Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 23. 1. 2025

12.12.2024 - 1.2.2025  

Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch

Péter Kazai Sajó - Návrat

Vernisáž: 12. decembra 2024 o 17.00 hodine
Kurátorka: Helena Markusková

Výstava Pétera Kazai Sajóa (1909 – 1994), rodáka z Nových Zámkov, nadväzuje na program galérie, ktorý predstavuje tvorbu umelcov z regiónu. Maliar, grafik a učiteľ kreslenia patrí k neznámym umelcom v regióne i na Slovensku. Zachovala sa o ňom len zmienka v časopise Érsekújvár és vidéke (Nové Zámky a jeho okolie) zo 14. júna 1941 – v súvislosti s výstavou novozámockých umelcov v hoteli Zlatý lev.
V rokoch 1934 – 1940 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti odbor učiteľstva kreslenia (prof. László Kandó, Lajos Varga Nándor). V ranom  období (1938 – 1946) ho ovplynili umelci rímskej školy (Vilmos Aba-Novák). Maľoval expresívne žánrové výjavy vyznačujúce sa groteskným humorom, monumetálnym tvaroslovým a pevnou kontúrou. V období 1940 – 1945 žil v Nových Zámkoch. Do jeho života zasiahla druhá svetová vojna a udalosti nasledujúce po nej. Od roku 1946 žil v Budapešti. Pracoval v Lodeniciach GANZ (1946 – 1970). Založil si Výtvarný krúžok Lodenice GANZ, v ktorom v roku 1947 začínal aj mladý Béla Kondor.
V 50-tych rokoch 20. storočia maľoval pracovné témy z prostredia lodeníc, intímne výjavy z domova a venoval sa ilustráciám. Vo svojich dielach vystihol dynamické tempo práce, zaznamenal postavy v pohybe a atmosféru prostredia. Pod vplyvom literárnych zážitkov a ilustrácií v jeho tvorbe zosilneli imaginatívne tendencie a existenciálne ladené prvky. Zároveň experimentoval s rôznymi výtvarnými technikami. S bratom Gyulom Sajóm vynašili zvláštny druh červenej kriedy.
V roku 1960 v rámci štipendijného pobytu v Dég – zvečňoval poľnohospodárske motívy, ľudí pri práci a odpočinku. Vtedy sa v parku Festeticsovho kaštieľa stretol so sedemročným Lászlóm Fehérom, ktorého uviedol do čarovného sveta maľby. Popri pracovných námetoch, stvárňoval historické témy a vyhotovil emblematické ilustrácie románu Miguela de Cervantesa: Dona Quijota (1965 – 1966). Pokračoval vo výtvarných experimentoch, používal koláž i decalcomaniu. Na prelome
60-tych a 70-tych rokoch vyskúšal rôzne polohy štylizácie motívu, biomorfnej abstrakcie alebo sureálnej maľby. Paralelne s experimentmi rozvíjal naratívnu maľbu. V závere tvorby maľoval archetypálne príbehy so sýtou farebnou škálou a tajuplnou atmosférou.
Výstava je koncipovaná ako retrospektíva, ktorá prevedie tvorbou umelca. Prvýkrát prezentuje jeho diela na Slovensku – zároveň predstavuje symbolický návrat do rodnej krajiny.

12.12.2024 - 22.4.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Odkaz Karolovi Plickovi

Pozývame Vás na výstavu fotografií Fotoklubu Karola Plicku, ktorá predstaví jedinečný pohľad na svet očami talentovaných fotografov inšpirovaných odkazom jedného z najvýznamnejších fotografov a etnografov, Karola Plicku. Výstavu si môžete pozrieť v priestoroch Etnografického múzea od 12. decembra 2024 do 22. apríla 2025.

O Karolovi Plickovi, ktorého 130. výročie narodenia sme si tento rok pripomenuli, sa hovorí ako o umelcovi deviatich remesiel. Bol fotografom, etnografom, scenáristom, filmovým režisérom, dokumentaristom, kameramanom, pedagógom, hudobným vedcom, zberateľom. Význam i sila Plickovho diela tkvie v tom, že čas už preveril jeho hodnoty a prisúdil im nezastupiteľné miesto nielen v našej kultúre, ale i v európskom a svetovom dianí.

Prostredníctvom vybraných fotografických diel členov fotoklubu sa návštevníci prenesú do sveta krásy slovenskej prírody a ľudí, ktorí sú odrazom autenticity ako aj hodnôt minulosti.

Začiatky Fotoklubu Karola Plicku siahajú do 50-tych rokov 20. storočia, i keď pomenovanie po majstrovi prišlo až v roku 1997. Jeho členovia sa svojou tvorbou zameriavajú predovšetkým na prírodu a život najmä v Turčianskej kotline.

11.12.2024 - 30.3.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Eva Čarnoká: 50 odtieňov čiernej

Kurátorka: M. Sikorová-Putišová
Vernisáž 11.12. o 17:00
Hudobný program: František "Forus" Szabó

Výstava vizuálnej umelkyne a zanietenej „pančelky“ Evy Čarnokej: Päťdesiat odtieňov čiernej, v koncepcii kurátorky Miroslavy Sikorovej-Putišovej, je uvedená v rámci dramaturgického cyklu Jubilanti. Profilová výstava odráža 50 rokov vyzrievania ženy, ktorá za misiu svojho pozemského života považuje približovať umenie divákom a rozvíjať ich vnútorný svet. Názov výstavy Päťdesiat odtieňov čiernej naznačuje sklon k recesii a snahe odľahčiť problémy pozitívnym prístupom. Autorka často s humorom paroduje samú seba. Názov by mohol odkazovať na okrúhle jubileum alebo na paródiu známeho romantického filmu Päťdesiat odtieňov sivej. Čierna symbolizuje aj smutné zážitky zo života (strata blízkeho človeka, vážne ochorenie, bolesť…), ktoré na výstave oživujú texty zamerané na rozvíjanie pozitívneho myslenia. Tvorba Evy Čarnokej siaha od grafického experimentu, fotografie, videa, happeningu, objektu, až k svetelným inštaláciám. V duchu vízie Jeana Dubuffeta sa zaoberá neškolenou výtvarnou tvorbou detí, mládeže, dospelých a seniorov. Inklinuje k tvorbe interaktívnych diel, ktoré motivujú návštevníkov galérie k triedeniu myšlienok a pocitov, vedú k sebavyjadreniu. Jej tvorbu často sprevádzajú texty s úlohami, cez ktoré môže vnímateľ dielam lepšie porozumieť. Eva Čarnoká (rod. Tkáčiková) je zastúpená v zbierke Galérie umelcov Spiša a jej dielo bolo uvedené v r. 2014/2015 na výstave so Samom Čarnokým v rámci cyklu Dvojice (katalóg, ISBN 978-80-89081-48-6).

