Výstavy a podujatia na Slovensku ku dňu 26. 12. 2023
16.12.2023 - 31.5.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Česká a slovenská architektúra. Panoráma architektúry 1918 – 2023
Najväčší výstavný projekt s témou českej a slovenskej architektonickej tvorby za obdobie posledných 100 rokov. Ide o retrospektívu architektúry oboch našich krajín (prostredníctvom takmer 200 významných diel architektov pôsobiacich od začiatku 20. storočia do súčasnosti), ktorú po prezentácii na Pražskom hrade budú môcť obdivovať aj slovenskí návštevníci.
Výstava pozostáva z dvoch častí: architektúra do konca spoločnej republiky a časť predstavujúca Slovensko a Česko počas 30 rokov samostatnej existencie. 150 modelov vybraných stavieb, doplnených o fotografie, faksimile vybraných architektonických kresieb, publikácie a ďalšie zaujímavé dokumenty od 1. Československej republiky po súčasnosť, ilustruje premenu fyzickej podoby miest a krajiny, ale aj architektúru ako samotný odbor. Vo výstavnom priestore dominuje „strom republík“, historická os, kde sú objekty a udalosti zasadené do vzájomného kontextu a špeciálna inštalácia s portrétmi významných architektov.
Výstavu sprevádza publikácia Česká a slovenská architektúra, ktorá v 10 kapitolách – od 1. Československej republiky, cez obdobie protektorátu a Slovenského štátu, povojnovú obnovu, sorelu 50. rokov, liberálne moderné 60. roky, normalizáciu a prelom Zamatovej revolúcie, až po samostatný vývoj v našich krajinách – približuje viac než 100 diel a historický vývoj architektúry.
Výstavný projekt autorsky pripravili nestori histórie architektúry – profesori Matúš Dulla a Vladimír Šlapeta.
16.12.2023 - 30.6.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Dvojkríž
Výstavný projekt pútavou formou predstaví príbeh slovenskej štátnej symboliky - dvojkríža, ktorému sa venuje zvýšená pozornosť predovšetkým počas významných štátnych výročí a sviatkov. Ide zároveň o tradičnú a emotívnu tému, podrobne vedecky spracovanú. Ako historický národný symbol, považujeme dvojkríž za objekt všeobecne známy, v rôznych kontextoch a podobách je súčasťou našej identity už po celé stáročia.
Cieľom výstavy je vizuálne príťažlivo prezentovať aj menej známe a často prekvapivé časti tohto dlhého príbehu, ktorý tematicky siaha od duchovnej roviny, cez štátnu, politickú, komunálnu, športovú a vojenskú symboliku až k reklame a extrémizmu. Symboliku predstavuje zároveň očami minulosti, v ktorej vznikala. Prostredníctvom niekoľkých tém ju približuje v troch chronologických častiach – od obdobia stredoveku po súčasnosť. Výberom exponátov zasadzuje symbol do rôznych historických kontextov. Jadro tvoria zbierkové predmety z fondov Slovenského národného múzea. Ďalšie pochádzajú z početných slovenských múzeí, galérií a archívov a zo súkromných zbierok, pričom väčšina z nich je vystavená po prvý raz. Návštevníci nájdu medzi exponátmi stredoveké kachlice, medovníkové formy, predmety zo skla, modrotlač, súčasné umelecké diela, športové dresy, reklamné predmety, ale aj extrémistické tlačoviny.
Spracovanie projektu prekvapí široko koncipovanou témou symboliky dvojkríža a najmä množstvom jeho podôb a historických súvislostí v našich dejinách. V tak veľkorysej podobe je na Slovensku prezentovaný po prvý raz.
Výstavu autorsky pripravil Radoslav Ragač.
15.12.2023 - 17.5.2024
Múzeum v Zlatých Moravciach
Malé radosti | Obrazy Valentina Horbu
Valentin Horba sa narodil 26. októbra 1952 v Strakoniciach a všetky nasledujúce dni útleho detstva prežil v Radomyšli. Základnú školu absolvoval v rodnej obci. K maľovaniu si vytvoril vzťah už ako malý žiačik. Začal maľovať sám, cielene, v 12-tich rokoch a svoje výtvarné nadanie rozvíjal najprv pod vplyvom odborných rád svojho bratranca, Igora Semiginovského. V rokoch 1969 až 1971 navštevoval ľudovú školu umenia v Strakoniciach (v súčasnosti ZUŠ) pod vedením akademického maliara Jiřího Rejžka, ktorý ho v maľbe podporoval a povzbudzoval. Po ukončení základnej školy sa vyučil za sústružníka v strakonickej ČZ. Potom absolvoval strednú ekonomickú školu. Po ukončení stredoškolského štúdia nasledovala povinná vojenská služba. S vojenskou službou vošli do jeho života dva roky zaujímavej spolupráce s významným maliarom Marianom Hemelom. Od neho získal poznatky o modernom umení. Najvýraznejšími vzormi v tvorbe sa stali pre neho predovšetkým Jan Zrzavý, Pablo Picasso, Jozef Lada. Neskôr mu život priniesol spoluprácu s ďalšími významnými umelcami, akademickými maliarmi ako Václav Holoubek, Jan Samec, František Dragoun, Karel Oberthor a Cyril Chramosta.
Valentin Horba je vo svojej tvorbe verný Juhočeskému kraju, predovšetkým rodnému Prácheňsku. Zaujíma ho najmä juhočeská krajina a objekty nachádzajúce sa v nej. V jeho prácach sa najčastejšie stretávame s vidieckou architektúrou: typickými chalupami, kostolíkmi, malebnými uličkami, mestskými zákutiami a inými predmetmi, ktoré sú príznačné pre zobrazované prostredie. Maliar sa neuspokojuje s realistickým stvárnením vidieka. Jeho uhol pohľadu je netradičný, v jeho obrazoch nájdeme prvky naivného umenia a láskavého humoru. Horbove obrazy často dopĺňajú objekty, ktoré zdanlivo do krajiny alebo prostredia nepatria. Vytvárajú tak istý kontrapunkt, zároveň ich podčiarkujú, pretože sú bežnou súčasťou života, obyčajne v inom kontexte či súvislostiach.
Vďaka charakteristickému maliarskemu rukopisu sú maľby Valentina Horbu jedinečné a nezameniteľné s inými autormi. Na jeho maliarskej palete sú najčastejšie svetlé teplé farby: žltá, oranžová, tehlovo červená, ale aj jasnejšie odtiene chladnejších farieb, napr. bledomodrej a žltozelenej, ktoré revokujú pohodu, dobrú náladu a veselosť. Z jeho obrazov cítiť ľahkosť a hravosť, skrývajú v sebe veľa ľudskej múdrosti, životnej skúsenosti a vidia svet predovšetkým z optimistickejšej stránky.
Okrem vidieckej krajiny môžeme nájsť na obrazoch Valentina Horbu milé drobnosti (slnečník, lietadielko, šarkan, palička…), krehkých anjelov, staré juhočeské mlyny, tzv. klapáče. Tie sa dostali do kalendára a do knižky Jarky Pixovej, kde opisuje osudy šestnástich vybraných mlynov, ktoré sú niečím zaujímavé alebo výnimočné.
Na počesť holandskej skupiny Hailander, hrajúcej na gajdy, pri príležitosti ich 25. výročia existencie, Valentin Horba vytvoril kalendár. Hoci frontman tejto skupiny Jeroen de Groot navštevoval Strakonice od roku 1989, až v roku 2017 sa zoznámil s Valentinom Horbom. Stali sa priateľmi a spolu s členmi jeho skupiny priaznivcami Horbovej maliarskej tvorby.
Valentin Horba zostáva verný rodnému kraju po celý svoj život. Z kratších či dlhších ciest sa rád vracia domov do malej dedinky Drhovle, nachádzajúcej sa niekoľko kilometrov od Strakoníc a Písku. Tu má svoj ateliér a venuje sa svojej výtvarnej práci.
S jeho maľbami a obrazmi sa stretneme v mnohých súkromných zbierkach, múzeách a galériách. Jeden z jeho obrazov vlastní bývalý český prezident Václav Klaus, hajtman juhočeského kraja Jiří Zimola, režisér Zdeněk Troška. Iný obraz zdobí pracovňu starostu talianskeho mesta Montoggia a ďalšie obrazy by sme našli v USA, napr. v múzeu v Iowe obraz s názvom Traktor Johndier, viaceré práce sú v Austrálii, vo Fínsku a na Slovensku.
