Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 4. 2. 2024

1.2. - 31.3.2024  

Spišské múzeum SNM, Levoča

Emil Labaj - Krídla a ilúzie

Krídla ako symboly voľnosti, umeleckej slobody a fantázie. Ilúzie ako túžby, sny a nenaplnené očakávania, vyjadrené prostredníctvom symbolov a znakov. Tak vníma svoje vystavené diela súčasný autor Emil Labaj. Okrem študijných povinností na Strednej všeobecno- vzdelávacej škole (1968- 1971) sa venoval miestnemu divadlu. Ako ochotník účinkoval v mnohých kabaretných pásmach a hrách ako Majster, Sneh nad limbou, Chlieb a soľ pre kohúta…. Bol členom súboru Malých javiskových foriem Reflektor a členom legendárnej levočskej skupiny Emotion. Výtvarné umenie formovalo aj jeho rozhodnutie pokračovať v štúdiu dejín umenia na vysokej škole. Avšak osud rozhodol inak a zavial umelca do poľnohospodárskej praxe. V roku 1981 promoval na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre, v odbore ekonomika a prevádzka. Stal sa tak ekonómom s dušou umelca.
Zaslúžil sa o zachovanie a rozvoj folklórnych skupín Čačina a Ihrík, ako aj o zachovanie divadelného súboru Hviezdoslav. Narodil sa v Poprade, časť svojho života prežil v Levoči, no natrvalo sa usadil v susednom Iglove. Tu, v Levoči, okrem primárneho vzdelania objavil aj niečo, čo ho sprevádza doteraz- lásku k hudbe, divadlu a kresleniu. Pod vedením pedagóga Petra Krupu absolvoval I. a II. cyklus výtvarného odboru a hudobný odbor ľudovej školy v Levoči. Emil Labaj celý svoj doterajší život obetoval kultúre, či ako ekonóm Domu kultúry ROH v Spišskej Novej Vsi (od roku 1986), alebo ako riaditeľ miestneho Mestského kultúrneho centra ( 1991- 2020). Už od začiatku svojho pôsobenia v kultúrnom živote mesta sa spolupodieľal na realizovaní Popri svojej práci sa venoval aj vlastnej výtvarnej tvorbe. Najmä kresbe, grafike a maľbe. Jeho diela v sebe nesú realistickú, snovú ba až magickú stopu. Umelec je tak trochu rojko, ktorý prostredníctvom štetca a palety sníva. A vďaka tomu na relatívne malej ploche svojich obrazov vyjadruje imaginárny svet plný spomienok, túžob a príbehov. V niektorých prípadoch pripomínajú Modiglianiho portréty či secesné plagáty Alfonza Muchu. V jeho tvorbe je dominantná perokresba. Znázornil v nej témy historické ( Ján Štiavnický- Zvony v srdci), svoj rodný Spiš a jeho architektúru, či ilustrácie k Spišským klapanciám, levočského autora Alexandra Pubiho Péchyho. Ostal jej verný aj pri tvorbe kalendárov, za ktoré získal ocenenie Najkrajší kalendár Slovenska, v roku 2010, 2012 a 2018. Viacero ocenení získal aj za tvorbu príležitostných poštových pečiatok (Pour feliciter 2000, Vianoce 2000, 165 rokov pošty 2000, Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi 2010, 60 rokov Múzeum Spiša 2011.) Emil Labaj realizoval aj niekoľko sochárskych prác na námestí v Spišskej Novej Vsi – pamätník Malá vojna pred evanjelickým kostolom a Pamätník elektrifikácie mesta.
Menej známa, no nie zanedbateľná je jeho textárska činnosť. Mnohé jeho texty prevzala spišskonovoveská country rocková skupina The Colt. Okrem iného prebásnil svetové evergreeny Franka Sinatru, Toma Jonesa, E. Humperdinga pre speváka Petra Stašáka, ako aj texty piesní pre inscenácie divadelného súboru Hviezdoslav.

