Akcie

22.9.2024 - 19.1.2025  

Plagát V ohni kované - Radoľa_page-0001.jpg

Kaštieľ Radoľa

V ohni kované

Kysucké múzeum, kultúrna organizácia Žilinského samosprávneho kraja, sprístupnilo v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli výstavu V ohni kované. Prezentujú sa na nej so svojou tvorbou  mladí umeleckí kováči zo SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste.

Výučba v odbore umelecko-remeselné  spracúvanie kovov je v prvom rade zameraná  na zachovanie  tradičných remeselných techník prepojených s umením. Na výstave sú zaujímavé cvičné, súborné aj maturitné práce – zdobené kovania na brány, pánty, plastiky, kreslo, stôl, damaškové nože, krbová súprava a ďalšie zaujímavé práce zhotovené pod odborným vedením majstra odbornej výchovy Mgr. Jozefa Hodása. Svedčia o naučených vedomostiach a praktických zručnostiach študentov. Svoju tvorbu kombinujú aj s inými materiálmi napr. s drevom, či kameňom.  Ich umelecké práce  možno obdivovať nielen na výstavách, ale  aj v exteriéri, či osobne na rôznych podujatiach. I tento rok mali návštevníci tradičného Radoľského jarmoku príležitosť vlastnoručne si vyskúšať  kováčske remeslo na nádvorí kaštieľa.

Vystavené práce dopĺňa aj výtvarná tvorba Mgr. Ľubice Šustekovej, ktorá na škole vyučuje odborné kreslenie a modelovanie.


 

25.9.2024 - 30.9.2025  

c_Hala_1050.jpg

Spišské múzeum SNM, Levoča

Hálove ilustrácie k románu Levočská biela pani

V rámci výstavného a výskumného projektu Levočská biela pani sa v roku 2008 SNM-Spišskému múzeu v Levoči podarilo získať do svojich zbierok súbor ilustrácií ku knihe Móra Jókaia Levočská biela pani, ktoré pôvodne rodina Hálovcov ponúkala k aukčnému predaju. Po dlhšom jednaní a vďaka pochopeniu všetkých dedičov uvedeného diela sa nakoniec ocitli opäť na Slovensku v zbierke múzea.

https://www.snm.sk/muzea-snm/spisske-muzeum/spisske-muzeum/navstivte/vystavy?clanok=halove-ilustracie-k-romanu-levocska-biela-pani

 


 

26.9.2024 - 31.1.2025  

Plagat A4, DR.jpg

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Divadelná Reduta

Milí priatelia Múzea Spiša, Spišského divadla, ako aj všetci nadšenci histórie a divadelníctva, srdečne vás pozývame na výstavu Divadelná Reduta v historickom Provinčnom dome – vo výstavných priestoroch Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Výstava predstavuje fascinujúcu históriu Mestského divadla a Reduty, ktorá bola postavená v rokoch 1899 – 1902 podľa návrhu budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera.

Naša výstava sa sústredí na tri kľúčové obdobia divadelného umenia v Redute:

Krajové divadlo Spišská Nová Ves (1956 – 1963)

Divadlo pre deti a mládež ako pobočná scéna Divadla Jonáša Záborského v Prešove (1980 – 1992)

Spišské divadlo (od 1992)

Výstava Divadelná Reduta vás prevedie dejinami Spišského divadla prostredníctvom autentických scénických návrhov, divadelných scén, kostýmov a dobových materiálov. Nechajte sa vtiahnuť do sveta divadla a objavte, ako sa vyvíjalo v srdci Spiša!


 

26.9.2024 - 31.1.2025  

Kyša.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Jaroslav Kyša - Hlboký nádych

Vernisáž výstavy: 26. 9. 2024 o 15. 30 hod. v miestnosti Pod klenbou
Miesto konania: Výstavná sieň Suterén, Župný dom v Dolnom Kubíne

Site-specific inštalácia Jaroslava Kyšu v priestore Oravskej galérie s názvom Hlboký nádych prezentuje jeho posledný projekt zaoberajúci sa témou hlbokého času. Cez metaforu ľudskej nemožnosti predstaviť si jeho obrovskú dĺžku, ako aj silu samotných procesov zeme, autor naopak komentuje akcelerovaný svet okolo nás. 

