Akcie
9.10.2025 - 11.1.2026

Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Ľudia v Sihelnom / Líde v Sihelném
Kurátorka: Mgr. Monika Čejková (Národní galerie Praha)
Výstava s názvom Ľudia v Sihelnom / Lidé v Sihelném, ktorá bude otvorená slávnostnou vernisážou dňa 9. októbra o 16.30 hod. je umeleckým dialógom kresieb a grafík českého umelca Aleša Veselého a slovenského maliara a spoluzakladateľa Oravskej galérie Ignáca Kolčáka. Autori sa spoznali v päťdesiatych rokoch počas štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe a čoskoro sa stali priateľmi. V roku 1953 pozval Kolčák Veselého do svojej rodnej obce Sihelné na slovensko-poľských hraniciach
a ubytoval ho v izbe svojho strýka Pavla Pindiaka. V rokoch 1953 až 1956 Veselý k Pindiakovcom opakovane prichádzal a počas svojich pobytov vytvoril takmer dve tisícky kresieb, v ktorých zachytával chudobný, no sebestačný vidiecky život. Išlo o prvý autorov ucelený cyklus, ktorý však od šesťdesiatych rokov prakticky nevystavoval, a rozsiahly súbor kresieb a grafík tak zostal neznámy. Veľký konvolút prác zo Sihelného zakúpila v sedemdesiatych rokoch prostredníctvom Kolčáka do svojej zbierky Oravská galéria v Dolnom Kubíne.
Výstava predstaví výber z týchto Veselého prác a diel Ignáca Kolčáka, ktoré neraz zobrazujú tie isté postavy a situácie. Zároveň ukáže postupný vývoj oboch autorov od realistického vyjadrenia k viac štylizovanému prejavu. Vystavené budú spolu s unikátnym historickým fotografickým materiálom zachytávajúcim autentické prostredie Sihelného vrátane jeho obyvateľov, ktorí sa objavujú v dielach oboch autorov.
Výstava sa koná pri príležitosti veľkej retrospektívy Aleša Veselého pod názvom Aleš Veselý: Retrospektiva – Alešville v Národní galérii Praha (Veletržný palác, 26. 9. 2025 – 22. 2. 2026) a šesťdesiateho výročia založenia Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Vznikla v spolupráci Národnej galérie Praha a Oravskej galérie. Jej realizáciu podporil Fond na podporu umenia, ktorý je hlavným partnerom projektu.
9.10.2025 - 11.1.2026

Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Patrícia Koyšová / Už sa hľadať nemusíš
Kurátorka: Mgr. Katarína Matušková, Mgr. Michal Čajka, PhD.
Vernisáž výstavy: štvrtok, 9. október 2025 o 16.30 hod.
Tvorba Patrície Koyšovej bude v priestoroch Veľkej výstavnej siene Oravskej galérie predstavená po prvýkrát. Autorská výstava pod názvom Už sa hľadať nemusíš ponúkne návštevníkom galérie pohľad na diela z dlhšieho časového obdobia tvorby, ktoré charakterizuje experiment, otvorená myseľ a neustála snaha posúvať hranice maliarskeho média. V abstraktných veľkoformátových maľbách autorka skúma čas, pohyb a samotný proces tvorby, pričom tradičný štetec nahrádza netradičnými, ale pre ňu signifikantnými sprostredkovateľmi stopy – vzduchovým kompresorom, pištoľou a mopom. Uvedené prostriedky umožňujú autorke vytvoriť silné, dynamické, gestické momenty, pri ktorých strata bezprostredného kontaktu s plátnom má zásadné dôsledky na charakter diela.
Ďalším, nemenej dôležitým prvkom je farba a jej výpovedná hodnota, znásobená tlakom vzduchu, ktorá podporuje gestickosť diela a expresívne vyjadrenie. Farebnosť vychádza z primárnych tónov, neskôr prechádza k monochromatickým celkom, kde rytmus určuje samotný nástroj. Práve sila gesta v dielach z posledného cyklu Veľké city dáva divákom pocit sprítomnenia – tu a teraz.
V tematických cykloch rozvíja rôznorodé motívy, pričom nejde o realistické zobrazenie, ale o prenesený, vo viacerých prípadoch poetický význam. Práve osobitá poetika, presnosť v kontraste s náhodou, vytvára pocit napätia. Ako sama zdôrazňuje: „Divák sa stáva dôležitou súčasťou diel.“ Koyšová spája technológiu s intuíciou, prostredníctvom procesu hľadá skryté. Výstava ponúka kľúč. Nechať sa viesť tak, ako pri čítaní dobrej poézie, kde každé slovo má svoje miesto rovnako ako prázdno a ticho potrebné na ďalší nádych. Vďaka uvedeným komponentom tak diela Patrície Koyšovej nadobúdajú silné vizuálne pôsobenie a poskytujú kompaktný divácky zážitok.
Patrícia Koyšová (1985, Nové Zámky) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvovala vo 4. ateliéri pod vedením Ivana Csudaia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2021 sa stala finalistkou STRABAG Artaward. Samostatne vystavovala v galériách ako Galerie 10, St. Moritz, Švajčiarsko; White & Weiss, Bratislava; Hájovňa Červená studňa, Banská Štiavnica; Danubiana Meulensteen Art Museum, Bratislava; Industra Art, Brno; Nová Cvernovka, Bratislava; Galéria Plusmínusnula, Žilina; SODA Gallery, Bratislava a i.
10.10.2025 - 15.1.2026

Tekovské múzeum v Leviciach
Všehomír II
"Výstava predstavuje fantasy a surreálnu tvorbu Petra Hoffmanna (Drakoslav), ktorá ponúka pohľady do vymysleného sveta Všehomír, ktorý je voľne inšpirovaní Slovanskou mytológiou a prírodou. Oslavuje pri tom krásu a nabáda k pohľadu do vnútra.
Na výstave budú k videniu krajinomaľby, portréty a všakovaké bytosti a tvorstvá zachytené rôznymi technikami. Najviac prevažuje olejomaľba. Vystavené budú staršie obrazy, ale aj mnoho nových, ktoré ešte neviseli v žiadnych výstavných priestoroch. Vítaní sú všetci ľudia, vodníci, raptory, víly, elfovia a permoníci. Aj draci, ale iba takí, čo sa bezpečne vojdú do Dobóovskeho kaštieľa a nič pri tom nezničia. FB, IG, YT: @drakoslav"
10.10.2025 - 31.1.2026

