Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 12. 8. 2024

6.8. - 13.10.2024  

Múzeum Andreja Kmeťa SNM, Martin

Kalcit – majster tvarov

Aj vy ste v detstve zbierali rôzne minerály a pokúšali sa určiť ich druh? O jednom z nich sa môžete niečo nové naučiť a jeho krásu a premeny obdivovať na výstave Kalcit – majster tvarov v Múzeu Andreja Kmeťa od 6. augusta do 13. októbra 2024.

Kalcit vytvára až okolo 1000 rôznych známych tvarov, čo je vo svete minerálov unikátne. Po kremeni je druhým najrozšírenejším minerálom v zemskej kôre. Chemickým zložením je to uhličitan vápenatý (CaCO₃). Najstarší známy opis kalcitu pochádza od Plínia Staršieho z roku 79 n. l. Názov kalcit je odvodený z latinského slova calx – vápno.

Metamorfózou vápenca vzniká jeho hrubokryštalická forma – mramor. Vzácne a geneticky zaujímavé sú magmatické karbonátové horniny – karbonatity. Z termálnych prameňov sa vylučuje chemogénny vápenec – travertín. Rozpúšťaním a opätovným vyzrážaním z roztokov vznikajú krasové útvary – jaskyne s ich typickou jaskynnou (sintrovou) výzdobou rôznych tvarov a farieb (brčká, stalagmity, stalaktity, záclony, perly...). Kalcit je významný aj pre živé organizmy vrátane človeka, pretože vytvára ochranné obaly a kostry živočíchov (napr. lastúry, ulity).

Kalcit má aj veľký ekonomický význam. Z vápenca a slienitého vápenca sa vyrábajú stavebné hmoty vápno a cement. Travertín a mramor, ale aj niektoré typy vápenca, sa využívajú ako dekoračný kameň.

Výstava Kalcit – majster tvarov poukazuje aj na ďalšie zaujímavosti tohto minerálu. Štiepne tvary priehľadného kalcitu (tzv. islandský vápenec) sa vďaka dvojlomu svetla využívali v optike pri zostrojovaní mineralogických mikroskopov. Pôsobivá je vlastnosť luminiscencie niektorých kalcitov (vyžarovanie farebného svetla pri ožarovaní ultrafialovým svetlom), za ktorú kalcit vďačí prítomnosti stopových prvkov.

Autorská panelová výstava Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši je doplnená o zbierky kalcitovej jaskynnej výzdoby z Demänovského jaskynného systému, Veľkej Stanišovskej jaskyne a iných slovenských jaskýň, z českého lomu Vitošová či aragonitových jaskýň na Kryme. Panelová časť s jaskynnou výzdobou je doplnená o mineralogické zbierky Slovenského národného múzea v Martine – Múzea Andreja Kmeťa a Východoslovenského múzea v Košiciach.

Viac ako 150 druhov kalcitu predstavuje jeho rôzne genetické typy. Na výstave sú prezentované kryštalické formy kalcitu a aragonitu zo Slovenska (Banská Štiavnica, Bešeňová, Dobšiná, Gemerská Ves, Gombasek, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Poniky, Rudňany, Slanec, Špania dolina, Spišské podhradie, Trstín, Vechec, Višňové, Vyhne, Železník a iné), Česka (Jáchymov, Krkonoše, Příbram, Tišnov, Střekov, Oslavany, Štramberk) a významných mineralogických svetových lokalít (Island, Maďarsko, Maroko, Mexiko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Rusko, Švajčiarsko, USA).

Výstavu je realizovaná v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Východoslovenským múzeum v Košiciach.

31.7.2024 - 30.3.2025  

Galéria umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi

Jozef Hanula: Reminiscencie

Vernisáž 31. 7. 2024 o 17.00 hod.

Galéria uvádza v rámci dramaturgického cyklu Profily / Umelci Spiša výstavu Jozef Hanula: Reminiscencie, v kurátorskej koncepcii Kamily Pacekovej (GUS), s cieľom kompletizovať dielo umelca v kontexte vývoja slovenského výtvarného umenia. Prvá ucelená prezentácia diela spišského autora v ucelenom koncepte odprezentuje diela zo súkromných archívov a zo zbierok slovenských galérií (Slovenská národná galéria v Bratislave, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Východoslovenská galéria v Košiciach, Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galéria umenia E. Zmetáka v Nových Zámkoch).

26.7.2024 - 1.3.2025  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Od hlavy po päty odetí v zákone

SNM – Múzeum židovskej kultúry vás pozýva na svoju novú autorskú výstavu „Od hlavy po päty odetí v zákone“. Výstavu pripravilo SNM – Múzeum židovskej kultúry pri príležitosti 30. výročia svojho založenia a je to zároveň ďalší projekt zo série výstav zobrazujúcich judaizmus v každodennom živote. Séria začala expozíciou zobrazujúcu košer či už v oblasti stravovania, ale aj v iných oblastiach života veriacich, odievanie zahŕňajúc. Práve preto možno túto novú výstavu chápať ako nadväzujúcu na už spomínaný zámer predstaviť návštevníctvu rozličné – menej známe, možno i celkom neznáme – oblasti každodenného života veriacich v intenciách ich religiozity. Približuje hlavné zásady odievania, ktoré vyplývajú predovšetkým z halachy (židovského zákona obsiahnutého v Tóre a Talmude), ale sú aj súčasťou stáročných tradícií či zvykov charakterizujúcich európske, aškenázske židovské komunity. Súčasťou expozície sú aj časti, ktoré ilustrujú rôznorodosť odevov v rámci duchovného židovstva, predstavujúexponáty zo zbierkového fondu MŽK – šaty s príbehom – ale aj najčastejšie sa vyskytujúce diskriminačné označenia naprieč históriou.

20.7. - 1.9.2024  

Mestský hrad Kremnica

Ukážky organovej hudby

Soboty: 20. 7. / 27. 7. / 17. 8. / 24. 8. / 31. 8. 2024
začiatok vždy o 13:00 h a o 14:00 h
* * * * * *
Nedele: 4. 8. / 11. 8. / 18. 8. / 25. 8. / 1. 9. 2024
začiatok vždy o 11:00 h a o 13:00 h

