Muzeum.SK
Ministerstvo kultúry SR zrušilo bezplatné vstupy do múzeí a galérií v prvú stredu v mesiaci.
viac infoTkané z prírody
Spracúvanie textilných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Ochrana tela pred zimou a vplyvmi podnebia bola v našich zemepisných podmienkach nevyhnutnosťou. Začiatok roka bude preto patriť v Thurzovom dome novej výstave s názvom Tkané z prírody. Tá priblíži návštevníkom atraktívnou formou postupnosť ručného spracovania ľanu a konopy ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravila v úvode roka 2025 v Thurzovom dome novú výstavu Tkané z prírody. Výstava zaujímavým spôsobom priblíži ručné spracovanie týchto plodín, ako aj ich aktuálny význam a potenciál. Práve využívanie prírodných materiálov, ako ekologickej alternatívy je cestou proti čoraz viac využívaným syntetickým vláknam, ktoré zaťažujú planétu. Výstava privíta svojich návštevníkov 23. januára 2025 o 16:00 hod. vernisážou.
„Základným a prevažujúcim materiálom slovenskej textilnej výroby bol domáci materiál – ľan, konope a vlna. Tento materiál sa používal zväčša v prírodných farbách, bielený i nebielený, málokedy farbený prírodnými farbivami. Ako potvrdzujú doterajšie výskumy, postup výroby domácich textilných vláken je takmer rovnaký na celom území Slovenska. Odchýlky sú len v terminológií, prípadne v detailoch a vonkajšej úprave jednotlivých nástrojov. Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme na výstave priblížiť spracovanie ľanu a konope od zasiatia rastlín až po hotové výrobky. Prezentované budú tiež tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna – hospodárske textílie, bytové textílie a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí vo svojej tvorbe využívajú ľanové a konopné plátno“, informuje kurátorka výstavy Jana Koltonová.
S pestovaním ľanu sa na našom území spájali aj pranostiky. Svätá Žofia ľan vysieva, preto 15. máj považovali predkovia za najvhodnejší dátum siatie ľanu. V tento deň sa varili aj čo najdlhšie rezance, aby aj ľan narástol dlhý. Nesmelo sa siať, keď boli „prázdne dni“ t. j. keď mesiac ubúdal. Inak by bola zlá úroda. Jestvoval aj taký zvyk, že v zime na Tri krále sa ženy museli voziť na sánkach, ktoré ťahali kone po celej dedine, aby im narástlo dlhé konope a ľan.
Ako sa spracúva ľan?
Postup ručného spracovania ľanu a konope je podobný. Celý proces trvá niekoľko dní.
„Pri spracovaní ľanu sa v minulosti v prvých krokoch častejšie používal železný hrebeň, ktorý bol upevnený na drevenej lavici a cez ktorý sa stonky ťahali za účelom uvoľnenia toboliek so semenami. Tobolky padali na pripravenú plachtu. Vytrhané stonky ľanu alebo konope sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu 14 dní. Po vysušení sa pozbierali a poviazali do menších snopkov, ktoré sa následne močili. Močenie trvalo ďalších 14 dní v závislosti od teploty vody. Následne sa ľan (konope) trepalo. Trepaním sa odstraňuje vrchný obal stebla, vo vnútri ktorého sa nachádza ľanové vlákno, ktoré sa ďalej upravovalo česaním. Výsledkom česania bola kúdeľ, tá sa spracovala pradením do jednej nitky“, opisuje postup Jana Koltonová.
Kolovrat či vreteno ?
S pradením ľanu sa začalo hneď v jeseni. Dievčatá sa už v mladom veku priúčali tomuto domácemu remeslu a začínali už ako 14 – 15 ročné. Najčastejšie sa priadlo na vreteno. Aj keď sa pri pradení kolovratom upriadlo viacej vlákna, bolo menej kvalitné. Opačne na vreteno sa priadlo pomalšie, ale vlákno bolo podstatne kvalitnejšie. Praslice, vretená a kolovraty boli rôzne. Dievčatá mali krajšie, ozdobnejšie, staršie ženy zasa jednoduchšie a bez ozdôb. Aj tieto tradičné ľudové nástroje budú súčasťou výstavy, ktorá ilustruje bohatstvo slovenského textilného dedičstva.
Súčasné spracovanie ľanu a konopy bude zastúpene výrobkami súčasných módnych tvorcov – Márie Štranekovej a Martina Hrču. Na výstave budú prezentované aj inovatívne nástroje na spracovanie ľanu od Vladimíry Maťaše. Súčasťou výstavy budú aj komentované prehliadky (posledný víkend v mesiaci) s kurátorkou výstavy, ale aj workshopy zamerané na techniku spracovania ľanu a žihľavy.
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
Aktuality z múzeí a galérií
-
Zmeny na Budatínskom hrade v Žiline
Budatínsky hrad prešiel v januári 2025 niekoľkými zmenami. Návštevníci sa môžu tešiť na upravenú expozíciu, ktorej súčasťou sú rôzne zaujímavé predmety zo zbierkového fondu Považského múzea v Žiline. Niektoré z nich ešte vystavené neboli, iné sa vrátili na pôvodné miesto. „Expozícia bola doplnená slohovo a štýlovo tak, aby priblížila interiér šľachtického sídla podľa jednotlivých období a zároveň predstavila exponáty z historického depozitára,“ u -
Jubilejný zborník Gemersko-malohontského múzea
Gemersko-malohontské múzeum vydalo v poradí už 20. ročník Zborníka GEMER-MALOHONT, v ktorom prezentuje a propaguje bohaté prírodné, kultúrne a historické dedičstvo nášho regiónu. Cieľom publikácie, ktorá je jediným knižným produktom daného typu na území niekdajšej župy Gemer-Malohont, je virtuálne zjednotenie bývalej historickej stolice. Účelom zborníka je prostredníctvom odborných príspevkov zverejniť výsledky vedecko-výskumnej činnosti odborný -
Oravskú galériu v Dolnom Kubíne navštívilo v roku 2024 navštívilo takmer 72-tisíc návštevníkov
Oravskú galériu v Dolnom Kubíne, ktorá pôsobí v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, navštívilo minulý rok 71 851 návštevníkov. Z toho do Župného domu v Dolnom Kubíne zavítalo 20 302 divákov, na Slanický ostrov umenia prišlo 48 065 hostí a v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne sme zaregistrovali 3 484 návštevníkov. Pokles bol zaznamenaný na Slanickom ostrove umenia, čo bolo spôsobené výrazným znížením hladiny Oravskej priehr -
Rok 2025 je vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra
Rok Ľudovíta Štúra sa koná od roku 1985 kontinuálne každých 10 rokov pri príležitosti narodenia Ľudovíta Štúra, v roku 2025 je to už 210. výročie. Začína aj končí sa vždy 12. januára, ktorý je dňom jeho nešťastného úmrtia, v Modre. Je to zároveň príležitosť uctiť si jeho odkaz a neoceniteľný prínos pre slovenský národ. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky plánuje počas celého roka sériu podujatí a aktivít, ktoré budú zahŕňať výstavy, odbo