RSS
Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 19. 8. 2022
15.8. - 4.12.2022
Historické múzeum SNM, Bratislava
100 (k)rokov Vasca Bendiniho
Výstava prezentujúca premeny tvorby popredného talianskeho umelca Vasca Bendiniho.
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
1.1. - 31.12.2022
Historické múzeum SNM, Bratislava
Paramentár – zo zbierok múzea. Predstavujeme predmety z našich depozitárov
Uzatvárateľný nábytok podobný komode/sekretáru, ktorý slúži na uskladnenie liturgických predmetov.
1.1. - 31.12.2022
Historické múzeum SNM, Bratislava
Rimania a Slovensko
Archeologicko-historická výstava o dejinách územia dnešného Slovenska v období 1. – 4. storočia, kedy sa nachádzalo v susedstve Rímskej ríše a z malej časti bolo aj jej priamou súčasťou.
30.11.2021 - 15.1.2023
SNM - Sídelná budova, Bratislava
Pálffiovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia
Výstavný projekt v spolupráci so SNM – Múzeom Červený Kameň nie je všeobecnou profilovou prezentáciou zbierok múzea. Ide o tematicky špecifickú výstavu, ktorá predstavuje
príslušníkov šľachtickej rodiny Pállfy, hradu Červený Kameň a panstva, a to všetko v kontexte politiky Habsbuského dvora, v čase osvietenského absolutizmu.
Sídlo SNM – Múzea Červený Kameň, hrad Červený Kameň, bolo od konca 16. storočia
až do roku 1945 rodovým sídlom šľachtického rodu Pálffyovcov. Zbierkový fond, ktorý tu následne vznikol, tvorí široké spektrum zbierkových predmetov z oblasti histórie, umeleckého remesla a výtvarného umenia rôznorodej proveniencie a datovania. Zvolená téma ukazuje prostredníctvom zbierkových predmetov konkrétny výsek z dejín hradu i rodu, s ktorým je toto šľachtické sídlo späté. Zachované predmety sú však len zlomkami z bohatej histórie významnej vetvy aristokratickej rodiny červenokamenských Pálffyovcov. Kvôli umocneniu reprezentatívneho charakteru výstavy, je téma zasadená do širšieho historického kontextu a ilustruje previazanosť Pálffyovcov s panovníckym dvorom v období vládnutia Márie Terézie.
Výstava pozostáva z viacerých tém, ktoré približujú konkrétnych členov rodu Pálffy, hrad Červený Kameň a panstvo v tomto období. V 18. storočí, ktoré znamenalo novú éru
v dejinách Habsburskej monarchie, boli Pálffyovci aktívnou súčasťou politického diania. Dominanty výstavy – portréty príslušníkov vládnucej dynastie a ich súčasníkov z rodu Pálffy, dobre ilustrujú spoločenský status rodu v tomto období ale aj výsledky snahy o naklonenie uhorskej šľachty na stranu panovníckeho dvora. Po dvoch bratoch, palatínoch Mikulášovi (1657 – 1731) a Jánovi (1663 – 1751), je ústrednou postavou výstavy Mikulášov vnuk Rudolf Pálffy (1719 – 1768), ktorý pokračoval v tradícii previazania rodu s viedenským dvorom. Jeho život bol však výrazne spätý s panstvom a hradom Červený Kameň. Okrem úprav samotného objektu to dobre dokladá viacero artefaktov z jeho rozsiahlej zbierky starožitností a kuriozít, ale i fragmenty knižnice či stolovacích súprav.
Na výstave sú prezentované maľby a grafiky popredných dobových portrétnych majstrov
a ich dielní (Johann Gottfried Auerbach, Rosalba Carriera, Johann Gottfried Haid, Martin
van Meytens, Jakub Schmutzer), viaceré doposiaľ nevystavované predmety z kabinetu starožitností Rudolfa Pálffyho, ukážky fajansy z holíčskej cisársko-kráľovskej manufaktúry, unikátna veľkorozmerná mapa časti Malých Karpát v blízkosti Červeného Kameňa, mortuárium Márie Terézie z pozostalosti viedenského arcibiskupa Krištofa Migazziho, zakázaný spis „slovenského Sokrata" Adama Františka Kollára o vzťahu panovníckej moci
k cirkvi a k šľachte z knižnice Rudolfa Pálffyho a mnohé ďalšie predmety zo zbierok
SNM – Múzea Červený Kameň.
