Akcie

9.10.2025 - 11.1.2026  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Patrícia Koyšová / Už sa hľadať nemusíš

Kurátorka: Mgr. Katarína Matušková, Mgr. Michal Čajka, PhD.
Vernisáž výstavy: štvrtok, 9. október 2025 o 16.30 hod.

Tvorba Patrície Koyšovej bude v priestoroch Veľkej výstavnej siene Oravskej galérie predstavená po prvýkrát. Autorská výstava pod názvom Už sa hľadať nemusíš ponúkne návštevníkom galérie pohľad na diela z dlhšieho časového obdobia tvorby, ktoré charakterizuje experiment, otvorená myseľ a neustála snaha posúvať hranice maliarskeho média. V abstraktných veľkoformátových maľbách autorka skúma čas, pohyb a samotný proces tvorby, pričom tradičný štetec nahrádza netradičnými, ale pre ňu signifikantnými sprostredkovateľmi stopy – vzduchovým kompresorom, pištoľou a mopom. Uvedené prostriedky umožňujú autorke vytvoriť silné, dynamické, gestické momenty, pri ktorých strata bezprostredného kontaktu s plátnom má zásadné dôsledky na charakter diela.  

Ďalším, nemenej dôležitým prvkom je farba a jej výpovedná hodnota, znásobená tlakom vzduchu, ktorá podporuje gestickosť diela a expresívne vyjadrenie. Farebnosť vychádza z primárnych tónov, neskôr prechádza k monochromatickým celkom, kde rytmus určuje samotný nástroj. Práve sila gesta v dielach z posledného cyklu Veľké city dáva divákom pocit sprítomnenia – tu a teraz.
V tematických cykloch rozvíja rôznorodé motívy, pričom nejde o realistické zobrazenie, ale o prenesený, vo viacerých prípadoch poetický význam. Práve osobitá poetika, presnosť v kontraste s náhodou, vytvára pocit napätia. Ako sama zdôrazňuje: „Divák sa stáva dôležitou súčasťou diel.“ Koyšová spája technológiu s intuíciou, prostredníctvom procesu hľadá skryté. Výstava ponúka kľúč. Nechať sa viesť tak, ako pri čítaní dobrej poézie, kde každé slovo má svoje miesto rovnako ako prázdno a ticho potrebné na ďalší nádych. Vďaka uvedeným komponentom tak diela Patrície Koyšovej nadobúdajú silné vizuálne pôsobenie a poskytujú kompaktný divácky zážitok.

Patrícia Koyšová (1985, Nové Zámky) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvovala vo 4. ateliéri pod vedením Ivana Csudaia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 2021 sa stala finalistkou STRABAG Artaward. Samostatne vystavovala v galériách ako Galerie 10, St. Moritz, Švajčiarsko; White & Weiss, Bratislava; Hájovňa Červená studňa, Banská Štiavnica; Danubiana Meulensteen Art Museum, Bratislava; Industra Art, Brno; Nová Cvernovka, Bratislava; Galéria Plusmínusnula, Žilina; SODA Gallery, Bratislava a i.

10.10.2025 - 31.1.2026  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Detstvo

Pohronské múzeum – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Detstvo“, ktorá je venovaná najkrajšiemu obdobiu v živote človeka- od narodenia až po dosiahnutie dospelosti.

Chápanie a postavenie dieťaťa sa v histórii ľudstva menilo, vyvíjalo. Hoci s mnohými názormi a praktikami sa dnes už nemožno stotožniť, v minulosti bolo úplne bežné a akceptované. Od dávnych čias boli deti vnímané ako majetok rodiny (príp. otca). V období stredoveku bolo bežné, že sa do prác zapájali už vo veľmi skorom veku, pričom sa očakávalo, že budú schopné zvládať často náročné úlohy. Zmena nastáva až s príchodom novoveku, kedy začínajú byť deti vnímané ako slabšie bytosti. Postupne sa do popredia dostáva otázka vzdelanosti a ochrany (vznikajú napr. prvé sociálne zariadenia, detské domovy, sirotince, osoby poverené dohľadom nad nimi...). Napriek tomu trvalo ešte ďalšie desaťročia, kým sa postoj na obdobie detstva zmenil. Vyvrcholením bolo obdobie priemyselnej revolúcie (cca1800-1900), keď bola detská práca bežná a deti žili a pracovali v katastrofálnych podmienkach. Zvyčajne pomáhali dospelým, často však samotné vykonávali ťažkú a nebezpečnú prácu (napr. v textilných továrňach, sklárňach,...). Dnes je ťažké predstaviť si, že v minulosti deti začínali pracovať už v približne 5-6. roku života, pričom pracovali 12 a viac hodín. Boli to najmä deti z chudobných pomerov, často polo, alebo úplné siroty.

