RSSStredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Chceš zažiť atmosféru minulosti? Stredoslovenské múzeum ťa prenesie do sveta našich predkov na strednom Slovensku. Objav interaktívne expozície a dozvieš sa viac o živote v minulosti.
Tkané z prírody
Spracúvanie textilných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Ochrana tela pred zimou a vplyvmi podnebia bola v našich zemepisných podmienkach nevyhnutnosťou. Začiatok roka bude preto patriť v Thurzovom dome novej výstave s názvom Tkané z prírody. Tá priblíži návštevníkom atraktívnou formou postupnosť ručného spracovania ľanu a konopy ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravila v úvode roka 2025 v Thurzovom dome novú výstavu Tkané z prírody. Výstava zaujímavým spôsobom priblíži ručné spracovanie týchto plodín, ako aj ich aktuálny význam a potenciál. Práve využívanie prírodných materiálov, ako ekologickej alternatívy je cestou proti čoraz viac využívaným syntetickým vláknam, ktoré zaťažujú planétu. Výstava privíta svojich návštevníkov 23. januára 2025 o 16:00 hod. vernisážou.
„Základným a prevažujúcim materiálom slovenskej textilnej výroby bol domáci materiál – ľan, konope a vlna. Tento materiál sa používal zväčša v prírodných farbách, bielený i nebielený, málokedy farbený prírodnými farbivami. Ako potvrdzujú doterajšie výskumy, postup výroby domácich textilných vláken je takmer rovnaký na celom území Slovenska. Odchýlky sú len v terminológií, prípadne v detailoch a vonkajšej úprave jednotlivých nástrojov. Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme na výstave priblížiť spracovanie ľanu a konope od zasiatia rastlín až po hotové výrobky. Prezentované budú tiež tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna – hospodárske textílie, bytové textílie a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí vo svojej tvorbe využívajú ľanové a konopné plátno“, informuje kurátorka výstavy Jana Koltonová.
S pestovaním ľanu sa na našom území spájali aj pranostiky. Svätá Žofia ľan vysieva, preto 15. máj považovali predkovia za najvhodnejší dátum siatie ľanu. V tento deň sa varili aj čo najdlhšie rezance, aby aj ľan narástol dlhý. Nesmelo sa siať, keď boli „prázdne dni“ t. j. keď mesiac ubúdal. Inak by bola zlá úroda. Jestvoval aj taký zvyk, že v zime na Tri krále sa ženy museli voziť na sánkach, ktoré ťahali kone po celej dedine, aby im narástlo dlhé konope a ľan.
Ako sa spracúva ľan?
Postup ručného spracovania ľanu a konope je podobný. Celý proces trvá niekoľko dní.
„Pri spracovaní ľanu sa v minulosti v prvých krokoch častejšie používal železný hrebeň, ktorý bol upevnený na drevenej lavici a cez ktorý sa stonky ťahali za účelom uvoľnenia toboliek so semenami. Tobolky padali na pripravenú plachtu. Vytrhané stonky ľanu alebo konope sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu 14 dní. Po vysušení sa pozbierali a poviazali do menších snopkov, ktoré sa následne močili. Močenie trvalo ďalších 14 dní v závislosti od teploty vody. Následne sa ľan (konope) trepalo. Trepaním sa odstraňuje vrchný obal stebla, vo vnútri ktorého sa nachádza ľanové vlákno, ktoré sa ďalej upravovalo česaním. Výsledkom česania bola kúdeľ, tá sa spracovala pradením do jednej nitky“, opisuje postup Jana Koltonová.
Kolovrat či vreteno ?
S pradením ľanu sa začalo hneď v jeseni. Dievčatá sa už v mladom veku priúčali tomuto domácemu remeslu a začínali už ako 14 – 15 ročné. Najčastejšie sa priadlo na vreteno. Aj keď sa pri pradení kolovratom upriadlo viacej vlákna, bolo menej kvalitné. Opačne na vreteno sa priadlo pomalšie, ale vlákno bolo podstatne kvalitnejšie. Praslice, vretená a kolovraty boli rôzne. Dievčatá mali krajšie, ozdobnejšie, staršie ženy zasa jednoduchšie a bez ozdôb. Aj tieto tradičné ľudové nástroje budú súčasťou výstavy, ktorá ilustruje bohatstvo slovenského textilného dedičstva.
