Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 2. 12. 2024
2.12. - 13.12.2024
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Vianoce na dedine / Vianoce v múzeu
Vianoce sa nezadržateľne blížia. Obdobie zimy, krátkych dní, dlhých nocí, tmy, zvýšenej aktivity temných síl je tu. Čo ak vám striga vojde cez kľúčovú dierku do príbytku? Alebo vás začne mora gniaviť na žalúdku? Či čiernu mačku máte stále v pätách? Ak sa len nebojíte, poďte do múzea!
Od pondelka 2. do piatka 6. decembra 2024 sme prichystali podujatie určené pre kolektívy škôlkarov a žiakov materských a základných škôl. Interaktívnou formou si priblížime predvianočné a vianočné obdobie, zahĺbime sa do činností vykonávaných v rámci stridžích dní, zhotovíme si vianočné ozdoby, spoločne si pripravíme štedrovečerný stôl, čo-to okoštujeme, nakŕmime predkov múzea a v závere si zaspievame koledu.
Miesto: priestory múzea, Košovská cesta 9, Prievidza
Cieľová skupina: všetky ročníky materských a základných škôl
Dĺžka podujatia: 60 minút
Optimálny počet žiakov v skupine: do 20
Vstupné: 3 €
Účasť na sprievodnom podujatí je potrebné nahlásiť vopred na telefónnom čísle 046/542 30 54.
2.12.2024 - 31.1.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Vianoce na sídlisku
Po minuloročných Vianociach na dedine prievidzskí múzejníci svojim návštevníkom ponúkajú Vianoce sídliskovej éry v časoch socializmu. Výstava je pohľadom do domácnosti mladej štvorčlennej baníckej rodiny v polovici 70. rokov 20. storočia, v čase krátko pred štedrou večerou, avšak s už rozbalenými darčekmi nedočkavých členov rodiny. Konkrétne ide o múzejnú inscenáciu obývačky najpočetnejšie zastúpeného typu bytu na prievidzskom sídlisku Píly, čím podujatie voľne nadväzuje na súbežne prebiehajúcu výstavu Nová Prievidza. Samotná štedrovečerná scéna už vyzerá tak, ako by v tom čase mohla vyzerať v podstate kdekoľvek na Slovensku, o čom návštevníkov presvedčia dobové fotografie z rodinných archívov obyvateľov Prievidze a okolia.
Fotografie, ale najmä samotnú vianočnú izbu vybavenú a ozdobenú v štýle 60. - 70. rokov si všetci priaznivci vianočných spomienok môžu prísť pozrieť do priestorov Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9 od začiatku decembra až do konca januára nového roka.
2.12.2024 - 28.2.2025
Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Modrý Kameň
Ponad vinice až po Modrý Kameň
Slovenské národné múzeum – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň Vás pozýva na autorskú výstavu obrazov „Ponad vinice až po Modrý Kameň“. Eva Ježíšková Lásková je výtvarníčka, umelkyňa a architektka žijúca a tvoriaca v malej obci Hrubý Šúr pri Senci. Je rodáčkou z Veľkého Krtíša. Od roku 2017 vystavuje pravidelne svoje diela na Slovensku aj v zahraničí. Zo širokého spektra výtvarných techník jej najviac učarovala maľba akrylom. Vo svojich dielach zachytáva pocity, farby a témy tak, aby výsledná kompozícia bola zrozumiteľná pre každého. Jej tvorba je ovplyvnená najmä životom v Bratislave, bežným životom ľudí a rôznymi príbehmi.
Precíťte každé jedno umelecké dielo na vlastnej koži. Pozorujte príbehy, ktoré sa Vám otvoria pred očami, staňte sa ich súčasťou, skúste to a uvidíte, ako si každé jedno dielo žije vlastný život, silný príbeh naplnený emóciami, energiou a históriou. Dotvorte si ponúkané dielo v zhone s umeleckým zámerom autorky, alebo si v nich nachádzajte svoje vlastné. Ponorte sa do kozmickej hĺbky diel, nechajte pracovať svoje vedomie a podvedomie, kým príde silný umelecký zážitok.
Výstava bude pre verejnosť sprístupnená od 2. decembra 2024 do 28. februára 2025 v priestoroch barokovej sály kaštieľa na hrade Modrý Kameň počas otváracích hodín múzea.
V prípade záujmu o viac informácií nás kontaktujte na telefónnom čísle 047 24 54 100. Viac informácii sa dozviete aj na www.hradmodrykamen.sk.
Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu programu.
2.12.2024 16:00
SMOPAJ, Liptovský Mikuláš
Prebádané i neprebádané končiny Nórska
Srdečne pozývame na naše ďalšie ekopodujatie.
Príďte si vypočuť prednášku významného slovenského zoológa Jána Obucha o zážitkoch z jeho ciest za sovami do ďalekého Nórska.
Medzi jaskyniarskou pospolitosťou má Ján Obuch mimoriadnu autoritu a jeho schopnosť spracovať tisíce kostí drobných stavovcov do prehľadnej tabuľky so zrozumiteľným komentárom je pre slovenské jaskyniarstvo skôr raritou a samozrejme aj veľkým prínosom.
Do zbierkového fondu nášho múzea sa v roku 2022 podarilo získať celoživotné zbery Jána Obucha, ktorý sa špecializuje na zber, určovanie a vyhodnotenie nálezov kostí stavovcov pochádzajúcich najmä z jaskýň a krasových území. Ide o mimoriadne cennú kolekciu nielen v jej početnosti (okolo 300 000 určených zvierat), ale aj rozsahu územia, z ktorého pochádza - zahŕňa 3 kontinenty (Európa, Ázia, Afrika).
2.12. - 3.12.2024
Múzeum Bojnice /Bojnický zámok/, SNM
Mikuláš na Bojnickom zámku
Upozornenie: Všetky vstupy na 2. decembra sú už plne obsadené. Ďakujeme za pochopenie.
Svätý Mikuláš zavíta aj tento rok na Bojnický zámok
SNM-Múzeum Bojnice pripravilo pri príležitosti sviatku Sv. Mikuláša pre najmladších návštevníkom špeciálne prehliadky zámku spojené s predstavením tradičných symbolov Vianoc, vianočných bytostí ako aj stretnutím s Mikulášom a jeho pomocníkmi.
Dĺžka trvania: do 60 min.
Dátum 2. - 3. 12. 2024
Vstupy: 10:40, 11:00, 11:40, 12:00, 12:40, 13:00 hod.
Prehliadku je potrebné rezervovať si na adrese sekretariat@bojnicecastle.sk
2.12. - 6.12.2024
Múzeum v Kežmarku
Vianočná rozprávka
Pozývame všetkých malých škriatkov a víly na tvorivé dielne plné zábavy a tvorivosti. Spoločne budeme piecť voňavé oplátky, zdobiť medovníky, vyrábať krásne dekorácie a dozvieme sa zaujímavosti o Vianociach. Na záver si všetci spolu
vychutnáme teplý detský punč.
Pozývame všetkých školákov na jedinečné vianočné tvorivé dielne s názvom Vianočná rozprávka. Podujatie sa uskutoční v dňoch 2. – 6. decembra 2024 priamo na Kežmarskom hrade.
Deti sa počas tvorivých dielní prenesú do čarovného sveta Vianoc. Spoločne s lektorkami budú piecť voňavé oplátky, zdobiť medovníky a vyrábať krásne vianočné dekorácie. Okrem toho sa dozvedia množstvo zaujímavostí o starých tradičných vianočných zvykoch. Na záver si všetci spolu vychutnajú šálku teplého detského punču.
Vianočné tvorivé dielne sú skvelou príležitosťou, ako deťom priblížiť tradície a zvyky našich predkov. Veríme, že si odnesú nezabudnuteľné zážitky a vlastnoručne vyrobené darčeky.
Praktické informácie:
KEDY:
- od pondelka do piatka, 2. – 6. decembra 2024
- tvorivé dielne sú v časoch 8:30, 10:00, 12:30, 14:00
KDE: Kežmarský hrad
Účastníci: Žiaci základných škôl
Cena: 3 € na žiaka, učitelia ako doprovod majú vstup zdarma
Obednávky:
- Nutná vopred, vzhľadom na obmedzený počet miest
- V prípade záujmu o účasť alebo ďalších informácií nás kontaktujte: 0918 742 726, lektori@kezmarok.com
1.12. - 22.12.2024
Horehronské múzeum, Brezno
Advent v múzeu
Horehronské múzeum aj v tomto roku pozýva milovníkov kultúry a tradícií na ADVENT V MÚZEU. Počas štyroch adventných nedieľ vždy o 15.00 hod. ponúkne zážitkové aktivity spojené s tvorivými dielňami určené pre všetky vekové kategórie.
Na prvú adventnú nedeľu (1.12.2024) si účastníci vyrobia slamenú vianočnú pohľadnicu, v druhú adventnú nedeľu (8.12.2024) svoju tvorivosť a kreativitu budú môcť pretaviť do obrazoch zo zrna. V podvečer 3. adventnej nedele (15.12.2024) pod podhľadom lektorky pani Marty Kaštanovej ponúkne možnosť naučiť sa pliesť slamené ozdoby, ktoré v minulosti zdobili vianočné stromčeky našich predkov. Len dva dni pred Štedrým dňom, na 4. adventnú nedeľu (22.12.2024), budú v Meštianskom dome rozvoniavať medovníčky, ktoré si návštevníci vyzdobia pod vedením skúsenej medovnikárky pani Petry Petríkovej.
Tohtoročné pripravované adventné aktivity nadväzujú na aktuálnu výstavu Od zrnka k hrnku a preto hlavnými materiálmi pri tvorení bude zrno, slama a múka.
1.12. - 31.12.2024
LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen
December v múzeu
LESNÍCKE A DREVÁRSKE MÚZEUM VO ZVOLENE
ponúka v mesiaci december:
TVORIVÉ DIELNE
Symboly Vianoc každú stredu od 9:00 - 16:00 v iný deň po dohode. Príďte so svojimi šikovníkmi malými aj veľkými a strávte v múzeu krásny predvianočný čas. Vstup na tvorivé dielne: 1,00 € - jedna postavička
Vianočná úniková hra Termín je vhodné dohodnúť si vopred....Zaži múzeum inak....Vstup : 2,50— 3,50€
VÝSTAVY
Talent darovaný lesu - K životnému jubileu výtvarníčky Márie Gálovej. Výstava predstaví tvorbu profesionálnej výtvarníčky, ktorá svoj profesijný život venovala najmä grafickej tvorbe a nezmazateľne sa zapísala pod vizuál celého radu lesníckych organizácií na Slovensku. Trvanie od 22. 11. 2024 - 1. 2. 2025
Obrázky Vianoc - Koho hľadáte v jasliach pastieri. Návštevníci sa oboznámia s vianočnými ľudovými hrami, ktoré boli v minulosti neoddeliteľnou súčasťou vianočného obdobia. Trvanie od 4. 12. 2024 - 11. 1. 2025
80 rokov lesníckeho časopisu LES & LETOKRUHY - Niečo z lesa.... Výstavou si pripomenieme 80 rokov úspešného lesníckeho časopisu LES & LETOKRUHY. Návštevníci budú mať možnosť vidieť výber z tvorby karikaturistu Ľubomíra Juhása. Trvanie od 10. 12. 2024 - 1. 2. 2025
PRIPRAVUJEME v JANUÁRI 2025
Neviditeľný predátor - tajomný a vzácny
Výstava predstaví nášho predátora Rysa ostrovida.
30.11. - 22.12.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Stredoveké trhy na Bratislavskom hrade
Zažite stretnutie ako z rozprávky s dobou minulou a dozviete sa viac o tom, ako sa kedysi varilo, pracovalo či žilo.
Občianske združenie Schatmansdorf v spolupráci so SNM – Historickým múzeom si pre vás pripravilo štyri predĺžené víkendy plné remesiel a úžasnej atmosféry na nádvorí Bratislavského hradu!
Ochutnajte vína, kaše a iné dobroty podľa starých receptúr.
Sledujte pri práci tokára, iluminátora, sokoliara alebo minciara.
Navštívte s deťmi stánok s drevenými hračkami alebo "stredoveký" kolotoč.
Zakúpte si výrobky od krajčírov, kováčov, hrnčiarov, sviečkárov, brašnárov, a ďalších!
A nezabudnite, 5. a 6. decembra zavíta na nádvorie aj svätý Mikuláš!
Všetko toto a ešte viac na nádvorí Bratislavského hradu
od 10:00 do 18:00 v týchto dátumoch:
30. novembra - 1. decembra
4. - 8. decembra
13. - 15. decembra
20. - 22. decembra
Vstup je voľný!
SNM – Historické múzeum vám počas adventu odporúča navštíviť interiér hradu, kde určite nevynechajte:
TO VIANOČNÉ
Na prízemí nájdete ukážky ľudových betlehemov z našich zbierok. Konkrétne vo vitrínach uvidíte betlehemy z 19. – 20. storočia z Banskej Štiavnice, Popradu, Oravy, ako aj moderné betlehemy súčasných rezbárov. Každú adventnú nedeľu od 14:00 do 17:00 sú pre vás na 3. poschodí "U lišiaka" pripravené Vianočné tvorivé dielne pre deti.
TO NAJNOVŠIE
Dve najnovšie výstavy nájdete na prízemí hradu. V Rytierskej sieni sa môžete zoznámiť s Tajomstvami vesmíru v skle Jána Zoričáka, a pri hlavnom vchode začína výstava NE/SPÚTANÍ '89, venovaná mládeži v 80. rokoch a Nežnej revolúcii.
TO STREDOVEKÉ A REMESELNÉ
Na 3. poschodí nájdete expozíciu Dejiny Slovenska: od praveku po stredovek, možnosť vystúpiť na vrchol Korunnej veže, ako aj krásnu keramiku, ktorá vám rozpovie Príbeh holíčskej manufaktúry.
OTVÁRACIE HODINY MÚZEA
SNM – Historické múzeum je otvorené každý deň okrem utorka od 10:00 do 18:00 (posledný vstup o 17:00).
24. – 26. 12. 2024: zatvorené
31. 12. 2024: otvorené od 10:00 do 15:00 (posledný vstup o 14:00)
1. 1. 2025: zatvorené
6. 1. 2025: otvorené
29.11.2024 - 26.1.2025
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Vladimír Kovařík: Min-I-Mal
Výstava známeho moravského sochára, dizajnéra a pedagóga.
Kurátor: Miroslav Zelinský (UTB v Zlíne)
Otvorenie výstavy: 29.11. (piatok) 2024 o 17.00
Hudobní hostia vernisáže: Sisa Michalidesová – flauta, Pavol Bereza – gitara
O výstave
Tvorbu Vladimíra Kovaříka provází celoživotní posedlost tvarem kruhu. Tato „vůle ke kruhu“ je tak silná, že se vpisuje do objektů i dvojrozměrných děl, které prvoplánově tento archetypální obrazec nenesou (kyvadla, sluneční hodiny ad.) Symbolických významů tento tvar nabral dějinami nekonečné množství. Kovařík je nijak explicitně nezobrazuje, kruh je pro něj vždy také výtvarnou výzvou. A skrze jeho realizace se divák sám může účastnit na dějinném rituálu „obcování s kruhem“. Nesmí to být ovšem divák podroušený snadností a návyky, musí chtít sám v sobě hledat ozvy kruhových rezonancí.
Výstava představí objekty a grafické listy v minimalistické a dialogové realizaci. Divácký zážitek umocní zvukové instalace v ambientní hlasitosti s využitím minimalistických hudebních kompozic.
Smyslem expozice je připravit divákovi možnost návratu k archetypálnímu stavu rituální recepce kruhu jako prazákladu výkladu světa a jeho následného lidského obývání.
29.11.2024 - 26.1.2025
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Fragmenty z histórie kaštieľa Machatka
Výstava k 40. výročiu Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici
- historické fotografie, úžitkové a dizajnové artefakty z historického kaštieľa, mobiliár z čias, kedy bol kaštieľ obývaný, info-panel, katalóg
Koncepcia výstavy: Roman Popelár, Božena Juríčková, Eliška Šefčíková
Otvorenie výstavy: 29.11. (piatok) 2024 o 17.00
Hudobní hostia: Sisa Michalidesová – flauta, Pavol Bereza – gitara
O výstave
Výstava je reakciou na dlhoročný dopyt návštevníkov galérie po udalostiach, ktoré predchádzali vzniku našej inštitúcie. Často išlo a ide o ľudí, ktorí do galérie zavítajú náhodne, po prvýkrát – či už ako turisti alebo návštevníci vernisáže a stručné informácie na kovovej tabuli vo foyeri či v skromnom „bilténiku“ im nestačia. Zvlášť po pandémii počet takýchto záujemcov narastá. Nie každý návštevník žije v Senici a okolí, nie každý Seničan má záujem o kaštieľ a jeho históriu, no otázky a príležitosť nadchádzajúceho výročia založenia Záhorskej galérie nám dali podnet pokúsiť sa o experimentálny krok a aspoň na malom priestore predstaviť obrazy, ktoré pred mnohými desaťročiami zdobili izby kaštieľa, originálny mobiliár, ktorý zapĺňal priestory izieb posledných jeho obyvateliek, či drobné úžitkové a dizajnové objekty, ktoré im robili radosť. Ide o úlomky z histórie siahajúcej prevažne do prvých dvoch povojnových dekád, teda 50. a 60. rokov 20. storočia, aj keď viaceré vystavené artefakty sú podstatne staršie. Je známe že interiér kaštieľa v pol. 19. storočia vyhorel, takže pôvodné zariadenie a výzdoba sa nezachovali. Aj túto malú vzorku histórie môžeme vystaviť len vďaka spolupráci s MUDr. Adriánom Nečasom, ktorý nám exponáty zapožičal a samozrejme – aj vďaka spolupráci s Jánom Petrom a Jánom Hromekom, ktorí nám poskytli, popri cenných informáciách, aj negatívy originálnych záberov kaštieľa za posledných cca. 100 rokov. Tie vo zväčšenej podobe tvoria druhú časť expozície vo foyeri.
