socialistickej Bratislave, ktorá vznikla ako výber z fotoarchívu agentúry TASR pod vedením spoluautorky výstavy Petry Hanákovej.
Výstavu uzatvára časť venovaná prierezu vývoja mestských privilégií doplnená o interaktívnu inštaláciu.
27.8. - 30.12.2022
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Archeológovia na stavbe Mostu SNP v Bratislave
Výstavný projekt pri príležitosti 50. výročia otvorenia Mosta SNP bude prístupný pre verejnosť od 27. augusta do 31. decembra 2022 v priestoroch múzea na Žižkovej 12 v Bratislave.
Územie medzi Bratislavským hradom a mestským opevnením – západné suburbium (západné predmestie), bolo obývané už od praveku. Žili tu Kelti a v časoch Veľkej Moravy aj Slovania. V stredoveku vyrástla na svahu a východnej terase Hradného kopca jednouličná podhradská osada villa sancti Nicolai. Na prelome 12. a 13. storočia sa v nej usadili aj nemeckí „hostia“ a v roku 1221 sa do Podhradia presťahovalo prepoštstvo z Hradu. V 70. a 80. rokoch 13. storočia postihli osadu požiare. Koncom storočia časť osady susediacej s mestom zbúrali z dôvodu stavby opevnenia. Napriek tomu zástavba hustla a rozširovala sa. V 16. storočí sa osada rozdelila na dve časti – Schlossberg (medzi Hradom a mestom) a Zuckermantel (medzi Hradom a Dunajom). Zbúranie mestských hradieb a zasypanie hradnej priekopy v 18. storočí umožnilo rozšíriť Schlossberg východným smerom. V roku 1848 bolo suburbium pripojené k Bratislave.
Aj ako mestská časť Bratislavy si územie zachovalo svoju atmosféru. Žili tu remeselníci, rybári, obchodníci, vinohradníci a príslušníci rôznych profesií. Na miestnom trhu sa ozývali všetky „prešpurské“ jazyky až do 20. storočia, keď ako výsledok vojenských katakliziem a politického vývoja, došlo k rozsiahlej výmene obyvateľstva. Po druhej svetovej vojne štvrť chátrala, až bola kvôli výstavbe Mosta SNP zlikvidovaná.
V súvislosti so zámerom vybudovať v Bratislave druhý most cez Dunaj bol realizovaný predstihový archeologický výskum na trase plánovanej stavby a príjazdových komunikácií. Vedením výskumu, ktorý prebiehal v rokoch 1967 – 1970, bol poverený PhDr. Belo Polla, CSc., vedecký pracovník vtedajšieho Archeologického ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave. Na terénnych prácach, konzervovaní a spracovaní nálezov sa podieľali aj Z. Drenko, Z. Liptáková, B. Egyházy-Jurovská, K. Gressnerová, E. Rákoczyová, O. Dinušová, K. Fűryová, M. Thurzová, J. Liptovský a terénni robotníci, mnohí z nich starí „prešpuráci“. Preskúmané bolo tzv. západné suburbium, nachádzajúce sa medzi západnými hradbami stredovekého mesta a Hradným kopcom, teda bývalé Rybné námestie a priľahlé časti ulíc Žižkova, Židovská, Kapucínska až po Suché Mýto. Vďaka tomuto výskumu sa podarilo zachránil len torzo hmotných pamiatok po obyvateľoch zaniknutej rázovitej štvrti starej Bratislavy.
Výstava autora PhDr. Vladimíra Turčana predstavuje archeologické nálezy, dnes uchovávané v zbierkach SNM – AM, ktoré sú unikátnym svedectvom života tejto časti mesta v stredoveku a vo včasnom novoveku. „Za najcennejšie nálezy zo záchranného výskumu môžeme považovať napríklad kuchynskú a stolovú keramiku z domácností v Podhradí, drevené lyžice vzácne tým, že drevo ako materiál sa v našich podmienkach bežne nezachováva, kachlice z pecí bohatších domácností Podhradia, ostrohy ako doklady chovu a využitia koní a pod. Návštevníci výstavy uvidia aj vyše 100 rokov staré pohľadnice, ktoré dokumentujú pôvodnú zástavbu Podhradia,“ prezradil Vladimír Turčan, kurátor archeologických zbierok múzea.
