Akcie

15.3. - 16.3.2025  

530. výročie založenia Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti.jpg

Banská Bystrica

530. výročie založenia Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti

V polovici marca môže verejnosť využiť bezplatný vstup do THURZO – FUGGER zážitkovej expozície

Pre rozvoj Banskej Bystrice mala veľký význam Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť. Banský inžinier a hutník Ján Thurzo z Betlanoviec ju 16. marca 1495 založil s obchodníkom a bankárom z nemeckého Augsburgu Jakobom Fuggerom. Jej sídlom sa stal Thurzov dom na dnešnom Námestí SNP. Spoločnosť v okolí mesta pod Urpínom ťažila a v Medenom hámri, najväčšom a najmodernejšom závode na spracovanie medi na svete, spracovávala meď a výrobky z nej, ktoré predávala do celého sveta. Na prelome 15. a 16. storočia išlo o najväčšiu obchodnú mediarsku spoločnosť vo svete. Jej históriu, ale aj baníctvo a mediarstvo v Banskej Bystrici a blízkom okolí, sprostredkúva THURZO – FUGGER zážitková expozícia v priestoroch Barbakánu, Mestského hradu. Otvorená bola v deň výročia založenia spoločnosti pred tromi rokmi, 16. marca 2022.

THURZO – FUGGER zážitková expozícia približuje banícku minulosť Banskej Bystrice i blízkych obcí a miest, najmä z čias slávnej Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a Medeného hámra. Pútavá prehliadka vráti návštevníkov o 500 rokov späť, do čias rozkvetu baníctva v meste pod Urpínom a jeho okolí.

„Časová os s augmentovanou rozšírenou realitou v smartfónoch sprevádza cez expozíciu po jednotlivých etapách baníckej histórie regiónu. Prostredníctvom hovoriacich obrazov sa návštevníkom prihovára baník z bronzovej doby i prvý banskobystrický richtár Ondrej, ako aj Ján Thurzo a Jakob Fugger, kľúčové osobnosti mediarskeho podniku. Pomocou pohybovej platformy a virtuálnej reality sa môžu poprechádzať po výrobných priestoroch Medeného hámra a uvidieť, ako to tam vyzeralo a fungovalo v časoch jeho najväčšej slávy. Zaujímavé informácie o tejto tematike sprostredkujú aj dotykové obrazovky či 360° videoprojekcia,“ poznamenal Tomáš Pastorok, vedúci Oddelenia cestovného ruchu MsÚ v Banskej Bystrici. 

Expozícia nasmeruje návštevníkov aj na ďalšie miesta v Banskej Bystrici a do obcí Špania Dolina, Staré Hory, Moštenica, Ľubietová, Tajov a Malachov. Všade tam sa môžu vybrať za poznávaním baníckej histórie v našom regióne. Expozícia dopĺňa medzinárodný projekt Európska fuggerovská cesta. Jeho partnermi sú, okrem Banskej Bystrice, mestá Augsburg a Bad Hindelang z Nemecka, Schwaz, Hall in Tirol a Bad Gastein z Rakúska, Sterzing z Talianska, Almadén zo Španielska a poľský Krakov. 

„Stála THURZO – FUGGER zážitková expozícia je otvorená denne, aj počas víkendov. Prehliadka trvá približne jednu až jeden a pol hodiny. 530. výročie založenia Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti a tretie výročie otvorenia expozície v Barbakáne si pripomenieme cez víkend 15. a 16. marca. Návštevníci budú mať v tomto termíne vstup zadarmo. Tešiť sa môžu aj na špeciálny program o spoločnosti a jej zakladateľoch, v čase medzi 14:00 až 15:00 hod. Počet je limitovaný pre maximálne 50 osôb. V rámci podujatia zaznie i renesančná hudba v podaní Matúša Kucbela, ktorý zahrá na čembale,“ povedala Marta Mlíchová z Turistického informačného centra.

Vstup na špeciálny program, v termíne 15. a 16. marca 2025, je možné si rezervovať na telefónnom čísle 048/4330 629, ako aj na e-mailovej adrese tfze@banskabystrica.sk. Podrobnejšie informácie sú zverejnené na webových stránkach www.tfze.skwww.visitbanskabystrica.sk.


 

1.11.2024 - 30.11.2025  

S energiou na ochranu prírody.jpg

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

S energiou na ochranu prírody

Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?

Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.

V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.

Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.

Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.

Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!

V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).