Výstavný projekt, pod vedením komisárky Gabriely Podušelovej, námestníčky generálneho riaditeľa SNM, pripravený autormi Ivanou Janáčkovou, riaditeľkou SNM – Múzea Červený Kameň a Jozefom Tihányim, kurátorom zbierok múzea, bude Slovenské národné múzeum postupne predstavovať vo virtuálnom priestore – na webe a sociálnych sieťach SNM, prostredníctvom videopríbehov o jednotlivých zbierkach a zbierkových predmetoch, až do znovuotvorenia múzea. Na výtvarno-architektonickom riešení výstavy a grafickom dizajne
sa podieľala spoločnosť VEVERKA s.r.o. – v zložení Dušan Veverka, Peter Masár, Barbora Krejčová, Dominika Szabová a Jozef Liška.
„Modré dámy“, 9.3.2022 o 16:30
- podujatie k výstave Pálffyovci z Červeného Kameňa a Mária Terézia
Kunzistorička Ingrid Halászová, vedúca Katedry dejín a teórie umenia na Trnavskej univerzite. porozpráva príbeh obrazov „modrých dám“ z bratislavského konviktu sestier notrdamiek, ktorých úlohou bolo poskytovať vzdelávanie a výchovu ženským príslušníčkam elitnej vrstvy uhorskej spoločnosti. 8 z týchto portrétov sa nachádza aj v správe SNM – Múzea Červený Kameň.
1.1.2021 - 31.12.2023
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava
Vymenené domovy – Felcserélt otthonok
Výstava predstavuje paralelné osudy rôznych skupín obyvateľstva, ktorí sa stali obeťami násilného presídľovania rôznych skupín obyvateľstva v dôsledku politických rozhodnutí.
11.12.2020 - 31.12.2022
Historické múzeum SNM, Bratislava
Trianon 100: Zrod novej hranice
Zásadné zmeny na mape Európy po 1. svetovej vojne, rozpad mnohonárodnostnej habsburskej monarchie, prouhorská iredenta a zložitý proces začleňovania Slovenska do novovzniknutej republiky, neľahký zrod novej hranice - tieto a ďalšie témy približujú návštevníkom autori výstavy Martin Besedič, Dominika Čechová, Juraj Hrica a Lenka Lubušká.
„Výstava je nielen pripomienku tohto výročia, ale popri téme zrodu novej československo – maďarskej geografickej hranice je aj príspevkom k otázke formovania novej štátnej identity. Do výstavy je zakomponovaná aj problematika osobností predprevratového slovenského politického a kultúrneho života, ktoré sa s ideou československého štátu nestotožnili a vnímali ju ako popretie historického práva svätoštefanskej koruny. Na druhej strane sú na výstave fotografiami, pohľadnicami, letákmi, archívnymi prameňmi i trojrozmernými predmetmi prezentované i pomery Maďarov, ktorí sa zásluhou Trianonu väčšinou nedobrovoľne ocitli v štáte, ktorého legitimitu mnohí z nich odmietali. Ideológia nového štátu sa v praxi prejavovala premenovávaním verejných priestranstiev, vydávaním nových učebníc dejepisu či hľadaním odkazu na česko-slovenské tradície, najmä oživením úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi,“ hovorí za kurátorov výstavy Martin Besedič.
Autori pripravujú rovnomenného sprievodcu výstavou v dvoch jazykových mutáciách. V januári 2021 vyjde aj interaktívna knižka k danej tematike.
Komentovaná prehliadka výstavy Trianon – Zrod novej hranice
10.6.2021 o 17:00
Výstavou sprevádza kurátor a spoluautor Martin Besedič. Prehliadka sa uskutoční v priestoroch výstavy na 2. poschodí Bratislavského hradu. Vstupné: 4 €/osoba .
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.