26.1. - 31.3.2024  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

My, deti dneška o časoch vojny

Múzeum holokaustu v Seredi v spolupráci so Združením Ester a Veľvyslanectvom Izraelského štátu na Slovensku pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu, 78 rokov po oslobodení nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, si pripomenie obete holokaustu vernisážou výstavy víťazných prác mladých umelcov s názvom My, deti dneška o časoch vojny. Podujatie sa uskutoční 26. januára 2023 o 17:00 hodine.

22.1. - 30.5.2024  

Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi

Milan Rastislav Štefánik – Cesta k hviezdam

Okresné kolo výtvarnej súťaže pri príležitosti 105. výročia úmrtia gen. PhDr. M. R. Štefánika, podujatie v spolupráci s Klubom M.R.Štefánika, Maticou Slovenskou, Mestom Spišská Nová Ves. Bližšie info. viď. propozície súťaže.

16.12.2023 - 31.5.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Česká a slovenská architektúra. Panoráma architektúry 1918 – 2023

Najväčší výstavný projekt s témou českej a slovenskej architektonickej tvorby za obdobie posledných 100 rokov. Ide o retrospektívu architektúry oboch našich krajín (prostredníctvom takmer 200 významných diel architektov pôsobiacich od začiatku 20. storočia do súčasnosti), ktorú po prezentácii na Pražskom hrade budú môcť obdivovať aj slovenskí návštevníci.

Výstava pozostáva z dvoch častí: architektúra do konca spoločnej republiky a časť predstavujúca Slovensko a Česko počas 30 rokov samostatnej existencie. 150 modelov vybraných stavieb, doplnených o fotografie, faksimile vybraných architektonických kresieb, publikácie a ďalšie zaujímavé dokumenty od 1. Československej republiky po súčasnosť, ilustruje premenu fyzickej podoby miest a krajiny, ale aj architektúru ako samotný odbor. Vo výstavnom priestore dominuje „strom republík“, historická os, kde sú objekty a udalosti zasadené do vzájomného kontextu a špeciálna inštalácia s portrétmi významných architektov.

Výstavu sprevádza publikácia Česká a slovenská architektúra, ktorá v 10 kapitolách – od 1. Československej republiky, cez obdobie protektorátu a Slovenského štátu, povojnovú obnovu, sorelu 50. rokov, liberálne moderné 60. roky, normalizáciu a prelom Zamatovej revolúcie, až po samostatný vývoj v našich krajinách – približuje viac než 100 diel a historický vývoj architektúry.

Výstavný projekt autorsky pripravili nestori histórie architektúry – profesori Matúš Dulla a Vladimír Šlapeta.

15.12.2023 - 17.5.2024  

Múzeum v Zlatých Moravciach

Malé radosti | Obrazy Valentina Horbu

Valentin Horba sa narodil 26. októbra 1952 v Strakoniciach a všetky nasledujúce dni útleho detstva prežil v Radomyšli. Základnú školu absolvoval v rodnej obci. K maľovaniu si vytvoril vzťah už ako malý žiačik. Začal maľovať sám, cielene, v 12-tich rokoch a svoje výtvarné nadanie rozvíjal najprv pod vplyvom odborných rád svojho bratranca, Igora Semiginovského. V rokoch 1969 až 1971 navštevoval ľudovú školu umenia v Strakoniciach (v súčasnosti ZUŠ) pod vedením akademického maliara Jiřího Rejžka, ktorý ho v maľbe podporoval a povzbudzoval. Po ukončení základnej školy sa vyučil za sústružníka v strakonickej ČZ.  Potom absolvoval strednú ekonomickú školu. Po ukončení stredoškolského štúdia nasledovala povinná vojenská služba. S vojenskou službou vošli do jeho života dva roky zaujímavej spolupráce s významným maliarom Marianom Hemelom. Od neho získal poznatky o modernom umení. Najvýraznejšími vzormi v tvorbe sa stali pre neho predovšetkým Jan Zrzavý, Pablo Picasso, Jozef Lada. Neskôr mu život priniesol spoluprácu s ďalšími významnými umelcami, akademickými maliarmi ako Václav Holoubek, Jan Samec, František Dragoun, Karel Oberthor a Cyril Chramosta.