 

7.11.2024 - 28.3.2025  

Plagát - Slovenská stopa v dejinách Gemera.png

Banícke múzeum v Rožňave

Slovenská stopa v dejinách Gemera

Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku. „Historické územie Gemerskej župy bolo od nepamäti príznačné plodným a navzájom tolerantným súžitím viacerých národností a etnických skupín. Miešali sa tu nielen rodiny, ale aj spôsob života, spôsob obrábania pôdy, remeselníctvo, staviteľstvo, vierovyznania a mohli by sme takto pokračovať. Táto výstava nám ukazuje, akú výraznú stopu v tomto súžití zanechal slovenský element na Gemeri,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.

Hlavným cieľom výstavy je aktívne pôsobiť na formujúce sa historické vedomie mladých ľudí, oboznámiť ich s dejinami regiónu, z ktorého pochádzajú a so životom ich priamych predkov. V neposlednom rade tiež podporiť rozvoj myslenia žiakov a  študentov v dejinných súvislostiach. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť sa bližšie zoznámiť s každodenným životom slovenského obyvateľstva na Gemeri, ktorý bol v minulosti determinovaný viacerými činiteľmi. Predstavovali ich najmä spôsob obživy, pôsobenie rôznych inštitúcií či neformálnych skupín. „Z časového hľadiska výstavu uzatvára Slovenské národné povstanie, ktorého udalosti sa nevyhli ani gemerskému regiónu. Rok 1945 a nasledujúce už prinášajú do života obyvateľov v mnohých oblastiach tak zásadné zmeny, že ich dôsledkom je postupný zánik „starého“ spôsobu života,“ doplnil autor výstavy Martin Hajduk. Záujemcovia sa môžu takisto tešiť na bohatý sprievodný program počas celého trvania výstavy. Pôjde najmä o komentované prehliadky výstavy, tematický prednáškový cyklus či vzdelávacie workshopy.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 07. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.


 

11.11.2024 - 30.3.2025  

Boje-SK.jpg

Tekovské múzeum v Leviciach

Tri mesiace bojov a utrpenia

K 80. výročiu oslobodenia mesta Levice

Autor výstavy: Gábor Juhász, Peter Pleva
Organizátor výstavy: MILITARY HISTORICAL MUSEUM Pohronský Ruskov, Tekovské múzeum v Leviciach


 

21.11.2024 - 27.4.2025  

NG-bez-nazvu-pozvanka.jpg

Nitrianska galéria, Nitra

Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke)

Vystavujúci autori: skupinová výstava
Kurátorky: Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel

Anotácia: Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) je vytvorená ako prvá zo série výstav plánovaných k 60. výročiu galérie, kde sa návštevník oboznamuje s vyše 200 dielami, ktoré demonštrujú nás ako spoločnosť, národ i jedinca. Cez pár vybraných tém výstava muzealizuje (nad)regionálnu históriu... Návštevník zistí, že „historický Slovák zo zbierok galérie“ nie je vôbec vzdialený súčasníkovi z post-doby. Láska, rodina, boj, moc, vzdelanie, (bez)nádej, silná afinita k pôde, magická spiritualita je prítomná v umení staršom i súčasnom a ako platilo kedysi, platí aj dnes: aká rodina, taká dedina, aká dedina, taká krajina...

Tlačová správa k výstave (PDF)

Srdečne vás pozývame na diskusiu k Výstave bez názvu (vizuálnej balade o jednej krajinke) s Jurajom Buzalkom, kultúrnym antropológom a autorom knihy Postsedliaci.

Dátum a čas konania: 28.11. 2024 o 17.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
_____
 Doc. Mgr. Juraj Buzalka, M. A., PhD. (* 3. apríl 1975, Partizánske)[1][2] je slovenský sociálny antropológ a vysokoškolský pedagóg. Pôsobí v Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa antropológii politických hnutí a témam nacionalizmu, populizmu, politiky, náboženstva a sociálnej transformácie vo východnej strednej Európe.

Komentovaná prehliadka výstavy
Výstavou vás prevedú kurátorky Ľudmila Kasaj Poláčková a Andrea Pleidel.
Dátum a čas konania: 1. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály

Diskusia k výstave s historičkami zo SAV
Diskusia na vybrané historické témy z výstavy s historičkami z Historického ústavu SAV, Marínou Zavackou a Lindou Osykovou.
Dátum a čas konania: 8. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály


 

22.11.2024 - 28.8.2025  

mini_Tatransky sen Otakara Stafla.jpg

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Tatranský sen Otakara Štáfla

Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...

Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla, ktorá bude v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku prístupná od 22. novembra 2024 do 28. augusta 2025, predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.

Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.

Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.

Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.

Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.


 

22.11.2024 - 31.8.2025  

pozvánka_HANA_MMB.jpg

Múzeum mesta Bratislavy

Hana

Anotácia:

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

Kurátorský (autorský) tím výstavy

PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.

Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a  workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.

Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni,  ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.

 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18  Bratislava

Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00


 

5.12.2024 - 23.3.2025  

c_z_drevenej_truhlice_1050.jpg

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

Z drevenej truhlice

Výstava predstavuje originálny a autentický pohľad – etnografickú sondu do tradičnej kultúry a ženského ľudového odievania. Odprezentuje nielen kolekciu špecifického druhu dreveného nábytku z rôznych regiónov severovýchodného Slovenska, jeho históriu, používanie a dekór, ale aj rozmanitosť a pestrosť výšiviek ženského ľudového odevu, odevných súčastí a v domácnosti používaného textilu, ktorý nesmel chýbať vo výbave mladej nevesty. Vystavených je viac ako 360 zbierkových predmetov, z ktorých väčšina bude mať svoju premiéru. Prídíte nazrieť do storočných drevených truhlíc, ktoré odkrývajú nielen svoj vzácny obsah, ale aj mnohé životné príbehy a oslňujú svojou dávno zabudnutou krásou.


 

6.12.2024 - 30.3.2025  

Anjel Vianoc - 2024 web-o.jpg

Tatranská galéria v Poprade

Anjel Vianoc 2024

Kurátorka výstavy:      Anna Ondrušeková ml.

Tatranská galéria v Poprade usporiadala už 20. ročník tradičnej predvianočnej detskej výtvarnej súťaže Anjel Vianoc. Prvýkrát sa mohli deti do tejto aktivity zapojiť v roku 2004. Súťaž Anjel Vianoc, je jedinečnou príležitosťou pre mladých tvorcov z materských, základných, špeciálnych, umeleckých a stredných škôl na Slovensku, aby ukázali svoj výtvarný talent. Táto iniciatíva spája umenie a tradície, pričom kladie dôraz na rozvoj kreativity, originality a individuálneho umeleckého výrazu.

Súťaž Anjel Vianoc už roky podporuje mladé talenty a zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji umeleckých schopností detí a mládeže. Kreativita je základom nielen pre umelecké prejavy, ale aj pre rozvoj empatie a kritického myslenia. Táto súťaž zároveň poskytuje deťom a mládeži možnosť vyjadriť svoje pocity, zážitky a pohľad na Vianoce, ktoré symbolizujú obdobie radosti, lásky a rodinného pokoja.

Tento rok sa zapojili žiaci materských, základných, špeciálnych, základných umeleckých a stredných škôl, a to s celkovým počtom 1362 prác zo 179 škôl.

ANJEL VIANOC VYHODNOTENIE 2024 (PDF)


 

10.12.2024 - 25.5.2025  

mini_60 rokov MAK.jpg

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

60 rokov Múzea Andreja Kmeťa

Takmer presne pred 60 rokmi, 23. decembra 1964 sa začala písať história jednej z kľúčových kultúrnych a vedeckých inštitúcií v regióne Turiec – niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa. Dnes patrí do rodiny Slovenského národného múzea v Martine a pod názvom Múzeum Andreja Kmeťa otvára návštevníkom brány svojej unikátnej budovy v centre mesta Martin.

Oslávte s nami významné výročie prostredníctvom výstavy 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa. Vernisáž sa uskutoční v utorok 10. decembra 2024 o 16.00 hod. v I. účelovej budove Slovenského národného múzea v Martine, ktorá je sídlom múzea nesúceho meno jedného zo zakladateľov slovenského múzejníctva.

Snahy o založenie vlastného regionálneho múzea v meste Martin vyvrcholili v roku 1964, keď bolo zriadené okresné vlastivedné múzeum, ktoré dostalo s odkazom na osobnosť Andreja Kmeťa názov Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. Základnou úlohou múzea bolo zabezpečiť komplexnú múzejnú dokumentáciu prírody a spoločensko-historického vývoja regiónu Turiec a výskum dejín slovenského múzejníctva a osobnosti Andreja Kmeťa. Za svoju históriu sa v ňom vystriedalo viac ako 90 zamestnancov. V súčasnosti múzeum spravuje viac ako 500 000 kusov zbierkových predmetov z oblasti spoločenských a prírodných vied.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa ponúka návštevníkom komplexný pohľad na históriu, aktivity a činnosť múzea. Predstaví hlavné témy, ktorým sa jeho zamestnanci už viac ako polstoročie venujú, významné zbierkové predmety, aj výstavy a expozície, ktoré návštevníkom počas svojej histórie ponúklo.

