Galéria mesta Bratislavy

Kontaktné údaje

Mirbachov palác
Františkánske nám. 11, 815 35 Bratislava
Tel.: +421 2 54 43 15 56 - 8
Tel.: +421 2 54 43 36 27 / Pálfyho palác
E-mail: gmb@gmb.sk
Www: www.gmb.sk

Otváracie hodiny

pondelok: zatvorené
utorok: 11.00 – 18.00
streda: 13.00 – 20.00
štvrtok – nedeľa: 11.00 – 18.00

Možnosti vstupu, vstupné

Základné vstupné: 8 €
Podrobnosti o vstupnom tu

História-popis

Galéria mesta Bratislavy (GMB), ktorá sa predtým volala Mestská galéria v Bratislave, vznikla 1.1.1959 ako stredisko Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy. V roku 1961 sa galéria stala samostatnou inštitúciou. GMB je popri SNG druhou najväčšou umeleckou zbierkou na území hlavného mesta SR. GMB sa vo svojej činnosti zameriava na výskum a nákup výtvarných umeleckých diel z Bratislavy a okolia. Súčasťou je samozrejme aj reštaurátorská a predovšetkým výstavná činnosť, ktorá tieto diela sprístupňuje verejnosti.
Sídlom GMB je Mirbachov palác, ale stále expozície má aj v Primaciálnom paláci na Primaciálnom námestí č. 1 a v Pálfyho paláci na Panskej ulici 19-21.
Mirbachov Palác patrí ku klenotom rokokovej architektúry na území hlavného mesta, ktorý bol postavený v rokoch 1768 - 1770 a patril Bratislavskému pivovarníkovi M. Spechovi. Do roku 1945 bol jeho posledným majiteľom gróf dr. E. Mirbach a v roku 1963 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Po celkovej renovácii je od roku 1975 sídlom GMB.
Pálffyho palác bol zrekonštruovaný a pritom aj archeologicky preskúmaný v rokoch 1981 - 1987. Výsledkom výskumu boli nálezy keltského osídlenia a nálezy zo slovanského obdobia na území hlavného mesta. Palác má románsko - gotické základy a klasicistickú fasádu. Od roku 1988 ho využíva GMB na prezentáciu svojich umeleckých zbierok.

Primaciálny palác, ktorý patrí k najkrajším klasicistickým stavbám Bratislavy, dal roku 1778 postaviť arcibiskup kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho. Palác a známa Zrkadlová sieň, ktorá sa v ňom nachádza, sa stali dejiskom mnohých významných historických udalostí: roku 1805 tu bol podpísaný tzv. prešporský mier medzi rakúskym a francúzskym vojskom, otváral sa tu Uhorský snem, ktorý zasadal v budove dnešnej Univerzitnej knižnice.

Expozície

Mirbachov palác:

Stredoeurópske barokové maliarstvo a sochárstvo
Expozícia s takmer sto dielami dokumentuje určitý úsek vývoja v dejinách umenia strednej Európy tak, ako sa zachoval prostredníctvom výtvarných diel v zbierkach Galérie mesta Bratislavy.

Pálffyho palác:

(Pánska ul. 19, Bratislava)

Gotická tabuľová maľba a plastika

Po slohovej stránke korešponduje so zachovanými fragmentmi gotickej architektúry v Pálffyho paláci rozsahom neveľká (19 diel), no o to príťažlivejšia stála expozícia gotickej tabuľovej maľby a plastiky. Prostredníctvom tabuľových malieb, sôch a reliéfov dokumentuje tri storočia (14.–16. storočie) výtvarnej aktivity našich predkov, tak ako sa zachovali v zbierkach Galérie mesta Bratislavy, bez nároku podať ucelený vývoj gotického umenia na Slovensku.