Súčasné spracovanie ľanu a konopy bude zastúpene výrobkami súčasných módnych tvorcov – Márie Štranekovej a Martina Hrču. Na výstave budú prezentované aj inovatívne nástroje na spracovanie ľanu od Vladimíry Maťaše. Súčasťou výstavy budú aj komentované prehliadky (posledný víkend v mesiaci) s kurátorkou výstavy, ale aj workshopy zamerané na techniku spracovania ľanu a žihľavy.
Kontaktné údaje
Thurzov dom
Námestie SNP č.4, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 412 58 97, +421 48 412 58 96
E-mail: ssm@ssmuzeum.sk, td@ssmuzeum.sk
Matejov dom
Námestie Štefana Moyzesa 20, Banská Bystrica
Tel.: 048 / 412 55 77
E-mail: md@ssmuzeum.sk
Tihányiovský kaštieľ v Radvani
Radvanská 27, 974 00 Banská Bystrica
Tel.: +421 48 410 33 76, +421 48 413 19 94
E-mail: tk@ssmuzeum.sk
Www: www.stredoslovenskemuzeum.sk, Facebook
Otváracie hodiny
utorok – nedeľa: 9:00 – 17:00 (jún - september : 10:00 - 18:00)
Možnosti vstupu, vstupné
História-popis
Stredoslovenské múzeum je najstaršou kultúrnou inštitúciou v meste Banská Bystrica a patrí medzi najstaršie v kraji. História múzea sa začala písať 12. júla 1889, kedy mestská rada Banskej Bystrice na zasadnutí odsúhlasila vznik Mestského múzea. V roku 1907 sa v meste začalo s obnovou Matejovho domu a 17. októbra 1909 bola v tomto dome slávnostne otvorená prvá mestská múzejná expozícia.
V súčasnosti je Stredoslovenské múzeum regionálnou inštitúciou, ktorá ponúka bohatú dokumentáciu vývoja spoločnosti a prírody stredného Slovenska. Skladá sa z troch expozícií: Matejov dom, Thurzov dom a Tihányiovský kaštieľ.
Expozície
(Nám. Š. Moyzesa 20, Banská Bystrica)
V banskobystrickom hradnom areáli stojí od roku 1479 tzv. Matejov dom, ktorý je súčasťou Baníckej bašty. Svoje meno nesie na počesť uhorského kráľa Mateja Korvína a na priečelí domu je dnes vedľa mestského znaku umiestnený aj erb kráľa Mateja a jeho manželky Beatrix.
V 80. rokoch 19. storočia sa v Banskej Bystrici objavili snahy o zriadenie mestského múzea, ktoré aj napokon vzniklo v roku 1889. Hlavnú zásluhu na tom mal najmä Dr. Štefan Holesch – hlavný notár mesta a neúnavný propagátor myšlienok múzejníctva. Po rôznych provizórnych riešeniach sa v roku 1891 obrátil na mestskú radu s tým, aby zvážila zreštaurovanie Matejovho domu pre muzeálne účely. Po viacročných prípravách napokon v rokoch 1907 – 1909 dom zrekonštruovali a 17. októbra 1909 bola slávnostne otvorená prvá muzeálna expozícia.
V októbri 2009 Stredoslovenské múzeum otvorilo v priestoroch Matejovho domu pre verejnosť novú nadčasovú a mimoriadne bohatú expozíciu venovanú histórii mesta Banská Bystrica. Okrem toho sa v Matejovom dome každý mesiac uskutočňuje prednáškový cyklus Čo sa skrýva v depozite, ktorý odkrýva príbehy ku klenotom zo zbierok Stredoslovenského múzea.
Thurzov dom (Nám. SNP 4, Banská Bystrica)
Thurzov dom je jednou z dominánt banskobystrického námestia. Nesie meno po svojom najznámejšom majiteľovi, banskom ťažiarovi z Betlanoviec Jánovi Thurzovi (1437 – 1508). Ten koncom 15. storočia kúpil dva gotické domy, ktoré prestavbou spojil do jedného objektu.
