Akcie

7.11.2024 - 28.3.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Slovenská stopa v dejinách Gemera

Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku. „Historické územie Gemerskej župy bolo od nepamäti príznačné plodným a navzájom tolerantným súžitím viacerých národností a etnických skupín. Miešali sa tu nielen rodiny, ale aj spôsob života, spôsob obrábania pôdy, remeselníctvo, staviteľstvo, vierovyznania a mohli by sme takto pokračovať. Táto výstava nám ukazuje, akú výraznú stopu v tomto súžití zanechal slovenský element na Gemeri,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.

Hlavným cieľom výstavy je aktívne pôsobiť na formujúce sa historické vedomie mladých ľudí, oboznámiť ich s dejinami regiónu, z ktorého pochádzajú a so životom ich priamych predkov. V neposlednom rade tiež podporiť rozvoj myslenia žiakov a  študentov v dejinných súvislostiach. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť sa bližšie zoznámiť s každodenným životom slovenského obyvateľstva na Gemeri, ktorý bol v minulosti determinovaný viacerými činiteľmi. Predstavovali ich najmä spôsob obživy, pôsobenie rôznych inštitúcií či neformálnych skupín. „Z časového hľadiska výstavu uzatvára Slovenské národné povstanie, ktorého udalosti sa nevyhli ani gemerskému regiónu. Rok 1945 a nasledujúce už prinášajú do života obyvateľov v mnohých oblastiach tak zásadné zmeny, že ich dôsledkom je postupný zánik „starého“ spôsobu života,“ doplnil autor výstavy Martin Hajduk. Záujemcovia sa môžu takisto tešiť na bohatý sprievodný program počas celého trvania výstavy. Pôjde najmä o komentované prehliadky výstavy, tematický prednáškový cyklus či vzdelávacie workshopy.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 07. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

21.11.2024 - 27.4.2025  

Nitrianska galéria, Nitra

Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke)

Vystavujúci autori: skupinová výstava
Kurátorky: Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel

Anotácia: Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) je vytvorená ako prvá zo série výstav plánovaných k 60. výročiu galérie, kde sa návštevník oboznamuje s vyše 200 dielami, ktoré demonštrujú nás ako spoločnosť, národ i jedinca. Cez pár vybraných tém výstava muzealizuje (nad)regionálnu históriu... Návštevník zistí, že „historický Slovák zo zbierok galérie“ nie je vôbec vzdialený súčasníkovi z post-doby. Láska, rodina, boj, moc, vzdelanie, (bez)nádej, silná afinita k pôde, magická spiritualita je prítomná v umení staršom i súčasnom a ako platilo kedysi, platí aj dnes: aká rodina, taká dedina, aká dedina, taká krajina...

Tlačová správa k výstave (PDF)

Srdečne vás pozývame na diskusiu k Výstave bez názvu (vizuálnej balade o jednej krajinke) s Jurajom Buzalkom, kultúrnym antropológom a autorom knihy Postsedliaci.

Dátum a čas konania: 28.11. 2024 o 17.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
_____
 Doc. Mgr. Juraj Buzalka, M. A., PhD. (* 3. apríl 1975, Partizánske)[1][2] je slovenský sociálny antropológ a vysokoškolský pedagóg. Pôsobí v Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa antropológii politických hnutí a témam nacionalizmu, populizmu, politiky, náboženstva a sociálnej transformácie vo východnej strednej Európe.

Komentovaná prehliadka výstavy
Výstavou vás prevedú kurátorky Ľudmila Kasaj Poláčková a Andrea Pleidel.
Dátum a čas konania: 1. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály

Diskusia k výstave s historičkami zo SAV
Diskusia na vybrané historické témy z výstavy s historičkami z Historického ústavu SAV, Marínou Zavackou a Lindou Osykovou.
Dátum a čas konania: 8. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály

22.11.2024 - 31.8.2025  

Múzeum mesta Bratislavy

Hana

Anotácia:

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

Kurátorský (autorský) tím výstavy

PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.

Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a  workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.

Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni,  ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.

 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18  Bratislava

Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00

6.12.2024 - 30.3.2025  

Tatranská galéria v Poprade

Anjel Vianoc 2024

Kurátorka výstavy:      Anna Ondrušeková ml.