Na výstave sú použité fotografie z fotodokumentácie Múzea Andreja Kmeťa a súkromné fotografie, z ktorých veľká väčšina ešte nebola doteraz publikovaná a zverejnená. Výstavu dopĺňajú zbierkové predmety zahŕňajúce listinné dokumenty, olejomaľby, horniny, minerály, skameneliny, herbárové položky, entomologické krabice s vypreparovanými vzorkami hmyzu, liehové, formalínové a dermoplastické preparáty živočíchov.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa, ktorá je realizovaná s finančným prispením mesta Martin, bude v priestoroch múzea prístupná do 25. mája 2025.


 

11.12.2024 - 22.3.2025  

web banner_small 2024_fajkySK.jpg

Vlastivedné múzeum v Galante

Príbeh fajky

„Cieľom výstavy je ukázať zaujímavú históriu fajok a kultúru fajčenia fajok“ – hovorí kurátorka výstavy, Margaréta Novák. Nálezy z mayskej a inkskej kultúry svedčia o tritisícročnej histórii fajčenia fajok. V Európe Gréci, Rimania, Germáni, Kelti aj severné kmene používali fajku. Poznáme viac osobností z histórie – politikov, vedcov, spisovateľov, hercov, ktorí radi fajčili fajku: Amundsen, Einstein, Hemingway, Tolkien alebo Schwarzenegger. Fajka je často charakteristickým prvkom pre postavy v románoch, filmoch aj rozprávkach: Maigret, Gandalfa a Popeja si nemôžeme predstaviť bez ich typických fajok.

Výstava s názvom Príbeh fajky vo Vlastivednom múzeu v Galante sa uskutoční v spolupráci s Fajkovým klubom Nitra a s regionálnym zberateľom, Dr. Andrejom Szalaym. Spolu prezentujú na výstave niekoľko stoviek fajok.

 

13. februára, vo štvrtok o 17:00 hodine sa začína prednáška o histórii fajok v podaní kurátorky výstavy, Margaréty Novák priamo vo výstavných priestoroch múzea, na ktorú vás srdečne pozývame.


 

11.12.2024 - 30.3.2025  

50-odtienov_A4lowQ.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Eva Čarnoká: 50 odtieňov čiernej

Kurátorka: M. Sikorová-Putišová
Vernisáž 11.12. o 17:00
Hudobný program: František "Forus" Szabó

Výstava vizuálnej umelkyne a zanietenej „pančelky“ Evy Čarnokej: Päťdesiat odtieňov čiernej, v koncepcii kurátorky Miroslavy Sikorovej-Putišovej, je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Jubilanti. Profilová výstava odráža 50 rokov vyzrievania ženy, ktorá za misiu svojho pozemského života považuje približovať umenie divákom a rozvíjať ich vnútorný svet. Názov výstavy Päťdesiat odtieňov čiernej naznačuje sklon k recesii a snahe odľahčiť problémy pozitívnym prístupom. Autorka často s humorom paroduje samú seba. Názov by mohol odkazovať na okrúhle jubileum alebo na paródiu známeho romantického filmu Päťdesiat odtieňov sivej. Čierna symbolizuje aj smutné zážitky zo života (strata blízkeho človeka, vážne ochorenie, bolesť…), ktoré na výstave oživujú texty zamerané na rozvíjanie pozitívneho myslenia. Tvorba Evy Čarnokej siaha od grafického experimentu, fotografie, videa, happeningu, objektu, až k svetelným inštaláciám. V duchu vízie Jeana Dubuffeta sa zaoberá neškolenou výtvarnou tvorbou detí, mládeže, dospelých a seniorov. Inklinuje k tvorbe interaktívnych diel, ktoré motivujú návštevníkov galérie k triedeniu myšlienok a pocitov, vedú k sebavyjadreniu. Jej tvorbu často sprevádzajú texty s úlohami, cez ktoré môže vnímateľ dielam lepšie porozumieť. Eva Čarnoká (rod. Tkáčiková) je zastúpená v zbierke Galérie umelcov Spiša a jej dielo bolo uvedené v r. 2014/2015 na výstave so Samom Čarnokým v rámci cyklu Dvojice (katalóg, ISBN 978-80-89081-48-6).