Pohronské múzeum v Novej Bani
Detstvo
Pohronské múzeum – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Detstvo“, ktorá je venovaná najkrajšiemu obdobiu v živote človeka- od narodenia až po dosiahnutie dospelosti.
Chápanie a postavenie dieťaťa sa v histórii ľudstva menilo, vyvíjalo. Hoci s mnohými názormi a praktikami sa dnes už nemožno stotožniť, v minulosti bolo úplne bežné a akceptované. Od dávnych čias boli deti vnímané ako majetok rodiny (príp. otca). V období stredoveku bolo bežné, že sa do prác zapájali už vo veľmi skorom veku, pričom sa očakávalo, že budú schopné zvládať často náročné úlohy. Zmena nastáva až s príchodom novoveku, kedy začínajú byť deti vnímané ako slabšie bytosti. Postupne sa do popredia dostáva otázka vzdelanosti a ochrany (vznikajú napr. prvé sociálne zariadenia, detské domovy, sirotince, osoby poverené dohľadom nad nimi...). Napriek tomu trvalo ešte ďalšie desaťročia, kým sa postoj na obdobie detstva zmenil. Vyvrcholením bolo obdobie priemyselnej revolúcie (cca1800-1900), keď bola detská práca bežná a deti žili a pracovali v katastrofálnych podmienkach. Zvyčajne pomáhali dospelým, často však samotné vykonávali ťažkú a nebezpečnú prácu (napr. v textilných továrňach, sklárňach,...). Dnes je ťažké predstaviť si, že v minulosti deti začínali pracovať už v približne 5-6. roku života, pričom pracovali 12 a viac hodín. Boli to najmä deti z chudobných pomerov, často polo, alebo úplné siroty.
Pomerne nedávno sa chápanie dieťaťa spoločnosťou premietlo i do zákonodarstva. Prvý medzinárodný dokument pripúšťajúci nutnú ochranu detí bol prijatý až v roku 1924. Bola to tzv. Ženevská deklarácia práv dieťaťa. V roku 1959 bola prijatá Deklarácia práv dieťaťa OSN a v roku 1989 OSN Dohovor o právach dieťaťa (CRC), ktorý Slovensko prijalo v roku 1990.
Výstava „Detstvo“ pozostáva z troch základných celkov: Narodenie a čas hier; V školských laviciach a Dospievanie, čas zmien a smelosti. Každá z nich rozoberá danú problematiku, poskytuje základný historický vývoj a súvislosti. Vďaka tomu je výstava akousi sondou do denného režimu, výchovy, povinností, štúdia i voľného času detí v jednotlivých historických etapách až po nedávne obdobie. Návštevník sa dozvie, ako bolo vnímané narodenie dieťaťa, ako vyzerali prvé roky jeho života, ako sa na našom území vyvíjal školský systém a povinná školská dochádzka, pričom je osobitný priestor venovaný histórii novobanského školstva. Osobitnou kapitolou je obdobie dospievania, ktorého záver najčastejšie symbolizovala „stužková“ a „maturita“. Veríme, že výstava návštevníkov zaujme, poučí, a tiež poteší vďaka prezentácii mnohých predmetov (možno) aj z ich detstva.
Vystavované predmety sú výberom zo zbierkového fondu Pohronského múzea. Návštevníkom sa predstavia dobové fotografie, dokumenty, tlačoviny, osobné veci, odev či hračky, ktoré majú súvis a dotvárajú chronologický obraz o období detstva. Prevažná väčšina z nich pochádza priamo z Novej Bane.
Súčasťou výstavy „Detstvo“ bude tematický „fotokútik“ v podobe nainštalovaného zátišia- detskej izby, v ktorom sa budú môcť záujemcovia vyfotiť. Na malých návštevníkov čaká tiež „retro-herňa“ s hračkami detí zo 70.-90. rokov 20. storočia. Cieľom bude, aby návštevníci odchádzali z výstavy s pocitom, že sa získali nové poznatky, príjemne a zaujímavo strávili svoj čas, a keďže vystavených bude i množstvo hračiek a predmetov, ktoré si zo svojho detstva a dospievania určite pamätá ešte množstvo z nich, navodiť príjemný pocit spomienok a časov minulých.
16.10.2025 - 23.1.2026