7.12.2023 - 6.1.2024
Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede
Ad Revidendum, Salón 2023/24
Trnavský samosprávny kraj
Žitnoostrovské múzeum v Dunajskej Strede
Zväz výtvarných umelcov Západného Slovenska
Vás úctivo pozývajú
na slávnostné otvorenie výstavy AD REVIDENDUM, SALÓN 2023/24,
ktorá sa koná dňa 07.12.2023 (vo štvrtok) o 17.00 hod.
vo výstavnom pavilóne Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede.
1.12.2023 - 16.6.2024
Východoslovenské múzeum, Košice
Miro Žbirka – Roky a dni
Meky Žbirka prichádza do Košíc v podobe exkluzívnej výstavy
Už 1. decembra 2023 sa Košice stanú Žbirkovým mestom. Zavíta doň fenomenálna výstava Miro Žbirka – Roky a dni, na ktorú Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých fanúšikov niekoľkonásobného Zlatého slávika. Nadšenci ju doposiaľ videli len v reprezentačných sieňach pražského Národního muzea a Bratislavského hradu. Múzeum sa tak zhostilo netradičného konceptu výstavy a v spolupráci s Kateřinou Žbirkovou a architektom Josefom Tomšejom ju prenieslo do priestorov rýdzo historickej ustanovizne. Ako konštatuje riaditeľ Východoslovenského múzea, Dominik Béreš, „výsadou nášho 151-ročného múzea je bohatosť a rôznorodosť polmiliónového zbierkového fondu, ale aj pestrosť a neobyčajnosť expozícií či výstav. Nebojíme sa ísť aj do odvážnejších tém a koncepčných výziev, pretože chceme priniesť kultúru čo najširšiemu spektru divákov. Verím, že aj vďaka výstave a zanechanému posolstvu Mekyho Žbirku prídu do múzea ľudia, ktorí v ňom nikdy neboli. Ich zážitok z prehliadky sa tak v priestoroch múzea ešte umocní a možno si prezrú aj 400-ročné barokové skvosty alebo bájny zlatý poklad v suterénnom trezore, keď už u nás budú.“
Návštevníci múzejnej historickej budovy na Námestí Maratónu mieru sa oboznámia nielen s hudobnou kariérou sólového umelca či tímového hráča – „modusáka“, ale aj s osobným životom „neoficiálneho člena“ The Beatles, milovníka trojprúžkových tenisiek a anglického humoru. Prejdú sa audiovizuálnym tunelom, zahrajú si na Žbirkových klávesoch, uvidia okrem originálnych ocenení a kultových záberov hudobníka aj doteraz nezverejnené ukážky zo súkromného archívu či šatníka hviezdy. Skvelou správou (nielen) pre skalných Mekyho fanúšikov je aj skutočnosť, že košická výstava prinesie (okrem iného) exponáty, ktoré sa neobjavili ani v Prahe, ani v Bratislave. Návštevníci si z nej môžu dokonca odniesť pamätný suvenír či „LP-éčko“.
VSM a Košice sa od 1. decembra 2023 do 16. júna 2024 stávajú „mekkou“ Mekyho Žbirku. Na umelcov vzťah k východnému Slovensku spomína i Kateřina Žbirková, spoluautorka výstavy: „Mám veľkú radosť, že sa nám vďaka zanietenosti pána riaditeľa VSM podarilo preniesť výstavu práve do Košíc, do mesta, kde sa začínala alebo končila väčšina Mekyho turné. Jeho vzťah k východnému Slovensku bol špeciálny a mal tam veľa kamarátov, ktorých dúfam, uvidím aj na vernisáži spolu s ďalšími, teraz už aj mojimi košickými priateľmi. Fanúšikom, ktorí nás vyzývali na tento celkom zložitý presun, prajem, aby si na Mekyho zaspomínali, pobavili sa a vnímali jeho hudbu. A keby aj vďaka tejto výstave počúvali Mekyho skladby, bolo by to presne to, čo by si prial.“
V samotný deň vernisáže, konanej pre pozvaných hostí 1. decembra, sa zároveň pokrstí aj 340-stranová luxusná kniha limitovanej edície Miro Žbirka – Roky a dni z dielne vydavateľstva Ikar. Krstných rodičov a ani samotný krstný „materiál“ organizátori do poslednej chvíle neprezradia. Nuž a tento „pokrstený“ výtlačok s jedinečným číslom a rukopismi legendy sa rovnako stane na pol roka súčasťou samotnej výstavy popri ďalšej viac než stovke pamätných predmetov.
O tom, že Žbirka ako kultúrny fenomén dokáže prilákať masy, nepochybuje ani riaditeľ múzea, Dominik Béreš, ktorý na záver dodáva: „Je vôbec niekto, kto by nepoznal Mekyho? Kto by nechcel hrať na gitare jeho hity s rovnakým zanietením? Kto si so svojou láskou nestrihol duet V slepých uličkách? Žbirka je pojem. Osobnosť, ktorá sa nespája s konkrétnou dobou a generáciou. Jej hity, ktoré sa dennodenne hrávajú v rádiách už desiatky rokov, poznajú všetky vekové kategórie.“
Výstava Miro Žbirka – Roky a dni bude sprístupnená pre širokú verejnosť od 2. decembra 2024.
30.11.2023 - 29.2.2024
SNM - Sídelná budova, Bratislava
Deťom na mieru, Autorská tvorba pre deti v socialistickom Československu
Slovenské národné múzeum a Uměleckoprůmyslové museum v Praze pripravili spoločnú výstavu Deťom na mieru. Autorská tvorba pre deti v socialistickom Československu, ktorá prezentuje tento unikátny dobový dizajn prostredníctvom vybraných výtvarníkov na území Česka aj Slovenska. Výstava je pre verejnosť prístupná v sídelnej budove SNM v Bratislave
na Vajanského nábreží 2 od 30. novembra 2023 do 29. februára 2024.
Výstavný projekt Uměleckoprůmyslového musea v Praze, predstavuje tvorbu pre deti predškolského a mladšieho školského veku v socialistickom Československu v oblasti nábytkového dizajnu, hračiek a úžitkovej grafiky. „Pre dobrú hračku, ako pre aj celú oblasť tohto dizajnu – v minulosti aj dnes – je charakteristická všestranná pôsobnosť a funkcia (mali by dieťaťu poskytovať dostatočný priestor pre fantáziu), kvalitné výtvarné prevedenie
a dokonalé spracovanie. Témou výstavy je tvorba pre deti od 50-tych do 80-tych rokov
20. storočia v Československu s malým exkurzom do súčasnosti. Ukazuje predmety "šité na mieru" najmladšej generácii, odráža zapôsob rozmýšľania o nich, ako aj hľadanie ich podoby v dobovom kontexte – kultúrnom, spoločenskom, ekonomickom, aj politickom,“ uviedla autorka výstavy Lucie Skřivánková, kurátorka Uměleckoprůmyslového musea v Praze.
Mnohé z vystavených prác dvadsiatich významných dizajnérov, predovšetkým drevené
a textilné hračky a nábytkové zostavy, uvidia návštevníci po prvý raz, pretože sa zachovali len v podobe prototypov a do sériovej výroby sa nikdy nedostali. Znárodnená výroba nedokázala totiž adekvátne reagovať na želania a potreby zákazníkov a kvalitné a zaujímavé návrhy zostali v šuplíkoch dizajnérov, alebo výskumných inštitúcií. V lepšom prípade sa na základe vybraných vyrábali limitované série pre jasle a materské školy.
Druhú skupinu exponátov tvoria plastové hračky, hračky z produkcie českého
a slovenského ÚLUV-u a ÚĽUV-u, papierové vystrihovačky a detské knihy, ktoré síce bolo možné bežne kúpiť v obchodoch, ale ich dizajn je natoľko výnimočný, že by bez nich nebolo možné československú tvorbu pre deti v 50. až 80. rokoch 20. storočia prezentovať.
„Teší nás, že výstavný projekt je prezentovaný po prvý raz práve v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, pretože sa týka spoločného odrývania našej minulosti. Domnievam sa, že takáto spolupráca môže byť v dnešnej dobe prínosnou pre obe strany,“ prezradila Helena Koenigsmarková, emeritná riaditeľka Uměleckoprůmyslového musea v Praze.
