Muzeum.SK

Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková Odborná spolupráca: Lucia Benická, Jitka Haaková Vernisáž výstavy: 19. december 2024 o 17.00 Hudobné vystúpenie počas vernisáže: Metod Rakár (klavír), Ján Zeman (klarinet, saxofón) Tatranská galéria v Poprade pripravila na záver roka prierezovú autorskú výstavu pri príležitosti životného jubilea výtvarníka a pedagóga Rudolfa Rabatina, ktorá je spojená s prezentáciami objektov Jozefa Piláta a Vladislava Leštacha. ČASOREZ ako novotvar, pochádzajúci z významu slovného spojenia orez času – metafora na človekom vysnívanú manipuláciu s časom, vyjadrujúca utopickú teóriu o cestovaní časom, resp. vrátenie času do minulosti, či jeho posun do budúcnosti. Témou výstavy je genéza a časové dimenzie vo výtvarnej tvorbe Rudolfa Rabatina. Sprievodné autorské výstavy Vladislava Leštacha a Jozefa Piláta predstavujú trojgeneračný vzťah učiteľ – kolega – žiak. Vzájomne sa podporovali a inšpirovali k spoločným aktivitám. Jozef Pilát, dnes už známy mladý umelec, je bývalým žiakom Vladislava Leštacha a ten bol kolegom Rudolfa Rabatina. Výstava, predstavujúca tri generácie tvorcov z podtatranského regiónu, sa stáva zaujímavou umeleckou, ako aj časovou sondou. Snahou Rudolfa Rabatina je okrem prezentácie vlastnej maliarskej tvorby pripomenúť aj osobnú profesnú galerijnú minulosť v Tatranskej galérii, súvisiacu s pôsobením v TG a priekopníckou činnosťou pri sprístupnení starej popradskej elektrárne (1993 – 1996).

Už tradične aj tento rok v predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na podujatie Vianočné tvorivé dielne v múzeu. Tentoraz budú obohatené o Malú vianočnú výstavu, na ktorej budú prezentované vianočné a novoročné pohľadnice a pozdravy zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave prevažne z polovice 20. storočia doplnené o malú ukážku medovnikárskeho umenia Dany Lackovej. Múzejníci žiakom najprv prezradia rôzne zaujímavosti o vianočných regionálnych zvykoch a tradíciách, o ktorých možno doteraz ani netušili, a následne môžu začať tvoriť. Každý žiak odíde domov s vlastnoručne vyrobenou vianočnou dekoráciou. „Cieľom podujatia nie je len zvýšiť povedomie žiakov o vianočných tradíciách, precvičovať ich motorické zručnosti, či rozvíjať ich tvorivé schopnosti, ale veľký dôraz kladieme aj na samotné prežívanie spoločne vytvorenej predvianočnej atmosféry“, uviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin. Tvorivé dielne budú prebiehať od 27. novembra  do 19. decembra 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25, Rožňava). Sú určené žiakom materských a základných škôl 1. stupňa. Cena vstupného na podujatie je vo výške 2 €/žiak. Záujem je potrebné nahlásiť vopred, počet žiakov je limitovaný.

Výstava prezentuje ako naši predkovia v dobe bronzovej nazerali na užívanie alkoholických nápojov. To, čo je dnes vnímané ako príčina rozvratu rodín, pôvodca psychickej a fyzickej závislosti, bolo vtedy z rôznych príčin považované za elixír života, posvätnú obeť bohom a prostriedok na stmeľovanie vzťahov.

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov. Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet.  Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností. Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity. V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje. Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.