V Kostole sv. Kataríny v Kremnici sa nachádza jeden z významných kvalitných nástrojov v chrámovom priestore na Slovensku, ktorý postavila v roku 1992 firma Rieger-Kloss z Krnova. Organ má 47 registrov a 3475 znejúcich píšťal.
Zaujímavosťou nástroja je rozdelenie jeho jednotlivých častí v priestore kostola, ktoré vychádza z architektonických špecifík chrámu. Päť častí je rozložených na chóre a šiesta umiestnená vo výklenku bočného chóra. Vďaka kvalitnému vyhotoveniu, intonácii píšťal, zvukovej koncepcii, rozmiestneniu a mimoriadne dobrým akustickým podmienkam priestoru poskytuje tento organ poslucháčovi originálny zvukový zážitok. Všetky tóny od najhlbších po najvyššie, ako aj farby registrov znejú veľmi dobre a vyrovnane. Pleno nástroja je mohutné a impozantné. Možnosti organa vyhovujú tak pre interpretáciu organovej literatúry rôznych štýlových období, ako aj pre liturgickú hru.
Okrem liturgickej hry je pravidelne využívaný na koncertné účely a uskutočnilo sa na ňom aj viacero CD nahrávok. Jeho vlastnosti ho právom zaraďujú medzi hodnotné nástroje.
Pre návštevníkov Mestského hradu v Kremnici ponúkame okrem prehliadky hradného areálu a jeho expozícií aj prehliadku Kostola sv. Kataríny obohatenú o ukážky organovej hudby, vďaka ktorým budú mať možnosť tento výnimočný hudobný nástroj nielen vidieť, ale aj počuť.
Na organe zaznejú ukážky klasických skladieb od známych autorov, ako aj skladby súčasných skladateľov a hudobné ukážky známych filmových melódií.
Dĺžka trvania: 20 minút
Hrá: Miroslav Sebastian Zaremba
..............................................
Vstupné: v cene bežného vstupného na Mestský hrad

16.7. - 22.9.2024  

Podtatranské múzeum v Poprade

Umenie vo svete numizmatiky

Podtatranské múzeum v Poprade v spolupráci so  Slovenskou numizmatickou spoločnosťou pri SAV pobočka Svit-Tatry a Archeologickým ústavom SAV, v. v. i. Nitra prezentuje vo svojich priestoroch na Vajanského 72/4 unikátnu výstavu Umenie vo svete numizmatiky. Výstava prezentuje ukážku celosvetových platidiel predmincového obdobia a domorodých kmeňov, mincí od obdobia antiky, cez denárové, grošové, toliarové obdobie, po korunovú až súčasnú euromenu, vrátane medailí a odznakov z regiónu Spiša. Výstava je obohatená aj o papierové platidlá od 18. storočia po súčasnosť.

Cieľom autorov výstavy je  návštevníkom prezentovať obsah numizmatického fondu múzea a členov SNS  nielen ako formy platidiel, ale aj ako predmetov s výraznou umeleckou  hodnotou. Na výstave sú predstavené okrem iného aj unikátne predmety, ktoré zatiaľ na Slovensku vystavované neboli.

Podtatranské múzeum v Poprade pripravuje k výstave aj sprievodné podujatia:

-          14. august 2024 o 16:00 v rámci cyklu letných prednášok „Letná čitáreň“, prednáška PhDr. Mariána Sojáka, PhD. – predsedu Slovenskej numizmatickej spoločnosti pri SAV pobočka Svit-Tatry a Ing. Vladimíra Habaja, člena SNS Svit-Tatry: „Zaujímavé mince a medaile z regiónu Spiša“

-          21. september 2024 – numizmatická konferencia pod záštitou predsedu Prešovského samosprávneho kraja Milana Majerského „Numizmatické a numizmatike príbuzné artefakty v zbierkach slovenských múzeí“

-          17. – 19. september 2024 – workshop pre deti základných škôl „Učíme sa umením“. 

12.7. - 30.8.2024  

Múzeum Ľudovíta Štúra, Modra

Karol Štúr - život a dielo

Výstava približuje život staršieho brata Ľudovíta Štúra.

9.7. - 27.8.2024  

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

Leto v múzeu

Počas prázdnin si môžete spestriť prehliadku Múzea slovenskej dediny návštevou našej tvorivej dielne. Vyskúšate si plstenie vlny, tkanie na stolových krosienkach, urobíte si jednoduchú handrovú bábiku, vareškovú postavičku na detské divadielko alebo filcovú hračku. Zabaviť sa môžu prísť deti aj dospelí a z dielne si odnesú vlastný originálny výrobok. Tvorivú dielňu v Múzeu slovenskej dediny nájdete otvorenú každý prázdninový utorok od 9. júla do 27. augusta 2024 v čase od 10.00 do 15.00 hod. v dome z Moškovca.

Pri návšteve tkáčskej dielne si návštevníci Múzea slovenskej dediny budú môcť pozrieť a pod vedením skúsenej tkáčky aj vyskúšať viaceré činnosti spojené s výrobou textilu, ako napríklad tkanie plátna alebo kobercov na krosnách, súkanie nití na kolovrate alebo pradenie ľanovej nite. Okrem toho sa budú môcť zoznámiť s niektorými druhmi tradičných tkanín, ktoré sa používali v gazdovstve alebo v domácnostiach. Tkanie v múzeu bude prebiehať počas nasledujúcich dní: 10., 13., 17., 18., 24., 25. júla a 1., 3., 7., 11., 15., 22. augusta 2024 od 10.00 do 16.00 hod.

3.7. - 30.9.2024  

Múzeum slovenskej dediny SNM, Martin

PhDr. Jiří Langer, CSc., etnológ, historik, múzejník

Zoznámte sa s dielom a životom významného etnológa, historika a múzejníka Jiřího Langera, ktorý sa podieľal na tvorbe koncepcií Múzea slovenskej dediny v Martine a ďalších múzeí v prírode v Česku a na Slovensku.

Výstava PhDr. Jiří Langer, CSc., etnológ, historik, múzejník, ktorú si môžete pozrieť v Múzeu slovenskej dediny v Martine v termíne 3. 7. – 30. 9. 2024, pripomína jeho intenzívne zapojenie sa do budovania múzeí v prírode a jeho prínos do súvisiaceho výskumu tradičnej stavebnej kultúry a bývania v Európe.

Na výstave nájdete ukážky dokumentárnych fotografií a kresieb, ktoré Langer za celú dobu svojho pôsobenia vytvoril.

Výskumná činnosť Jiřího Langera je dlhoročná a hlavne medziodborová. Ľudovú architektúru skúmal z hľadiska nielen etnografického, ale i historického a sociálneho. Na prelome 20. a 21. storočia tak vytvoril v rámci vied o kultúre a spoločnosti model vedeckého výskumu pohybujúceho sa na rozhraní viacerých spoločenských disciplín. Múzeum v prírode totiž vnímal ako komplexný celok.

Svojim širokým záberom, dlhodobou dokumentačnou a výskumnou prácou pomohol pri budovaní týchto múzeí v prírode:

• Múzeum oravskej dediny, Zuberec – Brestová
• Múzeum slovenskej dediny, Martin
• Múzeum liptovskej dediny Pribylina
• Národopisná expozícia v prírode, Stará Ľubovňa
• Múzeum kysuckej dediny, Čadca
• Muzeum vesnice jihovýchodní Moravy, Strážnice
• Valašské muzeum v přírode, Rožnov pod Radhoštěm.

Výstava je realizovaná v spolupráci s Národním muzeom v přírodě – Valašským muzeom v přírodě.