 

11.12.2024 - 30.3.2025  

Dialogy_A4lowQ.jpg

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Dialógy s Hanulom

Kurátorka: K. Paceková
Hudobný program: František "Forus" Szabó

Výstava Dialógy s Hanulom, uvedená v rámci dramaturgického cyklu Zbierka v dialógu v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), prezentuje diela 13-tich autorov z obdobia rokov 1850 – 1950 v dialógu s tvorbou Jozefa Hanulu, v rozdielnosti žánrov a s akcentom na dobové súvislosti a provenienciu umelcov. Výstava voľne nadväzuje na aktuálny projekt Reminiscencie, ktorý interpretuje diela Jozefa Hanulu v širšom kontexte. Výstavný koncept je tematicky rozdelený na figurálne a animálne reflexie, ako aj krajinárske zobrazenia v dielach autorov Andrej Bacsa, Jul Blaas, Andor Borúth, Jozef Hanula, Eduard Hriňák, János Istók, Ferdinand Katona, Ladislav Medňanský, August Meissl, Emil Alexay-Olexák, Viktor Olgyai, Wünsche R. Streliský, Eugen Szepesi-Kuszka, Július Štetka. Prevažujú diela zo zbierky Galérie umelcov Spiša, ako aj zo zbierok Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenskej galérie v Košiciach.


 

12.12.2024 - 22.4.2025  

mini_odkaz karolovi plickovi 2024.jpg

Etnografické múzeum SNM, Martin

Odkaz Karolovi Plickovi

Pozývame Vás na výstavu fotografií Fotoklubu Karola Plicku, ktorá predstaví jedinečný pohľad na svet očami talentovaných fotografov inšpirovaných odkazom jedného z najvýznamnejších fotografov a etnografov, Karola Plicku. Výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Etnografického múzea od 12. decembra 2024 do 22. apríla 2025.

O Karolovi Plickovi, ktorého 130. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli, sa hovorí ako o umelcovi deviatich remesiel. Bol fotografom, etnografom, scenáristom, filmovým režisérom, dokumentaristom, kameramanom, pedagógom, hudobným vedcom, zberateľom. Význam i sila Plickovho diela tkvie v tom, že čas už preveril jeho hodnoty a prisúdil im nezastupiteľné miesto nielen v našej kultúre, ale i v európskom a svetovom dianí.

Prostredníctvom vybraných fotografických diel členov fotoklubu sa návštevníci prenesú do sveta krásy slovenskej prírody a ľudí, ktorí sú odrazom autenticity ako aj hodnôt minulosti.

Začiatky Fotoklubu Karola Plicku siahajú do 50-tych rokov 20. storočia, i keď pomenovanie po majstrovi prišlo až v roku 1997. Jeho členovia sa svojou tvorbou zameriavajú predovšetkým na prírodu a život najmä v Turčianskej kotline.


 

18.12.2024 - 25.1.2026  

c_rolnik a jeho svet_1050.jpg

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.


 

19.12.2024 - 31.5.2025  

c_mapy_1050.png

Múzeum kultúry karpatských Nemcov SNM, Bratislava

Sídla na Slovensku obývané Nemcami na vojenských mapách z 18. storočia

Výstava je spomienku na dlhoročného kolegu – PhDr. Bohuša Kleina, PhD. (1943 – 2013), ktorý sa venoval historickej kartografii. V tomto čase spracoval odbornej slovenskej verejnosti dovtedy neznámy, vedecky nevyťažený a ani nepublikovaný materiál I. vojenskeho mapovania z rokov 1782-1784, ktorý sa nachádza vo Vojenskom archíve vo Viedni. Tento materiál pozostávajúci z ručne kreslených a farebných máp a obsahuje aj vojenské opisy územia Slovenska, ktoré svojou výpovednou hodnotou sú pre dejiny Slovenska jedinečné a neopakovateľné. Opisy sídiel obsahujú pochopiteľne okrem vojenských aspektov i celú stavebno-historickú a geografickú infraštruktúru Slovenska v 2. polovici 18. storočia s obrovským množstvom miestnych názvov a iných údajov takmer pre všetky vedecké disciplíny.


 

15.1. - 28.5.2025  

karvas2.jpg

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Kontexty – Peter Karvaš

Pri príležitosti 105. výročia narodenia  teatrológa, dramatika a prozaika Petra Karvaša si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu, venovanú tejto významnej osobnosti.