10.12.2024 - 1.2.2025  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

80 rokov lesníckeho časopisu Les & Letokruhy - Niečo z lesa...

Výstavou si pripomenieme 80 rokov úspešného lesníckeho časopisu LES & LETOKRUHY. Návštevníci budú mať možnosť vidieť výber z tvorby karikaturistu Ľubomíra Juhása.

10.12.2024 - 25.5.2025  

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

60 rokov Múzea Andreja Kmeťa

Takmer presne pred 60 rokmi, 23. decembra 1964 sa začala písať história jednej z kľúčových kultúrnych a vedeckých inštitúcií v regióne Turiec – niekdajšieho Turčianskeho múzea Andreja Kmeťa. Dnes patrí do rodiny Slovenského národného múzea v Martine a pod názvom Múzeum Andreja Kmeťa otvára návštevníkom brány svojej unikátnej budovy v centre mesta Martin.

Oslávte s nami významné výročie prostredníctvom výstavy 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa. Vernisáž sa uskutoční v utorok 10. decembra 2024 o 16.00 hod. v I. účelovej budove Slovenského národného múzea v Martine, ktorá je sídlom múzea nesúceho meno jedného zo zakladateľov slovenského múzejníctva.

Snahy o založenie vlastného regionálneho múzea v meste Martin vyvrcholili v roku 1964, keď bolo zriadené okresné vlastivedné múzeum, ktoré dostalo s odkazom na osobnosť Andreja Kmeťa názov Turčianske múzeum Andreja Kmeťa. Základnou úlohou múzea bolo zabezpečiť komplexnú múzejnú dokumentáciu prírody a spoločensko-historického vývoja regiónu Turiec a výskum dejín slovenského múzejníctva a osobnosti Andreja Kmeťa. Za svoju históriu sa v ňom vystriedalo viac ako 90 zamestnancov. V súčasnosti múzeum spravuje viac ako 500 000 kusov zbierkových predmetov z oblasti spoločenských a prírodných vied.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa ponúka návštevníkom komplexný pohľad na históriu, aktivity a činnosť múzea. Predstaví hlavné témy, ktorým sa jeho zamestnanci už viac ako polstoročie venujú, významné zbierkové predmety, aj výstavy a expozície, ktoré návštevníkom počas svojej histórie ponúklo.

Na výstave sú použité fotografie z fotodokumentácie Múzea Andreja Kmeťa a súkromné fotografie, z ktorých veľká väčšina ešte nebola doteraz publikovaná a zverejnená. Výstavu dopĺňajú zbierkové predmety zahŕňajúce listinné dokumenty, olejomaľby, horniny, minerály, skameneliny, herbárové položky, entomologické krabice s vypreparovanými vzorkami hmyzu, liehové, formalínové a dermoplastické preparáty živočíchov.

Výstava 60 rokov Múzea Andreja Kmeťa, ktorá je realizovaná s finančným prispením mesta Martin, bude v priestoroch múzea prístupná do 25. mája 2025.

6.12.2024 - 2.3.2025  

Tatranská galéria v Poprade

Anjel Vianoc 2024

Kurátorka výstavy:      Anna Ondrušeková ml.
Vernisáž výstavy:        6. december 2024 o 14:00

Tatranská galéria v Poprade usporiadala už 20. ročník tradičnej predvianočnej detskej výtvarnej súťaže Anjel Vianoc. Prvýkrát sa mohli deti do tejto aktivity zapojiť v roku 2004. Súťaž Anjel Vianoc, je jedinečnou príležitosťou pre mladých tvorcov z materských, základných, špeciálnych, umeleckých a stredných škôl na Slovensku, aby ukázali svoj výtvarný talent. Táto iniciatíva spája umenie a tradície, pričom kladie dôraz na rozvoj kreativity, originality a individuálneho umeleckého výrazu.

Súťaž Anjel Vianoc už roky podporuje mladé talenty a zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji umeleckých schopností detí a mládeže. Kreativita je základom nielen pre umelecké prejavy, ale aj pre rozvoj empatie a kritického myslenia. Táto súťaž zároveň poskytuje deťom a mládeži možnosť vyjadriť svoje pocity, zážitky a pohľad na Vianoce, ktoré symbolizujú obdobie radosti, lásky a rodinného pokoja.

Tento rok sa zapojili žiaci materských, základných, špeciálnych, základných umeleckých a stredných škôl, a to s celkovým počtom 1362 prác zo 179 škôl.

ANJEL VIANOC VYHODNOTENIE 2024 (PDF)

Anjel Vianoc 2024 ANJEL VIANOC VYHODNOTENIE 2024.pdf (134.6 kB)

4.12.2024 - 9.2.2025  

Hradné múzeum vo Fiľakove

Čarovné Vianoce

Posledná tohtoročná výstava Hradného múzea vo Fiľakove je už klasicky spojená s Vianocami. Predmetom výstavy s názvom Čarovné Vianoce sú adventné dekorácie (sochy Mikulášov, Santa Clausov, luskáčikov), sklenené ozdoby, papierové adventné kalendáre, pohľadnice, krakowské a stolové rozkladacie betlehemy, medzi ktorými nájdeme historické, ľudové, ale aj novodobé papierové betlehemy od rôznych autorov zo zahraničia. Zbierka pochádza od súkromného zberateľa a cestovateľa Jána Hertlíka. Rodák z Handlovej žijúci v Pezinku o sebe hovorí ako o vášnivom cestovateľovi. Z ciest si nosí okrem bohatých spomienok aj suveníry v podobe starovekých replík, ako aj vianočné dekoračné predmety. Už ako dieťa si obľúbil vianočný čas, preto nie je prekvapením, že sa v dospelosti popri zbierkach zameraných na starovekú kultúru rozhodol vytvoriť aj súbor exponátov venujúcich sa vianočnej tematike, ktorý nás oboznámi s pôvodom, históriou a rozmanitosťou najrozšírenejších vianočných dekorácií. Otvorenie výstavy sa uskutoční 4. decembra 2024, o 16:30 hod. v galérii Mestského vlastivedného múzea. Jej sprievodným programom bude výroba vianočných ozdôb, príprava a ochutnávka sladkých vianočných dobrôt, vareného vína, ale aj burza kníh. Knihy si milovníci literatúry môžu vyberať za ľubovoľnú, symbolickú cenu. Vyzbierané peniaze poputujú do Materskej školy na Daxnerovej ulici vo Fiľakove. Vstup na vernisáž aj s programom bude – ako to obvykle býva – bezplatný.