27.6. - 31.8.2024  

Sobášny palác v Bytči

To, čo mám skutočne rád

V Sobášnom paláci v Bytči sa bude nachádzať výstava s názvom To, čo mám skutočne rád, ktorú organizuje Považské múzeum pri príležitosti 70. narodenín zberateľa, veteránistu a záhradného architekta Jozefa Janiša. Výstava priblíži jeho zberateľskú záľubu a ponúkne rôzne druhy spoločenských hier s dopravným zameraním či ukážky projektantskej činnosti v oblasti záhradnej a krajinnej architektúry. Okrem toho bude formou panelov a modelov prezentovaná história značky Aero ako dôkaz konštruktérskej zručnosti v období 1. československej republiky. Najväčším lákadlom bude určite skutočný automobil Aero 30.

Jozef Janiš je dlhoročným spolupracovníkom Považského múzea. „Spoločnými silami sme predstavili a oživili projekt automobilky Súľov v Bytči-Hrabovom a do Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach poskytol viacero zaujímavých exponátov. Vždy, keď objaví možno i drobný priekopnícky projekt našich predkov, dôkaz ich umnosti a šikovnosti, neváha sa s ním podeliť. Výstava je teda pestrou ukážkou jeho úsilia a záujmovej činnosti,“ približuje kurátor výstavy Peter Šimko.

Autor výstavy si vážil prácu našich starých rodičov, preto sa v spomienkach vždy vracia k ich koreňom. „Pokiaľ nebudeme mať našich československých Baťov, či nášho Emila Bojdu v Bytči-Hrabovom, ktorý ako zázračná vedúca osobnosť dokáže rozbehnúť naše domáce firmy, tak bude s nami veľmi zle. Nesmieme zabúdať na precíznosť a kvalitu našich starých otcov, ktorí, keď niečo išli robiť, tak to, čo sľúbili, aj do bodky dodržali,“ dopĺňa Jozef Janiš.

Slávnostné otvorenie výstavy To, čo mám skutočne rád sa bude konať vo štvrtok 27. 7. 2024 o 16.00 v Sobášnom paláci v Bytči. Výstava bude prístupná do 31. 8. 2024 v rámci prehliadky.

27.6. - 6.10.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Dorota Sadovská – Zelené telo

Kurátorka:                    doc. Mgr. Lenka Sýkorová, Ph.D.
Vernisáž výstavy:         štvrtok 27. júna 2024 o 16.30 hod.

Dorota Sadovská vstúpila na slovenskú umeleckú scénu v deväťdesiatych rokoch s jasne deklarovaným rukopisom, ktorý sa odvážne hlásil ku klasickému médiu maľby a obsahovo ku kresťanskej tradícii. Sadovská je intermediálna autorka, ktorú fascinujú limity telesnosti. Jej záujem o figurálnu maľbu s dôrazom na nezameniteľné uchopenie duality tela (zmyslovej telesnosti) a duše (vyššieho spirituálneho presahu) ju stále robí neprehliadnuteľnou umelkyňou nielen na domácej slovenskej, ale aj na medzinárodnej scéne.

Jej doménou je ľudské telo z rôznych uhlov pohľadu. Telo poníma ako hmotu, ale tiež ako nositeľa gesta či emócie. Umelkyňa telesnosť uchopuje aj z hľadiska kresťanskej spirituality a vedome sa pohybuje medzi médiami maľby, objektu, inštalácie, fotografie, performance a interakcie s divákmi. Výstava „Zelené telo“ je prierezom jej tvorby a odkazuje na telesnosť, ale aj na prírodu, ktorá je s človekom spätá celoživotne. „Zelené telo“ možno interpretovať ako kultúrnu krajinu, ktorá je v posledných dekádach zmietaná ekologickými krízami.  

Dorota Sadovská prezentuje na výstave maliarske plátno ako vrchný odev, šaty, ktoré si možno obliecť (Maľba na mieru). Divák môže vidieť aj klasické závesné maľby, akcentujúce telá ako organické hmoty, ktoré sa navzájom prepletajú a vytvárajú telesné konfigurácie známe z prírody (#StayHome). Zranené plátna sú jasnou paralelou telesnej zraniteľnosti, ale súčasne korešpondujú s uchopením kože ako tenkej línie medzi vonkajšou a vnútornou realitou. Na výstave akcentované biblické témy odkazujúce na Kristovo vzkriesenie (zmŕtvychvstanie) možno čítať ako nositeľa nového cyklu života (Adam a Eva, Modrozelený, Zelený a Biely Kristus a Pieta). Istá provokácia a sebareflexia každodenného prežívania je demonštrovaná v projekte Živé šaty (od 2013), keď sa sama autorka oblieka do živých naklíčených šiat evokujúcich nový začiatok i zánik v jednom. Súčasne odkazujú na názov výstavy „Zelené telo“. Dorota Sadovská nám sprostredkováva performatívne zastavenie sa, uvedomenie si obnaženej všímavosti, a kladie si otázku, kde je hranica našej entity. Celkovo je výstava o prepojení tela a krajiny v spirituálnom zmysle. Skúma hranice vnútra a vonkajšku, pozície ja a my, subjektu a objektu.

Dorota Sadovská (*1973, Bratislava) študovala na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave na oddelení textilu a neskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby, kde diplomovala v roku 1997 u Rudolfa Sikoru a v roku 2004 ukončila doktorandské štúdium u Dezidera Tótha. Súčasne v roku 1999 na École Nationale des Beaux Arts v Dijone vo Francúzsku obhájila diplom výtvarných umení. Na Slovensku i v zahraničí získala celý rad ocenení. Jej všadeprítomná provokácia, irónia a sebaprezentácia je kritikou výtvarného umenia, ale tiež každodennej reality, predovšetkým v jej projektoch Živé šaty (od roku 2013), Doba plastová (od roku 2017) či autorský magazín SADO 1–3 (2005–2015). Mnohovrstevnú tvorbu Doroty Sadovskej možno členiť na tri hlavné okruhy. Prvým a dominantným okruhom sú maliarske projekty vychádzajúce z klasického média, avšak s ľahkosťou uchopené intermediálne zmýšľajúcou autorkou. Umelkyňa vedome skúma limity závesného obrazu ako objektu. Expanduje do priestoru a predurčuje tak pozíciu diváka napr. Ďaleko, tak blízko (2011), Rotunda (2016) a Čítanie o tekutosti (2019). Ďalej je pre ňu signifikantná fotografia, s ktorou pracuje ako z pozície skice, tak autonómneho diela. Tretím okruhom je performance. Telo je v intermediálnej tvorbe Doroty Sadovskej nositeľom sociokultúrnej každodennej skúsenosti. Pracovná metóda fotografickej predlohy pre maľby je využívaná aj pri nových médiách. Ako vo fotografiách, tak aj v objektoch či videách, využíva svoje precízne vytrénované maliarske videnie a majstrovsky pracuje s vizuálnymi skratkami, nadhľadmi a ilúziou priestoru.