Narodil sa v intelektuálnej umeleckej rodine v Banskej Bystrici vo vile starého otca Dominika Skuteckého akademickej maliarke Karole Skuteckej-Karvašovej a uznávanému lekárovi Ferdinandovi Karvašovi.

Jeho život poznačila 2. svetová vojna, rasové prenasledovanie, vyvraždenie rodiny a samota, rok 1968 a vzápätí celé obdobie do roku 1989. V čase svojho profesijného pôsobenia sa stav dvakrát zakázaným autorom. Prvýkrát pre svoj pôvod, následne kvôli názorom a pokusom o liberalizáciu spoločenských pomerov na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Okolnosti Karvašovho života sa naplno premietli do jeho tvorby a prispeli k tomu, že sa v slovenskej literatúre objavil autor, ktorého postavenie v nej je estetické a súčasne dokumentačné. Demonštruje dobu, no reflektuje aj to, čo prežil ako dieťa, študent, partizán, rozhlasový pracovník, divadelník, dramaturg, prekladateľ, teatrológ, muž. Jeho živo i tvorba poukazujú na odhodlanie vytrvať vo vlastných hodnotách a názoroch aj za cenu absolútneho zákazu. Možno sa teda nazdávať, že v prípade Petra Karvaša je dôležitý najmä kontext. Jeho diela boli bez poznania toho, ako žil, pre prijímateľov chudobnejšie.

Banská Bystrica pre neho znamenala začiatok cesty k umeniu, spoznávaniu samého seba, svojho tvorivého i intelektuálneho ja. I preto sa Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici rozhodlo verejnosti sprístupniť výstavu Kontexty – Peter Karvaš, ktorá potrvá od 15. januára do 28. mája 2025 na 1. poschodí Štátnej vedeckej knižnice Banská Bystrica.

Súčasťou výstavy je vzdelávací program Životné peripetie Petra Karvaša, ktorý je určený pre druhý stupeň základných škôl, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá. Na program je potrebné sa objednať.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.


 

23.1. - 6.4.2025  

Zelinka.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Ján Zelinka: Rekviem pre dočasnosť

Kurátor: Mgr. art. Martin Kudla, ArtD.

Vernisáž výstavy: štvrtok 23. január 2025 o 16.30 hod.

Miesto konania: Malá výstavná sieň Župného domu v Dolnom Kubíne

 

Tvorba Jána Zelinku predstavuje mimoriadne originálny príspevok do diskurzu súčasného figurálneho sochárstva, v ktorom sa stretáva dôsledné materiálové poznanie s kritickou reflexiou. Autor čerpá z tradičných sochárskych postupov, pričom ich reinterpretuje prostredníctvom konceptuálnych a procesuálnych stratégií, čím jeho diela nadobúdajú multivalentný významový rozmer.

Zelinkova práca s priestorom – ako fyzickým, tak aj mentálnym – vykazuje hlbokú zmyslovú a filozofickú rezonanciu. Pri pohľade na jeho tvorbu sa spočiatku zdá, že zotrváva v intenciách klasického chápania sochy ako monumentálnej reprezentácie. Avšak intenzívnejšia analýza odhaľuje  povahu jeho výskumu, ktorý dekonštruuje tradičné kategórie sochárstva a kladie dôraz na samotný proces tvorby ako autonómnu umeleckú hodnotu.

Materiálové médium v Zelinkových rukách nadobúda vlastný naratív, pričom prechádza transformáciami od monumentálnej hmotnosti k subtílnym významovým metaforám diela. Tento prístup umožňuje autorovi kontinuálne skúmať fenomény ako efemérnosť, entropia či ontologické otázky bytia. Prítomnosť tém, ako sú smrť, antropocénne vzťahy s prírodou a hierarchia existencie, dodáva jeho dielam neobyčajnú filozofickú hĺbku.

V kontexte neokonceptuálnych tendencií a procesualizmu Zelinka redefinuje hranice plastiky, čím jeho artefakty oscilujú medzi fyzickou a ideovou podobou. Jeho tvorivá metóda zahŕňa dlhodobú inkubáciu konceptov, čo umožňuje zrodu diel, ktoré si zachovávajú silnú vizuálnu a významovú koherenciu. Tieto sochárske intervencie, často na pomedzí performativity a inštalácie, výrazne prispievajú k aktuálnemu diskurzu o sochárskej praxi a redefinícii jej postmoderných paradigmatických zmien.

