Muzeum.SK
Rudolf Fila - Premeny maľby
Vernisáž: 6. februára 2025 o 17.00 hodine
Kurátori: Daniela Čarná, Vladimír Kordoš
Rudolf Fila je osobnosťou domácej a stredoeurópskej výtvarnej scény par excellence. Hlavnou doménou jeho tvorivých výskumov sa stalo médium maľby, no významne zasiahol aj do oblasti grafiky, kresby, interpretovanej knihy, ilustrácie či fotografie. Patril k renesančným osobnostiam, mysliteľom intelektuálne a vizuálne reflektujúcim svet umenia a stav sveta. Ak by sme sa na jeho profesionálno-ľudský príbeh pozreli cez biblické slová „poznáte ich po ovocí“, priviedli by nás k desiatkam osobností výtvarného života ale aj hudby, literatúry, filozofie a vedy naprieč generáciami, ktoré Fila ovplyvnil či inšpiroval. Posolstvo jeho tvorby aktívne rozvíjajú, čo poukazuje na nadčasovosť jeho tvorivého odkazu. Dôkazom je aj táto výstava, iniciovaná výtvarníkom a „filovcom“ Vladimírom Kordošom.
Filova tvorba našla svoj domov vo verejných a súkromných zbierkach na Slovensku aj za jeho hranicami, no žije aj v domácnostiach desiatok súkromných zberateľov. Aktuálna výstava predstavuje výber z Filovych malieb od jeho priateľov, žiakov a obdivovateľov. Mnohí si považujú za česť vlastniť jeho obrazy a denne s nimi komunikovať. Ako to vystihol Pavel Vilikovský, „doma som tam, kde si zavesím Filov obraz“. Po opustení ateliéru umelca žijú obrazy vlastným životom a príbehy niektorých z nich ponúkajú jednu z možností čítania výstavy. Tá poukazuje aj na fenomén zberateľstva, prítomný v základoch Galérie umenia Ernesta Zmetáka, budovanej vďaka mimoriadnej Zmetákovej zbierke. Zberateľská vášeň bola vlastná aj Rudolfovi Filovi, ktorý dokázal tvorivo interpretovať svet umenia slovom aj obrazom.
Výstava predstavuje zásadné diela Rudolfa Filu aj tie, ktoré sú vystavené po prvýkrát. Sú to diela výstavné aj komorné a intímne, zapožičané od tridsiatich zberateľov. Výstavu môžeme vnímať ako čiastkovú retrospektívu, ktorá v skratke ukazuje jednotlivé obdobia Filovej tvorby. Od začiatkov tvorby inšpirovanej surrealizmom, cez abstraktné informelové obdobie 60. rokov a premaľby, v ktorých maliarskym gestom zasahoval do kópií a citácií diel z histórie umenia (v spolupráci s manželkou, reštaurátorkou Dorotou Filovou), až po tzv. telovky od 80. rokov, interpretujúce detaily a fragmenty ľudského tela. Predstavujú mnohovrstevný autorský dialóg s históriou a súčasnosťou, so svetom umenia aj mimo neho, s velikánmi umenia aj s anonymnými autormi.
To, čo Rudolf Fila o umení povedal či napísal je nemenej zaujímavé ako jeho tvorba. Na rečnícku otázku „Prečo ostávam verný maľbe, keď civilizačný vývin ponúka toľko iných aktuálnejších možností, častokrát aktuálnejších, než je maľba?“ odpovedá: „Maľba je iba médium. Človek ňou v minulosti vyjadril veľmi veľa, ale práve preto, že aj on sa (spolu so svetom) stále mení, nikdy nebude namaľované všetko.“ A pre seba aj pre nás dodáva: „Explózie, ktoré kedysi vybuchovali na mojich obrazoch, teraz vybuchujú v divákoch. Postrčím im iba ekrazit a zápalnú šnúru a čím diskrétnejšie a neosobnejšie to urobím, o to môže byť výsledok osobitejší. Pre všetkých zúčastnených: pre divákov, pre obraz aj pre mňa.“ Každá jeho výstava je slávnosťou a príležitosťou k objavovaniu nových súvislostí medzi dielami, ich vzťahmi k celku autorovej tvorby a kontextu domácej a medzinárodnej scény. Ožíva však aj interpretáciou diváka, na ktorého umelec kladie nárok, privilégium aj zodpovednosť spolutvorcu.