2.12.2024 - 28.2.2025  

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň

Ponad vinice až po Modrý Kameň

Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň Vás pozýva na autorskú výstavu obrazov „Ponad vinice až po Modrý Kameň“. Eva Ježíšková Lásková je výtvarníčka, umelkyňa a architektka žijúca a tvoriaca v malej obci Hrubý Šúr pri Senci. Je rodáčkou z Veľkého Krtíša. Od roku 2017 vystavuje pravidelne svoje diela na Slovensku aj v zahraničí. Zo širokého spektra výtvarných techník jej najviac učarovala maľba akrylom. Vo svojich dielach zachytáva pocity, farby a témy tak, aby výsledná kompozícia bola zrozumiteľná pre každého. Jej tvorba je ovplyvnená najmä životom v Bratislave, bežným životom ľudí a rôznymi príbehmi.

Precíťte každé jedno umelecké dielo na vlastnej koži. Pozorujte príbehy, ktoré sa Vám otvoria pred očami, staňte sa ich súčasťou, skúste to a uvidíte, ako si každé jedno dielo žije vlastný život, silný príbeh naplnený emóciami, energiou a históriou. Dotvorte si ponúkané dielo v zhone s umeleckým zámerom autorky, alebo si v nich nachádzajte svoje vlastné. Ponorte sa do kozmickej hĺbky diel, nechajte pracovať svoje vedomie a podvedomie, kým príde silný umelecký zážitok.

Výstava bude pre verejnosť sprístupnená od 2. decembra 2024 do 28. februára 2025 v priestoroch barokovej sály kaštieľa na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.

V prípade záujmu o viac informácií nás kontaktujte na telefónnom čísle 047 24 54 100. Viac informácii sa dozviete aj na www.hradmodrykamen.sk.

Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.

29.11.2024 - 26.1.2025  

Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Fragmenty z histórie kaštieľa Machatka

Výstava k 40. výročiu Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici

- historické fotografie, úžitkové a dizajnové artefakty z historického kaštieľa, mobiliár z čias, kedy bol kaštieľ obývaný, info-panel, katalóg

Koncepcia výstavy: Roman Popelár, Božena Juríčková, Eliška Šefčíková
Otvorenie výstavy: 29.11. (piatok) 2024 o 17.00
Hudobní hostia: Sisa Michalidesová – flauta, Pavol Bereza – gitara

O výstave
Výstava je reakciou na dlhoročný dopyt návštevníkov galérie po udalostiach, ktoré predchádzali vzniku našej inštitúcie. Často išlo a ide o ľudí, ktorí do galérie zavítajú náhodne, po prvýkrát  – či už ako turisti alebo návštevníci vernisáže a stručné informácie na kovovej tabuli vo foyeri či v skromnom „bilténiku“ im nestačia. Zvlášť po pandémii počet takýchto záujemcov narastá. Nie každý návštevník žije v Senici a okolí, nie každý Seničan má záujem o kaštieľ a jeho históriu, no otázky a príležitosť nadchádzajúceho výročia založenia Záhorskej galérie nám dali podnet pokúsiť sa o experimentálny krok a aspoň na malom priestore predstaviť obrazy, ktoré pred mnohými desaťročiami zdobili izby kaštieľa, originálny mobiliár, ktorý zapĺňal priestory izieb posledných jeho obyvateliek, či drobné úžitkové a dizajnové objekty, ktoré im robili radosť. Ide o úlomky z histórie siahajúcej prevažne do prvých dvoch povojnových dekád, teda 50. a 60. rokov 20. storočia, aj keď viaceré vystavené artefakty sú podstatne staršie. Je známe že interiér kaštieľa v pol. 19. storočia vyhorel, takže pôvodné zariadenie a výzdoba sa nezachovali. Aj túto malú vzorku histórie môžeme vystaviť len vďaka spolupráci s MUDr. Adriánom Nečasom, ktorý nám exponáty zapožičal a samozrejme – aj vďaka spolupráci s Jánom Petrom a Jánom Hromekom, ktorí nám poskytli, popri cenných informáciách, aj negatívy originálnych záberov kaštieľa za posledných cca. 100 rokov. Tie vo zväčšenej podobe tvoria druhú časť expozície vo foyeri.

Ide o jednu z dvoch výstav naplánovanú k 40. výročiu založenia Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici. Vnímame ju ako prvý krôčik k budúcej rozsiahlejšej prezentácii, ktorá by vychádzala z výskumu a textov PhDr. Petra Brezinu. Jeden súborný – o histórii galérie – je súčasťou výročného dvojjazyčného katalógu k činnosti galérie v rokoch 2014 – 2024.

27.11.2024 - 13.2.2025  

Kysucké múzeum, Čadca

Zima na saniach

Druhou časťou nášho vianočného balíčka je výstava Zima na saniach, vytvorená zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Prevedieme Vás časmi dávno i nedávno minulými, keď dvojmetrové záveje a sneh praštiaci pod nohami nebol ničím výnimočným. Zimnú atmosféru výstavy ilustrujú unikátne odevy z našich zbierok, ako kabáty, kožuchy, čiapky, topánky či detské fusaky. Výstava však nie je len módnou prehliadkou zimného odievania, ale aj prehliadkou prác a trávenia voľného času v chladných mesiacoch.

K najznámejším zábavkám snehom pokrytého obdobia, nepochybne patria sánkovanie, lyžovanie. či korčuľovanie. Práve podľa týchto športov dostala výstava aj svoj názov. Milovníci zimných radovánok sa určite potešia rôznym typom lyží, sánok a doplnkov k zimným športom. Celkovú atmosféru výstavy dopĺňajú citáty z obecných kroník, vďaka ktorým zistíte, že jedna z najhorších zím, nielen na Kysuciach, bola na prelome rokov 1928/1929, kedy „od mrazu práskaly okenné tabule, drátové spojky telefónnych a elektrických vedení a koľajnice na trati.“

Súčasťou výstavy je aj rovnomenná výtvarná súťaž žiakov základných škôl, ktorá prebieha v termíne trvania výstavy na sociálnych sieťach. Za jednotlivé práce je možné hlasovať prostredníctvom označenia „Páči sa mi to“ na Facebooku a Instagrame Kysuckého múzea. Všetky dielka zapojené do súťaže, sú súčasťou výstavy Zima na saniach.

22.11.2024 - 1.2.2025  

LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen

Talent darovaný lesu

K životnému jubileu výtvarníčky Márie Gálovej. Výstava predstaví tvorbu profesionálnej výtvarníčky, ktorá svoj profesijný život venovala najmä grafickej tvorbe a nezmazateľne sa zapísala pod vizuál celého radu lesníckych organizácií na Slovensku.

22.11.2024 - 28.8.2025  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

Tatranský sen Otakara Štáfla

Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...

Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla, ktorá bude v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku prístupná od 22. novembra 2024 do 28. augusta 2025, predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.

Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.

Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.

Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.

Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.