Ide o jednu z dvoch výstav naplánovanú k 40. výročiu založenia Záhorskej galérie Jána Mudrocha v Senici. Vnímame ju ako prvý krôčik k budúcej rozsiahlejšej prezentácii, ktorá by vychádzala z výskumu a textov PhDr. Petra Brezinu. Jeden súborný – o histórii galérie – je súčasťou výročného dvojjazyčného katalógu k činnosti galérie v rokoch 2014 – 2024.
29.11.2024 - 31.1.2025
SMOPAJ, Liptovský Mikuláš
Speleofotografia 2024
22. ročník medzinárodnej fotografickej súťaže s jaskyniarskou tematikou
Nehostinné prostredie, extrémny prístup, nepravidelné kontúry jaskynného sveta – zábery z veľkých siení a vertikálnych šácht, z expedičných prestupov jaskynnými systémami či z objavovania úzkych, blatistých alebo vodou zatopených jaskýň... To je niečo celkom iné než ateliérová fotografia.
Srdečne pozývame na vernisáž výstavy fotografií, ktorá sa bude konať 29. novembra o 16:00 h v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Školská ul. 4.
Unikátne, často až dych vyrážajúce fotografie nás očaria celou škálou aspektov podzemného sveta. Na jednej strane je to jeho tajomná, často krehká a delikátna krása, na strane druhej sú to úskalia, ktoré nás v ňom čakajú, výzvy a nebezpečenstvá, ale aj radosť z objavov a priateľstvá, ktoré trvajú celý život.
Tohto roku sa do súťaže zapojilo 67 fotografov z 29 krajín sveta. Spolu prezentovali 368 fotografií v kategóriách Krása jaskýň a Speleomoment. Z nich odborná porota vybrala 100 najlepších, ktoré si budeme môcť pozrieť v katalógu výstavy.
Podujatie je súčasťou cezhraničného projektu Odkrývanie bohatstva spoločného tatranského podzemia s poľským Tatranským národným parkom realizovaným z programu INTERREG PL – SK 2021 – 2027. Finančne podujatie podporilo aj mesto Liptovský Mikuláš.
28.11. - 5.12.2024
Banícke múzeum v Rožňave
Tvorivo a predvianočne v múzeu
V predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v spolupráci s Danou Lackovou dva originálne tvorivé kurzy. Prvý kurz bude venovaný výrobe voskového obrúsku z bavlny a včelieho vosku a druhý zase zdobeniu medovníkov pomocou šablóny.
Nepôjde len o samotné tvorenie. Súčasťou oboch kurzov bude prednáška Pohovorme si o medovníkoch – Z histórie medovnikárskeho remesla v Rožňave. „Záujemcovia sa dozvedia zaujímavé informácie o remesle zameranom na výrobu sladkého pečiva, o rožňavských medovnikároch a ich živote v cechu a o medovnikárskych formách,“ uviedla kurátorka múzea Sylvia Holečková.
Kurz výroby voskového obrúsku sa uskutoční 28. novembra 2024 (štvrtok) so začiatkom o 17:00 hod. a kurz zdobenia medovníkov sa začne v rovnakej čase 5. decembra 2024 (štvrtok). Oba kurzy budú prebiehať v ateliéri Galérie BM (Nám. baníkov 25, Rožňava). Vstupné na jeden kurz je vo výške 15 Eur/osoba. V cene sú zahrnuté pracovné pomôcky a materiál. Záujem zúčastniť sa je potrebné nahlásiť najneskôr 2 dni pred termínom daného kurzu, počet záujemcov je limitovaný. Oba kurzy sú vhodné aj pre deti od 10 rokov.
27.11. - 18.12.2024
Kysucké múzeum, Čadca
Vianoce v Kysuckom múzeu
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Vás pozýva stráviť adventné a vianočné obdobie na výstavách. V Múzeu Čadca sme pripravili dve výstavy s vianočnou a zimnou tematikou. Vianočný čas je názov každoročnej predajnej výstavy, na ktorej sa prezentujú ľudoví remeselníci a kreatívni tvorcovia z nášho regiónu. Výstava potrvá od 27. novembra do 18. decembra 2024. Už tradične nebude chýbať ani kreatívny program pre organizované skupiny - maľovanie sklenených vianočných ozdôb. Tvorivé dielne budú prebiehať počas pracovných dní, je potrebné sa vopred objednať.
27.11. - 19.12.2024
Banícke múzeum v Rožňave
Vianočné tvorivé dielne v múzeu
Už tradične aj tento rok v predvianočnom období Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva žiakov materských a základných škôl na podujatie Vianočné tvorivé dielne v múzeu. Tentoraz budú obohatené o Malú vianočnú výstavu, na ktorej budú prezentované vianočné a novoročné pohľadnice a pozdravy zo zbierok Baníckeho múzea v Rožňave prevažne z polovice 20. storočia doplnené o malú ukážku medovnikárskeho umenia Dany Lackovej.
Múzejníci žiakom najprv prezradia rôzne zaujímavosti o vianočných regionálnych zvykoch a tradíciách, o ktorých možno doteraz ani netušili, a následne môžu začať tvoriť. Každý žiak odíde domov s vlastnoručne vyrobenou vianočnou dekoráciou. „Cieľom podujatia nie je len zvýšiť povedomie žiakov o vianočných tradíciách, precvičovať ich motorické zručnosti, či rozvíjať ich tvorivé schopnosti, ale veľký dôraz kladieme aj na samotné prežívanie spoločne vytvorenej predvianočnej atmosféry“, uviedla múzejná pedagogička Gabriella Badin.
Tvorivé dielne budú prebiehať od 27. novembra do 19. decembra 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave (Námestie baníkov 25, Rožňava). Sú určené žiakom materských a základných škôl 1. stupňa. Cena vstupného na podujatie je vo výške 2 €/žiak. Záujem je potrebné nahlásiť vopred, počet žiakov je limitovaný.
27.11.2024 - 13.2.2025
Kysucké múzeum, Čadca
Zima na saniach
Druhou časťou nášho vianočného balíčka je výstava Zima na saniach, vytvorená zo zbierkového fondu Kysuckého múzea. Prevedieme Vás časmi dávno i nedávno minulými, keď dvojmetrové záveje a sneh praštiaci pod nohami nebol ničím výnimočným. Zimnú atmosféru výstavy ilustrujú unikátne odevy z našich zbierok, ako kabáty, kožuchy, čiapky, topánky či detské fusaky. Výstava však nie je len módnou prehliadkou zimného odievania, ale aj prehliadkou prác a trávenia voľného času v chladných mesiacoch.
K najznámejším zábavkám snehom pokrytého obdobia, nepochybne patria sánkovanie, lyžovanie. či korčuľovanie. Práve podľa týchto športov dostala výstava aj svoj názov. Milovníci zimných radovánok sa určite potešia rôznym typom lyží, sánok a doplnkov k zimným športom. Celkovú atmosféru výstavy dopĺňajú citáty z obecných kroník, vďaka ktorým zistíte, že jedna z najhorších zím, nielen na Kysuciach, bola na prelome rokov 1928/1929, kedy „od mrazu práskaly okenné tabule, drátové spojky telefónnych a elektrických vedení a koľajnice na trati.“
Súčasťou výstavy je aj rovnomenná výtvarná súťaž žiakov základných škôl, ktorá prebieha v termíne trvania výstavy na sociálnych sieťach. Za jednotlivé práce je možné hlasovať prostredníctvom označenia „Páči sa mi to“ na Facebooku a Instagrame Kysuckého múzea. Všetky dielka zapojené do súťaže, sú súčasťou výstavy Zima na saniach.
24.11. - 30.12.2024
Múzeum kysuckej dediny, Vychylovka
Iskry zimy v skle
Vianoce sú čarovným obdobím plným tradícií a spomienok. Jedným z najmilších zvykov je zdobenie vianočného stromčeka. A práve tomuto krásnemu zvyku je venovaná nová výstava v Múzeu kysuckej dediny. Jedinečná výstava Iskry zimy v skle návštevníkov prenesie do sveta ručne fúkaných vianočných ozdôb a pripomenie im čaro Vianoc z detstva.
Naša pozornosť sa na uvedenej výstave upriamuje najmä na sklenené ozdoby, ktoré boli a stále sú pýchou regiónu. Výrobné družstvo OKRASA Čadca, známe po celom svete, už po celé desaťročia vyrába jedinečné ručne fúkané ozdoby, ktoré zdobia vianočné stromčeky nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Výstava návštevníkov prevedie históriou vianočných ozdôb a zvykov. Dozvedia sa, ako sa tradícia zdobenia vianočného stromčeka dostala na Slovensko a ako sa menili vkus a trendy v priebehu času. Exponáty zo súkromných zbierok priblížia tradičné ozdoby našich predkov, zatiaľ čo súčasné ozdoby predstavia moderné interpretácie týchto klasických motívov.
Každá ozdoba je originálom, vytvoreným zručnými rukami sklárov. Od návrhu až po finálne dotvorenie prechádza každá ozdoba niekoľkými fázami, pri ktorých sa kladie dôraz na detail a kvalitu. Ručné maľovanie, striebrenie a iné zdobenie dodávajú ozdobám jedinečný charakter.
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja výstavu Iskry v zimy v skle sprístupní v Multifunkčnej budove na prvom poschodí v nasledujúcich termínoch: 24. novembra 2024, 8. decembra 2024 a 27. – 30 decembra 2024.
Príďte si k nám do skanzenu vychutnať očarujúcu atmosféru Vianoc a nechajte sa uniesť krásou ručne fúkaných sklenených ozdôb, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou našich sviatkov.
22.11.2024 - 10.1.2025
Galéria SPP, Bratislava
Rozptýlená prítomnosť
Galéria SPP srdečne pozýva všetkých milovníkov umenia na novú výstavu Rozptýlená prítomnosť, ktorá sa začína 22. novembra a potrvá do 10. januára 2025. Výstava spája diela dvoch pozoruhodných slovenských umelcov – sochára a maliara Pavla Šteska a výtvarného fotografa Petra W. Haasa. Vstup do galérie je pre všetkých návštevníkov bezplatný.
Výstava Rozptýlená prítomnosť ponúka pohľad na umenie, ktoré zachytáva prchavé okamihy a fragmenty reality. Témy odrážajú krehkosť a rozmanitosť prítomného okamihu, ako aj prelínanie emócií, ktoré diváka vtiahnu do rôznych dimenzií autorskej tvorby.
Peter W. Haas predstaví diela vytvorené klasickými fotografickými technikami z konca 19. a začiatku 20. storočia, ako sú kallitypia, platinotypia, kolódiový proces, uhlotlač či bromoil. Tieto tradičné postupy autor následne prepája s modernými grafickými prvkami, čím vytvára jedinečné obrazy, ktoré sám nazýva „transmutačná fotografika“. „Klasické techniky využívam na prenesenie starých spomienok do nových foriem. Je to cesta, ako oživiť minulosť a spojiť ju s prítomnosťou,“ vysvetľuje autor.
Na druhú stranu, diela Pavla Šteska pôsobia ako energetické výbuchy farieb a tvarov, často s prvkami surrealizmu. Netradičné výtvarné poňatie v podobe maľby na sklo a práca s tieňoobrazmi vytvárajú 3D efekt, pridávajú dielam hĺbku a vťahujú nás akoby do iného sveta. „Moja tvorba je vyjadrením túžby zachytiť pohyb a premenlivosť prítomného okamihu,“ vysvetľuje Pavol Štesko.
https://www.spp.sk/rozptylena-pritomnost-nova-vystava-v-galerii-spp/
22.11.2024 - 31.1.2025
Pohronské múzeum v Novej Bani
Obidve3
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na výstavu „OBIDVE3“ – výstava obrazov výtvarných pedagogičiek Eleny Nittnausovej a Miloslavy Salanciovej.
Obidve autorky sú absolventkami Katedry výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre.
Obidve pôsobili ako učiteľky výtvarnej výchovy.
Obidve založili celoslovenskú výtvarnú súťaž pre sluchovo postihnuté deti a mládež Svet ticha.
Obidve zorganizovali desať ročníkov prezentácii detskej projektovej výtvarnej tvorby v KOS Nitra.
Obidve sú spoluautorkami vysokoškolských metodických publikácií.
Obidve lektorovali učebnice Výtvarnej výchovy pre žiakov SŠ.
Obidve sú zakladajúcimi členkami skupiny nitrianskych výtvarníkov PLAY-art.
Obidve sú členkami Umeleckej besedy slovenskej so sídlom v Bratislave.
Obidve majú za sebou bohatú výstavnú činnosť na Slovensku i v zahraničí.
Obidve predstavujú výber z tvorby.
Obidve si navzájom pomáhajú, motivujú sa a zakazujú si nečinnosť.
Obidve žijú a tvoria v Nitre.
Elena Nittnausová predstavuje svoje abstraktné maľby, ktoré sú reakciou na spoločenské dianie, vychádzajú tiež z jej osobných pocitov, zážitkov a skúseností. V jej dielach dominuje monochromatická farebnosť. Štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre a jej zanietení profesori nasmerovali autorku k aktívnej výtvarnej tvorbe. Zdroje pre inšpiráciu na tvorenie hľadala najmä v prírode. Postupne od zobrazovania prírodných tvarov prešla k maľbe imaginárnych krajín, neskôr k abstraktným dielam, ktoré vyjadrujú jej vnútorné pocity a zážitky. Pri svojej tvorbe používa techniku olejomaľby. Ako členka skupiny Play-art sa podieľala na tvorbe trojrozmerných diel, happening a performance, ktoré boli súčasťou každej vernisáže výstav skupiny. V rámci výstavnej činnosti zrealizovala 12 autorských výstav po Slovensku, 12 výstav so skupinou Play-art a viac ako 100 výstav s UBS na Slovensku i v zahraničí.
Abstraktne či geometricky pojaté pastely predstavuje Miloslava Salanciová. Vyštudovala Pedagogickú fakultu v Nitre, aprobácia učiteľstvo matematika, výtvarná výchova a estetika. Prvé výtvarné pokusy vznikli v rámci amatérskej tvorby a boli to hlavne geometrické kompozície – olejomaľby. Neskôr ju začali fascinovať farebné ceruzky a táto technika ju drží dodnes. Tvary sa postupne uvoľnili, z geometrických prešla na voľnejšie, pridala štruktúry a občas ozvláštni obraz i siluetami postáv. Vo svojej tvorbe prepája výtvarný experiment s pocitom zážitku, ktorý následne pretvára prostredníctvom hry s výtvarnými výrazovými prostriedkami.
Autorka má za sebou 11 autorských výstav, 12 tematických výstav s Play-artom a vyše stovky spoločných výstav s UBS na Slovensku i v zahraničí.
22.11.2024 - 1.2.2025
LESY SR - Lesnícke a drevárske múzeum, Zvolen
Talent darovaný lesu
K životnému jubileu výtvarníčky Márie Gálovej. Výstava predstaví tvorbu profesionálnej výtvarníčky, ktorá svoj profesijný život venovala najmä grafickej tvorbe a nezmazateľne sa zapísala pod vizuál celého radu lesníckych organizácií na Slovensku.
22.11.2024 - 16.2.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Pamäť extázy / Sakrálne témy v zbierkach Oravskej galérie
Kurátorka: Dagmar Adamusová
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne
Výstava predstaví sakrálne témy z pohľadu moderných a súčasných umelcov v porovnaní s obrazovým stvárnením ľudových a insitných tvorcov. Konfrontácia dvoch odlišných prístupov neprináša toľko kontrastov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Viacerí umelci 20. a 21. storočia vedome hľadali inšpiráciu v ľudovej tvorbe a čerpali z jej tvarovej čistoty. I keď prístupy k zobrazovaným témam sú odlišné, diela veľmi dobre komunikujú, a to nielen spoločným námetom, či východiskom v ustálených ikonografických schémach. Vzájomné analógie možno nachádzať aj v spôsobe ich výtvarného uchopenia.
Reflexia kresťanských tém v tvorbe moderných a súčasných autorov nie je vždy ponímaná striktne z religiózneho pohľadu. Koncepcia výstavy pracuje predovšetkým s biblickými námetmi, no do výberu boli zaradené aj diela, ktorými autori na ne voľne reagujú, komentujú, parafrázujú ich, alebo náboženské témy premietajú do vzťahu k človeku, jeho životným drámam a artikulujú svoj osobný postoj. Námet sa často stáva interpretáciou autorovho vnímania sveta, spoločnosti, umenia, či seba samého.
Insitní a ľudoví tvorcovia sa naopak sústredili na úprimné pretlmočenie témy, no pri jej zobrazovaní sa odkláňali od normatívnej estetiky a vytvárali si vlastné kánony. Obidve skupiny umelcov teda spája aj vysoká miera slobody vo výtvarnom vyjadrení, no každý umelec ju uplatňoval vlastným spôsobom.
Výstava “Pamäť extázy” si prepožičala názov od rovnomenného diela poprednej súčasnej slovenskej vizuálnej umelkyne Veroniky Rónaiovej, ktorý naznačuje jej hlavnú ideu. “Pamäť” odkazuje na dlhú kresťanskú tradíciu, “extáza” ako spôsob emocionálne vypätého náboženského prežívania je v prípade tejto výstavy zároveň metaforou precítenia samotného procesu tvorby.
V rámci rúcania tradičných vzorcov a súčasného trendu spochybňovania hraníc v umení výstava prepája kedysi nezlučiteľné kategórie “vysokého” a “nízkeho” umenia a stavia vedľa seba odlišné umelecké prístupy, ktoré napriek rozdielom majú k sebe blízko. K spôsobu prezentácie, ktorý narúša zaužívané stereotypy výstavnej praxe, prispela diverzita zbierok Oravskej galérie. Tie zahŕňajú umelecké artefakty od stredoveku až po súčasnosť a okrem kolekcie diel slovenských a zahraničných vizuálnych umelcov v niekoľkých umeleckých disciplínach sú ich súčasťou aj zbierky ľudového a insitného umenia. V súvislosti s blížiacim sa vianočným obdobím sa zároveň snažíme o sprostredkovanie duchovného zážitku, ktoré vystavené diela sprítomňujú.
