Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 29. 8. 2022

27.8. - 30.12.2022  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Archeológovia na stavbe Mostu SNP v Bratislave

Výstavný projekt pri príležitosti 50. výročia otvorenia Mosta SNP bude prístupný pre verejnosť od 27. augusta do 31. decembra 2022 v priestoroch múzea na Žižkovej 12 v Bratislave. 

Územie medzi Bratislavským hradom a mestským opevnením – západné suburbium (západné predmestie), bolo obývané už od praveku. Žili tu Kelti a v časoch Veľkej Moravy aj Slovania. V stredoveku vyrástla na svahu a východnej terase Hradného kopca jednouličná podhradská osada villa sancti Nicolai. Na prelome 12. a 13. storočia sa v nej usadili aj nemeckí „hostia“ a v roku 1221 sa do Podhradia presťahovalo prepoštstvo z Hradu. V 70. a 80. rokoch 13. storočia postihli osadu požiare. Koncom storočia časť osady susediacej s mestom zbúrali z dôvodu stavby opevnenia. Napriek tomu zástavba hustla a rozširovala sa. V 16. storočí sa osada rozdelila na dve časti – Schlossberg (medzi Hradom a mestom) a Zuckermantel (medzi Hradom a Dunajom). Zbúranie mestských hradieb a zasypanie hradnej priekopy v 18. storočí umožnilo rozšíriť Schlossberg východným smerom. V roku 1848 bolo suburbium pripojené k Bratislave.

Aj ako mestská časť Bratislavy si územie zachovalo svoju atmosféru. Žili tu remeselníci, rybári, obchodníci, vinohradníci a príslušníci rôznych profesií. Na miestnom trhu sa ozývali všetky „prešpurské“ jazyky až do 20. storočia, keď ako výsledok vojenských katakliziem a politického vývoja, došlo k rozsiahlej výmene obyvateľstva. Po druhej svetovej vojne štvrť chátrala, až bola kvôli výstavbe Mosta SNP zlikvidovaná.

V súvislosti so zámerom vybudovať v Bratislave druhý most cez Dunaj bol realizovaný predstihový archeologický výskum na trase plánovanej stavby a príjazdových komunikácií. Vedením výskumu, ktorý prebiehal v rokoch 1967 – 1970, bol poverený PhDr. Belo Polla, CSc., vedecký pracovník vtedajšieho Archeologického ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave. Na terénnych prácach, konzervovaní a spracovaní nálezov sa podieľali aj Z. Drenko, Z. Liptáková, B. Egyházy-Jurovská, K. Gressnerová, E. Rákoczyová, O. Dinušová, K. Fűryová, M. Thurzová, J. Liptovský a terénni robotníci, mnohí z nich starí „prešpuráci“. Preskúmané bolo tzv. západné suburbium, nachádzajúce sa medzi západnými hradbami stredovekého mesta a Hradným kopcom, teda bývalé Rybné námestie a priľahlé časti ulíc Žižkova, Židovská, Kapucínska až po Suché Mýto. Vďaka tomuto výskumu sa podarilo zachránil len torzo hmotných pamiatok po obyvateľoch zaniknutej rázovitej štvrti starej Bratislavy.

Výstava autora PhDr. Vladimíra Turčana predstavuje archeologické nálezy, dnes uchovávané v zbierkach SNM – AM, ktoré sú unikátnym svedectvom života tejto časti mesta v stredoveku a vo včasnom novoveku. „Za najcennejšie nálezy zo záchranného výskumu môžeme považovať napríklad kuchynskú a stolovú keramiku z domácností v Podhradí, drevené lyžice  vzácne tým, že drevo ako materiál sa v našich podmienkach bežne nezachováva, kachlice z pecí bohatších domácností Podhradia, ostrohy ako doklady chovu a využitia koní a pod. Návštevníci výstavy uvidia aj vyše 100 rokov staré pohľadnice, ktoré dokumentujú pôvodnú zástavbu Podhradia,“ prezradil Vladimír Turčan, kurátor archeologických zbierok múzea. 

Výskumu predchádzalo búranie historicky aj architektonicky cenných budov, čo vyvolalo nesúhlasné reakcie kultúrnej verejnosti. Asanáciou tejto mestskej štvrte nenávratne zmizla významná časť historickej identity mesta, urbanizovaná už od doby laténskej a významné technické a industriálne pamiatky. 26. augusta 1972, na počesť Slovenského národného povstania, slávnostne otvorili Most SNP, ako druhý most cez rieku Dunaj, do roku 2012 nazývaný aj Nový most. Napriek kontroverznosti svojho vzniku je toto unikátne dielo, ktoré ako architekt projektoval prof. Ing. arch. Jozef Lacko a ako statik prof. Ing. Arpád Tesár, v súčasnosti národnou kultúrnou pamiatkou.

„Ide o atraktívnu tému, ktorá predstavuje nielen pamätníkom, ale najmä mladej generácii dnes už nejestvujúcu časť historického centra Bratislavy. Pre všetkých záujemcov je k výstave na september pripravené sprievodné podujatie s názvom Most SNP. Archeológia, architektúra a história židovskej komunity, ktoré tento priestor aj samotnú stavbu mosta predstaví pohľadom odborníkov z niekoľkých odvetví,“ doplnil PhDr. Juraj Bartík, riaditeľ SNM – Archeologického múzea. 

 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

 

1.1. - 31.12.2022  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Rimania a Slovensko

Archeologicko-historická výstava o dejinách územia dnešného Slovenska v období 1. – 4. storočia, kedy sa nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo aj jej priamou súčasťou.

 

1.1.2021 - 31.12.2023  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Výstava predstavuje paralelné osudy rôznych skupín obyvateľstva, ktorí sa stali obeťami násilného presídľovania rôznych skupín obyvateľstva v dôsledku politických rozhodnutí.

 

1.1.2020 - 31.12.2025  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.