Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 7. 12. 2022

7.12.2022 - 28.2.2023  

Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou

Videl som všetky kostoly Slovenska

Výstava je pripravená v spolupráci so Zdenkom Dzurjaninom a Pavlom Demešom, ktorých spoločnou záľubou je mapovanie a popularizácia kultúrnohistorického dedičstva. Počas ôsmych rokov fotograf Zdenko Dzurjanin v 2 927 obciach a mestách odfotografoval 4 124 kostolov všetkých cirkví na Slovensku.

4.12. - 21.12.2022  

Tekovské múzeum v Leviciach

Proces vzniku keramickej nádoby

25.11.2022 - 31.1.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Pokoj ľuďom dobrej vôle. Betlehemy na Slovensku

Výstava Pokoj ľuďom dobrej vôle predstavuje reprezentatívny výber historických a ľudových betlehemov z územia celého Slovenska i niektorých susedných európskych krajín (Česko, Rakúsko). Časovo pokrývajú obdobie od 18. po koniec 20. storočia.

Vyše 60 betlehemských celkov je doplnených maľbami na skle, papieri a plátne s adventnou a vianočnou tematikou. Vystavené artefakty pochádzajú zo zbierok SNM – Historického múzea, Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni a súkromných fondov. Všetky predmety boli pre túto príležitosť zreštaurované.

„Ústredná myšlienka výstavy „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ nadobúda v dnešných nepokojných časoch mimoriadny zmysel; okrem krásneho zážitku chce zdôrazniť myšlienku kultúrnej a duchovnej spolupatričnosti Európy a víťazstvo betlehemského svetla nad tmou nenávisti“ – hovorí kurátorka a autorka výstavy PhDr. Magdaléna Mrázová.

16.11.2022 - 7.3.2023  

Liptovské múzeum v Ružomberku

110 + 120: LIPTOVSKÉ MÚZEUM - umelecko-remeselná a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja

Reštaurátorská a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja

Liptovské múzeum, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, v stredu 16.11.2022 sprístupnilo výstavu „110 + 120: LIPTOVSKÉ MÚZEUM - umelecko-remeselná a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja". Výstava je prierezom životnej cesty, profesionálnej dráhy, tvorivých záujmov a aktivít dvoch pracovníkov múzea, ktorí v roku 110. výročia založenia inštitúcie slávia aj okrúhle životné jubileum.

Obidve osobnosti, ich život a tvorbu predstavuje výstava prostredníctvom textových a obrazových panelov i trojrozmerných exponátov. V prípade Jozefa Jarottu je to kolekcia súťažných návrhov ružomberskej Sochy slobody z r. 1928 či ukážky portrétnej tvorby sochárov Viktora Mydla a Františka Laholu zo zbierkového fondu Liptovského múzea, na ktorých  konzervátorsko – reštaurátorskom ošetrení pracoval v uplynulých dvoch rokoch. Dopĺňa ho prierezový výber z bohatej fotodokumentácie jeho činnosti konzervátora a pomocného reštaurátora v období jeho pôsobenia v Ústredí umeleckých remesiel, počas práce v Nemecku i na Slovensku, no najmä z doby úzkej spolupráce s ORA v Levoči, ktorá pokračuje až do dnešných dní. Pre Liptákov bude zaujímavé spoznať jeho podiel na záchrane regionálnych pamätihodností – historickej budovy SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, ružomberskej synagogy a sochy Immaculaty na Námestí A. Hlinku či vnútorných i vonkajších omietok a časti nástenných malieb gotického kostola Všetkých svätých v Ludrovej na Kúte. Dielo druhého z jubilantov Liptovského múzea, správcu a lektora hradu Likava a pomocného konzervátora Pavla Lofaja zastupuje rozsiahly výber z jeho celoživotnej a mnohostrannej tvorby umeleckého rezbára. Organizátori výstavy sa snažili verejnosti sprístupniť celé žánrové spektrum Lofajovej autorskej tvorby: od reliéfov a plastík z jeho raného obdobia, cez uvoľnenenejšie a umelecky sebavedomejšie originálne variácie na  sochársky rukopis Jána Kulicha; tradičné ľudové betlehemy a plastiky – jednu z domén tvorby likavského rezbára (veľkorozmerný betlehem v Národopisnom múzeu Liptova v Liptovskom Hrádku je spolovice dielom jeho rúk); až po samotným autorom mimoriadne obľúbené vyrezávané palice (niektoré z nich sa stali aj darom Liptovského múzea pre prezidentov V 4 v r. 2018) a hravé štylizácie historických, rozprávkových námetov i reflexiu životov a problémov našich súčasníkov v podobe pôvabných kinetických hračiek, objektov a sôch väčších rozmerov s nezameniteľným pôvodným rukopisom ich tvorcu a jeho svojským zmyslom pre fantáziu i čierny humor.