22.11.2024 - 28.8.2025
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin
Tatranský sen Otakara Štáfla
Krása Vysokých Tatier zamotala hlavu nejednému umelcovi. Rodákovi z Havlíčkovho Brodu Otakarovi Štáflovi ju poplietla dvojnásobne. Ako maliar a navyše vášnivý horolezec totiž dokázal zachytiť jej veľkoleposť vo svojich dielach – málokto liezol po skalách s maliarskou výbavou...
Výstava Tatranský sen Otakara Štáfla, ktorá bude v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Múzeu kultúry Čechov na Slovensku prístupná od 22. novembra 2024 do 28. augusta 2025, predstavuje výber reprodukcií z jeho cyklu akvarelov Vysokých Tatier vydaných v roku 1928.
Otakar Štáfl (1884 – 1945) v roku 1903 napriek nesúhlasu rodičov opustil gymnázium a odišiel do Prahy, kde študoval na krajinárskej škole Ferdinanda Engelmüllera. Jeho fantázia a láska k prírode sa najviac prejavili v kresbách, drevorytoch i akvareloch ako ilustráciách desiatok kníh, určených hlavne deťom a mládeži.
Neskôr si ako milovník prírody i vášnivý horolezec zamiloval Vysoké Tatry. Až do núteného odchodu zo Slovenska pred druhou svetovou vojnou bol nájomcom Chaty pri Popradskom plese a krátko aj najvyššie položenej Chaty pod Rysmi. Spolu s priateľmi založili Symbolický cintorín obetiam Tatier. Žiaľ, krátko po vojne naň pribudla aj tabuľa venovaná Otakarovi a Vlaste Štáflovcom, ktorí zahynuli pri bombardovaní Prahy.
Krásu Tatier zachytil Štáfl v nespočetných akvareloch i monumentálnych olejoch, ktoré sú dnes súčasťou zbierok slovenských i českých galérií. Nemaľoval však len Tatry, akvarelovou technikou zachytil aj údolie Váhu, Dunaj a Vltavu. Počas druhej svetovej vojny sa zdržiaval hlavne v Prahe. Maľoval a ilustroval knihy, vrátil sa k téme rodnej Vysočiny, hlavne okolia Havlíčkovho Brodu, Humpolca a Chotěboře a Slovensko sa z jeho námetov vytratilo.
Do života Štáflovcov tragicky zasiahol 14. február 1945. Počas leteckého útoku bol Štáflov ateliér na pražských Vinohradoch zasiahnutý bombou spojeneckých lietadiel určenou mestu Drážďany a v troskách domu obaja manželia zahynuli.
22.11.2024 - 31.8.2025
Múzeum mesta Bratislavy
Hana
Anotácia:
Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.
Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.
Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.
Kurátorský (autorský) tím výstavy
PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.
Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.
Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni, ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.
ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:
Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18 Bratislava
Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00
21.11.2024 - 31.1.2025
Banícke múzeum v Rožňave
(Apex Guilt) – Škvrny salamandry
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, koncom novembra otvára výstavu intermediálneho umelca Antona Čierneho pod názvom (Apex Guilt) – Škvrny salamandry. Tvorba Antona Čierneho sa po dvoch rokoch vracia do Galérie Baníckeho múzea v Rožňave a i tentoraz jeho výstava výrazne pôsobí na pozorovacie zmysly návštevníka a nabáda ho k zamysleniu sa.
Výstavu (Apex Guilt) – Škvrny salamandry tvorí videoinštalácia, ktorá sa v troch dejstvách a scénograficky vycibrenej symbolike podobá na fiktívny príbeh či bájku, ktorá však má základ v neuspokojivej realite slovenského reedukačného systému mládeže. V dvoch súbežne sa dopĺňajúcich videokanáloch sa pritom rozvíja rozprávanie o vine, obetiach, nachádzaní vlastnej slobody, ako aj zodpovednosti za stav, ktorý v slovenskej spoločnosti spôsobil to, že problém reedukačných centier bol dlhodobo prehliadaný a neviditeľný. Metafora strieľajúceho lovca v kontraste so zraniteľne pôsobiacou skupinkou mladých ľudí, takmer mimovoľne implikuje násilie, ohrozenie, ale aj túžbu po ochrane. Anton Čierny si pritom na pomoc berie poučenia z teórie hier, z ktorých kreuje lovenú korisť – a tou je paradoxne práve nádej na zmenu. „Filmový jazyk stroho striedajú konštatovania generálnej prokuratúry, ktoré nás usádzajú do reality. Apex guilt (vrcholová vina), ktorú pociťujeme ako ľudský druh na vrchole svojho vývoja, sa tu metaforicky prenáša z obáv o náš ekosystém na našu spoločnosť. V nej sme ako hýbatelia štátu súčasťou problému, ale aj riešenia, ktorého základom je naša spolupatričnosť,“ uvádza kurátorka výstavy Jana Babušiaková.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 21. novembra 2024 o 16:00 hod. v priestoroch Galérie BM (Nám. baníkov 25, Rožňava).
21.11.2024 - 22.2.2025
Nitrianska galéria, Nitra
Nezabíjajte vtáčika O. D.
Vystavujúci autor: Orest Dubay st.
Kurátorka: Ľudmila Kasaj Poláčková
Anotácia: Komorná expozícia v Salóne Nitrianskej galérie je venovaná grafickému dielu Oresta Dubaya st. Názov projektu je parafrázou na dielo americkej literátky Harper Lee. Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe. Paralelu morálky, statočnosti, ľudskosti nájdeme i v umeleckom diele Oresta Dubaya st..
21.11.2024 - 23.2.2025
Nitrianska galéria, Nitra
(Vo) vnútri
Vystavujúce autorky: WOVEN
Kurátorka: Andrea Pleidel
Anotácia:Tam vonku sa WOVEN cítia ako doma, isto a sebavedome. Architektky rady hovoria, že tvoria mriežky, rámy a rámce pre ďalšie obsahy a interpretácie, situácie na zdieľanie nestálostí života. No nekonformný priestor bývalého obslužného schodiska Galérie mladých ich núti vystúpiť zo svojej komfortnej zóny – mriežka už je... zostať vonku, i keď vnútri?
21.11.2024 - 27.4.2025
Nitrianska galéria, Nitra
Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke)
Vystavujúci autori: skupinová výstava
Kurátorky: Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel
Anotácia: Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) je vytvorená ako prvá zo série výstav plánovaných k 60. výročiu galérie, kde sa návštevník oboznamuje s vyše 200 dielami, ktoré demonštrujú nás ako spoločnosť, národ i jedinca. Cez pár vybraných tém výstava muzealizuje (nad)regionálnu históriu... Návštevník zistí, že „historický Slovák zo zbierok galérie“ nie je vôbec vzdialený súčasníkovi z post-doby. Láska, rodina, boj, moc, vzdelanie, (bez)nádej, silná afinita k pôde, magická spiritualita je prítomná v umení staršom i súčasnom a ako platilo kedysi, platí aj dnes: aká rodina, taká dedina, aká dedina, taká krajina...
Tlačová správa k výstave (PDF)
Srdečne vás pozývame na diskusiu k Výstave bez názvu (vizuálnej balade o jednej krajinke) s Jurajom Buzalkom, kultúrnym antropológom a autorom knihy Postsedliaci.
Dátum a čas konania: 28.11. 2024 o 17.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
_____
Doc. Mgr. Juraj Buzalka, M. A., PhD. (* 3. apríl 1975, Partizánske)[1][2] je slovenský sociálny antropológ a vysokoškolský pedagóg. Pôsobí v Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa antropológii politických hnutí a témam nacionalizmu, populizmu, politiky, náboženstva a sociálnej transformácie vo východnej strednej Európe.
Komentovaná prehliadka výstavy
Výstavou vás prevedú kurátorky Ľudmila Kasaj Poláčková a Andrea Pleidel.
Dátum a čas konania: 1. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
Diskusia k výstave s historičkami zo SAV
Diskusia na vybrané historické témy z výstavy s historičkami z Historického ústavu SAV, Marínou Zavackou a Lindou Osykovou.
Dátum a čas konania: 8. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
20.11. - 15.12.2024
Tatranská galéria v Poprade
Ferdinand Katona - Maliar tatranských nálad
Výstava diel autora zo zbierkového fondu Tatranskej galérie v Poprade pri príležitosti 160. výročia narodenia autora (*12.9.1864 Spišská Stará Ves)
18.11.2024 - 26.1.2025
Kaštieľ Radoľa
Betlehemy ako ich nepoznáme
Kysucké múzeum, kultúrna organizácia Žilinského samosprávneho kraja, pozýva na výstavu „Betlehemy ako ich nepoznáme“ v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli.
Vystavených je vyše 300 unikátnych betlehemov z tvorby Jozefa Práznovského zo Žiliny. Autor sa venuje kresbe, maľbe, grafike, kolážam, kombinovanej technike a plastike. Tvorí figuratívne kompozície s citom k farbe a priestoru. Je zakladajúcim členom Združenia nezávislých výtvarníkov ARTEFAKT.
Tvorbe betlehemov sa venuje už 25 rokov. Doposiaľ ich vytvoril viac ako 1400 kusov. Na ich výrobu využíva hlavne prírodné materiály. Figúrky vyrezáva z dreva, z vápenca, z pieskovca, z pálenej tehly alebo sú vymodelované z hliny, či moduritu. Miniatúrne betlehemy sú vytvorené z rybích kostí, z jadierok ovocných plodov, z kôstok rôznych tekvíc a ovocia. Tie úplne najmenšie figúrky vysekáva do ryže. Prvý betlehem, ktorý prebudil jeho záujem o sakrálne umenie, vytvoril z dreva. Pri tvorbe miniatúrnych betlehemov používa ostré lekárske skalpely, vhodné na precíznu prácu. „Keď robím malé maštaľky z lieskového orecha, pistácie, z liči, tak útle postavičky vyrezávam celý týždeň. Ďalší týždeň ich pozorne maľujem, musím čakať pokiaľ farby uschnú. Takto som doteraz vytvoril tisícky malých, väčších postavičiek z mnohých rôznorodých materiálov. Až nasledujúci týždeň začne samotná inštalácia viacerých postavičiek na svoje miesto. Až potom je vidieť, že som niečo spravil,“ objasňuje autor.
Na výstave možno vidieť betlehemy v rôznych orechových škrupinách ako sú kokosové, vlašské, lieskové aj cudzozemské. Najmenší bol vytvorený do škrupinky z pistácie. Z plodov používa hrozno, liči, avokádo, mango, papáju, ananás, granátové jablko, figy, a iné. Opracoval aj bambusové listy, či tekvičky. Vo vystavených betlehemoch sú zakomponované aj mušle, lastúry, hviezdice a mnohé iné dary mora. Na betlehemské stĺpy, či oporu pre strechy využíva dikobrazie ostne. Inšpirovali ho aj kamene. Jeho „Betlehem z riečneho kameňa“ získal minulý rok 3. cenu na výstave betlehemov „Greccio 2023“ v Žiline. Výstavu dopĺňajú aj obrazy z autorovej tvorby.
Autor je držiteľom certifikátu o zápise do Slovenskej knihy rekordov za najväčší počet vystavených betlehemov od jedného autora (538 ks) a zápis za najmenší vyrobený betlehem v zrnku nového korenia (6 x 6 mm). Certifikát si prevzal z rúk komisára na vernisáži svojej výstavy v Kaštieli Radoľa v roku 2010.
Okrem domácich výstav sa zúčastnil aj zahraničných. Najcennejšou je účasť na celosvetovej výstave betlehemov v Ríme v roku 2009 v kostole Santa Maria del Popolo, kde predstavil 10 betlehemov, ktoré sa dostali do celosvetového katalógu. Od roku 2014 je členom svetovej federácie betlehemárov UN-FOE-PRAE so sídlom v Ríme. Jeho betlehemy mali možnosť vidieť na výstave aj pútnici v Lurdoch a Medžugorí. Nachádzajú sa aj v Indii, Kanade, Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, Turecku, Taliansku, Švédsku a Nemecku.
12.11.2024 - 24.1.2025
Tekovské múzeum v Leviciach
Abstrakcie
Organizátor výstavy:Tekovské múzeum v Leviciach
Autor výstavy: Mgr. art Peter Hitzinger
12.11.2024 - 26.1.2025
Podtatranské múzeum v Poprade
Kríž nás sprevádza
Výstava pod názvom „Kríž nás sprevádza“ prezentuje kríž ako jeden z najdôležitejších symbolov kresťanstva. Stojí na vrcholoch hôr, visí na stenách a nosí sa ako šperk v podobe príveskov na retiazke. Prečo však práve kríž – znak krutej bolesti a smrti je kľúčovým symbolom náboženstva, ktorého hlavným posolstvom je nádej na vykúpenie a vzkriesenie? Odkedy je kríž uctievaný a prečo je stále aktuálny?
Výstava je sprístupnená v expozičných priestoroch Podtatranského múzea v Poprade na Vajanského 72/4, 058 01 Poprad.
Sprístupnenie výstavy 12. novembra 2024, vernisáž výstavy bude spojená s inauguráciou rovnomennej publikácie vdp. Mgr. Michala Liptáka a s prednáškou autora a uskutoční sa vo štvrtok 14. novembra 2024 o 17:00 v priestoroch múzea na Vajanského 72/4 Poprad. Vstup na vernisáž a inauguráciu voľný.
Tlačová správa k inaugurácii publikácie a k výstave Kríž nás sprevádza (PDF)
Kríž nás sprevádza Tlačová_správa_Kríž_nás_sprevádza.pdf (214.5 kB)
11.11. - 31.12.2024
Múzeum v Kežmarku
Mestské opevnenie v Kežmarku a Podolínci
Pozývame Vás na vernisáž výstavy Mestské opevnenie v Kežmarku a Podolínci v pondelok 11. novembra 2024 o 15:30 vo Výstavnej sieni múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11 v Kežmarku.
Portae civitatis, murus, turres, propugnacula...
Mestské opevnenie v Kežmarku a Podolínci
KEDY:
- od pondelka 11. novembra 2024 - Vernisáž výstavy o 15:30
- do utorka 31. decembra 2024
- otvorené utorok - sobota v čase od 8:00 do 16:00
KDE:
- Výstavná sieň múzea
- ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok
INFO a REZERVÁCIE:
- e-mail: vystavna.sien.muzea@kezmarok.com
- tel.: 052 452 41 43
- mobil: 0918 744 840
VSTUPNÉ:
- dospelí - 4,00 €
- deti, študenti, dôchodcovia, ZŤP - 2,00 €
- rodinná vstupenka - dvaja dospelí a 1 - 4 deti - 6,00 €
11.11.2024 - 30.3.2025
Tekovské múzeum v Leviciach
Tri mesiace bojov a utrpenia
K 80. výročiu oslobodenia mesta Levice
Autor výstavy: Gábor Juhász, Peter Pleva
Organizátor výstavy: MILITARY HISTORICAL MUSEUM Pohronský Ruskov, Tekovské múzeum v Leviciach
7.11. - 31.12.2024
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Neobyčajný Joe
SNM – Múzeum židovskej kultúry a OZ Menachem vás srdečne pozýva na výstavu Neobyčajný Joe, ktorá bude prístupná pre verejnosť od štvrtka 7. novembra v priestoroch sídelnej budovy múzea na Židovskej 17 v Bratislave.
Spoznajte príbeh preživšieho holokaustu, pravdepodobne najstaršieho žijúceho partizána a vynikajúceho športovca Jozefa „Joea“ Veselskeho. Joe Veselsky sa narodil v roku 1918 týždeň pred vznikom ČSR, a teda ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Po celý život bol športovcom, preslávil sa ako hráč stolného tenisu. V športových kruhoch má povesť povzbudivého a prijímajúceho človeka búrajúceho predsudky a odmietajúceho diskrimináciu. Jeho meno pozná tak športová verejnosť na Slovensku, ako aj v Írsku, kam emigroval v roku 1949 a kde je považovaný za váženú osobnosť. Je najstarším obyvateľom Dublinu a preukázateľne najstarším žijúcim Slovákom.
Výstava je realizovaná s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín KULT MINOR.
7.11.2024 - 28.3.2025
Banícke múzeum v Rožňave
Slovenská stopa v dejinách Gemera
Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku. „Historické územie Gemerskej župy bolo od nepamäti príznačné plodným a navzájom tolerantným súžitím viacerých národností a etnických skupín. Miešali sa tu nielen rodiny, ale aj spôsob života, spôsob obrábania pôdy, remeselníctvo, staviteľstvo, vierovyznania a mohli by sme takto pokračovať. Táto výstava nám ukazuje, akú výraznú stopu v tomto súžití zanechal slovenský element na Gemeri,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.
Hlavným cieľom výstavy je aktívne pôsobiť na formujúce sa historické vedomie mladých ľudí, oboznámiť ich s dejinami regiónu, z ktorého pochádzajú a so životom ich priamych predkov. V neposlednom rade tiež podporiť rozvoj myslenia žiakov a študentov v dejinných súvislostiach. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť sa bližšie zoznámiť s každodenným životom slovenského obyvateľstva na Gemeri, ktorý bol v minulosti determinovaný viacerými činiteľmi. Predstavovali ich najmä spôsob obživy, pôsobenie rôznych inštitúcií či neformálnych skupín. „Z časového hľadiska výstavu uzatvára Slovenské národné povstanie, ktorého udalosti sa nevyhli ani gemerskému regiónu. Rok 1945 a nasledujúce už prinášajú do života obyvateľov v mnohých oblastiach tak zásadné zmeny, že ich dôsledkom je postupný zánik „starého“ spôsobu života,“ doplnil autor výstavy Martin Hajduk. Záujemcovia sa môžu takisto tešiť na bohatý sprievodný program počas celého trvania výstavy. Pôjde najmä o komentované prehliadky výstavy, tematický prednáškový cyklus či vzdelávacie workshopy.
Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 07. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
5.11.2024 - 31.1.2025
Považské múzeum v Žiline
Hračky
V Budatínskom hrade práve prebieha výstava Hračky, na ktorej študenti grafického a priestorového dizajnu Súkromnej školy umeleckého priemyslu v Žiline prezentujú svoje originálne návrhy v tejto oblasti. Hračky nie sú len tradičnou zábavou, ale aj odrazom súčasných trendov a prístupov k dizajnu. Žiaci pristúpili k svojej práci so zmyslom pre inováciu, pričom využívali ekologické materiály a súčasné technológie. Výsledkom sú esteticky pútavé a funkčné objekty, ktoré zároveň prinášajú nové nápady na interakciu a hru. Budatínsky hrad, so svojou majestátnou architektúrou a historickým duchom, poskytuje kontrastný, no fascinujúci priestor pre tieto moderné diela. Výstava, ktorá potrvá do konca januára 2025, je prístupná širokej verejnosti a láka aj rodiny s deťmi, ktoré môžu vďaka nej objaviť radosť z kreatívnej tvorby.
1.11.2024 - 30.11.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
S energiou na ochranu prírody
Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?
Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.
V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.
Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.
Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.
Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!
V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).
31.10. - 15.12.2024
Tatranská galéria v Poprade
František Horniak - Umenie na známkach
Výstava významného slovenského rytca a grafika, tvorcu známok z emisie umenie, kde predstavíme proces tvorby známok, ale aj originálne predlohy významných umeleckých diel stvárnených na slovenských známkach.
Kurátori výstavy: Anna Ondrušeková, Martin Vančo
Vernisáž výstavy 31. októbra 2024 o 17.00
František Horniak sa narodil sa 16. júna 1956 v Žikave pri Zlatých Moravciach. V roku 1971 nastúpil na Strednú umelecko-priemyslovú školu v Kremnici, zameranú na spracovanie kovov, kde v roku 1975 úspešne absolvoval odbor plošného a plastického rytia kovov pod vedením akad. mal. Terézie Brezányovej. Od roku 1981 začal pracovať ako rytec poštových pečiatok Technickej ústredne spojov v Bratislave, pričom od roku 1982 sa začal špecializovať na tvorbu príležitostných poštových pečiatok. Tesne pred rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky začal v roku 1991 participovať aj na tvorbe rytín poštových známok vďaka doc. Martinovi Činovskému, ArtD.
Umelec do dnešného dňa realizoval viac ako 150 rytín poštových známok, zaraďuje sa tak medzi najvýznamnejších slovenských rytcov. Získal rekordné množstvo domácich a zahraničných ocenení, ktoré ho oprávnene pasujú do úlohy „doyena“ slovenského oceľorytectva poštových známok.
Vrcholom autorovej umeleckej tvorby sa stala poštová známka UMENIE: Klaňanie troch kráľov zo Zlatých Moraviec, ktorá je svetovým unikátom. Umelecké dielo je vytlačené vo formáte hárčeka na základe piatich samostatne vyrytých oceľových štočkov, technikou doteraz v takej veľ-kosti neprekonanou. Pre náš podtatranský región vyhotovil viacero známok ako napríklad: tabuľová maľba Narodenie zo Spišskej Starej Vsi (SNG), Majster Ján: Zvestovanie Panne Márii tabuľová maľba z Kostola sv. Juraja v Spišskej Sobote, Gotická Madona z Ľubice, Ladislav Mednyánszky Potok za humnami (SNG), ale aj dielo Jar v Tatrách od Ferdinanda Katonu zo zbierok Tatranskej galérie v Poprade. Pozoruhodne stvárnené sú drevené kostolíky v Tročanoch, v Bodružali a Hervartove. Okrem známok sú graficky hodnotné jeho pečiatky a obálky prvého dňa: obálka prvého dňa známky Popradské pleso s rytinou kaplnky Symbolického cintorína, či Baziliky v Spišskej kapitule.
Výstava pod názvom Umenie na známkach Františka Horniaka predstaví tvorbu autora-rytca, proces tvorby známky od rozkresby až po miniatúrnu známku na obálke prvého dňa, ale zároveň vystavíme aj originálne predlohy diel na známkach. Participuje na nej viacero významných kultúrnych a cirkevných inštitúcií, ktoré originály zapožičali. Výstava bude zaujímavou sondou do dnes už trochu opomínanej filatelistickej tvorby na Slovensku a zberateľskej filatelistickej vášne.
31.10.2024 - 16.5.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Osobnosti múzea
V októbri tohto roku si región hornej Nitry pripomína 100 rokov organizovanej muzeálnej činnosti. Zanietené osobnosti zberateľov či milovníkov prírodnej i spoločenskej histórie, ktoré tu pôsobili, sústredil k spoločnej práci prepošt Karol Anton Medvecký a vytvorili Muzeálny krúžok Severnej Nitry.
Vedno realizovali bádania, sústreďovali predmety, ktoré pre spoločenstvo prinášali uvedomelí Hornonitrania a recipročne ich členovia združenia informovali o svojej činnosti v periodiku Náš kraj. O dva roky sa z krúžku vytvoril oficiálne ustanovený Muzeálny spolok hornej Nitry, ktorý po roku sprístupnil zozbierané predmety, čo jeho aktéri vyhlásili založenie múzea.
O ďalších osudoch rozbehnutého múzejníctva a najmä o tom, kto boli nadšenci, ktorí sa zaslúžili o jeho počiatky i rozvinutie, vedúce až ku vzniku dnešného Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, prinesie informácie expozícia Osobnosti múzea. Nielen prostredníctvom textov, ale hlavne cez zozbierané a spracované predmety, môžu záujemcovia od 31. októbra 2024 spoznávať tých, ktorí tvorili múzeum.
29.10.2024 - 28.2.2025
Banícke múzeum v Rožňave
Kým sa povie Áno
Dobové svadobné šaty v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, spolu s J. M. R. Zbierka, o. z. pozývajú na výstavu s názvom Kým sa povie ÁNO. Pôjde o výstavu dobových svadobných šiat zo súkromnej zbierky etnologičky Jany Mládek Rajniakovej, ktorá ešte v takejto podobe prezentovaná nebola.
Návštevníci prostredníctvom tejto výstavy budú mať možnosť na jednom mieste vidieť vývin svadobnej módy v prostredí bývalého Československa od šesťdesiatych rokov po roky deväťdesiate. Veľká časť šiat prezentovaných na výstave patrila slovenským nevestám, niektoré im boli zaslané zo Spojených štátov amerických alebo z Kanady. Okrem približne tridsiatky šiat na výstave budú taktiež prezentované zachované doplnky k šatám ako závoje, rukavičky, korunky či kabelky. Výstavu rovnako obohatia aj osobné príbehy majiteliek jednotlivých svadobných šiat – neviest. „Výstava bude prezentovaná komplexne najmä vďaka odborným textom o vývine svadobne módy, vývine svadobnej fotografie či svadobných oznámení,“ uviedla autorka výstavy Jana Mládek Rajniaková.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 29. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
25.10. - 31.12.2024
Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou
Bliščaci brokat
Vernisáž výstavy 25.10.2024 o 17:00 hod
Autori : Mgr.Zuzana Andrejová, PhD. , Ing. Samuel Bruss
Brokátová látka v tradičnom ženskom odievaní.
Miesto : malá výstavná sieň - kaštieľska pivnica , Kaštieľ v Hanušovciach nT.
24.10.2024 - 31.1.2025
Turčianska galéria v Martine
AMFO 2024 – Predstavujeme Vám porotu a lektorov AMFO 2024
Výstava profesionálnych fotografov, ktorí sa zapojili do festivalu AMFO ako porotcovia alebo lektori. Výstava Turčianskeho kultúrneho strediska.
24.10.2024 - 16.2.2025
Slovenské technické múzeum, Košice
Spomínam na Paríž, Tokio a Los Angeles
Výstava SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea SPOMÍNAM NA PARÍŽ, TOKIO, LOS ANGELES (JUBILEJNÉ ROKY SPOLOČNÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH VÝPRAV NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH) je určená nielen pre fanúšikov športu, ale pre všetkých návštevníkov rôznych vekových kategórií. Výstava sa zameriava na štvorkové roky 1924, 1964 a 1984. Výstava bude sprístupnená pre verejnosť od 24. októbra 2024 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.
"Cieľom výstavy je na jednom mieste verejnosti sprístupniť zbierkové predmety, odkazujúce na olympijské úspechy a participáciu výprav spoločného štátu Čechov a Slovákov na olympijských hrách. Digitalizáciou zbierkových predmetov, fotografií a archívnych dokumentov participujúcich partnerov vznikla nová online platforma www.csdedicstvo.com. Zaujímavou formou prispieva k jednoduchšej dostupnosti týchto artefaktov pre verejnosť,“ povedala kurátorka výstavy Zdenka Letenayová z SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea.
ZAUJÍMAVOSTÍ Z OLYMPIÁD ,,ŠTVORKOVÝCH ROKOV“
PARÍŽ 1924
V československej výprave bolo 133 športovcov a len 4 ženy. Súťažilo sa v 75 disciplínach a 16 športovcov si prinieslo spolu 10 medailí. V neoficiálnom bodovaní Československo obsadilo 15. miesto. Historicky prvú zlatú medailu si odniesol Bedřich Šupčík v šplhu. Historicky prvý raz bolo použité olympijské motto ,,Citius, altius, fortius“ (rýchlejšie, vyššie, silnejšie), olympionici bývali po prvýkrát v olympijskej dedine a vysielané boli aj rozhlasové prenosy. V Paríži sa zaviedlo na záverečnom ceremoniáli vztýčenie troch vlajok, a to Medzinárodného olympijského výboru, usporiadateľskej krajiny a krajiny, ktorá prevezme štafetu nad blížiacou sa olympiádou.
TOKIO 1964
Prvé olympijské hry konajúce sa na ázijskom kontinente. Československá výprava, v ktorej bolo 104 športovcov, z toho 9 žien obsadila v neoficiálnej klasifikácii štátov deviate miesto, keď získala päť zlatých, šesť strieborných a tri bronzové medaily. Olympijskú premiéru mal šport: volejbal a džudo.
"Tri zlaté kovy si vybojovala Věra Čáslavská, ktorá triumfovala vo viacboji (z trónu zosadila dovtedy neohrozenú gymnastickú kráľovnú Larisu Latyninovú zo ZSSR, dodnes medailovo najúspešnejšiu ženu olympijskej histórie), v preskoku a kladine Ďalšie zlaté kovy pridali v stíhacích pretekoch cyklistov na 4 km Jiří Daler a vo vzpieračskej kategórii do 82,5 kg Hans Zdražila,“ dodala kurátorka Zdenka Letenayová.
Nástup výpravy ČSR na otváracom ceremoniáli OH 1964 v Tokiu.
Foto: Archív SOŠM
LOS ANGELES 1984
Československí olympionici medzi účastníkmi chýbali.
"Stali sa obeťami politického tlaku zo strany Sovietskeho zväzu smerom k riadiacim politickým orgánom (a následne k národným olympijským výborom) krajín tzv. východného bloku,“ priblížila Zdenka Letenayová.
24.10. - 7.12.2024
Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Daniel Szalai – Mentálne vzory
Vernisáž: 24. október 2024 o 17.00 hodine
Kurátorka: Helena Markusková
Výtvarnú dráhu Daniela Szalaia (1964) sleduje Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch od začiatku. Predstavila ju na dvoch samostatných výstavách. Prvýkrát prezentovala súbor pastelov zo série Hebrejskej abecedy (1999) a druhýkrát výber z kresieb a prác vytvorených z röntgenových snímok (2014). V tejto autorskej technike od roku 2002 vznikajú objekty a inštalácie so silným existenciálnym nábojom. Aktuálna retrospektíva sa zameriava na obdobie od študentských čias po súčasnosť. Dostanú v nej priestor textilné realizácie, kresby, maľby, objekty, inštalácie a novšie dekoláže s ekologickou témou. Výstava predstaví tvrobu autora, ktorý vychádza zo slovenskej, českej, maďarskej a svetovej kultúry, z voľného i úžitkového umenia a vlastnej pedagickej praxe.
Zásadnú rolu v jeho tvorbe zohráva multižánrovosť: skúsenosti grafika, textilného výtvarníka, maliara a pedagóga, záujem o závažné témy, analýzu média a experimenty s netradičným materiálmi. V jeho dielach sa prelínajú sklony k dekorativizmu s meditatívnosťou, tendencie k experimentu s artikuláciou tradičných médií, presahy voľného a úžitkového umenia.
Obdobie vysokoškolských štúdií reprezentujú textilné návrhy a diplomová práca, v ktorej tematizoval zápas dobra a zla, svetla a temnoty a odkazoval na dobové udalosti (Izaiáš 36, 1990). Rané analytické obdobie predstavujú meditatívne kresby pastelom, v ktorých skúmal výrazovú silu základných prvkov (Znaky, 1996). K ťažiskovým sériám patria interpretácie Hebrejskej abecedy (1996 – 2007), kde aktualizoval spirituálne čŕty ornamentu a premenil ich na nositeľov významov.
V rámci jedinečnej autorskej techniky recykloval röntgenové snímky na spôsob koláže alebo tkania, zužitkujúc znalosti z textilnej tvorby. Prostredníctvom nej rozvíja svoje historické reflexie, spracováva univerzálne a aktuálne témy (Masa a jedinec, 2019, Generácie, 2019).
Samostaný okruh tvoria maľby, v ktorých sa pohybuje v priestore postgeometrickej abstrakcie – založenej na analýze organických či geometrických motívov a parafráz z dejín umenia. Vyjadruje v nich vnútorné reflexie alebo archetypálne mentálne vzory, vynárajúce sa z vedomia (Minulosť nenájdeš, 2007, Veľká kniha, 2012).
Zvláštne miesto v jeho tvorbe majú textilné miniatúry, v ktorých narába s netradičnými materiálmi a textilnými technikami viaznia alebo šitia. Drobným objektom dodáva ekologický, spoločensko-kritický alebo autobiografický rozmer.
V novšej séri dekoláží (2019 - ), sa dotýka kritiky konzumu a neekologického správania. Recykluje reklamné letáky obchodných reťazcov. Doráňané vrstvy letákov sa menia na sugestívne apelatívne ekologické posolstvá – synonymá plytvania zdrojmi a devastácie prírody. Majú silný príbeh a vypovedajú o devalvácií hodnôt.
Daniel Szalai študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave na odbore propagačnej grafiky (1979 – 1983) a na Vysokej škole uměleckoprůmylsovej v Prahe, v ateliéri textilnej tvorby (1984 – 1990). Od roku 1994 pedagogicky pôsobí na Pedagogickej Fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy. Žije v Nových Zámkoch.
Vystavuje od roku 1992. Samostané výstavy mal na Slovensku (Galéria umenia, Nové Zámky,1999; Zóna – Galéria Limes, Komárno, 2004; Luminary – Galéria ArtMa, Dunajská Streda, 2009; Identikit – Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, 2014, predOBRAZ – Tatranská galéria, Poprad, 2018), Iný les, Galéria Pálffy, Bratistlava, 2023) v Maďarsku (Transplantart – Szerb templom, Balassagyarmat, 2002; Square – Juhász Gyula Galéria, Szeged, 2004; Gebauer Galéria, Pécs, 2007; Rondella Galéria, Esztergom, 2011), v Srbsku (Dva svety – s R. Bielikom, Užice, 2013) a Chorvátsku (Galerija Laurus, Lovran, 2022).
Zúčastnil sa viacerých kolektívnych výstav (III. Stredoeurópske bienále kresby, Plzeň, 2002; Bienále voľného výtvarného umenia, Výstavná sieň SFVÚ, Bratislava, 2006; International Biennial Pastel Exhibition, Nowy Sacz, 2006; Dialogen 2 – Zoetermeer, 2007; 13. Medzinárodné trienále Tkaniny, Lódź, 2010; Textile Art Of Today, Bratislava, 2015; 2018, 2022; Képek és Pixelek, Budapest, 2016, White Laboratory, Olomouc, 2016, Trinitas, Zlín, Dům umění,2017; Vizualizace nepřítomnosti, Galerie Hollar, Praha, 2024) a sympózii (Medzinárodné maliarske sympózium Csepel, Budapešť, 1997; Medzinárodné maliarske sympózium, Dunajská Streda, 2011; Medzinárodné textilné sympózium V4, Bratislava, 2014).
22.10.2024 - 31.3.2025
Banícke múzeum v Rožňave
Premeny v bytí
Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.
Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.
Umelecká platforma ART Inn pôsobiaca v Rožňave sa dlhodobo venuje objavovaniu historicky, architektonicky i spoločensky zaujímavých priestorov, ktoré nie sú primárne určené na prezentovanie umeleckej tvorby. Dve divadelné predstavenia v imerznom žánri už uviedla v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave a taktiež v SNM Kaštieli Betliar.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 22. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.
22.10.2024 - 30.6.2025
SMOPAJ, Liptovský Mikuláš
Králi oblohy
Srdečne vás pozývame na vernisáž autorskej výstavy Považského múzea v Žiline pod názvom KRÁLI OBLOHY.
Príďte spoznať DRAVCE, ktoré sa vyskytujú na Slovensku, ich nároky na prostredie, čím sa živia, čo ich ohrozuje, aký majú význam pre ekosystém a čo je to dohovor CITES.
Výstava bude doplnená zbierkami nášho múzea.
Tešíme sa na vás 22. októbra o 16.00 h v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.
Kurátorka výstavy: Mgr. Alena Lenková
20.10.2024 - 31.1.2025
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Emancipovaná, rozhľadená a vzdelaná: Anička Jurkovičová
Výstava predstavuje Aničku Jurkovičovú v štyroch rovinách: ako dcéru (Samuela Jurkoviča), jednu z prvých slovenských herečiek, manželku(J. M. Hurbana) a ako matku.
Anička Jurkovičová patrí medzi prvé ochotnícke herečky na Slovensku. Ako jedna z prvých žien sa odhodlala vystúpiť na javisko spolu so študentmi štúrovskej generácie a ujala sa ženských divadelných postáv. Od roku 1841 hrávala v Slovenskom národnom divadle nitrianskom v Sobotišti. Svojou činnosťou významne ovplyvnila rozvoj ženského divadelníctva na Slovensku a emancipáciu žien.
Anna Jurkovičová sa však angažovala nielen na divadelných doskách, ale aj v oblasti národnostných otázok. Podporovala národné povedomie a bojovala proti spoločenským predsudkom. Emancipovaná, rozhľadená a vzdelaná národovkyňa Anna Jurkovičová si získala srdce Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý si ju v roku 1845 vzal za ženu. Mali spolu 9 detí, päť synov a štyri dcéry. Ich prvorodený syn – Svetozár Hurban Vajanský bol známym slovenským spisovateľom, publicistom, literárnym kritikom a politikom.
