Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 22. 11. 2024

22.11.2024 - 31.1.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Obidve3

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás  pozýva na výstavu „OBIDVE3“ – výstava obrazov výtvarných pedagogičiek Eleny Nittnausovej a Miloslavy Salanciovej.

Obidve autorky sú absolventkami Katedry výtvarnej tvorby a výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre.
Obidve pôsobili ako učiteľky výtvarnej výchovy.
Obidve založili celoslovenskú výtvarnú súťaž pre sluchovo postihnuté deti a mládež Svet ticha.
Obidve zorganizovali desať ročníkov prezentácii detskej projektovej výtvarnej tvorby v KOS Nitra.
Obidve sú spoluautorkami vysokoškolských metodických publikácií.
Obidve lektorovali učebnice Výtvarnej výchovy pre žiakov SŠ.
Obidve sú zakladajúcimi členkami skupiny nitrianskych výtvarníkov PLAY-art.
Obidve sú členkami Umeleckej besedy slovenskej so sídlom v Bratislave.
Obidve majú za sebou bohatú výstavnú činnosť na Slovensku i v zahraničí.
Obidve predstavujú výber z tvorby.
Obidve si navzájom pomáhajú, motivujú sa a zakazujú si nečinnosť.
Obidve žijú a tvoria v Nitre.

Elena Nittnausová predstavuje svoje abstraktné maľby, ktoré sú reakciou na spoločenské dianie, vychádzajú tiež z jej osobných pocitov, zážitkov a skúseností. V jej dielach dominuje monochromatická farebnosť. Štúdium na Pedagogickej fakulte v Nitre a jej zanietení profesori nasmerovali autorku k aktívnej výtvarnej tvorbe. Zdroje pre inšpiráciu na tvorenie hľadala najmä v prírode. Postupne od zobrazovania prírodných tvarov prešla k maľbe imaginárnych krajín, neskôr k abstraktným dielam, ktoré vyjadrujú jej vnútorné pocity a zážitky.  Pri svojej tvorbe používa techniku olejomaľby. Ako členka skupiny Play-art sa podieľala na tvorbe trojrozmerných diel, happening a performance, ktoré boli súčasťou každej vernisáže výstav skupiny. V rámci výstavnej činnosti zrealizovala 12 autorských výstav po Slovensku, 12 výstav so skupinou Play-art a viac ako 100 výstav s UBS na Slovensku i v zahraničí.

Abstraktne či geometricky pojaté pastely predstavuje Miloslava Salanciová.  Vyštudovala Pedagogickú fakultu v Nitre, aprobácia učiteľstvo matematika, výtvarná výchova a estetika. Prvé výtvarné pokusy vznikli v rámci amatérskej tvorby a boli to hlavne geometrické kompozície – olejomaľby. Neskôr ju začali fascinovať farebné ceruzky a táto technika ju drží dodnes. Tvary sa postupne uvoľnili, z geometrických prešla na voľnejšie, pridala štruktúry a občas ozvláštni obraz i siluetami postáv.  Vo svojej tvorbe prepája výtvarný experiment s pocitom zážitku, ktorý následne pretvára prostredníctvom hry s výtvarnými výrazovými prostriedkami.

Autorka má za sebou 11 autorských výstav, 12 tematických výstav s Play-artom  a vyše stovky spoločných výstav s UBS na Slovensku i v zahraničí.

22.11.2024 - 16.2.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Pamäť extázy / Sakrálne témy v zbierkach Oravskej galérie

Kurátorka: Dagmar Adamusová
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne

Výstava predstaví sakrálne témy z pohľadu moderných a súčasných umelcov v porovnaní s obrazovým stvárnením ľudových a insitných tvorcov. Konfrontácia dvoch odlišných prístupov neprináša toľko kontrastov, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Viacerí umelci 20. a 21. storočia vedome hľadali inšpiráciu v ľudovej tvorbe a čerpali z jej tvarovej čistoty. I keď prístupy k zobrazovaným témam sú odlišné, diela veľmi dobre komunikujú, a to nielen spoločným námetom, či východiskom v ustálených ikonografických schémach. Vzájomné analógie možno nachádzať aj v spôsobe ich výtvarného uchopenia.

Reflexia kresťanských tém v tvorbe moderných a súčasných autorov nie je vždy ponímaná striktne z religiózneho pohľadu. Koncepcia výstavy pracuje predovšetkým s biblickými námetmi, no do výberu boli zaradené aj diela, ktorými autori na ne voľne reagujú, komentujú, parafrázujú ich, alebo náboženské témy premietajú do vzťahu k človeku, jeho životným drámam a artikulujú svoj osobný postoj. Námet sa často stáva interpretáciou autorovho vnímania sveta, spoločnosti, umenia, či seba samého.

Insitní a ľudoví tvorcovia sa naopak sústredili na úprimné pretlmočenie témy, no pri jej zobrazovaní sa odkláňali od normatívnej estetiky a vytvárali si vlastné kánony. Obidve skupiny umelcov teda spája aj vysoká miera slobody vo výtvarnom vyjadrení, no každý umelec ju uplatňoval vlastným spôsobom.

Výstava “Pamäť extázy” si prepožičala názov od rovnomenného diela poprednej súčasnej slovenskej vizuálnej umelkyne Veroniky Rónaiovej, ktorý naznačuje jej hlavnú ideu. “Pamäť” odkazuje na dlhú kresťanskú tradíciu, “extáza” ako spôsob emocionálne vypätého náboženského prežívania je v prípade tejto výstavy zároveň metaforou precítenia samotného procesu tvorby.

V rámci rúcania tradičných vzorcov a súčasného trendu spochybňovania hraníc v umení výstava prepája kedysi nezlučiteľné kategórie “vysokého” a “nízkeho” umenia a stavia vedľa seba odlišné umelecké prístupy, ktoré napriek rozdielom majú k sebe blízko. K spôsobu prezentácie, ktorý narúša zaužívané stereotypy výstavnej praxe, prispela diverzita zbierok Oravskej galérie. Tie zahŕňajú umelecké artefakty od stredoveku až po súčasnosť a okrem kolekcie diel slovenských a zahraničných vizuálnych umelcov v niekoľkých umeleckých disciplínach sú ich súčasťou aj zbierky ľudového a insitného umenia. V súvislosti s blížiacim sa vianočným obdobím sa zároveň snažíme o sprostredkovanie duchovného zážitku, ktoré vystavené diela sprítomňujú.

22.11.2024 - 31.8.2025  

Múzeum mesta Bratislavy

Hana

Anotácia:

Spisovateľka. Intelektuálka. Feministka. Organizátorka kultúrneho života. Ale aj Tajovského manželka, matka, čechoslovakistka, novinárka a publicistka, funkcionárka. Tiež bojovníčka za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní vlastného života pre ženy. Týmito a mnohými ďalšími prívlastkami môžeme označiť spisovateľku Hanu Gregorovú.

Dnes by sme ju nazvali inovátorka, modernistka, prípadne liberálka – v  pôvodnom zmysle tohto slova: ako osobu zhovievavú, zmierlivú a tolerantnú voči iným názorom, ktorá úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné.

Pri príležitosti 140. výročia jej narodenia Vám v Múzeu mesta Bratislavy ponúkame najkomplexnejší pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity, aký je dnes možné rozpovedať – bez nánosov a stereotypov. Je na vás, aký názor si na Hanu Gregorovú po návšteve výstavy vytvoríte, našou ambíciou je Vás jej životným príbehom previesť. Krstné meno HANA, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba.

Kurátorský (autorský) tím výstavy

PhDr. Daniel Hupko, PhD.
Vyštudoval dejepis a slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, za pätnásť rokov práce v múzejníctve sa venoval sa výskumu životného štýlu aristokracie, každodennosti elít, dejinám keramickej výroby na území Slovenska, spracúvaniu pozostalosti Janka Jesenského i témam z dejín múzejníctva. V Múzeu mesta Bratislavy pracuje ako kurátor literárnych zbierok.

Mgr. Jana Jablonická Zezulová
Vyštudovala filozofiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Za viac ako dvadsať rokov práce v akademickom, mimovládnom a verejnom sektore zrealizovala množstvo školení a  workshopov a participovala na výskumných úlohách a projektoch v oblasti rodovej rovnosti, ľudských práv žien a LGBTI ľudí. Je iniciátorkou výskumu dejín emancipácie homosexuality na Slovensku a v tejto oblasti zrealizovala niekoľko výstav. Pracuje ako kurátorka najnovších dejín v Múzeu mesta Bratislavy.

Mgr. Monika Kapráliková, PhD.
Vyštudovala históriu a kulturológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, spolupracovala na medzinárodných kultúrnych projektoch a osem rokov prednášala na Katedre kulturológie FiF UK. Dnes pôsobí ako marketingová riaditeľka Aj Ty v IT. Je spoluautorkou detskej motivačnej knihy o 50 českých a slovenských rebelkách Kvapky na kameni,  ako dobrovoľníčka sa angažuje pri príprave TEDxBratislavaWomen a pre Rádio FM pripravuje pravidelnú rubriku o málo známych a neznámych ženách Robinsonky_FM. Na príprave výstavy participuje externe.

 ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:

Miesto inštalácie:
Múzeum mesta Bratislavy, 1. a 2. poschodie Apponyiho paláca, Radničná 1, 815 18  Bratislava

Trvanie: 22. 11. 2024 – 31. 8. 2025, vernisáž 21. 11. 2024, 18:00

21.11.2024 - 22.2.2025  

Nitrianska galéria, Nitra

Nezabíjajte vtáčika O. D.

Vystavujúci autor: Orest Dubay st.
Kurátorka: Ľudmila Kasaj Poláčková

Anotácia: Komorná expozícia v Salóne Nitrianskej galérie je venovaná grafickému dielu Oresta Dubaya st. Názov projektu je parafrázou na dielo americkej literátky Harper Lee. Kultový román Nezabíjajte vtáčika nie je iba o rasizme a justičnej vražde, je to predovšetkým príbeh o dospievaní, utváraní si vlastných názorov na svet, morálke, statočnosti a odvahe. Paralelu morálky, statočnosti, ľudskosti nájdeme i v umeleckom diele Oresta Dubaya st..