21.6. - 30.11.2024  

Múzeum ukrajinskej kultúry SNM, Svidník

60 rokov SNM – MUK vo Svidníku

Historický diskurz o svidníckej epizóde múzea, prekonávanie prekážok i dosiahnuté výsledky predstaví komplexná výstava expozičnej, výskumnej, zbierkotvornej a prezentačnej činnosti SNM – Múzea ukrajinskej kultúry, ktoré je zároveň najstarším národnostne profilovaným múzeom na Slovensku, od roku 2002 v správe Slovenského národného múzea a tento rok si pripomína 60 rokov svojej existencie vo Svidníku.

14.6. - 15.9.2024  

Hrad Strečno

D1/Mýtus o diaľnici

Na hrad Strečno mieri nevšedná výstava. D1/Mýtus o diaľnici je vizuálnou prezentáciou úspešného divadelného predstavenia s oficiálnym názvom: „D1 (pracovný názov)“, pochádzajúceho zo Slovenského komorného divadla v Martine. Inscenácia o výstavbe diaľnice prepájajúcej Bratislavu s Košicami, ale aj o Slovensku a Slovákoch získala viacero ocenení – na festivale Nová dráma/New Drama 2021 Grand Prix a Cenu bratislavského diváka, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021.

Martinská inscenácia D1 (pracovný názov) otvorila množstvo podnetných otázok. „Lukáš Brutovský ako autor textu zvolil cestu poetického jazyka, ktorý je akýmsi žalospevom za lepšiu víziu budúcnosti. Celou inscenáciou sa nesie leitmotív spojnice. Nehovoríme však len o spojení miest zo západu na východ, ale aj o spojení ľudí. Táto psychologická časť je rovnako, ak nie ešte oveľa viac podstatnejšia. Celé predstavenie pôsobí, napriek deprimujúcej realite, harmonicky. Každá zo zložiek potvrdzuje a umocňuje druhú. Martinskí tvorcovia týmto prínosom zároveň otvorili otázku do diskusie, či má divadlo len zabávať, alebo má prinášať práve takéto aktuálne témy, ku ktorým my ako diváci, môžeme zaujať aktívny postoj,“ priblížila teatrologička a múzejná pedagogička Považského múzea Mgr. Tatiana Kubáňová.

Na výstave D1 bude inscenácia sprítomnená prostredníctvom zachovaných rekvizít a obrazového materiálu. Autorom objektov je výtvarník Mgr. art. Juraj Poliak a snímok fotograf Braňo Konečný. Kurátormi výstavy sú Mgr. Zdeno Hogh a Mgr. Tatiana Kubáňová.

13.6. - 18.8.2024  

Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Pavol Breier: Príbehy zo Zázrivej / Zo života pastierov

Kurátor: Mgr. Lucia Benická
Vernisáž: 13. júna 2024 o 16.00 hod.
Miesto konania: Koridor, Župný dom v Dolnom Kubíne

Oravská galéria v Dolnom Kubíne  v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, v spolupráci s Galériou umelcov Spiša – kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, uvádza výstavu renomovaného slovenského fotografa Pavla Breiera, ktorá je ojedinelým  fotografickým dokumentom zo súčasnosti i minulosti života pastierskej komunity na Orave. Portréty a krajina v rozpätí štyroch dekád tvorby sú obrazovou sociologickou štúdiou o oravských pastieroch. Výstava je realizovaná vďaka finančnej a materiálnej podpore obce Zázrivá a firmy Syrex a odbornej spolupráce s o. z. Kailás a Dom fotografie.

Kurátorka výstavy a riaditeľka Galérie umelcov Spiša Lucia Benická uvádza:

„Výstava je príbehom o pastieroch a bačoch zo Zázrivej, s ktorými autora spája niekoľko desiatok rokov priateľstva. Dôvera, ako aj časté stretnutia v košiaroch mu otvorili dvere nielen do pastierskeho, ale aj osobného života aktérov: v roku 2021 navštevoval bačov – dôchodcov v ich súkromí. Konfrontácia farebných súčasných portrétov s čierno-bielymi obrazmi z minulosti poukazuje na zdanlivú idylu pomaly vymierajúceho cechu – tradičného pastierstva a salašníctva. Breier ostáva verný klasickému dokumentu, jeho „rukopis“ charakterizuje aj široký objektív a takmer kinematografické zaznamenávanie deja. Výstavná mozaika prináša staronový príbeh v novej optike – kabinetné vyskladanie spomienok na minulosť nám približuje salašníkov od 70. rokov 20. storočia pri tradičnom pastierskom živote v nedotknutej krajine, dramaticky obkolesenej vrchmi, v dialógu s farebnými, formátovo dominujúcimi sugestívnymi portrétmi z prítomnosti. Hory a život v nich sa stali Breierovou trvalou inšpiráciou nielen na Slovensku, ale aj v Himalájach, kde sa pravidelne vracia. Dokumentárna fotografia je nosným žánrom v autorovej tvorbe, s prevažujúcim záujmom o sociálnu reflexiu – životy v horách a ich podobenstvá bez ohľadu na hranice sa prelínajú v celom doterajšom diele.“

Pavol Breier (*1952) je fotograf, horolezec, cestovateľ a pedagóg. Je absolventom FAMU v Prahe ‒ odbor umelecká fotografia (r. 1974). Ťažiskom tvorby je dokument a reportáž, krajina, reklamná a divadelná fotografia. Od konca 70. rokov 20. storočia programovo vytvára cykly z horských oblastí, tematicky zamerané na život ľudí v horách a na veľhorskú prírodu (cykly Orava, Pamír, Himaláje, Tibet a iné). Je zakladateľom občianskeho združenia Kailás, kde vedie a organizuje fotografické kurzy a workshopy. Svoju tvorbu prezentoval na desiatkach kolektívnych aj autorských výstavách doma i v zahraničí (individuálne výstavy na Slovensku, v Českej republike, Francúzsku, Belgicku, Poľsku). Publikuje v obrazových časopisoch, je autorom a spoluautorom viacerých katalógov o výtvarnom umení a obrazových publikácií, napr. Pamír, Karpaty – Malé, Biele, Na streche sveta, Svet tibetského budhizmu. Breierove fotografie sú zastúpené v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Kysuckej galérie v Čadci, Galérie Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch, Národnej galérie v Prahe (CZ) a The Navigator Foundation v Bostone (USA). V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského a Paneurópskej vysokej škole v Bratislave.

Žije a tvorí v Bratislave a v Zázrivej. ...viac o autorovi na www.breier.sk

7.6. - 21.10.2024  

Tekovské múzeum v Leviciach

Bude nás o jedného viac...

Tekovské múzeum v Leviciach vás pozýva na výstavu "Bude nás o jedného viac...". Výstava vás prevedie najradostnejším obdobím každej rodiny. Nájdete na nej predmety používané pri výnimočných situáciách a dennej starostlivosti o deti od narodenia až po obdobie 3-4 rokov ich života, ktoré sa používali na okolitom vidieku i v meste v minulom storočí.