Výskumu predchádzalo búranie historicky aj architektonicky cenných budov, čo vyvolalo nesúhlasné reakcie kultúrnej verejnosti. Asanáciou tejto mestskej štvrte nenávratne zmizla významná časť historickej identity mesta, urbanizovaná už od doby laténskej a významné technické a industriálne pamiatky. 26. augusta 1972, na počesť Slovenského národného povstania, slávnostne otvorili Most SNP, ako druhý most cez rieku Dunaj, do roku 2012 nazývaný aj Nový most. Napriek kontroverznosti svojho vzniku je toto unikátne dielo, ktoré ako architekt projektoval prof. Ing. arch. Jozef Lacko a ako statik prof. Ing. Arpád Tesár, v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou.
„Ide o atraktívnu tému, ktorá predstavuje nielen pamätníkom, ale najmä mladej generácii dnes už nejestvujúcu časť historického centra Bratislavy. Pre všetkých záujemcov je k výstave na september pripravené sprievodné podujatie s názvom Most SNP. Archeológia, architektúra a história židovskej komunity, ktoré tento priestor aj samotnú stavbu mosta predstaví pohľadom odborníkov z niekoľkých odvetví,“ doplnil PhDr. Juraj Bartík, riaditeľ SNM – Archeologického múzea.
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
1.1. - 31.12.2022
Historické múzeum SNM, Bratislava
Paramentár – zo zbierok múzea. Predstavujeme predmety z našich depozitárov
Uzatvárateľný nábytok podobný komode/sekretáru, ktorý slúži na uskladnenie liturgických predmetov.
1.1. - 31.12.2022
Historické múzeum SNM, Bratislava
Rimania a Slovensko
Archeologicko-historická výstava o dejinách územia dnešného Slovenska v období 1. – 4. storočia, kedy sa nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo aj jej priamou súčasťou.
30.11.2021 - 15.1.2023
SNM - Sídelná budova, Bratislava
Pálffiovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia
Výstavný projekt v spolupráci so SNM – Múzeom Červený Kameň nie je všeobecnou profilovou prezentáciou zbierok múzea. Ide o tematicky špecifickú výstavu, ktorá predstavuje
príslušníkov šľachtickej rodiny Pállfy, hradu Červený Kameň a panstva, a to všetko v kontexte politiky Habsbuského dvora, v čase osvietenského absolutizmu.
Sídlo SNM – Múzea Červený Kameň, hrad Červený Kameň, bolo od konca 16. storočia
až do roku 1945 rodovým sídlom šľachtického rodu Pálffyovcov. Zbierkový fond, ktorý tu následne vznikol, tvorí široké spektrum zbierkových predmetov z oblasti histórie, umeleckého remesla a výtvarného umenia rôznorodej proveniencie a datovania. Zvolená téma ukazuje prostredníctvom zbierkových predmetov konkrétny výsek z dejín hradu i rodu, s ktorým je toto šľachtické sídlo späté. Zachované predmety sú však len zlomkami z bohatej histórie významnej vetvy aristokratickej rodiny červenokamenských Pálffyovcov. Kvôli umocneniu reprezentatívneho charakteru výstavy, je téma zasadená do širšieho historického kontextu a ilustruje previazanosť Pálffyovcov s panovníckym dvorom v období vládnutia Márie Terézie.
Výstava pozostáva z viacerých tém, ktoré približujú konkrétnych členov rodu Pálffy, hrad Červený Kameň a panstvo v tomto období. V 18. storočí, ktoré znamenalo novú éru
v dejinách Habsburskej monarchie, boli Pálffyovci aktívnou súčasťou politického diania. Dominanty výstavy – portréty príslušníkov vládnucej dynastie a ich súčasníkov z rodu Pálffy, dobre ilustrujú spoločenský status rodu v tomto období ale aj výsledky snahy o naklonenie uhorskej šľachty na stranu panovníckeho dvora. Po dvoch bratoch, palatínoch Mikulášovi (1657 – 1731) a Jánovi (1663 – 1751), je ústrednou postavou výstavy Mikulášov vnuk Rudolf Pálffy (1719 – 1768), ktorý pokračoval v tradícii previazania rodu s viedenským dvorom. Jeho život bol však výrazne spätý s panstvom a hradom Červený Kameň. Okrem úprav samotného objektu to dobre dokladá viacero artefaktov z jeho rozsiahlej zbierky starožitností a kuriozít, ale i fragmenty knižnice či stolovacích súprav.