21.11.2024 - 31.1.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

(Apex Guilt) – Škvrny salamandry

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, koncom novembra otvára výstavu intermediálneho umelca Antona Čierneho pod názvom (Apex Guilt) – Škvrny salamandry. Tvorba Antona Čierneho sa po dvoch rokoch vracia do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave a i tentoraz jeho výstava výrazne pôsobí na pozorovacie zmysly návštevníka a nabáda ho k zamysleniu sa.

Výstavu (Apex Guilt) – Škvrny salamandry tvorí videoinštalácia, ktorá sa v troch dejstvách a scénograficky vycibrenej symbolike podobá na fiktívny príbeh či bájku, ktorá však má základ v neuspokojivej realite slovenského reedukačného systému mládeže. V dvoch súbežne sa dopĺňajúcich videokanáloch sa pritom rozvíja rozprávanie o vine, obetiach, nachádzaní vlastnej slobody, ako aj zodpovednosti za stav, ktorý v slovenskej spoločnosti spôsobil to, že problém reedukačných centier bol dlhodobo prehliadaný a neviditeľný. Metafora strieľajúceho lovca v kontraste so zraniteľne pôsobiacou skupinkou mladých ľudí, takmer mimovoľne implikuje násilie, ohrozenie, ale aj túžbu po ochrane.  Anton Čierny si pritom na pomoc berie poučenia z teórie hier, z ktorých kreuje lovenú korisť – a tou je paradoxne práve nádej na zmenu. „Filmový jazyk stroho striedajú konštatovania generálnej prokuratúry, ktoré nás usádzajú do reality. Apex guilt (vrcholová vina), ktorú pociťujeme ako ľudský druh na vrchole svojho vývoja, sa tu metaforicky prenáša z obáv o náš ekosystém na našu spoločnosť. V nej sme ako hýbatelia štátu súčasťou problému, ale aj riešenia, ktorého základom je naša spolupatričnosť,“ uvádza kurátorka výstavy Jana Babušiaková.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 21. novembra 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM (Nám. baníkov 25, Rožňava).

21.11.2024 - 23.2.2025  

Nitrianska galéria, Nitra

(Vo) vnútri

Vystavujúce autorky: WOVEN
Kurátorka: Andrea Pleidel

Anotácia:Tam vonku sa WOVEN cítia ako doma, isto a sebavedome. Architektky rady hovoria, že tvoria mriežky, rámy a rámce pre ďalšie obsahy a interpretácie, situácie na zdieľanie nestálostí života. No nekonformný priestor bývalého obslužného schodiska Galérie mladých ich núti vystúpiť zo svojej komfortnej zóny – mriežka už je... zostať vonku, i keď vnútri?

Tlačová správa (PDF)

(Vo) vnútri NG-woven-ts.pdf (38 kB)

18.11.2024 - 26.1.2025  

Kaštieľ Radoľa

Betlehemy ako ich nepoznáme

Kysucké múzeum, kultúrna organizácia Žilinského samosprávneho kraja, pozýva na výstavu „Betlehemy ako ich nepoznáme“ v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli.

Vystavených je vyše 300 unikátnych betlehemov z tvorby Jozefa Práznovského zo Žiliny. Autor sa venuje kresbe, maľbe, grafike, kolážam, kombinovanej technike a plastike. Tvorí figuratívne kompozície s citom k farbe a priestoru. Je zakladajúcim členom Združenia nezávislých výtvarníkov ARTEFAKT.

Tvorbe betlehemov sa venuje už 25 rokov. Doposiaľ ich vytvoril viac ako 1400 kusov. Na ich výrobu využíva hlavne prírodné materiály. Figúrky vyrezáva z dreva, z vápenca, z pieskovca, z pálenej tehly alebo sú vymodelované z hliny, či moduritu. Miniatúrne betlehemy sú vytvorené z rybích kostí, z jadierok ovocných plodov, z kôstok rôznych tekvíc a ovocia. Tie úplne najmenšie figúrky vysekáva do ryže. Prvý betlehem, ktorý prebudil jeho záujem o sakrálne umenie, vytvoril z dreva. Pri tvorbe miniatúrnych betlehemov používa ostré lekárske skalpely, vhodné na precíznu prácu. „Keď robím malé maštaľky z lieskového orecha, pistácie, z liči, tak útle postavičky vyrezávam celý týždeň. Ďalší týždeň ich pozorne maľujem, musím čakať pokiaľ farby uschnú. Takto som doteraz vytvoril tisícky malých, väčších postavičiek z mnohých rôznorodých materiálov. Až nasledujúci týždeň začne samotná inštalácia viacerých postavičiek na svoje miesto. Až potom je vidieť, že som niečo spravil,“ objasňuje autor.

Na výstave možno vidieť betlehemy v rôznych orechových škrupinách ako sú kokosové, vlašské, lieskové aj cudzozemské. Najmenší bol vytvorený do škrupinky z pistácie. Z plodov používa hrozno, liči, avokádo, mango, papáju, ananás, granátové jablko, figy, a iné. Opracoval aj bambusové listy, či tekvičky. Vo vystavených betlehemoch sú zakomponované aj mušle, lastúry, hviezdice a mnohé iné dary mora. Na betlehemské stĺpy, či oporu pre strechy využíva dikobrazie ostne. Inšpirovali ho aj kamene. Jeho „Betlehem z riečneho kameňa“ získal minulý rok 3. cenu na výstave betlehemov „Greccio 2023“ v Žiline. Výstavu dopĺňajú aj obrazy z autorovej tvorby.

Autor je držiteľom certifikátu o zápise do Slovenskej knihy rekordov za najväčší počet vystavených betlehemov od jedného autora (538 ks) a zápis za najmenší vyrobený betlehem v zrnku nového korenia (6 x 6 mm). Certifikát si prevzal z rúk komisára na vernisáži svojej výstavy v Kaštieli Radoľa v roku 2010.

Okrem domácich výstav sa zúčastnil aj zahraničných. Najcennejšou je účasť na celosvetovej výstave betlehemov v Ríme v roku 2009 v kostole Santa Maria del Popolo, kde predstavil 10 betlehemov, ktoré sa dostali do celosvetového katalógu. Od roku 2014 je členom svetovej federácie betlehemárov UN-FOE-PRAE so sídlom v Ríme. Jeho betlehemy mali možnosť vidieť na výstave aj pútnici v Lurdoch a Medžugorí. Nachádzajú sa aj v Indii, Kanade, Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, Turecku, Taliansku, Švédsku a Nemecku.