Jadro výstavy tvoria exponáty zo zbierok Uměleckoprůmyslového musea v Praze, doplnené
o dôležité ukážky tvorby vybraných autorov z iných múzeí a súkromných zbierok z Českej republiky a zo Slovenska. Dizajnérov, ktorí v sledovanom období zohľadňovali vo svojich návrhoch špecifiká a potreby detí bolo viacero. Vzhľadom na komorné priestory Harmincovej siene sídelnej budovy SNM v Bratislave prestavuje kurátorka výstavy Lucie Skřivánková
v spolupráci s architektom Tomášom Džadoňom hravou formou reprezentatívny, ale pozoruhodný výber. Autorom výstavnej grafiky je Štĕpán Malovec.
„Istá nostalgia detskej tvorby, ktorú vnímam na výstave, neposkytuje len zaujímavý exkurz
do jej nedávnej minulosti, ale v súčasnosti môže byť aj inšpiráciou a výzvou pre dizajnérov, zaoberajúcich sa touto špecifickou oblasťou výtvarného umenia, ktorá výrazne ovplyvňuje všestranný rozvoj detí, “ doplnil Branislav Panis, generálny riaditeľ SNM.
Návštevníci sa môžu tešiť na autorskú tvorbu návrhárov ako: Marie Černá (1931 – 2009), Viktor Fixl (1914 – 1986), Vladimír Fuka (1926 – 1977), Vít Grus (1896 – 1981), Marie Hozmanová (1942), Marián Huba (1949), Jarmila Jeřábková (1945), Vladimír Kompánek (1927 – 2011), Vojtěch Kubašta (1914 – 1992), Václav Kubát (1934), Janka Menkynová (1946), Alois Mikulka (1933), Daisy Mrázková (1923 – 2016), Libuše Niklová (1934 – 1981), Květa Pacovská (1928 – 2023), Zdenek Seydl (1916 – 1978), Jana Sigmundová (1940 – 2011), Dezider Tóth (1947), Vincenc Vingler (1911 – 1981) a František Vrána (1934 – 2013).
23.11.2023 - 21.4.2024
Východoslovenské múzeum, Košice
TriTri
Východoslovenské múzeum v Košiciach vzdá hold najmenším veľhorám na svete
23. novembra 2023 otvára Východoslovenské múzeum v Košiciach (VSM), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, svoje brány všetkým milovníkom a obdivovateľom Tatier. Vernisáž výstavy TRITRI, spojená s neobyčajným krstom nového čísla prírodovedného zborníka Natura Carpatica, sa uskutoční v Historickej účelovej budove VSM o 17:00.
Výstava TRITRI, autorsky zastrešená Doc. RNDr. Petrom Reichwalderom, CSc. a Doc. Natáliou Hudáčkovou, PhD., vznikla v spolupráci s Prírodovedným múzeom SNM, Katedrou geológie a paleontológie PRIF UK, Ústavom vied o Zemi SAV, Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra a bratislavským Spolkom pre montánny výskum. Ako podotkol riaditeľ VSM, Dominik Béreš, „Východoslovenské múzeum v Košiciach je charakteristické bohatstvom a variabilitou zbierok nevyčísliteľnej hodnoty, či už hovoríme o nábytku, výtvarnom umení, listinách, militáriách alebo fonde zoológie či botaniky. To nás predurčuje zorganizovať spoločne s povolanými partnermi výnimočnú výstavu zo sveta prírodných krás a predstaviť návštevníkom tatranský klenot, ktorý rezonuje v celom stredoeurópskom priestore.“.
Názov výstavy (TRITRI) je inšpirovaný slovanským výrazom, označujúcim skalné bralá. Odkaz na minulosť sa nesie celou výstavou, dokumentujúcou počiatky vzniku najvyšších slovenských hôr a zároveň najmenších veľhôr na svete.
Zámerom VSM je vzdať poctu veľkolepej geologickej stavbe, ktorá sa začala formovať circa pred 570 miliónmi rokov a súčasne všetkému, čo je s ňou spojené. Súčasťou výstavy budú okrem geofotografií a veľkoplošných topografických a geologických máp i rôznorodé pútavé a jedinečné exponáty, ako napríklad nálezy zlata spod Kriváňa, dinosaurích stôp z Tichej doliny z obdobia pred približne 200 miliónmi rokov, zubov fosílnych rýb z doby, keď Tatry boli ešte len morským dnom. Návštevníci si môžu detailne obzrieť zlatokopeckú i horolezeckú výbavu, vzácne minerály v zlatých žilách, ale aj vypreparovaného kamzíka tatranského, výra skalného či medveďa hnedého.
Výstava TRITRI v Historickej účelovej budove VSM potrvá od 23. novembra 2023 do 21. apríla 2024.
15.11.2023 - 28.3.2024
Poštové múzeum, Banská Bystrica
Po koľajniciach k adresátovi
Slovenská pošta organizuje vo výstavných priestoroch Poštového múzea na Partizánskej ceste v Banskej Bystrici výstavu o histórií poštovej železničnej prepravy a vlakových pôšt na našom území. Výstavu s názvom Po koľajniciach k adresátovi si môžu záujemcovia pozrieť počas pracovných dní od 8:00 do 15:30, sprístupnená bude až do 28. marca 2024.
Vlaková pošta na obdobie viac ako jeden a pol storočia významným spôsobom ovplyvnila doručovanie poštových zásielok. Jej vznik priamo súvisel s budovaním železničných tratí a postupným zavádzaním železničnej dopravy v 1. polovici 19. storočia. Od prvej jazdy železničného vozňa špeciálne upraveného do podoby poštového ambulantného triediaceho pracoviska na trati Birmingham – Liverpool v roku 1838 vlaková pošta expandovala do mnohých krajín sveta. Na území habsburskej monarchie sa prvé poštové vozne objavili v roku 1850.
Vlaková pošta zohrala mimoriadne dôležitú úlohu aj v období prvej svetovej vojny, zásielky posielané vojakmi bojujúcich armád sa aj prostredníctvom vlakovej pošty dostávali k svojim adresátom. V období medzi dvomi svetovými vojnami bola vlaková pošta spolu s prudko sa rozvíjajúcou automobilovou dopravou chrbtovou kosťou systému prepravy poštových zásielok v celom Československu a túto úlohu u nás zastávala aj po druhej svetovej vojne až do konca 90. rokov 20. storočia, kedy z rôznych príčin, ale najmä s postupným presadením sa automatického triedenia poštových zásielok na triediacich linkách, ukončila svoju činnosť. Technický pokrok zhmotnený v železnici umožnil vznik vlakovej pošty a ten istý technický pokrok, tentokrát reprezentovaný inými druhmi dopravy (automobil, lietadlo), ale hlavne automatickými triediacimi linkami znamenal aj zánik vlakovej pošty.
Výstava s názvom Po koľajniciach k adresátovi prináša na 15 výstavných paneloch farbistý obraz histórie poštovej železničnej prepravy a vlakovej pošty s dôrazom na územie dnešného Slovenska. Panely sú doplnené trojrozmernými zbierkovými predmetmi pochádzajúcimi zo zbierkového fondu Poštového múzea počínajúc manipulačnými vozíkmi na nakladanie a vykladanie balíkových a listových zásielok, cez pomôcky používané posádkou ambulantnej vlakovej pošty, modely poštových železničných vozňov, poštové vrecia, poštové štíty, pečiatky vlakovej pošty, celistvosti prepravené vlakovou poštou. Vystavená bude aj literatúra zaoberajúca sa dejinami vlakovej pošty a slovenské poštové známky s tematikou železnice. Na výstave je jeden panel venovaný aj vozňu ambulantnej pošty radu Postw a dvom nákladným poštovým vozňom radu Gbkkqs, ktoré sa podarilo zachrániť Poštovému múzeu v roku 2019. Vozeň ambulantnej pošty sa aktuálne rekonštruuje v Železničných opravovniach Zvolen tak, aby bol prevádzkyschopný na železnici, pričom sa plánuje využívať na prezentačné účely Slovenskej pošty aj ako mobilná expozícia.
Výstava je tak vhodnou spomienkou na spoluprácu pošty so železnicou so snahou priblížiť návštevníkom význam prepravy poštových zásielok vlakmi v bohatých dejinách poštových služieb.