Pomerne nedávno sa chápanie dieťaťa spoločnosťou premietlo i do zákonodarstva. Prvý medzinárodný dokument pripúšťajúci nutnú ochranu detí bol prijatý až v roku 1924. Bola to tzv. Ženevská deklarácia práv dieťaťa. V roku 1959 bola prijatá Deklarácia práv dieťaťa OSN a v roku 1989 OSN Dohovor o právach dieťaťa (CRC), ktorý Slovensko prijalo v roku 1990.

Výstava „Detstvo“ pozostáva z troch základných celkov: Narodenie a čas hier; V školských laviciach a Dospievanie, čas zmien a smelosti. Každá z nich rozoberá danú problematiku, poskytuje základný historický vývoj a súvislosti. Vďaka tomu je výstava akousi sondou do denného režimu, výchovy, povinností, štúdia i voľného času detí v jednotlivých historických etapách až po nedávne obdobie. Návštevník sa dozvie, ako bolo vnímané narodenie dieťaťa, ako vyzerali prvé roky jeho života, ako sa na našom území vyvíjal školský systém a povinná školská dochádzka, pričom je osobitný priestor venovaný histórii novobanského školstva. Osobitnou kapitolou je obdobie dospievania, ktorého záver najčastejšie symbolizovala „stužková“ a „maturita“. Veríme, že výstava návštevníkov zaujme, poučí, a tiež poteší vďaka prezentácii mnohých predmetov (možno) aj z ich detstva.

Vystavované predmety sú výberom zo zbierkového fondu Pohronského múzea. Návštevníkom sa predstavia dobové fotografie, dokumenty, tlačoviny, osobné veci, odev či hračky, ktoré majú súvis a dotvárajú chronologický obraz o období detstva. Prevažná väčšina z nich pochádza priamo z Novej Bane. 

Súčasťou výstavy „Detstvo“ bude tematický „fotokútik“ v podobe nainštalovaného zátišia- detskej izby, v ktorom sa budú môcť záujemcovia vyfotiť. Na malých návštevníkov čaká tiež „retro-herňa“ s hračkami detí zo 70.-90. rokov 20. storočia. Cieľom bude, aby návštevníci odchádzali z výstavy s pocitom, že sa získali nové poznatky, príjemne a zaujímavo strávili svoj čas, a keďže vystavených bude i množstvo hračiek a predmetov, ktoré si zo svojho detstva a dospievania určite pamätá ešte množstvo z nich, navodiť príjemný pocit spomienok a časov minulých.

16.10.2025 - 15.2.2026  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Život v dobe kamennej

Ako vyzeral každodenný život našich pravekých predkov? Čím sa živili, ako si zhotovovali nástroje, či ako si zdobili svoje príbytky? V banskobystrickom Thurzovom dome sa otvárajú brány celkom novej, jedinečnej zážitkovej výstavy Život v dobe kamennej, ktorá zavedie návštevníkov na fascinujúcu cestu do dávneho obdobia spred niekoľko tisíc rokov. Dotyk s históriou umožnia vzácne originálne artefakty  zo slovenských nálezísk, doplnené replikami pravekých predmetov priamo v autentickom neolitickom dome.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja prichádza v jesennom období s veľkolepou novinkou. Zážitková výstava Život v dobe kamennej vás prenesie o niekoľko tisíc rokov späť do prelomového obdobia pravekých dejín ľudstva, ktoré nazývame aj neolitická revolúcia. Návštevníkom sa tak naskytne jedinečná možnosť vyskúšať si niektoré činnosti, ktoré sa dnes už bežne nevykonávajú, ale stali sa nevyhnutným pokrokom, z ktorého, aj keď si to už neuvedomujeme,  čerpáme dodnes. Dvere do neolitu, ktorý na Slovensku trval približne 1 300 rokov, sa otvoria už 16. októbra 2025 v Thurzovom dome.

