Muzeum.skHľadať
 
 

Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 16. 8. 2023

1.8.2023 - 31.12.2024  

Co_drot_spojil_K4.jpg

Považské múzeum v Žiline

Čo drôt spojil, čas nerozdelí...

V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu  je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.  

Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali.  Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom  patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.

Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež  jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.


 

20.7. - 26.10.2023  

Pozvanka_Činovský.jpg

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Martin Činovský / Majster čiar

Vo výstavných priestoroch Poštového múzea v Banskej Bystrici 20. júla 2023 o 16:00 slávnostne otvoria výstavu známkovej tvorby Doc. Martina Činovského, ArtD., ktorá je pripravená pri príležitosti jeho významného životného jubilea 70. narodenín. Súčasťou otvorenia výstavy bude autogramiáda umelca, záujemcovia si zároveň môžu kúpiť na príležitostnej poštovej priehradke Slovenskej pošty autorom vytvorené poštové známky a filatelistické produkty, ktoré si môžu opečiatkovať príležitostnou poštovou pečiatkou. Výstava bude pre verejnosť otvorená až do 26. októbra 2023.

Návštevníci môžu vidieť najvýznamnejšie umelcove miniatúrne známkové diela vytvorené technikou oceľorytiny, ako aj prípravné kresby, ktoré vychádzajú z jeho umeleckých a technologických zručností. Tie mal umelec možnosť získať počas študentských čias na Oddelení grafiky a knižnej ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave profesora Albína Brunovského (1971 – 1977), ktoré ešte viac zdokonalil počas štúdia na École Nationale Supérieure des Arts Décoratifs v Paríži (1976). V priebehu umeleckej ašpirantúry na VŠVU (1979 – 1985), v rámci ktorej sa pod vedením Josefa Herčíka začal špecializovať na rytectvo cenín, absolvoval stáž v Štátnej tlačiarni cenín vo francúzskom Périgueux, ktorá patrí medzi popredné tlačiarne v oblasti oceľotlače na svete.

Na výstave sú v skratke prezentované najdôležitejšie míľniky štyroch dekád doterajšej umelcovej tvorby, ktoré sú prezentované od umeleckého návrhu až po jeho oceľoryteckú transkripciu. A to od prvých umelcových diel vytvorených ešte v 80-tych 20. storočia počas Česko-Slovenska, až po diela vytvorené po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 do súčasnosti.

Cesta k vytvoreniu tohto jedinečného prezentovaného diela nebola jednoduchá. Prvú ryteckú príležitosť na vytvorenie oceľorytiny česko-slovenskej poštovej známky dostal Martin Činovský už v roku 1986 a do rozpadu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku 1992 ich vytvoril viac ako dve desiatky. Emisie, ktoré neboli v roku 1993 z dôvodu zmeny štátoprávneho usporiadania vydané česko-slovenským vydavateľom, boli vydané až jeho nástupcami – Slovenskou republikou a Českou republikou. Jeho autorský rukopis nesie aj prvá známka novovzniknutej Slovenskej republiky (1993). Do dnešného dňa sa podieľal na realizácii viac ako 170 poštových známok, z toho ryl viac ako 140 a patrí medzi najplodnejších slovenských rytcov. Jeho známky boli ocenené na domácich i medzinárodných fórach. Niekoľko známok získalo Cenu ministra dopravy a spojov už v Československej socialistickej republike, deväť známok získalo cenu rezortného ministra v Slovenskej republike a viac ako desaťkrát sa ním vytvorené známky ocitli na popredných miestach v rámci verejnej ankety Najkrajšia poštová známka a Najlepšia rytina Slovenska. Prvý medzinárodný úspech predstavuje ocenenie v prestížnej svetovej súťaži o Najkrajšiu známku sveta Grand Prix de l’Exposition WIPA vo Viedni v roku 1997, kde spolu s Jozefom Balážom uspel na 3. mieste so známkou Ľudovít Štúr (1995). V roku 2010 získala jeho známka 400. výročie konania Žilinskej synody (2010), na ktorej sa spolupodieľal s prof. Dušanom Kállayom, akademickým maliarom, hneď štyri ocenia, Cenu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR za najlepšiu rytinu, Krištáľovú známku generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s., významné medzinárodné ocenenie – 1. miesto v súťaži o Najkrajšiu rytú známku EÚ na Grand Prix de l’Art Philatélique v Bruseli v roku 2011 a o rok neskôr 3. miesto v súťaži o Najkrajšiu známku sveta Grand Prix de l’Exposition WIPA vo Viedni. V roku 2018 poštová známka k 500. výročiu reformácie (2017) získala 2. cenu v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku EÚ na Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen v Bruseli.