10.11. - 31.12.2023
Múzeum v Zlatých Moravciach
Z klenotnice kultúrneho dedičstva – Slovenský Betlehem
Zobrazenie biblického príbehu o Kristovom narodení ako symbole Vianoc prerozprávajú drevené a keramické betlehemy zo zbierkového fondu Ponitrianskeho múzea v Nitre a partnerských múzeí.
31.10.2023 - 21.1.2024
Východoslovenské múzeum, Košice
Obrazy môjho domova / Jozef Fabini (1908 - 1984)
Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja a Club milovníkov umenia Košíc pozývajú na výstavu pripravenú k 155. výročiu narodenia Jozefa Fabiniho.
Výstava Obrazy môjho domova prezentuje retrospektívny výber z tvorby významného východoslovenského maliara druhej polovice uplynulého storočia Jozefa Fabiniho, ktorý svoj ľudský aj výtvarný život spojil predovšetkým s Košicami. Vystavený súbor pripravený k umelcovmu jubileu sústreďuje a prezentuje umelcove diela zo súkromných zbierok a z majetku umelcovej rodiny.
Jozef Fabini sa vo svojej tvorbe venoval krajinomaľbe. Jeho ústrednou témou boli zobrazenia majestátnej krajiny a panorámy Spiša a jej typické scenérie. Nemenej typickým sa stali Fabiniho veduty s motívmi architektúry a detailov interiéru spišských mestečiek a podobne aj architektonické motívy z košického prostredia.
Výstava predstaví výber z umelcovej tvorby od polovice 50. rokov po obdobie polovice 80. rokov 20. storočia. Prezentuje autorov záujem o dominujúcu techniku olejomaľby a tiež približuje autorovu menej frekventovanú kresliarsku tvorbu, doloženú figurálnymi aj krajinárskymi motívmi kresbami ceruzkou a pastelom. Umelcovu tvorbu okrem olejomaľby a olejovej tempery charakterizuje ojedinelý záujem o enkaustiku, ktorej sa sústredene venoval. Autorova tvorba sa menila, prechádzala od pôvodne väčšej viazanosti na optickú formu a realistické videnie smerom k rukopisnej uvoľnenosti a maliarskemu oslobodzovaniu sa. V pozvoľne plynúcom prúde Fabiniho tvorby vzrastala umelcova záľuba o koloristické hodnoty maľby a zväčšovalo sa priznávanie dekoratívnych hodnôt obrazu a maliarstva samotného. Typickými sa stali veľké voľnejšie definované malirske plochy, výraznejšia štylizácia tvaru zobrazenia a koloristické nasadenie.
Výstavu Obrazy môjho domova slávnostne otvoríme 31. októbra 2023 v podkroví Historickej účelovej budovy VSM na Námestí Maratónu mieru 2. Návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 21. januára 2024.
Kurátor výstavy: Mgr. Peter Markovič – peter1markovic@gmail.com
24.10. - 31.12.2023
Múzeum holokaustu v Seredi, SNM
Rendezvous in Vienna. Ouriel Morgensztern.
SNM-MŽK-Múzeum holokaustu otvára fotografickú výstavu Ouriel Morgensztern. Rendezvous in Vienna 24. októbra 2023 o 17:00 hodine v priestoroch Múzea holokaustu v Seredi na adrese Kasárenská 1005.
Fotograf Ouriel Morgensztern je ,,citoyen du monde“, svetoobčan, ktorý nám umožňuje cestovať prostredníctvom svojho fotoaparátu. Narodil sa v Paríži, vyrastal na dedine v južnom Francúzsku a po pobytoch v New Yorku a v izraelskom kibuci sa pred takmer dvadsiatimi rokmi usadil vo Viedni. Odvtedy mapuje židovskú komunitu svojím fotoaparátom.
Ouriel Morgensztern privádza diváka aj na ďalšie miesta svojho života, ktorých tvary a farby zachytáva presne a dôrazne: od vidieckeho pokoja svojej juhofrancúzskej domoviny po nádheru viedenskej Ringstrasse, od betónovej architektonickej geometrie Tel Avivu po nedláždené chodníky rwandskej dediny.
Výstava bude dostupná pre verejnosť do 31. decembra 2023 denne okrem soboty, v čase od 8.00 do 15.00 (po-pi) a od 9.00 do 16.00 (ne).
24.10.2023 - 31.5.2024
Múzeum kultúry Čechov na Slovensku SNM, Martin
Jan Amos Komenský chcel zmeniť svet
Veril, že vzdelaním je možné zmeniť svet a dnes mu nikto nepovie inak ako Učiteľ národov. Reč je o Janovi Amosovi Komenskom, o ktorého živote, diele a odkaze rozpráva aktuálna výstava v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku. Radi Vám ju predstavíme v rámci komentovanej prehliadky v stredu 27. marca 2024 o 17.00 hod.
Jan Amos Komenský (*1592, juhovýchodná Morava – †1670, Amsterdam) bol český a moravský biskup Jednoty bratskej, jazykovedec, prírodovedec, humanista, politik, jeden z najväčších českých a európskych mysliteľov, filozofov a spisovateľov. Renomé si získal hlavne ako pedagóg, resp. teoretik pedagogiky a autor mnohých spisov z tohto odboru. Zaoberal sa všeobecnou teóriou výchovy, didaktikou, vytvoril špeciálnu metodiku výučby jazykov a sám písal originálne učebnice – najznámejšia je jazyková príručka Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená) a učebnica Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch). Je považovaný za zakladateľa modernej pedagogiky a známy ako „Učiteľ národov“.
Literárna činnosť Jana Amosa Komenského, ktorý bol ako nekatolík nútený po bitke na Bielej hore od roku 1626 žiť v exile, je obsiahla a tematicky rôznorodá. Tvoril encyklopedické spisy a jeho ideálom bola pansofia (vševeda), obsahujúca všetky vtedajšie vedomosti. Do všeobecného povedomia sa zapísal aj ako autor najslávnejšieho česky písaného diela 17. storočia s názvom Labyrint sveta a raj srdca.
Výstavu pripravilo Muzeum Jana Amosa Komenského v Uherskom Brode a v Múzeu kultúry Čechov na Slovensku ju môžete navštíviť v predĺženom termíne do 31. mája 2024.
20.10.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Tiene minulosti
Výstava mladého drotára Jozefa Šaba predstaví niekoľko rozmernejších figurálnych plastík z priebežne vznikajúceho cyklu Tiene minulosti. V cykle na všeobecnú tému pominuteľnosti človeka i tradičných hodnôt upriamuje pozornosť predovšetkým na vytrácanie sa tradičných remesiel zo súčasného života spoločnosti. Prostredníctvom jednotlivých figúr prevedených viac-menej voľne nahodenými vzdušnými výpletmi sa autor snaží sprítomniť situácie z minulosti, ktoré do súčasnosti prechádzajú už takmer len ako nejasná spomienka. Tieto práce doplnia na výstave menšie plastiky ľudských postáv i zvierat, vyznačujúcich sa nielen výborným vystihnutím pohybu a životnosťou, ale aj autorovou chuťou k formálnym experimentom a k hľadaniu vlastného výrazu. Kurátorom výstavy je historik umenia Mgr. Zdeněk Hogh.
20.10.2023 - 4.10.2024
Prírodovedné múzeum SNM, Bratislava
Ašot Haas - Insight
Výstavou Insight predstavuje Slovenské národné múzeum výber z aktuálnej tvorby multimediálneho vizuálneho umelca Ašota Haasa, inšpirovanej minuloročnou rezidenciou v Slovenskom inštitúte v Jeruzaleme. Ovplyvnený bohatstvom, spiritualitou a kombináciou rozličných vierovyznaní ľudí svätého mesta, Haas prináša imaginatívne diela nadväzujúce na stále sa rozvíjajúci autorský program. Nenútenou obrazotvornosťou podnecuje osobné prežívanie a kreovanie vlastných naratívov.
