RSS
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
... aktuálne výstavy a podujatia pod fotogalériou ...
Kontaktné údaje
Malá Hora 2, 036 80 Martin
Tel.: +421 43 245 42 31
E-mail: snmmartin@snm.sk
Www: www.snm.sk
Otváracie hodiny
Utorok – piatok: 9.00 – 17.00 h
Sobota – nedeľa: 10.00 – 18.00 h
Posledný vstup do múzea je 30 minút pred koncom otváracích hodín.
Záhrada pri Slovenskom národnom múzeu v Martine
Od 1. apríla do 31. októbra
Utorok – piatok: 9.00 – 17.00 h
Sobota – nedeľa: 10.00 – 17.30 h
Možnosti vstupu, vstupné
Expozície a výstavy:
Základné vstupné
Dospelí - 5 €
Deti od 3 do 6 rokov - 1 €
Deti nad 6 rokov, študenti SŠ a VŠ - 3 €
Seniori - 3 €
ŤZP, ŤZP-S - 1 €
Rodinná vstupenka malá (1 dospelý a max. 3 deti) - 8 €
Rodinná vstupenka veľká (2 dospelí a max. 3 deti) - 13 €
Pre viac informácií kliknite sem:
https://www.snm.sk/muzea-snm/muzea-v-martine/etnograficke-muzeum/navstivte/vstupne
História-popis
Etnografické múzeum je najstaršie pracovisko SNM, ktoré sa po druhej svetovej vojne sa postupne špecializovalo na komplexnú dokumentáciu spôsobu života a kultúry ľudu na Slovensku od najstarších čias po súčasnosť.
Hmotne dokumentuje výrobné techniky a technológie, spôsoby obživy, stravovania, bývania, odevnú kultúru, spoločenské vzťahy, zvyky a obyčaje, ľudovú výtvarnú kultúru a umelecké prejavy na Slovensku u rôznych etnických spoločenstiev.
SNM - Etnografické múzeum v najväčšej miere nadväzuje na tradíciu matičného múzea (1870-1873) a Múzea Národného domu (1890-1896), ktorého zbierky prevzalo do opatery. V roku 1932 sa presťahovalo do budovy postavenej podľa projektov arch. M.M.Harminca. Expozície vznikali postupne v rokoch 1933 - 1938.
Etnografické múzeum je najväčšie pracovisko Slovenského národného múzea v Martine so sídlom v druhej účelovej budove ( 1928 – 1932 ). Je špecializovaným celoštátnym múzeom zameraním na vývoj ľudovej kultúry na Slovensku, etnických skupín, Slovákov v zahraničí.
Expozície
Človek a pôda
Expozícia je rozdelená tematicky a obrazovo na niekoľko časti, ktoré spolu súvisia a tvoria postupnosť nadväzujúcich obrazov práce a života našich predkov podľa striedania sa ročných období a s nimi sa striedajúcich prác na poli, rôznymi spôsobmi získavania obživy, napr. salašníctvo a pastierstvo.
Človek a materiál
Expozícia predstavuje využívanie prírodných materiálov, ich prirodzených vlastností a tvarov na vznik predmetov dennej potreby.
Človek a odev
Expozícia je zameraná na ľudový odev, ktorý je na Slovensku jednou z najvýznamnejších zložiek ľudovej kultúry. Odev nemal za úlohu iba ochraňovať nositeľa pred vonkajšími vplyvmi, ale mal aj významnú znakovú funkciu: určoval bydlisko nositeľa, jeho stav, profesiu, sociálne postavenie v dedinskej pospolitosti, ako aj príležitosť, na ktorú sa obliekal.
Knižnica - verejnosti otvorená od roku 1991, vlastní 55.000 zväzkov knižničných jednotiek, ako aj archív, poskytujúci prezenčné služby návštevníkom. Pracovníci SNM-EM poskytujú rešeršné služby vo fotodokumentácii, archíve, knižnici a odbornom katalógu.
Múzeum je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.
FOTOGALÉRIA
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
Etnografické múzeum SNM, Martin
- ‹ Predošlá
- 1
- 2
- 3
- Ďalšia »
12.12.2024 - 22.4.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Odkaz Karolovi Plickovi
Pozývame Vás na výstavu fotografií Fotoklubu Karola Plicku, ktorá predstaví jedinečný pohľad na svet očami talentovaných fotografov inšpirovaných odkazom jedného z najvýznamnejších fotografov a etnografov, Karola Plicku. Výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Etnografického múzea od 12. decembra 2024 do 22. apríla 2025.