Keltská mincovňa v Bratislave

Pri príležitosti 40. výročia pamiatkovej starostlivosti pripravil MÚOP (Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave) v spolupráci s GMB projekt obnovy stálej expozície keltského kovolejárstva a mincovníctva. Výstava predstavuje výsledky archeologického výskumu, ktorý realizoval MÚOP a SNM v r. 1981-1985 v priestoroch Pálffyho paláca na Panskej ul. 19. Od poslednej výstavy došlo k početným objavom, ktoré obohatili naše poznatky o problematike keltskej remeselnej výroby na území mesta: nálezy hrnčiarskych pecí (Hlavné nám., Uršulínska ul., Radničná ul. 1), kovolejárske dielne (Ventúrska ul. 12/Zelená ul. 10, Michalská ul. 9) a železiarska pec (Rudnayovo nám. 4). Súbežne sme zaznamenali nárast počtu mincí objavených počas archeologických výskumov v nálezových súvislostiach. Z keltskej dielne na Panskej ul. 19 pochádza doteraz najväčší súbor technickej keramiky – 75 kovolejárskych téglikov a 22 dávkovacích platničiek – používanej na spracovanie a tavbu striebra, čo možno považovať za jednoznačný doklad mincovníckej činnosti v priestore bratislavského oppida.

STREDOEURÓPSKE MALIARSTVO A SOCHÁRSTVO 1800 – 1918

autorky koncepcie: Želmíra Grajciarová, Zsófia Kiss – Szemán
Stála expozícia zachytáva vývoj umeleckej tvorby od začiatku 19. storočia do roku 1918 v stredoeurópskom regióne s dôrazom na oblasť Bratislavy v zostave, akej sa zachovala v zbierkach Galérie mesta Bratislavy. Nová expozícia je založená na umeleckých dielach osobností výtvarného umenia daného obdobia. Zárukou kvality sú mená umelcov, ktorí pôsobili v Bratislave, ako sú maliari Gottlieb Rähmel, Friedrich J. Lieder, Ferdinand von Lütgendorff, Friedrich Amerling, Carl Marko, Giacomo Marastoni, Kornel Spányik, či sochári Viktor Tilgner, Ján Fadrusz, Alojz Rigele, Robert Kühmayer a Jozef Murmann.
Súčasťou stálej expozície sú aj diela Ladislava Mednyánszkeho, Ferdinanda Katonu, Dominika Skuteckého a Antona Jasuscha.

PRÍBEHY a FENOMÉNY – SLOVENSKÉ VÝTVARNÉ UMENIE 20. storočia

autorka koncepcie: Zsófia Kiss - Szemán
I. Príbehy slovenskej moderny. Slovenské výtvarné umenie 1918-1948
Stála expozícia podáva čo najucelenejší obraz slovenského moderného umenia zo zbierok GMB v medzivojnovom období. Výstava a katalóg prezentujú na základe výberu ťažiskových diel z dejín slovenského umenia vynikajúcu kolekciu maľby a plastiky v období od roku 1918 do roku 1948. Koncepcia umožňuje zachytiť paralelne a pritom nezávisle prebiehajúce, bohato rozvrstvené a rozvetvené umelecké dianie na Slovensku. Z tohto usporiadania materiálu vyplýva isté chronologické a štýlové zoskupenie umeleckých diel, na základe ktorého sa ukazuje aj kontinuita vývoja výtvarného umenia tohto obdobia. Výstava dáva vynikajúcu príležitosť vytvoriť si predstavu o vývoji umenia daného obdobia jednak na základe tvorby najznámejších predstaviteľov maliarstva ako M. Benka, J. Alexy, M. A. Bazovský, Ľ. Fulla, M. Galanda, E. Šimerová, K. Sokol, C. Majerník, J. Mudroch, J. Želibský, V. Hložník, jednak na základe diel menej známych, ale nie menej kvalitných a zaujímavých osobností ako F. Reichentál, J. Flaché, J. Jakoby, E. Nemes, J. Bauernfreund, E. Nevan, L. Guderna, V. Chmel a ďalších.