12.11.2024 - 26.1.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Kríž nás sprevádza

Výstava pod  názvom „Kríž nás sprevádza“ prezentuje kríž ako jeden z najdôležitejších symbolov kresťanstva. Stojí na vrcholoch hôr, visí na stenách a nosí sa ako šperk v podobe príveskov na retiazke. Prečo však práve kríž – znak krutej bolesti a smrti je kľúčovým symbolom náboženstva, ktorého hlavným posolstvom je nádej na vykúpenie a vzkriesenie? Odkedy je kríž uctievaný a prečo je stále aktuálny?

Výstava je sprístupnená v expozičných priestoroch Podtatranského múzea v Poprade na Vajanského 72/4, 058 01 Poprad.

Sprístupnenie výstavy 12. novembra 2024, vernisáž výstavy bude spojená s inauguráciou rovnomennej publikácie vdp. Mgr. Michala Liptáka a s prednáškou autora a uskutoční sa vo štvrtok  14. novembra 2024 o 17:00  v priestoroch múzea na Vajanského 72/4 Poprad. Vstup na vernisáž a inauguráciu voľný.

Tlačová správa k inaugurácii publikácie a k výstave Kríž nás sprevádza (PDF)

Tlačová správa k inaugurácii publikácie a k výstave
Kríž nás sprevádza Tlačová_správa_Kríž_nás_sprevádza.pdf (214.5 kB)

7.11.2024 - 28.3.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Slovenská stopa v dejinách Gemera

Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku. „Historické územie Gemerskej župy bolo od nepamäti príznačné plodným a navzájom tolerantným súžitím viacerých národností a etnických skupín. Miešali sa tu nielen rodiny, ale aj spôsob života, spôsob obrábania pôdy, remeselníctvo, staviteľstvo, vierovyznania a mohli by sme takto pokračovať. Táto výstava nám ukazuje, akú výraznú stopu v tomto súžití zanechal slovenský element na Gemeri,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.

Hlavným cieľom výstavy je aktívne pôsobiť na formujúce sa historické vedomie mladých ľudí, oboznámiť ich s dejinami regiónu, z ktorého pochádzajú a so životom ich priamych predkov. V neposlednom rade tiež podporiť rozvoj myslenia žiakov a  študentov v dejinných súvislostiach. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť sa bližšie zoznámiť s každodenným životom slovenského obyvateľstva na Gemeri, ktorý bol v minulosti determinovaný viacerými činiteľmi. Predstavovali ich najmä spôsob obživy, pôsobenie rôznych inštitúcií či neformálnych skupín. „Z časového hľadiska výstavu uzatvára Slovenské národné povstanie, ktorého udalosti sa nevyhli ani gemerskému regiónu. Rok 1945 a nasledujúce už prinášajú do života obyvateľov v mnohých oblastiach tak zásadné zmeny, že ich dôsledkom je postupný zánik „starého“ spôsobu života,“ doplnil autor výstavy Martin Hajduk. Záujemcovia sa môžu takisto tešiť na bohatý sprievodný program počas celého trvania výstavy. Pôjde najmä o komentované prehliadky výstavy, tematický prednáškový cyklus či vzdelávacie workshopy.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 07. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

1.11.2024 - 30.11.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

S energiou na ochranu prírody

Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?

Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.

V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.

Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.

Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.

Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!

V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).

29.10.2024 - 28.2.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Kým sa povie Áno

Dobové svadobné šaty v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave

Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola.

Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobne módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 29. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

24.10.2024 - 16.2.2025  

Slovenské technické múzeum, Košice

Spomínam na Paríž, Tokio a Los Angeles

Výstava SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea SPOMÍNAM NA PARÍŽ, TOKIO, LOS ANGELES (JUBILEJNÉ ROKY SPOLOČNÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH VÝPRAV NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH) je určená nielen pre fanúšikov športu, ale pre všetkých návštevníkov rôznych vekových kategórií. Výstava sa zameriava na štvorkové roky 1924, 1964 a 1984. Výstava bude sprístupnená pre verejnosť od 24. októbra 2024 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.

"Cieľom výstavy je na jednom mieste verejnosti sprístupniť zbierkové predmety, odkazujúce na olympijské úspechy a participáciu výprav spoločného štátu Čechov a Slovákov na olympijských hrách. Digitalizáciou zbierkových predmetov, fotografií a archívnych dokumentov participujúcich partnerov vznikla nová online platforma www.csdedicstvo.com. Zaujímavou formou prispieva k jednoduchšej dostupnosti týchto artefaktov pre verejnosť,“ povedala kurátorka výstavy Zdenka Letenayová z SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea.

ZAUJÍMAVOSTÍ Z OLYMPIÁD ,,ŠTVORKOVÝCH ROKOV“
PARÍŽ 1924
V československej výprave bolo 133 športovcov a len 4 ženy. Súťažilo sa v 75 disciplínach a 16 športovcov si prinieslo spolu 10 medailí. V neoficiálnom bodovaní Československo obsadilo 15. miesto. Historicky prvú zlatú medailu si odniesol Bedřich Šupčík v šplhu. Historicky prvý raz bolo použité olympijské motto ,,Citius, altius, fortius“ (rýchlejšie, vyššie, silnejšie), olympionici bývali po prvýkrát v olympijskej dedine a vysielané boli aj rozhlasové prenosy. V Paríži sa zaviedlo na záverečnom ceremoniáli vztýčenie troch vlajok, a to Medzinárodného olympijského výboru, usporiadateľskej krajiny a krajiny, ktorá prevezme štafetu nad blížiacou sa olympiádou.

TOKIO 1964
Prvé olympijské hry konajúce sa na ázijskom kontinente. Československá výprava, v ktorej bolo 104 športovcov, z toho 9 žien obsadila v neoficiálnej klasifikácii štátov deviate miesto, keď získala päť zlatých, šesť strieborných a tri bronzové medaily. Olympijskú premiéru mal šport: volejbal a džudo. 
"Tri zlaté kovy si vybojovala Věra Čáslavská, ktorá triumfovala vo viacboji (z trónu zosadila dovtedy neohrozenú gymnastickú kráľovnú Larisu Latyninovú zo ZSSR, dodnes medailovo najúspešnejšiu ženu olympijskej histórie), v preskoku a kladine Ďalšie zlaté kovy pridali v stíhacích pretekoch cyklistov na 4 km Jiří Daler a vo vzpieračskej kategórii do 82,5 kg Hans Zdražila,“ dodala kurátorka Zdenka Letenayová. 

Nástup výpravy ČSR na otváracom ceremoniáli OH 1964 v Tokiu.
Foto: Archív SOŠM

LOS ANGELES 1984
Československí olympionici medzi účastníkmi chýbali.
"Stali sa obeťami politického tlaku zo strany Sovietskeho zväzu smerom k riadiacim politickým  orgánom (a následne k národným olympijským výborom) krajín tzv. východného bloku,“  priblížila Zdenka Letenayová.
 