Tlačová správa (PDF)

Nezabíjajte vtáčika O. D. NG-dubay-ts.pdf (39.2 kB)

21.11.2024 - 27.4.2025  

Nitrianska galéria, Nitra

Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke)

Vystavujúci autori: skupinová výstava
Kurátorky: Ľudmila Kasaj Poláčková, Andrea Pleidel

Anotácia: Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) je vytvorená ako prvá zo série výstav plánovaných k 60. výročiu galérie, kde sa návštevník oboznamuje s vyše 200 dielami, ktoré demonštrujú nás ako spoločnosť, národ i jedinca. Cez pár vybraných tém výstava muzealizuje (nad)regionálnu históriu... Návštevník zistí, že „historický Slovák zo zbierok galérie“ nie je vôbec vzdialený súčasníkovi z post-doby. Láska, rodina, boj, moc, vzdelanie, (bez)nádej, silná afinita k pôde, magická spiritualita je prítomná v umení staršom i súčasnom a ako platilo kedysi, platí aj dnes: aká rodina, taká dedina, aká dedina, taká krajina...

Tlačová správa k výstave (PDF)

Srdečne vás pozývame na diskusiu k Výstave bez názvu (vizuálnej balade o jednej krajinke) s Jurajom Buzalkom, kultúrnym antropológom a autorom knihy Postsedliaci.

Dátum a čas konania: 28.11. 2024 o 17.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály
_____
 Doc. Mgr. Juraj Buzalka, M. A., PhD. (* 3. apríl 1975, Partizánske)[1][2] je slovenský sociálny antropológ a vysokoškolský pedagóg. Pôsobí v Ústave sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa antropológii politických hnutí a témam nacionalizmu, populizmu, politiky, náboženstva a sociálnej transformácie vo východnej strednej Európe.

Komentovaná prehliadka výstavy
Výstavou vás prevedú kurátorky Ľudmila Kasaj Poláčková a Andrea Pleidel.
Dátum a čas konania: 1. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály

Diskusia k výstave s historičkami zo SAV
Diskusia na vybrané historické témy z výstavy s historičkami z Historického ústavu SAV, Marínou Zavackou a Lindou Osykovou.
Dátum a čas konania: 8. december 2024 o 15.00 hod.
Miesto konania: Reprezentačné sály

Výstava bez názvu (vizuálna balada o jednej krajinke) NG-bez-nazvu-ts.pdf (31.3 kB)

18.11.2024 - 26.1.2025  

Kaštieľ Radoľa

Betlehemy ako ich nepoznáme

Kysucké múzeum, kultúrna organizácia Žilinského samosprávneho kraja, pozýva na výstavu „Betlehemy ako ich nepoznáme“ v priestoroch renesančného kaštieľa v Radoli.

Vystavených je vyše 300 unikátnych betlehemov z tvorby Jozefa Práznovského zo Žiliny. Autor sa venuje kresbe, maľbe, grafike, kolážam, kombinovanej technike a plastike. Tvorí figuratívne kompozície s citom k farbe a priestoru. Je zakladajúcim členom Združenia nezávislých výtvarníkov ARTEFAKT.

Tvorbe betlehemov sa venuje už 25 rokov. Doposiaľ ich vytvoril viac ako 1400 kusov. Na ich výrobu využíva hlavne prírodné materiály. Figúrky vyrezáva z dreva, z vápenca, z pieskovca, z pálenej tehly alebo sú vymodelované z hliny, či moduritu. Miniatúrne betlehemy sú vytvorené z rybích kostí, z jadierok ovocných plodov, z kôstok rôznych tekvíc a ovocia. Tie úplne najmenšie figúrky vysekáva do ryže. Prvý betlehem, ktorý prebudil jeho záujem o sakrálne umenie, vytvoril z dreva. Pri tvorbe miniatúrnych betlehemov používa ostré lekárske skalpely, vhodné na precíznu prácu. „Keď robím malé maštaľky z lieskového orecha, pistácie, z liči, tak útle postavičky vyrezávam celý týždeň. Ďalší týždeň ich pozorne maľujem, musím čakať pokiaľ farby uschnú. Takto som doteraz vytvoril tisícky malých, väčších postavičiek z mnohých rôznorodých materiálov. Až nasledujúci týždeň začne samotná inštalácia viacerých postavičiek na svoje miesto. Až potom je vidieť, že som niečo spravil,“ objasňuje autor.

Na výstave možno vidieť betlehemy v rôznych orechových škrupinách ako sú kokosové, vlašské, lieskové aj cudzozemské. Najmenší bol vytvorený do škrupinky z pistácie. Z plodov používa hrozno, liči, avokádo, mango, papáju, ananás, granátové jablko, figy, a iné. Opracoval aj bambusové listy, či tekvičky. Vo vystavených betlehemoch sú zakomponované aj mušle, lastúry, hviezdice a mnohé iné dary mora. Na betlehemské stĺpy, či oporu pre strechy využíva dikobrazie ostne. Inšpirovali ho aj kamene. Jeho „Betlehem z riečneho kameňa“ získal minulý rok 3. cenu na výstave betlehemov „Greccio 2023“ v Žiline. Výstavu dopĺňajú aj obrazy z autorovej tvorby.

Autor je držiteľom certifikátu o zápise do Slovenskej knihy rekordov za najväčší počet vystavených betlehemov od jedného autora (538 ks) a zápis za najmenší vyrobený betlehem v zrnku nového korenia (6 x 6 mm). Certifikát si prevzal z rúk komisára na vernisáži svojej výstavy v Kaštieli Radoľa v roku 2010.

Okrem domácich výstav sa zúčastnil aj zahraničných. Najcennejšou je účasť na celosvetovej výstave betlehemov v Ríme v roku 2009 v kostole Santa Maria del Popolo, kde predstavil 10 betlehemov, ktoré sa dostali do celosvetového katalógu. Od roku 2014 je členom svetovej federácie betlehemárov UN-FOE-PRAE so sídlom v Ríme. Jeho betlehemy mali možnosť vidieť na výstave aj pútnici v Lurdoch a Medžugorí. Nachádzajú sa aj v Indii, Kanade, Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, Turecku, Taliansku, Švédsku a Nemecku.

13.11. - 29.11.2024  

Múzeum Martina Benku SNM, Martin

Hudba u Martina Benku

Započúvajte sa do symfónie farieb a tónov, ktorú sme pre Vás pripravili pri príležitosti menín jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov a 85. výročia jeho príchodu do Martina. Pozývame Vás na koncert Hudba u Martina Benku, ktorý vzdá hold nielen maliarskemu umeniu, ale aj Benkovej láske k hudbe. Do Slovenského národného múzea v Martine – Múzea Martina Benku Vás pozývame v stredu 13. novembra 2024 o 17.00 hod. a v piatok 29. novembra 2024 o 17.00 hod. Koncert je realizovaný s finančnou podporou mesta Martin a Komisie pre správu pozostalosti Martina Benku pri Fonde výtvarných umení.

Hoci je Martin Benka známy ako zakladateľ slovenskej výtvarnej moderny, o jeho hudobných aktivitách sa vie len veľmi málo. Benka bol výborným huslistom (na husle sa naučil hrať ako 13-ročný) a dokonca komponoval vlastné hudobné diela.

Na koncerte zaznie unikátne naštudovanie Benkovho hudobného diela v podaní sláčikového kvarteta pod vedením Mariána Kramára. Návštevníci si budú môcť vypočuť nielen málo známu tvorbu samotného maliara, ale aj diela jeho obľúbených skladateľov – Wolfganga Amadea Mozarta, Ludwiga van Beethovena a slovenského skladateľa Eugena Suchoňa, s ktorým sa Benka osobne poznal.

Hudobná stránka Benkovho života sa premietla nielen do jeho maliarskeho a grafického umenia, v ktorom často čerpal inšpiráciu z hudby, ale aj do ďalších projektov, ako bol napríklad dizajn kubistických huslí, ktoré sám navrhoval a upravoval. V ateliéroch v Prahe a Martine pravidelne organizoval súkromné koncerty a hrával so sláčikovými kvartetami pre svojich blízkych. V ateliéri svojej vily na Kuzmányho ulici v Martine si dal postaviť práve na túto príležitosť aj hudobné pódium.

vstupné:
predpredaj: 13 €
v deň koncertu: 15 €
vstupenky online: https://snm-online.sk/hudba-u-martina-benku/

12.11.2024 - 26.1.2025  

Podtatranské múzeum v Poprade

Kríž nás sprevádza

Výstava pod  názvom „Kríž nás sprevádza“ prezentuje kríž ako jeden z najdôležitejších symbolov kresťanstva. Stojí na vrcholoch hôr, visí na stenách a nosí sa ako šperk v podobe príveskov na retiazke. Prečo však práve kríž – znak krutej bolesti a smrti je kľúčovým symbolom náboženstva, ktorého hlavným posolstvom je nádej na vykúpenie a vzkriesenie? Odkedy je kríž uctievaný a prečo je stále aktuálny?

Výstava je sprístupnená v expozičných priestoroch Podtatranského múzea v Poprade na Vajanského 72/4, 058 01 Poprad.

Sprístupnenie výstavy 12. novembra 2024, vernisáž výstavy bude spojená s inauguráciou rovnomennej publikácie vdp. Mgr. Michala Liptáka a s prednáškou autora a uskutoční sa vo štvrtok  14. novembra 2024 o 17:00  v priestoroch múzea na Vajanského 72/4 Poprad. Vstup na vernisáž a inauguráciu voľný.