Valentin Horba je vo svojej tvorbe verný Juhočeskému kraju, predovšetkým rodnému Prácheňsku. Zaujíma ho najmä juhočeská krajina a objekty nachádzajúce sa v nej. V jeho prácach sa najčastejšie stretávame s vidieckou architektúrou: typickými chalupami, kostolíkmi, malebnými uličkami, mestskými zákutiami a inými predmetmi, ktoré sú príznačné pre zobrazované prostredie. Maliar sa neuspokojuje s realistickým stvárnením vidieka. Jeho uhol pohľadu je netradičný, v jeho obrazoch nájdeme prvky naivného umenia a láskavého humoru. Horbove obrazy často dopĺňajú objekty, ktoré zdanlivo do krajiny alebo prostredia nepatria. Vytvárajú tak istý kontrapunkt, zároveň ich podčiarkujú, pretože sú bežnou súčasťou života, obyčajne v inom kontexte či súvislostiach.

Vďaka charakteristickému maliarskemu rukopisu sú maľby Valentina Horbu jedinečné a nezameniteľné s inými autormi. Na jeho maliarskej palete sú najčastejšie svetlé teplé farby: žltá, oranžová, tehlovo červená, ale aj jasnejšie odtiene chladnejších farieb, napr. bledomodrej a žltozelenej, ktoré revokujú pohodu, dobrú náladu a veselosť. Z jeho obrazov cítiť ľahkosť a hravosť, skrývajú v sebe veľa ľudskej múdrosti, životnej skúsenosti a vidia svet predovšetkým z optimistickejšej stránky.

Okrem vidieckej krajiny môžeme nájsť na obrazoch Valentina Horbu milé drobnosti (slnečník, lietadielko, šarkan, palička…), krehkých anjelov, staré juhočeské mlyny, tzv. klapáče. Tie sa dostali do kalendára a do knižky Jarky Pixovej, kde opisuje osudy šestnástich vybraných mlynov, ktoré sú niečím zaujímavé alebo výnimočné.

Na počesť holandskej skupiny Hailander, hrajúcej na gajdy, pri príležitosti ich 25. výročia existencie, Valentin Horba vytvoril kalendár. Hoci frontman tejto skupiny Jeroen de Groot navštevoval Strakonice od roku 1989, až v roku 2017 sa zoznámil s Valentinom Horbom. Stali sa priateľmi a spolu s členmi jeho skupiny priaznivcami Horbovej maliarskej tvorby.

Valentin Horba zostáva verný rodnému kraju po celý svoj život. Z kratších či dlhších ciest sa rád vracia domov do malej dedinky Drhovle, nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov od Strakoníc a Písku. Tu má svoj ateliér a venuje sa svojej výtvarnej práci.

S jeho maľbami a obrazmi sa stretneme v mnohých súkromných zbierkach, múzeách a galériách. Jeden z jeho obrazov vlastní bývalý český prezident Václav Klaus, hajtman juhočeského kraja Jiří Zimola, režisér Zdeněk Troška. Iný obraz zdobí pracovňu starostu talianskeho mesta Montoggia a ďalšie obrazy by sme našli v USA, napr. v múzeu v Iowe obraz s názvom Traktor Johndier, viaceré práce sú v Austrálii, vo Fínsku a na Slovensku.

