RSSGemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Vydajte sa na objavnú cestu do minulosti regiónu Gemer-Malohont! V Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote vás čaká fascinujúca zbierka exponátov, ktoré rozprávajú príbeh tohto bohatého a pestrého regiónu. Od praveku až po súčasnosť sa dozviete o živote a zvykoch našich predkov, o významných osobnostiach a udalostiach, ktoré formovali tento kraj.
Aktuálne informácie
Komplexná obnova múzea v Rimavskej Sobote je v projektovej príprave
Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) získal finančné prostriedky z európskych zdrojov na obnovu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Veľké zmeny čakajú Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, ktoré patrí k najstarším na Slovensku. Vďaka takmer 900-tisíc eurám z programu INTERREG získa novú stálu expozíciu a prejde komplexnou obnovou. „Projekt je súčasťou cezhraničnej spolupráce s partnermi z Maďarska a jeho ciele siah
Za sovami do lesa
Súčasťou výstavy „V moci noci“, budú tiež mnohé tvorivé dielne, prednášky a iné zaujímavé aktivity, o ktorých Vás budeme včas informovať. Jednou takou aktivitou je exkurzia, ktorá sa uskutoční 20.marca 2025 a nesie názov Za sovami do lesa. Gemersko-malohontské múzeum Vás v spolupráci so Správou CHKO Cerová vrchovina pozýva na vychádzku za sovami Kurineckej dubiny a okolia.
- miesto stretnutia Stanovište 2 náučného chodníka Kurinecká dubina, GPS: 48°20'49.1"N 20°00'35.3"E / 48.346968, 20.009797
- vstupné: 2 €
Biologička Gemersko-malohontského múzea RNDr. Monika Gálffyová prevedie účastníkov tajomnou nočnou Kurineckou dubinou a jej okolím, pokúsi sa zistiť, aké druhy sov tu žijú, porozpráva účinkujúcim o spôsoboch výskumu sov, ďalších nočných lovcoch a dubine. Potrebné je primerané oblečenie, obuv, čelovka alebo baterka.
Kontaktné údaje
Nám. Mihálya Tompu 14/5, 979 01 Rimavská Sobota
Tel.: +421 47 563 27 41
E-mail: office@gmmuzeum.sk
Www: www.gmmuzeum.sk
Otváracie hodiny
Letná sezóna (jún – september)
pondelok: zatvorené
utorok – piatok: 10.00 – 18:00
sobota – nedeľa: 10:00 – 18:00
Zimná sezóna (október – máj)
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 9:00 – 17:00
Možnosti vstupu, vstupné
Dospelí: 4€
ZŤP dospelí: 2€
Deti, študenti, dôchodcovia: 2€
ZŤP deti: 1€
Deti do 6 rokov, sprievod ZŤP: zdarma
História-popis
Gemersko-malohontské múzeum je piate najstaršie múzeum na Slovensku. Jeho vznik datujeme od 3. septembra 1882, od usporiadania veľkolepej umelecko – archeologickej výstavy. Organizátori výstavy po jej ukončení položili základy budúceho župného múzea a zároveň zriadili Gemersko-malohontský muzeálny spolok. Zakladateľmi múzea, ktorých pamätná tabuľa sa nachádza v priestoroch múzea boli: Ján Fábry, Viliam Groó, Štefan Terray a Ľudovít Hüvössy, pričom prvým riaditeľom múza sa stal Ján Fábry.
Od roku 1910 sídli múzeum na námestí Mihálya Tompu v klasicistickej budove, ktorá pôvodne slúžila ako delostrelecké kasárne a bola postavená v roku 1850 podľa projektov budapeštianskeho architekta Františka Mikša. Súčasné priečelie budovy dostalo novú podobu v roku 1910. Architektonický návrh realizovali podľa projektu rimavskosobotského staviteľa Mihálya Kallu. Múzeum sprístupnilo prvú stálu expozíciu 18. mája 1913. Odvtedy všetky nasledujúce expozície kontinuálne nadväzujú na prvú expozíciu.
Úlohou Gemersko-malohontského múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického Gemera a Malohontu ako aj dokumentácia hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Expozície
Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola nainštalovaná v roku 1979, člení sa na dva prírodovedné a ďalšie chronologicky usporiadané celky, ktoré dokumentujú historicko-spoločenský vývoj regiónu. Geologicko-mineralogická časť je doplnená o nálezy fosílií z paleontologického výskumu na lokalite Hajnáčka. Dominantou archeologickej časti expozície sú nálezy bronzovej industrie z doby bronzovej ako aj unikátne antropomofné urny predstavujúce božskú trojicu zo Včeliniec zo zač. 2. tisícročia pr. Kr.
Snáď najatraktívnejším exponátom múzea je kompletná múmia ženy so sarkofágom z lokality Abusír el Melek z obdobia 21.-25. dynastie (1087 – 664 pred Kr.)
V národopisnej časti expozície sa prezentuje tradičná ľudová kultúra Gemera-Malohontu, pričom najväčší priestor je venovaný ľudovému hrnčiarstvu 18. a 19. stor. ako typickému fenoménu regiónu. V galérii stálej expozície sú prezentované olejomaľby z obdobia od konca 17. stor. po zač. 20. stor. Pozoruhodný a ojedinelý obraz mesta Rimavská Sobota podáva veduta z roku 1769, ktorá zachytáva náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote.
Súčasťou zbierok je i historický knižničný fond s 32 730 knižničnými jednotkami. Medzi najhodnotnejšie zbierky patria tlače zo 16. až 18. storočia.
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera- Malohontu
Nová moderne koncipovaná stála expozícia poskytne návštevníkom komplexný pohľadu na problematiku protifašistického odboja v regióne Gemer-Malohont. Prostredníctvom trojrozmerných artefaktov, rozsiahleho fotografického materiálu, ale i audiovizuálnych prezentácií budú okrem reálií protifašistického odboja naznačené i podmienky pre jeho formovanie, ale i dôsledky vzniku Slovenského štátu, Viedenská arbitráž, nemecká okupácia,..
Stála expozícia protifašistického odboja Gemera-Malohontu, je realizovaná je v spolupráci s Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.
História výtvarného umenia
Prvopočiatky formovania umelecko-historickej kolekcie múzea siahajú k Umelecko-archeologickej výstave Gemerskej župy realizovanej v roku 1882.
Z vystavených diel k najzaujímavejším patria olejomaľba Trpaslík grófa Andrássyho, veduta Rimavskej Soboty od neznámeho autora, známejšia pod názvom Náboženské nepokoje v Rimavskej Sobote v roku 1769, olejomaľba Táborenie husárov od neznámeho autora z 2. druhej polovice 18. storočia, ktorá bola vystavená na Svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Z portrétnej tvorby je vystavený portrét Mateja Bela namaľovaný podľa predlohy Jána Kupeckého, portrét Jozefa II. od neznámeho autora, bohato sú zastúpené aj portréty regionálnych osobností – Samuel a Matej Holka, Oliver Gömöry s manželkou či autoportrét výtvarníka Eduarda Putru.