Západoslovenské múzeum v Trnave
Ryszard Kaja: Poľsko – Od Baltiku po Tatry
Kurátor: Robert Paršo
Vernisáž: vo štvrtok 16. októbra o 16:00 v ZSM
Výstava je sprievodným podujatím Trienále plagátu Trnava 2025
Západoslovenské múzeum v Trnave v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave predstavuje trnavskému publiku výstavu plagátov legendárneho poľského grafika, plagátového dizajnéra a scénografa Ryszarda Kaju. Výstava s názvom Od Baltiku po Tatry je výberom stovky plagátov, ktoré sám autor nazval „zakódovaný bedeker súkromných spomienok“. Kolekcia vznikala postupne v rokoch 2012 – 2019 a prináša sériu originálnych plagátov plných nostalgie, umelcových spomienok, ale aj emócií.
Ryszard Kaja (1962 – 2019) bol jedným z najvýraznejších poľských vizuálnych umelcov svojej generácie. Vyštudoval klasickú maľbu, no venoval sa najmä scénografii, kostýmom, ilustráciám a divadelnej grafike – zahŕňajúc pozvánky, programy či plagáty k inscenáciám. Bol spoločenským človekom plným nápadov, gurmánom a workoholikom, ktorého nevyčerpateľná fantázia a činorodosť sa prelínala s jemnou iróniou, nostalgiou a takmer detskou radosťou z objavovania tajomstiev života i sveta.
Pochádzal z umeleckej rodiny. Otec Zbigniew Kaja patril k predstaviteľom slávnej Poľskej školy plagátu, matka Stefania bola uznávanou maliarkou a keramičkou. Počas svojej kariéry vytvoril viac než 150 scén a kostýmov pre operu, balet, divadlo, film i televíziu – a tiež niekoľko pozoruhodných dizajnov interiérov. V 90. rokoch pôsobil ako hlavný scénograf vo veľkých divadlách v Štetíne, Poznani či Lodži. Táto etapa bola spojená s významnými oceneniami vrátane Medaily Młodej Sztuki.
Napriek úspechu sa po roku 2000 rozhodol zmeniť svoje zameranie – začal spolu s vtedajším partnerom Leszkom Jamrozikom, dnes správcom a kustódom jeho umeleckého odkazu, cestovať – po celom svete i po Poľsku – a presunul svoju tvorbu smerom k ilustráciám a plagátu, ktorý sa neskôr stal jeho najosobnejším vyjadrovacím médiom. Svoje cestovateľské zážitky, myšlienky a vizuálne postrehy si zapisoval do denníkov, ktoré sa stali predlohou pre jeho najznámejšie dielo – sériu plagátov „Polska“ (Poľsko).
Táto séria, ktorú označoval za svoj „umelecký cestovateľský denník“, zahŕňa 164 plagátov, ktoré tvoril od roku 2012 až do svojej smrti v roku 2019 – pričom predstavuje výber autentických postrehov, spomienok a univerzálnych tém. Nejde o turistickú propagáciu ani mapovanie miestnych atrakcií. Kaja pri tvorbe vizualizoval akúsi prechádzku po „duši krajiny“, plnú jedinečných pozorovaní, metafor a anekdôt o mestách, regiónoch i „nemiestach“ Poľska.
Plagáty reflektujú nostalgiu starých cintorínov a poetiku malomestských zátiší, ale aj grotesknosť moderných panelákov, ľudové čipky, techno-festivaly či staré židovské štetly. Cítiť v nich fascináciu artdekom, hrabalovský humor a schopnosť nachádzať unikátny pohľad na veci, zakaždým z nečakanej perspektívy, so zveličením, láskavosťou a jemnou iróniou. Plagáty oživujú korpulentné dámy, obskúrne postavy, absurdné situácie, skryté intervencie i symboly „poľskosti“ – od mešity tatárskej menšiny v Bohonikoch po rafinériu v Płocku, od sliezskych červených okien až po punkový festival v Jarocine.
Kaja pri tvorbe používal rozmanité techniky – maľbu, koláž, fotomontáž, neraz aj drevorezy svojho otca – a výsledné plagáty pôsobia akoby boli práve vytiahnuté z archívu, často so zámernou patinou a ručnými poznámkami.
Výstava ponúka pohľad na cestu umelca, ktorý sa nebál spájať tradíciu s iróniou, bláznivú predstavivosť so všednosťou a ktorý cez plagát dokázal zaznamenať esenciu Poľska – jeho krásu, bizarnosť i obyčajnosť. Kolekcia je akýmsi príspevkom vnímavého umelca k sebauvedomeniu si vlastného významu, krásy i nedostatkov krajiny, ktorá sa spamätáva a nanovo pretvára po období akejsi stagnácie a úpadku.
Pozývame vás spoznať Poľsko od Baltiku až po Tatry očami poľského grafika Ryszarda Kaju na výstavu, ktorá je zároveň sprievodným podujatím Trienále plagátu Trnava 2025.
16.10.2025 - 15.2.2026

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Život v dobe kamennej
Ako vyzeral každodenný život našich pravekých predkov? Čím sa živili, ako si zhotovovali nástroje, či ako si zdobili svoje príbytky? V banskobystrickom Thurzovom dome sa otvárajú brány celkom novej, jedinečnej zážitkovej výstavy Život v dobe kamennej, ktorá zavedie návštevníkov na fascinujúcu cestu do dávneho obdobia spred niekoľko tisíc rokov. Dotyk s históriou umožnia vzácne originálne artefakty zo slovenských nálezísk, doplnené replikami pravekých predmetov priamo v autentickom neolitickom dome.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja prichádza v jesennom období s veľkolepou novinkou. Zážitková výstava Život v dobe kamennej vás prenesie o niekoľko tisíc rokov späť do prelomového obdobia pravekých dejín ľudstva, ktoré nazývame aj neolitická revolúcia. Návštevníkom sa tak naskytne jedinečná možnosť vyskúšať si niektoré činnosti, ktoré sa dnes už bežne nevykonávajú, ale stali sa nevyhnutným pokrokom, z ktorého, aj keď si to už neuvedomujeme, čerpáme dodnes. Dvere do neolitu, ktorý na Slovensku trval približne 1 300 rokov, sa otvoria už 16. októbra 2025 v Thurzovom dome.
NEOLIT a jeho revolúcia
V období neolitu sa začína postupné osídľovanie Slovenska a spája sa s ním aj najväčší vtedajší historický proces – neolitická revolúcia. Výstava odhalí veľa zaujímavého práve zo života prvých obyvateľov nášho územia. Priblíži prostredie, v ktorom títo ľudia žili, a činnosti, ktorým sa denne venovali. Odpovie na otázky, aké domy si naši predkovia stavali, čo jedli, ako si varili, ako vyrábali odev alebo ako a kde pochovávali svojich mŕtvych. Výstava vás tak zavedie aj do sveta duchovných predstáv pravekých ľudí a súčasne oboznámi s výdobytkami daného obdobia.
„Pri výbere samotného obdobia sme prakticky zvažovali obdobie, ktoré má potenciál nielen zaujať, ale zároveň je prelomové a významné. Neolit – alebo teda mladšia doba kamenná bola v tomto ohľade jasná voľba. Ľudské spoločenstvá, dovtedy voľne žijúce v prírode, ktoré migrovali a živili sa lovom a zberom, sa usádzajú a menia na spoločnosti domáceho hospodárstva založenom na poľnohospodárstve. Nástupom poľnohospodárstva sa ľudia trvalo usadili a začali si stavať domy, vyrábať hlinené nádoby, tkať látky na odev a zakladať pohrebiská. Boli to prevratné novinky, ktoré obrátili celý dovtedajší svet hore nohami – preto ich bolo možné pomerne ľahko zasadiť do obsahu interaktívnej výstavy“, uvádza nás do myšlienky novej výstavy jej kurátorka Marta Ďuricová.
Klasické vitríny nehľadajte, skôr zážitok, dotyk a naozajstné poznanie
Príprava a samotná realizácia výstavy bola časovo aj obsahovo náročná. Tri výstavné miestnosti Thurzovho domu sa doslovne premenili na areál osady z doby kamennej s množstvom predmetov a architektonických prvkov. Na výstave tak nájdeme neolitickú osadu, domácnosť a priestor pre pohrebné a duchovné zvyky.
„Areál neolitickej osady a okolitej krajiny, architektúra, zariadenie vnútorného priestoru obytnej stavby s okolím a predmety, ktoré boli použité, zodpovedajú odborným archeologickým poznatkom, samozrejme prispôsobené našim prezentačným možnostiam a zámerom. Na svoje si určite prídu nielen deti a študenti, ale aj dospelí návštevníci. Výstava je plná aktivít, ktoré si môžu reálne vyskúšať. Čaká na nich napríklad zdobenie steny domu dávnym ornamentom, skladanie pravekej kamennej sekerky, mletie zrna na zrnotierke či šitie odevu kostenou ihlou“, dopĺňa archeologička Marta Ďuricová.
Všetko vo vlastnej réžii
Celý vizuál a architektonické prvky, podobne ako aj výstavný mobiliár a interaktívne prvky a predmety zhotovili pracovníci múzea vo vlastnej réžii. Okrem nich sú súčasťou výstavy aj skutočné archeologické zbierkové predmety Stredoslovenského múzea a zapožičané archeologické zbierkové predmety z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré budú vystavené vo vitrínach.
„Na výstave Život v dobe kamennej je výnimočné aj to, že všetko od prvotného nápadu až po realizáciu vytvorili naši šikovní pracovníci. Bola to pre nás všetkých po prvotnom, pomerne odvážnom rozhodnutí veľká výzva, pretože sme chceli predstaviť nielen archeologické nálezy a špecifiká danej doby, ale zároveň pripraviť interaktívny zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Vďaka obrovskej kreativite, zručnosti a nasadeniu celého tímu sa nám podarilo vytvoriť výstavu, ktorá prináša pravek v našom múzeu opäť k životu a umožňuje ho doslova zažiť na vlastnej koži a možno pritom aj pouvažovať nad rozdielmi so súčasnou dobou – ako dnes žijeme, ako nakladáme so zdrojmi, s prírodou, časom, prácou a tak ďalej... Verím, že táto výstava osloví čo najviac návštevníkov nielen z nášho mesta či kraja, ale aj z celého Slovenska. Potenciál na to rozhodne má. Navyše sme ju pripravili tak, aby ju bolo možné ďalej využívať, napríklad zapožičiavať aj iným múzeám či inštitúciám, čím jej príbeh bude ďalej pokračovať aj mimo nášho múzea“, konštatuje Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň iniciátor prípravy výstavy.
Výstava Život v dobe kamennej sa na svojom pozadí snaží ukázať aj to, že ľudia v neolite boli nesmierne životaschopní, zruční a mimoriadne vynaliezaví. Je pripomenutím, že dnešný technologický pokrok je v mnohých ohľadoch priamym vyústením neprestajného zdokonaľovania síce jednoduchých, avšak vysoko účinných pravekých technológií. Výstava tak návštevníkom pomáha pochopiť ľudskú históriu v širšom kontexte, že ľudia doby kamennej boli inteligentné a kultúrne bytosti, ktoré viedli plne civilizovanú existenciu a významne formovali aj podobu dnešného sveta.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Poďakovanie Stredoslovenského múzea za spoluprácu na tomto veľkom projekte patrí aj obci Poniky a spoločnosti TWD, s. r. o. Banská Bystrica.
23.10.2025 - 21.1.2026