Tlačová správa k inaugurácii publikácie a k výstave Kríž nás sprevádza (PDF)

Tlačová správa k inaugurácii publikácie a k výstave
Kríž nás sprevádza Tlačová_správa_Kríž_nás_sprevádza.pdf (214.5 kB)

11.11.2024 - 30.3.2025  

Tekovské múzeum v Leviciach

Tri mesiace bojov a utrpenia

K 80. výročiu oslobodenia mesta Levice

Autor výstavy: Gábor Juhász, Peter Pleva
Organizátor výstavy: MILITARY HISTORICAL MUSEUM Pohronský Ruskov, Tekovské múzeum v Leviciach

7.11.2024 - 28.3.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Slovenská stopa v dejinách Gemera

Aj tento rok Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, prichádza s vlastnou výstavou pod názvom Slovenská stopa v dejinách Gemera. Pôjde o náučnú historicko-etnografickú výstavu, ktorá bude pozornosť diváka upriamovať na vybrané aspekty života slovenského obyvateľstva na území Gemera od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny. Výstava nadväzuje na vedecký seminár Národy a národnosti na dnešnom území Košického samosprávneho kraja v premenách času, ktorý Banícke múzeum v Rožňave zorganizovalo v marci tohto roku. „Historické územie Gemerskej župy bolo od nepamäti príznačné plodným a navzájom tolerantným súžitím viacerých národností a etnických skupín. Miešali sa tu nielen rodiny, ale aj spôsob života, spôsob obrábania pôdy, remeselníctvo, staviteľstvo, vierovyznania a mohli by sme takto pokračovať. Táto výstava nám ukazuje, akú výraznú stopu v tomto súžití zanechal slovenský element na Gemeri,“ uviedol riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave Ladislav Mixtaj.

Hlavným cieľom výstavy je aktívne pôsobiť na formujúce sa historické vedomie mladých ľudí, oboznámiť ich s dejinami regiónu, z ktorého pochádzajú a so životom ich priamych predkov. V neposlednom rade tiež podporiť rozvoj myslenia žiakov a  študentov v dejinných súvislostiach. Prostredníctvom výstavy budú mať možnosť sa bližšie zoznámiť s každodenným životom slovenského obyvateľstva na Gemeri, ktorý bol v minulosti determinovaný viacerými činiteľmi. Predstavovali ich najmä spôsob obživy, pôsobenie rôznych inštitúcií či neformálnych skupín. „Z časového hľadiska výstavu uzatvára Slovenské národné povstanie, ktorého udalosti sa nevyhli ani gemerskému regiónu. Rok 1945 a nasledujúce už prinášajú do života obyvateľov v mnohých oblastiach tak zásadné zmeny, že ich dôsledkom je postupný zánik „starého“ spôsobu života,“ doplnil autor výstavy Martin Hajduk. Záujemcovia sa môžu takisto tešiť na bohatý sprievodný program počas celého trvania výstavy. Pôjde najmä o komentované prehliadky výstavy, tematický prednáškový cyklus či vzdelávacie workshopy.

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutoční 07. 11. 2024 (štvrtok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

1.11.2024 - 30.11.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

S energiou na ochranu prírody

Ako prebiehajú aktivity ekovýchovného podujatia S energiou na ochranu prírody o spolužití živočíchov a človeka? Kde sa odohrávajú? Pre koho sú určené?

Program rozdelený na dve časti trvá 60 minút. Prvá časť patrí exteriérovým aktivitám v areáli múzea. Úvod tvoria základné informácie o spôsobe života obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov. Žiaci aj študenti ďalej samostatne vyhľadávajú napodobeniny i skutočné živočíchy v ich prirodzenom prostredí a výsledky zapisujú do pracovných listov.

V druhej časti program už v budove múzea variuje podľa vekovej kategórie školského kolektívu.

Žiaci základných škôl sa rozdelia do štyroch skupín zastupujúcich zvieratá, ktoré sú potravne či úkrytovo závislé od migračných trás. Pri presune kultúrnou krajinou, podanou prostredníctvom prezentácie, im lektor pomáha prekonať najčastejšie bariéry, napríklad preniesť ropuchy vedené rozmnožovacím pudom od lesa k jazierku. V praktickom cvičení žiaci skúšajú natiahnuť záchytnú fóliu do piesku, vyzbierať pripravené atrapy žabiek do vedierok a presunúť ich do vody.

Pre stredoškolákov je - v časti programu nasledujúcom po vonkajšom bádaní - pripravená činnosť krajinných plánovačov. Za úlohu majú nájsť kompromis medzi ľudskou činnosťou a spolužitím s vtákmi, netopiermi a veľkými šelmami. Študenti sa zoznamujú s reálnymi ochrannými prvkami aplikovanými na stĺpy elektrického vedenia, respektíve nálepkami proti nárazom vtáctva do presklených plôch, ktoré poskytli na vzdelávacie účely partneri programu.

Príďte sa do múzea nabiť pozitívnou energiou na ochranu prírody!

V prípade záujmu je potrebné nahlásiť sa vopred na telefónnych číslach +421 46 542 30 54, +421 901 918 836 alebo mailovej adrese: tatiana.solomekova@muzeumpd.sk (zodpovedná: Mgr. Tatiana Šolomeková, PhD.).

31.10.2024 - 16.5.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Osobnosti múzea

V októbri tohto roku si región hornej Nitry pripomína 100 rokov organizovanej muzeálnej činnosti. Zanietené osobnosti zberateľov či milovníkov prírodnej i spoločenskej histórie, ktoré tu pôsobili, sústredil k spoločnej práci prepošt Karol Anton Medvecký a vytvorili Muzeálny krúžok Severnej Nitry.

Vedno realizovali bádania, sústreďovali predmety, ktoré pre spoločenstvo prinášali uvedomelí Hornonitrania a recipročne ich členovia združenia informovali o svojej činnosti v periodiku Náš kraj. O dva roky sa z krúžku vytvoril oficiálne ustanovený Muzeálny spolok hornej Nitry, ktorý po roku sprístupnil zozbierané predmety, čo jeho aktéri vyhlásili založenie múzea.

O ďalších osudoch rozbehnutého múzejníctva a najmä o tom, kto boli nadšenci, ktorí sa zaslúžili o jeho počiatky i rozvinutie, vedúce až ku vzniku dnešného Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi, prinesie informácie expozícia Osobnosti múzea. Nielen prostredníctvom textov, ale hlavne cez zozbierané a spracované predmety, môžu záujemcovia od 31. októbra 2024 spoznávať tých, ktorí tvorili múzeum.

25.10. - 31.12.2024  

Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou

Bliščaci brokat

Vernisáž výstavy 25.10.2024 o 17:00 hod
Autori : Mgr.Zuzana Andrejová, PhD. , Ing. Samuel Bruss
Brokátová látka v tradičnom ženskom odievaní.
Miesto : malá výstavná sieň - kaštieľska pivnica , Kaštieľ v Hanušovciach nT.

24.10.2024 - 16.2.2025  

Slovenské technické múzeum, Košice

Spomínam na Paríž, Tokio a Los Angeles

Výstava SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea SPOMÍNAM NA PARÍŽ, TOKIO, LOS ANGELES (JUBILEJNÉ ROKY SPOLOČNÝCH ČESKOSLOVENSKÝCH VÝPRAV NA OLYMPIJSKÝCH HRÁCH) je určená nielen pre fanúšikov športu, ale pre všetkých návštevníkov rôznych vekových kategórií. Výstava sa zameriava na štvorkové roky 1924, 1964 a 1984. Výstava bude sprístupnená pre verejnosť od 24. októbra 2024 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.

"Cieľom výstavy je na jednom mieste verejnosti sprístupniť zbierkové predmety, odkazujúce na olympijské úspechy a participáciu výprav spoločného štátu Čechov a Slovákov na olympijských hrách. Digitalizáciou zbierkových predmetov, fotografií a archívnych dokumentov participujúcich partnerov vznikla nová online platforma www.csdedicstvo.com. Zaujímavou formou prispieva k jednoduchšej dostupnosti týchto artefaktov pre verejnosť,“ povedala kurátorka výstavy Zdenka Letenayová z SOŠV – Slovenského olympijského a športového múzea.

ZAUJÍMAVOSTÍ Z OLYMPIÁD ,,ŠTVORKOVÝCH ROKOV“
PARÍŽ 1924
V československej výprave bolo 133 športovcov a len 4 ženy. Súťažilo sa v 75 disciplínach a 16 športovcov si prinieslo spolu 10 medailí. V neoficiálnom bodovaní Československo obsadilo 15. miesto. Historicky prvú zlatú medailu si odniesol Bedřich Šupčík v šplhu. Historicky prvý raz bolo použité olympijské motto ,,Citius, altius, fortius“ (rýchlejšie, vyššie, silnejšie), olympionici bývali po prvýkrát v olympijskej dedine a vysielané boli aj rozhlasové prenosy. V Paríži sa zaviedlo na záverečnom ceremoniáli vztýčenie troch vlajok, a to Medzinárodného olympijského výboru, usporiadateľskej krajiny a krajiny, ktorá prevezme štafetu nad blížiacou sa olympiádou.

TOKIO 1964
Prvé olympijské hry konajúce sa na ázijskom kontinente. Československá výprava, v ktorej bolo 104 športovcov, z toho 9 žien obsadila v neoficiálnej klasifikácii štátov deviate miesto, keď získala päť zlatých, šesť strieborných a tri bronzové medaily. Olympijskú premiéru mal šport: volejbal a džudo. 
"Tri zlaté kovy si vybojovala Věra Čáslavská, ktorá triumfovala vo viacboji (z trónu zosadila dovtedy neohrozenú gymnastickú kráľovnú Larisu Latyninovú zo ZSSR, dodnes medailovo najúspešnejšiu ženu olympijskej histórie), v preskoku a kladine Ďalšie zlaté kovy pridali v stíhacích pretekoch cyklistov na 4 km Jiří Daler a vo vzpieračskej kategórii do 82,5 kg Hans Zdražila,“ dodala kurátorka Zdenka Letenayová. 

Nástup výpravy ČSR na otváracom ceremoniáli OH 1964 v Tokiu.
Foto: Archív SOŠM

LOS ANGELES 1984
Československí olympionici medzi účastníkmi chýbali.
"Stali sa obeťami politického tlaku zo strany Sovietskeho zväzu smerom k riadiacim politickým  orgánom (a následne k národným olympijským výborom) krajín tzv. východného bloku,“  priblížila Zdenka Letenayová.
 

24.10. - 1.12.2024  

Novohradské múzeum a galéria, Lučenec

Zo zákulisia NMG – Od akvizície k reštaurovaniu

Kurátori: Michaela Škodová, Andrea Németh Bozó, Martin Katreniak

Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Vás pozýva na výstavu „Zo zákulisia NMG – Od akvizície k reštaurovaniu“.