NEOLIT a jeho revolúcia

V období neolitu sa začína postupné osídľovanie Slovenska a spája sa s ním aj najväčší vtedajší historický proces – neolitická revolúcia. Výstava odhalí veľa zaujímavého práve zo života prvých obyvateľov nášho územia. Priblíži prostredie, v ktorom títo ľudia žili, a činnosti, ktorým sa denne venovali. Odpovie na otázky, aké domy si naši predkovia stavali, čo jedli, ako si varili, ako vyrábali odev alebo ako a kde pochovávali svojich mŕtvych. Výstava vás tak zavedie aj do sveta duchovných predstáv pravekých ľudí a súčasne oboznámi s výdobytkami daného obdobia.

„Pri výbere samotného obdobia sme prakticky zvažovali obdobie, ktoré má potenciál nielen zaujať, ale zároveň je prelomové a významné. Neolit – alebo teda mladšia doba kamenná bola v tomto ohľade jasná voľba. Ľudské spoločenstvá, dovtedy voľne žijúce v prírode, ktoré migrovali a živili sa lovom a zberom, sa usádzajú a menia na spoločnosti domáceho hospodárstva založenom na poľnohospodárstve. Nástupom poľnohospodárstva sa ľudia trvalo usadili a začali si stavať domy, vyrábať hlinené nádoby, tkať látky na odev a zakladať pohrebiská. Boli to prevratné novinky, ktoré obrátili celý dovtedajší svet hore nohami – preto ich bolo možné pomerne ľahko zasadiť do obsahu interaktívnej výstavy“, uvádza nás do myšlienky novej výstavy jej kurátorka Marta Ďuricová.

Klasické vitríny nehľadajte, skôr zážitok, dotyk a naozajstné poznanie

Príprava a samotná realizácia výstavy bola časovo aj obsahovo náročná. Tri výstavné miestnosti Thurzovho domu sa doslovne premenili na areál osady z doby kamennej s množstvom predmetov a architektonických prvkov. Na výstave tak nájdeme neolitickú osadu, domácnosť a priestor pre pohrebné a duchovné zvyky.

„Areál neolitickej osady a okolitej krajiny, architektúra, zariadenie vnútorného priestoru obytnej stavby s okolím a predmety, ktoré boli použité, zodpovedajú odborným archeologickým poznatkom, samozrejme prispôsobené našim prezentačným možnostiam a zámerom. Na svoje si určite prídu nielen deti a študenti, ale aj dospelí návštevníci. Výstava je plná aktivít, ktoré si môžu reálne vyskúšať. Čaká na nich napríklad zdobenie steny domu dávnym ornamentom, skladanie pravekej kamennej sekerky, mletie zrna na zrnotierke či šitie odevu kostenou ihlou“, dopĺňa archeologička Marta Ďuricová.

Všetko vo vlastnej réžii

Celý vizuál a architektonické prvky, podobne ako aj výstavný mobiliár a interaktívne prvky a predmety zhotovili pracovníci múzea vo vlastnej réžii. Okrem nich sú súčasťou výstavy aj skutočné archeologické zbierkové predmety Stredoslovenského múzea a zapožičané archeologické zbierkové predmety z fondov Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote a Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré budú vystavené vo vitrínach.

„Na výstave Život v dobe kamennej je výnimočné aj to, že všetko od prvotného nápadu až po realizáciu vytvorili naši šikovní pracovníci. Bola to pre nás všetkých po prvotnom, pomerne odvážnom rozhodnutí veľká výzva, pretože sme chceli predstaviť nielen archeologické nálezy a špecifiká danej doby, ale zároveň pripraviť interaktívny zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií. Vďaka obrovskej kreativite, zručnosti a nasadeniu celého tímu sa nám podarilo vytvoriť výstavu, ktorá prináša pravek v našom múzeu opäť k životu a umožňuje ho doslova zažiť na vlastnej koži a možno pritom aj pouvažovať nad rozdielmi so súčasnou dobou – ako dnes žijeme, ako nakladáme so zdrojmi, s prírodou, časom, prácou a tak ďalej...  Verím, že táto výstava osloví čo najviac návštevníkov nielen z nášho mesta či kraja, ale aj z celého Slovenska. Potenciál na to rozhodne má. Navyše sme ju pripravili tak, aby ju bolo možné ďalej využívať, napríklad zapožičiavať aj iným múzeám či inštitúciám, čím jej príbeh bude ďalej pokračovať aj mimo nášho múzea“, konštatuje Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea a zároveň iniciátor prípravy výstavy.