Site-specific inštalácia Hlboký nádych pozostáva z filmového záberu nasnímaného v jaskyni Okno v Demänovskej doline. Človek ako objaviteľ tohto priestoru priniesol spolu so svojou prítomnosťou do jaskyne svetlo, čím navždy zmenil jej existujúci stav. „Využívam svetlo ako metaforu ľudskej prítomnosti. Je to nástroj v mojich rukách, pomocou ktorého môžem rekonštruovať tmu. Pomocou vopred pripravených rekvizít simulujem “temnú hmotu” pohlcujúcu postupne celú scénu. Vraciam jaskyni jej prirodzený stav“ uvádza autor.

Krasové jaskynné komplexy sú zložitými štruktúrami nachádzajúcimi sa niekde pod našimi nohami. Majú podobne neočakávanú veľkosť ako vnútorný objem pľúc. Hlboký nádych - hlboký výdych. Inštalácia v priestore Oravskej galérie pracuje ako nikdy nekončiaci príbeh bez začiatku a konca.

Mgr. Art. Jaroslav Kyša (*1981, Žilina) aktuálne žije a tvorí v Bratislave. Študoval v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2002 – 2007) a v Ateliéri priestorovej komunikácie + na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent Antona Čierneho. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä sochárstvu, performancii, intermédiám a site – specific inštaláciám. Absolvoval rezidencie v New Yorku (Brooklyn Langer Residency), Lipsku (Halle 14) či Slovinsku (CELEIA). V roku 2011 sa stal laureátom Szpilman Award, v roku 2017 vyhral hlavnú cenu Nadácie NOVUM a dvakrát bol finalistom Ceny Oskára Čepana (2004, 2014). Jeho diela sú v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, Považskej galérii v Žiline i v Slovenskej národnej galérii.


 

27.9.2024 - 17.1.2025  

pozvankaEGRY.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

S hudbou v duši

Kurátor výstavy:  Mgr. Imrich Šimig

Pri príležitosti 200. výročia narodenia hudobného skladateľa, regenschoriho a pedagóga – Jána Egryho - si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti.

Ján Egry patril v 2. polovici 19. storočia k významným osobnostiam hudobného života Banskej Bystrice. Od roku 1849 tu pôsobil ako regenschori vo farskom kostole  Nanebovzatia Panny Márie a od roku 1859 aj v kapitulskom chráme Sv. Františka Xaverského. Vo funkcii mestského kapelníka účinkoval s orchestrom na koncertoch, mestských zábavách a spoluúčinkoval pri hudobných predstaveniach kočovných divadelných spoločností v meste. Ako učiteľ hudby, dirigent a organizátor hudobných podujatí sa angažoval aj v Banskobystrickom hudobnom spolku (1857 – 1862). Od roku 1849 bol učiteľom na rímsko-katolíckej ľudovej škole, pravdepodobne od roku 1852 bol profesorom spevu a od roku 1859 aj hudobnej teórie a hry na husliach a klavíri na katolíckom gymnáziu (do r.1884), do roku 1863 vyučoval hudbu a spev aj v biskupskom seminári. Jeho študentom a neskôr kolegom bol Ján Levoslav Bella. So žiackym speváckym zborom a orchestrom Ján Egry tiež účinkoval na umeleckých besedách a verejných akadémiách. O jeho zmysle pre vkus i o kompozičnej orientácii vypovedajú jeho vlastné početné odpisy skladieb talianskych, nemeckých a českých skladateľov obdobia klasicizmu a romantizmu, ktoré uvádzal na svojich hudobných produkciách. Poukazujú zároveň aj na Egryho osobné kontakty s hudobníkmi pôsobiacimi vo Viedni.


 

27.9.2024 - 28.2.2025  

Stolárikovci - plagát.jpg

Kysucké múzeum, Čadca

Stolárikovci

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu Stolárikovci - Z Kysúc do Kanady, ktorú pripravilo aj vďaka spolupráci s Ottawskou univerzitou v Kanade. Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.

Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.

Neskôr v roku 1945 sa Mariánov otec Imrich Stolárik mladší začal obávať približujúceho ruského frontu. Preto koncom januára 1945 nastúpil so svojou rodinou do vlaku, ktorý ich odviezol do rakúskeho Aurolzmünstera, kde mali získať dočasné útočisko. Marián mal vtedy iba 2 roky. V tejto dedinke nakoniec so svojou rodinou strávil dlhých 6 rokov, bez možnosti návratu na Slovensko. V utečeneckom tábore žili v biednych podmienkach. Z tábora sa im nakoniec podarilo dostať v roku 1951 do Kanady.