Na výstave sú prezentované maľby a grafiky popredných dobových portrétnych majstrov
a ich dielní (Johann Gottfried Auerbach, Rosalba Carriera, Johann Gottfried Haid, Martin
van Meytens, Jakub Schmutzer), viaceré doposiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností Rudolfa Pálffyho, ukážky fajansy z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry, unikátna veľkorozmerná mapa časti Malých Karpát v blízkosti Červeného Kameňa, mortuárium Márie Terézie z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho, zakázaný spis „slovenského Sokrata" Adama Františka Kollára o vzťahu panovníckej moci
k cirkvi a k šľachte z knižnice Rudolfa Pálffyho a mnohé ďalšie predmety zo zbierok
SNM – Múzea Červený Kameň.
Výstavný projekt, pod vedením komisárky Gabriely Podušelovej, námestníčky generálneho riaditeľa SNM, pripravený autormi Ivanou Janáčkovou, riaditeľkou SNM – Múzea Červený Kameň a Jozefom Tihányim, kurátorom zbierok múzea, bude Slovenské národné múzeum postupne predstavovať vo virtuálnom priestore – na webe a sociálnych sieťach SNM, prostredníctvom videopríbehov o jednotlivých zbierkach a zbierkových predmetoch, až do znovuotvorenia múzea. Na výtvarno-architektonickom riešení výstavy a grafickom dizajne
sa podieľala spoločnosť VEVERKA s.r.o. – v zložení Dušan Veverka, Peter Masár, Barbora Krejčová, Dominika Szabová a Jozef Liška.
„Modré dámy“, 9.3.2022 o 16:30
- podujatie k výstave Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia
Kunzistorička Ingrid Halászová, vedúca Katedry dejín a teórie umenia na Trnavskej univerzite. porozpráva príbeh obrazov „modrých dám“ z bratislavského konviktu sestier notrdamiek, ktorých úlohou bolo poskytovať vzdelávanie a výchovu ženským príslušníčkam elitnej vrstvy uhorskej spoločnosti. 8 z týchto portrétov sa nachádza aj v správe SNM – Múzea Červený Kameň.
1.1.2021 - 31.12.2023
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava
Vymenené domovy – Felcserélt otthonok
Výstava predstavuje paralelné osudy rôznych skupín obyvateľstva, ktorí sa stali obeťami násilného presídľovania rôznych skupín obyvateľstva v dôsledku politických rozhodnutí.
11.12.2020 - 31.12.2022
Historické múzeum SNM, Bratislava
Trianon 100: Zrod novej hranice
Zásadné zmeny na mape Európy po 1. svetovej vojne, rozpad mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, prouhorská iredenta a zložitý proces začleňovania Slovenska do novovzniknutej republiky, neľahký zrod novej hranice - tieto a ďalšie témy približujú návštevníkom autori výstavy Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica a Lenka Lubušká.
„Výstava je nielen pripomienku tohto výročia, ale popri téme zrodu novej československo – maďarskej geografickej hranice je aj príspevkom k otázke formovania novej štátnej identity. Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane sú na výstave fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované i pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte, ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali. Ideológia nového štátu sa v praxi prejavovala premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazu na česko-slovenské tradície, najmä oživením úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi,“ hovorí za kurátorov výstavy Martin Besedič.
Autori pripravujú rovnomenného sprievodcu výstavou v dvoch jazykových mutáciách. V januári 2021 vyjde aj interaktívna knižka k danej tematike.
Komentovaná prehliadka výstavy Trianon – Zrod novej hranice
10.6.2021 o 17:00
Výstavou sprevádza kurátor a spoluautor Martin Besedič. Prehliadka sa uskutoční v priestoroch výstavy na 2. poschodí Bratislavského hradu. Vstupné: 4 €/osoba .
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.