6.6. - 11.9.2024  

Turčianska galéria v Martine

Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny

Autori/autorky: Adam Galko, Martin Hrvol, Filip Bielek, Radovan Čerevka, Jakub Juhás & Michaela Cagáňová,  INSTITUT INSTITUT (Tomáš Moravanský, Dominik Hlinka, Daniela Ponomarevová, Tereza Sikorová) , Miloš Kopták, Juraj Rattaj, Samuel Velebný
v spolupráci: Jakub Hromec, Jakub Hronský, Zdeno Ziman
Architektúra: Peter Masár
Grafický dizajn: Kristína Rábeková

Keď umelec Fred Wilson v roku 1992 zasiahol v Marylandskom múzeu v USA do stálej expozície, jednoduchým preskupením zbierkových predmetov pozmenil rámec nahliadania na múzeum ako na neutrálne či objektívne prostredie. Pod sklenenú vitrínu s nápisom Metal Work 1873-1880 vtedy umiestnil strieborný riad z 19. storočia a železné okovy otrokov. Dve histórie dvoch odlišných predmetov z rôznych častí múzea sa opäť spojili, aby začali rozprávať jeden príbeh jednej domácnosti.  

Výstava Múzeum mesta, ktoré nestihlo svoje dejiny prináša tému múzea ako fenoménu spojeného so zbieraním, katalogizovaním a vystavovaním. Ústredný motív čerpá predovšetkým z genia loci mesta Martin, obsiahnutého v množstve zbierkových fondov a expozícií rôznorodého zamerania na jeho území. Otvára sa tým tiež téma skúmajúca efekt múzea z odvrátenej strany: ako systému selekcie toho, čo sa do múzea nedostalo, čo sa nestalo súčasťou výstavnej expozície alebo toho, čo sa nestihlo stať múzeom.

Priestor tak dostávajú aj nenápadné témy miznúce často pod vrstvou veľkých dejín, folklórnych mýtov či kultov osobností. Stávajú sa súčasťou nových fiktívnych muzeálnych expozícií v prostredí galérie, ťažiacich nielen z miestnych archívov, ale aj príbehov, na prvý pohľad banálnych vecí, ktoré nás dennodenne obklopujú. Múzeum uprostred galerijného priestoru nechápeme ako naplnenie zámerov etnografického, antropologického či umelecko-historického bádania. Ide predovšetkým o využívanie a reflexiu stratégií múzeí a galérií autormi a autorkami, ktorí pre jednotlivé artefakty vytvárajú nové prostredia a interpretácie. Tradičné rozdelenie rolí kurátora/kurátorky a umelkyne/umelca sa v prípade tvorby múzea ako média stáva nejasným a umiestnenie obrazu na stenu rovnako dôležitým gestom ako autorské gesto na obraze. 

Výstava autorských konceptov v podobe vysunutých muzeálnych expozícií, slobodných ostrovov, nezávislých výstavných priestorov sa prirodzene pohráva aj s kúzlom mystifikácie, momentom prekvapenia či humoru. Pracuje so špekulatívnymi verziami múzeí za účelom skúmania efektov obsiahnutých v samotnej architektúre múzea: skle, dioráme, vitríne alebo podstavci. Rozpráva o ich vplyve, moci či spektakulárnom význame.

6.6. - 25.10.2024  

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin

100 rokov rozhlasového vysielania v Československu

Rozhlasové vysielanie je na našom území prítomné už viac ako 100 rokov. Keď sa v piatok 18. mája 1923 o 20. hodine z plátenného stanu zapožičaného miestnymi skautmi v Prahe – Kbeloch ozvalo: „Haló, haló, zde vysílání stanice Radiojournalu,“ Československo sa zaradilo medzi prvé európske krajiny s pravidelným rozhlasovým vysielaním.

O tomto historickom míľniku, ale i jeho pokračovaní v rôznych etapách našej minulosti sa môžete dozvedieť viac na výstave 100 rokov rozhlasového vysielania v Československu v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku od 6. júna do 25. októbra 2024.

Od prvej vety v československom éteri prešlo ešte veľa času, kým sa rádioprijímač stal súčasťou takmer každej domácnosti, spoločníkom sviatočných chvíľ i zdrojom informácií a správ. Postupne sa stal svedkom a neraz i aktérom významných historických udalostí. Sprítomnil elán občanov novej Československej republiky, jej obsadenie nacistami, oslobodenie republiky, temné obdobie komunizmu, Pražskú jar, vpád sovietskych vojsk v roku 1968, zamatovú revolúciu, rozdelenie spoločného československého štátu a ďalšie udalosti.

Výstava ponúka prostredníctvom unikátnych fotografií pohľad do života Československého, neskôr Českého rozhlasu, jeho minulosti aj súčasnosti. Staršia generácia si môže zaspomínať, stredná sa dozvie a mladá si prostredníctvom QR kódov vypočuje autentické záznamy z vysielania.

Okrem pripomienky významných dobových udalostí i udalostí dôležitých pre rozhlas prezentuje výstava aj vysielaciu a prenosovú techniku a predstavuje rozhlas nielen ako inštitúciu so storočnou tradíciou, ale zároveň ako moderné verejnoprávne médium.

Výstavu pozostávajúcu z devätnástich obrazovo-textových panelov pripravilo České centrum v Bratislave.

1.6. - 15.9.2024  

Kaštieľ Stropkov

Pod zástavou spolkov v Stropkove

Od júna až do septembra môžu návštevníci kaštieľa v Stropkove obdivovať zručnosť Stropkovských spolkov prezentovaných na výstave: Pod zástavou spolkov v Stropkove. Jej súčasťou je náhľad do histórie cechov v Stropkove a neskorších spolkov venujúcich sa miestnym remeslám.

30.5. - 6.10.2024  

Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín

Maximilián Rátskay: Mýty a reality

Oravská galéria v Dolnom Kubíne pripravila pre túto sezónu v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne výstavu Maximiliána Rátskaya s podtitulom Mýty a reality. Život a tvorba Maximiliána Rátskaya (1806 – 1872) sú s mestom Tvrdošín bytostne previazané. Dlhé obdobie v meste žil, tu umrel a je aj pochovaný. V roku 1868 bol dokonca tvrdošínskym podrichtárom a v roku 1871 členom školskej stolice a výborníkom. Pre Tvrdošín vytvoril niektoré z jeho diel: Madonu s dieťaťom z roku 1831 a bližšie nedatovaný betlehem, ktoré sú prezentované na výstave. Život Rátskaya je však spätý aj s ďalšími oravskými dedinami: Zázrivou, kde sa narodil a Dlhou nad Oravou, kde krátky čas pôsobil.