O Karolovi Plickovi, ktorého 130. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli, sa hovorí ako o umelcovi deviatich remesiel. Bol fotografom, etnografom, scenáristom, filmovým režisérom, dokumentaristom, kameramanom, pedagógom, hudobným vedcom, zberateľom. Význam i sila Plickovho diela tkvie v tom, že čas už preveril jeho hodnoty a prisúdil im nezastupiteľné miesto nielen v našej kultúre, ale i v európskom a svetovom dianí.
Prostredníctvom vybraných fotografických diel členov fotoklubu sa návštevníci prenesú do sveta krásy slovenskej prírody a ľudí, ktorí sú odrazom autenticity ako aj hodnôt minulosti.
Začiatky Fotoklubu Karola Plicku siahajú do 50-tych rokov 20. storočia, i keď pomenovanie po majstrovi prišlo až v roku 1997. Jeho členovia sa svojou tvorbou zameriavajú predovšetkým na prírodu a život najmä v Turčianskej kotline.
2.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš
Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.
Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.
Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.
V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.
Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.
Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.
Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.
17.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Tradícia netradične: Prírodné pletivá
Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.
Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.
Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.
„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.
Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.
10.10.2024 - 30.9.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Hin amen muzeum! / Máme múzeum!
20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku
Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.
Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod. v Etnografickom múzeu a pre návštevníkov bude sprístupnená do 30. septembra 2025.
Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.
Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.
Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.
Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.
Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.
14.12.2024 17:00
Etnografické múzeum SNM, Martin
Vianočný koncert
Nalaďte sa na vianočné sviatky unikátnym narodeninovo-sviatočným Vianočným koncertom folkovej skupiny 2 až 3 a jej výnimočných hostí. Koncert, na ktorý srdečne pozývame Vás i Vašich priateľov, sa uskutoční v sobotu 14. decembra o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu Slovenského národného múzea v Martine.
Po čase sa opäť vraciame k tradícii Vianočných koncertov organizovaných slovensko – moravským folkovým zoskupením 2 až 3 v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Vianočné koledy i ďalšie piesne si spoločne s Vami zaspievajú jej členovia, ktorí si tento rok pripomínajú 40. výročie pôsobenia na scéne – Josef Zrník, Juraj Dorica a Monika Barabášová spolu so svojimi hosťami, českým pesničkárom Jaroslavom Hutkom z Prahy a bratislavskou vokálnou skupinou Sklo.
Folkové zoskupenie 2 až 3 pôsobí v Martine od roku 1984. Prezentuje sa úpravami ľudových piesní, zhudobňovaním básnických textov i vlastnou tvorbou. Vzniklo ako gitarové a spevácke duo Juraja Doricu a Jozefa Zrníka. Od roku 1986 s nimi spieva Monika Barabášová, na flaute s nimi hral i Mojmír Ďurík. Ich hudba má originálny gitarový sprievod a harmonické viachlasné vokály. Zoskupenie hrávalo nielen na Martinskom folkfóre, ale i na moravských folkových podujatiach. Pre Klub mladých v DK Strojár Jozef Zrník organizoval mesačne folkové koncerty pod názvom Pravidelne trinásteho. Ich hosťami boli významní pesničkári a skupiny z vtedajšej ČSSR.
Jaroslav Hutka je český folkový pesničkár a hudobník. Vystupoval s vlastným hudobným programom, v ktorom okrem iného pre publikum objavil a popularizoval moravské ľudové piesne zo zbierky z 19. storočia od Františka Sušila. Medzi poslucháčmi k najobľúbenejším patrí pieseň Náměšť. Hutkove vystúpenia inšpirovali publikum, aby sa k jeho piesňam pripájalo spevom. Ako signatár Charty 77 bol nútený žiť v emigrácii a vrátil sa až po páde socializmu. Vo svojej tvorbe pokračuje dodnes.
Vokálna skupina SKLO je prvým a cappella zoskupením na Slovensku a v oblasti komornej vokálnej hudby patrí medzi stálice slovenskej hudobnej scény. V jej hudobnom prejave dominuje prepracovaný viachlasný spev so sporadickou inštrumentalizáciou (gitara, dychové nástroje, perkusie). Repertoár je typický svojou žánrovou rozmanitosťou ako aj hudobnými úpravami ukážok slovenskej či európskej vokálnej tvorby. V ich podaní počujeme piesne starej chrámovej, ale i ľudovej hudby, spirituály, no aj zhudobnenú poéziu.
Vstupné na koncert je 8 €.