Autormi textovej časti výstavy sú Mgr. Dominik Zužo, Mgr. Peter Dupaľ a PhDr. Agáta Petrakovičová Šikulová, PhD., odborní pracovníci SNM-MĽŠ v Modre. Výstava je výtvarne dotvorená prácami scénografky Tatiany Šulíkovej. Súčasťou výstavy je i tlačený sprievodca.
17.10.2024 - 31.1.2025
Záhorské múzeum v Skalici
1. svetová vojna
Kurátori: Václav Štepánek, Martin Hoferka
Vernisáž: 17. októbra 2024 o 17.00 hod.
K 110. výročiu začiatku prvej svetovej vojny pripravilo Záhorské múzeum v Skalici výstavu 1. svetová vojna. Vo výstavných priestoroch budú sprístupnené dve samostatné časti. Prvá, všeobecnejšia, bude venovaná prvej svetovej vojne na Záhorí, panely s textami budú doplnené zbierkovými predmetmi. Druhá časť pod názvom „Obrázky z balkánského bojiště“ je prevzatá zo susednej Moravy z Múzea Brněnska. Tvoria ju panely vychádzajúce z fotografií a informácií z denníka uherskobrodského rodáka, nadporučíka c. k armády Hynka Doležala, ktorý pôsobil na solúnskom fronte, z rokov 1914 - 1918. Jej autorom je doc. Václav Štepánek.
V kultúrnom programe sa predstaví Mužský zbor Kúcané s pásmom vojenských piesní zo Záhoria.
Na podujatí bude možné zakúpiť publikácie venované problematike prvej svetovej vojny.
16.10.2024 - 31.1.2025
Múzeum Slovenských národných rád SNM, Myjava
Ján Bradáč
SNM-Múzeum SNR pozýva na výstavu o prvom myjavskom múzejníkovi a angažovanému činiteľovi kultúrno-spoločenského života na Myjave či v komunite Slovákov v USA.
Výstava, ktorou si pripomíname 140. výročie narodenia Jána Bradáča mapuje jeho život počnúc rodinným zázemím v rodnej Myjave cez odchod za „veľkú mláku“ a pôsobenie medzi americkými Slovákmi, ktorí intenzívne rozvíjali svoj spolkový život a počas 1. svetovej vojny podporovali československé légie, až po návrat Jána Bradáča do Myjavy, kde sa zaslúžil o jej kultúrne pozdvihnutie.
Ján Bradáč patril medzi hlavných iniciátorov vzniku Múzea SNR na Myjave. Narodil sa 14. mája 1884 v Myjave, kde ukončil základné vzdelanie. Ako 16-ročný odišiel za prácou do USA. Neskôr sa usadil v meste Little Falls, prezývaného aj „druhá Myjava“, pretože tu žilo veľa Myjavčanov. V miestnej papierni, kde sa na výrobu používalo staré šatstvo a textil sa zamestnal ako robotník. Vo vreckách oblekov často našiel rôzne staré mince a začal navštevovať aj miestne starožitníctva. Vo svojom životopise si spomína, že zberateľskú vášeň k starým veciam pocítil už ako 6-ročný a čím bol starší, tým viac chápal, že si ich treba vážiť rovnako ako starých ľudí, lebo oboje si zasluhuje úctu. Po jeho návrate do Myjavy sa stal dozorcom ev. cirkevného zboru, venoval sa zberateľskej činnosti a zaznamenávaniu tunajších zvyklostí a historických udalostí - napr. je autorom rozsiahlych zápiskov z obdobia 2. svetovej vojny. Predmety, ktoré sa mu podarilo získať, doposiaľ tvoria základ zbierok v depozitároch SNM-Múzea SNR.
15.10. - 20.12.2024
Národopisné múzeum Liptovský Hrádok
Staré tlače a mapy zo zbierok Liptovského múzea
Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku pripravilo pre milovníkov knižnej kultúry malý sviatok v podobe výstavy Staré tlače a mapy zo zbierok Liptovského múzea.
Výstava je sprístupnená v období kalendárneho roka, keď každý priaznivec tlačiarenskej černe častejšie ako inokedy siaha po objekte svojho záujmu – po knihe. Preto je až do 20. decembra 2024 možné vzhliadnuť výber z knižných tlačí a máp zo 16 . – 19. storočia. „Návštevníci tu nájdu publikácie historickej a vlastivednej, cirkevnej, liturgickej, nábožensko-výchovnej, historicko-dobrodružnej a právno-historickej povahy, ako aj historické mapy liptovského regiónu, ktoré sa nachádzajú v knižničnom fonde Liptovského múzea,“ priblížil autor výstavy a historik Karol Dzuriak.
Hoci ide len o malý zlomok z knižného bohatstva uchovávaného múzeom, v jeho skladbe nájdeme viaceré skvosty. „Gotthardovu Kroniku sveta zo 17. storočia s Merrianovými ilustráciami, Montecuccoliho vojenské traktáty – viedenské vydanie v latinskom jazyku z r. 1718, originál tlače Kollárovej Sláwy dcery či nemeckojazyčné lipské vydanie Beňovského Pamätí z r. 1791,“ zdôraznil K. Dzuriak. Upomienkou na liptovských národovcov sú výtlačky kázní Matúša Blaha z knižníc Gašpara Fejérpatakyho – Belopotockého či Ľudevíta Samuela Orfanidesa.
13.10.2024 - 26.1.2025
Kaštieľ Radoľa
Svet fantázie inými rukami
Kysucké múzeum sprístupnilo vo výstavných priestoroch radoľského kaštieľa 14. ročník putovnej výstavy „Svet Fantázie inými rukami“ pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Ing. Eriky Jurinovej. Vystavené sú nápadité ručné práce zhotovené z rôznych materiálov, ktoré skrášlia interiér, či majú aj praktické využitie. Autormi sú klienti a zamestnanci zo zariadení sociálnych služieb ŽSK: CSS Synnómia Žilina, CSS Tau Turie, CSS Anima Liptovský Mikuláš, CSS Zákamenné, CSS Studienka Novoť , CSS Žarec, Čadca, CSS Horelica, Čadca a CSS Fantázia Kysucké Nové Mesto, v spolupráci ktorého sa výstava v kaštieli realizovala.
Textilné zvieratká, drevené, či keramické dekorácie, tašky, čiapky, gombíkové obrázky, papierové ružičky a ďalšie kreatívne ručné práce boli vytvorené počas aktívneho trávenia voľného času v rámci pracovnej terapie. Sú tiež vhodnou inšpiráciou pre spoločné domáce tvorivé aktivity.
11.10.2024 - 31.1.2025
Mestské múzeum Sereď
Stolovanie v sedliackom, meštianskom a šľachtickom dome
STOLOVANIE V SEREDI A V OKOLÍ
Výstava o podobe stolovania rôznych vrstiev obyvateľstva Serede z prelomu 19. a 20. storočia v duchu secesie, výstava prezentovaná v rámci projektu Lokálne zo Serede v spolupráci OZ Vodný Hrad.
10.10.2024 - 12.1.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Jaro Varga / Spriadač, Priadkar, Priadenec
Kurátor: Mgr. Adam Galko
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.
Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií. Východiskom je preto konkrétne miesto, verejný priestor a všetko čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz. Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje. Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou.
Čiastočne nadväzuje na predchádzajúcu výstavu Priadkač, pradiar, spriadač, realizovanú v rámci projektu Socha v meste v Martine, kde prepájal reálie stálej expozície galérie s osobnosťou švajčiarskeho výtvarného teoretika Williama Rittera (*1867 – †1955). Aktuálny ponor do prostredia Dolného Kubína prináša pre autora ďalšie objavy, ako napríklad postavu básnika, novinára a diplomata Theo H. Florina (*1908 – †1973), cez ktoré môže spracovávať nové imaginatívne analógie a poetické interpretácie. Výsledkom autorského konceptu je tak živá site-specific inštalácia, ktorá nastoľuje novú situáciu pre čítanie dejinných momentov, historických súvislostí a osobností. Podobne ako v názve výstavy, hľadá autor novotvary, ktoré by vyplnili okrem chýbajúcich slov aj medzery v kolektívnej pamäti daného priestoru. Práve neexistencia mužského tvaru tradičného ženského povolania – priadky, sa stáva atraktívnym východiskom pre nové interpretácie.
Doc. Mgr. art. Jaroslav Varga ArtD. (nar. 1982 v Trebišove), intermediálny slovenský umelec, ktorý žije a tvorí v Prahe. Po absolvovaní Prešovskej univerzity (2005) študoval na VŠVU v Bratislave (2010), kde pokračoval aj v doktorandskom štúdiu (2014). Realizoval štipendia na: AVU vo Wroclawi (2007), na americkej Sliperry Rock University of Pennsylvania (2009), či na AVU vo Viedni (2011). Dvojnásobný finalista Ceny Oskara Čepana; 2017 – 1. cena Nadácie Novum; 2015 – Mladý umelec roka, Cena Nadácie Tatrabanky. V minulých rokoch vystavoval v Haifa Museum of Art v Izraeli (2023), v Ivan Gallery v Bukurešti (2022), v Sa Sa Art, Phnom Penh v Kambodži (2022); v Chiquita Room, Tàpies Foundation v Barcelone (2021)
10.10.2024 - 12.1.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič / Od Dunaja k strmým štítom Tatier
Kurátorka: Mgr. art. et Mgr. Zuzana Janečková, PhD.
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.
Jarmila a Dávid sú etablovaní umelci na domácej aj medzinárodnej umeleckej scéne najmä vďaka svojim veľkoformátovým maľbám, ktoré spolu realizovali technikou kolorovanej pyrografie na preglejke. Ako duo pôsobili od roku 2009 a vtedy s ňou aj začínali. Oprášili a vytiahli pyrografiu, dovtedy spojenú len s home made D.I.Y. umením a preniesli ju do galérií. Jarmila s Dávidom si pyrografiu apropriovali a začali ju veľkoryso používať vo svojom umení, čím ju etablovali. Tento barter bol obojstranne prínosný.
Z hľadiska motívov nájdeme na výstave prakticky všetko čo ich zaujíma. Sála z nich evidentná radosť z tvorby a remixovania námetov z rôznych časových období a kontextov. No výber “stretov z rôznych svetov” nie je vôbec náhodný, predchádza mu dôsledný výskum.
Výstava Od Dunaja k strmým štítom Tatier síce primárne odkazuje k rovnomennej pionierskej piesni, ale zároveň v nej môžeme vidieť viacero ďalších významov. Dalo by sa o nej povedať, že je retrospektívna, aj keď autori ešte nie sú v takom pokročilom veku, keďže uzatvárajú touto expozíciou istú etapu svojho života. Svojim rozsahom diel nám môže evokovať minimálne taký veľký priestor, aký je medzi Tatrami a Dunajom. Aktuálne môže symbolizovať vzďaľovanie sa autorov v osobnom a profesnom živote. Okrem spoločných diel je preto na výstave prítomná aj ich najnovšia samostatná tvorba. Od Jarmily keramika a od Dávida sochy, objekty a pyrografie. Zároveň výber diel reaguje aj na konkrétne akvizície galérie napr. dielo Deti mieru od Márie Medveckej a Dedinu spomienok od Vladimíra Kompánka.
Prepojenie súkromného života s profesionálnym so sebou prináša veľa nečakaných výziev a emócií. Výstava zhodnocuje nielen ich spoločné diela, ale aj život. Nemá len umeleckú ale aj emočnú hodnotu. Obidvaja sa aktuálne rozhodli upriamiť pozornosť na samostatnú tvorbu, no to, čo vytvorili spoločne, zostáva stále prítomné.
Jarmila Mitríková (1986) a Dávid Demjanovič (1985) spolupracovali ako duo v rokoch 2009-2023. Študovali na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, na dnes už zaniknutých odboroch, Jarmila keramiku a Dávid kameňosochárstvo. Po skončení obidvaja pokračovali na bratislavskej VŠVU, Jarmila v ateliéroch keramiky a maľby, Dávid na soche a intermédiách. VŠVU absolvovali v roku 2011. Vystavujú doma aj v zahraničí a absolvovali niekoľko umeleckých zahraničných rezidencií v Holandsku, Švajčiarsku a Českej republike. Ich diela sa nachádzajú v zbierkach renomovaných inštitúcií (Slovenská národná galéria, Východoslovenská galéria v Košiciach, zbierka bavorského vojvodu Franza von Bayerna na zámku Nymphenburg). V súčasnosti tvoria samostatne, žijú a pracujú v Košiciach a Bratislave. Obidvaja sú vášniví zberatelia keramiky.
10.10.2024 - 28.2.2025
Považské múzeum v Žiline
Čo na oblohe (ne)vidíme?
Nočná obloha nie je ani zďaleka čierna. Je plná farieb a tajomných úkazov, hmlovín a objektov, ktoré nie sú voľným okom viditeľné. Zbierka snímok astrofotografa Ondreja Králika odhalí krásy nočnej oblohy a mimoriadne úkazy, ktoré je možné zachytiť len snímačom fotoaparátu.
Obsahom výstavy s názvom Čo na oblohe (ne)vidíme v kaplnke Budatínskeho hradu je rozsiahla zbierka fotografii, ktoré zachytávajú krajinársku astrofotografiu a objekty hlbokého vesmíru. Na snímkach môžu návštevníci vidieť letnú Mliečnu dráhu, kométu, polárnu žiaru, nadoblačné blesky, súhvezdia, hviezdokopy a hmloviny. Zbierku tvoria fotky získané na Slovensku v Chorvátsku a Taliansku. Cenným úlovkom sú snímky polárnej žiary zachytenej na Slovensku, ktorá bola viditeľná aj voľným okom v máji 2024.
„Vo svete plnom negatívnych informácií, chaosu a nervozity je podstatné nájsť bezpečné miesto plné pohody. Oázou pokoja ako stvorenej na psychohygienu je pre mňa noc strávená v prírode s jasnou oblohou nad hlavou. Hviezdne nebo, majestátna panoráma, výhľady na nezaplatenie a zvuky lesa sú skutočným balzamom na dušu,“ približuje fotograf Ondrej Králik. Detailné zábery vzdialených vesmírnych objektov a krásy nočnej krajiny si tak môžu záujemcovia vychutnať vo vysokom rozlíšení na dosah ruky.
„Za krásnymi snímkami nočnej oblohy sa skrýva veľké úsilie a námaha. Na vytúžený záber je potrebné čakať za rôznych podmienok, či v mraze alebo teple aj niekoľko hodín. Autor výstavy – Ondrej Králik patrí k uznávaným astrofotografom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tejto fotografickej disciplíne sa na vysokej úrovni venuje už od roku 2015. Niekoľkokrát bol ocenený v NASA. Napríklad v roku 2017 vznikla snímka veľmi vzácneho záznamu tzv. červeného škriatka – nadoblačného výboja – nad Tatrami. Tešíme sa, že v rámci výstavy máme možnosť prezentovať aj túto snímku spolu s ďalšími unikátnymi zábermi,“ doplnila kurátorka výstavy Andrea Slaná.
Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať v kaplnke Budatínskeho hradu 16. októbra o 16.00.
10.10.2024 - 30.9.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Hin amen muzeum! / Máme múzeum!
20 rokov Múzea kultúry Rómov na Slovensku
Rómovia žijú na území dnešného Slovenska už takmer sedemsto rokov, napriek tomu sú ich dejiny, tradičná aj súčasná kultúra stále málo známe. Ostatných dvadsať rokov sa druhej najpočetnejšej národnostnej menšine venuje Slovenské národné múzeum v Martine prostredníctvom Múzea kultúry Rómov na Slovensku.
Nová výstava „Hin amen muzeum! / Máme múzeum!“ mapuje činnosť tohto špecializovaného múzea, ktoré sa od roku 2004 aktívne podieľa na výskume, dokumentácii a prezentácii bohatého kultúrneho dedičstva Rómov. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod. v Etnografickom múzeu a pre návštevníkov bude sprístupnená do 30. septembra 2025.
Výstava návštevníkom priblíži históriu múzea a jeho predchodcu – Dokumentačného centra rómskej kultúry, jeho vývoj a odbornú činnosť, ako aj dôležitosť zachovania kultúrnej identity Rómov prostredníctvom múzejných aktivít. Medzi ne patrí výskum, dokumentácia a prezentácia histórie a kultúry Rómov prostredníctvom vzdelávacích aktivít, výstav a podujatí. Tak, ako múzeum, aj podujatie Te prindžaras amen/Spoznajme sa oslávilo tento rok 20. výročie. Múzeum kultúry Rómov na Slovensku na ňom každoročne približuje hudbu, tanec, remeselnú zručnosť a výtvarnú tvorivosť Rómov.
Prostredníctvom predmetov každodennej potreby, odevu, umeleckých diel a remeselných výrobkov priblíži výstava aj spôsob života, osobnosti a tradičné remeslá Rómov. Tými boli v minulosti najmä kováčstvo, košikárstvo a výroba z dreva, ktoré zastupujú výrobky zo starších zbierok múzea. Vďaka rodinnej tradícii v umelecko-kováčskych dielňach alebo snahe o revitalizáciu remesiel zo strany odborných škôl alebo občianskych združení sa zbierky Múzea kultúry Rómov na Slovensku rozširujú aj o súčasnú produkciu.
Nemalú časť zbierok tvoria aj umelecké diela, ktoré pochádzajú predovšetkým od neprofesionálnych výtvarníkov. Prostredníctvom nich spoznajú návštevníci nevšedný svet farieb a námetov rómskeho sveta. Výstava predstaví aj významné osobnosti – spisovateľku a dramaturgičku Elenu Lackovú, hudobníkov Jána Berkyho-Mrenicu st. a Michala Končeka a umeleckého rezbára a sochára Jaroslava Cicka.
