Drevené kostolíky

Na Slovensku sa nachádzajú unikátne drevené kostoly, ktorých zvláštnosťou bola technológia výstavby - všetok materiál musel byť z dreva a pri jeho stavbe sa nesmeli použiť klince. Podľa historických záznamov bolo na Slovensku viac ako 300 drevených kostolov, v ktorých sa štýlovo prelínali prvky západnej, najmä rímskej a východnej byzantskej kultúry. V súčasnosti máme ešte do 50 týchto sakrálnych pamiatok pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia.

Najstaršie zachované rímskokatolícke drevené kostoly sú ovplyvnené gotickým slohom: Trnové (1500) - okres Žilina, Rudno - premiestnený do Múzea slovenskej dediny v Martine, Tvrdošín (15. storočie) a Zábrež (1647), ktorý je prenesený do Múzea oravskej dediny v Zuberci - Orava. Jediný rímskokatolícky kostolík zo súboru národných kultúrnych pamiatok sa nachádza v obci Hervartov v okrese Bardejov.

Unikátne sú aj mladšie evanjelické kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Vznikli podľa artikúl vydaných cisárom Leopoldom I. v roku 1681. Na ich stavbu sa mohlo používať iba drevo. Na Slovensku je 5 artikulárnych stavieb: Leštiny a Istebné (Orava), Kežmarok (Spiš), Hronsek (Horehronie) a Svätý Kríž - pôvodne zatopená Paludza (Liptov).
Najbohatšiu skupinu tvoria drevené chrámy východného obradu - gréckokatolícke (inde uvádzané aj ako východno-byzantské, pravoslávne, rusínske, rusínsko-ukrajinské, ukrajinské a pod.), postavené v 17. - 19. stor. Výnimku tvorí kostol v Tročanoch (koniec 15. stor. ) na Šariši. V roku 1968 bol vyhlásený súbor 27 drevených chrámov zo Šariša a Horného Zemplína za národnú kultúrnu pamiatku. Je zaujímavé, že vo väčšine týchto chrámov sa dodnes konajú bohoslužby.
V okrese Snina je to 5 chrámov (Uličské Krivé, Topoľa, Ruský Potok, Kalná Roztoka , Hrabová Roztoka), v okrese Sobrance 2 chrámy (Inovce, Ruská Bystrá), v okrese Svidník 10 chrámov (Bodružal, Miroľa, Príkra, Šemetkovce, Korejovce, Hunkovce, Krajné Čierno, Dobroslava, Nižný Komárnik, Ladomirová), v okrese Stropkov 1 chrám (Potoky) v okrese Prešov 1 chrám (Brežany), v okrese Bardejov 7 chrámov (Jedlinka, Kožany, Krivé, Tročany, Frička, Lukov-Venécia), v okrese Stará Ľubovňa 1 chrám (Hraničné).

Medzi novozapísané NKP patrí grécko-katolícky drevený Kostol sv. Paraskievy vo Vyšnej Polianke a grécko-katolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky vo Varadke.

Niekoľko drevených kostolíkov sa kvôli záchrane presťahovalo do skanzenov niektorých múzeí: V skanzene Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch sa nachádzajú 2 chrámy (Zboj, Mikulášová), v skanzene Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku 1 chrám (Nová Polianka), v skanzene Vihorlatského múzea v Humennom 1 chrám (Nová Sedlica), v skanzene Ľubovnianskeho múzea v Starej Ľubovni 1 chrám (Matysová) a v areáli Východoslovenského múzea v Košiciach 1 chrám (Kožuchovce).

Zaujímavosťou je drevený kostolík, ktorý sa z obce Habura (Malá Poľana) dostal až do českého mesta Hradec Králové, kde sa dodnes nachádza v Jiráskových sadoch.

Výnimočnú celosvetovú hodnotu majú drevené kostoly Karpatského oblúka, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO: rímsko-katolícke kostoly v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, kostoly východného obradu v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej.

Všetky drevené chrámy v rámci zástavby jednotlivých obcí majú dominantné postavenie. Sú situované obvykle na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach, excentricky voči iným dedinským stavbám. Súčasťou ich areálov sú aj neveľké cintoríny s jednoduchými drevenými, pieskovcovými a liatinovými krížmi. Celý areál obklopuje zrubová alebo kamenná ohrada so vstupnou bránkou zastrešenou šindľom. Tento architektonický súbor v mnohých prípadoch vhodne dopĺňa drevená zvonica.
Drevené kostolíky na východnom Slovensku majú zrubovú základnú konštrukciu, ktorá vytvára široké možnosti z hľadiska pôdorysného riešenia a formálneho stvárnenia objektu. Preto okrem pravouhlých zrubov v tejto oblasti často stretávame zaujímavé polygonálne konštrukčné tvary. Pri spevňovaní vencov zrubu a iných konštrukčných prvkov sa pôvodne nepoužívali žiadne kovové klince.
Charakteristickým znakom drevených cerkví v tejto oblasti je ich trojdielnosť, ktorá zároveň symbolizuje Svätú Trojicu. Trojitosť priestoru je aj navonok v mnohých prípadoch zdôraznená trojicou smerom na západ sa zvyšujúcich veží.
Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. Na streche a iných architektonických detailoch nachádzame rôzne tesársko-rezbárske geometrické ornamenty. Dekorácia sa uplatňovala dokonca v spôsobe kladenia a profilovania šindľov, šalovacích dosák a líšt. V niektorých dekoratívnych a funkčných prvkoch sa uplatňoval aj kov (kríže, mreže, kovanie okien a dvier).
Zvláštnu pozornosť si zasluhujú najmä železné kríže, ktoré sú výrazným umeleckým prejavom dedinských kováčov.
Najvýraznejšou a nevyhnutnou súčasťou drevených chrámov je ikonostas (z gréckeho eikon - obraz, stasis - stavba, t.j. drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu), ktorý je výtvarným a funkčným jadrom sakrálneho objektu. Charakteristické je tu prísne usporiadanie ikon, ich vopred určený počet a kompozícia námetov. V umeleckej syntéze spája v sebe architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Expozícia vzácnych ikon zo 16. - 18. storočia sa nachádza v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku.
 

Podrobnosti o drevených kostolíkoch a ich fotografie postupne pridávame od októbra 2004.

Texty boli čiastočne čerpané z publikácie Miroslava Sopoligu "Perly ľudovej architektúry" s láskavým dovolením autora, za čo mu aj touto cestou ďakujeme.

Fotografie sú majetkom autora tejto stránky a projektu Muzeum.SK, prípadne Ivana Marka a vzťahujú sa na ne autorské práva.

Ivan Marko je autorom projektu Drevená sakrálna architektúra v Karpatoch - Drevené cerkvy Karpát.

Akékoľvek kopírovanie a použitie informácií z tejto stránky je možné len s dovolením autora: Ing. Milan Šoka - 0903 45 24 71.

Drevené chrámy, kostoly, Bardejov a okolie, 4K UHD (Dji Mavic Pro, Dji Osmo)