Výstava Mýty a reality je prvou súbornou výstavou umelca, ktorý pôsobil v 19. storočí. Pri skúmaní diela Maximiliána Rátskaya vystupujú do popredia dva zásadné problémy. Prvým je v literatúre už tradične uvádzaný umeleckohistorický konštrukt existencie maliara Maximiliána Rátskaya staršieho, ktorému sú pripisované niektoré diela. Druhým problémom je nejednoznačné vymedzenie maliarskeho diela a existencia viacerých prác, ktoré sú Maximiliánovi Rátskayovi len potencionálne prisudzované, prípadne sa s maliarom nespájajú, ale vykazujú znaky jeho tvorby. Aj preto na výstave prezentujeme ako ich zástupcu dielo Nájdenie sv. Kríža zo zbierok OG, ktoré vzniklo pre Gallasovskú kaplnku v kostole Sv. Kríža na Slanici. Počas reštaurovania diela bola zistená staršia maliarska vrstva na obraze, ktorá nesie rukopis blízky Rátskayovej tvorbe. Obraz bol neskôr premaľovaný. Názov výstavy Mýty a reality sme zvolili preto, lebo ju vnímame ako pokus zhromaždiť overiteľné informácie (reality) a vymedziť ich od hypotéz (mýty). Poukazuje na náročnosť úlohy historika umenia a jej úskalia pri riešení otázky autorstva a štýlových charakteristík.

Predpokladáme, že Maximilián Rátskay st. a ml. sú jeden a ten istý maliar, v ktorého tvorbe súbežne vznikali silnejšie a slabšie diela. O existencii Maximiliána Rátskaya st. nemáme žiadne preukazné dôkazy, diela ktoré mu boli pripisované sú v skutočnosti mladšie a ich menšie štýlové rozdiely zodpovedajú určitej nestálosti výtvarného prejavu M. Rátskaya.

V literatúre sa používajú rôzne podoby priezviska umelca: Racskay, Račkay, Ratskay. Na výstave používame tvar priezviska umelca, ktorý sám používal a ktorým sa podpisoval. Okrem diel zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne, vrátane nedávnej akvizície maľby Ester pred kráľom Ahasverom, sú na výstave zastúpené diela zo Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Slovenskej národnej knižnice a dielo z rímskokatolíckeho farského úradu v Zázrivej.

Maximilián Rátskay   

Životopisné údaje o Maximiliánovi Rátskayovi sú pomerne skromné. Narodil sa 2. júna 1806 v Zázrivej. V roku 1827 (podľa iných autorov v rokoch 1827 – 1830) navštevoval maliarsku akadémiu vo Viedni. O štúdiu nemáme bližšie informácie. V roku 1829 už spolu s manželkou Máriou, rodenou Heifel (Heiffel), bol obyvateľom Dlhej nad Oravou, kde mohol pôsobiť ako učiteľ. Tu sa im narodili deti: Alexander (*1829 †1832), Maximilián Gregor (*1831 †1850) a Alexander (*1833). Medzi rokmi 1833 – 1834 sa Maximilián Rátskay presťahoval do Tvrdošína. Tu sa stal váženým mešťanostom, v roku 1868 bol podrichtárom. V Tvrdošíne sa manželom narodilo ďalších šesť detí: Mária Franciska (*1835 †1835), Adolf Ondrej (*1836), Mária Franciska (*1839), Július Šimon (*1841), Augustín Ján (*1843 †1880) a Angelika (*1845). Maximilián Rátskay zomrel 15. júla 1872 v Tvrdošíne, kde je v blízkosti kostola Všetkých svätých pochovaný. Niektorí Maximiliánovi súrodenci mali umelecké dispozície. Brat Narcis (*15. 4. 1816 Zázrivá) sa usadil v Námestove. Bol jediným zo súrodencov, ktorý sa venoval maliarstvu. Vieme, že v roku 1849 vytvoril pre kostol v Krušetnici trinásť obrazov na poprsnicu empory. Po roku 1860 sa presťahoval do Lokce.

24.5. - 20.9.2024  

Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica

Z Novohradu do Bystrice

Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici si pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu pri príležitosti 100. výročia narodenia slovenského literárneho vedca – historika a kritika Zdenka Kasáča.

Narodil sa 15. augusta 1924 v Poltári. V rokoch 1945 – 49 absolvoval štúdium slovenského jazyka a literatúry, filozofie a francúzskeho jazyka v Bratislave. V roku 1950 sa ako profesor na gymnáziu v Lučenci vrátil do rodného Novohradu a po absolvovaní základnej vojenskej služby sa jeho životná cesta spojila s Banskou Bystricou. Keď v roku 1958 vznikla Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici (neskôr Pedagogická fakulta), na viac ako tridsať rokov sa stal Zdenko Kasáč ako vysokoškolský učiteľ dejín slovenskej literatúry jej neodmysliteľnou súčasťou. Výnimku z jeho pôsobenia na Pedagogickej fakulte tvorilo obdobie 1980 – 82, keď zastával pozíciu lektora slovenského jazyka a literatúry v Inštitúte slovanských štúdií na univerzite vo francúzskom Štrasburgu.

Hlavnou oblasťou jeho vedeckého záujmu bola súčasná slovenská literatúra, s dôrazom na obdobie druhej svetovej vojny. Bol autorom významných literárnovedných prác, spoluautorsky sa podieľal na vzniku viacerých kľúčových diel mapujúcich slovenské literárne tradície v 20. storočí, učebníc, vysokoškolských skrípt a metodických príručiek.  

Zdenko Kasáč bol jednou z významných osobností, ktoré sa pričinili o vznik Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici a počas celého svojho života ho priateľsky navštevoval a aktívne s ním spolupracoval. Ako lektor, posudzovateľ alebo odborný garant bol tiež nápomocný pri výskumnej a publikačnej činnosti pracovníkov múzea.

Výstavku si návštevníci môžu pozrieť od 24. mája do 20. septembra 2024 vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.

Kurátor výstavky: Mgr. Peter Filín  

18.5.2024 - 31.5.2025  

Ponitrianske múzeum v Nitre

Tajomstvá depozitára

Výstavná séria Tajomstvá depozitára má za cieľ poodhaliť návštevníkom skryté poklady Ponitrianskeho múzea v Nitre, ktoré doteraz neboli prezentované verejnosti. V depozitároch múzea sa ukrýva veľké množstvo jedinečných zbierkových predmetov, ktoré stále čakajú na svoju chvíľu. Teraz nastal čas,  Vám tieto unikátne predmety predstaviť.

Každý mesiac vyberieme z depozitárov jeden mimoriadny predmet, ktorý bude vystavený v chodbových priestoroch múzea. Prvý z nich budete môcť obdivovať počas Noci múzeí a galérií v roku 2024. Aj po tom, ako sa predmety stiahnu z pomyselného piedestálu, budú aj naďalej vystavené, až kým Vám postupne neodhalíme všetkých dvanásť predmetov. Budú tak postupne vytvárať  samostatnú a unikátnu výstavu, ktorá Vám bude slávnostne predstavená počas Noci múzeí a galérií v roku 2025.