Až do 90. rokov 20. storočia neboli Rómovia na Slovensku oficiálne uznanou národnostnou menšinou a ich kultúrne dedičstvo nebolo systematicky skúmané ani prezentované. Napriek tomu sa v priebehu rokov do zbierkových fondov Slovenského národného múzea v Martine – Etnografického múzea podarilo nadobudnúť viac ako 200 predmetov súvisiacich s rómskou kultúrou. Deväťdesiate roky upozornili na potrebu systematického výskumu rómskej kultúry, preto v roku 2002 vzniklo v Martine Dokumentačné centrum rómskej kultúry, ktoré sa o dva roky neskôr transformovalo na Múzeum kultúry Rómov na Slovensku.
Dnes je múzeum súčasťou Slovenského národného múzea a patrí medzi jeho osem špecializovaných pracovísk, ktoré sa venujú národnostným menšinám na Slovensku.
2.10. - 31.12.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Tvar ducha. Sila a krása afrického umenia
SNM – Historické múzeum v spolupráci s Ivanom Melicherčíkom otvára 1. októbra 2024 výstavu Tvar ducha. Sila a krása afrického umenia, ktorá približuje kmeňové umenie afrického kontinentu. Výstava bude pre návštevníkov sprístupnená od 2. októbra 2024 v novozrekonštruovaných priestoroch na Severných hradbách Bratislavského hradu.
Väčšinou statické predmety, masky či sochy s absenciou úsmevu, sú autorsky anonymné a dokumentujú unikátny tvorivý štýl kmeňov, ktorých je v Afrike známych niekoľko stoviek. Tieto artefakty sú svedkom rôznych rituálov, obradov, iniciácií, ceremoniálov, slávností, vychádzajú z prostredia šamanov, kultov, fetiša, dedinských a kmeňových božstiev a bôžikov pralesa, vôd, polí či zvieracej ríše. Zruční africkí rezbári nevytesávali z dreva estetiku, ale dušu. V tom je sila a hodnota týchto diel s psychologickým nábojom a s presne vymedzenou funkciou. Nie sú to rýdzo výtvarné objekty, ale často predmety s posvätným rozmerom.
Podstata výstavy je zberateľská. Predstavuje kolekciu, ktorú desaťročia zostavoval zberateľ a publicista Ivan Melicherčík. Pre Melicherčíka ako zberateľa, ktorý navštívil Afriku mnohokrát, bol pri výbere rozhodujúci výraz masky či sochy, pozoruhodnosť tvaru, sila akéhosi vnútorného signálu, tušenie, že mali čo do činenia s rituálmi a obradmi. Vyhýbal sa veciam, ktoré vyšli z manufaktúr. Jeho africkou zbierkou prešlo časom okolo tisíc artefaktov a teraz eviduje jej fond okolo 500 diel vytvorených majstrami rezbármi, príslušníkmi 30 etník žijúcich v 15 štátoch kontinentu. Zbierka bola doteraz predstavená na 11 výstavách, vyšli o nej štyri knihy, diplomová práca a celý rad recenzií.
Po skončení výstavy Tvar ducha Ivan Melicherčík daruje svoju rozsiahlu zbierku Slovenskému národnému múzeu.
27.9.2024 - 17.1.2025
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
S hudbou v duši
Kurátor výstavy: Mgr. Imrich Šimig
Pri príležitosti 200. výročia narodenia hudobného skladateľa, regenschoriho a pedagóga – Jána Egryho - si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti.
Ján Egry patril v 2. polovici 19. storočia k významným osobnostiam hudobného života Banskej Bystrice. Od roku 1849 tu pôsobil ako regenschori vo farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie a od roku 1859 aj v kapitulskom chráme Sv. Františka Xaverského. Vo funkcii mestského kapelníka účinkoval s orchestrom na koncertoch, mestských zábavách a spoluúčinkoval pri hudobných predstaveniach kočovných divadelných spoločností v meste. Ako učiteľ hudby, dirigent a organizátor hudobných podujatí sa angažoval aj v Banskobystrickom hudobnom spolku (1857 – 1862). Od roku 1849 bol učiteľom na rímsko-katolíckej ľudovej škole, pravdepodobne od roku 1852 bol profesorom spevu a od roku 1859 aj hudobnej teórie a hry na husliach a klavíri na katolíckom gymnáziu (do r.1884), do roku 1863 vyučoval hudbu a spev aj v biskupskom seminári. Jeho študentom a neskôr kolegom bol Ján Levoslav Bella. So žiackym speváckym zborom a orchestrom Ján Egry tiež účinkoval na umeleckých besedách a verejných akadémiách. O jeho zmysle pre vkus i o kompozičnej orientácii vypovedajú jeho vlastné početné odpisy skladieb talianskych, nemeckých a českých skladateľov obdobia klasicizmu a romantizmu, ktoré uvádzal na svojich hudobných produkciách. Poukazujú zároveň aj na Egryho osobné kontakty s hudobníkmi pôsobiacimi vo Viedni.
27.9.2024 - 28.2.2025
Kysucké múzeum, Čadca
Stolárikovci
Kysucké múzeum, organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, srdečne pozýva na výstavu Stolárikovci - Z Kysúc do Kanady, ktorú pripravilo aj vďaka spolupráci s Ottawskou univerzitou v Kanade. Výstava je venovaná príbehu rodiny Stolárikovcov, ktorí emigrovali do Kanady počas jednej z povojnových vĺn vysťahovalectva. Mapuje strastiplné cesty tejto rodiny, ktorá sa postupne aklimatizovala v Severnej Amerike, kde dosiahla významné úspechy. Najvýraznejšou postavou je emeritný profesor Marián M. Stolárik, ktorý celý svoj život podporoval a hájil záujmy Slovenska a Slovákov.
Už Mariánov starý otec Imrich odišiel za Atlantik, lebo aj jemu učarovala vidina rýchleho zárobku v Amerike. Dúfal, že sa mu podarí ušetriť nejaké peniaze, za ktoré si potom kúpi zem vo svojom rodnom kraji. V roku 1919 sa na Slovensko vrátil natrvalo, prikúpil pôdu a pozdvihol svoju rodinu z biedy, do ktorej upadla kým on pracoval v Amerike.
Neskôr v roku 1945 sa Mariánov otec Imrich Stolárik mladší začal obávať približujúceho ruského frontu. Preto koncom januára 1945 nastúpil so svojou rodinou do vlaku, ktorý ich odviezol do rakúskeho Aurolzmünstera, kde mali získať dočasné útočisko. Marián mal vtedy iba 2 roky. V tejto dedinke nakoniec so svojou rodinou strávil dlhých 6 rokov, bez možnosti návratu na Slovensko. V utečeneckom tábore žili v biednych podmienkach. Z tábora sa im nakoniec podarilo dostať v roku 1951 do Kanady.
V Kanade sa Mariánov otec hneď začal zapájať do národného a spolkového života. Za svoj život získal množstvo ocenení, z ktorých viaceré pochádzali aj priamo od kanadskej vlády. Vždy sa otvorene hlásil k svojmu kysuckému pôvodu a pri písaní svojich článkov sa podpisoval ako Imrich Stolárik Kysucký. Celý svoj život bojoval za Slovákov a Slovensko, za jeho samostatnosť.
Otcova láska k vlasti ovplyvnila aj jeho deti najmä Mariána, ktorý sa nielen významne podieľal na národnom a spolkovom živote v Kanade ale prakticky celý svoj profesionálny život zasvätil v prospech Slovenska a Slovákov. Doktorandské štúdium vyštudoval na univerzite v americkom štáte Minessota. Minessotskú univerzitu si vybral zámerne, pretože ako prvá začala systematicky zhromažďovať archívne písomnosti od imigrantov z južnej a východnej Európy a vykonávať rozsiahlejší výskum. Neskôr v roku 1976 pracoval v Národnom múzeu o človeku v Ottawe (dnes Kanadské múzeum civilizácie), kde získal pozíciu pre výskum kanadských Slovanov v oddelení Kanadského centra pre štúdium ľudovej kultúry. Počas práce v múzeu zhromaždil početné materiálne artefakty týkajúce sa slovenských dejín a kultúry a uložil ich do zbierok múzea, národnej knižnice a národného archívu.
V roku 1978 vymenil prácu v múzeu za post riaditeľa Balchovho inštitútu vo Filadelfii, ktorý dokumentoval históriu a skúsenosti viac ako šesťdesiatich etnických skupín v Spojených štátoch amerických. Za pôsobenia Mariána Stolárika sa tento inštitút reštrukturalizoval a rozvinul. Do inštitútu získal okrem financií pokrývajúcich jeho chod aj tisícky kníh, archívnych záznamov a rozličných artefaktov. Inštitút zrealizoval pod jeho vedením množstvo výstav interpretujúcich život prisťahovalcov v Amerike v minulosti.
V roku 1980 aj na popud Mariána Stolárika bola medzi kanadskými Slovákmi vyhlásená zbierka za účelom založenia budúcej Katedry slovenských dejín a s tým súvisiaceho profesorského miesta na Ottawskej univerzite. Bolo vyzbieraných 500 000 dolárov od slovenských komunít žijúcich v Kanade i v USA. K tejto čiastke prispela kanadská vláda sumou 400 000 dolárov a katedra sa mohla založiť. Marián Stolárik získal miesto profesora na katedre, ktoré zastával ďalších takmer štyridsať rokov až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2022. Počas svojho pôsobenia na katedre pravidelne prednášal o histórii Slovákov a o dejinách prisťahovalectva do Severnej Ameriky. Na univerzite založil Slovenský archív, do ktorého získal veľa cenných dokumentov viažucich sa k slovenskej komunite. Založil osem štipendijných fondov na univerzite, ktoré podporujú štúdium slovenských dejín. Študentom a vedeckým pracovníkom pomáhajú financovať ich štúdium a výskum. Túto možnosť využil aj historik Kysuckého múzea PhDr. Marián Liščák, PhD., ktorý vďaka podpore Ottawskej univerzity začiatkom roka 2024 absolvoval za účelom realizácie výstavy výskumný pobyt v Ottawe.
Profesor Stolárik vydal 10 kníh a publikoval mnoho odborných článkov, v ktorých sa zaoberal históriou Slovenska a prisťahovalcom. Aj vo veku 81 rokov sa aktívne podieľa na aktivitách slovenských komunít v Severnej Amerike. Je členom Prvej katolíckej Slovenskej Jednoty, Slovenského národného spolku a Slovenského katolíckeho Sokola. Od roku 1958 je členom Kanadskej slovenskej ligy a od roku 2016 je jej znovuzvoleným predsedom.
Za svoju prácu získal množstvo ocenení, z ktorých možno spomenúť ocenenie Vyslanca dobrej vôle udeleného v roku 2013 ministrom zahraničných vecí SR Miroslavom Lajčákom, či medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za zásluhy o upevnenie národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov v zahraničí.
Marián Stolárik a jeho rodina sú pekným príkladom spletitých osudov našich rodákov v cudzine a príkladom kam až sa v priebehu niekoľkých generácií mohli dostať. Sú pre históriu Kysúc veľmi dôležitými a je potrebné, aby ich Kysučania poznali. Veríme, že aj táto výstava prispeje k ich zaslúženému etablovaniu v národnej histórii, keďže pre Slovensko a Slovákov toho vo svete vykonali mnoho.
Pre Kysucké múzeum je veľkou cťou privítať profesora Mariána M. Stolárika na Kysuciach, kedy sa osobne zúčastní na vernisáži výstavy venovanej jeho rodine, ktorá sa bude konať 27. septembra 2024 o 14:00 hod v priestoroch čadčianskej pobočky na Moyzesovej ulici. V deň vernisáže o 11:00 hodine bude mať profesor Stolárik v priestoroch múzea prednášku na tému Vysťahovalectvo do Severnej Ameriky.
26.9.2024 - 31.1.2025
Oravská galéria v Dolnom Kubíne
Jaroslav Kyša - Hlboký nádych
Vernisáž výstavy: 26. 9. 2024 o 15. 30 hod. v miestnosti Pod klenbou
Miesto konania: Výstavná sieň Suterén, Župný dom v Dolnom Kubíne
Site-specific inštalácia Jaroslava Kyšu v priestore Oravskej galérie s názvom Hlboký nádych prezentuje jeho posledný projekt zaoberajúci sa témou hlbokého času. Cez metaforu ľudskej nemožnosti predstaviť si jeho obrovskú dĺžku, ako aj silu samotných procesov zeme, autor naopak komentuje akcelerovaný svet okolo nás.
Site-specific inštalácia Hlboký nádych pozostáva z filmového záberu nasnímaného v jaskyni Okno v Demänovskej doline. Človek ako objaviteľ tohto priestoru priniesol spolu so svojou prítomnosťou do jaskyne svetlo, čím navždy zmenil jej existujúci stav. „Využívam svetlo ako metaforu ľudskej prítomnosti. Je to nástroj v mojich rukách, pomocou ktorého môžem rekonštruovať tmu. Pomocou vopred pripravených rekvizít simulujem “temnú hmotu” pohlcujúcu postupne celú scénu. Vraciam jaskyni jej prirodzený stav“ uvádza autor.
Krasové jaskynné komplexy sú zložitými štruktúrami nachádzajúcimi sa niekde pod našimi nohami. Majú podobne neočakávanú veľkosť ako vnútorný objem pľúc. Hlboký nádych - hlboký výdych. Inštalácia v priestore Oravskej galérie pracuje ako nikdy nekončiaci príbeh bez začiatku a konca.
Mgr. Art. Jaroslav Kyša (*1981, Žilina) aktuálne žije a tvorí v Bratislave. Študoval v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2002 – 2007) a v Ateliéri priestorovej komunikácie + na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent Antona Čierneho. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä sochárstvu, performancii, intermédiám a site – specific inštaláciám. Absolvoval rezidencie v New Yorku (Brooklyn Langer Residency), Lipsku (Halle 14) či Slovinsku (CELEIA). V roku 2011 sa stal laureátom Szpilman Award, v roku 2017 vyhral hlavnú cenu Nadácie NOVUM a dvakrát bol finalistom Ceny Oskára Čepana (2004, 2014). Jeho diela sú v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, Považskej galérii v Žiline i v Slovenskej národnej galérii.
26.9.2024 - 31.1.2025
Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi
Divadelná Reduta
Milí priatelia Múzea Spiša, Spišského divadla, ako aj všetci nadšenci histórie a divadelníctva, srdečne vás pozývame na výstavu Divadelná Reduta v historickom Provinčnom dome – vo výstavných priestoroch Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.
Výstava predstavuje fascinujúcu históriu Mestského divadla a Reduty, ktorá bola postavená v rokoch 1899 – 1902 podľa návrhu budapeštianskeho architekta Kolomana Gerstera.
Naša výstava sa sústredí na tri kľúčové obdobia divadelného umenia v Redute:
Krajové divadlo Spišská Nová Ves (1956 – 1963)
Divadlo pre deti a mládež ako pobočná scéna Divadla Jonáša Záborského v Prešove (1980 – 1992)
Spišské divadlo (od 1992)
Výstava Divadelná Reduta vás prevedie dejinami Spišského divadla prostredníctvom autentických scénických návrhov, divadelných scén, kostýmov a dobových materiálov. Nechajte sa vtiahnuť do sveta divadla a objavte, ako sa vyvíjalo v srdci Spiša!
25.9.2024 - 30.9.2025
Spišské múzeum SNM, Levoča
Hálove ilustrácie k románu Levočská biela pani
V rámci výstavného a výskumného projektu Levočská biela pani sa v roku 2008 SNM-Spišskému múzeu v Levoči podarilo získať do svojich zbierok súbor ilustrácií ku knihe Móra Jókaia Levočská biela pani, ktoré pôvodne rodina Hálovcov ponúkala k aukčnému predaju. Po dlhšom jednaní a vďaka pochopeniu všetkých dedičov uvedeného diela sa nakoniec ocitli opäť na Slovensku v zbierke múzea.
22.9.2024 - 19.1.2025
Kaštieľ Radoľa
V ohni kované
Kysucké múzeum, kultúrna organizácia Žilinského samosprávneho kraja, sprístupnilo v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli výstavu V ohni kované. Prezentujú sa na nej so svojou tvorbou mladí umeleckí kováči zo SOŠ strojníckej v Kysuckom Novom Meste.
Výučba v odbore umelecko-remeselné spracúvanie kovov je v prvom rade zameraná na zachovanie tradičných remeselných techník prepojených s umením. Na výstave sú zaujímavé cvičné, súborné aj maturitné práce – zdobené kovania na brány, pánty, plastiky, kreslo, stôl, damaškové nože, krbová súprava a ďalšie zaujímavé práce zhotovené pod odborným vedením majstra odbornej výchovy Mgr. Jozefa Hodása. Svedčia o naučených vedomostiach a praktických zručnostiach študentov. Svoju tvorbu kombinujú aj s inými materiálmi napr. s drevom, či kameňom. Ich umelecké práce možno obdivovať nielen na výstavách, ale aj v exteriéri, či osobne na rôznych podujatiach. I tento rok mali návštevníci tradičného Radoľského jarmoku príležitosť vlastnoručne si vyskúšať kováčske remeslo na nádvorí kaštieľa.
Vystavené práce dopĺňa aj výtvarná tvorba Mgr. Ľubice Šustekovej, ktorá na škole vyučuje odborné kreslenie a modelovanie.
20.9.2024 - 31.1.2025
Pohronské múzeum v Novej Bani
Storočie v múzeu
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás pozýva na výstavu „Storočie v múzeu“.
Dvadsiate storočie bolo obdobím veľkých geopolitických, vedeckých a sociálnych zmien. Ľudstvo v ňom zažilo radikálny vedecko-technický pokrok, ktorý žiaľ nemal vždy pozitívny dopad. Bolo to storočie dosiaľ dvoch najväčších vojnových konfliktov, obdobie diktatúr a autoritatívnych režimov, politického napätia, ale aj kontrastov. V neposlednom rade sa jedná o roky, ktoré si ešte mnoho ľudí „minulého storočia“ dobre pamätá a ktorých dopady a udalosti sú dodnes predmetom pálčivých tém a diskusií.