1.11. - 31.12.2022  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Od Nílu k Dunaju. Pamiatky ríše faraónov v Bratislave

Výstava prezentuje egyptské zbierky zo SNM – Archeologického múzea, SNM – Prírodovedného múzea a Mestského múzea v Bratislave. Vystavené predmety sú verejnosti väčšinou neznáme, niektoré z nich sú verejnosti sprístupnené prvýkrát.

1.11. - 31.12.2022  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Titiri leutschovienses. Ľevocke bačove

Výstava prezentuje levočské ovčiarstvo v kontexte tradičného ovčiarstva na strednom Spiši a tradičného ovčiarstva mikroregiónu obcí ležiacich v juhovýchodnej časti Levočských vrchov.

29.10.2022 - 26.2.2023  

Múzeum mesta Bratislavy

Človek Človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič

Múzeum mesta Bratislavy (MMB) otvára koncepčne neštandardnú výstavu Človek človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič, ktorú pripravilo v spolupráci s Vysokou školou umeleckopriemyslovou v Prahe. Výstava v niekoľkých tematických častiach približuje myšlienkový svet a životnú filozofiu uznávaného lekára Karla Kocha a jeho priateľa, architekta Dušana Jurkoviča. Spoločný dialóg oboch aktérov sa zhmotnil najmä v projekte známeho súkromného sanatória na bratislavských Palisádach. Výstava však odhaľuje omnoho viac.

Karla Kocha a Dušana Jurkoviča spájalo osobné priateľstvo, činorodosť, spoločenská angažovanosť, vysoko nastavené morálne zásady i účasť v protinacistickom odboji počas druhej svetovej vojny. Popri profesijnej praxi a vlastných podnikateľských aktivitách nebolo Kochovi ani Jurkovičovi nikdy ľahostajné spoločenské a politické dianie. Svoj kapitál – finančný, spoločenský, kultúrny či intelektuálny – využívali okrem vlastného profitu i na podporu znevýhodnených či prenasledovaných skupín obyvateľstva (fyzicky hendikepovaných, politicky perzekvovaných či sociálne slabších). Karel Koch sa okrem iného silne zasadzoval za lepšie podmienky pre hendikepovaných, v rámci jeho súkromného sanatória bolo napríklad poskytované aj bezplatné ošetrovanie pre pacientov vo finančnej núdzi. 

Koncept výstavy Človek človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič pracuje najmä s atmosférou priestoru, okrem iného aj prostredníctvom digitálnej vrstvy. „Najväčšou výzvou pre múzeum je sprostredkovať návštevníkom a návštevníčkam myšlienkový svet jednotlivca a ducha doby, v ktorej žil. Na výstave Človek človeku sa to kurátorkám a kurátorovi podarilo – na základe zmyslových vnemov sprítomňujú myšlienkový a názorový svet lekára Karla Kocha, do ktorého patril aj architekt Dušan Jurkovič. Ide o projekt, v ktorom ,vystavujeme‘ idey a myšlienky – v celej ich nahote a hĺbke. Ich aktuálnosť i s odstupom desaťročí svedčí o veľkosti Kochovej osobnosti, pričom najsilnejšie vyznieva idea humanizmu a spätosti s prírodou,“ hovorí Daniel Hupko, vedúci odborného oddelenia MMB a odborný spolupracovník výstavy.