Výstavný projekt je koncipovaný ako tmavá, intímna a zároveň intenzívna scenéria, z ktorej útrob vystupujú nové umelecké série. Premiéru má figurálna kompozícia, ktorá je apropriáciou sochy Michelangelovho Dávida. Haas ho dynamizuje, otáča o 360 stupňov a vzniká výrazná formálna deformácia a symbolika neúnavnej snahy o dosiahnutie nedosiahnuteľného. Výstava takisto prezentuje nový cyklus šiestich kusov diamantov, ktoré odkazujú na izraelské bohatstvo a obchod. Autor sa ponoril do histórie vzniku diamantov a inšpiroval sa najdokonalejšiu verziou brúsenia, ktorú prepočítal a vytvoril belgický dizajnér a technik Marcel Tolkowsky (1899 – 1991). Prostredníctvom skenovania tolkowského briliantov vytvoril vlastné verzie, ktoré pretavil do optického skla a pokoval vákuovou technológiou. Ďalej ponúka aj autorsky signifikantné svetelné objekty – lineárne kruhové motívy reprezentujúce priestory neznámych sakrálnych kupol či vibrujúce abstraktné reliéfne kresby z plexiskla, ktoré nás vťahujú do spirituálneho sveta neviazaného na konkrétnu vieru.
Tvorba Ašota Haasa stavia na základoch technologických a materiálnych experimentov, výsledkom ktorých sú signifikantné abstraktné motívy pracujúce s repetíciami a variáciami základných geometrických tvarov. Hoci sa plne opiera o dejiny umenia, ozveny op-artu, abstraktného geometrizmu či minimalizmu, práve digitalizácia a využitie poznatkov z priemyselnej výroby a technologických a materiálnych inovácií v kombinácii s fyzikálnymi a matematickými zákonmi vytvárajú funkčné spojenia, ktoré sú v našom prostredí jedinečné. Objekty, závesné obrazy, reliéfne maľby či svetelné inštalácie – autorove diela si vyžadujú vnútorne spomaliť a zamerať pozornosť na drobné detaily. Či už je to postupná zmena farebných odtieňov a hrúbky línií, alebo drobné posuny a rozstupy medzi geometrickými útvarmi, dehumanizované artefakty nadobúdajú vďaka nepatrným zmenám a expresívnym „nedokonalostiam“ organický charakter, ktorý prirodzene kontrastuje s technologickým aspektom ich vzniku. Pomyselný princíp vizuálnej náhody je v skutočnosti výsledkom hodín kódovania, vytvárania autorských softvérov, zberu a vyhodnocovania dát.
Ašot Haas (1981, Moskva) žije a pracuje v Bratislave. Štúdium absolvoval na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde v rokoch 2002 – 2007 postupne prešiel ateliérmi Industrial Design (Ferdinand Chrenka), Transport Design (Štefan Klein), Sklo (Juraj Gavula) a ateliérom Socha, objekt, inštalácia (Juraj Meliš). V roku 2019 získal cenu ILDA Awards a v roku 2007 Cenu Galérie NOVA za sklo. Samostatne vystavoval v priestoroch a inštitúciách ako napr. Incheba Expo Arena, Bratislava (2021), Bellart Gallery, Viedeň (2020), Kunsthalle Košice (2019), DSC Gallery, Praha (2016), Nedbalka, Bratislava (2013), PGU, Žilina (2012) a i. Diela Ašota Haasa sú zastúpené v mnohých súkromných a štátnych zbierkach. Viac informácií o autorovi: https://asothaas.com/
13.10. - 31.12.2023
Ponitrianske múzeum v Nitre
Nitra - Školská ulica v kontexte stredovekého osídlenia
Výstava je zameraná na prezentáciu archeologických pamiatok a výsledkov spoločného výskumu Archeologického ústavu SAV, v. i. i. a Ponitrianskeho múzea v Nitre, realizovaného v roku 2007.
12.10.2023 - 30.4.2024
Etnografické múzeum SNM, Martin
Dotyky s ľudovou kultúrou: Kraj – zem – krajina
Ľudová kultúra našich predkov očami mladých výtvarníkov – to je hlavný motív projektu Dotyky s ľudovou kultúrou. Na vernisáž jeho piateho ročníka Vás pozývame do Etnografického múzea v Martine vo štvrtok 12. októbra 2023 o 16:00. Otvorenie výstavy študentských prác bude spojené s módnou prehliadkou.
Aktuálny ročník je v poradí už piatou spoluprácou medzi Slovenským národným múzeom v Martine a školami umeleckého priemyslu v Ružomberku a v Trenčíne. V tomto ročníku pracovali študentky a študenti s témou Kraj-zem-krajina. Vo vystavených prácach, v súlade so svojím študijným zameraním, sa pozreli na zadanie pohľadom mladého, tvorivého a vnímavého človeka. Spojenie súčasných trendov a technológie so slovenskou ľudovou kultúrou je akýmsi mostom k našim tradíciám, krajine a histórii.
Projekt Dotyky s ľudovou kultúrou vznikol v roku 2007. Slovenské národné múzeum v Martine oslovilo po predošlých úspešných spoluprácach Školu umeleckého priemyslu v Trenčíne a Školu umeleckého priemyslu v Ružomberku. Študenti sa vtedy mohli v múzeu bližšie zoznámiť so zbierkovými predmetmi a svoju inšpiráciu detailom alebo motívom pretavili cez svoj pohľad do textilnej tvorby, grafiky alebo napríklad animácie. Prvý ročník projektu, ktorý sa realizoval v roku 2009, sa odvíjal od témy ľudového odevu, pre druhý v roku 2012 vybralo múzeum zo svojich depozitárov pre študentov ľudové hračky. V roku 2015 boli témou symbol a ornament a hlavným motívom pred štyrmi rokmi bolo vlákno.
To, čo si mladí umelci predstavia, keď sa povie kraj, zem alebo krajina, si môžete pozrieť v Slovenskom národnom múzeu v Martine – Etnografickom múzeu na Malej hore 2.
11.10.2023 - 15.1.2024
Múzeum rusínskej kultúry SNM, Prešov
Od Andreja Varcholu po Andyho Warhola a späť
SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove v spolupráci s Múzeom moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach pripravilo mixmediálnu výstavu Od Andreja Varcholu po Andyho Warhola a späť. Vernisáž projektu, ktorý sa zameriava na tri podstatné témy života, filozofie a diela Andyho Warhola sa uskutoční 11.10.2023 o 16:00 hod. vo výstavných priestoroch SNM-Múzea rusínskej kultúry v Prešove na Masarykovej ulici 20.
Výstava ponúkne návštevníkom predpop-artovú tvorbu A. Warhola v kontexte kultúry, vierovyznania a vplyvu jeho matky na percepciu umenia i jeho samostatnú tvorbu. Budú to kresby Andyho Warhola z obdobia pred štúdiom na univerzite, vzácne dokumenty a fotografie. Predstavené budú aj majstrovské práce kráľa pop-artu z obdobia 60.–70. rokov 20. storočia, filmy a iné vizuálne médiá, ako aj Factory na fotografiách Billyho Naema. Chýbať nebudú obrazy so sakrálnou tematikou a portréty diktátorov, ktoré umelec vytvoril za posledných 10 rokov života.
Súčasťou projektu, kurátormi ktorého sú Mgr. Martin Cubjak, riaditeľ MMUAW, a dr. Michal Bycko PhD., umelecký manažér a kurátor MMUAW v Medzilaborciach, budú projekcie, prednášky, besedy, pracovné dielne a lektorské výklady pre skupinové návštevy.
Hudobný hosť vernisáže: Igor Kucer - operný spevák
Výstava Od Andreja Varcholu po Andyho Warhola a späť potrvá do 15.1.2024
2.10.2023 - 30.3.2024
Kaštieľ a archeopark Hanušovce nad Topľou
Sklo: ručne tvarovaná hmota
Výstava zbierky skla z depozitárov Krajského múzea v Prešove a súkromných zbierok prezentovaná v kaštieľskych pivniciach.
6.3. 2024 – Tvarovaná hmota – historické sklo (odborná prednáška) 16:30 hod.
V marci sa v kaštieľskej pivnici barokového kaštieľa rodiny Dessewffy v Hanušovciach nad Topľou uskutoční odborná prednáška o historickom skle ako tvarovanej hmote. Prednášajúci – Mgr. Jakub Šnajder, odborný pracovník Krajského múzea v Prešove.
1.10. - 31.12.2023
Kaštieľ Markušovce
Kultúrne dedičstvo židovskej a rómskej menšiny
Výstava v kaštieli v Markušovciach a priľahlom parku prostredníctvom zbierok, fotografií a ďalšieho zaujímavého obrazového materiálu predstavuje dejiny a kultúru Židov a Rómov z Markušoviec a okolia.