Svoje skúsenosti v ryteckej práci odovzdával aj ďalším slovenským rytcom Františkovi Horniakovi (* 1956) a Rudolfovi Cigánikovi (* 1961), a tak dopomohol k vzniku trojice autorov, ktorú je možné považovať za základné „piliere“ slovenskej známkovej oceľorytiny dodnes. Základňou pre ďalšie generácie slovenských tvorcov známok sa stalo novovytvorené samostatné Oddelenie tvorby cenín a rytectva na VŠVU, ku ktorého vzniku prispel a dlhé roky ho aj viedol. Jeho nasadenie pri formovaní mladšej generácie slovenských rytcov je v jeho pedagogickej práci najvýraznejším a vzácnym počinom.

Docent, akademický maliar Martin Činovský, ArtD. je nositeľom Radu umenia a literatúry Francúzskej republiky v hodnosti Rytier, Pribinovho kríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska v oblasti výtvarného umenia, Striebornej medaily Univerzity Komenského a laureátom Identifikačného kódu Slovenska.

Výstavu usporiadala Slovenská pošta, Pofis a Poštové múzeum spoločne s autorom a Poštovním muzeom Praha.


 

28.6. - 31.8.2023  

Plagat - Cellar.png

Andrássyho obrazáreň v Krásnohorskom Podhradí

Roland Neupauer: Cellar

Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zriadením Košického samosprávneho kraja, prináša výstavu s názvom Cellar. Prvotný motív výstavy je prostý – upozorňuje na bagatelizovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti, v neistom svete plnom konfliktov. Ako hlavné posolstvo výstavy autor pomenúva deštrukciu človeka skrze jeho vlastnú nevedomosť o súčasnom stave v spoločnosti.

Roland Neupauer má k človeku pesimistický postoj. Hovorí, že človek vymyslel konzum, aby uspokojil svoje potreby, ale prevláda v ňom ego, ktoré nikdy nebude ukojené matériou. Do akej miery sa však dá pokračovať v tomto bezcieľnom uspokojovaní? Autor výstavou hovorí, že človek je unudený a unavený z toho, že nepozná autentické veci, žije v tmavej pivnici. Navrhuje, aby sme boli dôslednejší a precíznejší v každodennej realite, a aby sme si svoje sebauvedomenie v realite budovali najprv vzťahom k samým sebe, ale i k svojmu okoliu.

Pôvodne sa autor tejto výstavy venoval expresionizmu. V súčasnom období jeho tvorba predstavuje spleť geometrickej maľby na plátne, kde sa miestami objavujú figúry. Jeho tvorba odráža zrušenie akýchkoľvek konvencií. Dôraz kladie na materiály a štruktúry, ktoré sú na plátne rôznorodé. Návštevník si dokáže nájsť vzťah rýchlejšie k umeniu, ktoré vie definovať. Abstraktná tvorba človeku stále zostáva cudzia, pretože v nás vyvoláva neurčitosť a hmlistosť. Roland Neupauer nás vyzýva k diskusii s ním. Ako autor výstavy dodal: ,,Je to komunikácia, kedy dávam otázku a očakávam odpoveď. Človek túto moju otázku skrze obrazy buď vníma alebo nevníma.“

OPEN CELLAR – komentovaná prehliadka výstavy s autorom

Roland Neupauer v spolupráci s Baníckym múzeom v Rožňave, kultúrnym zariadením Košického samosprávneho kraja, prichádza s komentovanou prehliadkou svojej autorskej výstavy Cellar (Pivnica). Prostredníctvom rôznorodých materiálov, štruktúr, geometrických tvarov a figúr v maľbách autor poukazuje na podceňovanie racionálnosti človeka v technokratickej dynamickej spoločnosti.