Aj veci blízke, zdanlivo obyčajné možno predstaviť z neznámej stránky. Odhaliť príbehy, tajomstvá ukryté v predmetoch okolo nás a zároveň spoznať „neviditeľnú“ prácu, bez ktorej by múzeum nebolo múzeom. Nie je to len o “predmetoch” v depozitároch či výstavných priestoroch. Cieľom výstavy je oboznámiť návštevníkov s odbornými činnosťami, ktoré neodmysliteľne patria k práci v múzeu, hoci ich priamo často nevnímajú. V múzeách spoznávame históriu a príbehy zbierkových predmetov no nepremýšľame nad tým, ako sa do múzea dostali, alebo či bolo nutné nejakým spôsobom ich odborne ošetriť.

Kurátori NMG  vybrali zo svojich zbierok artefakty, ktoré majú zaujímavé príbehy práve z procesu ich získania do múzea, alebo tie, ktoré odkryli svoje tajomstvá pri reštaurovaní. Návštevníci sa taktiež dozvedia, čo znamenajú jednotlivé pojmy, ako je  akvizícia, konzervovanie, reštaurovanie, akými spôsobmi sa z obyčajného predmetu môže stať zaujímavý exponát, čím výstava otvára ďalšie témy ohľadom odbornej činnosti v múzeu, akou je napríklad výskum.

Pod hlavičkou „Zaži stredy v múzeu“ budú počas trvania výstavy „Zo zákulisia NMG“ prebiehať tematické sprievodné podujatia, ktoré sa budú konať takmer každú stredu             so začiatkom od 16.30. 

Novohradské múzeum a galéria, kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja, Vás pozýva na komentovanú prehliadku výstavy „Zo zákulisia NMG – Od akvizície k reštaurovaniu“, ktorá sa uskutoční 20.11. 2024 o 16:30.
Výstavou Vás prevedú kurátori výstavy. Od konceptu výstavy k príbehom najzaujímavejších exponátov, ktoré ešte neboli verejne vyrozprávané.

22.10.2024 - 31.3.2025  

Banícke múzeum v Rožňave

Premeny v bytí

Umelecká skupina ART Inn v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, predstavuje výstavu Premeny v bytí. Pôjde o špecifickú výstavu, ktorou chcú autori preniknúť bližšie k návštevníkovi pomocou perfomatívnych prostriedkov v suterénnych priestoroch galérie.

Koncept výstavy vytvorila Michala Hadušovská spoločne s Andreou Gášpárovou, ktorej tvár je na väčšine fotografií. Výstava pozýva návštevníka do mikrosveta ženy na fotografiách. Súčasťou výstavy je aj hudobná zložka a hovorené slovo. Hudba slúži na dotvorenie atmosféry a je zložená ukrajinským hudobníkom a skladateľom Alexom Zatserkovnym. Hovorené slovo bude diela komentovať poetickým spôsobom a vťahovať návštevníka ešte hlbšie do sveta, ktorý sa vynára z tmy. „V priestore sa nenachádza osvetlenie, takže do priestoru je spoločne s fotografiami nutné priniesť aj svetlo, to platí metaforicky i doslova,“ uviedla Michala Hadušovská. Štyri fotografie dotvorila svojou maľbou odevná návrhárka a výtvarníčka Martina Kleinová. Časť fotografií je na plátne, časť v rámoch, niektoré budú na skle a ďalšie na zrkadle.

Umelecká platforma ART Inn pôsobiaca v Rožňave sa dlhodobo venuje objavovaniu historicky, architektonicky i spoločensky zaujímavých priestorov, ktoré nie sú primárne určené na prezentovanie umeleckej tvorby. Dve divadelné predstavenia v imerznom žánri už uviedla v Kultúrno-kreatívnom centre Kláštor v Rožňave a taktiež v SNM Kaštieli Betliar.

Vernisáž výstavy sa uskutoční 22. 10. 2024 (utorok) o 16:00 hod. v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave.

22.10. - 30.11.2024  

Stredoslovenské múzeum, Banská Bystrica

Povodeň 1974

Túto jeseň si pripomíname 50 rokov od najväčšej a najničivejšej povodne v novodobej histórii Banskej Bystrice. Spôsobili ju dlhotrvajúce výdatné dažde v mesiacoch jún až október 1974. Následkom toho sa hladina Hrona rýchlo zvýšila  a rieka sa vyliala zo svojich brehov. Povodeň spôsobila škody na verejných a súkromných budovách, štátnych cestách, železničnej trati či miestnych komunikáciách. Toto smutné výročie pripomína výstava v Tihányiovskom kaštieli Stredoslovenského múzea ako aj na nábreží Hrona.

Stredoslovenské múzeum – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja pripravilo v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom výstavu fotografií POVODEŇ 1974 pri príležitosti uplynutia 50 rokov od tejto ničivej katastrofy.

Povodeň, ktorá zasiahla Banskú Bystricu v roku 1974 bola súčasťou rozsiahlych záplav v celom Československu. Banská Bystrica, ktorá leží na sútoku riek Hron a Bystrica bola výrazne postihnutá. Zrážky s úhrnom 100 mm za 48 hodín vytvorili extrémnu vlnu, ktorá v Banskej Bystrici kulminovala 22. októbra o 10. hod., keď hladina Hrona dosiahla výšku 494 cm.

Regulovaným korytom rieky sa valilo 560 m³/s, čo zodpovedalo pravdepodobnosti opakovania povodne raz za 1 00 rokov. Od 19. do 24. októbra pretieklo Hronom v Banskej Bystrici viac ako 150 miliónov m³ vody, ktorá na brehu dosahovala výšku 0,5 – 1,5 m.

„100 ročná voda vyradila z prevádzky telefonické a telegrafické spojenie či energetické rozvody. Došlo k zaplaveniu suterénov a pivníc domov na Hronskom nábreží (dnes Štadlerovo a Štefánikovo nábrežie, Hronské predmestie) a v mestskej časti Uhlisko, ktoré bolo zásobované len na člnoch, ďalej bývalého autobusového nádražia, zimného štadióna, rozostavaného domu kultúry, prízemia hotela Lux, parkoviska a Parku pod pamätníkom SNP. Vo vtedajšom Banskobystrickom okrese bolo poškodených 267 domov, z ktorých záchranári evakuovali viac ako 300 rodín. Štyri závody museli prerušiť výrobu. Viac ako 42 km ciest a 30 km železničných tratí ostalo nezjazdných“, informuje historik Peter Račko zo Stredoslovenského múzea.

Najdôležitejšou úlohou po opadnutí vody bolo jej odčerpávanie zo zatopených kotolní a vyčistenie komunikácií od vrstvy naplaveného bahna. Všetky mechanizmy boli nasadené na cestu vedúcu do Zvolena. Žeriavy vyťahovali kmene stromov nahromadené na zábradliach mostov a ukladali ich na breh. Pri odstraňovaní škôd pomáhali zamestnanci národného podniku Pozemné stavby v Banskej Bystrici, československí a sovietski vojaci, ale aj stovky dobrovoľníkov s lopatami.

„Pamiatkou na povodeň okrem prezentovaných fotografií z archívu Stredoslovenského múzea sú aj dve kovové povodňové značky na Štefánikovom nábreží. Jedna sa nachádza na rohu mosta vedúceho k železničnej stanici Banská Bystrica-mesto, druhá na fasáde obytného domu č. 1. Na Hronskom predmestí (ľavý breh Hrona), pri kaviarni Hot Rod Cafe je umiestnená vodomerná stanica s vodoznakom povodne v úrovni parapetnej dosky. Nábrežie Hrona v týchto dňoch dopĺňajú aj dva veľkometrážne bilboardy, ako spomienka na toto výročie “, dopĺňa Marcel Pecník, riaditeľ Stredoslovenského múzea.

Po povodni z roku 1974 bol úsek koryta Hrona v meste zabezpečený vybudovaním nábrežných múrikov, ktoré však neboli prispôsobené výške hladiny, a tak nespĺňali požiadavku ochrany ani voči tzv. 50-ročnej vode. V rokoch 2018 – 2022 bola popri rieke Hron, medzi mestskými časťami Radvaň a Majer vybudovaná protipovodňová ochranná línia v dĺžke 7,38 km. Stavba, ktorú realizoval Slovenský vodohospodársky podnik pozostávala z úpravy brehov, navýšenia ochranných hrádzí, rekonštrukcie existujúcich a vybudovania nových nábrežných múrikov, na ktoré budú v prípade, ak by hrozila väčšia než 100-ročná voda, osadené mobilné hradenia.

Výstavu fotografií POVODEŇ 1974 si budú môcť Banskobystričania pozrieť v Tihányiovskom kaštieli a na nábreží Hrona do 30. novembra 2024.

17.10.2024 - 31.1.2025  

Záhorské múzeum v Skalici

1. svetová vojna

Kurátori: Václav Štepánek, Martin Hoferka
Vernisáž: 17. októbra 2024 o 17.00 hod.

K 110. výročiu začiatku prvej svetovej vojny pripravilo Záhorské múzeum v Skalici výstavu 1. svetová vojna. Vo výstavných priestoroch budú sprístupnené dve samostatné časti. Prvá, všeobecnejšia, bude venovaná prvej svetovej vojne na Záhorí, panely s textami budú doplnené zbierkovými predmetmi. Druhá časť pod názvom „Obrázky z balkánského bojiště“ je prevzatá zo susednej Moravy z Múzea Brněnska. Tvoria ju panely vychádzajúce z fotografií a informácií z denníka uherskobrodského rodáka, nadporučíka c. k armády Hynka Doležala, ktorý pôsobil na solúnskom fronte, z rokov 1914 - 1918. Jej autorom je doc. Václav Štepánek.

V kultúrnom programe sa predstaví Mužský zbor Kúcané s pásmom vojenských piesní zo Záhoria.

Na podujatí bude možné zakúpiť publikácie venované problematike prvej svetovej vojny.

15.10. - 20.12.2024  

Národopisné múzeum Liptovský Hrádok

Staré tlače a mapy zo zbierok Liptovského múzea

Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku pripravilo pre milovníkov knižnej kultúry malý sviatok v podobe výstavy Staré tlače a mapy zo zbierok Liptovského múzea.