Výstava chce takisto podnietiť divákovu aktivitu a záujem nielen o verejný priestor, kladie otázky a kriticky otvára množstvo tém bez toho, aby poskytovala jednoznačné odpovede. „Jedna z výstavných sál je venovaná Kochovým myšlienkam, ktoré sa v priestore objavujú v textovej i vo zvukovej podobe a sú sprevádzané vizuálnym materiálom, ktorý sa viaže k rodine a osobe Dušana Jurkoviča. Tematické celky a obrazové krajiny otvárajú komplexné témy identity, etiky, hodnoty, kvality či originality, ktoré so životom a s tvorbou Karla Kocha a Dušana Jurkoviča veľmi úzko súvisia,“ hovorí autorka konceptu a kurátorka výstavy Jitka Škopová.

Ďalšia časť výstavy je venovaná projektu súkromného Kochovho sanatória, ktoré navrhoval Dušan Jurkovič a ktorého koncept odráža vzájomný dialóg oboch aktérov. Jeho významnou súčasťou je aj priľahlá dendrologicky bohatá záhrada, ktorá poskytovala útočisko na načerpanie fyzických i psychických síl. Tento koncept odráža dominantné Kochovo presvedčenie o liečivej sile prírody a jej pozitívnom vplyve na duševné a fyzické zdravie.

Názov výstavy Človek človeku odkazuje na ústredný motív Kochovho myslenia: najvyšším poslaním človeka je ľudskosť, ktorá má byť napĺňaná v bezpodmienečne ľudskom konaní a v službe druhému človeku. Toto úslovie pripomína Goetheho slová,

na ktoré sa Karel Koch vo svojich textoch opakovane odvoláva: „Sám považujem za možné, že ľudskosť konečne zvíťazí, obávam sa však, že vtedy bude zo sveta obrovský lazaret, v ktorom bude človek človeku ľudským ošetrovateľom!“ Inými slovami povedané, než si ľudstvo uvedomí zmysel tejto najvyššej hodnoty, napáchané škody môžu byť nesmierne. V ten moment bude ľudskosť jediným liekom. Toho boli Karel Koch i Dušan Jurkovič svedkami ako aktívni aktéri oboch svetových vojen a povojnového obdobia a sme toho svedkami aj dnes.

Výstava je súčasťou výskumného projektu Průmysl a umění: Opomíjené regionální osobnosti podnikatelů coby hybatelů hospodářského pokroku Československa, jejich význam a spolupráce s umělci, architekty a designéry, financovaného z programu na podporu aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja národnej a kultúrnej identity na roky 2016 - 2022 (NAKI II) Ministerstva kultúry Českej republiky. Popri téme Karla Kocha a Dušana Jurkoviča prezentovanej v Múzeu mesta Bratislavy projekt zahŕňa ďalšie tri výstavy: Marie Fišerová-Kvěchová v Zlíne, Binkovci a Josef Gočár v Pardubiciach, Josef Sochor a František Kysela v Kutnej Hore.

14.10.2022 - 31.12.2023  

Východoslovenské múzeum, Košice

Zaži barok

Východoslovenské múzeum oslavuje 150 rokov výnimočnou expozíciou Zaži barok

Jedinečný projekt vtiahne návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbi výnimočné zbierky s moderným zážitkom.

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti svojho 150. výročia výnimočnú expozíciu „Zaži barok“, ktorú pre verejnosť slávnostne do života uvedie v piatok 14. októbra, v podobe dvoch večerných komentovaných prehliadok s hudobnými hosťami. Košický samosprávny kraj tento projekt od vzniku myšlienky až po finálnu realizáciu plne financuje sumou 250-tisíc eur. „Východoslovenské múzeum je jedným z najvýznamnejších a najstarších múzeí na Slovensku, ktoré je vekom staré, duchom mladé, skvostov plné a najmä stále iné. Potvrdzuje to aj jedinečná expozícia Zaži barok, ktorá návštevníkom sprístupní nielen unikátne barokové skvosty európskeho významu, ale zároveň interaktívnou formou otvorí nevšedný svet jednej z najzaujímavejších historických etáp spoločnosti,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Ambíciou múzea je stať sa lídrom v jedinečnosti prevedenia, ktoré doposiaľ na Slovensku chýbalo. Expozícia je zostavená výlučne z vlastných zbierok Východoslovenského múzea. Jedným z najzaujímavejších exponátov bude zreštaurovaný oltár Proroka Daniela z už neexistujúceho kostola v Dúbrave, alebo súsošie Sv. Martina a žobráka zo Spišskej kapituly.

