Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 23. 7. 2023

20.7. - 26.10.2023  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Martin Činovský / Majster čiar

Vo výstavných priestoroch Poštového múzea v Banskej Bystrici 20. júla 2023 o 16:00 slávnostne otvoria výstavu známkovej tvorby Doc. Martina Činovského, ArtD., ktorá je pripravená pri príležitosti jeho významného životného jubilea 70. narodenín. Súčasťou otvorenia výstavy bude autogramiáda umelca, záujemcovia si zároveň môžu kúpiť na príležitostnej poštovej priehradke Slovenskej pošty autorom vytvorené poštové známky a filatelistické produkty, ktoré si môžu opečiatkovať príležitostnou poštovou pečiatkou. Výstava bude pre verejnosť otvorená až do 26. októbra 2023.

Návštevníci môžu vidieť najvýznamnejšie umelcove miniatúrne známkové diela vytvorené technikou oceľorytiny, ako aj prípravné kresby, ktoré vychádzajú z jeho umeleckých a technologických zručností. Tie mal umelec možnosť získať počas študentských čias na Oddelení grafiky a knižnej ilustrácie Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave profesora Albína Brunovského (1971 – 1977), ktoré ešte viac zdokonalil počas štúdia na École Nationale Supérieure des Arts Décoratifs v Paríži (1976). V priebehu umeleckej ašpirantúry na VŠVU (1979 – 1985), v rámci ktorej sa pod vedením Josefa Herčíka začal špecializovať na rytectvo cenín, absolvoval stáž v Štátnej tlačiarni cenín vo francúzskom Périgueux, ktorá patrí medzi popredné tlačiarne v oblasti oceľotlače na svete.

Na výstave sú v skratke prezentované najdôležitejšie míľniky štyroch dekád doterajšej umelcovej tvorby, ktoré sú prezentované od umeleckého návrhu až po jeho oceľoryteckú transkripciu. A to od prvých umelcových diel vytvorených ešte v 80-tych 20. storočia počas Česko-Slovenska, až po diela vytvorené po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 do súčasnosti.

Cesta k vytvoreniu tohto jedinečného prezentovaného diela nebola jednoduchá. Prvú ryteckú príležitosť na vytvorenie oceľorytiny česko-slovenskej poštovej známky dostal Martin Činovský už v roku 1986 a do rozpadu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v roku 1992 ich vytvoril viac ako dve desiatky. Emisie, ktoré neboli v roku 1993 z dôvodu zmeny štátoprávneho usporiadania vydané česko-slovenským vydavateľom, boli vydané až jeho nástupcami – Slovenskou republikou a Českou republikou. Jeho autorský rukopis nesie aj prvá známka novovzniknutej Slovenskej republiky (1993). Do dnešného dňa sa podieľal na realizácii viac ako 170 poštových známok, z toho ryl viac ako 140 a patrí medzi najplodnejších slovenských rytcov. Jeho známky boli ocenené na domácich i medzinárodných fórach. Niekoľko známok získalo Cenu ministra dopravy a spojov už v Československej socialistickej republike, deväť známok získalo cenu rezortného ministra v Slovenskej republike a viac ako desaťkrát sa ním vytvorené známky ocitli na popredných miestach v rámci verejnej ankety Najkrajšia poštová známka a Najlepšia rytina Slovenska. Prvý medzinárodný úspech predstavuje ocenenie v prestížnej svetovej súťaži o Najkrajšiu známku sveta Grand Prix de l’Exposition WIPA vo Viedni v roku 1997, kde spolu s Jozefom Balážom uspel na 3. mieste so známkou Ľudovít Štúr (1995). V roku 2010 získala jeho známka 400. výročie konania Žilinskej synody (2010), na ktorej sa spolupodieľal s prof. Dušanom Kállayom, akademickým maliarom, hneď štyri ocenia, Cenu ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR za najlepšiu rytinu, Krištáľovú známku generálneho riaditeľa Slovenskej pošty, a.s., významné medzinárodné ocenenie – 1. miesto v súťaži o Najkrajšiu rytú známku EÚ na Grand Prix de l’Art Philatélique v Bruseli v roku 2011 a o rok neskôr 3. miesto v súťaži o Najkrajšiu známku sveta Grand Prix de l’Exposition WIPA vo Viedni. V roku 2018 poštová známka k 500. výročiu reformácie (2017) získala 2. cenu v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku EÚ na Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen v Bruseli.