Výstava Život v dobe kamennej sa na svojom pozadí snaží ukázať aj to, že ľudia v neolite boli nesmierne životaschopní, zruční a mimoriadne vynaliezaví. Je pripomenutím, že dnešný technologický pokrok je v mnohých ohľadoch priamym vyústením neprestajného zdokonaľovania síce jednoduchých, avšak vysoko účinných pravekých technológií. Výstava tak návštevníkom pomáha pochopiť ľudskú históriu v širšom kontexte, že ľudia doby kamennej boli inteligentné a kultúrne bytosti, ktoré viedli plne civilizovanú existenciu a významne formovali aj podobu dnešného sveta.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Banskobystrický samosprávny kraj. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu. Poďakovanie Stredoslovenského múzea za spoluprácu na tomto veľkom projekte patrí aj obci Poniky a spoločnosti TWD, s. r. o. Banská Bystrica.

29.10.2025 - 1.2.2026  

Považské múzeum v Žiline

Ikona – Okno do neba

V kaplnke Budatínskeho hradu bude inštalovaná zaujímavá výstava s názvom Ikona – okno do neba, ktorá podčiarkne duchovný rozmer objektu. Písanie ikon je špecifický druh kresťanského umenia, ktoré vzniklo v Byzantskej ríši a v ktorom platia určité pravidlá. Ikony zobrazujú biblické príbehy, postavy svätých, prorokov a anjelov. Je to teda Božie slovo napísané farbami, preto sa ikony nemaľujú, ale píšu. Každá z nich totiž rozpráva príbeh Starého alebo Nového zákona.

Ikony sa píšu tradičnou maliarskou technikou na lipové drevo, ktoré obsahuje málo živice, a preto dlhšie vydrží. Na dosku sa nanáša ako prvý kriedový podklad, ktorý sa skladá z viacerých vrstiev. Po vyschnutí sa tento podklad, nazývaný šeps, vybrúsi do hladka. Naň sa nanášajú vrstvy farieb, ktoré sa následne lakujú. Autorkou výstavy v barokovej kaplnke Budatínskeho hradu  je Vladimíra Čarnecká – členka Spolku ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda Slovenska, ktorá všetky vystavené ikony sama napísala. „Na ikone sú najdôležitejšie ruky a tvár s očami a ušami. Ikona sa totiž díva a počúva. Naše modlitby vyslyší v náš prospech, ale možno nie vtedy a takým spôsobom, ako to my čakáme,“ približuje V. Čarnecká, ktorá už napísala 70 ikon. Ku všetkým má osobitný vzťah, ale najbližšia jej je prvotina – ikona Sedembolestnej Panny Márie. Tú dokončila 15. septembra a presne v ten deň bola aj posvätená. „Ikony oslovia mnohých ľudí a nemusia byť ani veriaci, aby vnímali ich energiu,“ dopĺňa V. Čarnecká.

Slávnostné otvorenie výstavy Ikona – okno do neba sa bude konať v stredu 29. októbra o 16.00 v kaplnke Budatínskeho hradu. Výstava bude prístupná v rámci prehliadky kaplnky do 1. februára 2026. Vstup je voľný.

30.10.2025 - 2.2.2026  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Modré noci Ján Kňazovica

Ján Kňazovic sa narodil 18. júna 1925 v roľníckej rodine v Kovačici, Srbsko. Svoj osobitný záujem o maľovanie prejavil už v ranom detstve. Jeho talent si všimli v armáde, keď aranžoval tapety. Po návrate z armády pokračoval v maľovaní a s maliarmi Jánom Sokolom, Martinom Paluškom,

Vladimírom Bobošom a Michalom Birešom založil v Kovačici maliarsku sekciu Pokrok. Tak sa zrodila slávna kovačická škola naivného maliarstva, ku ktorej sa neskôr pridali Martin Jonáš a Zuzana Chalupová.

Kňazovic mal bohatý umelecký život, jeho obrazy sa nachádzajú vo významných múzejných a súkromných zbierkach, dokonca aj vo Vatikánskom múzeu. Bol jediným Slovákom, ktorého obraz bol vystavený v Louvri. Jeho dielo Detský tanec bolo v roku 1974 reprodukované na poštovej známke Juhoslávie. Kritici ho zaradili medzi najoriginálnejších maliarov naivného umenia na svete.

Životným mottom Jána Kňazovica bola myšlienka z Exupéryho Malého princa, že „človek vidí dobre len srdcom“, a srdce bolo jeho podpisom na obrazoch. Zomrel v roku 1985, no jeho veľké srdce stále bije v jeho obrazoch.

Kurátor: Ján Hrk

Vystavené obrazy pochádzajú zo zbierok Jána Hrka, Ivana Melicherčíka, rodiny Jána Kňazovica a Galérie insitného umenia v Kovačici.