„Východoslovenské múzeum chce aj touto expozíciou podčiarknuť svoj zámer stať sa modernou inštitúciou prezentujúcou vzácne zbierky nášho regiónu v čoraz populárnejšom a atraktívnejšom štýle, oslovujúc všetky vekové kategórie, od škôlkarov až po seniorského návštevníka, kunsthistorikov i laikov. Zažiť barok nepochybne prispeje k dôstojným oslavám významného jubilea nášho krajského múzea,“ dodáva riaditeľ múzea Dominik Béreš.

Myšlienkou projektu je moderná prezentácia a príťažlivé inštalácie zbierok remesla, výtvarného umenia, spoločenského i náboženského života danej doby. Expozícia má za úlohu vtiahnuť návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbiť výnimočné zbierky s moderným zážitkom. Rovnako tak, ako aj samotný barok bol založený na teatrálnosti, pompéznosti, emotívnosti či svetelných kontrastoch.

Expozíciu „Zaži barok“ s podporou Košického samosprávneho kraja pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci s Ústavom technológií a inovácií ako vrcholnú prezentáciu 150. výročia jednej z najväčších kultúrnych inštitúcií východného Slovenska.

27.8. - 30.12.2022  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Archeológovia na stavbe Mostu SNP v Bratislave

Výstavný projekt pri príležitosti 50. výročia otvorenia Mosta SNP bude prístupný pre verejnosť od 27. augusta do 31. decembra 2022 v priestoroch múzea na Žižkovej 12 v Bratislave. 

Územie medzi Bratislavským hradom a mestským opevnením – západné suburbium (západné predmestie), bolo obývané už od praveku. Žili tu Kelti a v časoch Veľkej Moravy aj Slovania. V stredoveku vyrástla na svahu a východnej terase Hradného kopca jednouličná podhradská osada villa sancti Nicolai. Na prelome 12. a 13. storočia sa v nej usadili aj nemeckí „hostia“ a v roku 1221 sa do Podhradia presťahovalo prepoštstvo z Hradu. V 70. a 80. rokoch 13. storočia postihli osadu požiare. Koncom storočia časť osady susediacej s mestom zbúrali z dôvodu stavby opevnenia. Napriek tomu zástavba hustla a rozširovala sa. V 16. storočí sa osada rozdelila na dve časti – Schlossberg (medzi Hradom a mestom) a Zuckermantel (medzi Hradom a Dunajom). Zbúranie mestských hradieb a zasypanie hradnej priekopy v 18. storočí umožnilo rozšíriť Schlossberg východným smerom. V roku 1848 bolo suburbium pripojené k Bratislave.

Aj ako mestská časť Bratislavy si územie zachovalo svoju atmosféru. Žili tu remeselníci, rybári, obchodníci, vinohradníci a príslušníci rôznych profesií. Na miestnom trhu sa ozývali všetky „prešpurské“ jazyky až do 20. storočia, keď ako výsledok vojenských katakliziem a politického vývoja, došlo k rozsiahlej výmene obyvateľstva. Po druhej svetovej vojne štvrť chátrala, až bola kvôli výstavbe Mosta SNP zlikvidovaná.

V súvislosti so zámerom vybudovať v Bratislave druhý most cez Dunaj bol realizovaný predstihový archeologický výskum na trase plánovanej stavby a príjazdových komunikácií. Vedením výskumu, ktorý prebiehal v rokoch 1967 – 1970, bol poverený PhDr. Belo Polla, CSc., vedecký pracovník vtedajšieho Archeologického ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave. Na terénnych prácach, konzervovaní a spracovaní nálezov sa podieľali aj Z. Drenko, Z. Liptáková, B. Egyházy-Jurovská, K. Gressnerová, E. Rákoczyová, O. Dinušová, K. Fűryová, M. Thurzová, J. Liptovský a terénni robotníci, mnohí z nich starí „prešpuráci“. Preskúmané bolo tzv. západné suburbium, nachádzajúce sa medzi západnými hradbami stredovekého mesta a Hradným kopcom, teda bývalé Rybné námestie a priľahlé časti ulíc Žižkova, Židovská, Kapucínska až po Suché Mýto. Vďaka tomuto výskumu sa podarilo zachránil len torzo hmotných pamiatok po obyvateľoch zaniknutej rázovitej štvrti starej Bratislavy.