Daniela Čarná
Rudolf Fila (1932, Příbram – 2015, Bratislava) výtvarník, pedagóg a teoretik, patrí k najvýraznejším osobnostiam kultúrnej scény 2. polovice 20. storočia, k priekopníkom abstraktnej maľby a stratégie interpretácie vo výtvarnom umení. Na umeleckú scénu vstúpil v 60. rokoch, po absolvovaní štúdia na Škole umeleckého priemyslu v Brne (1950-52, prof. Bohdan Lacina) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1952-58, prof. Ján Mudroch). Ovplyvnil celú generáciu autorov tzv. analytickej tvorby, ktorí neskôr vytvorili Skupinu A-R (1991). Textami s autonómnymi literárnymi kvalitami sa zapísal aj do teórie umenia a je jednou z najrešpektovanejších osobností výtvarnej pedagogiky. Publikoval autorské knihy Výtvarná príprava (1986) a Načo nám je umenie (1991), ako aj desiatky esejí, prednášok a vernisážových príhovorov, publikovaných v knihe Cestou (2003).
Tipy na ubytovanie a výlety
Vyberte si príjemné ubytovanie na Slovensku blízko pamiatok a múzeí. Navštívte web MegaUbytovanie.sk a rezervujte si Váš pobyt ešte dnes. Ak uprednostníte ubytování v Česku, rezervujte si ho na webe MegaUbytko.cz, kde nájdete množstvo chát, chalúp, apartmánov a penziónov k prenájmu.
Odporúčame aj pobyty v slovenských kúpeľoch a viaceré wellness hotely.
Ak sa chystáte na výlet v Čechách a baví Vás história, tipy na výlet s touto tématikou nájdete na weboch múzeá v ČR alebo hrady a zámky v ČR.
Aktuality z múzeí a galérií
-
Keramické a sklenené nálezy z objektu ľadnice objavené na ulici B. Bartóka v Rimavskej Sobote
Predmet mesiaca február 2025 v Gemersko-malohontskom múzeu V roku 2011 počas výstavby obchodného centra RS park (na mieste bývalej mestskej tržnice), na Ulici. B. Bartóka v Rimavskej Sobote bol zistený objekt s kamenným plášťom tvorenými lícovanými lomovými kameňmi, ktoré boli spájané jemnozrnným ílom. Pôdorys objektu bol štvorhranný o rozmeroch 1,40 x 1,20m, dno objektu bolo zistené v hĺbke 2,55 m od súčasnej úrovne terénu. Odkrytý objek -
Rozhovor s bývalou riaditeľkou Horehronského múzea v Brezne - Ivicou Krištofovou
Vzácne zbierky, zaujímavé expozície, ale tiež starosti so zabezpečením zbierok v depozitároch a vybudovaním vlastného sídla múzea. O tom všetkom pre redakciu Muzeum.SK porozprávala bývalá riaditeľka Horehronského múzea v Brezne Ivica Krištofová. Breznianske Horehronské múzeum (HHM) už desaťročia rieši problém týkajúci sa jeho sídla, ktoré je aktuálne umiestnené v prenajatých priestoroch v budove historickej radnice v Brezne. Ako pre Muzeum.S -
Oravskú galériu v Dolnom Kubíne navštívilo v roku 2024 navštívilo takmer 72-tisíc návštevníkov
Oravskú galériu v Dolnom Kubíne, ktorá pôsobí v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, navštívilo minulý rok 71 851 návštevníkov. Z toho do Župného domu v Dolnom Kubíne zavítalo 20 302 divákov, na Slanický ostrov umenia prišlo 48 065 hostí a v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne sme zaregistrovali 3 484 návštevníkov. Pokles bol zaznamenaný na Slanickom ostrove umenia, čo bolo spôsobené výrazným znížením hladiny Oravskej priehr -
Rok 2025 je vyhlásený za Rok Ľudovíta Štúra
Rok Ľudovíta Štúra sa koná od roku 1985 kontinuálne každých 10 rokov pri príležitosti narodenia Ľudovíta Štúra, v roku 2025 je to už 210. výročie. Začína aj končí sa vždy 12. januára, ktorý je dňom jeho nešťastného úmrtia, v Modre. Je to zároveň príležitosť uctiť si jeho odkaz a neoceniteľný prínos pre slovenský národ. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky plánuje počas celého roka sériu podujatí a aktivít, ktoré budú zahŕňať výstavy, odbo