30.11.2023 - 29.2.2024  

SNM - Sídelná budova, Bratislava

Deťom na mieru, Autorská tvorba pre deti v socialistickom Československu

Slovenské národné múzeum a Uměleckoprůmyslové museum v Praze pripravili spoločnú výstavu Deťom na mieru. Autorská tvorba pre deti v socialistickom Československu, ktorá prezentuje tento unikátny dobový dizajn prostredníctvom vybraných výtvarníkov na území Česka aj Slovenska. Výstava je pre verejnosť prístupná v sídelnej budove SNM v Bratislave
na Vajanského nábreží 2 od 30. novembra 2023 do 29. februára 2024.

Výstavný projekt Uměleckoprůmyslového musea v Praze, predstavuje tvorbu pre deti predškolského a mladšieho školského veku v socialistickom Československu v oblasti nábytkového dizajnu, hračiek a úžitkovej grafiky. „Pre dobrú hračku, ako pre aj celú oblasť tohto dizajnu  – v minulosti aj dnes – je charakteristická všestranná pôsobnosť a funkcia (mali by dieťaťu poskytovať dostatočný priestor pre fantáziu), kvalitné výtvarné prevedenie
a dokonalé spracovanie. Témou výstavy je tvorba pre deti od 50-tych do 80-tych rokov
20. storočia v Československu s malým exkurzom do súčasnosti. Ukazuje predmety "šité na mieru" najmladšej generácii, odráža zapôsob rozmýšľania o nich, ako aj hľadanie ich podoby v dobovom kontexte – kultúrnom, spoločenskom, ekonomickom, aj politickom,“ uviedla autorka výstavy Lucie Skřivánková, kurátorka Uměleckoprůmyslového musea v Praze.

Mnohé z vystavených prác dvadsiatich významných dizajnérov, predovšetkým drevené
a textilné hračky a nábytkové zostavy, uvidia návštevníci po prvý raz, pretože sa zachovali len v podobe prototypov a do sériovej výroby sa nikdy nedostali. Znárodnená výroba nedokázala totiž adekvátne reagovať na želania a potreby zákazníkov a kvalitné a zaujímavé návrhy zostali v šuplíkoch dizajnérov, alebo výskumných inštitúcií. V lepšom prípade sa na základe vybraných vyrábali limitované série pre jasle a materské školy.

Druhú skupinu exponátov tvoria plastové hračky, hračky z produkcie českého
a slovenského ÚLUV-u a ÚĽUV-u, papierové vystrihovačky a detské knihy, ktoré síce bolo možné bežne kúpiť v obchodoch, ale ich dizajn je natoľko výnimočný, že by bez nich nebolo možné československú tvorbu pre deti v 50. až 80. rokoch 20. storočia prezentovať.

„Teší nás, že výstavný projekt je prezentovaný po prvý raz práve v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, pretože sa týka spoločného odrývania našej minulosti. Domnievam sa, že takáto spolupráca môže byť v dnešnej dobe prínosnou pre obe strany,“ prezradila Helena Koenigsmarková, emeritná riaditeľka Uměleckoprůmyslového musea v Praze.

Jadro výstavy tvoria exponáty zo zbierok Uměleckoprůmyslového musea v Praze, doplnené
o dôležité ukážky tvorby vybraných autorov z iných múzeí a súkromných zbierok z Českej republiky a zo Slovenska. Dizajnérov, ktorí v sledovanom období zohľadňovali vo svojich návrhoch špecifiká a potreby detí bolo viacero. Vzhľadom na komorné priestory Harmincovej siene sídelnej budovy SNM v Bratislave prestavuje kurátorka výstavy Lucie Skřivánková
v spolupráci s architektom Tomášom Džadoňom hravou formou reprezentatívny, ale pozoruhodný  výber. Autorom výstavnej grafiky je Štĕpán Malovec.

„Istá nostalgia detskej tvorby, ktorú vnímam na výstave, neposkytuje len zaujímavý exkurz
do jej nedávnej minulosti, ale v súčasnosti môže byť aj inšpiráciou a výzvou pre dizajnérov, zaoberajúcich sa touto špecifickou oblasťou výtvarného umenia, ktorá výrazne ovplyvňuje všestranný rozvoj detí, “ doplnil Branislav Panis, generálny riaditeľ SNM.  