V Kanade sa Mariánov otec hneď začal zapájať do národného a spolkového života. Za svoj život získal množstvo ocenení, z ktorých viaceré pochádzali aj priamo od kanadskej vlády. Vždy sa otvorene hlásil k svojmu kysuckému pôvodu a pri písaní svojich článkov sa podpisoval ako Imrich Stolárik Kysucký. Celý svoj život bojoval za Slovákov a Slovensko, za jeho samostatnosť.

Otcova láska k vlasti ovplyvnila aj jeho deti najmä Mariána, ktorý sa nielen významne podieľal na národnom a spolkovom živote v Kanade ale prakticky celý svoj profesionálny život zasvätil v prospech Slovenska a Slovákov. Doktorandské štúdium vyštudoval na univerzite v americkom štáte Minessota. Minessotskú univerzitu si vybral zámerne, pretože ako prvá začala systematicky zhromažďovať archívne písomnosti od imigrantov z južnej a východnej Európy a vykonávať rozsiahlejší výskum. Neskôr v roku 1976 pracoval v Národnom múzeu o človeku v Ottawe (dnes Kanadské múzeum civilizácie), kde získal pozíciu pre výskum kanadských Slovanov v oddelení Kanadského centra pre štúdium ľudovej kultúry. Počas práce v múzeu zhromaždil početné materiálne artefakty týkajúce sa slovenských dejín a kultúry a uložil ich do zbierok múzea, národnej knižnice a národného archívu.

V roku 1978 vymenil prácu v múzeu za post riaditeľa Balchovho inštitútu vo Filadelfii, ktorý dokumentoval históriu a skúsenosti viac ako šesťdesiatich etnických skupín v Spojených štátoch amerických. Za pôsobenia Mariána Stolárika sa tento inštitút reštrukturalizoval a rozvinul. Do inštitútu získal okrem financií pokrývajúcich jeho chod aj tisícky kníh, archívnych záznamov a rozličných artefaktov. Inštitút zrealizoval pod jeho vedením množstvo výstav interpretujúcich život prisťahovalcov v Amerike v minulosti.

V roku 1980 aj na popud Mariána Stolárika bola medzi kanadskými Slovákmi vyhlásená zbierka za účelom založenia budúcej Katedry slovenských dejín a s tým súvisiaceho profesorského miesta na Ottawskej univerzite. Bolo vyzbieraných 500 000 dolárov od slovenských komunít žijúcich v Kanade i v USA. K tejto čiastke prispela kanadská vláda sumou 400 000 dolárov a katedra sa mohla založiť. Marián Stolárik získal miesto profesora na katedre, ktoré zastával ďalších takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2022. Počas svojho pôsobenia na katedre pravidelne prednášal o histórii Slovákov a o dejinách prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Na univerzite založil Slovenský archív, do ktorého získal veľa cenných dokumentov viažucich sa k slovenskej komunite. Založil osem štipendijných fondov na univerzite, ktoré podporujú štúdium slovenských dejín. Študentom a vedeckým pracovníkom pomáhajú financovať ich štúdium a výskum. Túto možnosť využil aj historik Kysuckého múzea PhDr. Marián Liščák, PhD., ktorý vďaka podpore Ottawskej univerzity začiatkom roka 2024 absolvoval za účelom realizácie výstavy výskumný pobyt v Ottawe.

Profesor Stolárik vydal 10 kníh a publikoval mnoho odborných článkov, v ktorých sa zaoberal históriou Slovenska a prisťahovalcom. Aj vo veku 81 rokov sa aktívne podieľa na aktivitách slovenských komunít v Severnej Amerike. Je členom Prvej katolíckej Slovenskej Jednoty, Slovenského národného spolku a Slovenského katolíckeho Sokola. Od roku 1958 je členom Kanadskej slovenskej ligy a od roku 2016 je jej znovuzvoleným predsedom.

Za svoju prácu získal množstvo ocenení, z ktorých možno spomenúť ocenenie Vyslanca dobrej vôle udeleného v roku 2013 ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, či medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o upevnenie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.

Marián Stolárik a jeho rodina sú pekným príkladom spletitých osudov našich rodákov v cudzine a príkladom kam až sa v priebehu niekoľkých generácií mohli dostať. Sú pre históriu Kysúc veľmi dôležitými a je potrebné, aby ich Kysučania poznali. Veríme, že aj táto výstava prispeje k ich zaslúženému etablovaniu v národnej histórii, keďže pre Slovensko a Slovákov toho vo svete vykonali mnoho.