22.10.2024 - 30.6.2025  

SMOPAJ, Liptovský Mikuláš

Králi oblohy

Srdečne vás pozývame na vernisáž autorskej výstavy Považského múzea v Žiline pod náz­vom KRÁLI OBLOHY.

Príďte spoznať DRAVCE, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, ich nároky na prostredie, čím sa živia, čo ich ohrozuje, aký majú význam pre ekosystém a čo je to dohovor CITES.

Výstava bude doplnená zbierkami nášho múzea.

Tešíme sa na vás 22. októbra o 16.00 h v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Kurátorka výstavy: Mgr. Alena Lenková

17.10.2024 - 31.1.2025  

Záhorské múzeum v Skalici

1. svetová vojna

Kurátori: Václav Štepánek, Martin Hoferka
Vernisáž: 17. októbra 2024 o 17.00 hod.

K 110. výročiu začiatku prvej svetovej vojny pripravilo Záhorské múzeum v Skalici výstavu 1. svetová vojna. Vo výstavných priestoroch budú sprístupnené dve samostatné časti. Prvá, všeobecnejšia, bude venovaná prvej svetovej vojne na Záhorí, panely s textami budú doplnené zbierkovými predmetmi. Druhá časť pod názvom „Obrázky z balkánského bojiště“ je prevzatá zo susednej Moravy z Múzea Brněnska. Tvoria ju panely vychádzajúce z fotografií a informácií z denníka uherskobrodského rodáka, nadporučíka c. k armády Hynka Doležala, ktorý pôsobil na solúnskom fronte, z rokov 1914 - 1918. Jej autorom je doc. Václav Štepánek.

V kultúrnom programe sa predstaví Mužský zbor Kúcané s pásmom vojenských piesní zo Záhoria.

Na podujatí bude možné zakúpiť publikácie venované problematike prvej svetovej vojny.

13.10.2024 - 26.1.2025  

Kaštieľ Radoľa

Svet fantázie inými rukami

Kysucké múzeum sprístupnilo vo výstavných priestoroch radoľského kaštieľa 14. ročník  putovnej výstavy „Svet Fantázie inými rukami“ pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Ing. Eriky Jurinovej. Vystavené sú nápadité ručné práce zhotovené z rôznych materiálov,  ktoré skrášlia interiér, či majú aj praktické využitie. Autormi sú klienti a zamestnanci zo zariadení sociálnych služieb ŽSK: CSS Synnómia Žilina, CSS Tau Turie, CSS Anima Liptovský Mikuláš, CSS Zákamenné, CSS Studienka Novoť , CSS Žarec, Čadca, CSS Horelica, Čadca a CSS Fantázia Kysucké Nové Mesto, v spolupráci  ktorého sa výstava v kaštieli realizovala.

Textilné zvieratká,  drevené, či  keramické dekorácie, tašky, čiapky, gombíkové obrázky, papierové ružičky a ďalšie kreatívne ručné  práce boli vytvorené počas aktívneho trávenia voľného času v rámci pracovnej terapie. Sú tiež vhodnou inšpiráciou pre spoločné domáce tvorivé aktivity.

10.10.2024 - 28.2.2025  

Považské múzeum v Žiline

Čo na oblohe (ne)vidíme?

Nočná obloha nie je ani zďaleka čierna. Je plná farieb a tajomných úkazov, hmlovín a objektov, ktoré nie sú voľným okom viditeľné. Zbierka snímok astrofotografa Ondreja Králika odhalí krásy nočnej oblohy a mimoriadne úkazy, ktoré je možné zachytiť len snímačom fotoaparátu.

Obsahom výstavy s názvom Čo na oblohe (ne)vidíme v kaplnke Budatínskeho hradu je rozsiahla zbierka fotografii, ktoré zachytávajú krajinársku astrofotografiu a objekty hlbokého vesmíru. Na snímkach môžu návštevníci  vidieť letnú Mliečnu dráhu, kométu, polárnu žiaru, nadoblačné blesky, súhvezdia, hviezdokopy a hmloviny. Zbierku tvoria fotky získané na Slovensku v Chorvátsku a Taliansku. Cenným úlovkom sú snímky polárnej žiary zachytenej na Slovensku, ktorá bola viditeľná aj voľným okom v máji 2024.

„Vo svete plnom negatívnych informácií, chaosu a nervozity je podstatné nájsť bezpečné miesto plné pohody. Oázou pokoja ako stvorenej na psychohygienu je pre mňa noc strávená v prírode s jasnou oblohou nad hlavou. Hviezdne nebo, majestátna panoráma, výhľady na nezaplatenie a zvuky lesa sú skutočným balzamom na dušu,“ približuje fotograf Ondrej Králik. Detailné zábery vzdialených vesmírnych objektov a krásy nočnej krajiny si tak môžu záujemcovia vychutnať vo vysokom rozlíšení na dosah ruky.

„Za krásnymi snímkami nočnej oblohy sa skrýva veľké úsilie a námaha. Na vytúžený záber je potrebné čakať za rôznych podmienok, či v mraze alebo teple aj niekoľko hodín. Autor výstavy – Ondrej Králik patrí k uznávaným astrofotografom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tejto fotografickej disciplíne sa na vysokej úrovni venuje už od roku 2015. Niekoľkokrát bol ocenený v NASA. Napríklad v roku 2017 vznikla snímka veľmi vzácneho záznamu tzv. červeného škriatka – nadoblačného výboja – nad Tatrami. Tešíme sa, že v rámci výstavy máme možnosť prezentovať aj túto snímku spolu s ďalšími unikátnymi zábermi,“ doplnila kurátorka výstavy Andrea Slaná.

Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať v kaplnke Budatínskeho hradu 16. októbra o 16.00.

27.9.2024 - 28.2.2025  

Kysucké múzeum, Čadca

Stolárikovci

Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu Stolárikovci - Z Kysúc do Kanady, ktorú pripravilo aj vďaka spolupráci s Ottawskou univerzitou v Kanade. Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.

Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.

Neskôr v roku 1945 sa Mariánov otec Imrich Stolárik mladší začal obávať približujúceho ruského frontu. Preto koncom januára 1945 nastúpil so svojou rodinou do vlaku, ktorý ich odviezol do rakúskeho Aurolzmünstera, kde mali získať dočasné útočisko. Marián mal vtedy iba 2 roky. V tejto dedinke nakoniec so svojou rodinou strávil dlhých 6 rokov, bez možnosti návratu na Slovensko. V utečeneckom tábore žili v biednych podmienkach. Z tábora sa im nakoniec podarilo dostať v roku 1951 do Kanady.