Návštevníci sa môžu tešiť na autorskú tvorbu návrhárov ako: Marie Černá (1931 – 2009), Viktor Fixl (1914 – 1986), Vladimír Fuka (1926 – 1977), Vít Grus (1896 – 1981), Marie Hozmanová (1942), Marián Huba (1949), Jarmila Jeřábková (1945), Vladimír Kompánek (1927 – 2011), Vojtěch Kubašta (1914 – 1992), Václav Kubát (1934), Janka Menkynová (1946), Alois Mikulka (1933), Daisy Mrázková (1923 – 2016),  Libuše Niklová (1934 – 1981), Květa Pacovská (1928 – 2023), Zdenek Seydl (1916 – 1978), Jana Sigmundová (1940 – 2011), Dezider Tóth (1947), Vincenc Vingler (1911 – 1981) a František Vrána (1934 – 2013).

15.11.2023 - 28.3.2024  

Poštové múzeum, Banská Bystrica

Po koľajniciach k adresátovi

Slovenská pošta organizuje vo výstavných priestoroch Poštového múzea na Partizánskej ceste v Banskej Bystrici výstavu o histórií poštovej železničnej prepravy a vlakových pôšt na našom území. Výstavu s názvom Po koľajniciach k adresátovi si môžu záujemcovia pozrieť počas pracovných dní od 8:00 do 15:30, sprístupnená bude až do 28. marca 2024.

Vlaková pošta na obdobie viac ako jeden a pol storočia významným spôsobom ovplyvnila doručovanie poštových zásielok. Jej vznik priamo súvisel s budovaním  železničných tratí a postupným zavádzaním železničnej dopravy v 1. polovici 19. storočia. Od prvej jazdy železničného vozňa špeciálne upraveného do podoby poštového ambulantného triediaceho pracoviska na trati Birmingham – Liverpool v roku 1838 vlaková pošta expandovala do mnohých krajín sveta. Na území habsburskej monarchie sa prvé poštové vozne objavili v roku 1850.

Vlaková pošta zohrala mimoriadne dôležitú úlohu aj v období prvej svetovej vojny, zásielky posielané vojakmi bojujúcich armád sa aj prostredníctvom vlakovej pošty dostávali k svojim adresátom. V období medzi dvomi svetovými vojnami bola vlaková pošta spolu s prudko sa rozvíjajúcou automobilovou dopravou chrbtovou kosťou systému prepravy poštových zásielok v celom Československu a túto úlohu u nás zastávala aj po druhej svetovej vojne až do konca 90. rokov 20. storočia, kedy z rôznych príčin, ale najmä s postupným presadením sa automatického triedenia poštových zásielok na triediacich linkách, ukončila svoju činnosť. Technický pokrok zhmotnený v železnici umožnil vznik vlakovej pošty a ten istý technický pokrok, tentokrát reprezentovaný inými druhmi dopravy (automobil, lietadlo), ale hlavne automatickými triediacimi linkami znamenal aj zánik vlakovej pošty.

Výstava s názvom Po koľajniciach k adresátovi prináša na 15 výstavných paneloch farbistý obraz histórie poštovej železničnej prepravy a vlakovej pošty s dôrazom na územie dnešného Slovenska. Panely sú doplnené trojrozmernými zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo zbierkového fondu Poštového múzea počínajúc manipulačnými vozíkmi na nakladanie a vykladanie balíkových a listových zásielok, cez pomôcky používané posádkou ambulantnej vlakovej pošty, modely poštových železničných vozňov, poštové vrecia, poštové štíty, pečiatky vlakovej pošty, celistvosti prepravené vlakovou poštou. Vystavená bude aj literatúra zaoberajúca sa dejinami vlakovej pošty a slovenské poštové známky s tematikou železnice. Na výstave je jeden panel venovaný aj vozňu ambulantnej pošty radu Postw a dvom nákladným poštovým vozňom radu Gbkkqs, ktoré sa podarilo zachrániť Poštovému múzeu v roku 2019. Vozeň ambulantnej pošty sa aktuálne rekonštruuje v Železničných opravovniach Zvolen tak, aby bol prevádzkyschopný na železnici, pričom sa plánuje využívať na prezentačné účely Slovenskej pošty aj ako mobilná expozícia.