Výstava autora PhDr. Vladimíra Turčana predstavuje archeologické nálezy, dnes uchovávané v zbierkach SNM – AM, ktoré sú unikátnym svedectvom života tejto časti mesta v stredoveku a vo včasnom novoveku. „Za najcennejšie nálezy zo záchranného výskumu môžeme považovať napríklad kuchynskú a stolovú keramiku z domácností v Podhradí, drevené lyžice  vzácne tým, že drevo ako materiál sa v našich podmienkach bežne nezachováva, kachlice z pecí bohatších domácností Podhradia, ostrohy ako doklady chovu a využitia koní a pod. Návštevníci výstavy uvidia aj vyše 100 rokov staré pohľadnice, ktoré dokumentujú pôvodnú zástavbu Podhradia,“ prezradil Vladimír Turčan, kurátor archeologických zbierok múzea. 

Výskumu predchádzalo búranie historicky aj architektonicky cenných budov, čo vyvolalo nesúhlasné reakcie kultúrnej verejnosti. Asanáciou tejto mestskej štvrte nenávratne zmizla významná časť historickej identity mesta, urbanizovaná už od doby laténskej a významné technické a industriálne pamiatky. 26. augusta 1972, na počesť Slovenského národného povstania, slávnostne otvorili Most SNP, ako druhý most cez rieku Dunaj, do roku 2012 nazývaný aj Nový most. Napriek kontroverznosti svojho vzniku je toto unikátne dielo, ktoré ako architekt projektoval prof. Ing. arch. Jozef Lacko a ako statik prof. Ing. Arpád Tesár, v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou.

„Ide o atraktívnu tému, ktorá predstavuje nielen pamätníkom, ale najmä mladej generácii dnes už nejestvujúcu časť historického centra Bratislavy. Pre všetkých záujemcov je k výstave na september pripravené sprievodné podujatie s názvom Most SNP. Archeológia, architektúra a história židovskej komunity, ktoré tento priestor aj samotnú stavbu mosta predstaví pohľadom odborníkov z niekoľkých odvetví,“ doplnil PhDr. Juraj Bartík, riaditeľ SNM – Archeologického múzea. 

1.1. - 31.12.2022  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Paramentár – zo zbierok múzea. Predstavujeme predmety z našich depozitárov

Uzatvárateľný nábytok podobný komode/sekretáru, ktorý slúži na uskladnenie liturgických predmetov.

30.11.2021 - 15.1.2023  

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Pálffiovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia

Výstavný projekt v spolupráci so SNM – Múzeom Červený Kameň nie je všeobecnou profilovou prezentáciou zbierok múzea. Ide o tematicky špecifickú výstavu, ktorá predstavuje
príslušníkov šľachtickej rodiny Pállfy, hradu Červený Kameň a panstva, a to všetko v kontexte politiky Habsbuského dvora, v čase osvietenského absolutizmu.

Sídlo SNM – Múzea Červený Kameň, hrad Červený Kameň, bolo od konca 16. storočia
až do roku 1945 rodovým sídlom šľachtického rodu Pálffyovcov. Zbierkový fond, ktorý tu následne vznikol, tvorí široké spektrum zbierkových predmetov z oblasti histórie, umeleckého remesla a výtvarného umenia rôznorodej proveniencie a datovania. Zvolená téma ukazuje  prostredníctvom zbierkových predmetov konkrétny výsek z dejín hradu i rodu, s ktorým je toto šľachtické sídlo späté. Zachované predmety sú však len zlomkami z bohatej histórie významnej vetvy aristokratickej rodiny červenokamenských Pálffyovcov. Kvôli umocneniu reprezentatívneho charakteru výstavy, je téma zasadená do širšieho historického kontextu a ilustruje previazanosť Pálffyovcov s panovníckym dvorom v období vládnutia Márie Terézie.