Pre Kysucké múzeum je veľkou cťou privítať profesora Mariána M. Stolárika na Kysuciach, kedy sa osobne zúčastní na vernisáži výstavy venovanej jeho rodine, ktorá sa bude konať 27. septembra 2024 o 14:00 hod v priestoroch čadčianskej pobočky na Moyzesovej ulici. V deň vernisáže o 11:00 hodine bude mať profesor Stolárik v priestoroch múzea prednášku na tému Vysťahovalectvo do Severnej Ameriky.


 

10.10.2024 - 12.1.2025  

pozvanka varga.png

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Jaro Varga / Spriadač, Priadkar, Priadenec

Kurátor: Mgr. Adam Galko
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.

Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií. Východiskom je preto konkrétne miesto, verejný priestor a všetko čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz. Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje.  Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou. 

Čiastočne nadväzuje na predchádzajúcu výstavu Priadkač, pradiar, spriadač, realizovanú v rámci projektu Socha v meste v Martine, kde prepájal reálie stálej expozície galérie s osobnosťou švajčiarskeho výtvarného teoretika  Williama Rittera (*1867 – †1955). Aktuálny ponor do prostredia Dolného Kubína prináša pre autora ďalšie objavy, ako napríklad postavu básnika, novinára a diplomata Theo H. Florina (*1908 – †1973), cez ktoré môže spracovávať nové imaginatívne analógie a poetické interpretácie. Výsledkom autorského konceptu je tak živá site-specific inštalácia, ktorá nastoľuje novú situáciu pre čítanie dejinných momentov, historických súvislostí a osobností. Podobne ako v názve výstavy, hľadá autor novotvary,  ktoré by vyplnili okrem chýbajúcich slov aj medzery v  kolektívnej pamäti daného priestoru.  Práve neexistencia mužského tvaru tradičného ženského povolania – priadky, sa stáva atraktívnym východiskom pre nové interpretácie. 

Doc. Mgr. art. Jaroslav Varga ArtD. (nar. 1982 v Trebišove), intermediálny slovenský umelec, ktorý žije a tvorí v Prahe. Po absolvovaní Prešovskej univerzity (2005) študoval na VŠVU v Bratislave (2010), kde pokračoval aj v doktorandskom štúdiu (2014). Realizoval štipendia na: AVU vo Wroclawi (2007), na americkej Sliperry Rock University of Pennsylvania (2009), či na AVU vo Viedni (2011). Dvojnásobný finalista Ceny Oskara Čepana; 2017 – 1. cena Nadácie Novum; 2015 – Mladý umelec roka, Cena Nadácie Tatrabanky. V minulých rokoch vystavoval v  Haifa Museum of Art v Izraeli (2023), v Ivan Gallery v Bukurešti (2022), v  Sa Sa Art, Phnom Penh v Kambodži (2022); v Chiquita Room, Tàpies Foundation v Barcelone (2021)


 

10.10.2024 - 12.1.2025  

pozvanka mitrikova_demjanovic.png

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič / Od Dunaja k strmým štítom Tatier

Kurátorka: Mgr. art. et Mgr. Zuzana Janečková, PhD.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.

Jarmila a Dávid sú etablovaní umelci na domácej aj medzinárodnej umeleckej scéne najmä vďaka svojim veľkoformátovým maľbám, ktoré spolu realizovali technikou kolorovanej pyrografie na preglejke. Ako duo pôsobili od roku 2009 a vtedy s ňou aj začínali. Oprášili a vytiahli pyrografiu, dovtedy spojenú len s home made D.I.Y. umením a preniesli ju do galérií. Jarmila s Dávidom si pyrografiu apropriovali a začali ju veľkoryso používať vo svojom umení, čím ju etablovali. Tento barter bol obojstranne prínosný.

Z hľadiska motívov nájdeme na výstave prakticky všetko čo ich zaujíma. Sála z nich evidentná radosť z tvorby a remixovania námetov z rôznych časových období a kontextov. No výber “stretov z rôznych svetov” nie je vôbec náhodný, predchádza mu dôsledný výskum.