Potom bude Vašou úlohou vybrať ten, ktorý sa Vám bude zo všetkých páčiť najviac a tento predmet  sa stane predmetom roka.

https://www.muzeumnitra.sk/vystavy/tajomstva-depozitara/

17.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Tradícia netradične: Prírodné pletivá

Príroda oddávna poskytovala našim predkom materiály, pre ktoré našli bohaté uplatnenie. Okrem dreva, hliny, kameňa a čiastočne aj kovu patrili k tým najpoužívanejším i prírodné pletivá. Výstavu pripravilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby a diela súčasných remeselníkov a dizajnérov doplnilo múzeum o tradičné výrobky zo svojich zbierok.

Výstava predstavuje širokú škálu výrobkov z prírodných pletených materiálov, od tradičných košov a nádob až po moderné dizajnérske objekty. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom bohatú tradíciu pletenia na Slovensku a jeho rozmanité využitie v minulosti i súčasnosti.

Prírodné pletivá predstavovali v minulosti ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov – používalo sa najmä prútie, slama a štiepané luby. V menšej miere sa spracúvalo kukuričné šúpolie, pálka močiarna, prípadne korienky a lyko.

„Pri koncipovaní výstavných celkov nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ približuje výstavu jej kurátor prof. Tibor Uhrín.

Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.

15.5. - 31.12.2024  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Július Andrássy st., výnimočný politik

Aristokrat Július Andrássy st. (1823 – 1890) bol neodmysliteľnou postavou uhorskej, ale aj európskej politickej histórie 19. storočia. Angažoval sa v revolúcii v roku 1848  – 184849, pôsobil ako predseda vlády Rakúsko-uhorska, bol jedným z iniciátorov a realizátorov rakúsko-uhorského vyrovnania. V roku 1867 korunoval v Budíne cisára Františka Jozefa I. a cisárovnú Alžbetu za uhorských panovníkov.

Výstava prostredníctvom originálnych dokumentov a umeleckých predmetov zo SNM – Múzeum Betliar prezentuje Andrássyho kariéru a osobný život.

14.5. - 30.11.2024  

Tatranská galéria v Poprade

Jan Hála - Maliar ľudu pod Tatrami

Kurátorka výstavy:     Dr. Anna Ondrušeková
Vernisáž výstavy:        14. máj 2024 o 17.00

Tatranská galéria v Poprade prináša pri príležitosti 65. výročia úmrtia a 135. výročia narodenia Jána Hálu výstavu Maliar ľudu pod Tatrami.

Jan Antonín Hála (* 19. január 1890, Blatná  – † 17. máj 1959, Važec) bol český maliar, kresliar, ilustrátor a dokumentarista folklóru, žijúci väčšinu života na Slovensku.

Narodil sa v rodine pekárskeho majstra Jana Hálu a Rozálie, rod. Černochovej v Blatnej na námestí č. 81.

Študoval na gymnáziu v Českých Budějoviciach a v roku 1909 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity, odbor história. Maliarstvo študoval najskôr v súkromnej maliarskej škole Ferdinanda Engelmüllera a v rokoch 1910 – 1915 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri pre figurálnu maľbu Maxa Pirnera.

Od roku 1918 žil v Blatnej, Moste a od augusta 1923 až do svojej smrti vo Važci. Výnimku tvoria roky 1939 – 1940, keď prechodne býval vo svojom rodisku a rok 1929, keď sa v Myšenci neďaleko Protivína oženil s Mariou Chlupsovou, s ktorou mal tri deti. Najmladší syn Jan Mikuláš Hála (* 1937) je tiež maliarom – reštaurátorom.

Obdivoval dielo Mikoláša Aleša, sympatizoval s hnutím českej sociálnej maľby. Objavenú skutočnosť v podtatranskej obci Važec stvárňoval ako etnograf-dokumentarista, písal esejistické reportáže do Lidových novín. Po celý život vo svojej tvorbe čerpal námety zo života obyvateľov Važca. Od roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských umelcov, v roku 1928 Umeleckej besedy slovenskej, od roku 1948 Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Zlatou hviezdou partizánskeho oddielu Vysoké Tatry.

V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.

Jan Hála prišiel do Važca maľovať a našiel tam domov. Ako píše v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto jeho predstava o živote, prírode a ľuďoch vo Važci sa stala jeho umeleckým programom na celý život. Jeho „pastorále“ pramení v romantických ideách 19. storočia a prostriedky na ich uchopenie v zmyslovo vnímateľnej forme na plátne v maľbe 19. storočia. Hála sa javí ako „maliar čistého srdca“ (Abelovský, s. 14), ktorý sa vrátil k čistým prameňom, kde našiel sám seba. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná pre široké obecenstvo. Vychádzal z tradícií a vybral si tradičné prostriedky. Neustále sa objavuje jeho hlboká a úprimná úcta ku všetkému, čo súvisí s námetom a podstatou tohto sveta, ako aj jeho snaha hodnoverne a svedomito to zaznamenať, často na úrovni národopisného dokumentaristu. Autor jeho monografie Ján Abelovský vidí v tomto záujme hlbšiu motiváciu, a to „slovenskofíliu“ českej intelektuálnej obce na prelome storočí: „Tendenčne podmienená mýtizácia Slovenska, romantické predstavy o Slovensku ako o akomsi «slovenskom Tahiti» dosiahli vtedy svoj vrchol“ (Abelovský, s. 27).

Predstava o bratskom národe, ktorý trpel pod útlakom a viedol heroický boj o slobodu, pričom si uchoval čisté korene, sa stala Hálovým permanentným zdrojom inšpirácie. Do svojej tvorby, vychádzajúcej z plenéristických tradícií, postupne zabudoval niektoré prvky impresionistickej, secesnej a realistickej maľby premiešanej s expresívnejším rukopisom a koloritom. Určujúcim prvkom v jeho tvorbe preto nie sú maliarske alebo duchovné výdobytky a prínosy, ale námet. Začiatkom dvadsiatych rokov sa sústredil na veristické zaznamenávanie ľudí, krojov, zvykov, tancov, piesní, spôsobu života, najmä práce a zábavy. Od druhej polovice dvadsiatych rokov sa jeho túžba po dokonalej idyle kúsku celistvého sveta, mikrokozmu, stala hlavnou témou jeho tvorby a jej hlavným umeleckým programom. Vtedy sa v jeho maľbe najviac prejavila istá forma štylizácie prvkov s dôrazom na expresívnosť. Od tridsiatych rokov sa jeho maľba ustálila v rovine istej tradičnej a nie príliš výraznej zmesi naturalistickej maľby prepojenej s páčivým secesným dekorativizmom (výber z textu  KISS-SZEMÁN Zsófia ).

2.5.2024 - 30.3.2025  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš

Hlina je úprimný materiál. Ak sa k nej pristupuje s netrpezlivosťou alebo aroganciou, hneď dá najavo svoju nespokojnosť. Svoje o tom vie keramikár Rastislav Haronik, ktorého tvorbu predstavuje Slovenské národné múzeum v Martine v rámci cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Vernisáž výstavy Rastislav Haronik: Hlinu neoklameš sa uskutoční vo štvrtok 2. mája 2024 o 17.00 hod. v Etnografickom múzeu. Verejnosti bude prístupná do 30. marca 2025.