Výstava je tak vhodnou spomienkou na spoluprácu pošty so železnicou so snahou priblížiť návštevníkom význam prepravy poštových zásielok vlakmi v bohatých dejinách poštových služieb.

20.10.2023 - 31.12.2024  

Považské múzeum v Žiline

Tiene minulosti

Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.

12.10.2023 - 30.4.2024  

Etnografické múzeum SNM, Martin

Dotyky s ľudovou kultúrou: Kraj – zem – krajina

Ľudová kultúra našich predkov očami mladých výtvarníkov – to je hlavný motív projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na vernisáž jeho piateho ročníka Vás pozývame do Etnografického múzea v Martine vo štvrtok 12. októbra 2023 o 16:00. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.

Aktuálny ročník je v poradí už piatou spoluprácou medzi Slovenským národným múzeom v Martine a školami umeleckého priemyslu v Ružomberku a v Trenčíne. V tomto ročníku pracovali študentky a študenti s témou Kraj-zem-krajina. Vo vystavených prácach, v súlade so svojím študijným zameraním, sa pozreli na zadanie pohľadom mladého, tvorivého a vnímavého človeka. Spojenie súčasných trendov a technológie so slovenskou ľudovou kultúrou je akýmsi mostom k našim tradíciám, krajine a histórii.

Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach Školu umeleckého priemyslu v Trenčíne a Školu umeleckého priemyslu v Ružomberku. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky. V roku 2015 boli témou symbol a ornament a hlavným motívom pred štyrmi rokmi bolo vlákno.

To, čo si mladí umelci predstavia, keď sa povie kraj, zem alebo krajina, si môžete pozrieť v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu na Malej hore 2.

1.9.2023 - 31.8.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Hrdinovia odboja

Slovenské národné múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom v Bratislave a Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici otvára 31. augusta 2023, výstavu Hrdinovia odboja v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavského hrade. Pre návštevníkov bude prístupná od 1. septembra 2023 do konca augusta 2024.

Výstavný projekt prostredníctvom viac ako 100 zbierkových predmetov približuje úspechy, ale aj tragédie vybraných slovenských účastníkov československého zahraničného a domáceho odboja počas 2. svetovej vojny. Vystavené originály pochádzajú zo zbierok organizátorov výstavy i súkromných osôb.

Výnimočné sú predmety, ktoré Slovenské národné múzeum len nedávno získalo, alebo plánuje získať do svojich zbierok – ako napríklad portrét Maríny Paulínyovej a vybavenie salónu Imricha Karvaša, vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky a významného podporovateľa domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Návštevníci uvidia aj osobné predmety Jozefa Gabčíka, veliteľa operácie Anthropoid, účastníka atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.

Výstava vzdáva česť tisícom Slovákov, príslušníkom národov a národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. Hrdinom odboja v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín. 

Výstava Hrdinovia odboja bude slávnostne otvorená pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy Slovenskej republiky.

19.5.2023 - 30.4.2024  

Múzeum holokaustu v Seredi, SNM

Židovská plavecká (r)evolúcia

Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.

Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.

5.4.2023 - 31.12.2024  

Historické múzeum SNM, Bratislava

Príbeh holíčskej manufaktúry

Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v  stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.

Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD.,  prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.

Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h). 

28.6.2022 - 30.6.2027  

Archeologické múzeum SNM, Bratislava

Po stopách legionárov

Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.

Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.

Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú  predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.  

K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.

Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.

Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.