Výstava „Storočie v múzeu“ ponúka prehľad kľúčových udalostí svetových, slovenských i miestnych dejín 20. storočia, podčiarknutých výberom reprezentatívnych predmetov a fotografií zo zbierkového fondu Pohronského múzea. „Storočie v múzeu“ pozostáva z 10 samostatných častí, z ktorých každá sa venuje konkrétnemu desaťročiu 20. storočia. Panely s textom obsahujú chronologický sled historických udalostí vystihujúcich podstatu daného obdobia. Charakteristika jednotlivých dekád je stručná a vecná. Cieľom je, aby sa návštevník v konkrétnom desaťročí rýchlo zorientoval a vystavené predmety do časového rámca ľahšie zaradil.
Text je doplnený dobovými fotografiami z fotoarchívu Pohronského múzea. Vystavované predmety a dokumenty pochádzajú výhradne zo zbierok Pohronského múzea a väčšinou pochádzajú alebo súvisia primárne s mestom Nová Baňa. Vybrané boli so zreteľom na ich jasné datovanie a teda možnosť presného chronologického i faktografického zaradenia. Zároveň majú priamy súvis so spomínanými historickými udalosťami svetového či miestneho významu.
Popri historickému rozmeru je výstava akousi sondou do práce muzeológa- prostredníctvom rozmanitosti zbierkových predmetov ukazuje na systematické zhromažďovanie, uchovávanie a dokumentovanie pamiatok z jednotlivých dekád v histórii ľudskej spoločnosti.
Ambíciou je vyvolať u návštevníkov „staršej“ generácie spomienky na (ne)dávnu minulosť, mladším generáciám zas pomôcť ľahšie sa zorientovať v histórii a vnímať ju prostredníctvom priamych súvislostí, k čomu dopomôžu vystavované predmety (väčšinou) prepojené na miestnu históriu.
Pre spestrenie bude pre záujemcov pripravený tematický „fotokútik“, v ktorom sa vďaka pripraveným rekvizitám budú môcť návštevníci aspoň na chvíľu stať nežnými dámam i a pravými gentlemanmi zo začiatku 20. storočia. Na pamiatku si odnesú vlastné originálne fotografie. Pripravená bude tiež krabica s označením „Vaše spomienky“, do ktorej budú môcť návštevníci prispieť vlastnými postrehmi, pripomienkami, dojmami a názormi na minulé storočie.
19.9.2024 - 24.1.2025
Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Svet v kocke
Pre malých aj veľkých fanúšikov stavebnice známej po celom svete prichádza do Tihányiovského kaštieľa jedinečná výstava objektov postavených výhradne z LEGO® kociek. Interaktívna a fascinujúca výstava ukáže návštevníkom pohľad na svet slávnych stavebníc a predvedie úžasné diela vytvorené z tisícov kociek, ktoré potešia deti aj dospelých. Okrem obdivovania vystavených modelov budú mať návštevníci príležitosť zapojiť sa do rôznych interaktívnych aktivít, workshopov a tvorivých dielní, na ktorých si vyskúšajú prácu s kockami tejto stavebnice.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci so slovenským fanklubom TatraLUG prenesú návštevníkov Tihányiovského kaštieľa do magického sveta plastových kociek. Výstava s názvom Svet v kocke otvorí svoje brány 19. septembra 2024 a potrvá do 24. januára 2024.
LEGO® je jednou z najpopulárnejších stavebníc na svete, ktorá inšpiruje deti i dospelých k tvorbe a objavovaniu nekonečných možností konštruovania. S viac ako 60-ročnou históriou si získala srdcia fanúšikov po celom svete a neustále podporuje tvorivosť a predstavivosť.
„Tešíme sa, že výstava Svet v kocke prichádza aj do Stredoslovenského múzea. Návštevníci, ktorí túto stavebnicu obľubujú, budú môcť obdivovať okrem tradičného veľkého mesta plného detailov a pohyblivých prvkov, ako vláčik či kolotoče aj ikonické modely z filmového či komiksového sveta postaveného z týchto kociek. Atraktívnym oživením sú zmenšeniny reálnych budov z Banskej Bystrice, napríklad samotného Tihányiovského kašteľa, ale aj z iných kútov Slovenska postavené kompletne podľa fantázie staviteľov“, informuje Ivana Žačoková, vedúca prezentačného oddelenia Stredoslovenského múzea.
Kocky predstavujú svet neobmedzenej kreativity a fantázie. Táto výstava návštevníkovi ukáže, aké úžasné veci sa dajú vytvoriť z týchto malých kúskov. Každý si tu nájde niečo svoje – od nadšencov technických modelov až po milovníkov umenia. Voľný čas môžu na výstave malí aj veľkí tráviť v hernom kútiku s množstvom kociek. Práve tu budú mať priestor na skúšku svojej predstavivosti.
19.9.2024 - 14.2.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Nová Prievidza
Výstava verejnosti prvýkrát na jednom mieste predstaví výber najzaujímavejších plánov z prípravnej projektovej dokumentácie výstavby sídliska Píly, ktoré je dodnes jedným z najlepších príkladov socialistického budovania miest na Slovensku. Chronologické usporiadanie dokumentov a názorné priblíženie ich obsahu s pomocou doposiaľ málo známych dobových fotografií návštevníkov vtiahne do premenlivého procesu plánovania a výstavby sídliska s mimoriadne hodnotným výsledkom…
12.9. - 31.12.2024
Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte
V priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sa 12. septembra 2024 o 16.00 hod. uskutoční vernisáž výstavy Tradícia výroby gúb v Gemeri-Malohonte. Prostredníctvom zbierkových predmetov a fotografií z fondu Gemersko-malohontského múzea a Baníckeho múzea v Rožňave predstaví históriu, rozšírenie, výrobné postupy v minulosti významného remesla – gubárstva. Výstava potrvá do 31. decembra 2024. Jej realizáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Významnú časť chovu hospodárskych zvierat v minulosti tvoril chov oviec, ktorý mal význam nielen v súvislosti so spracovaním mäsa a mlieka, no i vlny, vďaka čomu sa stal základom významných remesiel, a to súkenníctva a gubárstva.
Súkenníctvo, teda remeselná výroba súkna, patrilo na Slovensku medzi najvýznamnejšie remeslá. V rámci Gemera-Malohontu už v 17. storočí tvorili súkenníci cech v Rimavskej Sobote, Jelšave, Ratkovej, Rožňave a Štítniku, v prvej polovici 19. storočia vznikol súkennícky cech v Tisovci a Klenovci. V nadväznosti na spracovanie ovčej vlny a výrobu súkna sa v Gemeri-Malohonte rozšíria i výroba gúb. Pojmom guba označujeme tkaninu z ovčej vlny na povrchu s vlasom, alebo slučkami či plášť rovnako s vlasom na povrchu. Guba bola zimným odevom napríklad pastierov, furmanov, rybárov. V Gemeri-Malohonte boli v 19. storočí centrami remeselnej výroby gúb Rimavská Sobota, Tisovec, Rožňava, Ratková a Jelšava. V Jelšave sa výroba gúb ujala i vďaka tamojšej súkenníckej tradícii. Vlnené pokrovce sa odtiaľ vyvážali do Záhrebu, na Ukrajinu, Sicíliu až do roku 1926. V medzivojnovom období tu pôsobili gubári Karol Nagy, Ondrej Kysel, Ján Jurín a Ľudovít Kováč, po 2. svetovej vojne tu pracovali už len dvaja gubári - Ján Jurín a Ľudovít Kováč.
Na tradície gubárstva v Jelšave nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré v roku 1958 obnovilo výrobu gúb v Klenovci. V tom čase sa tkaním gúb v Klenovci zaoberali pôvodne súkennícke rodiny – Aláčovci, Brndiarovci, rodina Ondreja Bobrovského. Okrem nich sa zhotovovaniu gúb venovali napríklad tiež Jozef Pap, Ondrej Antalík, Helena Knížová, Júlia Vološčuková, Ján Šramo, Ján Jakabšic, Mária Ostricová, Helena Hrušková, v neďalekých Rimavských Zalužanoch Jozef Siničák. V čase najväčšieho rozmachu gubárstva, v 60. – 90. rokoch 20. storočia, pôsobilo v Klenovci 36 gubárov. V súčasnosti je posledným aktívnym gubárom Ján Fotta.
Okrem Klenovca pôsobilo niekoľko výrobcov gúb i vo východnej časti regiónu - v Jelšave guby najdlhšie tkala Helena Krušpierová, v Revúckej Lehote sa venovala výrobe gúb Lýdia Kubincová, v Hucíne pôsobila gubárka Kerekešová. V Šiveticiach viac ako 40 rokov tkala guby Amália Dideková, od nej sa naučila zhotovovať guby Anna Galisová, ktorá sa danému remeslu venovala do roku 2010.
10.9. - 31.12.2024
Horehronské múzeum, Brezno
Od zrnka k hrnku
,,Keby sa zrnko nespracovalo, nedostalo by sa do hrnka.“
Chlieb patrí medzi najstaršie potraviny vôbec. Pôsobí síce jednoducho, napriek tomu patrí medzi najuctievanejšie druhy pečiva. Sprevádza nás nielen počas bežných dni, ale ozdobí aj sviatočný stôl.
Horehronské múzeu pripravilo interaktívnu výstavu o spracovaní obilia a chlebovinách na Horehroní z obdobia 19. – 20. storočia koncipovanú do troch samostatných celkov, ktoré spolu úzko súvisia. Prvý je venovaný práve chlebu a jeho variantom, zachytáva druhy pečiva na Horehroní (koláče a zvykoslovné pečivo) z obdobia od konca 19. až do druhej polovice 20. storočia. Doplnená je QR kódmi, kde sa návštevník dozvie viac informácií a zaujímavostí a kde nechýbajú fotografie zo zbierkového fondu múzea. Druhý celok predstavuje technológiu mletia obilia prostredníctvom konkrétneho vodného mlyna „u Čipkov“ z Predajnej, národnej kultúrnej pamiatky. Nachádzajú sa tu viaceré interaktívne prvky, k použitiu ktorých nabáda aj samotná kurátorka výstavy Denisa Čiefová: „Nebojte sa ruku ponoriť do obilia, či preosiať múku, aby ste sa dozvedeli viac“. Tretia časť výstavy je určená pre každé umelecké oko. Jej obsahom sú veľkoformátové fotografie mlyna v Predajnej s umeleckým nádychom. Koncovou bodkou je miestnosť venovaná zážitku s modelovania pečiva hravou formou pomocou prírodných materiálov – kinetický piesok a hlina.
Na výstavu nadväzujú interaktívne a zážitkové podujatia (Zážitkové omrvinky, Jedlá tradícia, Upeč si magnetku, Meniaci sa obraz), ktoré sa budú počas trvania výstavy cyklicky opakovať tak, aby sa ich mohol zúčastniť každý – mladý či starý, pracujúci či študent.
Počas výstavy je vstupné zvýšené nasledovner (PDF)
5.9.2024 - 31.1.2025
Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Doba ľadová
Začína sa ochladzovať, do Gemersko-malohontského múzea prichádza Doba ľadová!
Od 5.septembra 2024 do 31.januára 2025 môžete v Gemersko-malohontskom múzeu navštíviť výstavu Doba ľadová, ktorú pripravilo Maďarské prírodovedné múzeum v Budapešti. Realizáciu výstavy finančne podporil Národný kultúrny fond Maďarska (Nemzeti Kulturális Alap).
Výstava, ktorá je jednou z najpopulárnejších výstav Maďarského prírodovedného múzea, predstaví Dobu ľadovú a vplyv posledného, štvrtohorného zaľadnenia na krajinu. Oboznámi návštevníkov so zmenami klímy v období posledných 2,5 miliónov rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam a prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a jedinečných nálezov predstaví mnoho známych aj menej známych druhov živočíchov, ktoré v Dobe ľadovej obývali krajinu.
Ľadovou dobou nazývame tie obdobia, počas ktorých bola časť povrchu našej planéty pokrytá súvislou ľadovou pokrývkou veľkého rozsahu. Tieto obdobia trvali aj niekoľko miliónov rokov. Počas štyri a pol miliárd rokov trvajúcej histórie Zeme sa vyskytlo niekoľko týchto období. Posledná ľadová doba sa nazýva aj Štvrtohorné zaľadnenie. Jej začiatok stanovila časť vedcov ako začiatok zaľadňovania severnej pologule pred približne 2,6 miliónmi rokov. Podnebie počas poslednej ľadovej doby nebolo studené rovnomerne. Pozostávalo z takmer stotisíc rokov trvajúcich období zaľadnenia, takzvaných glaciálov, a z kratších období oteplenia, takzvaných interglaciálov. V dobe ľadovej sa rastlinstvo pravidelne cyklicky menilo podľa zmien prostredia spôsobených zaľadneniami, otepleniami a opätovnými ochladeniami. Následne sa samozrejme menilo aj živočíšstvo územia. U rastlín sa vyvinulo mnoho trpasličích druhov, kým u živočíchov prebiehal opačný vývoj. Jedným z najvýraznejších javov fauny ľadovej doby bol vývoj a rozšírenie cicavcov s obrovskými rozmermi – takzvanej megafauny.
Táto výstava predstaví návštevníkom príčiny, ktoré vedú k vzniku ľadových dôb, procesy, ktoré prebiehali v krajine a rastliny a živočíchy tohto obdobia. Budú tu môcť vidieť jedinečné rekonštrukcie mnohých živočíchov tohto obdobia v životnej veľkosti, napríklad šabľozubca Smilodon, obrovskú hyenu, či kostry medveďa jaskynného alebo hyeny jaskynnej. A výstava samozrejme predstaví aj asi najznámejšieho živočícha doby ľadovej – mamuta.
Súčasťou výstavy budú aj mnohé ďalšie sprievodné podujatia, napríklad zaujímavé prednášky odborníkov či tvorivé dielne pre širokú verejnosť aj školské skupiny, o ktorých Vás budeme včas informovať.
Výstava je putovnou výstavou Maďarského prírodovedného múzea.
3.9.2024 - 31.8.2025
Považské múzeum v Žiline
Dejiny textilnej výroby v Žiline a jej okolí
Žilina stáročia patrila medzi dôležité centrá textilnej produkcie. V staršom období bola známa kvalitným, remeselnícky vyrábaným súknom, od konca 19. storočia modernou továrňou na spracovanie vlny a v druhej polovici 20. storočia aj šitím kvalitných odevov. Práve dejinám textilnej výroby v Žiline a jej okolí je venovaná nová výstava v Budatínskom hrade, ktorá je verejnosti prístupná do 31. augusta 2025.
„Súkenná továreň, dnes známa ako Slovena, priniesla v roku 1891 do Žiliny nový, v tej dobe najmodernejší spôsob spracovania vlny v celom Uhorsku. Jej tovar si našiel odberateľov nielen doma, ale aj v zahraničí. V období Rakúsko-Uhorska napríklad dodávala poťahové látky do vagónov prvej triedy Uhorskej kráľovskej štátnej železnice,“ hovorí historička a kurátorka výstavy Zuzana Kudzbelová.
V Žiline pôsobilo aj niekoľko zaujímavých odevných podnikov. Jedným z nich bola Prvá slovenská továreň odevov Rolný, založená v roku 1939 moravským priemyselníkom Arnoštom Rolným. Ten nechal v Žiline postaviť aj Závodnú školu práce – prvú učňovskú školu svojho druhu na Slovensku, kde vychovával svojich budúcich zamestnancov. Podnik však neskôr premiestnil do Púchova. V roku 1946 bol znárodnený, v rámci reorganizácie sa z neho v roku 1949 sformoval samostatný podnik Makyta, odevné závody v Púchove, ktorý spustil pobočnú prevádzku aj v Žiline.
Ďalším významným odevným podnikom bol Modex. Vznikol v roku 1950 znárodnením krajčírskych živnostníkov zo Žiliny a jej okolia a snažil sa uspokojiť dopyt po nekonfekčnom oblečení. „Podnik sa najskôr volal Vkus a pozostával z niekoľkých dielní, napríklad v roku 1961 ich bolo 16 a pôsobilo v nich 318 ľudí, prevažne ženy. V roku 1967 sa premenoval na Modex. O tri roky neskôr mal 670 zamestnancov a v polovici 70. rokov aj učňovské stredisko s vyše 100 žiakmi. Okrem zákazkového šitia časom začal ponúkať aj konfekciu. Aby sa však vyhol uniformite, vyrábal odevy v menšom objeme. Preslávil sa nielen kvalitou svojich výrobkov, ale aj tzv. progresívnou zákazkou. V predajni v Žiline si zákazník vybral jeden z ponúkaných modelov, vyskúšal si ho a zistil, či mu sedí fazóna a farba. Ak nebol spokojný, mohol si nechať upraviť odev na mieru, zvoliť inú farbu a za 16 – 21 dní sa tešiť z nového, dobre sediaceho oblečenia,“ približuje ďalej historička Kudzbelová.
Výstava sprístupňuje verejnosti viac ako päťdesiat predmetov dokumentujúcich dlhú tradíciu remeselného a neskôr priemyselného spracovania vlny a výrobu odevov a kobercov v Žiline a jej okolia. Zo zbierkového fondu Považského múzea návštevník môže obdivovať cechové knihy žilinských súkenníkov z 18. storočia, sériu fotografií z výstavby súkennej továrne z 19. storočia alebo detské oblečenie značky Vkus zo 60. rokov 20. storočia. Z dielne Modexu sú vystavené napríklad dámske šaty zo zbierok Slovenského múzea dizajnu a Múzea Janka Kráľa, alebo podniková kronika zapožičaná spoločnosťou Teraz a. s. Medzi zaujímavé predmety určite patria aj pohľadnice zobrazujúce pobočku súkennej továrne v Čadci zo začiatku 20. storočia, ktoré zapožičal zberateľ Anton Laš. Vystavené exponáty na výstave dopĺňajú zaujímavé videozáznamy z archívu Slovenského filmového ústavu.
2.9.2024 - 8.1.2025
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
K dejinám... Tibora Sedlického
Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín
Pri príležitosti 100. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, hudobného vedca, dirigenta, interpreta – doc. PhDr. Tibora Sedlického, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenského zborového spevu.
Narodil sa 2. apríla 1924 v Poltári, v tom čase v okrese Lučenec. Po základnom vzdelaní, ktoré získal vo svojom rodisku (1930 – 1935) a v Kokave nad Rimavicou (1935 – 1939), sa jeho životná cesta prvýkrát spojila s Banskou Bystricou, kde v rokoch 1939 – 1943 študoval na Učiteľskom ústave.