Výstava sa nachádza vo výstavných priestoroch pod Čestným nádvorím, vstup cez Múzejný obchod. Vstup voľný.

6.11.2025 - 31.1.2026  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Staré časy - výtvarný život v Nových Zámkoch v 1. pol. 20. stor.

Kurátor: Helena Markusková

Komentovaná prehliadka výstavy: 4. decembra 2025,  štvrtok o 17.00 hodine

Výtvarný život v 1. polovici 20. storočia v Nových Zámkoch patrí medzi vzrušujúce kapitoly regionálnych dejín. Jeho iniciátorom bol maliar a učiteľ kreslenia na Gymnáziu, János Thain (1885 – 1953), ktorý sa po štúdiách na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti vrátil do mesta. V roku 1912 usporiadal prvú výstavu v meste z vlastných diel v Kresliarskej sieni Gymnázia. V malomestskom prostredí postupne získal prvých záujemcov o výtvarné umenie.
„Zlatý vek“ novozámockého výtvarného života nastal medzi rokmi 1922 – 1941, kedy sa v meste predstavili najmä hosťujúci umelci. Najzvláštnejší príbeh sa spája s Tiborom Boromiszom, (1880 – 1960), ktorý v roku 1926 v prvkoch ľudovej architektúry objavil autentické maďarské motívy. V Židovskej škole vystavoval (1926) známy lotyšský maliar a grafik Abel Pann (1883 – 1963). Viackrát sa predstavil Ferenc Reichentál (1885 – 1971) v rôznych obdobiach tvorby v rôznych priestoroch (1922, 1931, 1933, 1938). Pre slovenské dejiny umenia má zvláštny význam štvorvýstava Janka Alexyho (1894 – 1970), Miloša Alexandra Bazovského (1899 – 1968), Zoltána Palugyaya (1898 – 1935) a Jozefa Kollára (1899 – 1982) v roku 1932, kedy prezentovali svoje diela z rázovitých lokalít. V roku 1935 sa Nové Zámky  stali súčasťou putovnej výstavy Gustáva Mallého (1897 – 1952) a o rok neskôr dejiskom výstavy Ľudovíta Fullu (1902 – 1980). Istvána Tallósa Procházku (1896 – 1976) a Gyulu Lőrincza (1910 – 1980) priviedli do mesta kontakty so Spolkom Maďarskej kultúry na Slovensku (Szlovenszkói Magyar Kultúr Egylet) a hnutím Kosák (Sarló), podobne ako aj Edmunda Gwerka (1895 – 1956). V Nových Zámkoch mal výstavu mladý Gyula Szabó (1907 – 1972) a maliarka Blanka Tauber (1910 – 1989).
Pod vplyvom výstavného „boomu“ vyrástla nová generácia umelcov (Otakar Čičátka (1914 – 1993), Ernest Zmeták (1919 – 2004), Lajos Luzsicza (1920 – 2005). Objavil sa okruh zberateľov, z ktorých najvýznamnejší bol lekárnik Sándor Farkas. V závere obdobia sa konala prvá reprezentatívna výstava novozámockých umelcov (1941) s účasťou umelcov žijúcich v meste a okolí (János Thain, Tivadar Jánoska, József Kenessey, Péter Kazai Sajó, Jolán Rajkay, Otakar Čičátka, László Szabó, Károly Dinnyés, Ernest Zmeták a Lajos Luzsicza). Pre Ernesta Zmetáka a Lajosa Luzsiczu mala výstava iniciačný význam. Pozval ich Sándor Farkas na prehliadku svojej zbierky. Ernest Zmeták tu videl prvýkrát súkromnú zbierku.
Výstava „Staré časy“ prevedie obdobím bohatým na udalosti. Predstaví inšpiratívne obdobie, kedy sa zrodili talenty, ktoré formovali výtvarný život mesta v druhej polovici 20. storočia.

7.11.2025 - 5.5.2026  

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Alexander Dubček ako ho nepoznáme objektívom Emila Fornaya

Vernisáž 7. 11. 2025 / 16.00 hod.

Nová výstava Múzea Spiša prezentuje unikátne doteraz nikde nezverejnené fotografie Alexandra Dubčeka z jeho ciest po Škandinávii. Ich autorom bol Emil Fornay, rodák zo Spišskej Novej Vsi, ktorý bol prvým Slovákom na všetkých kontinentoch. Výstavu z verejných zdrojov podporil FPU.

