Revúca
Revúca
Kraj: Banská Bystrica
Okres: Revúca
Web: www.revuca.sk
Popis
Revúca, sídlo rovnomenného okresu, sa rozprestiera v Slovenskom rudohorí, pod Kohútom, jeho druhým najvyšším vrchom. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o nej je z roku 1357. Tureckými nájazdami bola v roku 1556 spustošená. Ako mesto sa po prvýkrát spomína v roku 1557 v urbáre Muránskeho panstva. Rozmach Revúcej bol poznačený rozvojom remesiel, obchodovaním a predovšetkým viac ako päťstoročnou výrobou a spracovaním železa. Už pred rokom 1556 tu pracovalo 8 taviacich hút a 7 hámrov. V roku 1808 v meste založili Muránsku úniu, prvú účastinnú spoločnosť v Uhorsku podnikajúcu v železiarstve. V prvej polovici 19. storočia sa tu vyrobilo až 15 % celoslovenskej výroby železa. V roku 1857 sa Revúca úplne zbavila závislosti od Muránskeho panstva.
V 60. a 70. rokoch 19. storočia sa Revúca stala jedným z centier slovenského národného a kultúrneho života. Takmer rok pred Maticou slovenskou, 16. septembra 1862, tu bolo založené Slovenské ev. a. v. gymnázium. Prvá úplná slovenská stredná škola v celej histórii Slovákov (až do roku 1918), na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v materinskom jazyku. Podporovaná bola len slovenským národom, ktorý mu dal do vienka výstižný názov - Prvé slovenské gymnázium. Ako činovníci a profesori pôsobili v ňom významní predstavitelia nášho národa Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrássy, Július Botto, Jozef Kvetoslav Holub, Rudolf Homola, Mieroslav Kovalevský, Gustáv Lojko, Samuel Ormis, Andrej Sokolík, August Horislav Škultéty, PhDr. Ivan Branislav Zoch a ďalší. V meste založili ďalšie dve slovenské školy - učiteľský ústav a dievčenský vychovávací ústav.
Zásluhou Samuela Ormisa tu vznikli prvé spolky svojho druhu v Uhorsku - Vzájomná pomocnica a Potravný spolok. V rokoch 1871 - 1873 dokázali zo zbierok a milodarov organizovať stavbu novej budovy gymnázia. Najtemnejším dňom histórie mesta bol 20. august 1874, kedy gymnázium násilne zatvorili. Jeho zatvorením a neskôr odstavením železiarskych podnikov začalo mesto hospodársky upadať, čo ešte viac prehĺbili obidve svetové vojny.
Prudký rozvoj Revúcej nastal po roku 1945. Stala sa mestom textilákov, magnezitárov a predovšetkým mladých.
Múzeá
Múzeum Prvého slovenského gymnázia, Revúca
Novšia budova Prvého slovenského gymnázia, národná kultúrna pamiatka
postavená v období silnejúceho národného útlaku, v rokoch 1871 - 1873, len zo zbierok a milodarov slovenského národa. Na jej priečelí sú pamätné tabule venované pedagógovi Samuelovi Ormisovi, študentovi gymnázia Martinovi Kukučínovi, obidve kultúrne pamiatky, Prvému slovenskému gymnáziu a Československému štátnemu reálnemu gymnáziu. Pred budovou je busta pedagóga gymnázia, slovenského historika Júliusa Bottu, kultúrna pamiatka.
Rímskokatolícky neskorogotický kostol sv. Vavrinca diakona
z druhej polovice 15. storočia s predstavanou vežou, kultúrna pamiatka. Uprostred hlavného pseudogotického oltára sú tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, predstavujúce výjavy zo života sv. Quirina, kultúrna pamiatka. Kostol mal pôvodne dve veže, nižšia veža bola v roku 1892 po požiari rozobraná.
Ev. a. v. klasicistický tolerančný kostol, kultúrna pamiatka
Postavený v rokoch 1784 - 1785, veža pristavaná v roku 1788. Na kostole je pamätná tabuľa venovaná Slovenskému ev. a. v. gymnáziu - Prvému slovenskému gymnáziu, ktoré tu bolo slávnostne otvorené 16. septembra 1862.
Ev. a. v. fara, kultúrna pamiatka
Na nej je pamätná tabuľa venovaná evanjelickému kňazovi Samuelovi Reussovi, zakladateľovi slovenského národopisu a jeho synom, národným dejateľom, zberateľom a upravovateľom slovenských ľudových rozprávok Adolfovi, Gustávovi, Júliusovi a Ľudovítovi.
Mestský dom, kultúrna pamiatka
Dvojpodlažná budova s dvoma bočnými jednoosovými rizalitmi, zakončenými segmentovou atikou a so stredným trojosovým rizalitom, ktorý má rovnú stupňovitú atiku s oválnym obrazom Themidy, bohyne zákonného poriadku, postavená v klasicistickom slohu, s manzardovou strechou v roku 1819. V poloblúku, na ľavej strane priečelia budovy pri pohľade spredu, je latinský nápis: "Scara Themis supra, Bacchus ius dicat ab infra", čo v preklade znamená: "Tam hore (na nebi) svätá Themida a tu dolu Bacchus (boh vína) hovoria pravdu. V poloblúku na pravej strane je latinský nápis: "Senatus Populusque Nagy Röcensis Justitiae Mercurio Bacho Funda", čo v preklade znamená: "Senát a ľud veľkorevúcky postavil pre spravodlivosť, podnikanie a zábavu (1819)". Nápisy pod omietkou boli objavené len v rokoch 1992 a 1996. V budove od roku 1997 sídli Mestský úrad Revúca. Na dome je pamätná tabuľa venovaná širokoorientovanému vedcovi MUDr. Gustávovi Mauríciovi Reussovi.
Mestský hostinec, kultúrna pamiatka
Dvojpodlažná neoklasicistická budova s manzardovou strechou, postavená v rokoch 1875 - 1877. Dnes je sídlom generálneho riaditeľstva akciovej spoločnosti Slovmag Lubeník.
Meštiansky prízemný dom z 2. polovice 19. storočia, kultúrna pamiatka
Rodný dom armádneho generála Rudolfa Viesta. Na dome je pamätná tabuľa venovaná Rudolfovi Viestovi, kultúrna pamiatka.
Meštiansky nárožný dom
Po roku 1890 tu mal sídlo Slovenský čitateľský spolok. Meštiansky nárožný dom je tiež zaujímavý tým, že v rokoch 1889-99 tu mala svoju krajčírsku dielňu Marína Maliaková, dcéra Samuela Ormisa.
Nandrássyho dom
Dom ľudovovýchovného činovníka Mateja Nandrássyho, v ktorom sa stretávali slovenskí národovci Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Samo Tomášik a ďalší. Na jeho priečelí je pamätná tabuľa. Dnes je sídlom Slovenskej sporiteľne.
Mestský cintorín
Na mestskom cintoríne odpočívajú slovenskí národovci Samuel Reuss, Samuel Ormis, Július Botto, ich hroby sú kultúrne pamiatky, ďalej Adolf a Ľudovít Reussovci, Matej Nandrássy, Jozef Kvetoslav Holub, Ján Kordoš, Ján Brocko a ďalší.