Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 9. 2. 2023

4.2. - 30.9.2023  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Miro Žbirka: Roky a dni

Názvy piesní: Biely kvet, V slepých uličkách, Doktor sen, Atlantída, Slávou opitý, Kúp mi knihu či Katka v mnohých ľuďoch vyvolávajú spomienku na legendárneho Mira Žbirku jednoducho Mekyho.

Bratislavčan Miro Žbirka sa narodil 21. októbra 1952 Ruth Gale z Veľkej Británie a  a Slovákovi Šimonovi Žbirkovi. Piesne skladal a spieval v slovenčine aj angličtine a od mladosti bol veľkým fanúšikom skupiny Beatles. V roku 1977 spoluzakladal skupinu Modus a už v roku 1982 získal prvé miesto v populárnej československej ankete Zlatý slávik v kategórii spevák roka. Hudbe sa venoval profesionálne viac než polstoročie.

Výstava Miro Žbirka: Roky a dni, ktorú zostavila jeho manželka Kateřina, vás prostredníctvom krásnych spomienok, ale aj osudových míľnikov prevedie Mekyho životom.

Nahliadnete do vzťahu troch súrodencov a ich nadšenia pre hudbu. Zažijete Mekyho prvé hranie na legendárnej bratislavskej lavičke, ale aj prvé koncerty s Modusom. Koncertnú šnúru v roku 1969,  vystúpenie vo Švajčiarsku s ťažkým návratom do normalizačného Československa a  Mekyho závažný zdravotný problém – dlhotrvajúcu hlasovú indispozíciu.

Dozviete sa, že dnes už kultový muzikál Neberte nám princeznú z roku 1981 odštartoval Mekyho sólovú kariéru a čo mali spoločné Modern Talking a Miro Žbirka. Na výstave Miro Žbirka: roky a dni nájdete veľa príbehov neobyčajne obyčajného hudobníka, ktorý žil a tvoril v dobe socializmu, Nežnej revolúcie a súčasnosti. Spoznáte tak strasti hudobníka kľučkujúceho medzi oficiálnou a slobodnou umeleckou tvorbou v časoch cenzúry socialistických umeleckých komisií, eufóriu novembrových udalostí roku 1989 a paradoxy porevolučnej doby mierne vyhrotených vzťahov medzi Českom a Slovenskom.

Na výstave sa venuje veľký priestor aj Mekyho porevolučnej tvorbe v kontexte jeho osobného života. Miro Žbirka bol doma v Bratislave, kde poznal každého muzikanta. V Prahe akoby začínal znovu od nuly.  Prvý album po presídlení do Prahy vznikol v roku 1996 v produkcii Davida Kollera. Fenomenálny Modrý album vznikol v roku 2001 a odštartoval ďalšiu vlnu Mekyho kariéry. Nezabudnuteľný je príbeh Mekyho splneného sna – nahrávanie v legendárnom štúdiu Abbey Road, kde vznikali nahrávky skupiny Beatles či príbeh Mekyho spolupráce so symfonickým orchestrom a vznik štúdiového Double Alba.

Veľký úspech zastavilo obdobie nedobrovoľnej izolácie počas koronakrízy. Napriek tomu Meky tvoril, koncertoval cez sociálne siete „zo svojej obývačky“, dával hodiny hry na gitaru. Nič nenaznačovalo tomu, že o pár mesiacov neskôr, by sa jeho životný príbeh mal uzavrieť.  10. novembra 2021 hudobný svet zasiahla smutná správa Miro Žbirka zomrel. Pomyselne tak výstavu uzatvára príbeh posledného albumu Posledné veci, ktorý vyšiel v roku 2022.

 

17.12.2022 - 1.5.2023  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Z pozostalosti Edity Gruberovej

Na výstave vám predstavíme pozostalosť po slovenskej opernej dive Edite Gruberovej, ktorá sa v septembri 2022 stala predmetom dražby aukčného domu Dorotheum. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky uvoľnilo v tejto súvislosti finančné prostriedky vo výške 20 000 € pre zbierkotvorné inštitúcie vo svojej pôsobnosti – Slovenské národné múzeum a Divadelný ústav, ktoré sa v dražbe uchádzali o vybrané predmety kultúrnej hodnoty do zbierkového fondu podľa oblasti svojho výskumu.

Z pozostalosti sa im podarilo vydražiť predmety kultúrnej hodnoty: koncertné róby, divadelný kostým, odevné doplnky, šperky, ale aj portrétnu fotografiu, secesný notový stojan a ocenenia za umelecký prínos a reprezentáciu Slovenska a Rakúska v zahraničí – súbor 8 medailí a plakiet, štátne vyznamenania Rad bieleho dvojkríža II. triedy a Medailu prezidenta SR.

