Kaštieľ Radoľa

Kysucké múzeum pripravilo v renesančnom Kaštieli Radoľa výstavu šlabikárov zo súkromnej zbierky pána Štefana Peteju z Bardejova. Výstavu zapožičalo od jeho pozostalých príbuzných, rodiny Drotárovcov.

Štefan Peteja sa so svojou zbierkou šlabikárov z celého sveta dostal do zápisu do Slovenskej knihy rekordov. Jeho vnuk Matúš hovorí:  „Starý otec - Štefan Peteja  - sa narodil v roku 1933 v Bardejove. Bol stavebným technikom a k šlabikárom sa dostal úplnou náhodou. Bolo to niekedy v 80. rokoch, kedy mu jeho priateľ daroval prvý šlabikár. Odvtedy začala jeho túžba v zbieraní týchto knižiek, ktorá s ním ostala až do jeho odchodu.

Nakoľko bol starý otec veľmi vynaliezavý, podarilo sa mu, aj napriek hendikepu, keďže neovládal žiaden svetový jazyk, vybudovať zbierku cca 500 ks šlabikárov z celého sveta. Neustále korešpondoval (keďže bol stará škola, tak listami písanými na písacom stroji) s veľvyslancami, umelcami, podnikateľmi, ktorí pracovali a cestovali po svete s cieľom obstarať nejaký šlabikár. Nebolo týždňa (niekedy dňa), kedy by nenapísal niekomu list, nezavolal alebo nejakým iným spôsobom neskúšal nájsť šlabikár. Má ich z každého kontinentu, vrátane rómskych, či šlabikárov písaných v Braillovom písme.

O vystavovanie zbierky bol stále veľký záujem. A to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Keď sme my, jeho vnukovia boli starší, začali sme mu prirodzene pomáhať so zbierkou a organizáciou výstav. Vždy náš však predbehol. Aj napriek tomu, že cestujeme po svete, ovládame cudzie jazyky, pracujeme s internetom, nikdy sme neboli v získavaní šlabikárov takí úspešní ako on. Mal nespočetne veľa návštev a písanie listov sa v niektorých prípadoch pretavilo do dlhých (korešpondenčných) priateľstiev s ľuďmi z USA, Ruska, či Japonska. Niektorí ho dokonca zo zvedavosti prišli navštíviť – sám si pamätám na návštevu indonézskeho veľvyslanca v Bardejove, ktorý chcel osobne vidieť človeka, ktorý ho požiadal o šlabikár.“

Na výstave v Kaštieli Radoľa sa prezentuje takmer 300 šlabikárov. Zastúpené sú všetky svetadiely okrem Antarktídy. Najviac ich je z Európy, ale nechýbajú ani islamské krajiny, africké, Čína, India a Indonézia, Austrália a Oceánia.

Výstavu dopĺňajú zbierky Kysuckého múzea z oblasti školstva. Najstarším vystaveným múzejným exponátom je čítanka z roku 1898, učebnice, mluvnice z 1. polovice 20. storočia, i učebnice z obdobia socializmu. Chýbať nemôže školská lavica, s počítadlom a glóbusom tiež z obdobia 1. ČSR, secesné fotografie kysuckých škôl, či školské pomôcky – perá, kalamáre, triedne knihy, zošity, žiacka knižka a pod.