Akcie
18.12.2024 - 25.1.2026
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Roľník a jeho svet
Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.
Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet.
Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.
Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.
V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.
Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.
19.12.2024 - 2.2.2025
Tatranská galéria v Poprade
Rudolf Rabatin - Časorez
Kurátorka výstavy: Dr. Anna Ondrušeková
Odborná spolupráca: Lucia Benická, Jitka Haaková
Vernisáž výstavy: 19. december 2024 o 17.00
Hudobné vystúpenie počas vernisáže: Metod Rakár (klavír), Ján Zeman (klarinet, saxofón)
Tatranská galéria v Poprade pripravila na záver roka prierezovú autorskú výstavu pri príležitosti životného jubilea výtvarníka a pedagóga Rudolfa Rabatina, ktorá je spojená s prezentáciami objektov Jozefa Piláta a Vladislava Leštacha. ČASOREZ ako novotvar, pochádzajúci z významu slovného spojenia orez času – metafora na človekom vysnívanú manipuláciu s časom, vyjadrujúca utopickú teóriu o cestovaní časom, resp. vrátenie času do minulosti, či jeho posun do budúcnosti.
Témou výstavy je genéza a časové dimenzie vo výtvarnej tvorbe Rudolfa Rabatina. Sprievodné autorské výstavy Vladislava Leštacha a Jozefa Piláta predstavujú trojgeneračný vzťah učiteľ – kolega – žiak. Vzájomne sa podporovali a inšpirovali k spoločným aktivitám. Jozef Pilát, dnes už známy mladý umelec, je bývalým žiakom Vladislava Leštacha a ten bol kolegom Rudolfa Rabatina. Výstava, predstavujúca tri generácie tvorcov z podtatranského regiónu, sa stáva zaujímavou umeleckou, ako aj časovou sondou.
Snahou Rudolfa Rabatina je okrem prezentácie vlastnej maliarskej tvorby pripomenúť aj osobnú profesnú galerijnú minulosť v Tatranskej galérii, súvisiacu s pôsobením v TG a priekopníckou činnosťou pri sprístupnení starej popradskej elektrárne (1993 – 1996).