Rok drotárstva v Považskom múzeu v Žiline

Žilina, 10. 12. 2024

Drotárstvo je päť rokov v UNESCO. Medzinárodné uznanie získalo zápisom do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva 12. decembra 2019 v Bogote. O tento úspech sa, okrem iných inštitúcií, zaslúžilo aj Považské múzeum v Žiline, ktoré si zároveň, popri tomto výročí, bude nasledujúcich dvanásť mesiacov pripomínať aj 35 rokov úsilia venovaného obnoveniu drotárskej tradície na Slovensku. Preto má rok 2025 v inštitúcii prívlastok drotársky.

Spolu s históriou dopravy je drotárstvo profilovým odborom múzea. Dejiny remesla sú komplexne predstavené v stálej expozícii a s počtom takmer 7 700 predmetov v drotárskom fonde inštitúcia disponuje najväčšou zbierkou svojho druhu na svete. Na drotárstvo sa zameriava už od svojho vzniku v roku 1942. „V tom čase ešte v žilinskom mestskom múzeu, sídliacom v priestoroch Radnice na Mariánskom námestí, bola, popri vlastivednej, vybudovaná aj rozsiahla a na svoju dobu veľkolepá expozícia venovaná dejinám tejto nevšednej živnosti. Vďaka nej sa inštitúcia stala známa ako drotárske múzeum. Napriek sľubnému začiatku však mala len krátke trvanie. Pre nedostatočné finančné krytie v povojnovom chaose mesto jej činnosť utlmilo a obe expozície zrušilo. Múzeum opäť začalo pracovať v roku 1953, avšak problematike drotárstva sa venovalo už len okrajovo. Z ideologických dôvodov sa téma vo všeobecnosti prezentovala jednostranne a takmer výlučne v negatívnych historických konotáciách odkazujúcich na vykorisťovanie a s tým súvisiacu biedu a utrpenie slovenského ľudu. To ovplyvnilo i spoločenské vnímanie drotárstva ako nedôstojného, ba až potupného dejinného javu. Keď po prevrate v roku 1948 zanikla aj samotná živnosť, drotárstvo postupne mizlo z verejného života i povedomia a so starými majstrami sa vytratila tiež znalosť ručnej remeselnej práce s drôtom,“ vysvetľuje vedúca oddelenia drotárstva historička Mgr. Katarína Hallonová.

Rok 1989 umožnil Považskému múzeu vrátiť sa k svojmu pôvodnému poslaniu. Organizácia stavila na potenciál drotárstva, ktoré predstavovalo jedinečný autentický domáci kultúrno-historický fenomén. „Múzeum si obnovilo celoslovenskú špecializáciu v tomto odbore a zriadilo samostatné oddelenie drotárstva, ktoré sa vyprofilovalo na drotárske dokumentačné centrum uznávané doma i v zahraničí. Svoju činnosť sústredilo na intenzívny výskum, dokumentáciu, propagáciu a popularizáciu remesla s cieľom revitalizovať ho a v čo najväčšej miere rozšíriť drotárske zručnosti v populácii. Hlbšie poznanie problematiky a jej atraktívnejšia prezentácia viedli k postupnému celospoločenskému prijatiu drotárstva ako vzácneho historického dedičstva a národného kultúrneho identifikačného znaku. Úspešné pôsobenie centra bolo v roku 2017 ocenené zápisom do Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska,“ dodáva Hallonová.

Za tridsaťpäť rokov pracovníci oddelenia drotárstva zrealizovali mnoho projektov predstavujúcich nekonečné hodiny výskumnej práce, stovky výstav, vzdelávacích podujatí či tvorivých aktivít, pripravili desiatky publikačných výstupov. Nebude tomu inak ani v roku 2025. Návštevníci múzea sa môžu tešiť na prednášky či tvorivé dielne, ale i niekoľko veľkých prezentačných podujatí. Od marca bude v Drotárskom pavilóne inštalovaná originálna výstava prezentujúca postavu drotára v divadle. V máji sa zrealizuje v Sobášnom paláci v Bytči reprezentatívna celoslovenská výstava so zahraničnou účasťou Premeny drôtu, ktorá mapuje stav a vývojové trendy moderného umelecko-remeselného i výtvarného spracovania drôtu na neprofesionálnej aj profesionálnej úrovni. Od augusta bude v Budatínskom hrade prístupná výstava predstavujúca výber celoživotnej tvorby šperkárky využívajúcej drotárske techniky – Marty Filovej. V septembri sa v hrade uskutoční 31. ročník podujatia Stretnutie drotárskych majstrov, ktoré podstatnou mierou prispelo k rozšíreniu tradičnej práce s drôtom najmä ako voľnočasovej aktivity v širokej verejnosti a zároveň pomohlo objaviť mnohé výrazné remeselné aj výtvarné talenty.

Drotárstvo má v Považskom múzeu jedinečné miesto. „Je neoddeliteľnou súčasťou nášho múzea. Vďaka nemu sme jedineční, rozpoznateľní a svetoví. Múzeum nielen dokumentuje tento významný prvok nášho kultúrneho dedičstva, ale ho aj podporuje  a udržiava. Drôt je v podstate symbol. Spája, opravuje, vinie sa do rôznych tvarov a v konečnom dôsledku vytvára niečo užitočné a krásne,“ uzatvára riaditeľ Považského múzea Mgr. Michal Jurecký.