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Vzácne kury
Naše územie obývajú už od doby ľadovej a hoci ich považujeme za bežnú súčasť našich lesov a domovov, čoskoro to tak vôbec nemusí byť. Tihányiovský kaštieľ v najbližšom období pripravil zaujímavú výstavu, ktorá predstaví rozmanitý svet vtákov tzv. „hrabavcov“. Okrem vzácnych druhov obývajúcich územie Slovenska, výstava odprezentuje aj domáce, okrasné či nepôvodné druhy.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravila v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Martine výstavu s názvom Vzácne kury. Výstava doplnená zbierkami Stredoslovenského múzea je venovaná kurovitým vtákom - od domácej sliepky a honosného bažanta až po ich vzácnych príbuzných. Svoje brány otvára 23.10.2025 v Tihányiovskom kaštieli.
„Výstava Vzácne kury predstaví všetky druhy kurovitých vtákov, ktoré sa na území Slovenska nachádzajú (tetrov hlucháň, tetrov hoľniak, jariabok hôrny, prepelica poľná, jarabica poľná a bažant poľný). Ako žijú, aké majú nároky na prostredie, čo ich ohrozuje a aká je ich ochrana. Okrem klasických exponátov je výstava doplnená aj o zoologickú zbierku viacerých domestikovaných kurovitých druhov, ktorej cieľom je poukázať na úžasnú variabilitu vtačích vajec, čo sa týka ich veľkosti, ale aj sfarbenia. Návštevníci budú mať napríklad možnosť porovnať vajíčko najmenšieho kurovitého vtáka, prepelice čínskej, s obrovským vajíčkom morky domácej, ale aj kochať sa na krásne sfarbené vajíčka prepelice japonskej, či kury domácej plemena Araukana, Green shell“... hovorí o výstave jej kurátorka Lucia Hrčková.
Tím prírodovedcov v Tihányiovskom kaštieli sa snaží pre návštevníkov pripraviť, ak to situácia dovolí pri každej výstave aj ukážky živých zvierat. Inak to nebude ani teraz. Počas celej doby trvania si budú môcť návštevníci pozrieť prepelicu čínsku či prepelicu japonskú. S novinkou prichádza aj v jej realizácii.
„Celá výstava je pripravená a realizovaná inak, ako sme zvyknutí, v tzv. „ekoverzii“. Texty sú tlačené na kartónové panely, ktoré budú upevnené na drevených kockách. Celý koncept výstavy budú navyše dopĺňať výtvarné práce žiakov základných a stredných škôl, ktorí sa zapojili do našej výzvy: Vzácne kury sveta, ktorej cieľom bolo vzdelávať žiakov a zapájať ich do diania v našom múzeu“, uzatvára Lucia Hrčková.
Výstava Vzácne kury potrvá v Tihányiovskom kaštieli do 21. januára 2026. Počas troch mesiacov je pre návštevníkov pripravených množstvo sprievodných podujatí či tvorivých dielní s danou tematikou.
29.10.2025 - 1.2.2026

