Liptovská Sielnica
Liptovská Sielnica
Kraj: Žilina
Okres: Liptovský Mikuláš
Web: www.liptovskasielnica.sk
Popis
Obec Sielnica sa datuje od roku 1256. Už v roku 1463 kráľ Matej udelil tejto obci práva mesta. V roku 1945 sa začala úradne nazývať Liptovská Sielnica. V obci bola pozastavená výstavba, pretože 27.mája 1964 začala výstavba vodného diela Liptovská Mara. Stará obec bola zaliata vodami priehrady. Na severnom brehu Liptovskej Mary vyrástla nová obec, ktorá bola slávnostne otvorená v roku 1974. K tomuto obdobiu, svojej rodnej obci a okolitej prírode sa vo svojej tvorbe často vracia aj národný umelec Andrej Plávka, ktorý je tiež sielnickým rodákom.
Do správy obce Liptovská Sielnica patrí aj časť katastra Liptovská Mara. Nachádzajú sa tu zaujímavé historické pamiatky – Archeologické múzeum v prírode Liptovská Mara – HAVRÁNOK /zrekonštruované keltské sídlo z 1. storočia p.n.l./. a Liptovský Starhrad (inak nazývaný aj hrad Liptov, alebo Sielnický hrad).
Múzeá
Archeologické múzeum v prírode, Liptovská Mara – Havránok
Hrady, zámky a kaštiele
Archeologická expozícia na hrade Liptov, Kalameny
Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000 m, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. st. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. st. Prvá písomná zmienka o ňom je z 1262. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. st. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313-1337 zvolenskému kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od 1396 uvádza aj prívlastkom Veľký (Magnum catrum, Magnum castrum Liptovience). V roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šlachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na Liptove a v banskej oblasti. Tak získal 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. V roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lupežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky v Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V rokoch 1975 až 1987 sa uskutočnil archeologický výskum a odkryté základy budov sa zakonzervovali.
Na ruiny Liptovského hradu sa dá dostať po značkovanom chodníku z obce Kalameny. Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervátorskych úpravách na základe archeologického výskumu.