Tatranská galéria v Poprade usporiadala už 20. ročník tradičnej predvianočnej detskej výtvarnej súťaže Anjel Vianoc. Prvýkrát sa mohli deti do tejto aktivity zapojiť v roku 2004. Súťaž Anjel Vianoc, je jedinečnou príležitosťou pre mladých tvorcov z materských, základných, špeciálnych, umeleckých a stredných škôl na Slovensku, aby ukázali svoj výtvarný talent. Táto iniciatíva spája umenie a tradície, pričom kladie dôraz na rozvoj kreativity, originality a individuálneho umeleckého výrazu.

Súťaž Anjel Vianoc už roky podporuje mladé talenty a zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji umeleckých schopností detí a mládeže. Kreativita je základom nielen pre umelecké prejavy, ale aj pre rozvoj empatie a kritického myslenia. Táto súťaž zároveň poskytuje deťom a mládeži možnosť vyjadriť svoje pocity, zážitky a pohľad na Vianoce, ktoré symbolizujú obdobie radosti, lásky a rodinného pokoja.

Tento rok sa zapojili žiaci materských, základných, špeciálnych, základných umeleckých a stredných škôl, a to s celkovým počtom 1362 prác zo 179 škôl.

ANJEL VIANOC VYHODNOTENIE 2024 (PDF)

11.12.2024 - 22.3.2025  

Vlastivedné múzeum v Galante

Príbeh fajky

„Cieľom výstavy je ukázať zaujímavú históriu fajok a kultúru fajčenia fajok“ – hovorí kurátorka výstavy, Margaréta Novák. Nálezy z mayskej a inkskej kultúry svedčia o tritisícročnej histórii fajčenia fajok. V Európe Gréci, Rimania, Germáni, Kelti aj severné kmene používali fajku. Poznáme viac osobností z histórie – politikov, vedcov, spisovateľov, hercov, ktorí radi fajčili fajku: Amundsen, Einstein, Hemingway, Tolkien alebo Schwarzenegger. Fajka je často charakteristickým prvkom pre postavy v románoch, filmoch aj rozprávkach: Maigret, Gandalfa a Popeja si nemôžeme predstaviť bez ich typických fajok.

Výstava s názvom Príbeh fajky vo Vlastivednom múzeu v Galante sa uskutoční v spolupráci s Fajkovým klubom Nitra a s regionálnym zberateľom, Dr. Andrejom Szalaym. Spolu prezentujú na výstave niekoľko stoviek fajok.

13. februára, vo štvrtok o 17:00 hodine sa začína prednáška o histórii fajok v podaní kurátorky výstavy, Margaréty Novák priamo vo výstavných priestoroch múzea, na ktorú vás srdečne pozývame.

11.12.2024 - 30.3.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Dialógy s Hanulom

Kurátorka: K. Paceková
Hudobný program: František "Forus" Szabó

Výstava Dialógy s Hanulom, uvedená v rámci dramaturgického cyklu Zbierka v dialógu v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), prezentuje diela 13-tich autorov z obdobia rokov 1850 – 1950 v dialógu s tvorbou Jozefa Hanulu, v rozdielnosti žánrov a s akcentom na dobové súvislosti a provenienciu umelcov. Výstava voľne nadväzuje na aktuálny projekt Reminiscencie, ktorý interpretuje diela Jozefa Hanulu v širšom kontexte. Výstavný koncept je tematicky rozdelený na figurálne a animálne reflexie, ako aj krajinárske zobrazenia v dielach autorov Andrej Bacsa, Jul Blaas, Andor Borúth, Jozef Hanula, Eduard Hriňák, János Istók, Ferdinand Katona, Ladislav Medňanský, August Meissl, Emil Alexay-Olexák, Viktor Olgyai, Wünsche R. Streliský, Eugen Szepesi-Kuszka, Július Štetka. Prevažujú diela zo zbierky Galérie umelcov Spiša, ako aj zo zbierok Liptovskej galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenskej galérie v Košiciach.

18.12.2024 - 25.1.2026  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Roľník a jeho svet

Pre ľudí obývajúcich územie Slovenska bolo poľnohospodárstvo oddávna hlavným zamestnaním. Základom bolo zabezpečenie potravín, no dôsledky tejto činnosti sa prejavili na vzhľade okolitej krajiny, ľudských sídel a ovplyvňovali aj spôsob života roľníkov.

Agrárnu kultúru, ktorá odzrkadľovala svet roľníkov, a jej vedecké skúmanie predstavuje Slovenské národné múzeum v spolupráci s Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied na výstave Roľník a jeho svet. 