Považské múzeum v Žiline
Ikona – Okno do neba
V kaplnke Budatínskeho hradu bude inštalovaná zaujímavá výstava s názvom Ikona – okno do neba, ktorá podčiarkne duchovný rozmer objektu. Písanie ikon je špecifický druh kresťanského umenia, ktoré vzniklo v Byzantskej ríši a v ktorom platia určité pravidlá. Ikony zobrazujú biblické príbehy, postavy svätých, prorokov a anjelov. Je to teda Božie slovo napísané farbami, preto sa ikony nemaľujú, ale píšu. Každá z nich totiž rozpráva príbeh Starého alebo Nového zákona.
Ikony sa píšu tradičnou maliarskou technikou na lipové drevo, ktoré obsahuje málo živice, a preto dlhšie vydrží. Na dosku sa nanáša ako prvý kriedový podklad, ktorý sa skladá z viacerých vrstiev. Po vyschnutí sa tento podklad, nazývaný šeps, vybrúsi do hladka. Naň sa nanášajú vrstvy farieb, ktoré sa následne lakujú. Autorkou výstavy v barokovej kaplnke Budatínskeho hradu je Vladimíra Čarnecká – členka Spolku ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska, ktorá všetky vystavené ikony sama napísala. „Na ikone sú najdôležitejšie ruky a tvár s očami a ušami. Ikona sa totiž díva a počúva. Naše modlitby vyslyší v náš prospech, ale možno nie vtedy a takým spôsobom, ako to my čakáme,“ približuje V. Čarnecká, ktorá už napísala 70 ikon. Ku všetkým má osobitný vzťah, ale najbližšia jej je prvotina – ikona Sedembolestnej Panny Márie. Tú dokončila 15. septembra a presne v ten deň bola aj posvätená. „Ikony oslovia mnohých ľudí a nemusia byť ani veriaci, aby vnímali ich energiu,“ dopĺňa V. Čarnecká.
Slávnostné otvorenie výstavy Ikona – okno do neba sa bude konať v stredu 29. októbra o 16.00 v kaplnke Budatínskeho hradu. Výstava bude prístupná v rámci prehliadky kaplnky do 1. februára 2026. Vstup je voľný.
30.10.2025 - 23.1.2026

Západoslovenské múzeum v Trnave
Sto rokov mestskej hromadnej dopravy v Trnave
Spoluorganizátori: Mesto Trnava, Arriva Trnava, a. s.
Autor a kurátor: Michal Jajcaj
Miesto: II. poschodie Západoslovenského múzea v Trnave
Vernisáž: vo štvrtok 30. októbra o 16:00 v ZSM
Západoslovenské múzeum v Trnave v spolupráci so Slovenským technickým múzeom – Múzeom dopravy v Bratislave, Štátnym archívom v Trnave, Mestom Trnava a spoločnosťou Arriva Trnava, a. s. pripravili výstavu Sto rokov mestskej hromadnej dopravy v Trnave. Autorom je Trnavčan Mgr. Michal Jajcaj zo Slovenského technického múzea – Múzea dopravy v Bratislave.
Významný rozvoj dopravy v Trnave nastal po postavení železnice. Vznikla potreba dopraviť cestujúcich zo stanice do centra mesta i naopak. Na tejto trase začali už od polovice 19. storočia premávať súkromné drožky a fiakre. V medzivojnovom období zabezpečovali pravidelnú dopravu súkromníci rôznymi typmi dopravných prostriedkov. Matej Holý získal licenciu na prevádzkovanie dopravy autobusom v Trnave v roku 1925. Neskôr sa k nemu pridali aj ďalší dopravcovia. Eliáš Mikulka bol posledným súkromným dopravcom, ktorý prevádzkoval autobus až do znárodnenia. V roku 1950 vznikol Dopravný kombinát mesta Trnavy (DKMT), ktorý v roku 1951 v spolupráci s podnikom Československá automobilová doprava. n. p. (ČSAD) spustil verejnú autobusovú dopravu v Trnave. Jeden z prvých autobusov premávajúcich cez stred mesta volali Trnavčania Modrý šíp.
Rast mesta, výstavba nových štvrtí a sídlisk podnietili aj rozvoj verejnej dopravy. V roku 1957 premávali autobusy v Trnave na piatich linkách MHD, v roku 1969 to bolo 10 liniek, o desať rokov neskôr už 17 liniek. V roku 1988 dosiahol počet liniek strop – autobusy premávali na 21 linkách MHD.
Výstava Sto rokov mestskej hromadnej dopravy v Trnave prináša prierez vývojom verejnej dopravy v meste, fotografie rôznych typov autobusov, vývoj v systéme cestovných lístkov, rôzne dokumenty spojené s prvými licenciami v medzivojnovom období, ale aj v súvislosti s organizáciou MHD po roku 1950.
30.10.2025 - 2.2.2026

Historické múzeum SNM, Bratislava
Modré noci Ján Kňazovica
Ján Kňazovic sa narodil 18. júna 1925 v roľníckej rodine v Kovačici, Srbsko. Svoj osobitný záujem o maľovanie prejavil už v ranom detstve. Jeho talent si všimli v armáde, keď aranžoval tapety. Po návrate z armády pokračoval v maľovaní a s maliarmi Jánom Sokolom, Martinom Paluškom,
Vladimírom Bobošom a Michalom Birešom založil v Kovačici maliarsku sekciu Pokrok. Tak sa zrodila slávna kovačická škola naivného maliarstva, ku ktorej sa neskôr pridali Martin Jonáš a Zuzana Chalupová.
Kňazovic mal bohatý umelecký život, jeho obrazy sa nachádzajú vo významných múzejných a súkromných zbierkach, dokonca aj vo Vatikánskom múzeu. Bol jediným Slovákom, ktorého obraz bol vystavený v Louvri. Jeho dielo Detský tanec bolo v roku 1974 reprodukované na poštovej známke Juhoslávie. Kritici ho zaradili medzi najoriginálnejších maliarov naivného umenia na svete.
Životným mottom Jána Kňazovica bola myšlienka z Exupéryho Malého princa, že „človek vidí dobre len srdcom“, a srdce bolo jeho podpisom na obrazoch. Zomrel v roku 1985, no jeho veľké srdce stále bije v jeho obrazoch.
Kurátor: Ján Hrk
Vystavené obrazy pochádzajú zo zbierok Jána Hrka, Ivana Melicherčíka, rodiny Jána Kňazovica a Galérie insitného umenia v Kovačici.
Výstava sa nachádza vo výstavných priestoroch pod Čestným nádvorím, vstup cez Múzejný obchod. Vstup voľný.
5.11.2025 - 30.1.2026