Cez komentovanú prehliadku, ktorú autor pomenúva Open Cellar – Otvorená pivnica, sa návštevník detailnejšie zoznámi s výstavou a jednotlivými umeleckými dielami. Predostrie sa mu autorove jedinečné vnímanie sveta pretavené na plátno. Roland Neupauer poodhalí zdroj svojej inšpirácie a proces, akým jednotlivé vystavené diela vznikali. Poukáže taktiež na vysokú mieru izolácie a neistoty dnešného sveta, ktoré podstatne ovplyvňujú jeho tvorbu. „Výklad umelca je len jeden, ale abstraktné umenie ponúka návštevníkovi rôzne interpretácie podľa jeho vlastného prežívania,“ uviedla kurátorka výstavy Mgr. Kristína Pakesová, PhD..

Komentovaná prehliadka výstavy sa uskutoční 2. augusta 2023 (streda) o 16:00 v priestoroch Andrássyho obrazárne v Krásnohorskom Podhradí. Výstava Cellar potrvá až do 31. augusta 2023.


 

19.5.2023 - 30.4.2024  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Židovská plavecká (r)evolúcia

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.

Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.


 

19.5.2023 - 31.8.2024  

Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava

Židovská plavecká (r)evolúcia

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.

Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.


 

3.5. - 31.12.2023  

Ligotavé poklady.jpg

Východoslovenské múzeum, Košice

Ligotavé poklady

Osudy pokladov bývajú dramatické už v čase ich ukrytia a nemenej dramatické sú aj pri ich objave, kým sa po rôznych peripetiách dostanú do múzeí, kam podľa zákona patria. Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva zoznámiť sa s najligotavejšími pokladmi z múzea.

Nálezy mincí majú pre výskum numizmatiky veľký význam. Prinášajú poznatky, ktoré neobsahujú iné historické pramene. Okrem štruktúry obeživa dokumentujú nálezy platidlá, ktorými sa platilo, ich pôvod, kvalitu, či výtvarnú stránku. Sprístupňujú bližšie dobu svojho vzniku a užívania a odzrkadľujú hospodárske, politické a kultúrne pomery, technickú vyspelosť a veľakrát aj osobu, ktorá svoj poklad ukryla.

Výstava Ligotavé poklady návštevníkom priblíži tri mincové nálezy – Folkmarský poklad, Bohdanovský poklad a Malý košický poklad. Každý z pokladov je iný a jedinečný, no spája ich to, že dodnes nevieme kto a prečo ich ukryl a aký osud stretol ich majiteľov. Výstava priblíži, aký proces je potrebný na to, aby sa z rudy stal drahý kov vhodný na výrobu zlatých a strieborných mincí, aj to, ako sa mince kedysi vyrábali. Návštevník výstavy sa oboznámi s hodnotou mincí v minulosti i to, koľko musel bežný človek pracovať, aby si kúpil základné životné potraviny.

Výstavu slávnostne otvoríme v stredu 3.5.2023 o 17:00 v Historickej účelovej budove VSM na Námestí Maratónu mieru 2.

Kurátor výstavy: Mgr. Patrik Fečo


 

5.4.2023 - 31.12.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v  stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD.,  prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h). 


 

25.3.2023 - 31.12.2024  

Figuralisti pozvanka MODRA.jpg

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe

Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.

V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.

Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

 


 

4.2. - 30.9.2023  

MZ_BA_1050x480.jpg

Historické múzeum SNM, Bratislava

Miro Žbirka: Roky a dni

Názvy piesní: Biely kvet, V slepých uličkách, Doktor sen, Atlantída, Slávou opitý, Kúp mi knihu či Katka v mnohých ľuďoch vyvolávajú spomienku na legendárneho Mira Žbirku jednoducho Mekyho.