Výstava je sprístupnená v období kalendárneho roka, keď každý priaznivec tlačiarenskej černe častejšie ako inokedy siaha po objekte svojho záujmu – po knihe. Preto je až do 20. decembra 2024 možné vzhliadnuť výber z knižných tlačí a máp zo 16 . – 19. storočia. „Návštevníci tu nájdu publikácie historickej a vlastivednej, cirkevnej, liturgickej, nábožensko-výchovnej, historicko-dobrodružnej a právno-historickej povahy, ako aj historické mapy liptovského regiónu, ktoré sa nachádzajú v knižničnom fonde Liptovského múzea,“ priblížil autor výstavy a historik Karol Dzuriak.

Hoci ide len o malý zlomok z knižného bohatstva uchovávaného múzeom, v jeho skladbe nájdeme viaceré skvosty. „Gotthardovu Kroniku sveta zo 17. storočia s Merrianovými ilustráciami, Montecuccoliho vojenské traktáty – viedenské vydanie v latinskom jazyku z r. 1718, originál tlače Kollárovej Sláwy dcery či nemeckojazyčné lipské vydanie Beňovského Pamätí z r. 1791,“ zdôraznil K. Dzuriak. Upomienkou na liptovských národovcov sú výtlačky kázní Matúša Blaha z knižníc Gašpara Fejérpatakyho – Belopotockého či Ľudevíta Samuela Orfanidesa.

13.10.2024 - 26.1.2025  

Kaštieľ Radoľa

Svet fantázie inými rukami

Kysucké múzeum sprístupnilo vo výstavných priestoroch radoľského kaštieľa 14. ročník  putovnej výstavy „Svet Fantázie inými rukami“ pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Ing. Eriky Jurinovej. Vystavené sú nápadité ručné práce zhotovené z rôznych materiálov,  ktoré skrášlia interiér, či majú aj praktické využitie. Autormi sú klienti a zamestnanci zo zariadení sociálnych služieb ŽSK: CSS Synnómia Žilina, CSS Tau Turie, CSS Anima Liptovský Mikuláš, CSS Zákamenné, CSS Studienka Novoť , CSS Žarec, Čadca, CSS Horelica, Čadca a CSS Fantázia Kysucké Nové Mesto, v spolupráci  ktorého sa výstava v kaštieli realizovala.

Textilné zvieratká,  drevené, či  keramické dekorácie, tašky, čiapky, gombíkové obrázky, papierové ružičky a ďalšie kreatívne ručné  práce boli vytvorené počas aktívneho trávenia voľného času v rámci pracovnej terapie. Sú tiež vhodnou inšpiráciou pre spoločné domáce tvorivé aktivity.

10.10.2024 - 12.1.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Jaro Varga / Spriadač, Priadkar, Priadenec

Kurátor: Mgr. Adam Galko
Vernisáž výstavy: štvrtok 10. októbra 2024 o 16.30 hod.

Samostatná výstava intermediálneho umelca Jara Vargu je pokračovaním vlastného autorského výskumu, v ktorom sa zaoberá špekulatívnym komponovaním historických, sociálnych a topografických reálií. Východiskom je preto konkrétne miesto, verejný priestor a všetko čo ho spoluutvára na úrovni fyzickej, akou je napríklad architektúra ale aj na úrovni mentálnej, akým je verejný diskurz. Dôležitými sú samotné materiály, s ktorými autor pracuje.  Či už ide o zbierku kníh, videopások, plastelínu alebo syrové korbáčiky, v každom z nich nachádza vrstvy z ktorých je možné modelovať a prepletať príbehy súvisiace s našou kolektívnou pamäťou. 

Čiastočne nadväzuje na predchádzajúcu výstavu Priadkač, pradiar, spriadač, realizovanú v rámci projektu Socha v meste v Martine, kde prepájal reálie stálej expozície galérie s osobnosťou švajčiarskeho výtvarného teoretika  Williama Rittera (*1867 – †1955). Aktuálny ponor do prostredia Dolného Kubína prináša pre autora ďalšie objavy, ako napríklad postavu básnika, novinára a diplomata Theo H. Florina (*1908 – †1973), cez ktoré môže spracovávať nové imaginatívne analógie a poetické interpretácie. Výsledkom autorského konceptu je tak živá site-specific inštalácia, ktorá nastoľuje novú situáciu pre čítanie dejinných momentov, historických súvislostí a osobností. Podobne ako v názve výstavy, hľadá autor novotvary,  ktoré by vyplnili okrem chýbajúcich slov aj medzery v  kolektívnej pamäti daného priestoru.  Práve neexistencia mužského tvaru tradičného ženského povolania – priadky, sa stáva atraktívnym východiskom pre nové interpretácie. 

Doc. Mgr. art. Jaroslav Varga ArtD. (nar. 1982 v Trebišove), intermediálny slovenský umelec, ktorý žije a tvorí v Prahe. Po absolvovaní Prešovskej univerzity (2005) študoval na VŠVU v Bratislave (2010), kde pokračoval aj v doktorandskom štúdiu (2014). Realizoval štipendia na: AVU vo Wroclawi (2007), na americkej Sliperry Rock University of Pennsylvania (2009), či na AVU vo Viedni (2011). Dvojnásobný finalista Ceny Oskara Čepana; 2017 – 1. cena Nadácie Novum; 2015 – Mladý umelec roka, Cena Nadácie Tatrabanky. V minulých rokoch vystavoval v  Haifa Museum of Art v Izraeli (2023), v Ivan Gallery v Bukurešti (2022), v  Sa Sa Art, Phnom Penh v Kambodži (2022); v Chiquita Room, Tàpies Foundation v Barcelone (2021)

10.10.2024 - 28.2.2025  

Považské múzeum v Žiline

Čo na oblohe (ne)vidíme?

Nočná obloha nie je ani zďaleka čierna. Je plná farieb a tajomných úkazov, hmlovín a objektov, ktoré nie sú voľným okom viditeľné. Zbierka snímok astrofotografa Ondreja Králika odhalí krásy nočnej oblohy a mimoriadne úkazy, ktoré je možné zachytiť len snímačom fotoaparátu.

Obsahom výstavy s názvom Čo na oblohe (ne)vidíme v kaplnke Budatínskeho hradu je rozsiahla zbierka fotografii, ktoré zachytávajú krajinársku astrofotografiu a objekty hlbokého vesmíru. Na snímkach môžu návštevníci  vidieť letnú Mliečnu dráhu, kométu, polárnu žiaru, nadoblačné blesky, súhvezdia, hviezdokopy a hmloviny. Zbierku tvoria fotky získané na Slovensku v Chorvátsku a Taliansku. Cenným úlovkom sú snímky polárnej žiary zachytenej na Slovensku, ktorá bola viditeľná aj voľným okom v máji 2024.

„Vo svete plnom negatívnych informácií, chaosu a nervozity je podstatné nájsť bezpečné miesto plné pohody. Oázou pokoja ako stvorenej na psychohygienu je pre mňa noc strávená v prírode s jasnou oblohou nad hlavou. Hviezdne nebo, majestátna panoráma, výhľady na nezaplatenie a zvuky lesa sú skutočným balzamom na dušu,“ približuje fotograf Ondrej Králik. Detailné zábery vzdialených vesmírnych objektov a krásy nočnej krajiny si tak môžu záujemcovia vychutnať vo vysokom rozlíšení na dosah ruky.

„Za krásnymi snímkami nočnej oblohy sa skrýva veľké úsilie a námaha. Na vytúžený záber je potrebné čakať za rôznych podmienok, či v mraze alebo teple aj niekoľko hodín. Autor výstavy – Ondrej Králik patrí k uznávaným astrofotografom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Tejto fotografickej disciplíne sa na vysokej úrovni venuje už od roku 2015. Niekoľkokrát bol ocenený v NASA. Napríklad v roku 2017 vznikla snímka veľmi vzácneho záznamu tzv. červeného škriatka – nadoblačného výboja – nad Tatrami. Tešíme sa, že v rámci výstavy máme možnosť prezentovať aj túto snímku spolu s ďalšími unikátnymi zábermi,“ doplnila kurátorka výstavy Andrea Slaná.

Slávnostné otvorenie výstavy sa bude konať v kaplnke Budatínskeho hradu 16. októbra o 16.00.

3.10. - 28.11.2024  

Nitrianska galéria, Nitra

Galéria hudby

Galéria hudby je projekt s dlhoročnou tradíciou, ktorý zahŕňa cyklus komorných koncertov, zameraných na hlbšie spoznávanie vážnej hudby zo všetkých historických období aj  súčasnosti. V roku 2024 chceme prezentovať významné diela zo sólovej i komornej tvorby. Diela svetových i domácich skladateľov zaznejú v interpretácii úspešných hudobníkov, ktorí sa etablovali nielen na domácej, ale aj na medzinárodnej scéne. Hlavným cieľom koncertného cyklu je podpora kvalitného koncertného umenia, ktoré zaznie v architektonicky i akusticky výnimočnom koncertnom priestore – koncertnej sále Župného domu s klavírnym krídlom značky Steinway & Sons.

V RÁMCI  JESENNEJ EDÍCIE 19. ROČNÍKA  GALÉRIE HUDBY PREDSTAVÍME:

3. október 2024 o 18.30 hod.
Stoyanov duo
Lucia Harvanová – husle
Kiril Stoyanov – marimba, vibrafón, xylofón

30. október 2024 o 18.30 hod.
Peter Katina
Peter Katina – akordeón

28. november 2024 o 18.30 hod.
Albrecht Trio a Simona Pingitzer
Matúš Veľas – hoboj
Jozef Eliáš – klarinet
Peter Kajan – fagot
Simona Pingitzer – flauta

27.9.2024 - 17.1.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

S hudbou v duši

Kurátor výstavy:  Mgr. Imrich Šimig

Pri príležitosti 200. výročia narodenia hudobného skladateľa, regenschoriho a pedagóga – Jána Egryho - si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti.