Na prízemí domu sa nachádza klenot Stredoslovenského múzea, unikátna miestnosť s valenou klenbou zdobená figurálnymi a rastlinnými maľbami. Ide o tzv. Zelenú sieň, ktorej vzácne maľby vznikli v druhej polovici 15. storočia. V rokoch 2005 až 2007 boli v Zelenej sieni zrealizované komplexné reštaurátorské práce s cieľom zachrániť ohrozenú freskovú výzdobu.
Okrem unikátnej Zelenej siene ponúka Thurzov dom stále nové historické a etnografické výstavy či pravidelný cyklus prednášok Stretnutia s minulosťou pod zelenou klenbou o vybraných kapitolách nielen našej histórie.
Tranzithistory je nová stála expozícia Stredoslovenského múzea, najstaršej muzeálnej inštitúcie v meste Banská Bystrica. Prostredníctvom rozsiahleho zbierkového fondu poskytuje komplexný historický pohľad na mesto aj región.
Ústrednou témou Tranzithistory je mesto Banská Bystrica a jeho vývojovo-historické obdobia. V stredoveku patrilo medzi sedem významných uhorských banských miest a jeho geografická poloha ho predurčila stať sa dôležitým obchodno-remeselným aj kultúrno-spoločenským centrom. Tranzithistory je reminiscenciou a moderným návratom k historicky prvej spoločenskovednej expozícii „História stredného Slovenska“ vtedajšieho Krajského múzea z roku 1958. Exponované artefakty z fondov a depozitov Stredoslovenského múzea predstavujú minulosť aj súčasnosť mesta, regiónu a Banskobystrického samosprávneho kraja. V expozícii sú zastúpené predmety z archeologických, historických a etnologických výskumov, histórie výtvarného umenia, numizmatiky a geológie.
Dom – Mesto – Kraj je názov expozičného podcelku s charakterom geografického/historického rozvoja mesta s orientáciou pohľadu od lokálneho k regionálnemu, ktorá sa nachádza na druhom nadzemnom podlaží. Prezentuje prvé osídľovanie a rozvoj mesta, vznik remeselných tradícií aj slávy, dokumentuje zároveň súčasnú históriu mesta aj širšieho okolia, ako aj hraníc Banskobystrického samosprávneho kraja.
Obchod a cesty je názov expozičného podcelku, prezentujúceho klasický postup vnímania histórie a času, ktorá sa nachádza na treťom nadzemnom podlaží. Vystavené zbierkové predmety sprevádzajú návštevníka po cestách prvých prospektorov, baníkov a obchodníkov. Putuje prašnými cestami peši, konskými povozmi s furmanmi, smeruje k vodným cestám a tokom, nad ktorými postupne vznikali aj dnešné obchodné tepny. Obchod a cesty vždy spájali územia okolo Banskej Bystrice s európskymi mestami, centrami a dôležitými lokalitami. Expozícia je sprístupnená verejnosti od 25. júna 2022.
Tihányiovský kaštieľ (Radvanská 27, Banská Bystrica)
História Tihányiovského kaštieľa (PDF)
Prírodovedné oddelenie Stredoslovenského múzea vzniklo v roku 1972 a od roku 1989 sídli v pamiatkovo chránenej budove Tihányiovského kaštieľa v Radvani. Pre verejnosť sú okrem možnosti navštíviť stálu expozíciu Príroda stredného Slovenska pravidelne k dispozícii aj nové prírodovedné výstavy.
V audiovizuálnej sále múzea sa premietajú filmy pre žiakov a študentov, uskutočňujú sa prednášky, špecializované semináre pre učiteľov, premietanie diapásiem a diskusie na rôzne témy týkajúce sa problémov ochrany prírody.
Expozícia Príroda stredného Slovenska je tematicky členená do 8 výstavných miestností, z ktorých každá poskytuje prostredníctvom zastúpených živočíchov, rastlín, hornín, nerastov a skamenelín obraz o prírode 8 celkov bývalého stredoslovenského kraja. 2400 exponátov, množstvo fotografií a schém predstavuje typické ukážky najvýznamnejších prírodných a umelých ekosystémov. Účelom expozície je nielen pomôcť návštevníkom naučiť sa rozoznávať i menej známe druhy hornín, nerastov, rastlín a živočíchov (stavovce, bezstavovce), ale aj rozšíriť si vedomosti z oblasti ekológie a ochrany prírody.