 

Ján Zelinka (*1978, Vranov nad Topľou) patrí medzi strednú generáciu predstaviteľov súčasného slovenského sochárstva. Absolvoval štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v ateliéri 3D slobodnej kreativity u prof. Juraja Bartusza, kde sa formovala jeho jedinečná autorská identita. Už počas štúdia prejavil výraznú schopnosť inovovať tradičné formy sochárstva prostredníctvom experimentovania s materiálmi a konceptuálnymi stratégiami. Jeho tvorba bola opakovane ocenená na domácej i medzinárodnej scéne, pričom v roku 2015 získal prestížnu Cenu Oskára Čepana za svoje dielo Dokument.


 

23.1. - 6.4.2025  

Augustín - Flajžík.jpg

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Andrej Augustín, Milan Flajžík / Čerstvý prievan zo Záhoria

Kurátork: PhDr. Ľudovít Petránsky

Vernisáž výstavy: štvrtok 23. januára 2025 o 16.30 hod.

Miesto konania: Veľká výstavná sieň Župného domu v Dolnom Kubíne

 

Modelovaná keramika s fantastickou zoológiou, drevené stély so živočíšnou štruktúrou, obrazy, ktoré naplno priznávajú farbu ako energiu vitálnej maľby, grafický kabinet, ale aj kabinet sochárskych kuriozít, sochy-relikviáre, čarovné kresby i estetické fragmenty... Výtvarné svety maliara a grafika Andreja Augustína a sochára-reštaurátora Milana Flajžíka sú nasýtené farbami, tvarmi a najmä vôňou inšpiratívneho umenia. V Oravskej galérii v Dolnom Kubíne sa predstavujú so svojou najnovšou tvorbou, pričom nebude chýbať ani fragmentárna pripomienka tej predchádzajúcej. Obidvaja tvoria a žijú na Záhorí a na Oravu prichádzajú s čerstvým prievanom umenia, myšlienok a predovšetkým dobrej nálady.

Ťažisko prezentácie Andreja Augustína (nar. 1964) je v 30 obrazoch, ktoré vznikli počas uplynulých 10 rokov. Táto dekáda je obdobím od jeho poslednej profilovej výstavy v Oravskej galérii, ktorá bola pripravená k životnému jubileu 50 rokov. Osobitná stena je venovaná kabinetu grafiky, na ktorej vytvoril pôsobivú veľkoformátovú mozaiku zo svojich grafík vytvorených v technike sieťotlač a litografia. A nechýba ani autorská tvorba v keramike a porceláne. Sú to maľby na misy a iné pitoreskné nádoby, ako aj modelované úžitkové predmety, ako napríklad séria s názvom „Ušatci“. Súčasťou je aj keramická inštalácia „Zverinec“, inšpirovaná reakciou k ľuďom, ktorí sa neľudsky správajú k prírodnej faune - často na okraji vyhynutia.

Sochárske objekty Milana Flajžíka (1961) sú realizované z tvrdého dubového alebo jaseňového dreva s priamymi impulzmi zo živočíšnej ríše. Sochár v nich uprednostňuje vertikálnu podobu, pričom ich povrchy predstavujú živočíšne štruktúry prerozprávané do sochárskej reči. Tieto štruktúry dosahuje rôznym spôsobom. Od tradičných nástrojov, cez elektrické, až k tým netradičným (sekáč na mäso...). Dôraz kladie na stret kontrastov a plochu rozbrázďuje rôznymi textúrami. Jeho socha má ambíciu zotrvať v kompaktnom tvare a v priestorovom členení sa vyhýba „teatrálnosti“. Výtvarný register Milana Flajžíka je na výstave doplnený aj plošnými disciplínami, medzi ktorými dominuje súbor tridsiatich obrázkov menšieho formátu pripomínajúci bazár autorovej duše. Ten predstavuje jeho cestu hľadania, skúšania a overovania si jednotlivých techník a materiálov počas uplynulých 20 rokov tvorby. O autorskom experimente zase vypovedajú plošné objekty vytvorené netypickou výtvarnou technikou (chemické reakcie kyseliny na kovovej platni).


 

23.1. - 3.5.2025  

Neviditeľný predátor - tajomný a vzácny.jpg

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Neviditeľný predátor - tajomný a vzácny

Výstava predstavuje nášho tajomného predátora Rysa ostrovida.