Ján Egry patril v 2. polovici 19. storočia k významným osobnostiam hudobného života Banskej Bystrice. Od roku 1849 tu pôsobil ako regenschori vo farskom kostole  Nanebovzatia Panny Márie a od roku 1859 aj v kapitulskom chráme Sv. Františka Xaverského. Vo funkcii mestského kapelníka účinkoval s orchestrom na koncertoch, mestských zábavách a spoluúčinkoval pri hudobných predstaveniach kočovných divadelných spoločností v meste. Ako učiteľ hudby, dirigent a organizátor hudobných podujatí sa angažoval aj v Banskobystrickom hudobnom spolku (1857 – 1862). Od roku 1849 bol učiteľom na rímsko-katolíckej ľudovej škole, pravdepodobne od roku 1852 bol profesorom spevu a od roku 1859 aj hudobnej teórie a hry na husliach a klavíri na katolíckom gymnáziu (do r.1884), do roku 1863 vyučoval hudbu a spev aj v biskupskom seminári. Jeho študentom a neskôr kolegom bol Ján Levoslav Bella. So žiackym speváckym zborom a orchestrom Ján Egry tiež účinkoval na umeleckých besedách a verejných akadémiách. O jeho zmysle pre vkus i o kompozičnej orientácii vypovedajú jeho vlastné početné odpisy skladieb talianskych, nemeckých a českých skladateľov obdobia klasicizmu a romantizmu, ktoré uvádzal na svojich hudobných produkciách. Poukazujú zároveň aj na Egryho osobné kontakty s hudobníkmi pôsobiacimi vo Viedni.

26.9.2024 - 31.1.2025  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Jaroslav Kyša - Hlboký nádych

Vernisáž výstavy: 26. 9. 2024 o 15. 30 hod. v miestnosti Pod klenbou
Miesto konania: Výstavná sieň Suterén, Župný dom v Dolnom Kubíne

Site-specific inštalácia Jaroslava Kyšu v priestore Oravskej galérie s názvom Hlboký nádych prezentuje jeho posledný projekt zaoberajúci sa témou hlbokého času. Cez metaforu ľudskej nemožnosti predstaviť si jeho obrovskú dĺžku, ako aj silu samotných procesov zeme, autor naopak komentuje akcelerovaný svet okolo nás. 

Site-specific inštalácia Hlboký nádych pozostáva z filmového záberu nasnímaného v jaskyni Okno v Demänovskej doline. Človek ako objaviteľ tohto priestoru priniesol spolu so svojou prítomnosťou do jaskyne svetlo, čím navždy zmenil jej existujúci stav. „Využívam svetlo ako metaforu ľudskej prítomnosti. Je to nástroj v mojich rukách, pomocou ktorého môžem rekonštruovať tmu. Pomocou vopred pripravených rekvizít simulujem “temnú hmotu” pohlcujúcu postupne celú scénu. Vraciam jaskyni jej prirodzený stav“ uvádza autor.

Krasové jaskynné komplexy sú zložitými štruktúrami nachádzajúcimi sa niekde pod našimi nohami. Majú podobne neočakávanú veľkosť ako vnútorný objem pľúc. Hlboký nádych - hlboký výdych. Inštalácia v priestore Oravskej galérie pracuje ako nikdy nekončiaci príbeh bez začiatku a konca.

Mgr. Art. Jaroslav Kyša (*1981, Žilina) aktuálne žije a tvorí v Bratislave. Študoval v Ateliéri slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach (2002 – 2007) a v Ateliéri priestorovej komunikácie + na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v súčasnosti pôsobí ako asistent Antona Čierneho. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä sochárstvu, performancii, intermédiám a site – specific inštaláciám. Absolvoval rezidencie v New Yorku (Brooklyn Langer Residency), Lipsku (Halle 14) či Slovinsku (CELEIA). V roku 2011 sa stal laureátom Szpilman Award, v roku 2017 vyhral hlavnú cenu Nadácie NOVUM a dvakrát bol finalistom Ceny Oskára Čepana (2004, 2014). Jeho diela sú v zbierkach Východoslovenskej galérie v Košiciach, Považskej galérii v Žiline i v Slovenskej národnej galérii.

25.9.2024 - 30.9.2025  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Hálove ilustrácie k románu Levočská biela pani

V rámci výstavného a výskumného projektu Levočská biela pani sa v roku 2008 SNM-Spišskému múzeu v Levoči podarilo získať do svojich zbierok súbor ilustrácií ku knihe Móra Jókaia Levočská biela pani, ktoré pôvodne rodina Hálovcov ponúkala k aukčnému predaju. Po dlhšom jednaní a vďaka pochopeniu všetkých dedičov uvedeného diela sa nakoniec ocitli opäť na Slovensku v zbierke múzea.

https://www.snm.sk/muzea-snm/spisske-muzeum/spisske-muzeum/navstivte/vystavy?clanok=halove-ilustracie-k-romanu-levocska-biela-pani

20.9.2024 - 31.1.2025  

Pohronské múzeum v Novej Bani

Storočie v múzeu

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás  pozýva na výstavu „Storočie v múzeu“.

Dvadsiate storočie bolo obdobím veľkých geopolitických, vedeckých a sociálnych zmien. Ľudstvo v ňom zažilo radikálny vedecko-technický pokrok, ktorý žiaľ nemal vždy pozitívny dopad. Bolo to storočie dosiaľ dvoch najväčších vojnových konfliktov, obdobie diktatúr          a autoritatívnych režimov, politického napätia, ale aj kontrastov. V neposlednom rade sa jedná o roky, ktoré si ešte mnoho ľudí „minulého storočia“ dobre pamätá a ktorých dopady a udalosti sú dodnes predmetom pálčivých tém a diskusií.

Výstava „Storočie v múzeu“ ponúka prehľad kľúčových udalostí svetových, slovenských         i miestnych dejín 20. storočia, podčiarknutých výberom reprezentatívnych predmetov             a fotografií zo zbierkového fondu Pohronského múzea. „Storočie v múzeu“ pozostáva z 10 samostatných častí, z ktorých každá sa venuje konkrétnemu desaťročiu 20. storočia. Panely s textom obsahujú chronologický sled historických udalostí vystihujúcich podstatu daného obdobia. Charakteristika jednotlivých dekád je stručná a vecná. Cieľom je, aby sa návštevník v konkrétnom desaťročí rýchlo zorientoval a vystavené predmety do časového rámca ľahšie zaradil.

Text je doplnený dobovými fotografiami z fotoarchívu Pohronského múzea. Vystavované predmety a dokumenty pochádzajú výhradne zo zbierok Pohronského múzea a väčšinou pochádzajú alebo súvisia primárne s mestom Nová Baňa. Vybrané boli so zreteľom na ich jasné datovanie a teda možnosť presného chronologického i faktografického zaradenia. Zároveň majú priamy súvis so spomínanými historickými udalosťami svetového či miestneho významu.

Popri historickému rozmeru je výstava akousi sondou do práce muzeológa- prostredníctvom rozmanitosti zbierkových predmetov ukazuje na systematické zhromažďovanie, uchovávanie a dokumentovanie pamiatok z jednotlivých dekád v histórii ľudskej spoločnosti. 

Ambíciou je vyvolať u návštevníkov „staršej“ generácie spomienky na (ne)dávnu minulosť, mladším generáciám zas pomôcť ľahšie sa zorientovať v histórii a vnímať ju prostredníctvom priamych súvislostí, k čomu dopomôžu vystavované predmety (väčšinou) prepojené na miestnu históriu.

Pre spestrenie bude pre záujemcov pripravený tematický „fotokútik“, v ktorom sa vďaka pripraveným rekvizitám budú môcť návštevníci aspoň na chvíľu stať nežnými dámam             i a pravými gentlemanmi zo začiatku 20. storočia. Na pamiatku si odnesú vlastné originálne fotografie. Pripravená bude tiež krabica s označením „Vaše spomienky“, do ktorej budú môcť návštevníci prispieť vlastnými postrehmi, pripomienkami, dojmami a názormi na minulé storočie.

19.9.2024 - 14.2.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Nová Prievidza

Výstava verejnosti prvýkrát na jednom mieste predstaví výber najzaujímavejších plánov z prípravnej projektovej dokumentácie výstavby sídliska Píly, ktoré je dodnes jedným z najlepších príkladov socialistického budovania miest na Slovensku. Chronologické usporiadanie dokumentov a názorné priblíženie ich obsahu s pomocou doposiaľ málo známych dobových fotografií návštevníkov vtiahne do premenlivého procesu plánovania a výstavby sídliska s mimoriadne hodnotným výsledkom…

19.9. - 22.11.2024  

Múzeum mincí a medailí v Kremnici

Spomienky na tvorbu - Ladislav Bódi

Termín vernisáže: 19. 9. 2024 o 16:00 hod.

Akad. sochár LADISLAV BÓDI (22.10.1944 Radzovce - 29.11.2020 Kremnica)