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň
Nádych umenia
Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň Vás pozýva na unikátnu výstavu „Nádych umenia“, ktorá bude pre verejnosť sprístupnená od 5. novembra 2025 vo výstavných priestoroch v barokovej sále na hrade Modrý Kameň. Vernisáž sa uskutoční 6. novembra 2025 o 17:00 hod.
Na výstave sa predstaví kolektív troch autorov, ktorých tvorba spája rozličné umelecké disciplíny a materiály – Rudolf Kollár (kovové sochy), Rastislav Fruhauf (fotografia) a Patrik Kozma (lupienková rezba). Ich spoločný projekt ponúka jedinečné prepojenie sily kovu, jemnosti dreva a duše fotografie.
Rudolf Kollár, známy svojou precíznou prácou s kovom, pretvára tvrdý materiál do poetických foriem plných symboliky.
Rastislav Fruhauf vo svojich fotografiách zachytáva ticho, svetlo a okamih – fragmenty reality, ktoré vyzývajú k zamysleniu.
Patrik Kozma prináša do kolekcie svoj majstrovsky spracovaný svet dreva, v ktorom sa zrkadlí cit, trpezlivosť a úcta k materiálu.
„Nádych umenia“ je stretnutím troch umeleckých svetov – miestom, kde sa technická zručnosť prelína s emóciou a každý detail nesie odkaz tvorby zo srdca.
Výťažok z predaja vystavovaných diel bude určený na podporu činnosti OZ Svetielko nádeje.
6.11.2025 - 31.1.2026

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Staré časy - výtvarný život v Nových Zámkoch v 1. pol. 20. stor.
Kurátor: Helena Markusková
Komentovaná prehliadka výstavy: 4. decembra 2025, štvrtok o 17.00 hodine
Výtvarný život v 1. polovici 20. storočia v Nových Zámkoch patrí medzi vzrušujúce kapitoly regionálnych dejín. Jeho iniciátorom bol maliar a učiteľ kreslenia na Gymnáziu, János Thain (1885 – 1953), ktorý sa po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti vrátil do mesta. V roku 1912 usporiadal prvú výstavu v meste z vlastných diel v Kresliarskej sieni Gymnázia. V malomestskom prostredí postupne získal prvých záujemcov o výtvarné umenie.
„Zlatý vek“ novozámockého výtvarného života nastal medzi rokmi 1922 – 1941, kedy sa v meste predstavili najmä hosťujúci umelci. Najzvláštnejší príbeh sa spája s Tiborom Boromiszom, (1880 – 1960), ktorý v roku 1926 v prvkoch ľudovej architektúry objavil autentické maďarské motívy. V Židovskej škole vystavoval (1926) známy lotyšský maliar a grafik Abel Pann (1883 – 1963). Viackrát sa predstavil Ferenc Reichentál (1885 – 1971) v rôznych obdobiach tvorby v rôznych priestoroch (1922, 1931, 1933, 1938). Pre slovenské dejiny umenia má zvláštny význam štvorvýstava Janka Alexyho (1894 – 1970), Miloša Alexandra Bazovského (1899 – 1968), Zoltána Palugyaya (1898 – 1935) a Jozefa Kollára (1899 – 1982) v roku 1932, kedy prezentovali svoje diela z rázovitých lokalít. V roku 1935 sa Nové Zámky stali súčasťou putovnej výstavy Gustáva Mallého (1897 – 1952) a o rok neskôr dejiskom výstavy Ľudovíta Fullu (1902 – 1980). Istvána Tallósa Procházku (1896 – 1976) a Gyulu Lőrincza (1910 – 1980) priviedli do mesta kontakty so Spolkom Maďarskej kultúry na Slovensku (Szlovenszkói Magyar Kultúr Egylet) a hnutím Kosák (Sarló), podobne ako aj Edmunda Gwerka (1895 – 1956). V Nových Zámkoch mal výstavu mladý Gyula Szabó (1907 – 1972) a maliarka Blanka Tauber (1910 – 1989).
Pod vplyvom výstavného „boomu“ vyrástla nová generácia umelcov (Otakar Čičátka (1914 – 1993), Ernest Zmeták (1919 – 2004), Lajos Luzsicza (1920 – 2005). Objavil sa okruh zberateľov, z ktorých najvýznamnejší bol lekárnik Sándor Farkas. V závere obdobia sa konala prvá reprezentatívna výstava novozámockých umelcov (1941) s účasťou umelcov žijúcich v meste a okolí (János Thain, Tivadar Jánoska, József Kenessey, Péter Kazai Sajó, Jolán Rajkay, Otakar Čičátka, László Szabó, Károly Dinnyés, Ernest Zmeták a Lajos Luzsicza). Pre Ernesta Zmetáka a Lajosa Luzsiczu mala výstava iniciačný význam. Pozval ich Sándor Farkas na prehliadku svojej zbierky. Ernest Zmeták tu videl prvýkrát súkromnú zbierku.
Výstava „Staré časy“ prevedie obdobím bohatým na udalosti. Predstaví inšpiratívne obdobie, kedy sa zrodili talenty, ktoré formovali výtvarný život mesta v druhej polovici 20. storočia.
6.11.2025 - 1.2.2026

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Blízki a vzdialení. Výstava fotografií Clauda a Marie-José Carretovcov
Claude a Marie-José Carretovci sú francúzski fotografi žijúci v bretónskom Rennes, na severozápade Francúzska. Claude sa venuje fotografii od 70. rokov a Marie-José od 80. rokov 20. storočia. Ich vášňou je krajinná a reportážna fotografia.
V roku 1984 dostali oficiálne pozvanie od Československého veľvyslanectva v rámci kultúrneho partnerstva medzi francúzskym mestom Rennes a českým mestom Brno navštíviť našu krajinu. Zavítali do Klenovca, na juhu stredného Slovenska, s cieľom zachytiť tunajšiu krajinu a miestne zvyky. Integrálnou súčasťou tohto prostredia boli aj klenovskí Rómovia a ich svet. Vtedy ešte Carretovci netušili, že sa sem budú radi a pravidelne vracať celé desaťročia. Ani jazyková bariéra nezabránila tomu, aby si s miestnymi ľuďmi vytvorili priateľské vzťahy. Z cudzincov sa postupne stali blízki, z Claudea a Marie-José pre deti „ujo“ a „teta“.Veľmi blízkou osobou sa im od začiatku stala Klenovčanka Helena Oľga Hrušková. Vždy u nej našli zázemie a podporu; bola ich prekladateľkou a sprostredkovateľkou kontaktov.
Ako prvých začali fotografovať rómskych hudobníkov z Klenovca a ich rodiny. Postupne si vytvorili priateľstvá aj s ďalšími rómskymi rodinami, ktoré žili v klenovskej Dolinke. Sami Carretovci sa charakterizujú ako „fotografi okamihu“. Fotografovať začnú až vtedy, keď cítia, že splynuli s prostredím a nastal ten správny moment. Zachytávajú a zvečňujú život ľudí v rôznych situáciách – rodinné udalosti, radostné i smutné okamihy. V ich poňatí nie je fotografia len umeleckým dielom a vyjadrovacím prostriedkom, ale aj nositeľom spomienok – spojivom medzi prítomnosťou a minulosťou.Aj keď sa Klenovec stal miestom, kam sa dlhé roky opakovane vracajú, navštívili aj ďalšie lokality Slovenska. Patrili k nim napríklad Hnúšťa, Kokava nad Rimavicou, Rakúsy, Kežmarok, Veľká Lomnica, Poprad či Detva. Na svojich cestách si získali mnohých priateľov, s ktorými ich spája silné puto – Yechiela Bar Chaima, Helenu a Ivana Akimovcov, Petra Nusku, Vladimíra Sendreia a mnohých ďalších.
Okrem Slovenska a Česka navštívili aj ďalšie krajiny strednej a východnej Európy – Ukrajinu, Moldavsko či Rumunsko. Ich fotografie boli vystavované vo viacerých európskych mestách. V roku 1996 vydali spolu so svojím priateľom, významným rómskym spisovateľom Matéom Maximoffom, knihu Les Anges du destin.
7.11.2025 - 5.5.2026