 

5.12.2022 - 24.2.2023  

Tekovské múzeum v Leviciach

Miriam a Monika: Výber z tvorby

 

16.11.2022 - 7.3.2023  

Liptovské múzeum v Ružomberku

110 + 120: LIPTOVSKÉ MÚZEUM - umelecko-remeselná a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja

Reštaurátorská a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja

Liptovské múzeum, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj, v stredu 16.11.2022 sprístupnilo výstavu „110 + 120: LIPTOVSKÉ MÚZEUM - umelecko-remeselná a rezbárska tvorba šesťdesiatnikov Jozefa Jarottu a Pavla Lofaja". Výstava je prierezom životnej cesty, profesionálnej dráhy, tvorivých záujmov a aktivít dvoch pracovníkov múzea, ktorí v roku 110. výročia založenia inštitúcie slávia aj okrúhle životné jubileum.

Obidve osobnosti, ich život a tvorbu predstavuje výstava prostredníctvom textových a obrazových panelov i trojrozmerných exponátov. V prípade Jozefa Jarottu je to kolekcia súťažných návrhov ružomberskej Sochy slobody z r. 1928 či ukážky portrétnej tvorby sochárov Viktora Mydla a Františka Laholu zo zbierkového fondu Liptovského múzea, na ktorých  konzervátorsko – reštaurátorskom ošetrení pracoval v uplynulých dvoch rokoch. Dopĺňa ho prierezový výber z bohatej fotodokumentácie jeho činnosti konzervátora a pomocného reštaurátora v období jeho pôsobenia v Ústredí umeleckých remesiel, počas práce v Nemecku i na Slovensku, no najmä z doby úzkej spolupráce s ORA v Levoči, ktorá pokračuje až do dnešných dní. Pre Liptákov bude zaujímavé spoznať jeho podiel na záchrane regionálnych pamätihodností – historickej budovy SMOPaJ v Liptovskom Mikuláši, ružomberskej synagogy a sochy Immaculaty na Námestí A. Hlinku či vnútorných i vonkajších omietok a časti nástenných malieb gotického kostola Všetkých svätých v Ludrovej na Kúte. Dielo druhého z jubilantov Liptovského múzea, správcu a lektora hradu Likava a pomocného konzervátora Pavla Lofaja zastupuje rozsiahly výber z jeho celoživotnej a mnohostrannej tvorby umeleckého rezbára. Organizátori výstavy sa snažili verejnosti sprístupniť celé žánrové spektrum Lofajovej autorskej tvorby: od reliéfov a plastík z jeho raného obdobia, cez uvoľnenenejšie a umelecky sebavedomejšie originálne variácie na  sochársky rukopis Jána Kulicha; tradičné ľudové betlehemy a plastiky – jednu z domén tvorby likavského rezbára (veľkorozmerný betlehem v Národopisnom múzeu Liptova v Liptovskom Hrádku je spolovice dielom jeho rúk); až po samotným autorom mimoriadne obľúbené vyrezávané palice (niektoré z nich sa stali aj darom Liptovského múzea pre prezidentov V 4 v r. 2018) a hravé štylizácie historických, rozprávkových námetov i reflexiu životov a problémov našich súčasníkov v podobe pôvabných kinetických hračiek, objektov a sôch väčších rozmerov s nezameniteľným pôvodným rukopisom ich tvorcu a jeho svojským zmyslom pre fantáziu i čierny humor.

 

29.10.2022 - 26.2.2023  

Múzeum mesta Bratislavy

Človek Človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič

Múzeum mesta Bratislavy (MMB) otvára koncepčne neštandardnú výstavu Človek človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič, ktorú pripravilo v spolupráci s Vysokou školou umeleckopriemyslovou v Prahe. Výstava v niekoľkých tematických častiach približuje myšlienkový svet a životnú filozofiu uznávaného lekára Karla Kocha a jeho priateľa, architekta Dušana Jurkoviča. Spoločný dialóg oboch aktérov sa zhmotnil najmä v projekte známeho súkromného sanatória na bratislavských Palisádach. Výstava však odhaľuje omnoho viac.

Karla Kocha a Dušana Jurkoviča spájalo osobné priateľstvo, činorodosť, spoločenská angažovanosť, vysoko nastavené morálne zásady i účasť v protinacistickom odboji počas druhej svetovej vojny. Popri profesijnej praxi a vlastných podnikateľských aktivitách nebolo Kochovi ani Jurkovičovi nikdy ľahostajné spoločenské a politické dianie. Svoj kapitál – finančný, spoločenský, kultúrny či intelektuálny – využívali okrem vlastného profitu i na podporu znevýhodnených či prenasledovaných skupín obyvateľstva (fyzicky hendikepovaných, politicky perzekvovaných či sociálne slabších). Karel Koch sa okrem iného silne zasadzoval za lepšie podmienky pre hendikepovaných, v rámci jeho súkromného sanatória bolo napríklad poskytované aj bezplatné ošetrovanie pre pacientov vo finančnej núdzi. 