Výstava Od Dunaja k strmým štítom Tatier síce primárne odkazuje k rovnomennej pionierskej piesni, ale zároveň v nej môžeme vidieť viacero ďalších významov. Dalo by sa o nej povedať, že je retrospektívna, aj keď autori ešte nie sú v takom pokročilom veku, keďže uzatvárajú touto expozíciou istú etapu svojho života. Svojim rozsahom diel nám môže evokovať minimálne taký veľký priestor, aký je medzi Tatrami a Dunajom. Aktuálne môže symbolizovať vzďaľovanie sa autorov v osobnom a profesnom živote. Okrem spoločných diel je preto na výstave prítomná aj ich najnovšia samostatná tvorba. Od Jarmily keramika a od Dávida sochy, objekty a pyrografie. Zároveň výber diel reaguje aj na konkrétne akvizície galérie napr. dielo Deti mieru od Márie Medveckej a Dedinu spomienok od Vladimíra Kompánka.

Prepojenie súkromného života s profesionálnym so sebou prináša veľa nečakaných výziev a emócií. Výstava zhodnocuje nielen ich spoločné diela, ale aj život. Nemá len umeleckú ale aj emočnú hodnotu. Obidvaja sa aktuálne rozhodli upriamiť pozornosť na samostatnú tvorbu, no to, čo vytvorili spoločne, zostáva stále prítomné.

Jarmila Mitríková (1986) a Dávid Demjanovič (1985) spolupracovali ako duo v rokoch 2009-2023. Študovali na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, na dnes už zaniknutých odboroch, Jarmila keramiku a Dávid kameňosochárstvo. Po skončení obidvaja pokračovali na bratislavskej VŠVU, Jarmila v ateliéroch keramiky a maľby, Dávid na soche a intermédiách. VŠVU absolvovali v roku 2011. Vystavujú doma aj v zahraničí a absolvovali niekoľko umeleckých zahraničných rezidencií v Holandsku, Švajčiarsku a Českej republike. Ich diela sa nachádzajú v zbierkach renomovaných inštitúcií (Slovenská národná galéria, Východoslovenská galéria v Košiciach, zbierka bavorského vojvodu Franza von Bayerna na zámku Nymphenburg). V súčasnosti tvoria samostatne, žijú a pracujú v Košiciach a Bratislave. Obidvaja sú vášniví zberatelia keramiky.


 

10.10.2024 - 28.2.2025  

Pozvanka_Co_na_oblohe.jpg

Považské múzeum v Žiline

Čo na oblohe (ne)vidíme?

Nočná obloha nie je ani zďaleka čierna. Je plná farieb a tajomných úkazov, hmlovín a objektov, ktoré nie sú voľným okom viditeľné. Zbierka snímok astrofotografa Ondreja Králika odhalí krásy nočnej oblohy a mimoriadne úkazy, ktoré je možné zachytiť len snímačom fotoaparátu.

Obsahom výstavy s názvom Čo na oblohe (ne)vidíme v kaplnke Budatínskeho hradu je rozsiahla zbierka fotografii, ktoré zachytávajú krajinársku astrofotografiu a objekty hlbokého vesmíru. Na snímkach môžu návštevníci  vidieť letnú Mliečnu dráhu, kométu, polárnu žiaru, nadoblačné blesky, súhvezdia, hviezdokopy a hmloviny. Zbierku tvoria fotky získané na Slovensku v Chorvátsku a Taliansku. Cenným úlovkom sú snímky polárnej žiary zachytenej na Slovensku, ktorá bola viditeľná aj voľným okom v máji 2024.

„Vo svete plnom negatívnych informácií, chaosu a nervozity je podstatné nájsť bezpečné miesto plné pohody. Oázou pokoja ako stvorenej na psychohygienu je pre mňa noc strávená v prírode s jasnou oblohou nad hlavou. Hviezdne nebo, majestátna panoráma, výhľady na nezaplatenie a zvuky lesa sú skutočným balzamom na dušu,“ približuje fotograf Ondrej Králik. Detailné zábery vzdialených vesmírnych objektov a krásy nočnej krajiny si tak môžu záujemcovia vychutnať vo vysokom rozlíšení na dosah ruky.

„Za krásnymi snímkami nočnej oblohy sa skrýva veľké úsilie a námaha. Na vytúžený záber je potrebné čakať za rôznych podmienok, či v mraze alebo teple aj niekoľko hodín. Autor výstavy – Ondrej Králik patrí k uznávaným astrofotografom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tejto fotografickej disciplíne sa na vysokej úrovni venuje už od roku 2015. Niekoľkokrát bol ocenený v NASA. Napríklad v roku 2017 vznikla snímka veľmi vzácneho záznamu tzv. červeného škriatka – nadoblačného výboja – nad Tatrami. Tešíme sa, že v rámci výstavy máme možnosť prezentovať aj túto snímku spolu s ďalšími unikátnymi zábermi,“ doplnila kurátorka výstavy Andrea Slaná.