Kremnický sochár, medailér, autor mnohých liatych medailí a razených pamätných medailí. Vytvoril tiež niekoľko voľných figuratívnych kompozícií v dreve.
Študoval na SŠUP v Bratislave. V rokoch 1972 – 1978 študoval na VŠVU v Bratislave na oddelení reliéfneho sochárstva pod vedením prof. L. Snopka a R. Pribiša. Od r. 1978 bol vedúcim ateliéru v kremnickej mincovni, neskôr učil na ŠÚV v Kremnici, odbore štukatérstvo, ďalej tvoril a pracoval v slobodnom povolaní. Samostatne vystavoval v r. 1984 v Kremnici a 1988 v Bratislave. Zúčastnil sa mnohých zahraničných výstav a jedného sochárskeho sympózia.
Do medaily, do jej vrcholkov leskov a tieňov, vyráža po stáročia ľudstvo svoj údel, víťazstvá i straty. S vážnou rolou jej dalo i veľkosť ruky ako nástroja poľudštenia, a tvar kruhu ako výtvoru prírody i mozgu. Tu začiatok splýva s koncom a naopak, aj priestor, zvlnený i obmedzený ako svet, čo vidíme vôkol seba. Len máloktoré dielo je totožné tak, ako medaila, stvorené do ľudskej dlane a len máloktorému sochárovi je tak, ako L. Bódimu, jedným výhradným nositeľom jeho umeleckého posolstva. Patrí medzi tých umelcov nášho moderného medailérskeho umenia, pre ktorých je autorská medaila svojským výsledkom, ale aj podnetom ďalšieho vývinového procesu. Bol umelcom spätým s medailou celý život a znovu a znovu pripomínal vo svojich medailách dávno či nedávno minulé, svetlé i tienisté chvíle nášho bytia a ľudských dejín. Najprv to bola len pracovná objednávka, ale potom už len umelcova vlastná tvorba a voľba znovu prežívať a sprítomňovať ich a v epicentre udalostí, ktoré hýbali ľudskými dejinami, čoraz tesnejšie spájať svoj a náš čas s časom ľudstva.
V rokoch 1976 – 1980 tvorba L. Bódiho načrtáva svoju nosnú myšlienkovú osnovu a objavuje jej výraz v prednosti liatej medaily. Živá bezprostrednosť jej voľnej rukopisnej formy sa oslobodzuje zo strohej, plochej, a technologicky aj výrazne viazanejšej formy razenej medaily, a potom overuje a cizeluje zmyslovo plný vydutý tvar, alebo naopak plochosť a plošnosť reliéfu so skoro kresbovým efektom, či plytký reliéf s malebne jemným prechodom medzi svetlom a tieňom. V plodnom a podnetnom roku 1984, keď si umelec pomeria sily na medzinárodnom sympóziu, sa reliéf jeho medaily tak uvoľňuje, dramatizuje a rozpína, že roztlačí aj dosiaľ rešpektovanú kruhovú vymedzenosť medaily. Na záver tohto obdobia overovania, zváži umelec svoje vlastné doterajšie výdobytky na prvej samostatnej výstave a temer všetky prostriedky vyjadrenia si ponecháva aj naďalej. Kruh ostáva už len kruhom a celom symbolicky vyjadruje i navodzuje hĺbavú sústredenosť na niekoľko podstatných stránok ľudskej skutočnosti. Bódiho dielo vyžaruje humanizmus, úctu a obdiv k človeku, človečenstvu, k životu vôbec. Umelec nahmatáva život v jeho centre. Dobre vie, čo všetko je, a nemalo by byť, čo nie je, a malo by byť, ale zároveň potvrdzuje pozitíva blízkosťou k ľuďom, prírode a domovu. L. Bódi dlhé roky tvoril a jeho ústredným motívom bola prevažne príroda, voľné motívy, inšpirovalo ho more a Grécko a nevyčerpateľná téma krásy ženského tela.
Mal rád prírodu, obdivoval svet... Nadovšetko však miloval svoju rodinu, vnúčatá Daniel a Dorotka boli pre neho v neskoršom veku zmyslom života. Zomrel po ťažkej chorobe doma so svojou milovanou manželkou Máriou a dcérou Zuzanou.

11.9. - 30.11.2024  

Vlastivedné múzeum v Galante

Život zo striebra a ocele – kovy, ktoré formovali dejiny

Od 11. septembra 2024  môžete vo Vlastivednom múzeu v Galante  vidieť umenie kováčskeho a šperkárskeho remesla, ale aj to, ako vyzerajú tieto umelecké predmety, keď sa do nich zahryzie zub času. Vernisáž sa uskutoční 11.9.2024 o 17:00.

Tak ako sa človek naučil postupne tvarovať kov, formovali aj jednotlivé kovy ľudské dejiny. O ložiská surovín sa viedli vojny, remeselní majstri, inžinieri a najbrilantnejší myslitelia vytvárali technologické postupy, ktoré posúvali vývoj ľudstva od prvých kovových korálikov, klincov, dýk až po oceľové konštrukcie moderných mrakodrapov, lietadiel a komponenty špičkových počítačov. Vycibrené šperky zdobili kráľov, cisárov a elity, a vďaka novým a kvalitným zbraniam sa dobývali územia, alebo naopak ubránil mier.

Naša výstava Vám poodhalí postupy a techniky, ktoré stoja za vytvorením týchto jedinečných exponátov a umožní nahliadnuť do dávnej minulosti, kedy sa začal písať spoločný príbeh ľudstva a kovov. 

Striebru ľudia od pradávna pripisovali čarovnú moc a ako sa neskôr ukázalo, niektoré účinky mali aj medicínske využitie. Okrem šperkov sa využívalo už pri výrobe najstarších známych mincí a platidlá sa z tohto svetlého kovu vyrábali až do nástupu modernej meny. Náš moderný svet si bez ocele už nedokážeme predstaviť, ľudstvo sa podľa doterajších archeologických nálezov s touto zliatinou železa zoznámilo v 2. tisícročí p.n.l. Odvtedy sa technológia výroby častokrát modifikovala a rozšírila sa aj škála využitia.

Práve klenoty a militárie sú pre mnohých synonymom bohatstva a moci. Aj keď všetci hlboko vo vnútri cítime, že skutočné hodnoty v živote sú iné, po smrti sú práve tieto predmety to jediné, čo nasledujúcim generáciám prezradí niečo o pochovaných jedincoch. Archeológovia dokážu vďaka nim nie len odhadnúť príslušnosť k určitej vrstve v hierarchii spoločnosti, ale pomocou moderných analýz rekonštruovať aj obchodné cesty, kontakty, prípadne využitie daného predmetu.

Celý tento fascinujúci príbeh Vám predstavíme vďaka vybraným umelecko-remeselným dielam šperkárky Henriety Môcovej a umeleckého kováča Róberta Môca, ktoré budú doplnené o  zbierkové predmety Vlastivedného múzea zo zbierok fondu archeológie, histórie aj etnológie. Výstava bude sprístupnená do konca novembra 2024 v bežných otváracích hodinách. Výstavu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia, a zriaďovateľ našej inštitúcie Trnavský samosprávny kraj.

Mgr. Beata Horváth Szépová, kurátorka výstavy

5.9.2024 - 31.1.2025  

Gemersko - malohontské múzeum, Rimavská Sobota

Doba ľadová

Začína sa ochladzovať, do Gemersko-malohontského múzea prichádza Doba ľadová!

Od 5.septembra 2024 do 31.januára 2025 môžete v Gemersko-malohontskom múzeu navštíviť výstavu Doba ľadová, ktorú pripravilo Maďarské prírodovedné múzeum v Budapešti. Realizáciu výstavy finančne podporil Národný kultúrny fond Maďarska (Nemzeti Kulturális Alap).

Výstava, ktorá je jednou z najpopulárnejších výstav Maďarského prírodovedného múzea,  predstaví Dobu ľadovú a vplyv posledného, štvrtohorného zaľadnenia na krajinu. Oboznámi návštevníkov so zmenami klímy v období posledných 2,5 miliónov rokov, s pohybom ľadovcov po kontinentoch a stratégiami, pomocou ktorých sa rastlinstvo a živočíšstvo prispôsobovalo extrémnym klimatickým podmienkam a prostredníctvom rekonštrukcií, preparátov a jedinečných nálezov predstaví mnoho známych aj menej známych druhov živočíchov, ktoré v Dobe ľadovej obývali krajinu.

Ľadovou dobou nazývame tie obdobia, počas ktorých bola časť povrchu našej planéty pokrytá súvislou ľadovou pokrývkou veľkého rozsahu. Tieto obdobia trvali aj niekoľko miliónov rokov.  Počas štyri a pol miliárd rokov trvajúcej histórie Zeme sa vyskytlo niekoľko týchto období. Posledná ľadová doba sa nazýva aj Štvrtohorné zaľadnenie. Jej začiatok stanovila časť vedcov ako začiatok zaľadňovania severnej pologule pred približne 2,6 miliónmi rokov. Podnebie počas poslednej ľadovej doby nebolo studené rovnomerne. Pozostávalo z takmer stotisíc rokov trvajúcich období zaľadnenia, takzvaných glaciálov, a z kratších období oteplenia, takzvaných interglaciálov. V dobe ľadovej sa rastlinstvo pravidelne cyklicky menilo podľa zmien prostredia spôsobených zaľadneniami, otepleniami a opätovnými ochladeniami. Následne sa samozrejme menilo aj živočíšstvo územia. U rastlín sa vyvinulo mnoho trpasličích druhov, kým u živočíchov prebiehal opačný vývoj. Jedným z najvýraznejších javov fauny ľadovej doby bol vývoj a rozšírenie cicavcov s obrovskými rozmermi – takzvanej megafauny.

Táto výstava predstaví návštevníkom príčiny, ktoré vedú k vzniku ľadových dôb, procesy, ktoré prebiehali v krajine a rastliny a živočíchy tohto obdobia. Budú tu môcť vidieť jedinečné rekonštrukcie mnohých živočíchov tohto obdobia v životnej veľkosti, napríklad šabľozubca Smilodon, obrovskú hyenu, či kostry medveďa jaskynného alebo hyeny jaskynnej. A výstava samozrejme predstaví aj asi najznámejšieho živočícha doby ľadovej – mamuta.

Súčasťou výstavy budú aj mnohé ďalšie sprievodné podujatia, napríklad zaujímavé prednášky odborníkov či tvorivé dielne pre širokú verejnosť aj školské skupiny, o ktorých Vás budeme včas informovať.

Výstava je putovnou výstavou Maďarského prírodovedného múzea.

2.9.2024 - 8.1.2025  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

K dejinám... Tibora Sedlického

Kurátor výstavy: Mgr. Peter Filín

Pri príležitosti 100. výročia narodenia vysokoškolského pedagóga, hudobného vedca, dirigenta, interpreta – doc. PhDr. Tibora Sedlického, CSc. – si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pre svojich návštevníkov pripravilo výstavu zo svojho zbierkového fondu, venovanú tejto významnej osobnosti (nielen) slovenského zborového spevu.

Narodil sa 2. apríla 1924 v Poltári, v tom čase v okrese Lučenec. Po základnom vzdelaní, ktoré získal vo svojom rodisku (1930 – 1935) a v Kokave nad Rimavicou (1935 – 1939), sa jeho životná cesta prvýkrát spojila s Banskou Bystricou, kde v rokoch 1939 – 1943 študoval na Učiteľskom ústave.

Jeho umelecké aktivity sú spojené predovšetkým s oblasťou zborového spevu. V rokoch 1949 – 1950 pôsobil ako profesionálny zborový spevák v SĽUK-u, v rokoch 1951 – 1997 bol členom Speváckeho zboru slovenských učiteľov, k sa vypracoval až na sólistu, vedúceho hlasovej skupiny, podpredsedu a vicedirigenta zboru. Okrem toho založil a dirigoval viaceré spevácke zbory v Poltári, Kremnici, Martine či v Banskej Bystrici.