Bratislavčan Miro Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 Ruth Gale z Veľkej Británie a  a Slovákovi Šimonovi Žbirkovi. Piesne skladal a spieval v slovenčine aj angličtine a od mladosti bol veľkým fanúšikom skupiny Beatles. V roku 1977 spoluzakladal skupinu Modus a už v roku 1982 získal prvé miesto v populárnej československej ankete Zlatý slávik v kategórii spevák roka. Hudbe sa venoval profesionálne viac než polstoročie.

Výstava Miro Žbirka: Roky a dni, ktorú zostavila jeho manželka Kateřina, vás prostredníctvom krásnych spomienok, ale aj osudových míľnikov prevedie Mekyho životom.

Nahliadnete do vzťahu troch súrodencov a ich nadšenia pre hudbu. Zažijete Mekyho prvé hranie na legendárnej bratislavskej lavičke, ale aj prvé koncerty s Modusom. Koncertnú šnúru v roku 1969,  vystúpenie vo Švajčiarsku s ťažkým návratom do normalizačného Československa a  Mekyho závažný zdravotný problém – dlhotrvajúcu hlasovú indispozíciu.

Dozviete sa, že dnes už kultový muzikál Neberte nám princeznú z roku 1981 odštartoval Mekyho sólovú kariéru a čo mali spoločné Modern Talking a Miro Žbirka. Na výstave Miro Žbirka: roky a dni nájdete veľa príbehov neobyčajne obyčajného hudobníka, ktorý žil a tvoril v dobe socializmu, Nežnej revolúcie a súčasnosti. Spoznáte tak strasti hudobníka kľučkujúceho medzi oficiálnou a slobodnou umeleckou tvorbou v časoch cenzúry socialistických umeleckých komisií, eufóriu novembrových udalostí roku 1989 a paradoxy porevolučnej doby mierne vyhrotených vzťahov medzi Českom a Slovenskom.

Na výstave sa venuje veľký priestor aj Mekyho porevolučnej tvorbe v kontexte jeho osobného života. Miro Žbirka bol doma v Bratislave, kde poznal každého muzikanta. V Prahe akoby začínal znovu od nuly.  Prvý album po presídlení do Prahy vznikol v roku 1996 v produkcii Davida Kollera. Fenomenálny Modrý album vznikol v roku 2001 a odštartoval ďalšiu vlnu Mekyho kariéry. Nezabudnuteľný je príbeh Mekyho splneného sna – nahrávanie v legendárnom štúdiu Abbey Road, kde vznikali nahrávky skupiny Beatles či príbeh Mekyho spolupráce so symfonickým orchestrom a vznik štúdiového Double Alba.

Veľký úspech zastavilo obdobie nedobrovoľnej izolácie počas koronakrízy. Napriek tomu Meky tvoril, koncertoval cez sociálne siete „zo svojej obývačky“, dával hodiny hry na gitaru. Nič nenaznačovalo tomu, že o pár mesiacov neskôr, by sa jeho životný príbeh mal uzavrieť.  10. novembra 2021 hudobný svet zasiahla smutná správa Miro Žbirka zomrel. Pomyselne tak výstavu uzatvára príbeh posledného albumu Posledné veci, ktorý vyšiel v roku 2022.


 

25.11.2022 - 31.1.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Pokoj ľuďom dobrej vôle. Betlehemy na Slovensku

Výstava Pokoj ľuďom dobrej vôle predstavuje reprezentatívny výber historických a ľudových betlehemov z územia celého Slovenska i niektorých susedných európskych krajín (Česko, Rakúsko). Časovo pokrývajú obdobie od 18. po koniec 20. storočia.