 

16. január 2025 o 16.00

Komentovaná prehliadka výstavy

Pozývame vás na komentovanú prehliadku a diskusiu k výstave Čo na oblohe (ne)vidíme s jej autorom, astrofotografom Ondrejom Králikom. Výstava, ktorá je prístupná od októbra v kaplnke Budatínskeho hradu, odhaľuje krásy nočnej oblohy a mimoriadne úkazy, ktoré je možné zachytiť len snímačom fotoaparátu. Vstup na komentovanú prehliadku je voľný.


 

10.10.2024 - 30.9.2025  

mini_Hin amen muzeum! - Máme múzeum!.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Hin amen muzeum! / Máme múzeum!

20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku

Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.

Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod. v Etnografickom múzeu a pre návštevníkov bude sprístupnená do 30. septembra 2025.

Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.

Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.

Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.

Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.

Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.


 

11.10.2024 - 31.1.2025  

Stolovanie.jpg

Mestské múzeum Sereď

Stolovanie v sedliackom, meštianskom a šľachtickom dome

STOLOVANIE V SEREDI A V OKOLÍ

Výstava o podobe stolovania rôznych vrstiev obyvateľstva Serede z prelomu 19. a 20. storočia v duchu secesie, výstava prezentovaná v rámci projektu Lokálne zo Serede v spolupráci OZ Vodný Hrad.


 

13.10.2024 - 26.1.2025  

Plagát Svet fantázie inými rukami 2024.jpg

Kaštieľ Radoľa

Svet fantázie inými rukami

Kysucké múzeum sprístupnilo vo výstavných priestoroch radoľského kaštieľa 14. ročník  putovnej výstavy „Svet Fantázie inými rukami“ pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Ing. Eriky Jurinovej. Vystavené sú nápadité ručné práce zhotovené z rôznych materiálov,  ktoré skrášlia interiér, či majú aj praktické využitie. Autormi sú klienti a zamestnanci zo zariadení sociálnych služieb ŽSK: CSS Synnómia Žilina, CSS Tau Turie, CSS Anima Liptovský Mikuláš, CSS Zákamenné, CSS Studienka Novoť , CSS Žarec, Čadca, CSS Horelica, Čadca a CSS Fantázia Kysucké Nové Mesto, v spolupráci  ktorého sa výstava v kaštieli realizovala.

Textilné zvieratká,  drevené, či  keramické dekorácie, tašky, čiapky, gombíkové obrázky, papierové ružičky a ďalšie kreatívne ručné  práce boli vytvorené počas aktívneho trávenia voľného času v rámci pracovnej terapie. Sú tiež vhodnou inšpiráciou pre spoločné domáce tvorivé aktivity.


 

16.10.2024 - 31.1.2025  

Ján Bradáč.jpg

Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava

Ján Bradáč

SNM-Múzeum SNR pozýva na výstavu o prvom myjavskom múzejníkovi a angažovanému činiteľovi kultúrno-spoločenského života na Myjave či v komunite Slovákov v USA.

Výstava, ktorou si pripomíname 140. výročie narodenia Jána Bradáča mapuje jeho život počnúc rodinným zázemím v rodnej Myjave cez odchod za „veľkú mláku“ a pôsobenie medzi americkými Slovákmi, ktorí intenzívne rozvíjali svoj spolkový život a počas 1. svetovej vojny podporovali československé légie, až po návrat Jána Bradáča do Myjavy, kde sa zaslúžil o jej kultúrne pozdvihnutie.  

Ján Bradáč patril medzi hlavných iniciátorov vzniku Múzea SNR na Myjave. Narodil sa 14. mája 1884 v Myjave, kde ukončil základné vzdelanie. Ako 16-ročný odišiel za prácou do USA. Neskôr sa usadil v meste Little Falls, prezývaného aj „druhá Myjava“, pretože tu žilo veľa Myjavčanov. V miestnej papierni, kde sa na výrobu používalo staré šatstvo a textil sa zamestnal ako robotník. Vo vreckách oblekov často našiel rôzne staré mince a začal navštevovať aj miestne starožitníctva. Vo svojom životopise si spomína, že zberateľskú vášeň k starým veciam pocítil už ako 6-ročný a čím bol starší, tým viac chápal, že si ich treba vážiť  rovnako ako starých ľudí, lebo oboje si zasluhuje úctu. Po jeho návrate do Myjavy sa stal dozorcom ev. cirkevného zboru, venoval sa zberateľskej činnosti a zaznamenávaniu tunajších zvyklostí a historických udalostí - napr. je autorom rozsiahlych zápiskov z obdobia 2. svetovej vojny. Predmety, ktoré sa mu podarilo získať, doposiaľ tvoria základ zbierok v depozitároch SNM-Múzea SNR.