Materiálne, sociálne i duchovné prejavy spôsobu života, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie – to všetko bolo výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. V daných historických a sociálno-hospodárskych podmienkach bola agrárna kultúra a spôsob života optimálnym využitím človeka, pôdy i poľnohospodárskeho náradia a tvorila harmonické spojenie práce, spotreby a skúseností.

Výstava Roľník a jeho svet rozvíja túto tému v dvoch líniách. Cieľom prvej tematickej línie je prezentácia sveta roľníka formou modelovej situácie – dobovej roľníckej usadlosti z 20. – 30. rokov 20. storočia, ktorá bola základným sociálnym priestorom života roľníckej rodiny. Na výstave je znázornené obydlie stredne majetnej roľníckej rodiny z Turca v mierke 1:1 a predstavuje domácnosť pozostávajúcu z izby, pitvora, komory a čiernej kuchyne. Stodola je umiestnená pri obytnom dome za účelom prezentácie trojrozmerných predmetov z agrárnej kultúry. Sú rozdelené do typologických kolekcií – napríklad motyky, orné, žatevné a mlatobné náradie a pod. Fotografie významných fotografov a etnografov (Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera...) dopĺňajú opis poľnohospodárskych prác, ktoré roľníkov zamestnávali od skorej jari do zimy. Do robôt okolo domácnosti a hospodárstva boli odmalička zapájané i deti. Ich povinnosti budú môcť spoznať nielen najmenší návštevníci, pre ktorých sú pripravené aj mnohé zaujímavé aktivity.

V druhej línii výstava približuje historický vývin vedeckého záujmu o prácu roľníka, jeho kultúru, ale aj dobové kultúrno-historické okolnosti, ktoré ho podmieňovali. Návštevník sa zoznámi s významnými osobnosťami slovenskej vedy a literatúry, ktoré priniesli nielen umelecký obraz tradičnej roľníckej kultúry, ale i veľa cenných etnografických a historických poznatkov. Z tohto základu vznikla súčasná etnografia ako vedná disciplína s jej pendantom v slovenskom múzejníctve. Výstava túto vývinovú líniu slovenskej vedy sleduje a na dobových predmetoch, publikáciách, vyslovených myšlienkach a názoroch súvekých predstaviteľov i názorne dokumentuje.

Okrem vidieka prichádzal intelektuálny záujem o svet roľníka aj z mestského prostredia. Jedným z charakteristických reprezentantov bol Turčiansky Sv. Martin, kde sídlili významné kultúrne a vedecké inštitúcie ako Muzeálna slovenská spoločnosť, Matica slovenská a Slovenské národné múzeum. Veľkoplošná fotografia, textovo-obrazové panely a zariadenie pracovne vtiahne návštevníka do života martinského intelektuála z 20. – 30. rokov 20. storočia.

15.1. - 28.5.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Kontexty – Peter Karvaš

Pri príležitosti 105. výročia narodenia  teatrológa, dramatika a prozaika Petra Karvaša si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu, venovanú tejto významnej osobnosti.

Narodil sa v intelektuálnej umeleckej rodine v Banskej Bystrici vo vile starého otca Dominika Skuteckého akademickej maliarke Karole Skuteckej-Karvašovej a uznávanému lekárovi Ferdinandovi Karvašovi.

Jeho život poznačila 2. svetová vojna, rasové prenasledovanie, vyvraždenie rodiny a samota, rok 1968 a vzápätí celé obdobie do roku 1989. V čase svojho profesijného pôsobenia sa stav dvakrát zakázaným autorom. Prvýkrát pre svoj pôvod, následne kvôli názorom a pokusom o liberalizáciu spoločenských pomerov na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Okolnosti Karvašovho života sa naplno premietli do jeho tvorby a prispeli k tomu, že sa v slovenskej literatúre objavil autor, ktorého postavenie v nej je estetické a súčasne dokumentačné. Demonštruje dobu, no reflektuje aj to, čo prežil ako dieťa, študent, partizán, rozhlasový pracovník, divadelník, dramaturg, prekladateľ, teatrológ, muž. Jeho živo i tvorba poukazujú na odhodlanie vytrvať vo vlastných hodnotách a názoroch aj za cenu absolútneho zákazu. Možno sa teda nazdávať, že v prípade Petra Karvaša je dôležitý najmä kontext. Jeho diela boli bez poznania toho, ako žil, pre prijímateľov chudobnejšie.