II. Fenomény v slovenskom výtvarnom umení v 2. polovici 20. storočia
Stála expozícia prezentuje najvýznamnejšie výtvarné javy v 2. polovici 20. storočia, ktoré rozhodujúcim spôsobom určovali charakter umeleckého diania na Slovensku. Cieľom expozície je pomenovať tieto javy a ukázať diela osobností viacerých generácií výtvarného umenia, ktoré sú príznačné na slovenské umenie v danom období. V súlade s fenoménmi výtvarného umenia logicky postavená výstava podáva obraz formovania umenia a výtvarného myslenia na Slovensku, pričom základ výstavby prehliadky umožňuje sledovať umelecké dianie v užších či širších súvislostiach. Výstava vďaka zaradeniu diel do príslušných kontextov vo vývoji umenia využíva a predstavuje vzájomné prepojenia a súvislosti niektorých konkrétnych diel, pričom diela si uchovávajú vlastné kvality a dajú sa vnímať ako jedinečné artefakty.

Matej KRÉN: PASÁŽ (súčasť SE Fenomény)

Ide o výnimočnú inštaláciu pozostávajúcu s takmer 15.000 kníh, ktoré spolu so zrkadlami vytvárajú ilúziu nekonečného priestoru. Obdobné inštalácie vytvára autor po celom svete (napr. aj z telefónnych zoznamov).
Dar autora GMB (2004).

Alex MLYNÁRČIK: VILLA DEI MYSTERI (súčasť SE Fenomény)

Wille dei Mysteri vychádza z kultu slávnosti zasvätených gréckemu bohovi vína, plodnosti a zábavy Dyonýzovi (v dávnom Ríme nazývanému Bakchus), ktoré konali len zasvätenci viazaní sľubom mlčanlivosti, čo bol aj dôvod, že sa zachovalo veľmi málo pamiatok z touto témou. Najvýznamnejšia z nich, séria monumentálnych nástenných malieb sa našla v pompejskej Ville dei Mysteri a zobrazovala výjavy zo zasväcovania žien do dyonýzovského kultu v spojení božských a ľudských bytostí.
Toto bolo prezentované len jediný raz - v roku 1967 na manifestácií SUPERLUND v švédskom meste Lunde, kde pozval Pierre Restany 40 umelcov z celej Európy, ktorí mali vytvoriť svoje krédo k roku 1967.
Dielo bolo rekonštruované pre novú stálu expozíciu Galérie mesta Bratislavy a pozostáva zo šestnástich 3,5 metra vysokých zrkadiel a panelov s témou sporo odetých žien. Po vstupe návštevníka do tejto uzatvorenej miestnosti sa pomaly rozsväcujú svetlá a začne hrať hudba, čím sa len zvýrazní jeho celkové magické pôsobenie.

Primaciálny palác:

Anglické gobelíny

V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto. Pri rekonštrukcii budovy Primaciálneho paláca v roku 1903 bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi, ktorá opisuje ich tragickú lásku. Podľa povesti bola Hero kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Pri slávnosti sa zoznámila s krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu, Leandrom. Aby sa mohli stretávať, musel Leander preplávať v noci morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Hero každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasil , Leander stratil vo vlnách smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Hero ráno uvidela, od žiaľu skočila z okna a zabila sa.
Gobelíny utkali v 30. rokoch 17. storočia v kráľovskej tkáčskej dielni v Mortlake pri Londýne, ktorú viedol Holanďan Phillip de Maecht. Návrhy na gobelíny sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa na nich vplyv flámskeho a sčasti talianskeho maliarstva obdobia manierizmu. V reprezentačných miestnostiach Primaciálneho paláca je okrem anglických gobelínov inštalovaných niekoľko menších obrazových expozícií z majetku Galérie mesta Bratislavy - súbor holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia a expozícia talianskeho maliarstva 16. a 17. storočia.

FOTOGALÉRIA Z EXPOZÍCIÍ