 

17.10.2024 - 31.1.2025  

1. svetová vojna, 17.10.2024, pozvánka.jpeg

Záhorské múzeum v Skalici

1. svetová vojna

Kurátori: Václav Štepánek, Martin Hoferka
Vernisáž: 17. októbra 2024 o 17.00 hod.

K 110. výročiu začiatku prvej svetovej vojny pripravilo Záhorské múzeum v Skalici výstavu 1. svetová vojna. Vo výstavných priestoroch budú sprístupnené dve samostatné časti. Prvá, všeobecnejšia, bude venovaná prvej svetovej vojne na Záhorí, panely s textami budú doplnené zbierkovými predmetmi. Druhá časť pod názvom „Obrázky z balkánského bojiště“ je prevzatá zo susednej Moravy z Múzea Brněnska. Tvoria ju panely vychádzajúce z fotografií a informácií z denníka uherskobrodského rodáka, nadporučíka c. k armády Hynka Doležala, ktorý pôsobil na solúnskom fronte, z rokov 1914 - 1918. Jej autorom je doc. Václav Štepánek.

V kultúrnom programe sa predstaví Mužský zbor Kúcané s pásmom vojenských piesní zo Záhoria.

Na podujatí bude možné zakúpiť publikácie venované problematike prvej svetovej vojny.


 

20.10.2024 - 31.1.2025  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Emancipovaná, rozhľadená a vzdelaná: Anička Jurkovičová

Výstava predstavuje Aničku Jurkovičovú v štyroch rovinách: ako dcéru (Samuela Jurkoviča), jednu z prvých slovenských herečiek, manželku(J. M. Hurbana) a ako matku.
Anička Jurkovičová patrí medzi prvé ochotnícke herečky na Slovensku. Ako jedna z prvých žien sa odhodlala vystúpiť na javisko spolu so študentmi štúrovskej generácie a ujala sa ženských divadelných postáv. Od roku 1841 hrávala v Slovenskom národnom divadle nitrianskom v Sobotišti. Svojou činnosťou významne ovplyvnila rozvoj ženského divadelníctva na Slovensku a emancipáciu žien.
Anna Jurkovičová sa však angažovala nielen na divadelných doskách, ale aj v oblasti národnostných otázok. Podporovala národné povedomie a bojovala proti spoločenským predsudkom. Emancipovaná, rozhľadená a vzdelaná národovkyňa Anna Jurkovičová si získala srdce Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý si ju v roku 1845 vzal za ženu. Mali spolu 9 detí, päť synov a štyri dcéry. Ich prvorodený syn – Svetozár Hurban Vajanský bol známym slovenským spisovateľom, publicistom, literárnym kritikom a politikom.
Autormi textovej časti výstavy sú Mgr. Dominik Zužo, Mgr. Peter Dupaľ a PhDr. Agáta Petrakovičová Šikulová, PhD., odborní pracovníci SNM-MĽŠ v Modre. Výstava je výtvarne dotvorená prácami scénografky Tatiany Šulíkovej. Súčasťou výstavy je i tlačený sprievodca.


 

22.10.2024 - 31.3.2025  

Plagát - Premeny v bytí.jpg

Banícke múzeum v Rožňave

Premeny v bytí

Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.

Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.

Umelecká platforma ART Inn pôsobiaca v Rožňave sa dlhodobo venuje objavovaniu historicky, architektonicky i spoločensky zaujímavých priestorov, ktoré nie sú primárne určené na prezentovanie umeleckej tvorby. Dve divadelné predstavenia v imerznom žánri už uviedla v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave a taktiež v SNM Kaštieli Betliar.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 22. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.


 

22.10.2024 - 30.6.2025  

Plagat krali oblohy final.jpg

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Králi oblohy

Srdečne vás pozývame na vernisáž autorskej výstavy Považského múzea v Žiline pod náz­vom KRÁLI OBLOHY.

Príďte spoznať DRAVCE, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, ich nároky na prostredie, čím sa živia, čo ich ohrozuje, aký majú význam pre ekosystém a čo je to dohovor CITES.