Koncept výstavy Človek človeku. Karel Koch a Dušan Jurkovič pracuje najmä s atmosférou priestoru, okrem iného aj prostredníctvom digitálnej vrstvy. „Najväčšou výzvou pre múzeum je sprostredkovať návštevníkom a návštevníčkam myšlienkový svet jednotlivca a ducha doby, v ktorej žil. Na výstave Človek človeku sa to kurátorkám a kurátorovi podarilo – na základe zmyslových vnemov sprítomňujú myšlienkový a názorový svet lekára Karla Kocha, do ktorého patril aj architekt Dušan Jurkovič. Ide o projekt, v ktorom ,vystavujeme‘ idey a myšlienky – v celej ich nahote a hĺbke. Ich aktuálnosť i s odstupom desaťročí svedčí o veľkosti Kochovej osobnosti, pričom najsilnejšie vyznieva idea humanizmu a spätosti s prírodou,“ hovorí Daniel Hupko, vedúci odborného oddelenia MMB a odborný spolupracovník výstavy.

Výstava chce takisto podnietiť divákovu aktivitu a záujem nielen o verejný priestor, kladie otázky a kriticky otvára množstvo tém bez toho, aby poskytovala jednoznačné odpovede. „Jedna z výstavných sál je venovaná Kochovým myšlienkam, ktoré sa v priestore objavujú v textovej i vo zvukovej podobe a sú sprevádzané vizuálnym materiálom, ktorý sa viaže k rodine a osobe Dušana Jurkoviča. Tematické celky a obrazové krajiny otvárajú komplexné témy identity, etiky, hodnoty, kvality či originality, ktoré so životom a s tvorbou Karla Kocha a Dušana Jurkoviča veľmi úzko súvisia,“ hovorí autorka konceptu a kurátorka výstavy Jitka Škopová.

Ďalšia časť výstavy je venovaná projektu súkromného Kochovho sanatória, ktoré navrhoval Dušan Jurkovič a ktorého koncept odráža vzájomný dialóg oboch aktérov. Jeho významnou súčasťou je aj priľahlá dendrologicky bohatá záhrada, ktorá poskytovala útočisko na načerpanie fyzických i psychických síl. Tento koncept odráža dominantné Kochovo presvedčenie o liečivej sile prírody a jej pozitívnom vplyve na duševné a fyzické zdravie.

Názov výstavy Človek človeku odkazuje na ústredný motív Kochovho myslenia: najvyšším poslaním človeka je ľudskosť, ktorá má byť napĺňaná v bezpodmienečne ľudskom konaní a v službe druhému človeku. Toto úslovie pripomína Goetheho slová,

na ktoré sa Karel Koch vo svojich textoch opakovane odvoláva: „Sám považujem za možné, že ľudskosť konečne zvíťazí, obávam sa však, že vtedy bude zo sveta obrovský lazaret, v ktorom bude človek človeku ľudským ošetrovateľom!“ Inými slovami povedané, než si ľudstvo uvedomí zmysel tejto najvyššej hodnoty, napáchané škody môžu byť nesmierne. V ten moment bude ľudskosť jediným liekom. Toho boli Karel Koch i Dušan Jurkovič svedkami ako aktívni aktéri oboch svetových vojen a povojnového obdobia a sme toho svedkami aj dnes.

Výstava je súčasťou výskumného projektu Průmysl a umění: Opomíjené regionální osobnosti podnikatelů coby hybatelů hospodářského pokroku Československa, jejich význam a spolupráce s umělci, architekty a designéry, financovaného z programu na podporu aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja národnej a kultúrnej identity na roky 2016 - 2022 (NAKI II) Ministerstva kultúry Českej republiky. Popri téme Karla Kocha a Dušana Jurkoviča prezentovanej v Múzeu mesta Bratislavy projekt zahŕňa ďalšie tri výstavy: Marie Fišerová-Kvěchová v Zlíne, Binkovci a Josef Gočár v Pardubiciach, Josef Sochor a František Kysela v Kutnej Hore.