8.11.2025 - 19.3.2026  

Západoslovenské múzeum v Trnave

Fantastické motýle – výtvarná súťaž

Uzávierka súťaže: 31. január 2026

Vyhlásenie víťazov súťaže: 19. marec 2026

Západoslovenské múzeum v Trnave vyhlasuje výtvarnú súťaž na tému Fantastické motýle.

Súťaž je určená pre deti vo veku od 7 do 15 rokov.

Hlavnú cenu, darčekový poukaz pre dvoch do motýlieho domu Papilonia v Bratislave, sponzorsky poskytol partner súťaže Papilonia, Bratislava.

Súťažiaci môžu zobraziť celého motýľa alebo len detail krídla.
Použiť môžu ľubovoľnú výtvarnú techniku.

Uzávierka zasielania prác je 31. január 2026.

Vybrané výtvarné práce sa neskôr stanú súčasťou výstavy Fantastické motýle, ktorá sa uskutoční v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Najlepšie práce vyberie päťčlenná odborná porota, v ktorej zasadnú aj skúsení ilustrátori Mgr. art. Filip Horník, ArtD. a Mgr. art. Hedviga M. Gutierrez.

Víťazi súťaže budú slávnostne vyhlásení na vernisáži výstavy 19. marca 2026.

Podrobné pravidlá súťaže sú zverejnené na stránke múzea:
https://www.zsmuzeum.sk/clanky/fantasticke-motyle-vytvarna-sutaz-pre-deti/

11.11.2025 - 31.1.2026  

Horehronské múzeum, Brezno

Egypt – dar Nílu

Horehronské múzeum pozýva všetkých milovníkov histórie, kultúry a tajomstiev dávnych čias na výstavu Egypt – dar Nílu, ktorá bude sprístupnená verejnosti od 11. novembra 2025 do 31. januára 2026.

Výstava predstavuje jedinečný súbor autentických replík staroegyptských artefaktov zo súkromnej zbierky slovenského cestovateľa a zberateľa Jána Herlíka. Ponúka veľkorysý pohľad do sveta jednej z najvznešenejších civilizácií staroveku, ktorá pred viac ako 5000 rokmi rozkvitala na brehoch rieky Níl. Ponúka fascinujúci pohľad na mystiku, náboženstvo, moc a krásu staroegyptskej civilizácie.

Návštevníci sa prenesú do čias faraónov, kňazov, pisárov aj obyčajných ľudí – uvidia sochy vládcov a bohov, busty panovníkov, amulety, pohrebné predmety, náboženské artefakty aj predmety každodenného života, ktoré približujú vývoj staroegyptskej kultúry od obdobia zjednotenia Horného a Dolného Egypta, cez stavbu pyramíd, až po Ptolemaiovské obdobie, keď sa staroveký Egypt stal súčasťou Rímskej ríše. Nechýba najkrajšia žena Nefertiti, či kópia pohrebnej masky faraóna Tutanchamona.

Každý exponát je vytvorený s mimoriadnym dôrazom na historickú presnosť a umelecký detail. Ján Herlík artefakty nielen zbiera, ale aj sám upravuje, aby čo najvernejšie priblížil vzhľad originálov uložených v svetových múzeách. „Egypt ma očaril svojou veľkoleposťou, umením a jedinečnými historickými pamiatkami. Z ciest si nosím nielen spomienky, ale aj suveníry v podobe replík, ktoré vlastnoručne upravujem do podoby originálov. Každý predmet má svoj príbeh,“ približuje autor výstavy Ján Herlík.

V rámci výstavy sú pripravené špecializované podujatia pre verejnosť, rodiny s deťmi, školské kolektívy a záujmové skupiny:

• Hlinená mačka – tvorivá dielňa, v ktorej si účastníci vytvoria vlastnú hlinenú sochu podľa vzoru staroegyptských artefaktov.
• V tajnom jazyku – tvorivá dielňa zameraná na objavovanie tajomstiev staroegyptských hieroglyfov.
• Úlomky z piesku – vzdelávacie podujatie približujúce prácu archeológov a ich význam pri odhaľovaní histórie starovekého Egypta.

Tieto programy majú za cieľ prepojiť návštevníkov s históriou prostredníctvom zážitku, objavovania a vlastnej tvorby.

13.11.2025 - 17.1.2026  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

70 rokov FS Poľana

- výstava vytvorená pri príležitosti 70. výročia založenia FS Poľana pôsobiaceho pri TUZVO.