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
Alexander Dubček ako ho nepoznáme objektívom Emila Fornaya
Vernisáž 7. 11. 2025 / 16.00 hod.
Nová výstava Múzea Spiša prezentuje unikátne doteraz nikde nezverejnené fotografie Alexandra Dubčeka z jeho ciest po Škandinávii. Ich autorom bol Emil Fornay, rodák zo Spišskej Novej Vsi, ktorý bol prvým Slovákom na všetkých kontinentoch. Výstavu z verejných zdrojov podporil FPU.
8.11.2025 - 31.1.2026

Múzeum mincí a medailí v Kremnici
XVII. Medzinárodné sympózium medailí Kremnica 2025
Prezentovanie výsledkov sympózia bude na vernisáži v sobotu 8.11.2025 o 15:00 h.
Od 13. októbra 2025 prebieha na pôde NBS-Múzea mincí a medailí v Kremnici XVII. ročník Medzinárodného sympózia medailí. Výsledky práce medailérov z Portugalska, Bulharska, Poľska, Česka a Slovenska budú prezentované na výstave v expozícii Líce a rub peňazí. Vernisáž výstavy sa uskutoční v sobotu 8. novembra 2025 o 15.00 hodine. Výstava potrvá do 31.1.2026.
Tradícia stretnutí výtvarných umelcov – medailérov v Kremnici sa zrodila v roku 1983. Na prvých troch ročníkoch sympózia sa zúčastnili slovenskí a českí autori, od roku 1988 má sympózium medzinárodný charakter. Organizuje sa spravidla každé dva roky a zúčastňuje sa ho päť medailérov z rôznych krajín, jeden z nich je zo Slovenska. Príjemné prostredie Kremnice a pokojná atmosféra v dome, kde žila rodina výtvarníkov Angyalovcov, boli na začiatku nespočetných stretnutí a zrodu nových kontaktov. Sympóziá sa stali neodmysliteľnou súčasťou výtvarného života Kremnice – centra slovenského mincovníctva a medailérstva.
Základnou myšlienkou Medzinárodného sympózia medailí v Kremnici je vytvorenie priaznivých podmienok pre tvorbu zúčastnených autorov, prispievať k výmene informácií a tvorivých podnetov na medzinárodnej úrovni. Pre medailérov z rôznych krajín je podujatie príležitosťou spoznať súčasný život a kultúrne dianie na Slovensku, oboznámiť sa s bohatou históriou mesta Kremnica, predovšetkým s jeho medailérskou tradíciou. Ponúka tiež možnosť spoznať perspektívy ďalšieho vývoja medailérskej tvorby s ohľadom na činnosť kremnickej mincovne, pôsobiacej v Kremnici neprerušene už viac ako 680 rokov.
Tento rok sa medzinárodného sympózia zúčastňujú Adriana Uzunova z Bulharska, Andreia Pereira z Portugalska, Bronisław Krzysztof z Poľska, Daniela Kartáková z Česka a Slovensko zastupuje akad. sochár Vladimír Durbák. Pre razené medaily je na sympóziu vždy vyhlásená téma ročníka. Tentokrát si mohli účastníci vybrať z dvoch tém: Prírodné živly alebo Hľadanie hraníc. Témy pre päť liatych medailí sú voľné.
8.11.2025 - 19.3.2026

Západoslovenské múzeum v Trnave
Fantastické motýle – výtvarná súťaž
Uzávierka súťaže: 31. január 2026
Vyhlásenie víťazov súťaže: 19. marec 2026
Západoslovenské múzeum v Trnave vyhlasuje výtvarnú súťaž na tému Fantastické motýle.
Súťaž je určená pre deti vo veku od 7 do 15 rokov.
Hlavnú cenu, darčekový poukaz pre dvoch do motýlieho domu Papilonia v Bratislave, sponzorsky poskytol partner súťaže Papilonia, Bratislava.
Súťažiaci môžu zobraziť celého motýľa alebo len detail krídla.
Použiť môžu ľubovoľnú výtvarnú techniku.
Uzávierka zasielania prác je 31. január 2026.
Vybrané výtvarné práce sa neskôr stanú súčasťou výstavy Fantastické motýle, ktorá sa uskutoční v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Najlepšie práce vyberie päťčlenná odborná porota, v ktorej zasadnú aj skúsení ilustrátori Mgr. art. Filip Horník, ArtD. a Mgr. art. Hedviga M. Gutierrez.
Víťazi súťaže budú slávnostne vyhlásení na vernisáži výstavy 19. marca 2026.
Podrobné pravidlá súťaže sú zverejnené na stránke múzea:
https://www.zsmuzeum.sk/clanky/fantasticke-motyle-vytvarna-sutaz-pre-deti/
10.11.2025 - 1.2.2026
Považské múzeum v Žiline
Také slovenské
Výstava prezentuje výsledky drotárskej tvorivej dielne z 31. ročníka Stretnutia drotárskych majstrov na Budatínskom hrade. Kurátorkou je historička drotárstva Mgr. Katarína Hallonová. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
11.11.2025 - 31.1.2026