 

23.9.2022 - 26.3.2023  

Múzeum mesta Bratislavy

Ľudia a mesto. Dejiny Bratislavy

Múzeum mesta Bratislavy otvára v Apponyiho paláci novú veľkú výstavu Ľudia a mesto. Dejiny Bratislavy. Viacvrstevná výstava má za cieľ ukázať vývoj mesta ako urbanistického celku, ktorý ovplyvňuje život svojich obyvateľov a obyvateliek, a prostredníctvom artefaktov, fotografií, grafík a archívnych prameňov ukazuje, ako sa Bratislava menila z pohľadu regulácie rieky Dunaj, priemyselnej revolúcie, vývoja mestských privilégií či urbanizmu. Výstava, ktorá má aj silnú digitálnu vrstvu, v šiestich tematických celkoch zachytáva rôzne obdobia dejín Bratislavy a jej obyvateľov od stredoveku až po 90. roky 20. storočia.

Výstava Ľudia a mesto. Dejiny Bratislavy je členená do šiestich celkov a zároveň miestností, z ktorých každá je venovaná ucelenej téme.

Výstavu otvára časová os, ktorá návštevníkom a návštevníčkam ponúka prierez najvýznamnejšími udalosťami, osobnosťami a štátoprávnym usporiadaním, ktoré za sedem storočí ovplyvnilo život mesta Bratislavy. Autori a autorky pod vedením kurátorky Eleny Kurincovej pripravili aj digitálnu vrstvu, ktorá sa tiahne témami výstavy. Tá už v jej prvej časti predstaví urbanistickú štruktúru mesta prostredníctvom vizuálnych esejí pozostávajúcich z dobových fotografií vsadených do 3D priestoru bratislavských ulíc.

Bratislavské nivy z obdobia pred reguláciou. Erik Fritsch zachytil džungľu dunajských ramien a ostrovov. Po roku 1712 prebiehal dynamický vývoj na hlavnom toku, ako aj na Chorvátskom ramene. ... a juhu Petržalky sa rýchlo vyvinul nápadný meander s lužným lesom okolo ostrova volaviek.
(výber z textov uvádzanej v interaktívnej aplikácii).

Rieke Dunaj ako živlu, ktorý bezprostredne tvoril (a stále tvorí) život mesta, je venovaná prvá časť výstavy. Dunaj prezentuje cez rôzne artefakty, grafiky, fotografie zachytávajúce zmeny toku rieky, jej reguláciu, rybolov a ukazuje vplyv, ktorý rieka mala na bežný život obyvateľov a obyvateliek mesta. Digitalizovaná mapa rozvetvenej dunajskej delty spracovaná do podoby interaktívnej aplikácie ponúkne množstvo zaujímavých informácií, ktoré ste o histórii Dunaja určite netušili.

„Zásadným prvkom, ktorý sa koncepčne prepletá celou výstavou, je zakomponovanie životného štýlu anonymných i konkrétnych obyvateľov a obyvateliek

prostredníctvom artefaktov spojených s ich profesiou, predmetov každodennej potreby a archívnych prameňov dokladajúcich statusové a sociálne rozvrstvenie obyvateľstva mesta,“ približuje Elena Kurincová, kurátorka výstavy.

Vystavené predmety majú často personifikovaný kontext. Ide napríklad o skupiny predmetov či diel vytvorených konkrétnym bratislavským hodinárom či fotografom. V časti venovanej obdobiu priemyselnej revolúcie a jej vplyvu na vývoj mesta Bratislavy nájdete napríklad sériu portrétov – chromofotografií od konkrétneho bratislavského fotografa. Ide o špecifickú fotografickú techniku na pomedzí fotografie a maliarstva, typickú pre druhú polovicu 19. storočia.

Osobitnou časťou výstavy, ktorá unikátnym spôsobom prezentuje práve viaceré konkrétne ľudské príbehy Bratislavčaniek a Bratislavčanov, sú videoinštalácie zostavené z rozpohybovaných dobových fotografií. „Návštevníci a návštevníčky výstavy tak majú možnosť nahliadnuť do súkromia konkrétnych obyvateľov a obyvateliek z minulosti nášho mesta, čo môže vytvoriť silný intímny moment,“ hovorí Magdaléna Kuchtová, vedúca programového oddelenia MMB a spoluautorka výstavy.

Fotografie sú nosným prvkom aj v časti venovanej socialistickej Bratislave, ktorá vznikla ako výber z fotoarchívu agentúry TASR pod vedením spoluautorky výstavy Petry Hanákovej.

Výstavu uzatvára časť venovaná prierezu vývoja mestských privilégií doplnená o interaktívnu inštaláciu.

 

1.1.2021 - 31.12.2023  

Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava

Vymenené domovy – Felcserélt otthonok

Výstava predstavuje paralelné osudy rôznych skupín obyvateľstva, ktorí sa stali obeťami násilného presídľovania rôznych skupín obyvateľstva v dôsledku politických rozhodnutí.