Výstava je podporená z projektu s názvom Kúria Zuzana - Zážitok v múzeu podporovaného v rámci Grantov EHP 2014 - 2021 a štátneho rozpočtu SR, spolufinancovaný a dofinancovaný KSK.
29.9.2023 - 26.1.2024
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Syn Slávy
Pri príležitosti 230. výročia narodenia slovenského básnika, spisovateľa, politika, jazykovedca a evanjelického kňaza Jána Kollára si Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pripravilo výstavku zo svojho zbierkového fondu venovanú tejto významnej osobnosti slovenských dejín.
Ján Kollár sa narodil 27. júla 1793 v Mošovciach. V rokoch 1813 – 1815 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave a po jeho skončení pôsobil dva roky v Banskej Bystrici ako vychovávateľ v rodine Ľudovíta Kolbenhayera. Počas univerzitného štúdia v nemeckom meste Jena (1817 – 1819) sa okrem evanjelickej teológie venoval aj filozofii, prírodným vedám a histórii. V tom čase sa spoznal s dcérou evanjelického kňaza Friderikou Wilhelminou Schmidtovou, nazývanou Mína, do ktorej sa zamiloval a stala sa predobrazom mýtickej bohyne Slávy z jeho básnickej skladby Slávy dcera (1824). V rokoch 1819 – 1848 pôsobil Ján Kollár ako evanjelický farár v Pešti, odkiaľ počas revolučného obdobia (1848 – 1849) odišiel do Viedne. Tam najskôr pracoval na cisárskom dvore ako dôverník vlády pre otázky Slovenska a bol menovaný mimoriadnym profesorom slovanskej archeológie na viedenskej univerzite. Bol propagátorom myšlienky všeslovanskej vzájomnosti a zástancom česko-slovenskej jednoty. Venoval sa aj zberateľstvu slovenských ľudových piesní, ktoré publikoval pod názvom Národné piesne slovenského ľudu v Uhrách (1834 a 1835) Zomrel 24. januára 1852 vo Viedni, kde bol pôvodne aj pochovaný, no začiatkom 20. storočia boli jeho telesné pozostatky prevezené do Prahy na Olšanský cintorín.
Na výstavke môžu návštevníci vidieť nielen historické a novšie vydania jeho diel, ale aj unikátne fotografie a viaceré pamätné predmety súvisiace s Jánom Kollárom a s pripomínaním si jeho odkazu v súšasnosti s názvom Syn Slávy vo vitrínach na druhom poschodí Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.
8.9.2023 - 12.1.2024
Literárne a hudobné múzeum ŠVK, Banská Bystrica
Zo života tvorcu slovenskej národnej hudby
Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici pripravilo výstavu pri príležitosti 180. výročia narodenia hudobného skladateľa, dirigenta, zbormajstra, organistu, hudobného pedagóga, publicistu a najvýznamnejšieho predstaviteľa hudobného romantizmu na Slovensku, Jána Levoslava Bellu.
Narodil sa 4. septembra 1843 v Liptovskom Mikuláši. Meno Levoslav si zvolil pri birmovaní. Svoje hudobné nadanie rozvíjal už od rannej mladosti počas gymnaziálnych štúdií v Levoči (1853 – 1859). Neskôr v Banskej Bystrici na katolíckom gymnáziu a paralelne v teologickom seminári s výnimkou rokov 1963 – 1965, keď vďaka biskupovi Štefanovi Moyzesovi študoval na viedenskom Pázmáneu a mohol sa venovať výlučne hudbe až do vysvätenia za kňaza v roku 1866. Po návrate z Viedne pôsobil ako prebendát katedrálneho chrámu v Banskej Bystrici, kde zotrval do roku 1869. Okrem iného vyučoval spev a hudobnú teóriu v teologickom seminári. V roku 1869 prijal funkciu regenschoriho a mestského kapelníka v Kremnici, ktorú vykonával do roku 1881 a hudobný život mesta mimoriadne pozdvihol. V rumunskej Sibini, kde pôsobil ako regenschori, učiteľ hudby na gymnáziu, reálnej škole a dirigent miestneho hudobného spolku a spevokolu Hermania. Popri dokončení opery Kováč Wieland komponoval početné protestantské duchovné piesne a organové skladby a dosiahol vrchol dirigentskej činnosti uvádzaním vlastných kompozícií i symfonických, vokálno-inštrumentálnych a operných diel európskych hudobných skladateľov. V roku 1926 mala v SND premiéru opera Kováč Wieland a zároveň mu Univerzita Komenského udelila čestný titul Doctor Honoris Causa. Na sklonku života sa v roku 1928 skladateľ usadil v Bratislave, kde sa napriek vysokému veku zapájal do hudobného života a v roku 1933 dokončil kantátové dielo Divný zbojník. Zomrel 25. mája 1936.
Výstava zo zbierkového fondu múzea bude verejnosti prístupná v priestoroch expozície Múzeum – domov múz, 2. poschodie ŠVK.
1.9.2023 - 31.8.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Hrdinovia odboja
Slovenské národné múzeum v spolupráci s Vojenským historickým ústavom v Bratislave a Múzeom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici otvára 31. augusta 2023, výstavu Hrdinovia odboja v priestoroch SNM – Historického múzea na Bratislavského hrade. Pre návštevníkov bude prístupná od 1. septembra 2023 do konca augusta 2024.
Výstavný projekt prostredníctvom viac ako 100 zbierkových predmetov približuje úspechy, ale aj tragédie vybraných slovenských účastníkov československého zahraničného a domáceho odboja počas 2. svetovej vojny. Vystavené originály pochádzajú zo zbierok organizátorov výstavy i súkromných osôb.
Výnimočné sú predmety, ktoré Slovenské národné múzeum len nedávno získalo, alebo plánuje získať do svojich zbierok – ako napríklad portrét Maríny Paulínyovej a vybavenie salónu Imricha Karvaša, vtedajšieho guvernéra Slovenskej národnej banky a významného podporovateľa domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Návštevníci uvidia aj osobné predmety Jozefa Gabčíka, veliteľa operácie Anthropoid, účastníka atentátu na zastupujúceho ríšskeho protektora v Čechách a na Morave, SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha.
Výstava vzdáva česť tisícom Slovákov, príslušníkom národov a národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. Hrdinom odboja v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín.
Výstava Hrdinovia odboja bude slávnostne otvorená pri príležitosti výročia Slovenského národného povstania a Dňa Ústavy Slovenskej republiky.
1.8.2023 - 31.12.2024
Považské múzeum v Žiline
Čo drôt spojil, čas nerozdelí...
V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu je od začiatku augusta prístupná výstava s názvom Čo drôt spojil, čas nerozdelí... Jej autorkami sú etnologička Katarína Kendrová a historička Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO je tentokrát priblížené naozaj netradičným spôsobom. „Zamerali sme sa na jeho prvotnú vandrovnú formu, keď drotári putovali po celej krajine a venovali sa najmä opravám predmetov každodennej potreby, používanými obyvateľmi vidieka. Ich neustály boj o zabezpečenie existencie si vyžadoval až neuveriteľne širokú škálu rôznorodých pomôcok, riadov a nástrojov, ktoré rýchlo opotrebovali, ale na kúpu nových nemali dostatok financií. A práve vďaka drotárom dostali poškodené predmety šancu na opätovné využitie. Na gazdovstvách a v domácnostiach snáď ani neexistovala pomôcka, ktorú by sa nepokúsili obnoviť, alebo svojou prácou neinšpirovali k podomáckym opravám samotných gazdov,“ vysvetľuje Katarína Kendrová.
Výstava je koncipovaná tak, aby priblížila najmä tri základné oblasti života človeka súvisiace s prípravou stravy a stolovaním, s prácou roľníka na poli a gazdovstve a so spracovaním textilných vlákien nevyhnutných k výrobe odevu. Návštevníci tak môžu na jednom mieste vidieť takmer 100 typov exponátov najrozmanitejších funkcií, tvarov a materiálov, akými sú hlina, drevo, prútie, rohovina, plech, sklo, porcelán či kamenina, všetky opravované drôtom alebo plechom, v celkovom počte viac ako 200 kusov. „Na výstave prevláda najmä drotármi opravovaný keramický riad, na ktorý sa prvotne a v najväčšej miere orientovali. Bohato sú zastúpené aj obnovené plechové a drevené nádoby, kuchynské či salašnícke pomôcky, akými sú hrnce, sitká, pražiče na kávu, rajničky, kotly a kotlíky, vahany, gelety, korytá a korýtka, maselnice, bačovské varechy, formy na syr a perníky, soľničky i črpáky. Zaujímavé drotárske opravy môžu záujemcovia o problematiku vidieť aj na poľnohospodárskom náradí, napríklad na lopatách – vejačkách, vidlách, kosách a kosákoch, hrabliach, oselníkoch, košoch či cepoch. Zásahom drotárov sa nevyhli ani kolovrátky, praslice, krample, nahrievacie žehličky a mnohé ďalšie starobylé predmety. K vzácnym exponátom patrí aj precízne a jemne opletané sklo, porcelán a fajky z morskej peny,“ dopĺňa K. Kendrová.
Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a tiež detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník. Návštevníci uvidia techniky základné, akými bolo opletanie do drôtených sietí, flekovanie, haftovanie, spájkovanie, ale tiež jednoduchšie, ktoré spočívali v stiahnutí poškodených častí predmetov drôtenou slučkou alebo pásikom plechu. Všetky prezentované exponáty pochádzajú zo zbierkových fondov Považského múzea a Slovenského národného múzea v Martine. Výstava je prístupná počas prehliadky Drotárskeho pavilónu od utorka do nedele od 9:00 do 16:30.
19.5.2023 - 30.4.2024
Múzeum holokaustu v Seredi, SNM
Židovská plavecká (r)evolúcia
Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.
Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.
19.5.2023 - 31.8.2024
Múzeum židovskej kultúry SNM, Bratislava
Židovská plavecká (r)evolúcia
Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry s podporou Slovenskej plaveckej federácie pripravilo a 18. mája vo svojich výstavných priestoroch slávnostne otvorí výstavu Židovská plavecká (r)evolúcia.
Nový výstavný projekt je pokračovaním úspešného cyklu výstav o významných športovcoch židovského pôvodu. Prezentuje históriu organizovaného plávania v rámci židovskej komunity na Slovensku od založenia jedného z najúspešnejších plaveckých klubov prvej Československej republiky – Bar Kochba Bratislava – až po obnovenie židovskej športovej tradície po páde totalitného režimu v roku 1989. Predstavuje inšpiratívne, známe i menej známe židovské plavecké osobnosti, ktoré často napriek ťažkým životným podmienkam dosiahli výnimočné úspechy vo svojom športovom i osobnom živote.
3.5. - 31.12.2023
Východoslovenské múzeum, Košice
Ligotavé poklady
Osudy pokladov bývajú dramatické už v čase ich ukrytia a nemenej dramatické sú aj pri ich objave, kým sa po rôznych peripetiách dostanú do múzeí, kam podľa zákona patria. Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja vás pozýva zoznámiť sa s najligotavejšími pokladmi z múzea.
Nálezy mincí majú pre výskum numizmatiky veľký význam. Prinášajú poznatky, ktoré neobsahujú iné historické pramene. Okrem štruktúry obeživa dokumentujú nálezy platidlá, ktorými sa platilo, ich pôvod, kvalitu, či výtvarnú stránku. Sprístupňujú bližšie dobu svojho vzniku a užívania a odzrkadľujú hospodárske, politické a kultúrne pomery, technickú vyspelosť a veľakrát aj osobu, ktorá svoj poklad ukryla.
Výstava Ligotavé poklady návštevníkom priblíži tri mincové nálezy – Folkmarský poklad, Bohdanovský poklad a Malý košický poklad. Každý z pokladov je iný a jedinečný, no spája ich to, že dodnes nevieme kto a prečo ich ukryl a aký osud stretol ich majiteľov. Výstava priblíži, aký proces je potrebný na to, aby sa z rudy stal drahý kov vhodný na výrobu zlatých a strieborných mincí, aj to, ako sa mince kedysi vyrábali. Návštevník výstavy sa oboznámi s hodnotou mincí v minulosti i to, koľko musel bežný človek pracovať, aby si kúpil základné životné potraviny.
Výstavu slávnostne otvoríme v stredu 3.5.2023 o 17:00 v Historickej účelovej budove VSM na Námestí Maratónu mieru 2.
Kurátor výstavy: Mgr. Patrik Fečo
5.4.2023 - 31.12.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Príbeh holíčskej manufaktúry
Výrobky holíčskej manufaktúry, ktorú v prvej polovici 18. storočia založil manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský, aby povzniesol priemyselné podnikanie v krajine, sú stále atraktívnymi a dobre predávanými po celom svete. V múzeách patria k cenným akvizíciám a k jedným z najdôležitejších zbierkových predmetov, ktoré pamäťové inštitúcie s obľubou vystavujú aj v stálych expozíciách. Jedálenské servisy a nádoby vyrábané vo veľkosériách, dekoratívne stolové predmety, predmety dennej potreby, ale aj solitérne kusy či drobné plastiky predstavujú život a stolovanie nielen vysokej šľachty, pre ktorú boli pôvodne určené, ale aj odberateľov z radov mešťanov.
Výstava holíčskej keramiky, tak ako ju pripravili jej autori, kurátorka PhDr. Andrea Milanová, PhD. a PhDr. Daniel Hupko, PhD., prezentuje rôznorodú škálu tvarov, dekórov a výrobkov spoločne s ukážkami tvorby svetových dielní, ktoré ju ovplyvnili. Vystavené predmety sú nielen zo zbierok Slovenského národného múzea – Historického múzea vlastniaceho najväčšiu muzeálnu zbierku na Slovensku, ale vďaka spolupráci s vybranými múzeami a súkromným zberateľom, ktorí na výstavu zapožičali predmety, sa podarilo zhromaždiť významnú kolekciu, ktorá širokej odbornej a laickej verejnosti predstavuje výrobky holičskej manufaktúry po prvýkrát v rozsahu, ktorý zodpovedá takmer celej šírke v Holíči vyrábaného fajansového a kameninového tovaru. Rovnako prvýkrát predstavuje aj práce ľudových hrnčiarov, pre ktorých sa holíčska produkcia stala dôležitou inšpiráciou.
Výstava Príbeh holíčskej manufaktúry bude pre verejnosť prístupná od 5.4. 2023 na 3. poschodí Bratislavského hradu denne okrem utorka v čase od 10,00 do 18,00 h (posledný vstup je o 17,00 h).
25.3.2023 - 31.12.2024
Múzeum slovenskej keramickej plastiky, Modra
Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe
Otvorenie dlhodobej výstavy Figuralisti – od džbána k figurálnej tvorbe, ktoré sa uskutoční 25. marca 2023 od 15:00.
V priestoroch Galérie Ignáca Bizmayera vás prevedieme jedinečnou tvorbou Ignáca Bizmayera a ďalších keramikárov.
Výstava je súčasťou projektu „Deň hliny – Čaro hliny“, ktorý získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 199 900 € prostredníctvom grantov EHP. Projekt je spolufinancovaný v sume 29 985 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je podpora kapacít kultúrnych aktérov a podpora práce s publikom.
Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.
25.11.2022 - 31.1.2024
Historické múzeum SNM, Bratislava
Pokoj ľuďom dobrej vôle. Betlehemy na Slovensku
Výstava Pokoj ľuďom dobrej vôle predstavuje reprezentatívny výber historických a ľudových betlehemov z územia celého Slovenska i niektorých susedných európskych krajín (Česko, Rakúsko). Časovo pokrývajú obdobie od 18. po koniec 20. storočia.
Vyše 60 betlehemských celkov je doplnených maľbami na skle, papieri a plátne s adventnou a vianočnou tematikou. Vystavené artefakty pochádzajú zo zbierok SNM – Historického múzea, Ľubovnianskeho múzea – Hradu v Starej Ľubovni a súkromných fondov. Všetky predmety boli pre túto príležitosť zreštaurované.
„Ústredná myšlienka výstavy „Pokoj ľuďom dobrej vôle“ nadobúda v dnešných nepokojných časoch mimoriadny zmysel; okrem krásneho zážitku chce zdôrazniť myšlienku kultúrnej a duchovnej spolupatričnosti Európy a víťazstvo betlehemského svetla nad tmou nenávisti“ – hovorí kurátorka a autorka výstavy PhDr. Magdaléna Mrázová.
14.10.2022 - 31.12.2023
Východoslovenské múzeum, Košice
Zaži barok
Východoslovenské múzeum oslavuje 150 rokov výnimočnou expozíciou Zaži barok
Jedinečný projekt vtiahne návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbi výnimočné zbierky s moderným zážitkom.