Banská Bystrica pre neho znamenala začiatok cesty k umeniu, spoznávaniu samého seba, svojho tvorivého i intelektuálneho ja. I preto sa Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici rozhodlo verejnosti sprístupniť výstavu Kontexty – Peter Karvaš, ktorá potrvá od 15. januára do 28. mája 2025 na 1. poschodí Štátnej vedeckej knižnice Banská Bystrica.

Súčasťou výstavy je vzdelávací program Životné peripetie Petra Karvaša, ktorý je určený pre druhý stupeň základných škôl, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá. Na program je potrebné sa objednať.

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici je štátnou príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

23.1. - 6.4.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Andrej Augustín, Milan Flajžík / Čerstvý prievan zo Záhoria

Kurátork: PhDr. Ľudovít Petránsky

Vernisáž výstavy: štvrtok 23. januára 2025 o 16.30 hod.

Miesto konania: Veľká výstavná sieň Župného domu v Dolnom Kubíne

Modelovaná keramika s fantastickou zoológiou, drevené stély so živočíšnou štruktúrou, obrazy, ktoré naplno priznávajú farbu ako energiu vitálnej maľby, grafický kabinet, ale aj kabinet sochárskych kuriozít, sochy-relikviáre, čarovné kresby i estetické fragmenty... Výtvarné svety maliara a grafika Andreja Augustína a sochára-reštaurátora Milana Flajžíka sú nasýtené farbami, tvarmi a najmä vôňou inšpiratívneho umenia. V Oravskej galérii v Dolnom Kubíne sa predstavujú so svojou najnovšou tvorbou, pričom nebude chýbať ani fragmentárna pripomienka tej predchádzajúcej. Obidvaja tvoria a žijú na Záhorí a na Oravu prichádzajú s čerstvým prievanom umenia, myšlienok a predovšetkým dobrej nálady.

Ťažisko prezentácie Andreja Augustína (nar. 1964) je v 30 obrazoch, ktoré vznikli počas uplynulých 10 rokov. Táto dekáda je obdobím od jeho poslednej profilovej výstavy v Oravskej galérii, ktorá bola pripravená k životnému jubileu 50 rokov. Osobitná stena je venovaná kabinetu grafiky, na ktorej vytvoril pôsobivú veľkoformátovú mozaiku zo svojich grafík vytvorených v technike sieťotlač a litografia. A nechýba ani autorská tvorba v keramike a porceláne. Sú to maľby na misy a iné pitoreskné nádoby, ako aj modelované úžitkové predmety, ako napríklad séria s názvom „Ušatci“. Súčasťou je aj keramická inštalácia „Zverinec“, inšpirovaná reakciou k ľuďom, ktorí sa neľudsky správajú k prírodnej faune - často na okraji vyhynutia.

Sochárske objekty Milana Flajžíka (1961) sú realizované z tvrdého dubového alebo jaseňového dreva s priamymi impulzmi zo živočíšnej ríše. Sochár v nich uprednostňuje vertikálnu podobu, pričom ich povrchy predstavujú živočíšne štruktúry prerozprávané do sochárskej reči. Tieto štruktúry dosahuje rôznym spôsobom. Od tradičných nástrojov, cez elektrické, až k tým netradičným (sekáč na mäso...). Dôraz kladie na stret kontrastov a plochu rozbrázďuje rôznymi textúrami. Jeho socha má ambíciu zotrvať v kompaktnom tvare a v priestorovom členení sa vyhýba „teatrálnosti“. Výtvarný register Milana Flajžíka je na výstave doplnený aj plošnými disciplínami, medzi ktorými dominuje súbor tridsiatich obrázkov menšieho formátu pripomínajúci bazár autorovej duše. Ten predstavuje jeho cestu hľadania, skúšania a overovania si jednotlivých techník a materiálov počas uplynulých 20 rokov tvorby. O autorskom experimente zase vypovedajú plošné objekty vytvorené netypickou výtvarnou technikou (chemické reakcie kyseliny na kovovej platni).

23.1. - 4.5.2025  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Tkané z prírody

Spracúvanie textilných vláken patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Výroba tkanín, rozmanitých textílií a ich mnohoraká úprava patrili k činnostiam, ktoré slúžili k základným potrebám človeka. Ochrana tela pred zimou a vplyvmi podnebia bola v našich zemepisných podmienkach nevyhnutnosťou. Začiatok roka bude preto patriť v Thurzovom dome novej výstave s názvom Tkané z prírody. Tá priblíži návštevníkom atraktívnou formou postupnosť ručného spracovania ľanu a konopy ako základných materiálov slovenskej textilnej výroby.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, pripravila v úvode roka 2025 v Thurzovom dome novú výstavu Tkané z prírody. Výstava zaujímavým spôsobom priblíži ručné spracovanie týchto plodín, ako aj ich aktuálny význam a potenciál. Práve využívanie prírodných materiálov, ako ekologickej alternatívy je cestou proti čoraz viac využívaným syntetickým vláknam, ktoré zaťažujú planétu. Výstava privíta svojich návštevníkov 23. januára 2025 o 16:00 hod. vernisážou.