Horehronské múzeum, Brezno
Egypt – dar Nílu
Horehronské múzeum pozýva všetkých milovníkov histórie, kultúry a tajomstiev dávnych čias na výstavu Egypt – dar Nílu, ktorá bude sprístupnená verejnosti od 11. novembra 2025 do 31. januára 2026.
Výstava predstavuje jedinečný súbor autentických replík staroegyptských artefaktov zo súkromnej zbierky slovenského cestovateľa a zberateľa Jána Herlíka. Ponúka veľkorysý pohľad do sveta jednej z najvznešenejších civilizácií staroveku, ktorá pred viac ako 5000 rokmi rozkvitala na brehoch rieky Níl. Ponúka fascinujúci pohľad na mystiku, náboženstvo, moc a krásu staroegyptskej civilizácie.
Návštevníci sa prenesú do čias faraónov, kňazov, pisárov aj obyčajných ľudí – uvidia sochy vládcov a bohov, busty panovníkov, amulety, pohrebné predmety, náboženské artefakty aj predmety každodenného života, ktoré približujú vývoj staroegyptskej kultúry od obdobia zjednotenia Horného a Dolného Egypta, cez stavbu pyramíd, až po Ptolemaiovské obdobie, keď sa staroveký Egypt stal súčasťou Rímskej ríše. Nechýba najkrajšia žena Nefertiti, či kópia pohrebnej masky faraóna Tutanchamona.
Každý exponát je vytvorený s mimoriadnym dôrazom na historickú presnosť a umelecký detail. Ján Herlík artefakty nielen zbiera, ale aj sám upravuje, aby čo najvernejšie priblížil vzhľad originálov uložených v svetových múzeách. „Egypt ma očaril svojou veľkoleposťou, umením a jedinečnými historickými pamiatkami. Z ciest si nosím nielen spomienky, ale aj suveníry v podobe replík, ktoré vlastnoručne upravujem do podoby originálov. Každý predmet má svoj príbeh,“ približuje autor výstavy Ján Herlík.
V rámci výstavy sú pripravené špecializované podujatia pre verejnosť, rodiny s deťmi, školské kolektívy a záujmové skupiny:
- Hlinená mačka – tvorivá dielňa, v ktorej si účastníci vytvoria vlastnú hlinenú sochu podľa vzoru staroegyptských artefaktov.
- V tajnom jazyku – tvorivá dielňa zameraná na objavovanie tajomstiev staroegyptských hieroglyfov.
- Úlomky z piesku – vzdelávacie podujatie približujúce prácu archeológov a ich význam pri odhaľovaní histórie starovekého Egypta.
Tieto programy majú za cieľ prepojiť návštevníkov s históriou prostredníctvom zážitku, objavovania a vlastnej tvorby.
11.11.2025 - 6.3.2026

Banícke múzeum v Rožňave
Baníctvo vo výtvarnom umení
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prináša pre verejnosť výstavu Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstava spája v sebe dva hlavné tematické okruhy reprezentované zbierkami baníctvo (a hutníctvo) a výtvarné umenie.
Baníctvo ako súhrn prác zameraných na vyhľadávanie, dobývanie a úpravu úžitkových nerastov pritom stálo v centre pozornosti umelcov už od svojich počiatkov a v čase budovania socializmu bolo dokonca štátom preferovaným zamestnaním. Banský priemysel bol hlavným ťahúňom plánovaného socialistického hospodárstva. „Na Gemeri existovalo mnoho významných lokalít, pre ktoré sa baníctvo stalo hlavným zdrojom obživy, a teda aj objektom záujmu nielen regionálnych umelcov. Medzi najvýznamnejšie patrila Rožňava s jej bezprostredným okolím, obce Čučma a Drnava, v smere proti prúdu rieky Slanej to bola Nižná Slaná, Vlachovo, ale aj neďaleká Dobšiná. Západným smerom sa jednalo najmä o Jelšavu, Lubeník, Turčok – Železník, príp. Sirk,“ uvádza kurátor múzea Martin Hajduk. V rámci výtvarného umenia malo zobrazovanie témy baníctva rozmanité prejavy nielen v maliarstve, sochárstve, fotografii či architektúre, ale dokonca aj v úžitkovom umení. Na výstave si návštevník bude môcť pozrieť diela od Júliusa Bukovinského, Bélu Bacskaia, Atillu Duncsáka, Vincenta Blanára, Júliusa Szabóa, Kálmána Tichyho, Ádáma Szentpéteryho, Miroslava Bonka, Arpáda Račka a ďalších.
Celú výstavu doplní výber minerálov z gemerských banských lokalít a samozrejme rozsiahly dobový fotografický materiál dokumentujúci nielen technické pamiatky regiónu, ale aj baníkov pri práci. Počas trvania výstavy sa uskutoční viacero sprievodných podujatí, vrátane komentovaných prehliadok pre základné i stredné školy, tematické prednášky pre širokú verejnosť rozširujúce tému a obsah výstavy, ale aj tvorivé dielne zamerané na tých najmenších.
Komentovaná prehliadka výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva širokú verejnosť do priestorov Galérie BM na komentovanú prehliadku výstavy Baníctvo vo výtvarnom umení. Výstavou ich prevedie kurátor múzea Norbert Mogyorósi a zameria sa na tému baníctva a hutníctva v regióne Gemer.
Počas prehliadky môžu návštevníci očakávať podrobnejšie predstavenie vybraných zbierkových predmetov vrátane ocenení, medailí, spomienkových predmetov či geologických vzoriek. Kurátor sa vo svojom výklade bude zaoberať jednotlivými banskými lokalitami v regióne a nevyhne sa ani opisu zobrazených banských zariadení. Rovnako predstaví aj autorov vystavených výtvarných diel, ktorí priamo pôsobili v baníckom prostredí. „Aké reálne miesta umelci zobrazili, ako videli prácu ľudí, ktorí strávili podstatnú časť svojho života v tmavom podzemí bane? Aké spomienkové predmety pripomínali túto prácu? Na takéto otázky budeme spolu hľadať odpovede počas komentovanej prehliadky,“ uvádza Norbert Mogyorósi.
Komentovaná prehliadka sa uskutoční 10. decembra 2025 (streda) o 16.00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave. Vstup na podujatie je voľný.
13.11.2025 - 17.1.2026

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen
70 rokov FS Poľana
- výstava vytvorená pri príležitosti 70. výročia založenia FS Poľana pôsobiaceho pri TUZVO.