Východoslovenské múzeum v Košiciach, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pri príležitosti svojho 150. výročia výnimočnú expozíciu „Zaži barok“, ktorú pre verejnosť slávnostne do života uvedie v piatok 14. októbra, v podobe dvoch večerných komentovaných prehliadok s hudobnými hosťami. Košický samosprávny kraj tento projekt od vzniku myšlienky až po finálnu realizáciu plne financuje sumou 250-tisíc eur. „Východoslovenské múzeum je jedným z najvýznamnejších a najstarších múzeí na Slovensku, ktoré je vekom staré, duchom mladé, skvostov plné a najmä stále iné. Potvrdzuje to aj jedinečná expozícia Zaži barok, ktorá návštevníkom sprístupní nielen unikátne barokové skvosty európskeho významu, ale zároveň interaktívnou formou otvorí nevšedný svet jednej z najzaujímavejších historických etáp spoločnosti,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Ambíciou múzea je stať sa lídrom v jedinečnosti prevedenia, ktoré doposiaľ na Slovensku chýbalo. Expozícia je zostavená výlučne z vlastných zbierok Východoslovenského múzea. Jedným z najzaujímavejších exponátov bude zreštaurovaný oltár Proroka Daniela z už neexistujúceho kostola v Dúbrave, alebo súsošie Sv. Martina a žobráka zo Spišskej kapituly.
„Východoslovenské múzeum chce aj touto expozíciou podčiarknuť svoj zámer stať sa modernou inštitúciou prezentujúcou vzácne zbierky nášho regiónu v čoraz populárnejšom a atraktívnejšom štýle, oslovujúc všetky vekové kategórie, od škôlkarov až po seniorského návštevníka, kunsthistorikov i laikov. Zažiť barok nepochybne prispeje k dôstojným oslavám významného jubilea nášho krajského múzea,“ dodáva riaditeľ múzea Dominik Béreš.
Myšlienkou projektu je moderná prezentácia a príťažlivé inštalácie zbierok remesla, výtvarného umenia, spoločenského i náboženského života danej doby. Expozícia má za úlohu vtiahnuť návštevníka priamo do príbehu a harmonicky skĺbiť výnimočné zbierky s moderným zážitkom. Rovnako tak, ako aj samotný barok bol založený na teatrálnosti, pompéznosti, emotívnosti či svetelných kontrastoch.
Expozíciu „Zaži barok“ s podporou Košického samosprávneho kraja pripravilo Východoslovenské múzeum v Košiciach v spolupráci s Ústavom technológií a inovácií ako vrcholnú prezentáciu 150. výročia jednej z najväčších kultúrnych inštitúcií východného Slovenska.
28.6.2022 - 30.6.2027
Archeologické múzeum SNM, Bratislava
Po stopách legionárov
Slovenské národné múzeum – Archeologické múzeum otvorí dňa 28. júna 2022 o 16.00 h novú výstavu Po stopách legionárov v priestoroch múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Výstava, ktorá je jedným z výstupov projektu SNM – Archeologického múzea a obce Lethaprodersdorf (Rakúsko, Burgenland), financovaného z programu INTERREG V-A Slovenská republika –Rakúsko 2014-2020, bude pre verejnosť prístupná od 29. júna 2022 do 30. júna 2027.
Región Podunajsko, zahrnutý do programu, bol v minulosti obývaný mnohými národmi
a etnikami, ktoré za posledných 1500 rokov zanechali v zemi svoje stopy. Cieľom projektu
Po stopách legionárov je zvýšiť povedomie širokej verejnosti o pravekých a ranohistorických dejinách, období rímskeho cisárstva až po stredovek, prostredníctvom života rímskeho legionára Marca Longina, ktorého hrob bol objavený v Leithaprodersdorfe. K výstupom projektu patrí vznik náučnej cyklocesty medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe, ako aj prezentácia výsledkov archeologického výskumu formou výstavy, odbornej brožúry s názvom Dve krajiny – osem cieľov, brožúry pre cyklistov, informačných tabúľ a webovej stránky o projekte.
Výstava v SNM – Archeologickom múzeu je zameraná na predrímske obdobie (dobu železnú) a rímsku dobu. Návštevníkom predstaví nálezy z mohýl zo staršej doby železnej-halštatskej z Blatnej na Ostrove, Dunajskej Lužnej – Nových Košarísk a Dolných Janíkov. Nálezy mladšej doby železnej súvisia s Keltmi, ktorí obývali územie pred príchodom Germánov a Rimanov. Hlavná časť výstavy je venovaná rímskemu obdobiu. Prezentuje nálezy z rímskeho tábora Gerulata a z germánskych lokalít z doby rímskej. Zaujímavosťou sú predovšetkým nálezy z tzv. »kniežacích« hrobov germánskych elít zo Zohora a Vysokej pri Morave, vystavené takto kompletne po prvý raz. Zbierkové predmety dopĺňajú videodokumenty, ako aj 3D vizualizácie k výskumom.
K publikáciám, vydaným k projektu, patrí dvojjazyčná odborná brožúra pre verejnosť s hlbším záujmom o históriu a poznanie architektonických a archeologických pamiatok z vybraných lokalít. Záujemcovia tu nájdu informácie o Bratislavskom hrade, Dóme svätého Martina v Bratislave, Kostole reformovanej cirkvi v Šamoríne, o hrade Devín, ako aj o štyroch rakúskych historických objektoch. Druhá brožúra – pre cyklistov – obsahuje okrem mapy aj texty k jednotlivým tematickým zastávkam: v Iži, Komárne, Veľkom Mederi, v Blatnej na Ostrove, v Šamoríne, v bratislavských múzeách, v Dóme sv. Martina a na hrade Devín, z pohľadu archeologických nálezov na miestach jednotlivých stanovísk. Text brožúry je v slovenskom aj nemeckom jazyku a jej súčasť tvorí obrázková príloha, ako aj zoznam 90 lokalít archeologických nálezísk a významných stavebných pamiatok pozdĺž trasy.
Ďalším z výstupov projektu je vytýčenie a označenie 240 km dlhej náučnej archeologicko-historickej cyklocesty, medzi rímskym táborom v Iži-Leanyvári (lat. Celemantia) okres Komárno
a vidieckym sídlom z doby rímskej v Leithaprodersdorfe (Rakúsko). Tieto dve miesta spája postava rímskeho legionára Marka Vinia Longina, ktorý po prepustení z armády v Celemantii, dostal za 25 ročnú vojenskú službu pozemky v okolí Leithaprodersdorfu, kde žil až do svojej smrti a je aj pochovaný. Príbeh o jeho putovaní vyčítali archeológovia z náhrobného kameňa, ktorý sa našiel v Leithaprodersdorfe. Cyklista tak pomocou cykloznačiek objaví trasu, ktorú pred 2000 rokmi prešiel veterán Longin.
Informačnú hodnotu cyklocesty zvyšujú informačné tabule (23 na rakúskom území a na slovenskom 5), ktoré turistom priblížia vojenskú službu v légii, ako aj zabezpečenie vojenských jednotiek, slúžiacich na Dunajskej hranici. Súčasne predstavia obrovské kultúrne bohatstvo z doby Rímskeho cisárstva, získané archeologickým výskumom v predsunutom rímskom tábore Celemantia v Iži, v južnej časti Bratislavy situovanom tábore Gerulata v Rusovciach, v Archeologickom múzeu v Bratislave, v legionárskom tábore v Carnunte a v civilných usadlostiach, vybudovaných v blízkosti hranice.
1.1.2021 - 31.12.2023
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku SNM, Bratislava
Vymenené domovy – Felcserélt otthonok
Výstava predstavuje paralelné osudy rôznych skupín obyvateľstva, ktorí sa stali obeťami násilného presídľovania rôznych skupín obyvateľstva v dôsledku politických rozhodnutí.
1.1.2020 - 31.12.2025
Historické múzeum SNM, Bratislava
Kelti z Bratislavy
Pred viac ako 2 000 rokmi sa na území Bratislavy rozkladalo keltské mesto – oppidum, rozľahlejšie než neskoršie stredoveké mesto. V centre mesta archeológovia našli množstvo predmetov, ale aj objektov z tohto obdobia. Najmä nálezy z Bratislavského hradu sú dôkazom o bohatstve oppida.