V Kanade sa Mariánov otec hneď začal zapájať do národného a spolkového života. Za svoj život získal množstvo ocenení, z ktorých viaceré pochádzali aj priamo od kanadskej vlády. Vždy sa otvorene hlásil k svojmu kysuckému pôvodu a pri písaní svojich článkov sa podpisoval ako Imrich Stolárik Kysucký. Celý svoj život bojoval za Slovákov a Slovensko, za jeho samostatnosť.

Otcova láska k vlasti ovplyvnila aj jeho deti najmä Mariána, ktorý sa nielen významne podieľal na národnom a spolkovom živote v Kanade ale prakticky celý svoj profesionálny život zasvätil v prospech Slovenska a Slovákov. Doktorandské štúdium vyštudoval na univerzite v americkom štáte Minessota. Minessotskú univerzitu si vybral zámerne, pretože ako prvá začala systematicky zhromažďovať archívne písomnosti od imigrantov z južnej a východnej Európy a vykonávať rozsiahlejší výskum. Neskôr v roku 1976 pracoval v Národnom múzeu o človeku v Ottawe (dnes Kanadské múzeum civilizácie), kde získal pozíciu pre výskum kanadských Slovanov v oddelení Kanadského centra pre štúdium ľudovej kultúry. Počas práce v múzeu zhromaždil početné materiálne artefakty týkajúce sa slovenských dejín a kultúry a uložil ich do zbierok múzea, národnej knižnice a národného archívu.

V roku 1978 vymenil prácu v múzeu za post riaditeľa Balchovho inštitútu vo Filadelfii, ktorý dokumentoval históriu a skúsenosti viac ako šesťdesiatich etnických skupín v Spojených štátoch amerických. Za pôsobenia Mariána Stolárika sa tento inštitút reštrukturalizoval a rozvinul. Do inštitútu získal okrem financií pokrývajúcich jeho chod aj tisícky kníh, archívnych záznamov a rozličných artefaktov. Inštitút zrealizoval pod jeho vedením množstvo výstav interpretujúcich život prisťahovalcov v Amerike v minulosti.

V roku 1980 aj na popud Mariána Stolárika bola medzi kanadskými Slovákmi vyhlásená zbierka za účelom založenia budúcej Katedry slovenských dejín a s tým súvisiaceho profesorského miesta na Ottawskej univerzite. Bolo vyzbieraných 500 000 dolárov od slovenských komunít žijúcich v Kanade i v USA. K tejto čiastke prispela kanadská vláda sumou 400 000 dolárov a katedra sa mohla založiť. Marián Stolárik získal miesto profesora na katedre, ktoré zastával ďalších takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2022. Počas svojho pôsobenia na katedre pravidelne prednášal o histórii Slovákov a o dejinách prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Na univerzite založil Slovenský archív, do ktorého získal veľa cenných dokumentov viažucich sa k slovenskej komunite. Založil osem štipendijných fondov na univerzite, ktoré podporujú štúdium slovenských dejín. Študentom a vedeckým pracovníkom pomáhajú financovať ich štúdium a výskum. Túto možnosť využil aj historik Kysuckého múzea PhDr. Marián Liščák, PhD., ktorý vďaka podpore Ottawskej univerzity začiatkom roka 2024 absolvoval za účelom realizácie výstavy výskumný pobyt v Ottawe.

Profesor Stolárik vydal 10 kníh a publikoval mnoho odborných článkov, v ktorých sa zaoberal históriou Slovenska a prisťahovalcom. Aj vo veku 81 rokov sa aktívne podieľa na aktivitách slovenských komunít v Severnej Amerike. Je členom Prvej katolíckej Slovenskej Jednoty, Slovenského národného spolku a Slovenského katolíckeho Sokola. Od roku 1958 je členom Kanadskej slovenskej ligy a od roku 2016 je jej znovuzvoleným predsedom.

Za svoju prácu získal množstvo ocenení, z ktorých možno spomenúť ocenenie Vyslanca dobrej vôle udeleného v roku 2013 ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, či medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o upevnenie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.

Marián Stolárik a jeho rodina sú pekným príkladom spletitých osudov našich rodákov v cudzine a príkladom kam až sa v priebehu niekoľkých generácií mohli dostať. Sú pre históriu Kysúc veľmi dôležitými a je potrebné, aby ich Kysučania poznali. Veríme, že aj táto výstava prispeje k ich zaslúženému etablovaniu v národnej histórii, keďže pre Slovensko a Slovákov toho vo svete vykonali mnoho.

Pre Kysucké múzeum je veľkou cťou privítať profesora Mariána M. Stolárika na Kysuciach, kedy sa osobne zúčastní na vernisáži výstavy venovanej jeho rodine, ktorá sa bude konať 27. septembra 2024 o 14:00 hod v priestoroch čadčianskej pobočky na Moyzesovej ulici. V deň vernisáže o 11:00 hodine bude mať profesor Stolárik v priestoroch múzea prednášku na tému Vysťahovalectvo do Severnej Ameriky.

26.9.2024 - 31.1.2025  

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Divadelná Reduta

Milí priatelia Múzea Spiša, Spišského divadla, ako aj všetci nadšenci histórie a divadelníctva, srdečne vás pozývame na výstavu Divadelná Reduta v historickom Provinčnom dome – vo výstavných priestoroch Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Výstava predstavuje fascinujúcu históriu Mestského divadla a Reduty, ktorá bola postavená v rokoch 1899 – 1902 podľa návrhu budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera.

Naša výstava sa sústredí na tri kľúčové obdobia divadelného umenia v Redute:

Krajové divadlo Spišská Nová Ves (1956 – 1963)

Divadlo pre deti a mládež ako pobočná scéna Divadla Jonáša Záborského v Prešove (1980 – 1992)

Spišské divadlo (od 1992)

Výstava Divadelná Reduta vás prevedie dejinami Spišského divadla prostredníctvom autentických scénických návrhov, divadelných scén, kostýmov a dobových materiálov. Nechajte sa vtiahnuť do sveta divadla a objavte, ako sa vyvíjalo v srdci Spiša!

20.9.2024 - 31.1.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Storočie v múzeu

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás  pozýva na výstavu „Storočie v múzeu“.

Dvadsiate storočie bolo obdobím veľkých geopolitických, vedeckých a sociálnych zmien. Ľudstvo v ňom zažilo radikálny vedecko-technický pokrok, ktorý žiaľ nemal vždy pozitívny dopad. Bolo to storočie dosiaľ dvoch najväčších vojnových konfliktov, obdobie diktatúr          a autoritatívnych režimov, politického napätia, ale aj kontrastov. V neposlednom rade sa jedná o roky, ktoré si ešte mnoho ľudí „minulého storočia“ dobre pamätá a ktorých dopady a udalosti sú dodnes predmetom pálčivých tém a diskusií.