Výstava pozostáva z viacerých tém, ktoré približujú konkrétnych členov rodu Pálffy, hrad Červený Kameň a panstvo v tomto období. V 18. storočí, ktoré znamenalo novú éru
v dejinách Habsburskej monarchie, boli Pálffyovci aktívnou súčasťou politického diania. Dominanty výstavy – portréty príslušníkov vládnucej dynastie a ich súčasníkov z rodu Pálffy, dobre ilustrujú spoločenský status rodu v tomto období ale aj výsledky snahy o naklonenie uhorskej šľachty na stranu panovníckeho dvora. Po dvoch bratoch, palatínoch Mikulášovi (1657 – 1731) a Jánovi (1663 – 1751), je ústrednou postavou výstavy Mikulášov vnuk Rudolf Pálffy (1719 – 1768), ktorý pokračoval v tradícii previazania rodu s viedenským dvorom. Jeho život bol však výrazne spätý s panstvom a hradom Červený Kameň. Okrem úprav samotného objektu to dobre dokladá viacero artefaktov z jeho rozsiahlej zbierky starožitností a kuriozít, ale i fragmenty knižnice či stolovacích súprav.

Na výstave sú prezentované maľby a grafiky popredných dobových portrétnych majstrov
a ich dielní (Johann Gottfried Auerbach, Rosalba Carriera, Johann Gottfried Haid, Martin
van Meytens, Jakub Schmutzer), viaceré doposiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností Rudolfa Pálffyho, ukážky fajansy z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry, unikátna veľkorozmerná mapa časti Malých Karpát v blízkosti Červeného Kameňa, mortuárium Márie Terézie z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho, zakázaný spis „slovenského Sokrata" Adama Františka Kollára o vzťahu panovníckej moci
k cirkvi a k šľachte z knižnice Rudolfa Pálffyho a mnohé ďalšie predmety zo zbierok
SNM – Múzea Červený Kameň.

Výstavný projekt, pod vedením komisárky Gabriely Podušelovej, námestníčky generálneho riaditeľa SNM, pripravený autormi Ivanou Janáčkovou, riaditeľkou SNM – Múzea Červený Kameň a Jozefom Tihányim, kurátorom zbierok múzea, bude Slovenské národné múzeum postupne predstavovať vo virtuálnom priestore – na webe a sociálnych sieťach SNM, prostredníctvom videopríbehov o jednotlivých zbierkach a zbierkových predmetoch, až do znovuotvorenia múzea. Na výtvarno-architektonickom riešení výstavy a grafickom dizajne
sa podieľala spoločnosť VEVERKA s.r.o. – v zložení Dušan Veverka, Peter Masár, Barbora Krejčová, Dominika Szabová a Jozef Liška.

„Modré dámy“, 9.3.2022 o 16:30
- podujatie k výstave Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia
Kunzistorička Ingrid Halászová, vedúca Katedry dejín a teórie umenia na Trnavskej univerzite. porozpráva príbeh obrazov „modrých dám“ z bratislavského konviktu sestier notrdamiek, ktorých úlohou bolo poskytovať vzdelávanie a výchovu ženským príslušníčkam elitnej vrstvy uhorskej spoločnosti. 8 z týchto portrétov sa nachádza aj v správe SNM – Múzea Červený Kameň.

11.12.2020 - 31.12.2022  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Trianon 100: Zrod novej hranice

Zásadné zmeny na mape Európy po 1. svetovej vojne, rozpad mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, prouhorská iredenta a zložitý proces začleňovania Slovenska do novovzniknutej republiky, neľahký zrod novej hranice - tieto a ďalšie témy približujú návštevníkom autori výstavy Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica a Lenka Lubušká.

„Výstava je nielen pripomienku tohto výročia, ale popri téme zrodu novej československo – maďarskej geografickej hranice je aj príspevkom  k otázke formovania novej štátnej identity. Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane  sú na výstave  fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované i pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte,  ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali. Ideológia nového štátu sa v praxi prejavovala premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazu na česko-slovenské tradície, najmä oživením úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi,“ hovorí za kurátorov výstavy Martin Besedič.

Autori pripravujú rovnomenného sprievodcu výstavou v dvoch jazykových mutáciách. V januári 2021 vyjde aj interaktívna knižka k danej tematike.

Komentovaná prehliadka výstavy Trianon – Zrod novej hranice
10.6.2021 o 17:00
Výstavou sprevádza kurátor a spoluautor Martin Besedič. Prehliadka sa uskutoční v priestoroch výstavy na 2. poschodí Bratislavského hradu. Vstupné: 4 €/osoba .