 

23.1. - 4.5.2025  

Tkané z prírody.jpg

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Tkané z prírody

Spracúvanie textilných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Ochrana tela pred zimou a vplyvmi podnebia bola v našich zemepisných podmienkach nevyhnutnosťou. Začiatok roka bude preto patriť v Thurzovom dome novej výstave s názvom Tkané z prírody. Tá priblíži návštevníkom atraktívnou formou postupnosť ručného spracovania ľanu a konopy ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravila v úvode roka 2025 v Thurzovom dome novú výstavu Tkané z prírody. Výstava zaujímavým spôsobom priblíži ručné spracovanie týchto plodín, ako aj ich aktuálny význam a potenciál. Práve využívanie prírodných materiálov, ako ekologickej alternatívy je cestou proti čoraz viac využívaným syntetickým vláknam, ktoré zaťažujú planétu. Výstava privíta svojich návštevníkov 23. januára 2025 o 16:00 hod. vernisážou.

„Základným a prevažujúcim materiálom slovenskej textilnej výroby bol domáci materiál – ľan, konope a vlna. Tento materiál sa používal zväčša v prírodných farbách, bielený i nebielený, málokedy farbený prírodnými farbivami. Ako potvrdzujú doterajšie výskumy, postup výroby domácich textilných vláken je takmer rovnaký na celom území Slovenska. Odchýlky sú len v terminológií, prípadne v detailoch a vonkajšej úprave jednotlivých nástrojov. Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme na výstave priblížiť spracovanie ľanu a konope od zasiatia rastlín až po hotové výrobky. Prezentované budú tiež tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna – hospodárske textílie, bytové textílie a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí vo svojej tvorbe využívajú ľanové a konopné plátno“, informuje kurátorka výstavy Jana Koltonová.

S pestovaním ľanu sa na našom území spájali aj pranostiky. Svätá Žofia ľan vysieva, preto 15. máj považovali predkovia za najvhodnejší dátum siatie ľanu. V tento deň sa varili aj čo najdlhšie rezance, aby aj ľan narástol dlhý. Nesmelo sa siať, keď boli „prázdne dni“ t. j. keď mesiac ubúdal. Inak by bola zlá úroda. Jestvoval aj taký zvyk, že v zime na Tri krále sa ženy museli voziť na sánkach, ktoré ťahali kone po celej dedine, aby im narástlo dlhé konope a ľan.

 

Ako sa spracúva ľan?

Postup ručného spracovania ľanu a konope je podobný. Celý proces trvá niekoľko dní.

„Pri spracovaní ľanu sa v minulosti v prvých krokoch častejšie používal železný hrebeň, ktorý bol upevnený na drevenej lavici a cez ktorý sa stonky ťahali za účelom uvoľnenia toboliek so semenami. Tobolky padali na pripravenú plachtu. Vytrhané stonky ľanu alebo konope sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu 14 dní. Po vysušení sa pozbierali a poviazali do menších snopkov, ktoré sa následne močili. Močenie trvalo ďalších 14 dní v závislosti od teploty vody. Následne sa ľan (konope) trepalo. Trepaním sa odstraňuje vrchný obal stebla, vo vnútri ktorého sa nachádza ľanové vlákno, ktoré sa ďalej upravovalo česaním. Výsledkom česania bola kúdeľ, tá sa spracovala pradením do jednej nitky“, opisuje postup Jana Koltonová.

 

Kolovrat či vreteno ?

S pradením ľanu sa začalo hneď v jeseni. Dievčatá sa už v mladom veku priúčali tomuto domácemu remeslu a začínali už ako 14 – 15 ročné. Najčastejšie sa priadlo na vreteno. Aj keď sa pri pradení kolovratom upriadlo viacej vlákna,  bolo menej kvalitné. Opačne na vreteno sa priadlo pomalšie, ale vlákno bolo podstatne kvalitnejšie. Praslice, vretená a kolovraty boli rôzne. Dievčatá mali krajšie, ozdobnejšie, staršie ženy zasa jednoduchšie a bez ozdôb. Aj tieto tradičné ľudové nástroje budú súčasťou výstavy, ktorá ilustruje bohatstvo slovenského textilného dedičstva.

Súčasné spracovanie ľanu a konopy bude zastúpene výrobkami súčasných módnych tvorcov – Márie Štranekovej a Martina Hrču. Na výstave budú prezentované aj inovatívne nástroje na spracovanie ľanu od Vladimíry Maťaše. Súčasťou výstavy budú aj komentované prehliadky (posledný víkend v mesiaci) s kurátorkou výstavy, ale aj workshopy zamerané na techniku spracovania ľanu a žihľavy.


 
ÚvodÚvodná stránka