Tibor Sedlický bol jednou z významných vedeckých a kultúrnych osobností mesta, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho často priateľsky navštevoval a aktívne spolupracoval s jeho odbornými pracovníkmi. Za svoju pedagogickú, vedeckú, ale aj umeleckú činnosť bol nositeľom viacerých vyznamenaní, napríklad Pamätnej medaily SZSU (1971), Ceny primátora Banskej Bystrice (2001), či Striebornej medaily Univerzity Mateja Bela in memoriam (2004). Zomrel 27. júla 2004 po ťažkej chorobe vo veku 80 rokov v Banskej Bystrici a je pochovaný na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici – Radvani.

30.8.2024 - 15.5.2025  

Hornonitrianske múzeum v Prievidzi

Suterén zla

Za poznaním najhorších vojnových javov netreba nutne cestovať za hranice Slovenska, ani regiónu. V srdci horného Ponitria ich stále živé stopy aktuálne objavíte v autentickom priestore niekdajšieho väzenia gestapa v suteréne súčasného sídla Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Múzejníci v ňom prostredníctvom reprízovanej výstavy od 30. augusta 2024 venujú spomienku všetkým jeho obetiam. Muky, ktoré (nie len) tam prežívali v závere druhej svetovej vojny približujú najmä na príklade dobre zmapovaných osudov dvanástich z nich. Ich ťažký príbeh v kontexte dramatických udalostí s počiatkom v blízkej obci Cigeľ rozprávajú prostredníctvom s nimi úzko spätých hmotných pamiatok a multimediálnej prezentácie.

Sugestívna výpoveď o hrdinstve zoči-voči ľudskej krutosti v netradičnom výstavnom priestore Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi na Košovskej ceste 9 potrvá do 15. mája 2025 a pre jej nadčasovosť ju po nutnej technickej letnej prestávke zrejme sprístupníme opäť.

15.8.2024 - 18.5.2025  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Levoča kráľov

Výstava venovaná výročiu stretnutia bratov Jagelovcov v Levoči, v roku 1494.

Na sklonku stredoveku Jagelovská dynastia zjednotila krajiny strednej Európy, z ktorých sa na čas stala Európa jagelovská. Takmer dva roky po smrti svojho otca, poľského kráľa Kazimíra IV. Jagelovského, sa v apríli 1494 v Levoči na Spiši stretli bratia Jagelovci: český a uhorský kráľ Vladislav II., poľský kráľ Ján Albert, knieža Žigmund a knieža Fridrich, ktorý koncom roku 1493 celebroval svoju prvú pontifikálnu omšu v krakovskej katedrále. Dovtedy nikdy neboli tak dlho spolu. Čo tým chceli ukázať? Jednotu dynastie? Snahu diskutovať o rôznych naliehavých problémoch? Mier v strednej Európe bol len zdanlivý. V liste adresovanom bratovi Jánovi Albertovi vo februári 1494 iniciátor stretnutia, kráľ Vladislav II., naznačil, že by sa mali prediskutovať záležitosti kresťanstva všeobecne, ako aj oboch kráľovstiev.

Na stretnutí malo byť prerokovaných mnoho otázok. Samotný kráľ Vladislav II. bol v ťažkej situácii, pretože jeho vládu ohrozoval nemecký kráľ Maximilián Habsburský (1459 – 1519), ktorý chcel pre seba získať uhorský trón. Vzrástla aj moc palatína Štefana Zápoľského (†1499). Mnohí magnáti rozhodnutia panovníka otvorene ignorovali. Medzi nimi hral prím vodca Vavrinec Ujlaki (1460 – 1524). Aj Ján Albert bojoval s rôznymi problémami. Bolo potrebné objasniť otázku príslušnosti Moldavska i zabezpečenie pozície pre ich mladšieho brata, kniežaťa Žigmunda. Boli to všetky témy, o ktorých sa rokovalo? Tajná povaha stretnutia dáva priestor rôznym špekuláciám a dohadom. Vyvoláva mnoho otázok. Zo stretnutia sa zachoval iba jeden dokument, podpísaný oboma panovníkmi a potvrdený ich pečaťami.

31.7.2024 - 30.3.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jozef Hanula: Reminiscencie

Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.

Galéria uvádza v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša výstavu Jozef Hanula: Reminiscencie, v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), s cieľom kompletizovať dielo umelca v kontexte vývoja slovenského výtvarného umenia. Prvá ucelená prezentácia diela spišského autora v ucelenom koncepte odprezentuje diela zo súkromných archívov a zo zbierok slovenských galérií (Slovenská národná galéria v Bratislave, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Východoslovenská galéria v Košiciach, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch).

26.7.2024 - 1.3.2025  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Od hlavy po päty odetí v zákone

SNM – Múzeum židovskej kultúry vás pozýva na svoju novú autorskú výstavu „Od hlavy po päty odetí v zákone“. Výstavu pripravilo SNM – Múzeum židovskej kultúry pri príležitosti 30. výročia svojho založenia a je to zároveň ďalší projekt zo série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Séria začala expozíciou zobrazujúcu košer či už v oblasti stravovania, ale aj v iných oblastiach života veriacich, odievanie zahŕňajúc. Práve preto možno túto novú výstavu chápať ako nadväzujúcu na už spomínaný zámer predstaviť návštevníctvu rozličné – menej známe, možno i celkom neznáme – oblasti každodenného života veriacich v intenciách ich religiozity. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu MŽK – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.

17.6.2024 - 17.6.2027  

Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov

Rusínski majstri

Výstava prezentuje výtvarné diela staršej generácie rusínskych výtvarných umelcov. Patria medzi nich aj členovia Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy. Tá bola významnou a úspešnou v medzivojnovom období (1919-1939), kedy bola Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Rusíni vtedy zažívali národné obrodenie, ktoré svoj vrchol dosiahlo práve vo výtvarnom umení a stalo sa stredoeurópskym fenoménom. Podkarpatskí maliari sa nechceli stať provinčnou skupinou, ale ozajstnou školou výtvarného umenia. Svoje obrazy vystavovali v európskych umeleckých centrách.
Odchovancami Podkarpatskej rusínskej maliarskej školy boli autori vystavovaných diel Vojtech Borecký, Mikuláš Rogovský a Július Bukovinský. Výstava Rusínski majstri zo súkromnej zbierky Kamila Benetina ponúka v SNM – MRK v Prešove možnosť vidieť aj diela starších rusínskych maliarov, ktorí však študovali u slovenských a českých pedagógov – Dezidera Millyho, Ivana Nestora-Šafranka a Michala Čabalu.

1.6. - 31.12.2024  

Horehronské múzeum, Brezno

Krycie meno Zuzana

Realizácia: Mgr. Ľubomír Bagačka, Horehronské múzeum
Zostavovateľ TS: Mgr. Ľubomír Bagačka

Horehronské múzeum sa rozhodlo pripojiť sa k súčasnému trendu realizovať výstavy a prezentovať svoje odborné činnosti vo virtuálnom priestore. Za pomoci QR kódov umiestnených v priestoroch stálej historickej expozície „Brezno v premenách času“ majú návštevníci prostredníctvom svojich mobilných telefónov možnosť oboznámiť sa s významným postavením Brezna, ktoré bolo popri Banskej Bystrici a Zvolene jedným zo stredísk Slovenského národného povstania.

Informácie mapujú spoločenský a hospodársky život obyvateľov Brezna po vyhlásení samostatnej Slovenskej republiky v marci 1939, ako aj život na pozadí konfliktu 2. svetovej vojny, ktorý vyústil do celoslovenskej revolty v podobe SNP. Osobitná kapitola je venovaná letisku v Rohoznej, aktivitám Frontového divadla, ako aj finančnému zabezpečeniu SNP, konkrétne osobe ekonóma I. Karvaša. Prezentujúce fakty nekončia potlačením povstania, podávajú obraz života v meste pod priamou nacistickou nadvládou a tŕnistú cestu ku konečnému oslobodeniu mesta i celého Horehronia.

Táto aktivita Horehronského múzea je prvou zo štyroch rôznych podujatí, ktorými si chce pripomenúť 80. výročie jedného z najvýznamnejších historických medzníkov 20. storočia – Slovenského národného povstania.

17.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Tradícia netradične: Prírodné pletivá

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.

„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.

Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.

14.5. - 30.11.2024  

Tatranská galéria v Poprade

Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami

Kurátorka výstavy:     Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy:        14. máj 2024 o 17.00

Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.

Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná  – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.

Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.

Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.

Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.

Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.

Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).

Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu  KISS-SZEMÁN Zsófia ).

1.5. - 31.12.2024  

Kysucké múzeum, Čadca

Najstaršie dejiny Kysúc

Kysucké múzeum pripravilo od 1. mája 2024 pre svojich návštevníkov novú výstavu s názvom Najstaršie dejiny Kysúc, ktorá je realizovaná pri príležitosti významného jubilea – 780. výročia prvej písomnej zmienky o regióne Kysúc.

Výstava je poňatá edukačne a v rámci tejto koncepcie prezentuje najvýznamnejšie momenty a reálie z najstarších regionálnych dejín spadajúcich do obdobia vrcholného stredoveku. Návštevníkom ponúka napríklad bližšie poznatky o listine panovníka Bela IV. z roku 1244 obsahujúcej prvú zmienku o kysuckom regióne, o najstarších kysuckých sídlach či významnej stredovekej lokalite Radoľa - Koscelisko, kde stál najstarší kysucký kostol. Prezentované informácie názorne dopĺňajú vystavené exponáty pochádzajúce hlavne z archeologického výskumu v lokalite Radoľa - Koscelisko.

Výstava potrvá v Kysuckom múzeu do konca roku 2024 a svojím edukačným charakterom predstavuje vhodný prvok najmä pre rozšírenie poznatkov o regionálnej histórii.

1.3. - 31.12.2024  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Život na hradoch a hrádkoch

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.

Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu  v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.  

Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.

20.10.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Tiene minulosti

Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.

5.4.2023 - 31.12.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v  stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD.,  prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h). 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.