Vyše 60 betlehemských celkov je doplnených maľbami na skle, papieri a plátne s adventnou a vianočnou tematikou. Vystavené artefakty pochádzajú zo zbierok SNM – Historického múzea, Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni a súkromných fondov. Všetky predmety boli pre túto príležitosť zreštaurované.

„Ústredná myšlienka výstavy „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ nadobúda v dnešných nepokojných časoch mimoriadny zmysel; okrem krásneho zážitku chce zdôrazniť myšlienku kultúrnej a duchovnej spolupatričnosti Európy a víťazstvo betlehemského svetla nad tmou nenávisti“ – hovorí kurátorka a autorka výstavy PhDr. Magdaléna Mrázová.


 

14.10.2022 - 31.12.2023  

ZAZI BAROK WEB.jpg

Východoslovenské múzeum, Košice

Zaži barok

Východoslovenské múzeum oslavuje 150 rokov výnimočnou expozíciou Zaži barok

Jedinečný projekt vtiahne návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbi výnimočné zbierky s moderným zážitkom.

Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti svojho 150. výročia výnimočnú expozíciu „Zaži barok“, ktorú pre verejnosť slávnostne do života uvedie v piatok 14. októbra, v podobe dvoch večerných komentovaných prehliadok s hudobnými hosťami. Košický samosprávny kraj tento projekt od vzniku myšlienky až po finálnu realizáciu plne financuje sumou 250-tisíc eur. „Východoslovenské múzeum je jedným z najvýznamnejších a najstarších múzeí na Slovensku, ktoré je vekom staré, duchom mladé, skvostov plné a najmä stále iné. Potvrdzuje to aj jedinečná expozícia Zaži barok, ktorá návštevníkom sprístupní nielen unikátne barokové skvosty európskeho významu, ale zároveň interaktívnou formou otvorí nevšedný svet jednej z najzaujímavejších historických etáp spoločnosti,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Ambíciou múzea je stať sa lídrom v jedinečnosti prevedenia, ktoré doposiaľ na Slovensku chýbalo. Expozícia je zostavená výlučne z vlastných zbierok Východoslovenského múzea. Jedným z najzaujímavejších exponátov bude zreštaurovaný oltár Proroka Daniela z už neexistujúceho kostola v Dúbrave, alebo súsošie Sv. Martina a žobráka zo Spišskej kapituly.

Východoslovenské múzeum chce aj touto expozíciou podčiarknuť svoj zámer stať sa modernou inštitúciou prezentujúcou vzácne zbierky nášho regiónu v čoraz populárnejšom a atraktívnejšom štýle, oslovujúc všetky vekové kategórie, od škôlkarov až po seniorského návštevníka, kunsthistorikov i laikov. Zažiť barok nepochybne prispeje k dôstojným oslavám významného jubilea nášho krajského múzea,“ dodáva riaditeľ múzea Dominik Béreš.

Myšlienkou projektu je moderná prezentácia a príťažlivé inštalácie zbierok remesla, výtvarného umenia, spoločenského i náboženského života danej doby. Expozícia má za úlohu vtiahnuť návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbiť výnimočné zbierky s moderným zážitkom. Rovnako tak, ako aj samotný barok bol založený na teatrálnosti, pompéznosti, emotívnosti či svetelných kontrastoch.

Expozíciu „Zaži barok“ s podporou Košického samosprávneho kraja pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci s Ústavom technológií a inovácií ako vrcholnú prezentáciu 150. výročia jednej z najväčších kultúrnych inštitúcií východného Slovenska.


 

28.6.2022 - 30.6.2027  

pozvánka_Longinus_AM.jpg

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.


 

1.1.2021 - 31.12.2023  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Výstava predstavuje paralelné osudy rôznych skupín obyvateľstva, ktorí sa stali obeťami násilného presídľovania rôznych skupín obyvateľstva v dôsledku politických rozhodnutí.


 

1.1.2020 - 31.12.2025  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.


 

dnes je: 14.12.2024

meniny má: Branislava, Bronislava

podrobný kalendár

Reklama

webygroup

43379250

14.12.2024
ÚvodÚvodná stránka