„Základným a prevažujúcim materiálom slovenskej textilnej výroby bol domáci materiál – ľan, konope a vlna. Tento materiál sa používal zväčša v prírodných farbách, bielený i nebielený, málokedy farbený prírodnými farbivami. Ako potvrdzujú doterajšie výskumy, postup výroby domácich textilných vláken je takmer rovnaký na celom území Slovenska. Odchýlky sú len v terminológií, prípadne v detailoch a vonkajšej úprave jednotlivých nástrojov. Prostredníctvom zbierkových predmetov chceme na výstave priblížiť spracovanie ľanu a konope od zasiatia rastlín až po hotové výrobky. Prezentované budú tiež tradičné textílie, ktoré sa vyrábali z ľanového a konopného plátna – hospodárske textílie, bytové textílie a osobné textílie, ale aj tvorba súčasných módnych dizajnérov, ktorí vo svojej tvorbe využívajú ľanové a konopné plátno“, informuje kurátorka výstavy Jana Koltonová.

S pestovaním ľanu sa na našom území spájali aj pranostiky. Svätá Žofia ľan vysieva, preto 15. máj považovali predkovia za najvhodnejší dátum siatie ľanu. V tento deň sa varili aj čo najdlhšie rezance, aby aj ľan narástol dlhý. Nesmelo sa siať, keď boli „prázdne dni“ t. j. keď mesiac ubúdal. Inak by bola zlá úroda. Jestvoval aj taký zvyk, že v zime na Tri krále sa ženy museli voziť na sánkach, ktoré ťahali kone po celej dedine, aby im narástlo dlhé konope a ľan.

Ako sa spracúva ľan?

Postup ručného spracovania ľanu a konope je podobný. Celý proces trvá niekoľko dní.

„Pri spracovaní ľanu sa v minulosti v prvých krokoch častejšie používal železný hrebeň, ktorý bol upevnený na drevenej lavici a cez ktorý sa stonky ťahali za účelom uvoľnenia toboliek so semenami. Tobolky padali na pripravenú plachtu. Vytrhané stonky ľanu alebo konope sa následne prestierali na pokosené lúky za účelom rosenia. Tieto stonky sa sušili po dobu 14 dní. Po vysušení sa pozbierali a poviazali do menších snopkov, ktoré sa následne močili. Močenie trvalo ďalších 14 dní v závislosti od teploty vody. Následne sa ľan (konope) trepalo. Trepaním sa odstraňuje vrchný obal stebla, vo vnútri ktorého sa nachádza ľanové vlákno, ktoré sa ďalej upravovalo česaním. Výsledkom česania bola kúdeľ, tá sa spracovala pradením do jednej nitky“, opisuje postup Jana Koltonová.

Kolovrat či vreteno ?

S pradením ľanu sa začalo hneď v jeseni. Dievčatá sa už v mladom veku priúčali tomuto domácemu remeslu a začínali už ako 14 – 15 ročné. Najčastejšie sa priadlo na vreteno. Aj keď sa pri pradení kolovratom upriadlo viacej vlákna,  bolo menej kvalitné. Opačne na vreteno sa priadlo pomalšie, ale vlákno bolo podstatne kvalitnejšie. Praslice, vretená a kolovraty boli rôzne. Dievčatá mali krajšie, ozdobnejšie, staršie ženy zasa jednoduchšie a bez ozdôb. Aj tieto tradičné ľudové nástroje budú súčasťou výstavy, ktorá ilustruje bohatstvo slovenského textilného dedičstva.

Súčasné spracovanie ľanu a konopy bude zastúpene výrobkami súčasných módnych tvorcov – Márie Štranekovej a Martina Hrču. Na výstave budú prezentované aj inovatívne nástroje na spracovanie ľanu od Vladimíry Maťaše. Súčasťou výstavy budú aj komentované prehliadky (posledný víkend v mesiaci) s kurátorkou výstavy, ale aj workshopy zamerané na techniku spracovania ľanu a žihľavy.