Výstava približuje keramickú tvorbu výtvarníka a zberateľa Rastislava Haronika (*1948). Zdroj inšpirácie našiel autor v tradičnej ľudovej keramike, ktorá ho vždy priťahovala. Aj preto sa rozhodol po ukončení strednej umeleckej školy zamestnať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV). Ako profesionálny výtvarník sa mal podieľať na usmerňovaní remeselnej výroby pre súčasné použitie. Napriek tomu, že po roku odišiel, ostala jeho tvorba s ÚĽUV-om previazaná viac ako 30 rokov. Za prácu a prínos v zachovávaní odkazu tradičnej ľudovej keramiky mu ÚĽUV udelil titul Majster ľudovej umeleckej výroby.

Autor sa zaoberá výrobou úžitkových a dekoratívnych predmetov v duchu tradičného ľudového hrnčiarstva. Preberá z neho typológiu výrobkov, ale vytvára si i vlastné tvary. Haronikova tvorba nesie nezameniteľný autorský rukopis a zvlášť charakteristické je použitie plastickej dekorácie v podobe tenkých šúľkov hliny, ktorými vytvára nielen ornament, ale i figurálnu výzdobu a použ sitiegrafita (vyškrabávanie, stieranie vrchnej farebnej vrstvy). Výstava je doplnená aj o ukážky voľnej tvorby autora.

V ostatných rokoch autor systematicky rozvíja cyklus keramických sakrálnych plastík v podobe madon, piet, prípadne ukrižovaní. Inšpiruje sa síce konkrétnymi plastikami v blízkom okolí a na známych pútnických miestach, ale v „tradične“ orientovanej línii jeho tvorby ho viac oslovujú ľudové zobrazenia originálov.

Dualita tradičného a autorského (netradičného) sa kontinuálne prelína v celej jeho tvorbe. Netradičné ho vyhraňuje ako výtvarníka s vlastným sugestívnym vnímaním a to tradičné ho včleňuje do hierarchie kultúrnych hodnôt, ktoré považuje za dôležité uchovávať v dnešnom globalizovanom prostredí. Tento odkaz uchováva a prezentuje i v dome vo Vyšehradnom (časť Nitrianskeho Pravna), ktorý zrenovoval a okrem toho, že tu býva a tvorí, otvoril v ňom malé súkromné múzeum. Za jeho rekonštrukciu získal v roku 1993 ocenenie Europa Nostra za ochranu kultúrneho dedičstva.

Pre mladších návštevníkov je pripravená pútavá detská línia výstavy, ktorá umožní predstaviť si, čo môže vzniknúť z hliny pod rukami umelca – keramikára a zanieteného obdivovateľa tradičného ľudového umenia.

Výstava je súčasťou výstavného cyklu Inšpirácie – od remesla k dizajnu. Cyklus predstavuje portréty remeselníkov, umelcov a dizajnérov, ktorí od polovice 20. storočia do súčasnosti čerpajú tvorivú inšpiráciu z bohatstva tradičnej ľudovej kultúry a dávajú jej nový život originálnym a moderným spôsobom.

22.4.2024 - 1.5.2025  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Hravo o hradoch

Interaktívna výstava a tvorivý program je prístupný len pre objednané skupiny.

Výstava spracúva tému stavby hradov, života a trávenia voľného času na hradoch, ale aj zániku hradov. Deti sa dozvedia, aký bol postup pri stavaní hradov, čo sa postavilo najskôr a ako sa postupne hrady rozrastali. Môžu si postaviť svoj hrad z pripravených stavebných dielov. Na Slovensku je množstvo zrúcanín hradov, pomocou puzzle zistia, čo zvyšky na týchto polohách predstavujú. Spoznajú tiež pomocou hádacej puzzle hry niektoré vybraté hrady najmä na západnom Slovensku. V hradnej kuchyni si môžu „navariť“ niektoré z jedál, ktorých dobové recepty sa zachovali. Deti sa môžu preobliecť a zahrať na šľachticov z hradu, ale aj vyskúšať obľúbené stolové hry. Na hradoch bývalo aj väzenie. Kto a za čo mohol byť potrestaný sa deti tiež dozvedia, prípadne si to sami vyskúšajú. Ďalšou aktivitou je dobývanie hradu. Nájdeme slabé miesta a prekonáme obrancov.

Deti si v tvorivej časti môžu vytvoriť odznak s motívom hradu, dotvoriť malý model hradu alebo vytvoriť a zapečatiť listinu.

Odporúčaný vek interaktívno-tvorivého programu: 7-11 rokov
Časová náročnosť: 1,5 – 2 hod.
Veľkosť objednanej skupiny: min. 10 - max. 24 detí. (na každých 10 detí, jeden pedagogický dozor zdarma)
Objednanie: prehliadka.am@snm.sk

Cena: 5€ dieťa / 7,50€ dieťa (Hravo o hradoch špeciál = prázdniny, víkendy, špeciálne požiadavky)

1.3. - 31.12.2024  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Život na hradoch a hrádkoch

Výstava prostredníctvom zbierkových predmetov SNM – Archeologického múzea, SNM – Múzeí v Martine a Pamiatkového úradu Slovenskej republiky prezentuje každodenný život na šľachtických sídlach, dokumentuje ich hospodárske zázemie, ako aj život spoločnosti na priľahlých panstvách. Návštevníkov prevedie témami – stavebný vývoj hradov spolu s ich obrannou funkciou, hospodárstvo, remeselná výroba a obchod na jednotlivých panstvách či chov hospodárskych zvierat. Predstaví chod samotného šľachtického dvora s prevádzkou kuchyne, stolovaním, odievaním vrátane šperkov, trávenie voľného času – hračky a hry, ale aj liečiteľstvo a predmety spojené s vierou.

Výstavu dopĺňajú letecké zábery niekoľkých hradov, ktoré dokumentujú ich podobu  v súčasnosti. Historický stav hradu v 17. storočí približuje model hradu Korlátka v mierke 1:72.  

Život na hradoch a hrádkoch bude v blízkej budúcnosti doplnený o interaktívny tvorivý program s názvom Hravo o hradoch, určený školským skupinám, rodinám s deťmi a iným kolektívom. Pre dospelých záujemcov múzeum ponúkne komentované prehliadky a odborné prednášky k téme.

1.1. - 31.12.2024  

Múzeum vo Svätom Antone

Kalendárium 2024

Kalendárium 2024 Kalendárium 2024pdf.pdf (195.4 kB)

20.10.2023 - 4.10.2024  

Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava

Ašot Haas - Insight

Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.

Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.

Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.

Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/

1.8.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu  je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.  

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali.  Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom  patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež  jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.

5.4.2023 - 31.12.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v  stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD.,  prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h). 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.