Jeho umelecké aktivity sú spojené predovšetkým s oblasťou zborového spevu. V rokoch 1949 – 1950 pôsobil ako profesionálny zborový spevák v SĽUK-u, v rokoch 1951 – 1997 bol členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov, k sa vypracoval až na sólistu, vedúceho hlasovej skupiny, podpredsedu a vicedirigenta zboru. Okrem toho založil a dirigoval viaceré spevácke zbory v Poltári, Kremnici, Martine či v Banskej Bystrici.
Tibor Sedlický bol jednou z významných vedeckých a kultúrnych osobností mesta, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho často priateľsky navštevoval a aktívne spolupracoval s jeho odbornými pracovníkmi. Za svoju pedagogickú, vedeckú, ale aj umeleckú činnosť bol nositeľom viacerých vyznamenaní, napríklad Pamätnej medaily SZSU (1971), Ceny primátora Banskej Bystrice (2001), či Striebornej medaily Univerzity Mateja Bela in memoriam (2004). Zomrel 27. júla 2004 po ťažkej chorobe vo veku 80 rokov v Banskej Bystrici a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici – Radvani.
30.8.2024 - 15.5.2025
Hornonitrianske múzeum v Prievidzi
Suterén zla
Za poznaním najhorších vojnových javov netreba nutne cestovať za hranice Slovenska, ani regiónu. V srdci horného Ponitria ich stále živé stopy aktuálne objavíte v autentickom priestore niekdajšieho väzenia gestapa v suteréne súčasného sídla Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Múzejníci v ňom prostredníctvom reprízovanej výstavy od 30. augusta 2024 venujú spomienku všetkým jeho obetiam. Muky, ktoré (nie len) tam prežívali v závere druhej svetovej vojny približujú najmä na príklade dobre zmapovaných osudov dvanástich z nich. Ich ťažký príbeh v kontexte dramatických udalostí s počiatkom v blízkej obci Cigeľ rozprávajú prostredníctvom s nimi úzko spätých hmotných pamiatok a multimediálnej prezentácie.
Sugestívna výpoveď o hrdinstve zoči-voči ľudskej krutosti v netradičnom výstavnom priestore Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9 potrvá do 15. mája 2025 a pre jej nadčasovosť ju po nutnej technickej letnej prestávke zrejme sprístupníme opäť.
19.8. - 31.12.2024
Banícke múzeum v Rožňave
Tvoj objektív, tvoj príbeh ... Umelecké záblesky
2. ročník amatérskej súťaže výtvarnej fotografie
Po úspešnom prvom ročníku Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, vyhlasuje aj tento rok amatérsku súťaž výtvarnej fotografie.
Témou súťaže pre tento rok, do ktorej sa môžu záujemcovia prostredníctvom svojich fotografií zapojiť, je Architektúra vo Vašom čase. „Jedným z dôvodov, prečo sme vybrali toto zameranie je naša zvedavosť, ako účastníci súťaže prostredníctvom svojich fotografií zaznamenajú statickosť dnešnej rýchlo meniacej sa doby. Tešíme sa na ich fotografie v akomkoľvek spojení s témou architektúry,“ uviedla kurátorka výtvarného umenia Mgr. Kristína Pakesová, PhD.
Technické požiadavky pre súťažné fotografie:
- elektronický grafický formát fotografií JPG, odporúčaný rozmer dlhšej strany fotografie maximálne 3600 pixelov a veľkosť súboru do 8 MB, optimálne rozlíšenie 300 DPI
Fotografie je potrebné zasielať spolu s emailovou prihláškou a podpísaným dokumentom Súhlas so spracovaním osobných údajov na e-mailovú adresu: vytvarne.umenie@banmuz.sk. Pravidlá súťaže a dokument Súhlas so spracovaním osobných údajov pre účely súťaže sú verejne prístupné na webovej stránke Baníckeho múzea v Rožňave www.banmuz.sk v sekcii Dokumenty.
Súťaž potrvá do konca kalendárneho roka 2024 a výsledky budú vyhlásené v priebehu februára 2025. Víťazná fotografia bude vystavená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave počas kalendárneho roka 2025.
15.8.2024 - 18.5.2025
Spišské múzeum SNM, Levoča
Levoča kráľov
Výstava venovaná výročiu stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči, v roku 1494.
Na sklonku stredoveku Jagelovská dynastia zjednotila krajiny strednej Európy, z ktorých sa na čas stala Európa jagelovská. Takmer dva roky po smrti svojho otca, poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, sa v apríli 1494 v Levoči na Spiši stretli bratia Jagelovci: český a uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert, knieža Žigmund a knieža Fridrich, ktorý koncom roku 1493 celebroval svoju prvú pontifikálnu omšu v krakovskej katedrále. Dovtedy nikdy neboli tak dlho spolu. Čo tým chceli ukázať? Jednotu dynastie? Snahu diskutovať o rôznych naliehavých problémoch? Mier v strednej Európe bol len zdanlivý. V liste adresovanom bratovi Jánovi Albertovi vo februári 1494 iniciátor stretnutia, kráľ Vladislav II., naznačil, že by sa mali prediskutovať záležitosti kresťanstva všeobecne, ako aj oboch kráľovstiev.
Na stretnutí malo byť prerokovaných mnoho otázok. Samotný kráľ Vladislav II. bol v ťažkej situácii, pretože jeho vládu ohrozoval nemecký kráľ Maximilián Habsburský (1459 – 1519), ktorý chcel pre seba získať uhorský trón. Vzrástla aj moc palatína Štefana Zápoľského (†1499). Mnohí magnáti rozhodnutia panovníka otvorene ignorovali. Medzi nimi hral prím vodca Vavrinec Ujlaki (1460 – 1524). Aj Ján Albert bojoval s rôznymi problémami. Bolo potrebné objasniť otázku príslušnosti Moldavska i zabezpečenie pozície pre ich mladšieho brata, kniežaťa Žigmunda. Boli to všetky témy, o ktorých sa rokovalo? Tajná povaha stretnutia dáva priestor rôznym špekuláciám a dohadom. Vyvoláva mnoho otázok. Zo stretnutia sa zachoval iba jeden dokument, podpísaný oboma panovníkmi a potvrdený ich pečaťami.
1.8.2024 - 5.1.2025
Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica
Samuel Libay – majster filigránu
Medzinárodná výstava SAMUEL LIBAY - majster filigránu je výsledkom intenzívnej spolupráce Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici a Umelecko-priemyselného múzea v Budapešti. Výstava je očakávaným vyústením dlhodobých snáh autora a historika Filipa Glocka priniesť výnimočné a atraktívne diela späť do mesta, v ktorom zlatník žil a tvoril. Spomedzi zlatníkov Banskej Bystrice bol Samuel Libay posledným remeselným mohykánom. Jeho unikátne a vzácne diela budú môcť obdivovať návštevníci po prvýkrát na Slovensku od 1. augusta v Thurzovom dome.
Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s Umelecko-priemyselným múzeom Budapešť (Iparművészeti Múzeum) prinášajú do Thurzovho domu unikátne diela zlatníckeho majstra Samuela Libaya v podobe výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu. Brány jedinečnej výstavy otvorí 1. augusta o 16:00 h na slávnostnej vernisáži v Thurzovom dome.
Samuel Libay bol významnou osobnosťou mesta Banská Bystrica. Počas svojej zlatníckej kariéry bol majstrom, cechmajstrom, vychoval budúcich zlatníkov a svoju prajnosť prezentoval aj v sociálnej oblasti. Svojim dielom ešte stále úspešne dokazoval nenahraditeľnosť a jedinečnosť ručnej zlatníckej práce aj v období, keď v súťaži s lacnejšou strojovou výrobou už postupne strácala svoje pozície.
„Jeho práce svedčia o poctivej remeselnej príprave, sú dokladom jeho zručnosti, zlatníckeho majstrovstva, ale aj schopnosti umeleckého pozorovania. Aj jeho zásluhou sa dostala Banská Bystrica do širšieho európskeho povedomia. Jeho výnimočné diela, ktoré budú prezentované na výstave sú inšpirované prírodou (roháče, kobylky, muchy) a pripomínajú jemnou technikou filigránu krehké japonské umelecké diela“, prezrádza Filip Glocko, kurátor výstavy SAMUEL LIBAY – majster filigránu.
Unikátna technika filigránu
Samuel Libay svoje najpozoruhodnejšie výsledky dosiahol s remeselne náročnými výrobkami zo strieborného filigránu. Technikou podobnou benátskej či bruselskej čipke vyrábal nielen drobné ozdobno-úžitkové predmety (spony, ihlice, brošne, vinety, schránky, krstné medailóny), ale aj veľké plastiky a busty.
„Cieľom medzinárodnej výstavy je atraktívnou formou predstaviť po prvýkrát banskobystrickej verejnosti diela výnimočného umelca, ktoré vytvoril v tomto meste a doteraz ich verejnosť nemala možnosť vidieť na Slovensku. Je to pre nás veľká česť spolupracovať na tejto výstave s významným maďarským partnerom a prispievať tak svojou troškou aj k budovaniu našich pozitívnych medzištátnych vzťahov. Diela tohto veľkolepého zlatníckeho majstra tak prvýkrát uvidia nielen Banskobystričania ale verím, že aj návštevníci z celého Slovenska a snáď aj spoza hraníc našej krajiny. Je to výnimočnosť, ktorá sa často nevidí. V rámci 5 samostatných výstavných miestností bude mať návštevník možnosť vidieť najmä jeho tri najvýznamnejšie diela a to: Glabitsov pokál, filigránovu sošku cisára Napoleona I. a filigránovu bustu cisára Františka I.“, dopĺňa riaditeľ Stredoslovenského múzea Marcel Pecník, zároveň hlavný organizačný garant výstavy.
Práve hodnota fenomenálneho filigránskeho diela busta cisára Františka I. spočíva v majstrovskom skĺbení zložitej a trpezlivej zlatníckej práce s dokonalým umelecko-vizuálnym prejavom zlatníka. O diele môžeme hovoriť ako o technickej rarite, ktorá je nielen ukážkou remeselnej virtuozity, spočívajúcej v precíznom prevedení, ale je aj dielom s jasnou koncepciou a detailne dodržanou vytýčenou myšlienkou.
„Busta sa skladá zo šesťdesiatpäť tisíc samostatne opracovaných častí, predstavuje cisára v uniforme generála, ozdobenej šiestimi cisársko-rakúskymi vyznamenaniami a rádmi. Hmotnosť busty je 3185 gramov a sú v nej zakomponované významné životné etapy panovníka“, hovorí kurátor Filip Glocko.
Libayova dielňa, zlatnícke zvesti aj nová publikácia
Dominantným priestorom jednej z miestností bude jej stred, kde bude atraktívnym spôsobom - prezentovaná originálne zachovaná autentická pracovná dielňa Samuela Libaya. Na pracovnom stole bude umiestnený jeden z najvzácnejších predmetov z tvorby Samuela Libaya – Glabitsov pokál a vybrané zlatnícke razidlá. Pozlátený pokál zo striebra darovali mešťania Banskej Bystrice richtárovi Jozefovi Glabitsovi v roku 1835 pri príležitosti jeho tretieho zvolenia za richtára nepretržite od roku 1823.
„Unikátnosť výstavy sme sa snažili pozdvihnúť viacerými doplňujúcimi materiálmi o výstave. V rámci nej bude k dispozícii sprievodca po výstave - Zlatnícke Zvesti, ktoré si návštevník zapožičia a dozvie sa zaujímavosti z pracovného a rodinného života majstra Libaya. K výstave si návštevník bude môcť zakúpiť katalóg v podobe monografie Samuel Libay – život a dielo banskobystrického zlatníka a novú tematickú publikáciu o zlatníctve Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí, ktorej autorom je kurátor výstavy Filip Glocko“, informuje Dana Kurtíková, PR manažérka Stredoslovenského múzea.
V rámci výstavy budú využité aj podzemné priestory, hlavne zreštaurovaná gotická pivnica, ktorá bude slúžiť ako oddychová zóna - kino, kde bude premietaný kompletne spracovaný život a dielo Samuela Libaya. V druhej časti podzemia bude prostredníctvom veľkoplošných bannerov atraktívnou formou predstavené dielo – Glabitsov pokál, v rámci obrazovej inštalácie „Záhady Glabitsovho pokálu“, ktorý vo svojom vnútri a na povrchu skrýva mnoho záhad.
Výstavu SAMUEL LIBAY – majster filigránu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia ako hlavný partner výstavy. Výstava je realizovaná s finančnou podporou Banskobystrického samosprávneho kraja, v spolupráci a s podporou Veľvyslanectva Maďarskej republiky na Slovensku, maďarského kultúrneho centra – Inštitút Liszta v Bratislave, agentúry BBSK – Za horami za dolami, SLOS s.r.o a OZ SSM.
Návštevníci budú môcť diela tohto zlatníckeho velikána obdivovať v Thurzovom dome do 5. januára 2025. Okrem toho Stredoslovenské múzeum k tejto výstave pripravuje množstvo zaujímavého sprievodného programu a aktivít.
31.7.2024 - 30.3.2025
Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi
Jozef Hanula: Reminiscencie
Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.
Galéria uvádza v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša výstavu Jozef Hanula: Reminiscencie, v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), s cieľom kompletizovať dielo umelca v kontexte vývoja slovenského výtvarného umenia. Prvá ucelená prezentácia diela spišského autora v ucelenom koncepte odprezentuje diela zo súkromných archívov a zo zbierok slovenských galérií (Slovenská národná galéria v Bratislave, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Východoslovenská galéria v Košiciach, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch).
26.7.2024 - 1.3.2025
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Od hlavy po päty odetí v zákone
SNM – Múzeum židovskej kultúry vás pozýva na svoju novú autorskú výstavu „Od hlavy po päty odetí v zákone“. Výstavu pripravilo SNM – Múzeum židovskej kultúry pri príležitosti 30. výročia svojho založenia a je to zároveň ďalší projekt zo série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Séria začala expozíciou zobrazujúcu košer či už v oblasti stravovania, ale aj v iných oblastiach života veriacich, odievanie zahŕňajúc. Práve preto možno túto novú výstavu chápať ako nadväzujúcu na už spomínaný zámer predstaviť návštevníctvu rozličné – menej známe, možno i celkom neznáme – oblasti každodenného života veriacich v intenciách ich religiozity. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu MŽK – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.
17.6.2024 - 17.6.2027
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Rusínski majstri
Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.
1.6. - 31.12.2024
Horehronské múzeum, Brezno
Krycie meno Zuzana
Realizácia: Mgr. Ľubomír Bagačka, Horehronské múzeum
Zostavovateľ TS: Mgr. Ľubomír Bagačka
Horehronské múzeum sa rozhodlo pripojiť sa k súčasnému trendu realizovať výstavy a prezentovať svoje odborné činnosti vo virtuálnom priestore. Za pomoci QR kódov umiestnených v priestoroch stálej historickej expozície „Brezno v premenách času“ majú návštevníci prostredníctvom svojich mobilných telefónov možnosť oboznámiť sa s významným postavením Brezna, ktoré bolo popri Banskej Bystrici a Zvolene jedným zo stredísk Slovenského národného povstania.
Informácie mapujú spoločenský a hospodársky život obyvateľov Brezna po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky v marci 1939, ako aj život na pozadí konfliktu 2. svetovej vojny, ktorý vyústil do celoslovenskej revolty v podobe SNP. Osobitná kapitola je venovaná letisku v Rohoznej, aktivitám Frontového divadla, ako aj finančnému zabezpečeniu SNP, konkrétne osobe ekonóma I. Karvaša. Prezentujúce fakty nekončia potlačením povstania, podávajú obraz života v meste pod priamou nacistickou nadvládou a tŕnistú cestu ku konečnému oslobodeniu mesta i celého Horehronia.
Táto aktivita Horehronského múzea je prvou zo štyroch rôznych podujatí, ktorými si chce pripomenúť 80. výročie jedného z najvýznamnejších historických medzníkov 20. storočia – Slovenského národného povstania.
18.5.2024 - 31.5.2025
Ponitrianske múzeum v Nitre
Tajomstvá depozitára
Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas, Vám tieto unikátne predmety predstaviť.
Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.
Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet sa stane predmetom roka.
https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/
17.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Tradícia netradične: Prírodné pletivá
Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.
Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.
Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.
„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.
Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.
15.5. - 31.12.2024
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava
Július Andrássy st., výnimočný politik
Aristokrat Július Andrássy st. (1823 – 1890) bol neodmysliteľnou postavou uhorskej, ale aj európskej politickej histórie 19. storočia. Angažoval sa v revolúcii v roku 1848 – 184849, pôsobil ako predseda vlády Rakúsko-uhorska, bol jedným z iniciátorov a realizátorov rakúsko-uhorského vyrovnania. V roku 1867 korunoval v Budíne cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu za uhorských panovníkov.
Výstava prostredníctvom originálnych dokumentov a umeleckých predmetov zo SNM – Múzeum Betliar prezentuje Andrássyho kariéru a osobný život.
2.5.2024 - 30.3.2025
Etnografické múzeum SNM, Martin
Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš
Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.
Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.
Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.
V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.
Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.
Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.
Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.
1.5. - 31.12.2024
Kysucké múzeum, Čadca
Najstaršie dejiny Kysúc
Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.
Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.
Výstava potrvá v Kysuckom múzeu do konca roku 2024 a svojím edukačným charakterom predstavuje vhodný prvok najmä pre rozšírenie poznatkov o regionálnej histórii.
22.4.2024 - 1.5.2025
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Hravo o hradoch
Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.
Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.
Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.
Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk
Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)
1.3. - 31.12.2024
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Život na hradoch a hrádkoch
Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.
Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.
Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.
1.1. - 31.12.2024
Múzeum vo Svätom Antone
Kalendárium 2024
20.10.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Tiene minulosti
Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.
1.8.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Čo drôt spojil, čas nerozdelí...
V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.
Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.
Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.
5.4.2023 - 31.12.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Príbeh holíčskej manufaktúry
Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.
Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD., prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.
Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h).
25.3.2023 - 31.12.2024
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe
Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.
V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.
Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.