Výstava bude doplnená zbierkami nášho múzea.

Tešíme sa na vás 22. októbra o 16.00 h v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Kurátorka výstavy: Mgr. Alena Lenková


 

24.10.2024 - 31.1.2025  

Turčianska galéria v Martine

AMFO 2024 – Predstavujeme Vám porotu a lektorov AMFO 2024

Výstava profesionálnych fotografov, ktorí sa zapojili do festivalu AMFO ako porotcovia alebo lektori. Výstava Turčianskeho kultúrneho strediska.


 

24.10.2024 - 16.2.2025  

plagat a1.jpg

Slovenské technické múzeum, Košice

Spomínam na Paríž, Tokio a Los Angeles

Výstava SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea SPOMÍNAM NA PARÍŽ, TOKIO, LOS ANGELES (JUBILEJNÉ ROKY SPOLOČNÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH VÝPRAV NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH) je určená nielen pre fanúšikov športu, ale pre všetkých návštevníkov rôznych vekových kategórií. Výstava sa zameriava na štvorkové roky 1924, 1964 a 1984. Výstava bude sprístupnená pre verejnosť od 24. októbra 2024 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.

"Cieľom výstavy je na jednom mieste verejnosti sprístupniť zbierkové predmety, odkazujúce na olympijské úspechy a participáciu výprav spoločného štátu Čechov a Slovákov na olympijských hrách. Digitalizáciou zbierkových predmetov, fotografií a archívnych dokumentov participujúcich partnerov vznikla nová online platforma www.csdedicstvo.com. Zaujímavou formou prispieva k jednoduchšej dostupnosti týchto artefaktov pre verejnosť,“ povedala kurátorka výstavy Zdenka Letenayová z SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea.

ZAUJÍMAVOSTÍ Z OLYMPIÁD ,,ŠTVORKOVÝCH ROKOV“
PARÍŽ 1924

V československej výprave bolo 133 športovcov a len 4 ženy. Súťažilo sa v 75 disciplínach a 16 športovcov si prinieslo spolu 10 medailí. V neoficiálnom bodovaní Československo obsadilo 15. miesto. Historicky prvú zlatú medailu si odniesol Bedřich Šupčík v šplhu. Historicky prvý raz bolo použité olympijské motto ,,Citius, altius, fortius“ (rýchlejšie, vyššie, silnejšie), olympionici bývali po prvýkrát v olympijskej dedine a vysielané boli aj rozhlasové prenosy. V Paríži sa zaviedlo na záverečnom ceremoniáli vztýčenie troch vlajok, a to Medzinárodného olympijského výboru, usporiadateľskej krajiny a krajiny, ktorá prevezme štafetu nad blížiacou sa olympiádou.

TOKIO 1964
Prvé olympijské hry konajúce sa na ázijskom kontinente. Československá výprava, v ktorej bolo 104 športovcov, z toho 9 žien obsadila v neoficiálnej klasifikácii štátov deviate miesto, keď získala päť zlatých, šesť strieborných a tri bronzové medaily. Olympijskú premiéru mal šport: volejbal a džudo. 
"Tri zlaté kovy si vybojovala Věra Čáslavská, ktorá triumfovala vo viacboji (z trónu zosadila dovtedy neohrozenú gymnastickú kráľovnú Larisu Latyninovú zo ZSSR, dodnes medailovo najúspešnejšiu ženu olympijskej histórie), v preskoku a kladine Ďalšie zlaté kovy pridali v stíhacích pretekoch cyklistov na 4 km Jiří Daler a vo vzpieračskej kategórii do 82,5 kg Hans Zdražila,“ dodala kurátorka Zdenka Letenayová. 

Nástup výpravy ČSR na otváracom ceremoniáli OH 1964 v Tokiu.
Foto: Archív SOŠM

LOS ANGELES 1984
Československí olympionici medzi účastníkmi chýbali.
"Stali sa obeťami politického tlaku zo strany Sovietskeho zväzu smerom k riadiacim politickým  orgánom (a následne k národným olympijským výborom) krajín tzv. východného bloku,“  priblížila Zdenka Letenayová.
 


 

29.10.2024 - 28.2.2025  

Plagát - Výstava Kým sa povie áno.png

Banícke múzeum v Rožňave

Kým sa povie Áno

Dobové svadobné šaty v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola.

Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobne módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 29. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.


 
Položky 21-40 z 99
ÚvodÚvodná stránka