Svoje skúsenosti v ryteckej práci odovzdával aj ďalším slovenským rytcom Františkovi Horniakovi (* 1956) a Rudolfovi Cigánikovi (* 1961), a tak dopomohol k vzniku trojice autorov, ktorú je možné považovať za základné „piliere“ slovenskej známkovej oceľorytiny dodnes. Základňou pre ďalšie generácie slovenských tvorcov známok sa stalo novovytvorené samostatné Oddelenie tvorby cenín a rytectva na VŠVU, ku ktorého vzniku prispel a dlhé roky ho aj viedol. Jeho nasadenie pri formovaní mladšej generácie slovenských rytcov je v jeho pedagogickej práci najvýraznejším a vzácnym počinom.

Docent, akademický maliar Martin Činovský, ArtD. je nositeľom Radu umenia a literatúry Francúzskej republiky v hodnosti Rytier, Pribinovho kríža I. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenska v oblasti výtvarného umenia, Striebornej medaily Univerzity Komenského a laureátom Identifikačného kódu Slovenska.

Výstavu usporiadala Slovenská pošta, Pofis a Poštové múzeum spoločne s autorom a Poštovním muzeom Praha.

 

19.5.2023 - 30.4.2024  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Židovská plavecká (r)evolúcia

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.

Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.

 

3.5. - 31.12.2023  

Východoslovenské múzeum, Košice

Ligotavé poklady

Osudy pokladov bývajú dramatické už v čase ich ukrytia a nemenej dramatické sú aj pri ich objave, kým sa po rôznych peripetiách dostanú do múzeí, kam podľa zákona patria. Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva zoznámiť sa s najligotavejšími pokladmi z múzea.

Nálezy mincí majú pre výskum numizmatiky veľký význam. Prinášajú poznatky, ktoré neobsahujú iné historické pramene. Okrem štruktúry obeživa dokumentujú nálezy platidlá, ktorými sa platilo, ich pôvod, kvalitu, či výtvarnú stránku. Sprístupňujú bližšie dobu svojho vzniku a užívania a odzrkadľujú hospodárske, politické a kultúrne pomery, technickú vyspelosť a veľakrát aj osobu, ktorá svoj poklad ukryla.

Výstava Ligotavé poklady návštevníkom priblíži tri mincové nálezy – Folkmarský poklad, Bohdanovský poklad a Malý košický poklad. Každý z pokladov je iný a jedinečný, no spája ich to, že dodnes nevieme kto a prečo ich ukryl a aký osud stretol ich majiteľov. Výstava priblíži, aký proces je potrebný na to, aby sa z rudy stal drahý kov vhodný na výrobu zlatých a strieborných mincí, aj to, ako sa mince kedysi vyrábali. Návštevník výstavy sa oboznámi s hodnotou mincí v minulosti i to, koľko musel bežný človek pracovať, aby si kúpil základné životné potraviny.

Výstavu slávnostne otvoríme v stredu 3.5.2023 o 17:00 v Historickej účelovej budove VSM na Námestí Maratónu mieru 2.

Kurátor výstavy: Mgr. Patrik Fečo

 

25.3.2023 - 31.12.2024  

Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra

Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe

Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.

V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.

Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
 

 

25.11.2022 - 31.1.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Pokoj ľuďom dobrej vôle. Betlehemy na Slovensku

Výstava Pokoj ľuďom dobrej vôle predstavuje reprezentatívny výber historických a ľudových betlehemov z územia celého Slovenska i niektorých susedných európskych krajín (Česko, Rakúsko). Časovo pokrývajú obdobie od 18. po koniec 20. storočia.

Vyše 60 betlehemských celkov je doplnených maľbami na skle, papieri a plátne s adventnou a vianočnou tematikou. Vystavené artefakty pochádzajú zo zbierok SNM – Historického múzea, Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni a súkromných fondov. Všetky predmety boli pre túto príležitosť zreštaurované.

„Ústredná myšlienka výstavy „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ nadobúda v dnešných nepokojných časoch mimoriadny zmysel; okrem krásneho zážitku chce zdôrazniť myšlienku kultúrnej a duchovnej spolupatričnosti Európy a víťazstvo betlehemského svetla nad tmou nenávisti“ – hovorí kurátorka a autorka výstavy PhDr. Magdaléna Mrázová.

 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.

 

1.1.2020 - 31.12.2025  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Kelti z Bratislavy

Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.