Výstava „Storočie v múzeu“ ponúka prehľad kľúčových udalostí svetových, slovenských         i miestnych dejín 20. storočia, podčiarknutých výberom reprezentatívnych predmetov             a fotografií zo zbierkového fondu Pohronského múzea. „Storočie v múzeu“ pozostáva z 10 samostatných častí, z ktorých každá sa venuje konkrétnemu desaťročiu 20. storočia. Panely s textom obsahujú chronologický sled historických udalostí vystihujúcich podstatu daného obdobia. Charakteristika jednotlivých dekád je stručná a vecná. Cieľom je, aby sa návštevník v konkrétnom desaťročí rýchlo zorientoval a vystavené predmety do časového rámca ľahšie zaradil.

Text je doplnený dobovými fotografiami z fotoarchívu Pohronského múzea. Vystavované predmety a dokumenty pochádzajú výhradne zo zbierok Pohronského múzea a väčšinou pochádzajú alebo súvisia primárne s mestom Nová Baňa. Vybrané boli so zreteľom na ich jasné datovanie a teda možnosť presného chronologického i faktografického zaradenia. Zároveň majú priamy súvis so spomínanými historickými udalosťami svetového či miestneho významu.

Popri historickému rozmeru je výstava akousi sondou do práce muzeológa- prostredníctvom rozmanitosti zbierkových predmetov ukazuje na systematické zhromažďovanie, uchovávanie a dokumentovanie pamiatok z jednotlivých dekád v histórii ľudskej spoločnosti. 

Ambíciou je vyvolať u návštevníkov „staršej“ generácie spomienky na (ne)dávnu minulosť, mladším generáciám zas pomôcť ľahšie sa zorientovať v histórii a vnímať ju prostredníctvom priamych súvislostí, k čomu dopomôžu vystavované predmety (väčšinou) prepojené na miestnu históriu.

Pre spestrenie bude pre záujemcov pripravený tematický „fotokútik“, v ktorom sa vďaka pripraveným rekvizitám budú môcť návštevníci aspoň na chvíľu stať nežnými dámam             i a pravými gentlemanmi zo začiatku 20. storočia. Na pamiatku si odnesú vlastné originálne fotografie. Pripravená bude tiež krabica s označením „Vaše spomienky“, do ktorej budú môcť návštevníci prispieť vlastnými postrehmi, pripomienkami, dojmami a názormi na minulé storočie.

19.9.2024 - 14.2.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Nová Prievidza

Výstava verejnosti prvýkrát na jednom mieste predstaví výber najzaujímavejších plánov z prípravnej projektovej dokumentácie výstavby sídliska Píly, ktoré je dodnes jedným z najlepších príkladov socialistického budovania miest na Slovensku. Chronologické usporiadanie dokumentov a názorné priblíženie ich obsahu s pomocou doposiaľ málo známych dobových fotografií návštevníkov vtiahne do premenlivého procesu plánovania a výstavby sídliska s mimoriadne hodnotným výsledkom…

3.9.2024 - 31.8.2025  

Považské múzeum v Žiline

Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí

Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola  známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od  konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.

„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.

V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol  znárodnený, v rámci reorganizácie sa  z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.

Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a  snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670  zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral  jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16  –  21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.

Výstava  sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s.  Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú  zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.

15.8.2024 - 18.5.2025  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Levoča kráľov

Výstava venovaná výročiu stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči, v roku 1494.

Na sklonku stredoveku Jagelovská dynastia zjednotila krajiny strednej Európy, z ktorých sa na čas stala Európa jagelovská. Takmer dva roky po smrti svojho otca, poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, sa v apríli 1494 v Levoči na Spiši stretli bratia Jagelovci: český a uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert, knieža Žigmund a knieža Fridrich, ktorý koncom roku 1493 celebroval svoju prvú pontifikálnu omšu v krakovskej katedrále. Dovtedy nikdy neboli tak dlho spolu. Čo tým chceli ukázať? Jednotu dynastie? Snahu diskutovať o rôznych naliehavých problémoch? Mier v strednej Európe bol len zdanlivý. V liste adresovanom bratovi Jánovi Albertovi vo februári 1494 iniciátor stretnutia, kráľ Vladislav II., naznačil, že by sa mali prediskutovať záležitosti kresťanstva všeobecne, ako aj oboch kráľovstiev.

Na stretnutí malo byť prerokovaných mnoho otázok. Samotný kráľ Vladislav II. bol v ťažkej situácii, pretože jeho vládu ohrozoval nemecký kráľ Maximilián Habsburský (1459 – 1519), ktorý chcel pre seba získať uhorský trón. Vzrástla aj moc palatína Štefana Zápoľského (†1499). Mnohí magnáti rozhodnutia panovníka otvorene ignorovali. Medzi nimi hral prím vodca Vavrinec Ujlaki (1460 – 1524). Aj Ján Albert bojoval s rôznymi problémami. Bolo potrebné objasniť otázku príslušnosti Moldavska i zabezpečenie pozície pre ich mladšieho brata, kniežaťa Žigmunda. Boli to všetky témy, o ktorých sa rokovalo? Tajná povaha stretnutia dáva priestor rôznym špekuláciám a dohadom. Vyvoláva mnoho otázok. Zo stretnutia sa zachoval iba jeden dokument, podpísaný oboma panovníkmi a potvrdený ich pečaťami.

26.7.2024 - 1.3.2025  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Od hlavy po päty odetí v zákone

SNM – Múzeum židovskej kultúry vás pozýva na svoju novú autorskú výstavu „Od hlavy po päty odetí v zákone“. Výstavu pripravilo SNM – Múzeum židovskej kultúry pri príležitosti 30. výročia svojho založenia a je to zároveň ďalší projekt zo série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Séria začala expozíciou zobrazujúcu košer či už v oblasti stravovania, ale aj v iných oblastiach života veriacich, odievanie zahŕňajúc. Práve preto možno túto novú výstavu chápať ako nadväzujúcu na už spomínaný zámer predstaviť návštevníctvu rozličné – menej známe, možno i celkom neznáme – oblasti každodenného života veriacich v intenciách ich religiozity. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu MŽK – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.

18.5.2024 - 31.5.2025  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Tajomstvá depozitára

Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas,  Vám tieto unikátne predmety predstaviť.

Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať  samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.

Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet  sa stane predmetom roka.

https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/

2.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš

Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.

Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.

Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.

Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.

Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

18.12.2024 - 31.1.2025  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Alkohol v dobe bronzovej. Pre ľudí i bohov, na svete tomto i inom

Výstava prezentuje ako naši predkovia v dobe bronzovej nazerali na užívanie alkoholických nápojov. To, čo je dnes vnímané ako príčina rozvratu rodín, pôvodca psychickej a fyzickej závislosti, bolo vtedy z rôznych príčin považované za elixír života, posvätnú obeť bohom a prostriedok na stmeľovanie vzťahov.